Dráha trojklanného nervu

Trojklanný nerv, nervus trigeminus, je piaty hlavový nerv a najsilnejší zo všetkých hlavových nervov. Má senzitívnu aj motorickú zložku: sprostredkúva citlivosť tváre, ústnej a nosovej dutiny, očnice, väčšiny tvrdej pleny mozgovej a časti ušného boltca, pričom motoricky inervuje najmä žuvacie svaly.

Vychádza z ventrálneho okraja mosta, pokračuje k hrotu pyramídy spánkovej kosti, kde sa medzi dvoma listami tvrdej pleny nachádza ganglion trigeminale, a následne sa rozdeľuje na tri hlavné vetvy: očnicový nerv, čeľustný nerv a sánkový nerv. Sánkový nerv je jedinou vetvou, ktorá obsahuje aj motorické vlákna.

Základná charakteristika a funkcia

Nervus trigeminus je párový nerv, takže sa nachádza na pravej aj ľavej strane. Má senzitivnú aj motorickú zložku. Niekde vedie aj parasympatické vlákna, ktoré sa k nemu iba pripájajú; prichádzajú z nervus facialis a nervus glossopharyngeus.

Senzitívne inervuje celý obličaj, ústnu dutinu od tvrdého a mäkkého podnebia po isthmus faucium, predné dve tretiny jazyka, všetky zuby, nosovú dutinu, celý obsah očnice, väčšinu tvrdej pleny mozgovej a časť ušného boltca.

Motoricky inervuje žuvacie svaly, teda musculus masseter, musculus temporalis, musculus pterygoideus medialis a musculus pterygoideus lateralis, ďalej musculus mylohyoideus a predné bruško musculus digastricus.

Trojklanný nerv prenáša informácie zo zmyslových receptorov dotyku, teploty a bolesti do centrálnej nervovej sústavy a podieľa sa aj na motorických funkciách žuvania. Je aferentnou súčasťou dôležitých reflexov, napríklad masseterového a rohovkového reflexu.

Jadrá trojklanného nervu

Motorická a senzitivná zložka trojklanného nervu súvisia s viacerými jadrami v mozgovom kmeni.

• Nucleus motorius nervi trigemini, označované aj ako nucleus masticatorius, je jediné motorické jadro trojklanného nervu. Motorické vlákna z neho vedú iba vo vetve nervus mandibularis a ležia mediálne od senzitivného jadra.
• Nucleus pontinus alebo nucleus principalis je miestom zakončenia somatosenzitívnych vlákien prichádzajúcich z ganglion trigeminale.
• Nucleus mesencephalicus prijíma proprioceptívne informácie zo svalov, ďasien, zubov a okohybných svalov.
• Nucleus spinalis nervi trigemini prijíma somatosenzitívne vlákna z ganglion trigeminale a tiež vlákna z ganglií nervus facialis, nervus glossopharyngeus a nervus vagus.

Priebeh kmeňa trojklanného nervu

Trojklanný nerv vystupuje z ventrálneho okraja pontu. Odtiaľ pokračuje k priehlbine na prednej ploche hrotu pyramídy spánkovej kosti, ktorá sa označuje ako impressio trigemini.

Medzi dvoma listami tvrdej pleny mozgovej je uložené ganglion trigeminale, nazývané aj ganglion semilunare alebo Gasseriho ganglion. Pseudounipolárne bunky tohto ganglia vysielajú dendrity do periférie a axóny smerom k jadrám v mozgovom kmeni.

Z ganglia odstupujú tri hlavné vetvy:

1. nervus ophthalmicus - očnicová alebo oftalmická vetva, označovaná ako V1,
2. nervus maxillaris - čeľustná alebo maxilárna vetva, označovaná ako V2,
3. nervus mandibularis - sánková alebo mandibulárna vetva, označovaná ako V3.

Nervus ophthalmicus - očnicová vetva V1

Nervus ophthalmicus je najmediálnejšia vetva ganglion trigeminale. Je dlhý približne 2,5 cm a pokračuje dopredu v laterálnej stene sinus cavernosus.

