Nervová sústava psa: stavba, funkcie, vývoj a najčastejšie ochorenia

Nervová sústava psa riadi činnosť celého tela, spracúva informácie zo zmyslov a vnútorného prostredia, koordinuje pohyb, reflexy, správanie aj činnosť vnútorných orgánov. Umožňuje psovi vnímať bolesť, pachy, zvuky, hlad, smäd a zmeny teploty a primerane na ne reagovať.

Základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka - neurón. Z anatomického hľadiska sa nervová sústava delí na centrálnu nervovú sústavu, ktorú tvoria mozog a miecha, a periférnu nervovú sústavu, ktorú tvoria nervy umiestnené mimo mozgu a miechy.

Čo tvorí nervovú sústavu psa

Nervovú sústavu tvorí špecializované tkanivo, ktoré pozostáva z desiatok miliónov nervových buniek - neurónov. Neurón je základnou jednotkou nervovej sústavy.

Na čele riadiacich systémov organizmu je nervová sústava. Má schopnosť prijímať informácie o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia, tieto informácie triediť, spracúvať a vytvárať výstupné signály, ktoré privádza k výkonným orgánom (efektorom), čím primerane usmerňuje ich činnosť.

Nervová sústava psa zabezpečuje chod celého tela, činnosť zažívacieho, vylučovacieho traktu, reflexy, pohyb svalov, reguluje vnútornú teplotu, umožňuje vnímať vplyvy vonkajšieho prostredia (bolesť, zápach, . ), vnútorného prostredia (hlad, smäd, . ) a reagovať na ne.

Neurón a prenos nervového vzruchu

Neurón pozostáva z tela, z rozvetvených krátkych nervových vlákien, ktoré sa nazývajú dendrity a z jedného dlhého nervového vlákna neuritu, ktoré je na konci rozvetvené. Neurón prostredníctvom svojho tela alebo dendritov vníma vzruchy zo zmyslových orgánov, alebo z iných nervových buniek.

Takto sa vzruch dostane do miechy alebo až k mozgu. Tam sa v príslušných centrách hromadí a pretvára na nové nervové impulzy, ktoré sú neuritom prenášané do svalov, alebo žliaz.

Mozog sa skladá z miliónu buniek (neuronov), z nichž každá má obrovské množství spojů s ostatními buňkami. Po nich se přenášejí informace v podobě elektrických impulsů. Neutrony mezi sebou komunikují prostřednictvím chemických látek, tzv. neurotransmiterů.

Rýchlosť vzruchu prenášaných nervovými dráhami čiastočne závisí na tukovom obale nervových vlákien (myelinová vrstva). Pri určitých chorobách sa myelinový obal nervového vlákna vytvorí nesprávne alebo sa poškodí. Dôsledkom toho je zníženie nervových funkcií.

Rozdelenie nervovej sústavy

• centrálna nervová sústava (CNS) - tvoria ju mozog a miecha;
• periférna nervová sústava (PNS) - tvoria ju nervy umiestnené mimo mozgu a miechy;
• vegetatívna nervová sústava - automaticky reguluje činnosť vnútorných orgánov a tráviaceho traktu.

Z hľadiska riadenia ju delíme na mozgomiechový systém (somatický), ktorý ovládame vôľou, a autonómny nervový systém (vegetatívny), ktorý pracuje nezávisle od našej vôle a riadi činnosť vnútorných orgánov.

Centrálny nervový systém psa

Centrálny nervový systém (CNS) sa skladá z mozgu a miechy, ktoré sú pred vonkajšími vplyvmi chránené kosťami. Mozog ochraňujú lebečné kosti, miecha je ochránená chrbticou.

Mozog a hřbetní mícha nesou společný název centrální nervová soustava. Mozog je chráněný pevnou lebkou a hřbetní mícha probíhá míšním kanálem tvořeným obratli.

Medzi kosťami a CNS sú ešte ochranné obaly z väzivového tkaniva, ktoré sa v oblasti mozgu nazývajú mozgové blany, resp. pleny a v oblasti miechy miechové pleny.

Podporné bunky nervového systému

V týchto štruktúrach sa okrem neurónov nachádza niekoľkonásobne väčšie množstvo podporných buniek - neuroglie (gliových buniek). Ich úlohou je neuróny izolovať, odstraňovať patogény a pomáhať ich vyživovať.

Najpočetnejšie z nich sú astrocyty, ktoré sprostredkúvajú transport látok z krvi do neurónov (vytvárajú dôležitú hematoencefalickú bariéru) a po mechanickom poškodení tkaniva vytvárajú zátku (jazvu), ktorá miesto zacelí.

K ďalším dôležitým gliovým bunkám CNS patria oligodendrocyty vytvárajúce myelínovú pošvu axónov, mikrogliové bunky so schopnosťou fagocytózy a ependýmové bunky vystielajúce mozgové komory.

