Poranenie krčnej chrbtice vo fitku: príčiny, príznaky, prvá pomoc a bezpečný návrat k tréningu

Poranenie krčnej chrbtice vo fitku môže vzniknúť pri nesprávnej technike, prudkom pohybe, preťažení alebo pri odkladaní náčinia, hoci samotný úraz nemusí byť na prvý pohľad výrazný. Bolesť sa môže prejaviť okamžite, ale aj s odstupom času, a môže sa šíriť do ramien, lopatiek alebo horných končatín.

Pri bolesti po tréningu treba cvičenie prerušiť a nesnažiť sa krk „rozbiť“ ďalším strečingom, rotáciami ani silovým tréningom. Slabosť a necitlivosť končatín, motanie hlavy, zhoršená koordinácia pohybu alebo bolesť po úraze sú dôvodom na čo najskoršie lekárske vyšetrenie.

Čo môže znamenať poranenie krčnej chrbtice vo fitku

Bolesť krčnej chrbtice, odborne nazývaná cervikalgia, postihuje zadnú časť krku v mieste krčných stavcov. Môže sa však šíriť aj do oblasti ramien, hornej časti chrbta alebo horných končatín.

Intenzita bolesti aj doba trvania závisí od príčiny ťažkostí a môže trvať dni, mesiace aj roky. Bolesť krčnej chrbtice postihuje dospelých v každom veku a častejšie sa vyskytuje u žien.

Vo fitku môže ísť o preťaženie svalov, natiahnutie mäkkých tkanív, svalové kŕče, podráždenie nervu, zhoršenie už existujúceho problému alebo vážnejšie poškodenie po páde či prudkom pohybe. Správnu diagnózu môže stanoviť iba lekár.

Najčastejšie príčiny poranenia krku pri cvičení

Nesprávne držanie hlavy

Príťahy spredu/zhora/zdola, upažovanie, bicepsový zhyb v sede/stoji/na Scottovej lavičke, . poškodzujú krčnú chrbticu, ak je hlava v predklone.

Hlboké extenzory krku sú v enormnom napätí a stláčaju krčnú v ohybe. Pri silovom cvičení preto nestačí sledovať iba polohu rúk a trupu; dôležité je aj to, či hlava zostáva v predĺžení chrbtice.

Tréning mimo neutrálnej polohy

Mŕtvy ťah je ukážkový cvik ako cvičenie mimo neutrálnej fixovanej chrbtice poškodzuje zdravie, ale takýchto príkladov je ix.

Bench s hlboko extenzovanou chrbticou . Upažovanie s rukami vodorovne so zemou vychádzajúce z boku nie spredu . Príťahy v predklone bez fixovania lordózy, s tzv. mačacím chrbátom . Príkladov sú tucty.

Prudké pohyby a nekontrolovaná technika

Každý cvik vykonávajte pomaly a kontrolovane, aby ste predišli zraneniam. V priebehu naťahovania myslite na to, aby bol pohyb plynulý, kontrolovaný a v pomalom tempe.

Častými chybami pri uvoľňovacích cvikoch sú malý rozsah pohybu, nekontrolovaný pohyb, nadmerné tlačenie rukami na hlavu, dvíhanie ramien nahor, trhavé pohyby a prehýbanie sa v chrbte.

Nesprávne používanie veľkej záťaže

Videl som športovcov, ktorí si na Z tyč naložili 50 kg a potom s ňou pri bicepsovom zhybe v stoji tancovali, pretože ich bicepsy reálne utiahli polovicu váhy a zvyšok musela absorbovať chudera chrbtica.

Záťaž, ktorú nedokážete ovládať, zvyšuje riziko kompenzačných pohybov. Pri nich môže krk preberať prácu, ktorú majú vykonávať svaly ramien, chrbta alebo trupu.

Odkladanie činiek a kotúčov

Samostatnou kapitolou je odoberanie a odkladanie náčinia. Veď to nie je cvičenie, že?

