Základy nervového systému

Nervová sústava je riadiacim systémom organizmu. Má schopnosť prijímať informácie o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia, tieto informácie triediť, spracúvať a vytvárať výstupné signály, ktoré privádza k výkonným orgánom (efektorom), čím primerane usmerňuje ich činnosť.

Základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka - neurón. Nervová sústava riadi takmer všetko, čo robíme, vrátane toho, čo si myslíme, hovoríme alebo cítime, a podieľa sa aj na procesoch, ktoré prebiehajú bez nášho vedomého rozhodovania, napríklad na žmurkaní, dýchaní, trávení či regulácii srdcovej činnosti.

Význam a hlavné úlohy nervovej sústavy

Nervová sústava je komplexná sieť buniek, ktorá zabezpečuje komunikáciu medzi mozgom, telom a vonkajším prostredím. Jej úlohou je prijímať informácie, spracovávať ich a vysielať odpovede, ktoré sa prejavujú pohybom, myslením, emóciami či reguláciou vnútorných procesov.

Komplexné nervové systémy zhromažďujú informácie z prostredia, interpretujú informácie a uľahčujú reakciu. Ovplyvňujú teda každý aspekt ľudského života, ako napríklad kognitívne schopnosti, kontrolu pohybu, zmyslové vnímanie, spánok, liečenie, tlkot srdca, dýchacie vzorce, trávenie, hlad, smäd a telesné procesy vrátane puberty.

• získavanie a vnímanie rôznych vnemov vrátane chuti, vône, zraku a zvukov;
• kombinovanie zmyslových informácií z rôznych častí tela a ich spracovanie;
• generovanie reakcií na dotyk, tlak, teplotu, bolesť a vibrácie;
• riadenie pohybu, rovnováhy a koordinácie;
• regulácia myslenia, pamäti, učenia, reči a emócií;
• riadenie dýchania, srdcovej činnosti, trávenia a ďalších automatických procesov;
• prispôsobovanie organizmu stresu a zmenám vnútorného i vonkajšieho prostredia.

U človeka dosiahol vývin nervovej sústavy najvyšší stupeň. Človek má schopnosť abstraktného myslenia a emócií, ktoré sú spojené s rečou a s pracovnými výkonmi. To mu umožňuje vedecké poznanie prírody a jej aktívne ovplyvňovanie.

Nervová sústava je na rozdiel od endokrinnej (hormonálnej) sústavy presnejšia, pretože nervový vzruch aktivuje oveľa špecifickejšie miesta v organizme, pričom odozva sa objaví v zlomku sekundy a rovnako rýchlo aj odznie. Hormón pôsobí vo väčšom rozsahu a aj po dlhší čas (od niekoľkých minút až po hodiny či dni).

Z toho vyplýva, že nervové riadenie činnosti organizmu je fylogeneticky mladšie ako hormonálne. U väčšiny organizmov tvorí hormonálna a nervová sústava dokopy úzko súvisiaci neurohumorálny regulačný systém.

Základné rozdelenie nervovej sústavy

Z hľadiska funkčného a anatomického rozdeľujeme nervovú sústavu na centrálnu nervovú sústavu (CNS), ktorú tvoria mozog a miecha, a periférnu nervovú sústavu (obvodovú, PNS), ktorú tvoria nervy umiestnené mimo mozgu a miechy, teda hlavové a miechové nervy.

Z hľadiska riadenia ju delíme na mozgomiechový systém (somatický), ktorý ovládame vôľou, a autonómny nervový systém (vegetatívny), ktorý pracuje nezávisle od našej vôle a riadi činnosť vnútorných orgánov.

Centrálna nervová sústava

Centrálna nervová sústava (CNS) je s organizmom spojená prostredníctvom periférnych nervov. Tvoria ju miecha (medulla spinalis) a mozog (encephalon).

Mozog a miecha predstavujú hlavné riadiace centrum organizmu. Mozog používa nervy na vysielanie signálov do zostávajúcich častí tela, zatiaľ čo miecha sprostredkúva spojenie medzi mozgom a perifériou a zároveň obsahuje centrá viacerých reflexov.