Miecha a jej funkcie

Hlavnou funkciou miechy u ľudí a ostatných vyšších stavovcov je najmä nervové prepojenie mozgu so zvyškom tela a prevod informácií.

Miecha (medulla spinalis) je valcovitý povrazec bezpečne uložený v chrbticovom kanáli. Pred mechanickými nárazmi ju chránia telá stavcov a mäkké mozgové obaly (pleny), medzi ktorými sa nachádza voľný epidurálny priestor a mozgovomiechový mok.

Na priečnom priereze sa miecha skladá z bielej hmoty na povrchu a zo sivej hmoty vo vnútri. Bielu hmotu miechy tvoria myelinizované nervové dráhy, ktoré majú prevodovú funkciu.

Predné miechové rohy tvoria motorické nervové bunky, ktorých axóny vedú príkazy priamo ku kostrovým svalom. Zadné miechové rohy tvoria senzitívne neuróny prijímajúce signály z periférie. Bočné miechové rohy sú viditeľné najmä v hrudnej časti a nachádzajú sa v nich bunky autonómneho nervového systému.

Na hranici s predĺženou miechou sa kríži pyramídová dráha, preto ľavá polovica mozgu ovláda pravú polovicu tela.

Miechové nervy a reflexy

Z postranných rýh vystupujú z miechy zväzky nervových vláken - predné a zadné miechové korene. Zadný koreň je dostredivý (aferentný, senzitívny) a nachádza sa na ňom zhrubnutina - spinálne ganglium. Predný koreň je odstredivý (eferentný, motorický).

Ich spojením vzniká zmiešaný miechový nerv (nervus spinalis). Časť miechy, z ktorej vychádza jeden pár takýchto nervov, sa nazýva miechový segment.

Miecha okrem prevodovej funkcie predstavuje aj dôležité reflexné ústredie. Reflex je automatická, fyziologická odpoveď organizmu na podráždenie a prebieha po dráhe nazývanej reflexný oblúk.

1. receptor zaznamená podnet;
2. dostredivá dráha prenesie informáciu;
3. reflexné centrum spracuje podnet v sivej hmote miechy;
4. odstredivá dráha prenesie príkaz;
5. efektor, napríklad sval alebo žľaza, vykoná odpoveď.

Podľa zložitosti rozdeľujeme reflexy na monosynaptické a polysynaptické. Monosynaptické reflexy sú najjednoduchšie, zatiaľ čo polysynaptické reflexy slúžia na zložitejšie, často obranné reakcie.

V mieche sú uložené centrá pre dôležité nepodmienené reflexy, ktoré ovplyvňujú činnosť a napätie svalov bez nutnosti vedomej regulácie z mozgu. Miecha reflexne reguluje aj vyprázdňovanie močového mechúra, konečníka, sekréciu potu, napätie cievnych stien a niektoré pohlavné reflexy.

Mozog psa

Mozog psa spracováva všetky informácie, ktoré dostáva od zmyslov. Tento životne dôležitý orgán potrebuje pre svoju funkciu trvalý prísun výživy a kyslíka; je zásobený veľkou tepnou, ktorá zo srdca privádza okysličenú krv.

Mozog psa má rôzne časti s špecifickými funkciami. Spolupracujú na regulácii správania a senzorických vstupov.

Na rozdiel od predpokladu, že väčší je vždy lepší, psí mozog, veľký približne ako mandarínka, vykazuje iný druh efektivity. Pomer mozgu k telu je u psov 1:125, čo je v porovnaní s pomerom 1:40 u ľudí skromné, ale v porovnaní s inými druhmi stále významné.

Ochranné obaly mozgu a mozgovomiechový mok

Mozog aj miecha majú na svojom povrchu tri obaly, ktoré sa nazývajú pleny (meningy). Tvrdá mozgová plena je vonkajšia, najpevnejšia väzivová vrstva priliehajúca ku kostiam lebky.

Pavúčnica je stredný jemný obal. Je bezcievna a nevniká do záhybov mozgu. Cievnatka je vnútorná vrstva, ktorá je bohato prekrvená krvnými cievami a tesne prilieha na mozog.

Priestor medzi cievnatkou a pavúčnicou je vyplnený mozgovomiechovým mokom - likvorom. Je to číra mimobunková tekutina, ktorá je podobná krvnej plazme, ale za fyziologických podmienok neobsahuje takmer žiadne bunky a má len nepatrné množstvo bielkovín.

Jeho hlavnou úlohou je mozog nadľahčovať, tlmiť nárazy a brániť tak mechanickému poškodeniu citlivých nervových buniek. Zvýšený obsah bielkovín a buniek v mozgovomiechovom moku je dôležitým klinickým znakom zápalu mozgových blán.

Hlavné oddiely mozgu

• predĺžená miecha;
• Varolov most;
• mozoček;
• stredný mozog;
• medzimozog;
• koncový mozog.

