Cievny spletenec v mozgu: arteriovenózna malformácia, aneuryzma a riziko krvácania

Cievny spletenec v mozgu môže označovať najmä arteriovenóznu malformáciu (AVM), teda abnormálne prepojenie tepien a žíl, pri ktorom krv prúdi mimo bežnej siete drobných ciev. K cievnym ochoreniam mozgu patria aj aneuryzmy, zúženia tepien a cievna mozgová príhoda.

Arteriovenózna malformácia sa môže vyvinúť kdekoľvek vo vašom tele, ale najčastejšie sa vyskytuje v mozgu alebo chrbtici. Ide o zriedkavú komplikáciu postihujúcu menej ako percento populácie. Príčina nie je jasná. Väčšina ľudí sa s týmto problémom narodí, no niekedy sa môže vyvinúť aj počas života.

Čo je cievny spletenec v mozgu

Arteriovenózna malformácia je abnormálne spojenie medzi tepnami a žilami. Za normálnych okolností krv prúdi z tepien cez drobné cievy do žíl, pričom sa postupne znižuje tlak a mozgové tkanivo dostáva kyslík a živiny. Pri AVM krv obchádza túto sieť a prúdi priamo z tepien do žíl.

Takéto abnormálne cievne spojenie môže zostať dlhý čas bez príznakov. Pri mozgových AVM hrozí, že časom poškodia mozgové tkanivo, pretože ich účinky sa postupne hromadia. Ak dôjde k prasknutiu, dôsledkom je krvácanie do mozgu.

Asi u polovice všetkých mozgových AVM je prvým príznakom krvácanie. Cievny spletenec však nemusí prasknúť, aby vyvolal ťažkosti, pretože môže ovplyvniť okolité mozgové tkanivo alebo narušiť bežný prietok krvi.

Arteriovenózna malformácia a jej prejavy

Mozgová arteriovenózna malformácia nemusí spôsobiť žiadne príznaky alebo symptómy. Ak však dôjde k jej prasknutiu, dôsledkom je krvácanie do mozgu.

• Záchvaty
• Bolesť jednej časti hlavy
• Svalová slabosť alebo necitlivosť v jednej časti tela
• Silná bolesť hlavy
• Vážne narušenie rovnováhy
• Slabosť, necitlivosť alebo paralýza
• Poškodenie až strata zraku
• Ťažkosti s rozprávaním
• Zmätok alebo neschopnosť rozumieť ostatným

Príznaky AVM postihujú zvyčajne ľudí vo veku 10 až 40 rokov. Často sa objavujú v skorej dospelosti. Po dosiahnutí stredného veku zvyčajne zostávajú nemenné a je menšia pravdepodobnosť, že budú spôsobovať symptómy.

Kvôli zmenám krvného objemu a tlaku môžu mať horšie príznaky napríklad tehotné ženy. Galenova porucha je závažný typ mozgovej AVM, ktorý sa prejavuje hneď alebo skoro po narodení.

Galenova porucha

Dochádza k nahromadeniu tekutiny v mozgu a k opuchu hlavy. Príznakmi sú aj viditeľne zdurené žily na pokožke hlavy, záchvaty, neprospievanie dieťaťa a zlyhanie srdca.

Kedy môže byť cievny spletenec nebezpečný

Najzávažnejšou komplikáciou AVM je prasknutie cievneho spojenia a následné krvácanie. Pri mozgovom AVM sprevádzanom krvácaním ide o ohrozenie života a je potrebný rýchly lekársky zásah.

Krvácanie môže viesť k záchvatom, zvýšenému tlaku v mozgu, zmene hladiny sodíka a kŕčom krvných ciev, čo znižuje prísun krvi do iných oblastí a spôsobuje poškodenie mozgu.

Ak sa u vás alebo u vašich blízkych objaví náhla extrémne silná bolesť hlavy, strata vedomia, záchvat, náhle rozmazané videnie, porucha reči, slabosť alebo necitlivosť jednej strany tela, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc.

Aneuryzma mozgu a jej rozdiel od AVM

Aneuryzma je, keď vaša cievna stena oslabuje a vystupuje. Mozgová alebo cerebrálna aneuryzma je, keď sa to vyskytuje v krvných cievach vášho mozgu.

Väčšina aneuryziem je tichá a nachádza sa len pri vyšetrovaní z iných dôvodov a len malé percento môže byť škodlivé. V skutočnosti sa väčšina aneuryziem nachádza náhodne.