Periférna nervová sústava

Periférna nervová sústava pozostáva z nervov, ktoré sa rozvetvujú z centrálneho nervového systému do zvyšku tela. Tento systém prenáša informácie medzi mozgom, miechou, zmyslovými orgánmi, svalmi, žľazami a vnútornými orgánmi.

Somatický nervový systém pomáha pri dobrovoľných pohyboch, zatiaľ čo autonómny nervový systém riadi činnosti, ktoré prebiehajú automaticky, vrátane dýchania, trávenia, regulácie srdcovej frekvencie a reakcií ciev.

Somatický a autonómny nervový systém

Somatický systém zabezpečuje vedomé vnímanie a vôľou ovládané pohyby kostrového svalstva. Autonómny nervový systém riadi činnosť vnútorných orgánov, hladkého svalstva a žliaz bez potreby vedomej kontroly.

Autonómny nervový systém sa delí na sympatikus, zodpovedný za aktiváciu, výkon a reakciu na stres, a parasympatikus, ktorý zabezpečuje regeneráciu, trávenie a obnovu.

Neurón a gliové bunky

Nervová sústava využíva špecializované bunky známe ako neuróny na odosielanie signálov alebo správ do celého tela. Rôzne typy neurónov vysielajú rôzne signály.

Motorické neuróny vysielajú signály do svalov, aby sa hýbali, zatiaľ čo senzorické neuróny prijímajú informácie zo zmyslov a posielajú signály do mozgu. Iné druhy neurónov kontrolujú veci, ktoré telo robí automaticky, ako je triaška, pravidelný tlkot srdca, dýchanie a trávenie potravy.

Každý z týchto neurónov je chránený a izolovaný vrstvou známou ako myelín. Pomáha tak nervom prenášať správy.

V mozgu a mieche sa okrem neurónov nachádza niekoľkonásobne väčšie množstvo podporných buniek - neuroglie (gliových buniek). Ich úlohou je neuróny izolovať, odstraňovať patogény a pomáhať ich vyživovať.

Najpočetnejšie z nich sú astrocyty, ktoré sprostredkúvajú transport látok z krvi do neurónov, vytvárajú dôležitú hematoencefalickú bariéru a po mechanickom poškodení tkaniva vytvárajú zátku (jazvu), ktorá miesto zacelí.

Tieto podporné funkcie sú kritické, pretože vysoko špecializované neuróny neobsahujú centrozóm, a tak až na vzácne výnimky strácajú schopnosť mitotického delenia a nedokážu sa po odumretí obnoviť. Na rozdiel od nich si gliové bunky schopnosť delenia zachovávajú po celý život.

• astrocyty sprostredkúvajú výživu neurónov, transport látok a podieľajú sa na hematoencefalickej bariére;
• oligodendrocyty vytvárajú myelínovú pošvu axónov v centrálnej nervovej sústave;
• mikrogliové bunky majú schopnosť fagocytózy a podieľajú sa na obrane nervového tkaniva;
• ependýmové bunky vystielajú mozgové komory.

Miecha

Hlavnou funkciou miechy u ľudí a ostatných vyšších stavovcov je najmä nervové prepojenie mozgu so zvyškom tela a prevod informácií. U nižších živočíchov, ktoré nemajú tak dobre vyvinutý mozog, je však aj dôležitým primárnym riadiacim orgánom.

Miecha (medulla spinalis) je valcovitý povrazec dlhý asi 40-45 cm a s priemerom približne 1 cm, ktorý je bezpečne uložený v chrbticovom kanáli. Páteřní mícha tvoří centrum pro jednoduché reflexy a plní reflexní a převodní funkce.

Pred mechanickými nárazmi ju chránia telá stavcov a mäkké mozgové obaly (pleny), medzi ktorými sa nachádza voľný epidurálny priestor a mozgovomiechový mok. Miecha nevyplňuje celú dĺžku chrbticového kanála.

Kužeľovito sa zužuje a končí sa už vo výške 1. až 2. driekového (bedrového) stavca (L1-L2), ďalej pokračuje len ako tenký väzivový povrazec. Kaudálne sa kužeľovito zužuje do conus medullaris, ktorého hrot siaha do L1-L2, a následne pokračuje ako zväzok nervov, ktorý nazývame cauda equina.