Cvičiaci docvičí na šikmej lavičke a s dvomi 40 kg jednoručkami sa postaví a ZOHNE (!), keď ich pokladá na zem. Namiesto toho, aby vykonal drep vo fixovanej chrbtici!

Nakladanie 25 kg kotúčov sa tiež robí s mačacím chrbátom a myslím, že okrem mňa sa som za celú svoju kariéru nevidel nikoho, kto by sa k tomuto postavil správne v neutrálnej chrbtici.

Aj odobratie a odloženie náčinia je pohybová záťaž. Pri manipulácii s činkami a kotúčmi preto treba udržať kontrolovanú polohu trupu, priblížiť sa k záťaži a neohýbať sa prudko v chrbte ani v krku.

Nedostatočná pohyblivosť a nepripravenosť na cvik

Mŕtvy ťah je perfektný cvik a Arnold (kto nepozná Arnolda len podľa mena, nemá vo fitku naozaj čo robiť) ho odporúčal, cvičil, ráno, na obed a večer a ešte zo sna imitoval pohyby.

Nikoho už veľmi nezaujíma, že je to jeden z najzložitejších cvikov nielen čo do trajektórie a techniky, ale aj do rozsahu pohybu. Veľa cvičiacich nemá základné predpoklady pre jeho správne a zdravie nepoškodzujúce cvičenie.

Tento cvik vyžaduje dostatočný rozsah kĺbnej pohyblivosti hlavne v členkoch, bedrových kĺboch a lumbosakrálnom prechode a sú ľudia, ktorí ho jednoducho nemôžu odcvičiť správne a napriek tomu ho cvičia a poškodzujú si driekovú chrbticu.

Príliš rýchle zvyšovanie výkonu

Do roka a do dňa chcem byť veľký a silný. Svaly vyženiem cvičením a povolenými doplnkami a v prítmí šatne aj tými menej povolenými.

Čo na tom, že šľachám a úponom trvá aj roky, kým spevnejú natoľko, aby napätia, ktoré vyrobia rýchlo zväčšené svaly, dokázali bez poškodení absorbovať.

Hlavne mladí chalani chcú veľmi rýchlo dosiahnuť objem a silu a v tom im pomáhajú idealizované predstavy výdatne korenené fitness biznisom. Výsledkom býva viac či menej poškodené zdravie a viac či menej nevratne.

Správna poloha hlavy pri silovom tréningu

Príznaky poranenia krčnej chrbtice po tréningu

Bolesť môže byť pálčivá alebo naopak pripomínať tlak v postihnutej oblasti. Pocit stuhnutosti sa môže šíriť do ramien a horných končatín.

Bežné je tiež obmedzenie hybnosti pri otáčaní alebo predkláňaní hlavy. Človek môže mať problém otočiť hlavu do strán alebo zakloniť ju dozadu bez nepríjemných pocitov.

Medzi možné prejavy patria:

  • prudká alebo postupne narastajúca bolesť za krkom,
  • stuhnutosť a obmedzený rozsah pohybu,
  • bolesť vystreľujúca do ramien, lopatiek alebo rúk,
  • mravenčenie, tŕpnutie alebo strata citlivosti,
  • slabosť v hornej končatine,
  • bolesti hlavy od krčnej chrbtice,
  • závraty alebo motanie hlavy,
  • zhoršená koordinácia pohybu.

Mnohí ľudia pociťujú aj opakované bolesti hlavy alebo migrény, ktoré majú pôvod v napätých svaloch krčnej chrbtice. Dlhodobé stuhnutie sa môže prejaviť aj únavou, závratmi a celkovým zhoršením koncentrácie.

Kedy vyhľadať lekára okamžite

Ak sa bolesť objavila po páde, náraze alebo inom úraze, tréning treba ukončiť a vyhľadať lekársku pomoc. Bolesť krčnej chrbtice po nehode, slabosť a necitlivosť končatín, bolesti krčnej chrbtice a motanie hlavy a zhoršená koordinácia pohybu patria medzi dôvody na vyšetrenie.