Predĺžená miecha, Varolov most a stredný mozog tvoria mozgový kmeň, v ktorom sú centrá životne dôležitých funkcií a reflexov.

Predĺžená miecha a mozgový kmeň

Predĺžená miecha je plynulým pokračovaním chrbtovej miechy do lebečnej dutiny. Prechádzajú ňou dôležité vzostupné aj zostupné nervové dráhy.

V jadrách predĺženej miechy sú centrá pre životne dôležité nepodmienené reflexy, napríklad cicanie, hltanie, slinenie, kýchanie, kašľanie, zvracanie, slzenie a žmurkanie.

V retikulárnej formácii ležia najvyššie centrá pre riadenie životne dôležitých vegetatívnych funkcií, ako sú dýchanie, srdcová činnosť a krvný tlak. Pri ťažkom poškodení retikulárnej formácie nastáva dlhotrvajúci spánok až hlboké bezvedomie (kóma).

Mozoček

Mozoček pomáha psovi pohybovať sa plynulo. Monitoruje proprioceptívne, vizuálne, hmatové, rovnovážne a sluchové vnemy.

Zohráva kľúčovú úlohu v koordinácii napätia kostrových svalov, podieľa sa na udržiavaní vzpriamenej polohy tela a na ukladaní spomienok na naučené pohybové vzorce.

Abnormálna funkcia alebo poškodenie mozočka vedie k strate svalovej koordinácie, čo sa odborne nazýva ataxia.

Stredný mozog a medzimozog

Stredný mozog obsahuje centrá, ktoré zabezpečujú reflexné pohyby očí a hlavy za zdrojom svetla alebo zvuku. Červené jadro riadi svalový tonus a čierna hmota reguluje motorické funkcie v spolupráci s bazálnymi gangliami.

V medzimozgu je uložená tretia mozgová komora. Lôžko, čiže thalamus, je dôležitou prepájacou stanicou a zoskupením množstva mozgových jadier.

Thalamus sprostredkúva reakcie na rozličné podnety, napríklad čuchové, chuťové, dotykové a bolestivé, a citovo ich prifarbuje. Preto ho nazývame aj „bránou vedomia“.

Koncový mozog a limbický systém

Najväčšia časť mozgu súvisí s vyššími nervovými činnosťami, ako sú pamäť, vedomie, učenie, duševné schopnosti a riadenie alebo ovplyvňovanie ostatných oblastí mozgu.

Sieť buniek v mozgu v oblasti zvané limbický systém vyhodnocuje informácie a pretvára ich do prejavov zvaných súhrnne vrozené chování (tzv. instinkty). Zde zasahuje proces učení.

Limbický systém prepája instinkty a emócie prostredníctvom chemických poslov zvaných neurotransmitery. Tieto chemické látky ovplyvňujú náladu, motiváciu, učenie a emočné reakcie.

Periférna a vegetatívna nervová sústava

Periférna nervová sústava tvorí nervové tkanivo, ktoré vychádza z miechy a mozgu do celého organizmu psa a jeho podráždenie vysiela odozvy do miechy a mozgu.

Ďalej spätne odovzdáva pokyny ústrednej nervovej sústave príslušnej časti tela. V mozgu začína dvanásť párov hlavových nervov a tie zásobujú oblasti hlavy a krku, napríklad oči a nos.

Ďalšie páry nervov, ktoré vystupujú z miechy, zásobujú ostatné časti tela. Smyslové informácie z receptorov povrchových i vnútorních struktur a ze smyslových orgánů putují periferními nervy do míchy a poté do mozku.

Vegetatívna nervová sústava je súčasťou obvodovej nervovej sústavy a nachádza sa vo všetkých vnútorných orgánoch tela psa. Reguluje procesy vnútorných orgánov v hrudnej a brušnej dutine, napríklad činnosť srdca, pľúc, obličiek a čriev.

Ako nervová sústava riadi správanie psa

Mozog a miecha sú riadiacim centrom, ktoré rozosiela po tele informácie. Veškeré složité chování, napr. reakci samce na pach močové značky jiného psa, řídí centrální nervová soustava.

Jakmile pes nasaje pach, chemická informace se v čichové sliznici mění v elektrickou a čichovým nervem se v podobě impulzu přenáší do mozku. Mozek posílá elektrické impulzy do míchy a odtud do míšních nervů, které inervují močový měchýř.

Tieto signály stimulujú zvierač močového mechúra, ktorý sa má uvoľniť. Následne sa spúšťa ďalšia aktivita: vyslanie nervových vzruchov do oblasti zadnej končatiny, ktoré nariaďujú psovi zodvihnúť nohu a prekryť pachovú značku cudzieho psa vlastnou značkou.