Aneuryzmy mozgu sú najčastejšie vakovité. Tieto vyzerajú ako bobule visiace zo stonky a zvyčajne sa nachádzajú na spodnej časti mozgu. Ďalšie typy sú fusiformné, kde aneuryzma vystupuje na všetky strany tepny, a mykotické, kde infekcia oslabuje cievnu stenu.

Mozgové aneuryzmy môžu byť tiež rozdelené podľa ich veľkosti na malé, veľké a obrovské. Malé aneuryzmy zvyčajne nevykazujú žiadne príznaky a nemusia byť znepokojujúce.

Rizikové faktory aneuryzmy

Niektoré rizikové faktory sú mimo našej kontroly, ako napríklad genetické ochorenia, polycystická choroba obličiek, Ehlersov-Danlosov syndróm, tuberózna skleróza a arteriovenózne malformácie.

• Vysoký krvný tlak
• Ateroskleróza, teda cholesterolové plaky na stenách krvných ciev
• Fajčenie
• Používanie alkoholu
• Určité infekcie, ktoré oslabujú cievnu stenu
• Drogová závislosť so stimulantmi ako kokaín a amfetamíny
• Určité typy poranení hlavy
• Niektoré mozgové nádory

Teória hovorí, že keď sa prietok krvi v cievach stane turbulentným, steny ciev zoslabnú a pomaly sa vytlačia von. Väčšina aneuryziem nie je dedičná.

Prasknutá aneuryzma a subarachnoidálne krvácanie

Keď mozgové aneuryzmy prasknú, spôsobia krvácanie do lebky, ktoré môže byť rýchlo zničujúce a bez včasnej liečby viesť k smrti. Ide o takzvané hemoragické mozgové príhody alebo mozgové príhody spôsobené krvácaním.

Prasknutá mozgová aneuryzma sa najčastejšie vyskytuje v priestore medzi mozgom a tenkými tkanivami, ktoré ho pokrývajú. Takáto hemoragická mozgová príhoda sa nazýva subarachnoidálne krvácanie.

Najčastejšou príčinou subarachnoidálneho krvácania je ruptúra, čiže prasknutie aneuryzmy. Väčšina aneuryziem je podmienená vrodeným oslabením cievnej steny.

Veľká neprasknutá aneuryzma môže tlačiť na blízke nervy a mozgové tkanivo a môže spôsobiť jednostranné bolesti hlavy, bolesť nad alebo za okom, závraty, ťažkosti s rozprávaním, pohybom, jednostrannú necitlivosť alebo slabosť.

K prasknutiu alebo úniku aneuryzmy môže dôjsť pri náhlej extrémne silnej bolesti hlavy, nevoľnosti, tuhosti krku, náhlom rozmazanom videní, ťažkostiach s rozprávaním, strate vedomia, záchvate, zmätenosti alebo ovisnutom viečku.

Cievny spletenec v súvislosti s cievnou mozgovou príhodou

Cievna mozgová príhoda je akútny stav spôsobený upchatím cievy v mozgu alebo jej prasknutím. Mozgové tkanivo je extrémne citlivé na nedostatok kyslíka. Ak sa prísun krvi obmedzí alebo zastaví, dôjde k nedokrveniu mozgu a mozgové bunky začnú odumierať.

Cievna mozgová príhoda môže byť ischemická alebo hemoragická. Ischemická cievna mozgová príhoda vzniká pri zúžení alebo upchatí mozgovej cievy. Hemoragickú mozgovú príhodu spôsobuje krvácanie do mozgu.

Hemoragická mozgová príhoda môže vzniknúť prasknutím oslabenej cievy vplyvom vysokého krvného tlaku, prípadne prasknutím aneuryzmy alebo arteriovenóznej malformácie. Krv sa vylieva do mozgového tkaniva a utláča ho, čím opäť spôsobí jeho nedokrvenosť.

Ischemická cievna mozgová príhoda

Ischemické cievne mozgové príhody tvoria asi 80 % všetkých náhlych mozgových príhod. V dôsledku poruchy prietoku krvi mozgovou cievou dochádza k prechodnému alebo trvalému poškodeniu mozgových buniek zásobovaných príslušnou cievou.

Ischémia mozgu môže vzniknúť nedostatočným prívodom okysličenej krvi tepnou alebo nedostatočným odtokom žilovej krvi. Takto sa postupne rozvíja infarkt mozgu, ktorý vedie k poškodeniu nervových funkcií podľa konkrétnej oblasti mozgu, ktorú postihol.