Z ganglion trigeminale ide ventrálne v bočnej stene kavernózneho splavu, kde prebieha pod nervus oculomotorius a nervus trochlearis. Následne vstupuje do fissura orbitalis superior, kde sa rozdeľuje na jednotlivé vetvy smerujúce do očnice.

V oblasti fissura orbitalis superior sa vetvy rozdeľujú podľa vzťahu k anulus tendineus communis. Nad prstencom prebiehajú nervus lacrimalis a nervus frontalis, zatiaľ čo nervus nasociliaris prechádza vnútri prstenca.

Senzitívna oblasť nervus ophthalmicus

Nervus ophthalmicus somatosenzitívne inervuje očnicu a priľahlý periost, očnú guľu, slznú žľazu, kožu čela a horných viečok, očnú spojovku, kožu chrbta a hrotu nosa, sliznicu čuchových labyrintov, sfenoidálny sínus a prednú časť nosovej dutiny.

V jeho inervačnej oblasti sa nachádza aj väčšina štruktúr súvisiacich s rohovkovým reflexom. Ďalej vysiela meningeálnu vetvu k tvrdej plene a spojky k nervus oculomotorius, nervus trochlearis a nervus abducens.

Vetvy nervus ophthalmicus

Nervus nasociliaris

Nervus nasociliaris vstupuje cez anulus tendineus communis laterálne od nervus opticus. Pokračuje ponad nervus opticus na mediálnu stenu očnice.

• Nervus ethmoidalis posterior senzitívne inervuje steny sinus sphenoidalis a ethmoidálne bunky.
• Nervus ethmoidalis anterior smeruje hore do lebečnej dutiny, potom dole a cez lamina cribrosa ossis ethmoidalis preniká do nosovej dutiny, kde inervuje sliznicu v jej hornej a prednej časti.
• Ramus nasalis externus pokračuje do vonkajšej oblasti nosa.
• Nervus infratrochlearis prebieha pod trochlea musculus obliquus superior bulbi k vnútornému očnému kútiku a rozpadá sa na drobné vetvy.
• Rami palpebrales smerujú k viečkam.
• Nervi ciliares longi vedú k štruktúram očnej gule.
• Ramus communicans cum ganglio ciliari, označovaný aj ako radix nasociliaris ganglii ciliaris, spája nervus nasociliaris s ciliárnym gangliom.

Nervus frontalis

Nervus frontalis vstupuje cez fissura orbitalis superior nad anulus tendineus communis. Prebieha pod stropom očnice nad musculus levator palpebrae superioris a následne sa delí na nervus supratrochlearis a nervus supraorbitalis.

Nervus supratrochlearis je mediálnejší. Inervuje spojovku, kožu horného viečka, glabelu, kožu koreňa nosa a oblasť vnútorného očného kútika.

Nervus supraorbitalis je laterálnejší a hrubší. Prebieha medzi musculus levator palpebrae superioris a stropom očnice, potom prechádza cez incisura supraorbitalis do oblasti čela.

Nervus supraorbitalis sa delí na ramus medialis a ramus lateralis. Inervuje horné viečko, spojovku oka, kožu čela a hlavy až po regio parotidea a vysiela vetvičky aj k sinus frontalis.

Nervus lacrimalis

Nervus lacrimalis pokračuje k laterálnej stene očnice. Prebieha pozdĺž horného okraja musculus rectus lateralis bulbi spolu s arteria lacrimalis pod vonkajším okrajom stropu očnice k vonkajšiemu kútiku oka.

V tejto oblasti prijíma z nervus maxillaris nervus zygomaticus a spolu s ním aj parasympatické vlákna pre slznú žľazu. Senzitívne inervuje spojovku oka a kožu laterálnej časti horného viečka.

Ramus communicans lacrimalis nervi zygomatici prenáša parasympatické vlákna z ganglion pterygopalatinum cez nervus zygomaticus do glandula lacrimalis.

Nervus ophthalmicus má aj spojky so sympatickou pletenou na povrchu arteria carotis interna, s nervus oculomotorius, nervus trochlearis a nervus abducens a vysiela ramus tentorii, teda meningeálnu vetvu.