Zmysly psa

Zmyslové ústrojenstvo psa slúži na komunikáciu organizmu s vonkajším prostredím. Prostredníctvom zmyslových orgánov sa zachytávajú rôzne fyzikálne a chemické podnety z vonkajšieho prostredia a po nervových dráhach sú prenášané do mozgu, kde vyvolávajú zmyslové pocity.

Hmat je prvým zmyslom, ktorý sa u psa vyvíja; celý život pre neho zostáva dôležitý. Kůže těla včetně tlapek je pokryta citlivými nervovými zakončeními reagujícími na dotek.

Nad očami, na nose a na brade rastú chlpy citlivé na dotyk, ktoré vnímajú aj prúdenie vzduchu. Čuchové, zrakové, sluchové, hmatové a rovnovážne informácie sa v mozgu spájajú a ovplyvňujú orientáciu, pohyb aj správanie psa.

Vývoj mozgu a schopnosť učenia

Štúdium vývojovej neurobiológie psov skúma, ako sa mozog psa vyvíja od narodenia po dospelosť. Prvé týždne a mesiace sú obzvlášť dôležité, pretože počas nich sa dejú zmeny, ktoré ovplyvňujú správanie a schopnosť učiť sa po celý život.

V prvých týždňoch života je mozog veľmi prispôsobivý. Môže sa učiť a prispôsobovať novým veciam vďaka procesu, ktorý sa volá synaptická plasticita.

Od troch týždňov sa šteňatá začínajú viac socializovať. Do šiestich týždňov ich mozgy rastú a dozrievajú a začínajú sa formovať základné vzorce správania.

Je dôležité, aby šteňatá mali bohaté a rozmanité prostredie. Hry, hlavolamy a stretnutia s inými psami a ľuďmi sú skvelé pre stimuláciu mozgu.

Všetci psi sa chovajú v rámci svojich vrodených psychických dispozícií, ale to neznamená, že pracujú iba na základe vrodeného chovania. Majú vysoce rozvinutou schopnost učení.

Každý pes má svoju jedinečnú povahu, toleranciu, schopnosť učenia a inteligenciu. Jeho osobnosť je utváraná genetickými vlohami, učením a ranými skúsenosťami.

Neurotransmitery, emócie a psychika

Psy prežívajú celý rad emócií podobných ľudským, ktoré sú sprostredkované podobnými hormonálnymi zmenami vrátane uvoľňovania oxytocínu. Tento hormón podporuje puto lásky a náklonnosti, ktoré sa prejavuje najmä vtedy, keď pes a človek zdieľajú dlhší, zmysluplný očný kontakt.

Emočné reakcie zahŕňajú aj strach, úzkosť a hnev. Pocity, ako je úzkosť, sa vyvinuli preto, aby ochránili psa pred nepriateľom.

Mozgová kôra reaguje na ohrozenie alebo stresovú situáciu, komunikuje cez limbický systém s ďalšími oblasťami mozgu a spúšťa kaskádu chemických zmien, ktoré ovplyvňujú celé telo.

Ak nepriaznivé zmeny ohrozujú psa trvale alebo ak sa tieto reakcie v mozgu spúšťajú príliš ľahko a neprimeranými podnetmi, dochádza k rozvoju emočných porúch. Trvalé uvoľňovanie stresových látok môže spôsobiť dlhodobé poškodenie organizmu.

Neurotransmitery ako dopamín a serotonín zohrávajú úlohu pri regulácii nálady, motivácie, odmeňovania, spánku a učenia. Ak je serotonínu málo, pes môže trpieť úzkosťou alebo depresiou.

Úzkosť, fóbie a depresívne prejavy

Fóbia je nekontrolovateľný strach z predmetu alebo určitej situácie. U psov sa vyvíjajú racionálne fóbie, napríklad z veterinárnej ordinácie, ale aj iracionálne, napríklad z hromu, výstrelu alebo ľudí s klobúkmi či dáždnikom.

Psi tiež môžu trpieť úzkosťou zo samoty, napríklad keď ich majiteľ opustí miestnosť. Fóbie a úzkosť vedú k prejavom paniky; pes zrýchlene dýcha a jeho svaly sa napínajú.

Môžu tiež viesť k nutkavému správaniu, pri ktorom pes rituálne predstiera určitú aktivitu, napríklad stále chodí vpred a vzad alebo hrabe. Extrémna forma úzkosti vedie k neschopnosti odpočívať a spať.

Depresie sa môžu prejavovať zníženou, vo vzácnych prípadoch aj zvýšenou chuťou do jedla, nadmernou prítulnosťou alebo naopak zdrženlivým správaním, podráždenosťou či otupenosťou.

Ak sa domnievate, že váš pes má psychický problém, vyhľadajte veterinára, ktorý sa na poruchy správania špecializuje. Problém sa rieši jednak liečbou psychofarmakami, jednak psychickou terapiou, úpravou prostredia a výcvikom znižujúcim precitlivenosť.

