Sexuálne vzrušenie nevzniká v jedinom „centre“ mozgu, ale zapája viacero navzájom prepojených oblastí. Pri stimulácii klitorisu sa aktivuje konkrétna časť somatosenzitívnej kôry, ktorá je súčasťou mozgovej mapy tela, zatiaľ čo sexuálna túžba a celková pripravenosť na sexuálne správanie súvisia aj s hypotalamom, mozgovým kmeňom a hormonálnymi mechanizmami.
Nová štúdia presnejšie lokalizovala oblasť reagujúcu na stimuláciu klitorisu a zistila, že jej veľkosť súvisí s frekvenciou pohlavného styku. Výsledky zverejnené vo vedeckom časopise JNeurosci by v budúcnosti mohli pomôcť pri liečbe obetí sexuálneho násilia alebo žien so sexuálnymi poruchami.
Somatosenzitívna kôra vytvára mapu tela
Dotyk ktorejkoľvek časti tela vyvolá odozvu v somatosenzitívnej oblasti mozgu. Každej časti tela zodpovedá iná oblasť mozgu, čo vytvára akúsi mapu tela.
O presnej polohe ženských pohlavných orgánov v mozgu sa však doteraz viedli spory. Predchádzajúce štúdie ju umiestňovali blízko chodidla alebo bedra, čo však bolo nepresné. Chybu v lokalizácii spôsoboval dotyk ďalších orgánov súčasne s dráždením klitorisu.
Reprezentáciou mužských reprodukčných orgánov v mozgu sa vedci zaoberali už v roku 2005, klitoris bol ale predmetom tohto druhu bádania po prvýkrát.
Ktorá oblasť mozgu reaguje na stimuláciu klitorisu
Do štúdie sa zapojilo 20 dobrovoľníčok od 18 do 45 rokov. Autori štúdie ženy za pomoci malého okrúhleho predmetu osemkrát stimulovali, vždy po dobu desiatich sekúnd.
Na porovnanie mozgovej odozvy meranej pomocou magnetickej rezonancie im popri klitorise stimulovali aj chrbát ruky. Tak bolo možné odlíšiť reakciu vyvolanú dotykom ruky od reakcie spojenej so stimuláciou klitorisu.
Po vyhodnotení získaných údajov zistili, že oblasť reagujúca na dráždenie klitorisu je v mozgu veľmi blízko k reakčnému bodu na stehno, rovnako ako u mužských pohlavných orgánov.
| Skúmaný podnet | Meraná reakcia |
|---|---|
| Stimulácia klitorisu | Aktivácia príslušnej oblasti somatosenzitívnej kôry |
| Stimulácia chrbta ruky | Porovnávacia mozgová odozva |
| Stimulácia ďalších častí tela | Aktivácia iných častí mozgovej mapy tela |
Veľkosť oblasti súvisí s frekvenciou sexuálneho styku
V ďalšej fáze autori štúdie skúmali súvislosť medzi veľkosťou danej oblasti mozgu a frekvenciou sexuálnych stykov zapojených žien za posledný rok a za celý život.
„Objavili sme súvislosť medzi veľkosťou oblasti spojenej s genitáliami v mozgu a početnosťou stykov. Čím viac pohlavných stykov, tým je oblasť rozsiahlejšia,“ povedala AFP Christine Heimová, profesorka lekárskej psychológie v berlínskej univerzitnej nemocnici Charité a spoluautorka štúdie.
Predchádzajúca štúdia na myšiach preukázala, že pri častejšej stimulácii genitálií sa rozširuje zodpovedajúca oblasť v mozgu.
Výsledok však opisuje súvislosť medzi sexuálnou aktivitou a veľkosťou mozgovej reprezentácie, nie jednoznačný dôkaz, že častejší pohlavný styk sám osebe spôsobuje jej zväčšenie.
Čo môže znamenať menšia oblasť u obetí sexuálneho násilia
Naopak, u obetí sexuálnych trestných činov je táto oblasť menšia. Podľa Heimovej by to mohlo naznačovať, že mozog sa tak snaží obmedziť škodlivé následky traumy.
Heimová by v budúcnosti závery svojej najnovšej štúdie rada využila na terapie, ktoré by používali istú formu „tréningu“ mozgu. To by podľa nej mohlo ženám pomôcť prekonať traumu.
Takéto možné využitie zostáva predmetom ďalšieho výskumu. Zistenia o veľkosti mozgovej oblasti nemožno samy osebe používať na diagnostiku sexuálnej traumy ani na určovanie sexuálneho správania jednotlivca.