Pokiaľ problémy trvajú dlhšie ako týždeň a bolesti sú nezlučiteľné s bežnými každodennými aktivitami, je na mieste vyhľadať čo najskôr lekársku pomoc.

Podľa odporúčaní Európskej federácie pre fyzioterapiu by mal pacient vyhľadať odbornú pomoc vtedy, keď bolesť pretrváva viac ako niekoľko dní, zhoršuje sa pri bežných činnostiach alebo ak je sprevádzaná neurologickými príznakmi, ako je tŕpnutie či strata citlivosti.

Správnu diagnózu môže stanoviť iba lekár. Nevyužívajte tento či akýkoľvek iný článok na internete na stanovenie diagnózy.

Čo urobiť bezprostredne po bolesti vo fitku

Pri náhlej bolesti prestaňte cvičiť a nepokračujte v sérii. Nezaťažujte krk ďalšou váhou a nevykonávajte prudké rotácie ani silové naťahovanie.

Jedným zo základných krokov, ktoré uľavia od bolesti krčnej chrbtice, je využívanie teplých a studených obkladov. Nahriaty uterák alebo gélový vankúšik priložte na bolestivé miesto na 15 minút.

Teplo uvoľní napätie a podporí krvný obeh. Postup je možné opakovať niekoľkokrát denne.

Studený obklad je prínosom v prípade opuchu alebo bezprostredne po natiahnutí v oblasti krčnej chrbtice, ktoré nevyžaduje lekársku starostlivosť.

Liečbu bolesti krčnej chrbtice môže určiť iba lekár po zvážení Vášho celkového zdravotného stavu. Nevyužívajte preto tento článok ako návod na liečebný postup, ten môže stanoviť iba lekár.

Ktorým pohybom sa po poranení vyhnúť

Po poranení nie je vhodné skúšať, či bolesť „povolí“ pri ďalšej sérii. Rizikové môžu byť najmä pohyby, pri ktorých je hlava v predklone, pri ktorých dochádza k prudkému zakláňaniu alebo rotácii, alebo pri ktorých nedokážete udržať kontrolovanú polohu chrbtice.

Nezačínajte ani s náročnými cvikmi len preto, že ich cvičia ostatní. Mŕtvy ťah vám v stotine sekundy zničí chrbticu a pritom to z môjho pohľadu pre rekreačné cvičenie vôbec nie je potrebný cvik.

Opakujem pre rekreačné cvičenie. A opakujem pre ľudí, ktorí majú nedostatok flexie kĺbov.

Ak sa pri určitom cviku objaví bolesť, necitlivosť, slabosť alebo závrat, treba ho okamžite prerušiť a riešiť stav s odborníkom.

Diagnostika poranenia krčnej chrbtice

Diagnostika začína pohovorom s lekárom. K potrebným informáciám patrí lokalizácia a typ bolesti, jej intenzita a presný popis súvisiacich problémov.

Lekár potrebuje vedieť ako dlho bolesť trvá, v akých situáciách sa zhoršuje a čo prináša úľavu. Dôležité sú aj informácie o prípadných chronických ochoreniach.

Potom prichádza na rad fyzikálne vyšetrenie. Lekár prehmatá bolestivé miesta a posudzuje ich citlivosť či svalové napätie.

Pri prehliadke sa kontroluje aj rozsah pohybu krku, chrbta a horných končatín. Zobrazovacie metódy zvyčajne nie sú potrebné.

Využívajú sa, ak bolesť pretrváva dlhšiu dobu, nereaguje na konzervatívnu liečbu alebo v prípade podozrenia na závažné ochorenie.

Magnetická rezonancia (MR) zobrazí chrbticu, nervy aj mäkké tkanivá. Môže odhaliť vyskočenú medzistavcovú platničku, známky infekcie aj nádory.

Počítačová tomografia (CT) odhalí degeneratívne zmeny chrbtice a ukáže napríklad kostné výbežky. Využíva sa najmä, pokiaľ nie je dostupná magnetická rezonancia.