Nervus maxillaris - čeľustná vetva V2

Nervus maxillaris je prostredná z troch hlavných vetiev trojklanného nervu. Z lebky vystupuje cez foramen rotundum, dostáva sa do fossa pterygopalatina a pokračuje smerom k fissura orbitalis inferior.

Z ganglion semilunare prechádza dole v bočnej stene sinus cavernosus cez canalis rotundus do fossa pterygopalatina. V tejto jame sa rozvetvuje.

Senzitívna oblasť nervus maxillaris

Nervus maxillaris somatosenzitívne inervuje tvrdú plenu v oblasti canalis rotundus, maxilu, horné zuby, sinus maxillaris, zadné dve tretiny nosovej dutiny, podnebie, isthmus faucium, kožu od očnej štrbiny po ústny kútik, sliznicu hornej polovice líc, nosohltan a Eustachove trubice.

Parasympatické vlákna, ktoré sa k nemu pripájajú, smerujú k slznej žľaze, žľazám nosovej sliznice a slinným žľazám podnebia, hornej pery a hornej polovice tváre.

Vetvy nervus maxillaris

Ramus meningeus

Ramus meningeus zabezpečuje senzitívnu inerváciu obalov mozgu.

Nervi pterygopalatini

Nervi pterygopalatini, označované aj ako rr. ganglionares, prechádzajú ganglion pterygopalatinum bez prepájania. Senzitívne inervujú sliznicu nosovej dutiny, podnebia a hltana a vedú aj parasympatické vlákna smerujúce k slznej žľaze.

Nervus infraorbitalis

Nervus infraorbitalis pokračuje z fossa pterygopalatina cez fissura orbitalis inferior do očnice. Na jej spodnej strane vstupuje do canalis infraorbitalis a vystupuje na prednej ploche maxily cez foramen infraorbitale.

• Rami alveolares superiores posteriores vytvárajú súčasť plexus dentalis superior.
• Ramus alveolaris superior medius sa podieľa na inervácii horných zubov.
• Rami alveolares superiores anteriores inervujú predné horné zuby.
• Rami cutanei smerujú ku koži.
• Rami palpebrales inferiores inervujú dolné viečko.
• Rami nasales externi smerujú ku koži nosa.
• Rami labiales superiores inervujú hornú peru.

Nosové a podnebné vetvy

Rami nasales posteriores superiores laterales smerujú cez foramen sphenopalatinum do nosovej dutiny.

Rami nasales posteriores superiores mediales a rami nasales posteriores inferiores inervujú sliznicu jednotlivých častí nosovej dutiny.

Nervus palatinus major smeruje k sliznici tvrdého podnebia. Menšie podnebné nervy inervujú ďalšie oblasti podnebia.

Nervus pharyngeus smeruje k sliznici hltana.

Ganglion pterygopalatinum

Ganglion pterygopalatinum je najväčšie parasympatické ganglion vo fossa pterygopalatina. Pregangliové parasympatické vlákna získava cestou nervus petrosus major.

Sympatické vlákna prichádzajú z plexus caroticus internus prostredníctvom nervus petrosus profundus. Cez nervus zygomaticus sa parasympatické vlákna dostávajú k nervus lacrimalis a následne do slznej žľazy.

Nervus zygomaticus

Nervus zygomaticus ide z fossa pterygopalatina cez fissura orbitalis inferior do očnice. Po jej vonkajšej stene pokračuje k foramen zygomaticoorbitale v os zygomaticum, kde sa delí na dve vetvy.

• Nervus zygomaticofacialis inervuje kožu lícnej oblasti nad os zygomaticum.
• Nervus zygomaticotemporalis pokračuje ku koži spánkovej oblasti.
• Ramus communicans lacrimalis nervi zygomatici je parasympatická spojka z očnice do nervus lacrimalis pre slznú žľazu.

Nervus mandibularis - sánková vetva V3

Nervus mandibularis je laterálna vetva trojklanného nervu a ako jediná obsahuje aj motorické vlákna z ventrálneho koreňa. Vystupuje z ganglion trigeminale, prechádza cez foramen ovale pod lebkovú bázu do fossa infratemporalis, kde sa ďalej rozvetvuje.