Hemoragická cievna mozgová príhoda

Hemoragická cievna mozgová príhoda tvorí asi 15 až 20 % cievnych mozgových príhod. Hemoragická príhoda je typická vyššou úmrtnosťou a horšími následkami.

Vzniká ako následok prasknutia patologicky zmenenej tepny, čo spôsobí rozsiahle krvácanie vnútri mozgu alebo krvácanie medzi mozgové obaly. Keďže mozog je uzavretý v lebečnej dutine a nedokáže zväčšovať svoj objem, krv sa začne hromadiť a tlačiť na mozgové tkanivo.

Príčinou môže byť vysoký krvný tlak, aneuryzma, arteriovenózna malformácia, ateroskleróza, ochorenia krvi alebo iné ochorenia, ktoré oslabujú cievnu stenu alebo narúšajú zrážanlivosť krvi.

Varovné príznaky cievnej mozgovej príhody

Príznaky cievnej mozgovej príhody vznikajú náhle, z minúty na minútu. Pri ich výskyte ihneď volajte 112 alebo 155, aby sa k vám pomoc dostala včas.

• Ťažkosti s rozprávaním a artikuláciou
• Neschopnosť odpovedať na otázky alebo neadekvátne odpovede
• Ochrnutie časti tela, typicky jednostranne
• Pokles ústneho kútika alebo očného viečka
• Neschopnosť vyplaziť jazyk rovno
• Zvláštne mimovoľné pohyby očí
• Ťažkosti so zrakom alebo dvojité videnie
• Ťažkosti s chôdzou, ťahanie do strany alebo neschopnosť stáť
• Poruchy citlivosti kože a necitlivosť jednej strany tela
• Silná bolesť hlavy, nevoľnosť a vracanie
• Poruchy vedomia od dezorientácie až po kómu

V zahraničí sa pre rýchlu orientáciu používa pomôcka so skratkou FAST. F - Face, teda tvár: požiadajte osobu, aby sa usmiala. A - Arms, teda horné končatiny: požiadajte osobu, aby zdvihla obe ruky pred seba. S - Speech, teda reč: požiadajte osobu, aby zopakovala jednoduchú vetu. T - Time, teda čas: pri týchto príznakoch ihneď volajte 112.

Nevezte pacienta po vlastnej osi do nemocnice ani ho nenechajte šoférovať. Prevoz sanitkou mu zabezpečí najrýchlejšiu starostlivosť na správnom mieste.

Diagnostika cievneho spletenca a krvácania

Keď lekár vyhodnotí anamnézu a vykoná fyzické vyšetrenie, môže sa rozhodnúť vykonať zobrazovacie testy, aby zistil, či máte aneuryzmu alebo inú cievnu abnormalitu.

Pri podozrení na cievnu mozgovú príhodu vás lekár pošle na CT mozgu. CT pomáha odlíšiť ischemickú príhodu od hemoragickej. Ak je s kontrastnou látkou, ukáže sa aj stav mozgových ciev, nielen poškodené ložisko mozgu.

Ak máte príznaky, no na CT sa nič neukáže, lekári vám s odstupom času urobia ďalšie CT alebo vás pošlú na magnetickú rezonanciu mozgu. Aj MRI mozgu je možné robiť s kontrastnou látkou na zobrazenie stavu ciev.

• CT mozgu
• CT angiografia
• MRI mozgu
• MR angiografia
• Cerebrálna angiografia
• Ultrazvukové vyšetrenie ciev
• Echokardiografické vyšetrenie srdca
• Laboratórne vyšetrenie krvi

Angiografické vyšetrenie mozgu môže pomôcť nájsť zdroj krvácania pri hemoragických cievnych mozgových príhodách. Ak existuje veľké podozrenie na prasknutie aneuryzmy s intrakraniálnym krvácaním, lekár môže vykonať aj lumbálnu punkciu, aby našiel dôkaz krvi v miechovej tekutine.

Z krvi sa vyšetruje hladina cholesterolu, cukru, prítomnosť infekcie a zrážanlivosť krvi. Súčasťou vyšetrení môže byť aj echokardiografické vyšetrenie srdca, pretože fibrilácia predsiení môže viesť k tvorbe krvnej zrazeniny a jej odtrhnutie môže spôsobiť upchatie mozgovej cievy.