Prečo môže krk bolieť aj bez jedného výrazného úrazu

Stuhnutie krku a ramien má najčastejšie pôvod v každodenných návykoch a nesprávnom zaťažení. Najväčším vinníkom býva dlhodobé sedenie pri počítači.

Predsunutá hlava, zhrbený chrbát a neustále pozeranie do monitora alebo mobilu vedú k preťaženiu svalov v oblasti krčnej chrbtice a ramien.

Výsledkom je nerovnováha medzi oslabenými a preťaženými svalmi - tzv. svalová dysbalancia. Svoju úlohu zohráva aj stres, ktorý spôsobuje reflexné zvýšenie svalového napätia.

Pri psychickej záťaži telo reaguje tak, že svaly v oblasti šije a ramien sa sťahujú, čo vedie k dlhodobej stuhnutosti. Významným faktorom je aj nedostatok pohybu.

Najčastejšími príčinami bolesti chrbtice sú zlé držanie tela, dlhé sedenie, prechladnutie a natiahnutie svalov po tréningu.

Bezpečné uvoľnenie krčnej chrbtice

Cviky na krčnú chrbticu môžu pomôcť uvoľniť stuhnutú a preťaženú oblasť krku, najmä ak veľa času trávite pred počítačom alebo s mobilným telefónom.

Pri čerstvej alebo neobjasnenej bolesti po úraze však uvoľňovacie cviky nenahrádzajú vyšetrenie. Cvičte len vtedy, ak nejde o akútny úraz a pohyb nezhoršuje príznaky.

Dôležité je cvičiť pomaly, bez prudkých pohybov a vždy len do príjemného rozsahu, aby nedošlo k zhoršeniu stavu.

Ohýbanie krku do strán

Seďte rovno s uvoľnenými ramenami. Pomaly nakloňte hlavu k pravému ramenu, snažte sa dotknúť ramena uchom.

Zadržte pozíciu 15-30 sekúnd a potom sa pomaly vráťte do východiskovej polohy. Opakujte na ľavú stranu.

Opakujte 3-5krát na každú stranu.

Rotácie krku

Seďte rovno s uvoľnenými ramenami. Pomaly otočte hlavu doprava, kým sa nepozriete cez pravé rameno.

Zadržte pozíciu 15-30 sekúnd a potom sa pomaly vráťte do východiskovej polohy. Opakujte na ľavú stranu.

Opakujte 3-5krát na každú stranu.

Predklony hlavy

Seďte rovno s uvoľnenými ramenami. Pomaly predkláňajte hlavu smerom k hrudi, pokým necítite natiahnutie v zadnej časti krku.

Zadržte pozíciu 15-30 sekúnd a potom sa pomaly vráťte do východiskovej polohy. Opakujte 3-5krát.

Chin Tucks - zatlačenie brady

Seďte alebo stojte rovno s uvoľnenými ramenami. Pomaly zatlačte bradu smerom k hrudi, akoby ste chceli vytvoriť druhú bradu.

Držte túto pozíciu 5 sekúnd a potom sa vráťte do východiskovej polohy. Opakujte 10-krát.

Veľmi účinný je cvik ťahanie hlavy jemne dozadu. Sadnite si vzpriamene, uvoľnite ramená a bradu ťahajte dozadu, akoby ste chceli vytvoriť „dvojitú bradu“.

Tento pohyb posilňuje hlboké svaly krku a zmierňuje predsunuté držanie hlavy.

Strečing trapézov

Seďte rovno s uvoľnenými ramenami. Pravou rukou jemne zatlačte ľavú stranu hlavy smerom k pravému ramenu.

Držte pozíciu 15-30 sekúnd a vráťte sa do východiskovej polohy. Opakujte na druhú stranu.

Opakujte 3-5krát na každú stranu.

Strečing bočnej časti krku a ramien

Postavte sa s nohami na šírku ramien. Zdvihnite pravú ruku nad hlavu a ohnite ju smerom k ľavému ramenu.