Sexuálna túžba a enzým aromatáza
Ako vlastne vzniká túžba? Pre biológov a lekárov je to veľmi zaujímavá otázka.
Vďaka enzýmu zvanom aromatáza možno objavili miesto, kde a ako v mužskom mozgu vzniká sexuálna túžba a zistili aj to, ako regulovať jej intenzitu, informuje Medicalnewstoday.com.
Vedci z laboratória Northwestern University v Chicagu skúmali myši, u ktorých absentovala tvorba aromatázy v mozgu. Chceli zistiť, do akej miery je potrebná pre normálne sexuálne vzrušenie.
Jej produkciu zabezpečuje špeciálny gén, ktorý bol u skúmaných myší „vypnutý“.
Myši sa začali správať asexuálne
Všimli si, že samci hlodavcov, ktorým sa v špeciálnej oblasti mozgového tkaniva enzým netvoril, boli približne o polovicu menej sexuálne aktívni - a to napriek tomu, že hladina testosterónu v ich krvi bola v porovnaní s kontrolnou skupinou samcov vyššia.
Zároveň zistili, že myši, ktorých organizmus aromatázu neprodukoval vôbec, neboli sexuálne aktívne vôbec. Pri deficite aromatázy samci myší absolútne strácali záujem o sexuálne aktivity.
Testosterón potrebuje spojenca
Podľa vedúcej autorky výskumu, doktorky Hong Zhao, zohráva aromatáza dôležitú úlohu pri tvorbe estrogénu u žien aj u mužov.
Muži estrogén potrebujú takisto - aby poháňal ich sexuálnu túžbu. O tento proces sa stará už spomínaný enzým, ktorý v mozgu transformuje hormón testosterón na estradiol, hormón estrogénového typu.
Generalizované vzrušenie nervového systému
Sexuálne vzrušenie treba odlíšiť od generalizovaného vzrušenia CNS. Hoci existuje rozsiahle poznanie o špecifických senzorických a motorických funkciách mozgu stavovcov, menej sa vie o regulácii globálnych mozgových stavov.
Nedávno sme navrhli, že funkcia nazývaná generalizované vzrušenie (Ag) slúži ako najzákladnejšia hnacia sila v nervovom systéme, zodpovedná za počiatočnú aktiváciu všetkých behaviorálnych reakcií.
Zviera so zvýšeným generalizovaným vzrušením CNS sa vyznačuje väčšou motorickou aktivitou, zvýšenou citlivosťou na senzorické podnety a väčšou emocionálnou labilitou.
V tejto teórii bola implicitná predpoveď, že zvýšenie generalizovaného vzrušenia by malo zvýšiť špecifické motivované správanie, ktoré závisí od vzrušenia.
Ako generalizované vzrušenie ovplyvňuje správanie
Neuróny slúžiace na mechanizmy generalizovaného vzrušenia by prijímali senzorické vstupy z vonkajšieho aj vnútorného prostredia a boli by schopné rýchlo aktivovať stavy vzrušenia, ktoré umožňujú špecifickejšie, motivované behaviorálne reakcie.
Zvýšenie aktivity tohto systému by zvýšilo generalizované vzrušenie, čím by sa vytvorilo zviera s väčšou motorickou aktivitou, väčšou senzorickou citlivosťou a zvýšenou emocionálnou labilitou.
Mechanizmy generalizovanej funkcie bdenia sú teda dokumentované na neuroanatomickej, neurofyziologickej a neurochemickej úrovni.
Tieto distribuované vzostupné a zostupné systémy sa podieľajú na globálnej regulácii bdelosti CNS, ale aj na rôznych špecifických účinkoch na behaviorálne stavy, napr. úzkosť, strach, hlad, smäd a sexuálnu túžbu, čím poskytujú substrát, na ktorom sa globálne zmeny v dráždivosti mozgu môžu premietnuť do zmien v špecifickom správaní.
Úloha mozgového kmeňa, hypotalamu a neurochemických systémov
Neuronálna regulácia stavov excitácie je riadená distribuovanou, bilaterálnou, obojsmernou neurónovou sieťou s prepojeniami medzi dolnou časťou mozgového kmeňa a predným mozgom.
Fyziologicky sa systémy excitácie mozgového kmeňa vyvinuli tak, aby udržiavali spontánnu, nie nevyhnutne s úlohou súvisiacu, aktivitu v štandardnej sieti v kôre.