Liečba arteriovenóznej malformácie

Liečba závisí od konkrétneho pacienta a jeho stavu. Jednou z možností je chirurgická liečba, ale existujú aj iné, menej invazívne spôsoby liečby mozgovej AVM.

• Stereotaktická rádiochirurgia, pri ktorej sa využíva presne zamerané žiarenie na zničenie AVM.
• Endovaskulárna embolizácia, ktorá spočíva v zavedení malého katétra do cievy s cieľom obmedziť prietok krvi do AVM.
• Chirurgické odstránenie malformácie v prípadoch, keď je to vzhľadom na jej umiestnenie a stav pacienta možné.

Voľba liečby závisí od veľkosti, umiestnenia a stavby cievneho spletenca, od príznakov a od toho, či už došlo ku krvácaniu. Pri niektorých nálezoch môže lekár zvoliť sledovanie zdravotného stavu a pravidelné zobrazovacie kontroly.

Liečba prasknutej aneuryzmy

Pri veľkých aneuryzmách alebo prasknutých aneuryzmách sú kľúčovou modalitou liečby chirurgické a minimálne invazívne možnosti.

Otvorené chirurgické možnosti sú odrezanie aneuryzmy a v zriedkavých prípadoch chirurgický bypass so zachytením segmentu aneuryzmy.

Endovaskulárny zákrok je minimálne invazívny zákrok, ktorý sa vykonáva cez malý otvor v koži stehna alebo zápästia. Tieto postupy zahŕňajú umiestnenie platinových cievok do vaku aneuryzmy, umiestnenie stentu na odvádzanie toku a blokovanie abnormálneho segmentu tepny, ak je dobrý kolaterálny prietok.

Výber postupu závisí od morfológie a lokalizácie aneuryzmy. Pri komplikovanom aneuryzmatickom krvácaní môže neurochirurg vykonať vonkajšiu komorovú drenáž alebo dekompresnú operáciu, pri ktorej sa odstráni časť lebky, aby sa znížil tlak vo vnútri lebky.

Liečba cievnej mozgovej príhody

Liečba cievnej mozgovej príhody je viazaná na iktové centrá, ktoré sú zvyčajne vo veľkých nemocniciach. Spôsob liečby závisí od času, ktorý uplynul od prvých príznakov, a od toho, či je mozgová príhoda ischemická alebo hemoragická.

Liečba ischemickej príhody

Liečba ischemickej mozgovej príhody spočíva v čo najskoršom spriechodnení upchatej cievy. Ak to k lekárovi stihnete do 4,5 hodiny, máte možnosť absolvovať trombolýzu, pri ktorej sa do žily podá liek rozpúšťajúci krvnú zrazeninu.

Inou možnosťou je odstránenie krvnej zrazeniny cez katéter, teda trombektómia. Tento výkon vám urobia do 6 hodín od vzniku prvých príznakov. Niekedy lekári zvolia trombolýzu spolu s trombektómiou.

Liečba hemoragickej príhody

Liečba hemoragickej mozgovej príhody zahŕňa liečbu vysokého krvného tlaku a úpravu zrážanlivosti krvi. V niektorých prípadoch sa používa intervenčná liečba, pri ktorej sa lekár pomocou špeciálneho katétra dostane k poškodenej cieve a tú ošetrí.

Chirurgická liečba pozostáva z ošetrenia poškodenej cievy a zastavenia krvácania. Cieľom urgentnej liečby intracerebrálneho krvácania je zabránenie progresii, rastu krvácania a rozvoju komplikácií.

Následky poškodenia mozgových ciev

Následky cievnej mozgovej príhody sú veľmi individuálne a závisia od rozsahu poškodenej oblasti, jej lokalizácie, rýchlosti a kvality prvej pomoci a od včasnosti liečby.

• Poruchy pohybu, paralýza alebo paréza
• Ochabnutie končatín na jednej strane
• Poruchy citlivosti, hmatu a vnímania bolesti, chladu alebo tepla
• Poruchy reči a porozumenia
• Poruchy prehĺtania
• Poruchy stability, koordinácie a chôdze
• Poruchy zraku a sluchu
• Kontraktúry a pretrvávajúce napätie svalov
• Poruchy vylučovacích procesov
• Bolesti, úzkosť a depresia
• Neschopnosť postarať sa o základné životné potreby

Niektorí sa po prekonaní mŕtvice vrátia k bežnému životu skoro bez akýchkoľvek ťažkostí, iní môžu trpieť mnohými zdravotnými problémami. Všetky tieto ťažkosti sú sčasti riešiteľné, najmä dlhodobou rehabilitáciou, návštevou logopéda a kontrolami u neurológa.