Oblasť inervácie nervus mandibularis

Somatosenzitívne inervuje kožu, sliznicu, zuby a ďasná v oblasti dolnej čeľuste, ako aj časť spánkovej oblasti.

Branchiomotoricky inervuje štyri žuvacie svaly a dva svaly nad jazylkou: musculus mylohyoideus a predné bruško musculus digastricus. V tejto oblasti sa k nemu pripájajú aj vlákna súvisiace s inerváciou musculus tensor tympani a musculus tensor veli palatini.

Ganglion oticum

Ganglion oticum je parasympatické ganglion, ktoré získava pregangliové parasympatické vlákna cestou vetiev nervus glossopharyngeus. Po prepájaní pokračujú vlákna do glandula parotis a inervujú aj cievy a žľazy v oblasti senzitívnej inervácie nervus mandibularis.

Motorické vlákna prichádzajúce do tejto oblasti súvisia s musculus tensor tympani a musculus tensor veli palatini. Sympatické vlákna prichádzajú spoločne s nervus petrosus minor a so sympatickou pleťou okolo arteria meningea media.

Po prechode gangliom sa tieto vlákna pripájajú k inervácii ciev, hladkého svalstva a žliaz.

Vetvy nervus mandibularis

Ramus meningeus

Ramus meningeus zabezpečuje senzitivnú inerváciu tvrdej pleny mozgovej.

Rami musculares

Rami musculares sú motorické vetvy. Patria sem nervus massetericus, nervi temporales profundi, nervus pterygoideus lateralis a nervus pterygoideus medialis.

Medzi ďalšie motorické vetvy patria nervus tensoris veli palatini, nervus tensoris tympani a nervus mylohyoideus.

Nervus buccalis

Nervus buccalis je senzitivná vetva vo fossa infratemporalis. Smeruje k lícu a kríži ductus parotideus.

Nervus auriculotemporalis

Nervus auriculotemporalis je senzitivný nerv, ktorý prebieha pod lebkovou bázou dorzálne. Vytvára slučku okolo arteria meningea media a pokračuje pred ušným boltcovým smerom nahor ku koži boltca a spánkovej oblasti.

• Rami communicantes cum ganglio otico spájajú nerv s ganglion oticum.
• Rami membranae tympani smerujú k bubienkovej blane.
• Rami communicantes cum nervo faciali vytvárajú spojenia s nervus facialis.
• Rami parotidei smerujú k príušnej žľaze.
• Rami articulares smerujú k temporomandibulárnemu kĺbu.
• Nervus meatus acustici externi inervuje vonkajší zvukovod.
• Nervi auriculares anteriores inervujú prednú časť ušného boltca.
• Rami temporales superficiales smerujú do spánkovej oblasti.

Nervus lingualis

Nervus lingualis je prvá silná vetva nervus mandibularis. Prebieha medzi musculus pterygoideus lateralis a musculus pterygoideus medialis kaudálnym smerom k musculus hyoglossus a pokračuje do sliznice predných dvoch tretín jazyka.

Inervuje aj spodinu úst, podnebnú mandľu, isthmus faucium a ďasná. Jeho senzitívne vlákna prenášajú informácie z jazyka a ústnej dutiny.

S nervus lingualis sa spája chorda tympani, ktorá privádza pregangliové parasympatické vlákna do ganglion submandibulare a ganglion sublinguale uložených v jeho blízkosti. Parasympatické vlákna z nervus facialis sa tak dostávajú do nervus lingualis.

• Rami communicantes ad nervum hypoglossum vytvárajú spojenia s nervus hypoglossus.
• Rami isthmi faucium, teda rr. tonsillares, smerujú k oblasti hltanovej úžiny a podnebných mandlí.
• Nervus sublingualis inervuje sliznicu ústnej dutiny pod jazykom a ďasno v oblasti predných dolných zubov.
• Rami linguales smerujú do jazyka.

Nervus alveolaris inferior

Nervus alveolaris inferior je druhá silná vetva nervus mandibularis a obsahuje senzitivnú aj motorickú zložku. Po odovzdaní motorických vlákien pokračuje do canalis mandibulae, kde inervuje priľahlé štruktúry.