Kognitívna dysfunkcia v starobe

Názov kognitívna dysfunkcia psa zahŕňa degeneratívne prejavy spojené s vysokým vekom. V rovnakom kontexte sa používa aj termín stařecká demence.

Psy môžu mať problémy zorientovať sa v známom prostredí, stáť na nesprávnej strane dverí, keď chcú ísť von, alebo zabudnúť, prečo sa nachádzajú na určitom mieste.

Niektoré zmeny počas starnutia sú nezvratné, ale iné možno oddialiť alebo dokonca zvrátiť podávaním účinných liekov. Starým psom prospieva bežná každodenná duševná stimulácia.

Sny a spánok

Psom sa zdajú sny rovnako ako ľuďom. Sny sa objavujú počas hlbokého, aktívneho spánku vo fáze REM.

Pes môže počas spánku rýchlo pohybovať očami, hrabať nohami, šklbať pyskami, krčiť nos a niekedy dokonca štekať. Toto správanie je normálne a nejde o príznaky mozgovej poruchy.

Nervová sústava a výcvik psa

Pri výcviku psa pracujeme s jeho nervovou sústavou a prostredníctvom nej budujeme potrebné návyky. Rozumieť fungovaniu mozgu psa nám pomáha vylepšiť tréningové techniky.

Pozitívne posilňovanie používa odmeny, aby podporilo dobré správanie. Takto pes spája správne konanie s pochvalou alebo odmenou.

• používať jasné a dôsledné povely;
• byť citlivý k emocionálnym potrebám psa;
• zameriavať sa na pozitívne zážitky;
• vyhnúť sa trestaniu, ktoré môže poškodiť vzťah.

Ľudia môžu proces učenia posilňovať tým, že budú psa odmeňovať skôr za poslúchnutie rozkazov než za nasledovanie jeho prirodzených inštinktov.

Každodenné aktivity, ako sú výcvik a hra, sú pre mozog psa veľmi dôležité. Interaktívne hračky vyžadujú riešenie problémov, aktivujú rôzne časti mozgu a podporujú duševnú stimuláciu.

Príznaky neurologických problémov

Poruchy nervových funkcií sa môžu prejavovať poruchami zmyslov, napríklad čuchu, sluchu a zraku, ale aj trasením, apatiou, kŕčmi, krívaním, hlavou ovisnutou bokom, nekontrolovateľným močením a vyprázdňovaním alebo poruchami správania.

• zmeny správania, agresivita, apatia alebo dezorientácia;
• záchvaty, kŕče, tras a nekoordinované pohyby;
• strata koordinácie, zakopávanie a problémy s rovnováhou;
• svalová slabosť alebo paralýza;
• zmena polohy hlavy alebo neschopnosť udržať ju stabilne;
• poruchy zraku, sluchu alebo čuchu;
• problémy s močením a vyprázdňovaním;
• zmeny vedomia, strnulosť, kóma alebo nezvyčajná ospalosť.

Príznaky závisia od toho, ktorá časť nervového systému je postihnutá. Pri podozrení na neurologické ochorenie je dôležité vyhľadať veterinára čo najskôr.

Príčiny ochorení nervovej sústavy

Poruchy nervového systému môžu mať mnoho príčin. Medzi najčastejšie patria infekcie a zápaly, úrazy, toxické látky, genetické a degeneratívne ochorenia alebo nádory.

Infekcie ako besnota, psinka alebo toxoplazmóza môžu postihnúť nervový systém a spôsobiť neurologické príznaky. Zápaly mozgu a miechy môžu byť tiež výsledkom autoimunitných reakcií.

Fyzické trauma, ako pád alebo autonehoda, môže poškodiť mozog alebo miechu. Otrava pesticídmi, ťažkými kovmi, jedovatými rastlinami alebo inými toxínmi môže spôsobiť záchvaty, slabosť alebo smrť.

Niektoré plemená psov majú genetickú predispozíciu k neurologickým ochoreniam. Tieto stavy sa často zhoršujú s vekom a niekedy sa prejavujú pomaly, čo sťažuje ich včasnú diagnostiku.

Nádory v mozgu alebo mieche môžu vyvíjať tlak na nervové tkanivo a vyvolať zmeny správania, stratu koordinácie, záchvaty alebo paralýzu.

Diagnostika neurologických ochorení

Diagnostika problémov s nervovým systémom začína dôkladným fyzickým vyšetrením a zhodnotením anamnézy psa. Veterinár posudzuje pohyb, koordináciu, reflexy, citlivosť, správanie a funkciu hlavových nervov.

• krvné testy môžu odhaliť infekcie, zápaly, toxíny alebo odchýlky hladiny cukru a elektrolytov;
• CT a MRI pomáhajú zobraziť mozog, miechu, nádory a poškodenie nervového tkaniva;
• RTG môže pomôcť pri posudzovaní poranení lebky a chrbtice;
• odber mozgovomiechového moku môže odhaliť zápaly, infekcie, autoimunitné procesy alebo nádorové bunky;
• vyšetrenie protilátok sa používa pri niektorých infekčných ochoreniach.