Vďaka tomu je možné nižšie (medzi 3. a 4. stavcom) bezpečne vpichnúť ihlu a odobrať mozgovomiechový mok na diagnostiku bez rizika poškodenia miechy - tento zákrok sa nazýva lumbálna punkcia.

Miechové segmenty a nervy

Miecha je rozdelená na miechové segmenty. Miechový segment je úsek miechy, z ktorého vychádza jeden pár miechových nervov.

Z miechy odstupuje celkovo 31 párov miechových nervov: 8 krčných, 12 hrudných, 5 bederných, 5 krížových a 1 kostrčný.

V úseku C2-T2 sa nachádza krčné zhrubnutie (intumescentia cervicalis) a vo výške T12-L1 driekovo-krížové zhrubnutie (intumescentia lumbosacralis alebo lumbalis).

Stavba miechy

Povrchom miechy prechádzajú dve hlboké brázdy (fissura mediana anterior, sulcus medianus posterior) a v každej polovici miechy ešte dve ďalšie, plytšie brázdy.

Na priečnom priereze sa miecha skladá z bielej hmoty na povrchu a zo sivej hmoty vo vnútri. Sivá hmota má na priereze tvar písmena H alebo motýlích krídel a jej stredom prechádza centrálny kanálik miechy vyplnený mokom.

Bielu hmotu miechy tvoria myelinizované nervové dráhy, ktoré majú prevodovú funkciu. Brázdy rozdeľujú bielu hmotu v ľavej aj pravej polovici do troch povrazcov.

Prednými povrazcami prechádzajú zostupné dráhy. Vedú príkazy z mozgovej kôry do svalov končatín a trupu pre vedomé pohyby.

Najdôležitejšia je tu tzv. pyramídová dráha (hlavná motorická dráha), ktorá sa na hranici s predĺženou miechou kríži, preto ľavá polovica mozgu ovláda pravú polovicu tela.

Zadnými povrazcami prechádzajú vzostupné dráhy. Začínajú sa v receptoroch a vedú informácie o dotyku, tlaku, hmatu a bolesti do vyšších oddielov mozgu.

Bočné povrazce sú zmiešané a obsahujú vzostupné aj zostupné dráhy.

Rohy sivej hmoty

Nervové bunky tvoriace sivú hmotu vytvárajú v mieche stĺpce, ktoré na priereze vidíme ako rohy.

• predné miechové rohy tvoria motorické nervové bunky (motoneuróny), ktorých axóny vedú príkazy priamo ku kostrovým svalom;
• zadné miechové rohy tvoria senzitívne neuróny prijímajúce signály z periférie;
• bočné miechové rohy sú viditeľné najmä v hrudnej časti a nachádzajú sa v nich bunky autonómneho (vegetatívneho) nervového systému.

Miechové korene a miechové nervy

Z postranných rýh vystupujú z miechy zväzky nervových vláken - predné a zadné miechové korene. Zadný koreň je dostredivý (aferentný, senzitívny) a nachádza sa na ňom zhrubnutina - spinálne ganglium.

Predný koreň je odstredivý (eferentný, motorický). Ich spojením vzniká zmiešaný miechový nerv (nervus spinalis).

Predné korene miešní vedú odstředivá vlákna, zadné korene miešní dostředivá vlákna. Z hľadiska funkcie sú predné miechové korene motorické a zadné miechové korene senzitívne.

Kořenová vlákna, fila radicularia ventralia, vychádzajú zo sulcus ventrolateralis a spájajú sa do predných miechových koreňov - radices anteriores. Z dorzálnej časti miechy vystupujú fila radicularia dorsalia a spájajú sa do zadných miechových koreňov - radices dorsales.

Korene vstupujú do foramen intervertebrale a spájajú sa do nervus spinalis.