Nervus mylohyoideus sa oddeľuje pred vstupom nervus alveolaris inferior do canalis mandibulae. Zabezpečuje senzitivnú a motorickú inerváciu musculus mylohyoideus a predného bruška musculus digastricus.

Plexus dentalis inferior obsahuje senzitivné, parasympatické a sympatické vlákna pre štruktúry dolnej čeľuste a zuby.

Nervus mentalis je konečný úsek nervus alveolaris inferior. Delí sa na rr. mentales, rr. labiales a rr. gingivales.

Na zapamätanie senzitívnych vetiev nervus mandibularis sa používa mnemotechnická pomôcka: Mám Buchty A ALice LIkér - ramus meningeus, nervus buccalis, nervus auriculotemporalis, nervus alveolaris inferior a nervus lingualis.

Senzitívne inervačné oblasti troch vetiev

Rozdelenie tváre podľa troch hlavných vetiev trojklanného nervu má praktický význam pri neurologickom vyšetrení aj pri rozpoznávaní neuralgie.

Klinický význam dráhy trojklanného nervu

Porucha trojklanného nervu sa môže prejaviť výpadkom citlivosti v oblasti zásobovanej jeho koncovými vetvami. Jednostranná obrna trojklanného nervu vedie k senzitivnému výpadku v príslušnej polovici tváre, zatiaľ čo výpadok motorických vlákien je pomerne vzácny.

Pri poškodení motorickej zložky sa môžu objaviť ťažkosti so žuvaním, pretože nervus mandibularis inervuje hlavné žuvacie svaly. Významnou súčasťou vyšetrenia je aj posúdenie masseterového a rohovkového reflexu.

Masseterový reflex

Masseterový reflex sa vyvoláva úderom na dolné zuby cez špachtľu vloženú do úst. Tým sa natiahne šľacha musculus masseter a vyvolá sa jeho kontrakcia.

Rohovkový reflex

Rohovkový reflex sa vyvoláva ľahkým dotykom rohovky. Aferentnú časť zabezpečuje nervus ophthalmicus a výsledkom je kontrakcia musculus orbicularis oculi, teda žmurknutie.

Trigeminálna neuralgia

Trigeminálna neuralgia je chronické neurologické ochorenie, pri ktorom vznikajú náhle a veľmi silné bolesti v oblasti zásobovanej senzitívnymi vláknami trojklanného nervu. Bolesť sa často opisuje ako ostrá, bodavá, pálivá alebo podobná zásahu elektrickým prúdom.

Záchvaty zvyčajne postihujú iba jednu stranu tváre a môžu trvať od niekoľkých sekúnd do niekoľkých minút. Môžu sa objaviť spontánne alebo po podráždení takzvanej spúšťacej zóny.

Trigeminálna neuralgia je častejšie diagnostikovaná u ľudí starších ako 50 rokov a častejšie u žien ako u mužov. Ochorenie môže výrazne obmedziť každodenné fungovanie, pretože strach zo spustenia bolesti môže viesť k vyhýbaniu sa jedlu, rozprávaniu, ústnej hygiene alebo sociálnemu kontaktu.

Typické prejavy

• náhla, intenzívna, ostrá alebo elektrizujúca bolesť tváre,
• krátke opakované záchvaty trvajúce niekoľko sekúnd až niekoľko minút,
• jednostranné postihnutie,
• bolesť v oblasti líca, sánky, zubov, ďasien, pier, čela alebo oka,
• opakované ataky, ktoré môžu byť spočiatku zriedkavé a neskôr častejšie,
• pálenie alebo nepríjemné pocity v tvári pred prudkou bolesťou,
• v niektorých prípadoch aj trvalejšia tupá alebo pálivá bolesť medzi záchvatmi.

Niektorí pacienti môžu mať viacero záchvatov počas jedného dňa, zatiaľ čo iní môžu zostať bez príznakov niekoľko dní alebo týždňov.

Spúšťače bolesti

Aj bežné činnosti môžu pri neuralgii podráždiť trojklanný nerv a vyvolať záchvat. Medzi najčastejšie spúšťače patrí dotyk tváre, jedenie, žuvanie, rozprávanie, smiech, čistenie zubov, používanie zubnej nite, umývanie tváre, holenie, nanášanie make-upu a ľahký tlak na kožu.