Ľavou rukou jemne zatlačte pravý lakeť, aby ste pocítili natiahnutie na boku krku a ramena. Držte pozíciu 15-30 sekúnd a vráťte sa do východiskovej polohy.

Opakujte na druhú stranu. Opakujte 3-5krát na každú stranu.

Predklon hlavy s rukami na zátylku

Posaďte sa do tureckého sedu alebo inak, aby ste sa cítili pohodlne, vzpažte a položte dlane na zátylok s prepletenými prstami.

Chrbát zostáva v prirodzenom zakrivení, hlava v predĺžení chrbtice a ramená sú stiahnuté smerom dolu od uší.

S výdychom predkloňte hlavu smerom k hrudníku, stiahnite lakte k sebe a zľahka zaguľaťte hornú časť chrbta.

Voľne dýchajte a snažte sa v tejto pozícii vydržať aspoň 15 - 30 sekúnd. Následne sa vráťte do východiskovej polohy a cvik zopakujte ešte 2 až 3-krát.

Polkruhy hlavou

Najprv ukloňte hlavu k jednému ramenu. Nadýchnite sa a s výdychom hlavu predkloňte a urobte s ňou polkruh k druhému ramenu.

Takto pokračujte až dovtedy, kým urobíte aspoň 5 polkruhov na každú stranu. Pohyb musí byť pomalý a kontrolovaný.

Pri čerstvej bolesti, závratoch alebo neurologických príznakoch tento pohyb nevykonávajte bez odporúčania odborníka.

Uvoľnenie hrudnej chrbtice a ramien

Hrudná chrbtica, na ktorú sa napájajú rebrá, má totiž vplyv na funkciu ramien a stabilitu chrbtice. V pohybe sa potom podieľajú hlavne na rotáciách trupu.

Pravidelné uvoľňovanie znižuje napätie a pomáha vám zvládať každodenné aktivity bez bolesti. Na naťahovanie svalov okolo hrudnej chrbtice potrebujete len podložku na cvičenie.

Mačací chrbát

Prejdite do kľaku na štyroch. Zápästie je pod ramenami a kolená pod bedrovými kĺbmi vo vzdialenosti približne na šírku bokov.

S výdychom predkloňte hlavu k hrudi a zaguľaťte chrbát smerom nahor. Podsaďte panvu a vtiahnite brucho k chrbtici.

S nádychom zdvihnite hlavu a chrbát prehnite smerom dolu (brucho sa priblíži k podložke). Striedanie týchto dvoch pozícií ešte niekoľkokrát zopakujte.

Rotácia hrudníka v kľaku

Prejdite do kľaku na štyroch. Pravou rukou sa chyťte za hlavu (za uchom) a s výdychom vykonajte rotáciu hrudníka na pravú stranu.

S nádychom sa vráťte späť a cvik niekoľkokrát zopakujte. Potom vymeňte ruky a vykonávajte rotáciu na ľavú stranu.

Rotácia trupu s „prevliekaním“ ruky

S nádychom zdvihnite ľavú ruku nahor k stropu a v rovnakom smere vytočte hrudník aj hlavu.

Potom s výdychom prevlečte ľavú ruku pod pravú a vykonajte rotáciu trupu v rovnakom smere. Hlavu zároveň položte uchom na podložku.

Váš zrak by mal smerovať vždy za pohybujúcou sa rukou. Myslite na to, že pohyb vychádza len z hornej polovice tela.

Pozícia šteňaťa

Prejdite do kľaku na štyroch. Kolená sú od seba vo vzdialenosti približne na šírku ramien alebo trochu širšie.

Ruky vystrite pred seba a položte čelo na podložku. Kolená zostávajú v pozícii pod bedrovými kĺbmi a brucho je zľahka vtiahnuté dovnútra.

V tejto pozícii chvíľu zotrvajte (15 - 30 sekúnd), voľne dýchajte a s výdychom sa vráťte do východiskovej polohy.

