Cievna mozgová príhoda: príznaky, vyslanie ambulancie a správny postup

Cievna mozgová príhoda je akútny, potenciálne život ohrozujúci stav, pri ktorom sa náhle preruší prívod krvi do časti mozgu alebo dôjde ku krvácaniu do mozgového tkaniva. Pri podozrení na mŕtvicu okamžite volajte 112 alebo 155, zaznamenajte čas vzniku príznakov a pacienta neprevážajte do nemocnice vlastným autom.

Príznaky vznikajú často náhle, z minúty na minútu, a patria medzi ne pokles ústneho kútika, slabosť alebo necitlivosť jednej strany tela, porucha reči, náhle problémy so zrakom, rovnováhou či chôdzou. Pri cievnej mozgovej príhode ide o čas a dôležitá je doslova každá minúta.

Čo je cievna mozgová príhoda

Cievna mozgová príhoda, často nazývaná aj mŕtvica, mozgová porážka alebo infarkt mozgu, nastáva, keď sa prívod krvi do časti mozgu náhle zastaví. Mozgové bunky nedostávajú kyslík a živiny, ktoré potrebujú na prežitie, a už po niekoľkých minútach začínajú odumierať.

Ide o ochorenie, pri ktorom dochádza k poškodeniu mozgu buď jeho nedokrvením, alebo krvácaním do mozgu. V závislosti od miesta postihnutia mozgu sa príznaky líšia, no vždy ide o akútny stav, ktorý si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.

Pri ischemickej cievnej mozgovej príhode mozgové tkanivo ostane bez zásobenia krvou v dôsledku zúženia alebo upchatia mozgovej cievy. Hemoragickú mozgovú príhodu spôsobuje krvácanie do mozgu.

Typy cievnej mozgovej príhody

Ischemická cievna mozgová príhoda

Ischemická cievna mozgová príhoda vzniká vtedy, keď krvná zrazenina upchá mozgovú cievu. Tkanivo za touto prekážkou zostane nedokrvené a mozgové bunky sú vystavené nedostatku kyslíka.

Jej príčinou býva ateroskleróza ciev alebo fibrilácia predsiení, pri ktorej vznikne krvná zrazenina putujúca do ciev mozgu. Pri ateroskleróze dochádza k zúženiu cievy kvôli ukladaniu aterosklerotického plátu a následne k jej uzáveru.

Ischemická cievna mozgová príhoda môže byť trombotická, keď zrazenina vznikne priamo v postihnutej cieve, alebo embolická, keď sa zrazenina vytvorí na inom mieste tela a krvou sa dostane do ciev zásobujúcich mozog.

Hemoragická cievna mozgová príhoda

Hemoragická mozgová príhoda vzniká prasknutím mozgovej cievy a krvácaním do mozgového tkaniva alebo medzi mozgové obaly. Krv sa vylieva do mozgového tkaniva a utláča ho, čím opäť spôsobí jeho nedokrvenosť.

Príčinou je najčastejšie prasknutie oslabenej cievy vplyvom vysokého krvného tlaku alebo prasknutie aneuryzmy, teda vydutiny mozgovej tepny. Hemoragická mozgová príhoda môže postihnúť aj mladých ľudí.

Pri subarachnoidálnom krvácaní, teda krvácaní medzi mozgovými obalmi, je najčastejšou príčinou prasknutie aneuryzmy. Príznaky hemoragickej príhody sa od ischemickej nemusia výrazne líšiť, no častá býva prudká, extrémne silná bolesť hlavy bez zjavnej príčiny.

Prečo rozhoduje čas

Pri mozgovej príhode platí, že čím skôr pacient dostane potrebnú starostlivosť, tým nižšia je pravdepodobnosť trvalých následkov. Každá minúta, počas ktorej mozog nedostáva kyslík, zvyšuje riziko nezvratného poškodenia.

Liečba mozgovej príhody závisí od času, ktorý uplynie od prvých príznakov. Ak je to možné, zaznamenajte čas, keď sa ťažkosti objavili, pretože táto informácia pomôže lekárom rozhodovať o liečbe.