Prechody zo spánku do bdenia sú pravdepodobne uľahčené zvýšenou elektrickou aktivitou v miechových častiach ascendentného retikulárneho aktivačného systému a v miechových raphe skupinách.
Vlákna z neurochemicky odlišných bunkových skupín v mozgovom kmeni, napr. monoaminergné dráhy, ovplyvňujú neuróny v talame, hypotalame a iných cieľových oblastiach predného mozgu.
V hypotalame tieto vstupy riadia aktivitu neurónov, ktoré produkujú neurochemikálie súvisiace s bdením, ako je hypokretín a histamín.
Dôležité je, že tieto spojenia sú tiež obojsmerné, pretože histamínové a hypokretínové neuróny v hypotalame sa premietajú späť do oblastí bdenia mozgového kmeňa a sú súčasťou siete, ktorá reguluje bdenie a spánok.
Generalizované vzrušenie a sexuálne správanie u myší
Cieľom tu uvedenej práce bolo doplniť dôkazy o existencii generalizovanej funkcie vzrušenia, začatím kríženia línií myší s vysokým a nízkym vzrušením, a otestovať vplyv stavov generalizovaného vzrušenia s vysokým alebo nízkym vzrušením na špecifické motivované správanie: sexuálne správanie samcov a úzkosť/exploráciu.
Existencia generalizovaného vzrušenia ako merateľného a fyziologicky relevantného stavu CNS bola doteraz odvodená z troch samostatných prístupov, z ktorých tretí je tu uvedený.
Aby sme určili relatívny príspevok tejto najelementárnejšej sily k vzrušeniu CNS v behaviorálnych skríningoch myší, vykonali sme metaanalýzu piatich behaviorálnych experimentov s myšami.
Percento údajov o behaviorálnom vzrušení, ktoré bolo vysvetlené vynúteným jednofaktorovým riešením, sa v piatich experimentoch pohybovalo od 29 % do 45 %.
Môžeme teda povedať, že generalizované vzrušenie CNS existuje a predstavovalo približne jednu tretinu údajov v týchto experimentoch.
Výsledky selektívneho šľachtenia myší
Tu uvádzame tretí argument podporujúci existenciu generalizovaného vzrušenia: údaje z rozsiahleho projektu selekčného šľachtenia, ktorý bol realizovaný s cieľom vytvoriť línie myší vybraných buď pre vysoké, alebo nízke generalizované vzrušenie.
Za týmto účelom sme vyvinuli kvantitatívny a automatizovaný test generalizovaného vzrušenia a použili sme ho na výber vysoko outbredných myší na základe celkového indexu správania pri vzrušení.
Výsledky ukázali, že zvieratá chované pre vysoké a nízke úrovne generalizovaného vzrušenia vykazujú výrazné rozdiely v testoch špecifických prejavov vzrušenia: sexuálneho a úzkostného/exploračného správania.
Generalizované vzrušenie merané naším testom bolo vyššie u myší z vysokej línie. Samice myší aj myši s vysokým generalizovaným vzrušením vykazovali väčšiu aktivitu v domácej klietke, najmä kvôli väčšej aktivite počas skorej časti fázy tmy.
Okrem toho samice a zvieratá oboch pohlaví s vysokým vzrušením vykazovali v paradigme kontextovo podmieňovaného podmieňovania viac strachu.
Nakoniec, behaviorálna reaktivita na podanie neutrálneho odorantu bola vyššia u zvierat s vysokým vzrušením v porovnaní so zvieratami vybranými pre nízke vzrušenie.
Vzťah medzi generalizovaným vzrušením a sexuálnym správaním
Preto sme skúmali vzťah medzi úrovňami generalizovaného vzrušenia a mužským sexuálnym správaním, hormonálne závislým správaním, o ktorom sa predtým preukázalo, že je ovplyvnené niektorými rovnakými neurochemikáliami, ktoré sa podieľajú na vzrušení CNS, napr. histamín a hypokretín.
Najprv boli samce myší vystavené sexuálne naivnému konspecifickému zvieraťu počas po sebe nasledujúcich dní, kým sa nepárili.
Samce z vyšších línií a potomkovia, ktorí vykazovali vysokú úroveň všeobecnej vzrušenia, vykazovali špecifický vzorec sexuálneho správania spojený s vyššou úrovňou vzrušenia a sexuálneho vzrušenia.
Samce s vysokým vzrušením vykazovali viac vzrušení pred intromisiou a potom menej intromisií pred ejakuláciou a po prvej intromisii ejakulovali rýchlejšie.