Ako často cvičiť po odznení akútnej bolesti

Pravidelným cvičením môžete predísť vzniku bolesti v krčnej chrbtici. Tieto cviky môžete zahrnúť do svojho každodenného cvičebného plánu, aby ste udržali krčnú chrbticu flexibilnú a bez bolesti.

Pre udržanie zdravia krčnej chrbtice je ideálne sa venovať cvičeniu a naťahovaniu svalov na dennej báze. Ak nemáte čas, pokúste sa aspoň o krátke cvičenie každé 2-3 dni.

Cviky zaraďte každý deň alebo aspoň 2-3-krát týždenne ako rannú rutinu, aktívnu prestávku pri práci alebo strečing pred tréningom a po ňom.

V krajných polohách vydržte 15-30 sekúnd, maximálne 60 sekúnd. Pri čerstvej bolesti alebo zhoršení príznakov však treba cvičenie prerušiť.

Prevencia poranenia krčnej chrbtice vo fitku

Fitko je fajn a cvičenie stimuluje telesné pochody nenahraditeľnými spôsobmi. Som fanúšikom pohybu a pravidelného športovania.

Zároveň si uvedomujem, že na to, aby šport prinášal v prvom rade pozitíva, je potrebné ho robiť nielen s láskou, ale aj s rozumom. Inak sa obráti proti svojmu užívateľovi.

Nie je nič jednoduchšie, ako si zničiť zdravie vo fitku, čiže na mieste, kde by ste to zdravie mali v prvom rade budovať.

Udržujte hlavu v predĺžení chrbtice

Základom je správna poloha hlavy tzv. v predĺžení chrbtice - hlava by nemala byť v neprirodzenom predklone, ani úklone do strany.

Ramená sa nemajú ohýbať dopredu. Pri silových cvikoch sledujte, či hlava neuteká dopredu a či ju nezakláňate v snahe pomôcť si pri posledných opakovaniach.

Zvyšujte záťaž postupne

Cvičte bez znalostí problematiky a bez pochopenia základných súvislostí predstavuje zbytočné riziko. Správna technika má prednosť pred počtom kotúčov na činke.

Najmite si premotivovaného neskúseného osobného trénera a nechajte sa tlačiť do ďalších opakovaní aj vtedy, keď sa technika rozpadá, môže zdravotný problém ešte zhoršiť.

Ďalším fenoménom sú mladé krásavice, "osobné trénerky", ktoré sú dobré akurát tak ako externé počítadlo opakovaní.

Nezanedbávajte rozcvičenie a pohyblivosť

Pred tréningom je vhodné pripraviť telo na pohyb a nezačínať najťažšou sériou. Pri stuhnutom krku alebo ramenách môžu pomôcť jednoduché pohyby v bezbolestnom rozsahu.

Naťahovanie svalov okolo krčnej a hrudnej chrbtice môže pomôcť znížiť napätie, ale nemá sa vykonávať nasilu ani cez ostrú bolesť.

Robte prestávky a kompenzujte sedenie

Každých 45-60 minút je vhodné vstať, urobiť pár krokov, ponaťahovať sa alebo zacvičiť krátke uvoľňovacie cviky.

Tieto „mikropohyby“ dokážu výrazne znížiť napätie v šiji a ramenách. K prevencii patrí aj celková pohybová aktivita.

Dbajte na polohu pri práci a používaní mobilu

Pri používaní mobilu alebo tabletu je vhodné mať zariadenie v takej pozícii, aby hlava nebola predklonená a pohľad nesmeroval dole na displej.

Monitor by mal byť vo výške očí, stolička má poskytovať pevnú oporu driekovej časti chrbta a nohy by mali byť položené na zemi v pravom uhle.

Klávesnica a myš by mali byť v takej polohe, aby ramená zostávali uvoľnené a lakte zvierali približne 90 stupňový uhol.

Zaobchádzajte so záťažou bezpečne

Pri odoberaní a odkladaní činiek sa nepribližujte k záťaži s uvoľneným, zaguľateným chrbtom a hlavou v predklone. Pohyb vykonávajte kontrolovane.