Pri ischemickej forme existuje terapeutické okno, v ktorom môže byť pacientovi podaná trombolytická liečba. Trombolýza sa u vhodných pacientov podáva najčastejšie do 4,5 hodiny od vzniku neurologických ťažkostí.

Príznaky cievnej mozgovej príhody

Príznaky cievnej mozgovej príhody vznikajú náhle, z minúty na minútu. Môžu byť mierne, ale aj veľmi vážne, pričom ich rozsah závisí od oblasti mozgu, ktorá bola postihnutá.

• náhla slabosť alebo necitlivosť tváre, ruky alebo nohy, zvyčajne na jednej strane tela;
• ochrnutie časti tela, typicky jednostranne;
• pokles ústneho kútika alebo pokles očného viečka;
• ťažkosti s rozprávaním a artikuláciou;
• neschopnosť odpovedať na otázky alebo neadekvátne odpovede;
• nezrozumiteľná, skomolená alebo úplne chýbajúca reč;
• ťažkosti s porozumením slov;
• nemožnosť vyplaziť jazyk rovno;
• náhle poruchy videnia na jednom alebo oboch očiach;
• rozmazané alebo dvojité videnie až úplná strata zraku;
• zvláštne mimovoľné pohyby očí alebo neschopnosť zamerať pohľad;
• závraty, strata rovnováhy a porucha koordinácie;
• ťažkosti s chôdzou, ťahanie do strany alebo neschopnosť stáť;
• poruchy citlivosti kože, brnenie alebo necitlivosť jednej strany tela;
• problémy s prehĺtaním;
• prudká bolesť hlavy bez známej príčiny;
• nevoľnosť a vracanie;
• poruchy vedomia od dezorientácie až po kómu;
• epileptický záchvat;
• únik moču alebo stolice.

Test FAST a BE FAST

Na rýchle rozpoznanie varovných príznakov sa používa pomôcka FAST. Ak spozorujete čo i len jeden z uvedených príznakov, ihneď volajte záchrannú službu na čísle 112 alebo 155.

FAST

• F - Face, tvár: Požiadajte osobu, aby sa usmiala alebo ukázala zuby. Sledujte, či je úsmev symetrický alebo či je poklesnutý ústny kútik.
• A - Arms, ruky: Požiadajte osobu, aby zdvihla obe ruky pred seba. Pri mozgovej príhode môže jedna končatina poklesnúť alebo ju pacient nedokáže vôbec zdvihnúť.
• S - Speech, reč: Požiadajte osobu, aby zopakovala jednoduchú vetu. Všímajte si, či je reč zrozumiteľná, artikulovaná, skomolená alebo nezmyselná.
• T - Time, čas: Pri týchto príznakoch ihneď volajte 112 alebo 155.

BE FAST

Rozšírený test BE FAST dopĺňa k základným príznakom aj poruchy rovnováhy a zraku.

• B - Balance, rovnováha: Osoba stráca rovnováhu, môže mať závraty alebo problémy s koordináciou.
• E - Eyes, oči: Môže sa objaviť rozmazané alebo dvojité videnie, prípadne výpadok časti zorného poľa.
• F - Face, tvár: Sledujte asymetriu tváre a pokles jedného ústneho kútika.
• A - Arms, ruky: Vyzvite osobu, aby predpažila obe ruky dlaňami nahor a udržala ich tak 10 sekúnd.
• S - Speech, reč: Požiadajte ju, aby zopakovala jednoduchú vetu, a sledujte zrozumiteľnosť i porozumenie reči.
• T - Time, čas: Pri čo i len jednom príznaku okamžite volajte záchrannú službu.

Vyslanie ambulancie pri podozrení na mŕtvicu

Ak spozorujete u seba alebo u inej osoby varovné príznaky, okamžite volajte rýchlu zdravotnú službu na čísle 112 alebo 155. Nečakajte, či príznaky samy odznejú.

Pacienta nevezte po vlastnej osi do nemocnice a nenechajte ho šoférovať. Prevoz sanitkou zabezpečí najrýchlejšiu starostlivosť na správnom mieste a odbornú pomoc už počas transportu.