Bolesť môže vyvolať aj studený vzduch, vietor, prievan, pitie teplých alebo studených nápojov, spánok na boku tváre alebo náhodné kefovanie kože.

Spúšťače sa medzi jednotlivými ľuďmi líšia a môžu sa časom meniť. Preto pacienti často začnú obmedzovať činnosti, ktoré predtým vykonávali bez problémov.

Príčiny neuralgie

Najčastejšou príčinou klasickej trigeminálnej neuralgie je kompresia trojklanného nervu blízkou krvnou cievou, zvyčajne tepnou alebo žilou, v mieste, kde nerv vystupuje z mozgového kmeňa. Dlhodobý tlak môže poškodiť ochranný myelínový obal nervu a viesť k nepravidelným, hyperaktívnym nervovým signálom.

Pri niektorých pacientoch zostáva príčina nejasná a stav sa označuje ako idiopatická alebo klasická neuralgia. Riziko môže zvyšovať aj starnutie, pretože s vekom dochádza k zmenám nervového tkaniva a cievnej štruktúry.

Sekundárna trigeminálna neuralgia vzniká v dôsledku identifikovateľného ochorenia alebo poškodenia, ktoré priamo zasahuje trojklanný nerv. Medzi možné príčiny patria skleróza multiplex, nádory a cysty mozgu, arteriovenózne malformácie, cievne aneuryzmy, trauma tváre alebo lebky, poškodenie po operácii a infekcie vrátane herpes zoster.

Pri sekundárnej forme môže byť bolesť sprevádzaná poruchou citlivosti, svalovou slabosťou alebo inými neurologickými príznakmi.

Trigeminálna neuralgia a bolesť zuba

Keďže druhá a tretia vetva trojklanného nervu inervujú hornú aj dolnú čeľusť, neuralgická bolesť môže vystreľovať do zubov a ľahko napodobniť zubné ochorenie.

Pri konštantnej pulzujúcej bolesti v oblasti zubov je pravdepodobnejší zápal zubnej drene než neuralgia trojklanného nervu. Pri podozrení na neuralgiu však treba najskôr vylúčiť zubnú príčinu a následne pokračovať neurologickým vyšetrením.

Diagnostika porúch trojklanného nervu

Diagnostika neuralgie trojklanného nervu sa opiera najmä o podrobnú anamnézu, charakter bolesti a fyzikálne neurologické vyšetrenie. Neexistuje jediný test, ktorý by sám definitívne potvrdil neuralgiu.

Lekár zisťuje, či je bolesť náhla, jednostranná, ostrá a podobná elektrickému výboju, ako často sa vyskytuje, ako dlho trvajú jednotlivé epizódy a či existujú intervaly bez bolesti. Posudzuje aj spúšťacie zóny a prítomnosť senzitívnych alebo motorických výpadkov.

Neurologický deficit, necitlivosť, svalová slabosť, poruchy rovnováhy alebo trvalá bolesť môžu upozorniť na sekundárnu príčinu a vyžadujú podrobnejšie vyšetrenie.

Zobrazovacie vyšetrenia

Magnetická rezonancia mozgu môže odhaliť nádor, sklerózu multiplex, cystu, inú štrukturálnu léziu alebo kontakt cievy s trojklanným nervom v zóne vstupu koreňa.

Magnetická rezonančná angiografia umožňuje zobraziť cievy v blízkosti mozgového kmeňa a posúdiť, či tepna alebo žila nestláča trojklanný nerv.

V niektorých prípadoch sa vykonáva testovanie trojklanného reflexu. Krvné testy môžu pomôcť vylúčiť infekčné, autoimunitné alebo metabolické ochorenia, ktoré by mohli napodobňovať príznaky neuralgie.

Pri bolesti v oblasti zubov môže byť prvým krokom vyšetrenie u zubného lekára, ktorý vylúči ochorenie chrupu. Pri podozrení na neuralgiu nasleduje vyšetrenie u neurológa alebo neurochirurga.