Rehabilitácia po poškodení ciev v mozgu

Zotavovanie po cievnej mozgovej príhode je dlhodobý proces. Je ovplyvnený mnohými faktormi, ako napríklad typom príhody, lokalizáciou poškodenia a motiváciou pacienta.

Liečebná rehabilitácia by mala začať hneď, zvyčajne už počas hospitalizácie na JIS alebo na neurologickom oddelení. Ihneď, ako to stav pacienta umožní, sa začína proces smerujúci k dosiahnutiu maximálnej možnej nezávislosti a samostatnosti.

Ak vám zostali následky, budete potrebovať starostlivosť špecialistov - rehabilitačného lekára, logopéda, neurológa a podobne. Po prepustení z hospitalizácie má pacient možnosť pokračovať v rehabilitácii ambulantnou formou.

Existujú rôzne rehabilitačné pomôcky, ktoré uľahčia život. Môže to byť napríklad invalidný vozík, chodúľka, polohovacia posteľ, držiak do sprchy či vane alebo matrac proti preležaninám.

Rizikové faktory ochorení mozgových ciev

Niektoré rizikové faktory nie je možné ovplyvniť. Medzi ne patria vek, pohlavie, rasa a genetické faktory, respektíve dedičná predispozícia.

Hlavné činitele a ochorenia zodpovedné za cievnu mozgovú príhodu sú ischemická choroba srdca, fibrilácia predsiení, vysoký krvný tlak, diabetes mellitus, porucha metabolizmu tukov, ateroskleróza a zúženie krčnej tepny.

• Neliečený alebo zle kontrolovaný vysoký krvný tlak
• Fajčenie
• Nadmerné užívanie alkoholu
• Cukrovka
• Vysoká hladina cholesterolu
• Obezita a nedostatok pohybu
• Ochorenia srdca a poruchy srdcového rytmu
• Poruchy zrážania krvi
• Dlhodobý stres
• Rodinná anamnéza cievnych ochorení

Prevencia poškodenia mozgových ciev

Základom prevencie cievnej mozgovej príhody je korekcia rizikových faktorov. Prevencia mozgovej porážky spočíva predovšetkým v úprave životného štýlu s cieľom odstrániť faktory, ktoré majú negatívny vplyv na zdravie.

• Dbajte na zdravú životosprávu.
• Udržiavajte si zdravú telesnú hmotnosť a správnu hladinu cholesterolu.
• Do jedálnička zaraďte veľa vlákniny najmä v podobe zeleniny a ovocia.
• Stravu majte pestrú a vyváženú.
• Venujte sa primeranej rekreačnej fyzickej aktivite.
• Eliminujte aktívne aj pasívne fajčenie.
• Vyhýbajte sa nadmernému pitiu alkoholu.
• Absolvujte pravidelné preventívne prehliadky.
• Doma si pravidelne merajte krvný tlak.
• Dodržiavajte liečbu vysokého tlaku, cukrovky, porúch rytmu a vysokého cholesterolu.
• Ak máte fibriláciu predsiení, užívajte lieky na riedenie krvi tak, ako vám ich predpísal lekár.

Pri opakovane zvýšenej hodnote krvného tlaku nad 140/90 mmHg oslovte svojho všeobecného lekára. Tlak si merajte v pokoji, najlepšie ráno hneď po zobudení.

Cholesterolové plaky môžu upchať mozgové tepny a spôsobiť ischemickú cievnu mozgovú príhodu. Je veľmi dôležité sledovať hladinu cholesterolu a pri jej zvýšení upraviť stravu.

Zvýšenie alebo pretrvávanie vysokej hladiny cukru v krvi zvyšuje riziko mozgovej príhody 2 až 3-krát. Nadváha zvyšuje riziko mŕtvice, preto sa odporúča sledovať svoju hmotnosť.

Fyzická aktivita vám pomôže zhodiť nadbytočné kilogramy, posilní vaše telo a zvýši jeho odolnosť. Treba si však uvedomiť, že záťaž má byť primeraná, najmä pre ľudí v staršom veku.

tags: #cievny #spletenec #v #mozgu