Nenoste ťažkú batožinu cez rameno. Buďte aktívni a udržujte sa v dobrej fyzickej kondícii.

Úloha fyzioterapie pri návrate k tréningu

Fyzioterapia je pri stuhnutom krku a ramenách najúčinnejšou cestou, pretože sa nezameriava iba na potlačenie bolesti, ale na odstránenie jej príčiny.

Na začiatku terapie stojí odborná diagnostika - rehabilitačný lekár posúdi držanie tela, funkciu svalov a rozsah pohybu krčnej chrbtice. Na základe toho pripraví individuálny rehabilitačný plán.

Kľúčovou súčasťou sú individuálne cvičenia s fyzioterapeutom, ktoré cielene posilňujú oslabené svaly a uvoľňujú tie preťažené.

Dôležitou metódou sú aj mäkké techniky, ktoré pomáhajú odstrániť blokády a uvoľniť napäté svalové skupiny. Pre lepší efekt sa často využíva aj tejping, ktorý stabilizuje krčnú oblasť a znižuje nadmerné napätie.

Fyzioterapia však nie je len o samotnom cvičení. Jej súčasťou je aj edukácia pacienta - naučiť sa správne držanie tela, správne pohybové stereotypy a cviky, ktoré možno pravidelne cvičiť doma.

Tento prístup zabezpečuje nielen úľavu od aktuálnej bolesti, ale aj prevenciu návratu ťažkostí.

Fyzikálne terapie a liečba

Fyzikálne terapie patria medzi dôležité doplnky pri liečbe stuhnutého krku a ramien. Ich úlohou je znížiť bolesť, uvoľniť svaly a podporiť regeneráciu, aby pacient mohol efektívnejšie cvičiť.

  • Elektroterapia - pôsobí pomocou elektrických prúdov s nízkou intenzitou, ktoré stimulujú svaly a nervy.
  • Magnetoterapia - využíva pulzné magnetické pole, ktoré zlepšuje prekrvenie a pomáha pri hojení svalových a väzivových štruktúr.
  • Laseroterapia - aplikuje svetelnú energiu priamo na bolestivú oblasť, čím znižuje zápal a zlepšuje metabolizmus buniek.
  • Ultrazvuková terapia - preniká hlbšie do tkanív, kde pôsobí mikromasážne.

Tieto terapie samostatne nedokážu vyriešiť príčinu ťažkostí, ale v kombinácii s aktívnou fyzioterapiou výrazne zlepšujú výsledky liečby.

Bolesti krčnej chrbtice zvyčajne nepredstavujú závažný stav. Problémy sa dajú zmierniť a vyriešiť konzervatívnymi metódami, ako sú lieky proti bolesti a rôzne režimové opatrenia.

Chirurgická liečba má opodstatnenie iba vo vážnejších prípadoch, ako je výhrez medzistavcovej platničky alebo útlak nervov spôsobený ochorením chrbtice.

Návrat k silovému tréningu

Návrat k tréningu má byť postupný a založený na tom, že bežný pohyb už nezhoršuje stav. Najskôr treba zvládnuť každodenné činnosti a jednoduché pohyby bez výraznej bolesti.

Následne je možné zaradiť ľahšie varianty cvikov s dôrazom na techniku, kontrolu hlavy, plynulé dýchanie a stabilitu trupu. Záťaž, rozsah pohybu a počet opakovaní sa zvyšujú až vtedy, keď predchádzajúca úroveň nespôsobuje zhoršenie príznakov.

Ak si nie ste istí správnym vykonávaním cvikov na krčnú chrbticu, pred návratom k silovému tréningu sa poraďte so svojím lekárom, fyzioterapeutom alebo trénerom.

Teším ma, že sa fitko teší zvyšujúcej sa popularite a to aj medzi seniormi. Pohyb je život a zdravý pohyb je zdravý život.

tags: #poranenie #krcnej #chrbtice #vo #fitku