Záchranári môžu počas prevozu pripraviť neurologický tím v nemocnici na urgentný príjem. Základom úspešnej liečby je, aby pacient, príbuzní alebo okolie rozpoznali príznaky možného akútneho mozgového infarktu a čo najskôr zabezpečili prevoz pacienta záchranným tímom.

Čo urobiť do príchodu záchranky

1. Okamžite zavolajte 112 alebo 155.
2. Oznámte, že máte podozrenie na cievnu mozgovú príhodu.
3. Uveďte presnú adresu a stručne opíšte pozorované príznaky.
4. Zaznamenajte čas, keď sa príznaky objavili, alebo čas, keď bol pacient naposledy bez ťažkostí.
5. Pacienta upokojte a zabráňte mu v chôdzi či šoférovaní.
6. Pri poruche vedomia skontrolujte dýchanie a riaďte sa pokynmi operátora.
7. Ak pacient nedýcha normálne, postupujte podľa telefonických pokynov operátora tiesňovej linky.

Pri vyššie spomínaných príznakoch je dôležité postihnutého uložiť do stabilizovanej polohy a zabrániť akémukoľvek pohybu, následne zavolať rýchlu záchrannú službu.

Prečo pacienta neprevážať vlastným autom

Prevoz sanitkou pacientovi zabezpečí najrýchlejšiu starostlivosť na správnom mieste. Volanie záchranky zaručuje, že pacient dostane odbornú pomoc už počas prevozu.

Pri cievnej mozgovej príhode môže rozhodovať niekoľko minút. Záchranný tím vie odovzdať nemocnici informáciu o príznakoch, čase ich vzniku a stave pacienta, čo pomáha pripraviť urgentné vyšetrenie.

Diagnostika v nemocnici

Po príchode do nemocnice lekár urobí základné klinické vyšetrenia na zistenie príznakov. Dôležitá je kvalitná anamnéza, opis príznakov, čas ich začiatku a objektívne neurologické vyšetrenie.

Pri podozrení na cievnu mozgovú príhodu sa pacient odosiela na CT mozgu. CT pomáha odlíšiť ischemickú príhodu od hemoragickej a ukáže stupeň a rozsah zmien v mozgu.

Ak je CT vyšetrenie s kontrastnou látkou, môže ukázať aj stav mozgových ciev, nielen poškodené ložisko mozgu. Ak má pacient príznaky, no na CT sa nič neukáže, lekári môžu s odstupom času urobiť ďalšie CT alebo pacienta poslať na magnetickú rezonanciu mozgu.

Aj MRI mozgu je možné robiť s kontrastnou látkou na zobrazenie stavu ciev. Angiografické vyšetrenie mozgu môže pomôcť nájsť zdroj krvácania pri hemoragickej cievnej mozgovej príhode.

Ďalšie vyšetrenia

• meranie krvného tlaku;
• vyšetrenie hladiny cukru v krvi;
• vyšetrenie hladiny cholesterolu;
• krvný obraz;
• testy zrážanlivosti krvi;
• vyšetrenie prítomnosti infekcie;
• ultrazvukové vyšetrenie krčných ciev;
• echokardiografické vyšetrenie srdca.

Častou príčinou ischemickej cievnej mozgovej príhody býva fibrilácia srdca, pri ktorej sa vo vnútri srdca vytvára krvná zrazenina. Jej odtrhnutie môže spôsobiť upchatie mozgovej cievy.

Ultrazvukové vyšetrenie krčných ciev môže odhaliť aterosklerózu, čiže vytvorenie povlakov vo vnútri cievy. Tieto povlaky sú spôsobené hromadením cholesterolu a tukov a pri ich prasknutí vzniká nebezpečná krvná zrazenina.

Liečba cievnej mozgovej príhody

Liečba cievnej mozgovej príhody je viazaná na iktové centrá, ktoré sú zvyčajne vo veľkých nemocniciach, nie však v každej. Spôsob liečby závisí od času, ktorý uplynul od prvých príznakov, a od toho, či je mozgová príhoda ischemická alebo hemoragická.