Liečba trigeminálnej neuralgie

Cieľom liečby je zmierniť bolesť, obmedziť počet záchvatov a zlepšiť kvalitu života. Výber liečby závisí od príčiny, intenzity príznakov, prítomnosti neurologických výpadkov a odpovede na predchádzajúcu liečbu.

Lieky

Liečba prvej línie často využíva antikonvulzíva, ktoré stabilizujú nervové membrány a potláčajú abnormálnu nervovú aktivitu. Používa sa najmä karbamazepín, ďalej oxkarbazepín, gabapentín, pregabalín, fenytoín, klonazepam, topiramát alebo lamotrigín.

V niektorých situáciách sa používajú tricyklické antidepresíva, napríklad amitriptylín, klomipramín alebo imipramín. Môžu sa použiť aj antiarytmiká, napríklad mexiletín, ktoré blokujú sodíkové kanály a inhibujú spontánne výboje neurónov.

Ak je príčinou vírusová infekcia, môžu byť súčasťou liečby antivirotiká, napríklad aciklovir. Voľnopredajné analgetiká často neposkytujú dostatočnú úľavu pri typickej neuralgickej bolesti.

Intervenčná a chirurgická liečba

Ak lieky nie sú dostatočne účinné alebo spôsobujú neprijateľné nežiaduce účinky, môžu sa zvažovať nervové blokády, injekčná liečba alebo zákroky zamerané na prerušenie či oslabenie vedenia bolestivých impulzov.

Pri neurovaskulárnej kompresii sa vykonáva mikrovaskulárna dekompresia. Počas zákroku sa medzi trojklanný nerv a cievu, ktorá naň tlačí, vloží izolačný materiál, ktorý zmierni tlak na nerv.

Ďalšou možnosťou je stereotaktická rádiochirurgia, napríklad zákrok gama nožom, pri ktorom sa cielene naruší vedenie bolestivých impulzov v trojklannom nerve.

Niektoré zákroky môžu poškodiť časť nervových vlákien a spôsobiť znecitlivenie tváre alebo jej časti. O vhodnosti jednotlivých postupov rozhoduje neurológ alebo neurochirurg podľa konkrétnej príčiny a priebehu ochorenia.

Kedy vyhľadať lekára

Lekárske vyšetrenie je potrebné pri náhlych opakovaných bolestiach tváre, ktoré sú ostré, bodavé alebo podobné elektrickému šoku, najmä ak sú jednostranné a zasahujú líce, čeľusť, pery, zuby alebo okolie oka.

Vyšetrenie je dôležité aj vtedy, keď bolesť vyvoláva jedenie, čistenie zubov, umývanie tváre, hovorenie alebo studený vzduch, keď nereaguje na bežné lieky alebo keď sa frekvencia a intenzita záchvatov zvyšuje.

Urgentné vyhodnotenie si vyžaduje novovzniknutá bolesť tváre u človeka staršieho ako 50 rokov, bolesť sprevádzaná necitlivosťou, slabosťou či poruchami rovnováhy, trvalá bolesť bez úľavy medzi záchvatmi alebo rýchle zhoršenie príznakov napriek liečbe.

Podporné opatrenia a prevencia

Jednoznačná prevencia trigeminálnej neuralgie neexistuje. Pri už prítomných ťažkostiach môže pomôcť vyhýbanie sa známym spúšťačom, najmä studenému vzduchu, vetru, prievanu, klimatizácii a mechanickému dráždeniu tváre.

Niektorým ľuďom prináša podľa tolerancie úľavu suché teplo alebo obklad, tieto opatrenia však neriešia príčinu ochorenia a pri nesprávnom použití môžu ťažkosti zhoršiť. Domáca liečba, cvičenia ani alternatívne postupy nenahrádzajú odborné vyšetrenie a liečbu.

Dôležitá je dôkladná ústna hygiena, pravidelné zubné kontroly, vyvážená strava a dodržiavanie liečby nastavenej lekárom. Vitamíny skupiny B a minerály môžu byť súčasťou podpory celkového zdravotného stavu, ich užívanie však treba posudzovať individuálne.

tags: #draha #trojklanneho #nervu