Pri niektorých ochoreniach bývajú krvné testy často v poriadku, preto je potrebné doplniť zobrazovacie vyšetrenie alebo analýzu cerebrospinálneho moku.

Zápalové ochorenia mozgu a miechy

Zápalové ochorenia CNS môžu postihnúť mozog, vtedy ide o encefalitídu, miechu, vtedy ide o myelitídu, alebo mäkké pleny mozgu a miechy, čo sa označuje ako meningitída.

Tieto zápalové ochorenia tvoria až 10 % všetkých neurologických ochorení u psov, pričom 60-90 % z nich je bez známej príčiny. Vyvolať ich môžu vírusy, baktérie alebo parazity.

Meningitída reagujúca na liečbu steroidmi

Meningitída reagujúca na liečbu steroidmi (SRMA - Steroid-Responsive Meningitis-Arteritis) je zápalové ochorenie, ktoré postihuje miechu, mozog a steny artérií.

Niektoré plemená psov, ako napríklad bígl, bernský salašnícky pes a stavače, majú rodinnú predispozíciu na tento druh ochorenia.

SRMA sa prejavuje strnulosťou, horúčkou 40 stupňov Celzia a viac, bolestivosťou krku, zvýšenou citlivosťou na stimuly a depresiou. Pri dlhotrvajúcom ochorení sa môžu prejaviť ďalšie neurologické problémy, napríklad paralýza a slabosť zadných končatín.

Ochorenie sa najčastejšie prejavuje v akútnej forme, chronická forma je menej častá. Charakteristické sú zápalové reakcie krvi, zvýšené množstvo bielych krviniek a bolestivosť krku.

Na diagnostiku sa odoberá cerebrospinálny mok. Cerebrospinálny mok je číra bezfarebná tekutina, ktorá chráni mozog pred nárazmi a odvádza prebytočné zložky a nežiaduce látky do cievneho krvného systému.

Liekmi prvej voľby sú steroidné hormóny. Ak pes na liečbu nezareaguje, obyčajne sa pridávajú iné lieky ovplyvňujúce funkciu imunitného systému.

Meningoencefalitída

Meningoencefalitída je zápalové ochorenie, ktoré sa prejavuje postihnutím blán a mozgu. Typické sú neurologické príznaky a málokedy sú viditeľné iné príznaky.

Meningoencefalitída sa môže prejavovať záchvatmi, slepotou, malátnosťou, krúžením, trasom, dezorientáciou, bolestivosťou a paralýzou. Niekedy môže zviera vracať, čo je spôsobené postihnutím časti mozgu.

Diagnostika je náročná a často možno určiť iba suspektnú diagnózu. Pri diagnostike treba vylúčiť iné infekčné ochorenia.

Okrem krvných testov sa robí MRI alebo CT mozgu. Pri vyšetrení cerebrospinálneho moku býva často zvýšená hladina bielych krviniek.

Ak nie je meningoencefalitída liečená promptne, ide o život ohrozujúce ochorenie. Až 75 % pacientov dobre zareaguje na liečbu steroidmi, niektorí pacienti však musia byť liečení dlhodobo.

Infekčné ochorenia s neurologickými prejavmi

Psinka

Psinka je ochorenie spôsobené Morbillivírusom. Okrem psov postihuje aj voľne žijúce zvieratá, fretky a mačkovité šelmy.

Vďaka vakcinácii sa túto chorobu podarilo výrazne eliminovať. V počiatočných štádiách sa vyskytuje vysoká teplota, začervenané oči a vodnatý výtok z nosa a očí.

V neskorších štádiách vírus napadne ďalšie orgány, hlavne nervový systém. Niektoré formy ochorenia spôsobujú zhrubnutie a zväčšenie paciek.

Akútna psinka u psov s oslabenou imunitou môže spôsobiť smrť do 2-4 týždňov od nakazenia. Diagnostika sa robí na základe vyšetrenia krvi, RTG hrudníka, vyšetrenia moku, stanovenia protilátok a dôkazu vírusu v organizme.

Vážne formy psinky sú neliečiteľné. Antibiotiká sa podávajú ako prevencia proti sekundárnej infekcii a pri záchvatoch sa podávajú antiepileptiká. Pes trpiaci iba subklinickou formou ochorenia sa môže uzdraviť.

Besnota

Najznámejším druhom infekcie je pravdepodobne besnota, ktorá je prenosná aj na človeka a patrí k ochoreniam, proti ktorým je povinné zviera zaočkovať.

Vírus napadne mozog a dôjde k výrazným zmenám v správaní. Ďalšia fáza choroby sa prejavuje nepokojom, ktorý so sebou prináša agresivitu.