Okrem toho, percento pokusov o párenie, ktoré boli úspešné a viedli k intromisii, bolo výrazne nižšie u samcov myší z línie s vysokým vzrušením.
Vzorec sexuálneho správania naznačuje, že samce s vysokým vzrušením boli vzrušivé nevhodným spôsobom, čo naznačuje veľmi nízky pomer intromisie k celkovému páreniu.
Sexuálne vzrušenie mení vnímanie správania druhých
Sexuálna príťažlivosť môže výrazne skresliť úsudok. Nová štúdia naznačuje, že vzrušení ľudia si omnoho častejšie vysvetľujú nejednoznačné správanie druhých ako prejav záujmu či flirtu, hoci realita môže byť úplne iná.
Výskum publikovaný v odbornom časopise Personality and Social Psychology Bulletin ukázal, že ľudia pod vplyvom sexuálneho vzrušenia majú väčšiu tendenciu vidieť romantický alebo sexuálny záujem aj v situáciách, kde druhá strana vysiela nejasné či zmiešané signály.
Účastníci si mysleli, že flirtujú s reálnymi ľuďmi
Do experimentu sa zapojilo približne 550 ľudí, prevažne študentov. Vedci ich rozdelili do dvoch skupín.
Jedna sledovala video so sexuálnym obsahom, druhá neutrálne video bez erotického podtextu. Následne mali účastníci chatovať s údajnými partnermi opačného pohlavia.
V skutočnosti však nešlo o náhodných ľudí, ale o spolupracovníkov výskumného tímu, ktorí mali za úlohu cielene vysielať nejednoznačné signály.
Vedci pripravili aj scenáre s jasným odmietnutím, napríklad vetou: „Pôsobíš milo, ale hľadám niečo iné.“
Erotické podnety zmenili spôsob uvažovania
Po skončení komunikácie sa výskumníci pýtali účastníkov, či cítili príťažlivosť k partnerovi a či mali pocit, že záujem je obojstranný.
Ukázalo sa, že ľudia, ktorí predtým sledovali erotické video, výrazne častejšie vyhodnocovali správanie druhej osoby ako flirt alebo romantický záujem.
Zároveň sami prejavovali väčšiu príťažlivosť voči partnerovi v chate. Vedci ešte pred experimentom overili, že sexuálne ladené videá u účastníkov skutočne vyvolali vzrušenie.
Ľudia vraj vidia to, čo chcú vidieť
Hlavná autorka štúdie Gurit Birnbaumová z Reichman University vysvetlila, že sexuálne vzrušenie vedie ľudí k optimistickejšiemu výkladu nejasných situácií.
„Účastníci oveľa častejšie interpretovali nejednoznačné interakcie pozitívne. Videli záujem aj tam, kde v skutočnosti existovala len neistota,“ uviedla psychologička.
Podľa nej zohráva úlohu aj to, že vzrušenie zvyšuje subjektívnu atraktivitu druhej osoby. Človek potom ľahšie podľahne tendencii vnímať realitu tak, ako by si želal.
Prečo sexuálne vzrušenie nemení význam jasného odmietnutia
Vedci upozorňujú, že podobný psychologický mechanizmus môže mať v začiatkoch vzťahov aj pozitívny efekt, pretože ľudí povzbudzuje riskovať a nadväzovať kontakt.
Zároveň však môže viesť k ignorovaniu skutočných hraníc druhej osoby. „Túžba môže prekryť citlivosť voči tomu, čo druhý človek naozaj chce,“ upozornila Birnbaumová.
Podľa nej si ľudia v takých chvíľach často nevšímajú signály naznačujúce nezáujem a namiesto reality vidia vlastné očakávania.
Výskum však ukázal aj jednu dôležitú vec. Ak druhá strana komunikovala úplne jasné odmietnutie, väčšina účastníkov ho správne rozpoznala a neinterpretovala ho ako flirt či nádej na ďalší kontakt.
Možné terapeutické využitie poznatkov
Vedci sa domnievajú, že nové zistenie by mohlo viesť k efektívnejšej terapii porúch sexuálnej túžby. Stačilo by umelo znížiť alebo zvýšiť aktivitu kľúčového enzýmu.
Podľa vedcov by regulácia enzýmu mohla pomôcť napríklad pacientom s depresiou, ktorí užívajú niektoré typy antidepresív, selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu, pretože vedľajším účinkom týchto liekov je práve strata libida.
Experiment výskumníci podrobne opísali v magazíne Endocrinology.