Po privolaní záchranky smeruje pacient na špecializovanú neurologickú jednotku intenzívnej starostlivosti alebo iktovú jednotku. Hlavným cieľom akútnej liečby je stabilizovať životné funkcie, obnoviť prietok krvi v mozgu a zabrániť ďalšiemu šíreniu poškodenia.

Liečba ischemickej príhody

Liečba ischemickej mozgovej príhody spočíva v čo najskoršom spriechodnení upchatej cievy. Ak pacient príde k lekárovi do 4,5 hodiny a spĺňa potrebné podmienky, môže absolvovať trombolýzu.

Pri trombolýze sa do žily podá liek, ktorý rozpúšťa krvnú zrazeninu. Rýchle podanie trombolýzy zachraňuje nielen život, ale aj zdravie a môže výrazne znížiť dôsledky cievnej mozgovej príhody.

Inou možnosťou je odstránenie krvnej zrazeniny cez katéter, teda trombektómia. Tento výkon má vlastné indikačné kritériá a u vybraných pacientov môže byť poskytnutý aj neskôr.

Niekedy lekári zvolia trombolýzu spolu s trombektómiou. Súčasťou terapie je tiež úprava krvného tlaku, zabránenie rozvoju masívneho opuchu mozgu, tlmenie bolesti a rehabilitácia.

Liečba hemoragickej príhody

Liečba hemoragickej mozgovej príhody zahŕňa liečbu vysokého krvného tlaku a úpravu zrážanlivosti krvi. Cieľom urgentnej liečby intracerebrálneho krvácania je zabrániť jeho progresii, rastu krvácania a rozvoju komplikácií.

V niektorých prípadoch sa používa intervenčná alebo chirurgická liečba, pri ktorej sa ošetrí poškodená cieva a zastaví krvácanie. Najčastejšou príčinou subarachnoidálneho krvácania je prasknutie aneuryzmy.

Čo nasleduje po akútnej liečbe

Dĺžka hospitalizácie závisí od typu príhody, závažnosti stavu, komplikácií a ďalšieho rehabilitačného plánu. Po stabilizácii pacienta nasleduje fáza rehabilitácie.

Pacient môže mať problémy s pohybom, rečou, prehĺtaním, zrakom alebo pamäťou. Včasná liečba a správne nastavená rehabilitácia však môžu výrazne pomôcť pri návrate k väčšej samostatnosti.

Rehabilitácia a neuroplasticita

Neuroplasticita je schopnosť zdravých mozgových buniek reorganizovať sa, vytvárať nové synapsie a prevziať funkcie neurónov, ktoré odumreli. Potenciál obnovy býva najvýraznejší v prvých 3 až 6 mesiacoch, rehabilitácia však môže mať význam aj neskôr.

Preto je nevyhnutné požiadať o nadväzujúcu rehabilitáciu čo najskôr, ideálne ešte počas pobytu pacienta v nemocnici. Ak sa toto kľúčové obdobie premešká alebo podcení, nesprávne pohybové stereotypy sa môžu zafixovať.

Rehabilitačný proces zahŕňa fyzioterapiu, ergoterapiu, logopédiu a neuropsychologickú starostlivosť. Úspešná rehabilitácia pacienta po porážke si vyžaduje intenzívny, systematický a odborný prístup.

Odborníci zapojení do rehabilitácie

• Fyzioterapeut: pracuje na obnove hrubej motoriky, sily, stability a nácviku správneho stereotypu chôdze.
• Ergoterapeut: pomáha pacientovi vrátiť sa k sebestačnosti, nacvičuje jemnú motoriku, jedenie, obliekanie a hygienu.
• Logopéd: odstraňuje poruchy reči a poruchy prehĺtania.
• Psychológ: pomáha pacientovi aj rodine vyrovnať sa s novou situáciou, úzkosťami či depresívnymi stavmi.
• Rehabilitačný lekár a neurológ: koordinujú ďalšiu odbornú starostlivosť a sledujú vývoj zdravotného stavu.

Možné následky cievnej mozgovej príhody

Následky sú veľmi individuálne a závisia od rozsahu poškodenia mozgu, oblasti postihnutia a včasnosti liečby. Niekedy nemusia po prekonaní cievnej mozgovej príhody zostať žiadne následky, najmä ak bola príhoda menšieho rozsahu a liečba bola podaná rýchlo.