Mnohí jedinci nemôžu vplyvom ochrnutia zadných hlavových nervov prehĺtať, kvôli čomu pes slintá alebo chrapľavo šteká. Nakoniec vedie besnota k celkovému ochromeniu zvieraťa a spôsobuje smrť.

Pri podozrení na besnotu treba bezodkladne postupovať podľa pokynov veterinára a príslušných orgánov. Očkovanie výrazne znižuje riziko tohto ochorenia.

Kliešťová encefalitída

Kliešťová encefalitída je spôsobená Flavivírusom, ktorého prenášačmi sú kliešte vo všetkých vývojových štádiách. Aj na Slovensku sa nachádzajú oblasti s infikovanými kliešťami, výskyt ochorenia u psov je však nízky.

Neurologické príznaky sa podobajú besnote a prejavujú sa trasom, záchvatmi, padnutou sánkou, slinením, agresivitou, ochrnutím a bolesťami.

Neexistuje spoľahlivý test na diagnostiku ochorenia, pretože až 30 % zvierat môže mať pozitívny nález protilátok a pritom byť zdravých.

Pri ľahšej forme ochorenia sa pes môže uzdraviť sám. Pri ťažkej forme zviera zvyčajne uhynie do 7 dní.

Aujeszkyho choroba

Aujeszkyho choroba je vírusové ochorenie, ktoré napáda nervový systém a spôsobuje kŕče, svrbenie a ochrnutie.

Ochorenie je vždy smrteľné, avšak v posledných rokoch sa vyskytuje veľmi zriedkavo. Vírus sa môže prenášať podávaním surového bravčového mäsa.

Epileptické záchvaty a kŕče

Nie za každou epileptickou príhodou sa ukrýva skutočná epilepsia. Pravú epilepsiu nesprevádzajú očividné zmeny na mozgu, zatiaľ čo záchvaty vyvolané inou príčinou môžu poukazovať na infekciu, otravu, nádor alebo inú mozgovú poruchu.

Záchvat môže byť nápadný alebo taký mierny, že ho možno ľahko prehliadnuť a hodnotiť ako momentálnu stratu koncentrácie psa. Môže zahŕňať stratu vedomia, mimovoľné svalové stahy, rozšírenie zreníc, hrabanie končatinami, tras a zášklby svalstva tváre.

Počas záchvatu psy často slinia, močia a vyprázdňujú sa. Záchvaty môžu byť mierne, môžu sa vyskytovať v skupinách za sebou alebo môžu byť dlhé a trvať viac než päť minút.

Medzi možné príčiny patria epilepsia, poranenie alebo zjazvené tkanivo mozgu, nádor, nízka hladina vápnika alebo cukru v krvi, úpal, migrujúce larvy škrkaviek, hydrocefalus, psinková encefalitída a otrava.

Ak neprichádzajú do úvahy žiadne ďalšie príčiny záchvatov, hovoríme o skutočnej epilepsii, ktorá sa lieči antiepileptikami. Tie sa často podávajú celý život a pravidelné kontroly u veterinára sú nevyhnutné.

Čo robiť počas záchvatu

• Chráňte seba, pretože počas záchvatu môže pes bezděčne uhryznúť.
• Psa nedržte a neskúšajte mu ústami podávať lieky.
• Odtiahnite ho mimo nebezpečenstva a odstráňte predmety, o ktoré by sa mohol zraniť.
• Pod hlavu a okolo nej umiestnite niečo mäkké.
• Počas záchvatu a po ňom psa upokojujte tichým hlasom.
• Zaznamenajte si dĺžku záchvatu a jeho priebeh.
• Ak záchvat trvá dlhšie než päť až šesť minút alebo sa opakuje bez prestávky, okamžite vyhľadajte veterinárnu pomoc.
• Po záchvate nechajte psa v pokoji a po odznení dezorientácie mu umožnite napiť sa.

Traumatické poškodenie mozgu a miechy

Ak je mozog poškodený vplyvom nehody, môže sa to prejaviť poruchami vedomia, pohybov, zmenami reakcií zreníc, pomalou tepovou frekvenciou alebo celkovou otupenosťou.

Poškodenie mozgu je často spôsobené zranením, najmä pri dopravnej nehode, alebo otravou určitými látkami. Môže byť spôsobené aj zápalom mozgových blán alebo encefalitídou.

Okamžite po dopravnej nehode vyhľadajte veterinára ešte predtým, než sa vyvinú príznaky poškodenia mozgu. Počas prevozu dbajte na pokoj a čo najmenší pohyb psa.

Kóma

Kóma môže byť spôsobená úrazom, otrasom mozgu, srdcovým zlyhaním, úpalom alebo veľmi vysokou horúčkou. Vyústiť do nej môže aj zlyhanie obličiek a pečene, vysoká alebo nízka hladina cukru v krvi, nedostatočný prívod okysličenej krvi do mozgu, infekcia alebo otrava.

Zpočátku je postižený pes celkově zmatený, a poté brzy následuje stadium strnutí až do úplného bezvědomí. Pri bezvedomí nemožno psa prebudiť a nereaguje ani na bolesť.

Ak sa pes dostane do kómy, je potrebné urýchlene vyhľadať veterinárnu pomoc.

Nádory mozgu

Nádory na mozgu sú vzácne a vyskytujú sa približne u jedného psa z 6 500. Klinické príznaky zhubných nádorov zahŕňajú zmeny správania a povahy, záchvaty, motanie sa, zmeny pohybov a chôdze, slepotu, zmeny mentálnych schopností a ochrnutie lícnych nervov.

Moderné diagnostické metódy umožňujú nádory diagnostikovať včas. Liečba je zameraná na kompenzáciu klinických príznakov a zlepšenie kvality života psa.

Veterinár môže odporučiť kortikosteroidy a lieky proti kŕčom. Ďalším cieľom liečby je predĺžiť kvalitný život nemocného psa, čo môže zahŕňať rádioterapiu, operáciu alebo oboje.

Polyradikuloneuritída a ochorenia periférnych nervov

Polyradikuloneuritída je závažné autoimunitné ochorenie postihujúce nervy zodpovedajúce za pohyb končatín a svalstva. Dochádza pri nej k akútnej paralýze, ktorá sa začína najmä na zadných končatinách.

Často jej predchádza zmena hlasu psa, pretože aj hlasivky sú sval, ktorý toto ochorenie postihuje. Významnou komplikáciou je paralýza medzirebrových svalov a bránice, pri ktorej hrozí udusenie.

Vtedy sa musí zviera pripojiť na ventiláciu. Počas choroby sa odporúča fyzioterapia, aby nedošlo k atrofii svalstva.

Svaly sú iba denervované a pokiaľ začnú nervy znovu fungovať, stav sa môže zlepšiť. Toto ochorenie môže vo vzácnych prípadoch postihnúť aj mačky.

Myozitída žuvacích svalov

Myozitída žuvacích svalov je zápalové ochorenie, ktoré postihuje psy aj mačky a patrí k najčastejším ochoreniam svalstva.

Prejavuje sa „zamknutou čeľusťou“, teda problémom otvoriť papuľu. Diagnózu možno podporiť biochemickým vyšetrením, pri ktorom sa stanovujú protilátky.

Liečba musí byť agresívna, pretože akútna fáza môže prejsť do chronickej. Vtedy sa opuch svalstva hojí väzivovým tkanivom, ktoré stráca elasticitu, čo môže spôsobiť nezvratné uzatvorenie čeľuste.

Ochorenie sa lieči liekmi, ktoré ovplyvňujú funkciu imunitného systému.

Liečba a domáca starostlivosť

Liečba závisí od konkrétnej príčiny neurologických problémov. Antibiotiká sa používajú pri bakteriálnych infekciách, antikonvulzíva na kontrolu záchvatov a protizápalové lieky na zmiernenie opuchu a zápalu.

Ak je príčinou nádor alebo trauma, môže byť potrebná chirurgická intervencia. Operácia môže odstrániť nádor alebo stabilizovať poranenú časť chrbtice.

Fyzioterapia môže byť veľmi užitočná pre zvieratá so svalovou slabosťou alebo paralýzou. Špeciálne cvičenia pomáhajú obnoviť svalovú silu a zlepšiť koordináciu.

Doma je dôležité poskytovať psovi pohodlné a bezpečné prostredie, minimalizovať riziko pádu a zabezpečiť ľahký prístup k vode, potrave a odpočinku.

Je tiež dôležité dodržiavať pravidelný rozvrh podávania liekov a cvičení, ktoré prispievajú k zotaveniu a udržaniu dobrého zdravotného stavu.

Prevencia neurologických ochorení

Pravidelné očkovanie chráni psa pred infekciami, ktoré môžu postihnúť nervový systém, najmä pred besnotou a psinkou. Očkovanie môže výrazne znížiť riziko závažných neurologických ochorení.

Bezpečné prostredie má zabrániť prístupu k toxickým látkam, chemikáliám, pesticídom, jedovatým rastlinám a miestam, kde by mohlo dôjsť k úrazu.

Správna výživa je dôležitá pre celkové zdravie nervového systému. Strava musí obsahovať dostatok živín pre zdravý mozog a kognitívne funkcie.

Pravidelné veterinárne prehliadky môžu pomôcť včas odhaliť potenciálne neurologické problémy. Veterinár môže odporučiť preventívne testy alebo špeciálne vyšetrenia, ak má pes predispozíciu k neurologickým ochoreniam.

Včasná identifikácia príznakov, ako sú zmeny správania, kŕče alebo strata koordinácie, je kľúčová pre začatie správnej liečby a minimalizáciu dlhodobých následkov.

tags: #nervova #sustava #psa