• porucha reči;
• porucha prehĺtania;
• ochabnutie alebo ochrnutie končatín na jednej strane;
• ťažkosti s chôdzou a padanie na jednu stranu;
• poruchy koordinácie;
• ťažkosti s držaním predmetov;
• poruchy zraku alebo dvojité videnie;
• poruchy citlivosti;
• bolesti;
• úzkosť a depresia;
• poruchy pamäti a kognitívne zmeny;
• neschopnosť postarať sa o základné životné potreby.

Pri poškodení pravej strany mozgu býva postihnutá ľavá končatina a pri poškodení ľavej časti mozgu dochádza k poškodeniu alebo ochrnutiu pravej strany tela. Pri poškodení mozočku a mozgového kmeňa sa môžu prejaviť poruchy rovnováhy, očných pohybov, nevoľnosť, vracanie a bolesť hlavy.

Prechod do domáceho prostredia

Ak po prepustení zostali pacientovi následky, bude potrebovať starostlivosť špecialistov, napríklad rehabilitačného lekára, logopéda a neurológa. Je veľmi individuálne, či a ako sa bude z tejto udalosti zotavovať.

Existujú rôzne rehabilitačné pomôcky, ktoré môžu uľahčiť každodenný život. Môže to byť napríklad invalidný vozík, chodúľka, polohovacia posteľ, držiak do sprchy či vane alebo matrac proti preležaninám.

Rodina by nemala predpokladať, že pacient potrebuje najmä pokoj na lôžku. O ďalšom režime, bezpečnosti pohybu a intenzite rehabilitácie má rozhodovať zdravotnícky tím podľa konkrétneho stavu pacienta.

Rizikové faktory

Medzi neovplyvniteľné rizikové faktory patria vek, pohlavie, rasa, genetické faktory a dedičná predispozícia. Riziko vzniku mozgovej príhody stúpa s vekom, no postihnúť môže aj mladších ľudí.

Medzi ovplyvniteľné rizikové faktory a ochorenia patria:

• vysoký krvný tlak;
• cukrovka;
• fibrilácia predsiení;
• ischemická choroba srdca;
• ateroskleróza;
• vysoká hladina cholesterolu a triacylglyceridov;
• zúženie krčnej tepny;
• fajčenie;
• nadmerná konzumácia alkoholu;
• obezita;
• nízka fyzická aktivita;
• nezdravá strava;
• stres.

Cievna mozgová príhoda môže vzniknúť aj u ľudí vo veku 18 až 45 rokov, hoci je to menej časté. Príčinami môžu byť vrodené srdcové chyby, poruchy zrážania krvi, migréna s aurou, úrazy alebo užívanie niektorých liekov či opiátov.

Prevencia cievnej mozgovej príhody

Prevencia je založená najmä na kontrole rizikových faktorov a zdravom životnom štýle. Dbajte na zdravú telesnú hmotnosť a správnu hladinu cholesterolu.

• nefajčite;
• vyhýbajte sa nadmernej konzumácii alkoholu;
• udržiavajte si zdravú telesnú hmotnosť;
• venujte sa pravidelnej rekreačnej fyzickej aktivite;
• stravujte sa pestro a vyvážene;
• do jedálnička zaraďte vlákninu najmä v podobe zeleniny a ovocia;
• liečte vysoký krvný tlak a cukrovku podľa odporúčaní lekára;
• absolvujte pravidelné preventívne prehliadky;
• pravidelne si kontrolujte krvný tlak;
• pri fibrilácii predsiení užívajte lieky tak, ako vám ich predpísal lekár.

Tlak si merajte v pokoji, najlepšie ráno hneď po zobudení. Pri opakovane zvýšenej hodnote nad 140/90 mmHg oslovte svojho všeobecného lekára.

Ak ste už cievnu mozgovú príhodu prekonali, dodržiavajte odporúčanú liečbu a pravidelne navštevujte neurológa. Po prepustení z nemocnice dostanete poučenie, aké lieky máte užívať.

tags: #cievna #mozgova #prihoda #vyslanie #ambulancie