Plexy miechových nervov

• Plexus cervicalis (C1-C4) senzitivne inervuje kožu hlavy a nadkľúčkovú oblasť, motoricky inervuje svaly krku, napríklad prostredníctvom n. phrenicus.
• Plexus brachialis (C4-Th1) zabezpečuje inerváciu hornej končatiny, napríklad prostredníctvom n. radialis a n. ulnaris.
• Hrudné nervy prechádzajú vnútri medzirebrových priestorov, netvoria žiadne pletene a inervujú stenu hrudníka.
• Plexus lumbalis (L1-L5) zabezpečuje inerváciu kože a svalov brucha, stehien a panvy.
• Plexus sacralis (S1-S5) inervuje zadnú stranu stehna, sedaciu oblasť, predkolenie a nohu.

Do sakrálnej pletene patrí najhrubší nerv v ľudskom tele n. ischiadicus.

Reflexy a reflexný oblúk

Miecha okrem prevodovej funkcie predstavuje aj dôležité reflexné ústredie. Reflex je automatická, fyziologická odpoveď organizmu na podráždenie a prebieha po dráhe nazývanej reflexný oblúk.

Anatomickým základom reflexu je reflexný oblúk. Skladá sa z piatich častí:

1. receptor zaznamená podnet;
2. dostredivá dráha (aferentná) vedie informáciu smerom do centrálnej nervovej sústavy;
3. reflexné centrum sa nachádza v sivej hmote miechy;
4. odstredivá dráha (eferentná) vedie príkaz k výkonnému orgánu;
5. efektor je výkonný orgán, napríklad sval alebo žľaza.

Podľa zložitosti rozdeľujeme reflexy na monosynaptické a polysynaptické. Monosynaptické reflexy sú najjednoduchšie, dostredivý neurón sa priamo, len cez jednu synapsiu, spája s motorickým neurónom.

Príkladom je patelárny reflex - trhnutie nohou po údere kladivka pod jabĺčko. Pri polysynaptických reflexoch je medzi senzitívnym a motorickým neurónom vložený jeden alebo viacero interneurónov (vmedzerených neurónov).

Polysynaptické reflexy slúžia na zložitejšie, často obranné reakcie, napríklad na odtiahnutie ruky od horúceho predmetu.

V mieche sú uložené centrá pre dôležité nepodmienené (vrodené) reflexy, ktoré ovplyvňujú činnosť a napätie svalov bez nutnosti vedomej regulácie z mozgu.

Miecha okrem kostrového svalstva reflexne reguluje aj vyprázdňovanie močového mechúra, konečníka, sekréciu potu a napätie cievnych stien. Je aj centrom niektorých pohlavných reflexov, napríklad erekcie a ejakulácie.

Mozog

Mozog (encephalon) sa nachádza v lebečnej dutine, ktorá ho mechanicky ochraňuje. Skladá sa asi z 86 miliárd neurónov a u dospelého človeka váži asi 1400 až 1500 g.

Najväčšia časť mozgu u ľudí sa nazýva koncový mozog alebo veľký mozog a v prevažnej miere súvisí s vyššími nervovými činnosťami, ako sú myslenie, pamäť, vedomie, duševné schopnosti a centrum reči, ale aj samotné riadenie alebo ovplyvňovanie ostatných oblastí mozgu.

Predĺžená miecha, Varolov most a stredný mozog tvoria takzvaný mozgový kmeň (truncus cerebri), v ktorom sú centrá životne dôležitých funkcií a reflexov.

Vývojové a anatomické oddiely mozgu

Mozog sa z fylogenetického hľadiska rozdeľuje na niekoľko oddielov, pričom základom sú tri dobre diferencované časti rôzne vyvinuté u všetkých stavovcov.

• kosohranový mozog (rhombencephalon) zahŕňa zadný mozog v širšom zmysle;
• miechový mozog (myelencephalon) tvorí predĺžená miecha;
• zadný mozog (metencephalon) tvoria Varolov most a mozoček;
• stredný mozog (mesencephalon) tvorí krátky oddiel mozgového kmeňa;
• predný mozog (prosencephalon) zahŕňa medzimozog a koncový mozog.

Obaly mozgu a miechy

Mozog aj miecha majú na svojom povrchu tri obaly, ktoré sa nazývajú pleny (meningy).

• tvrdá mozgová plena (dura mater) je vonkajšia, najpevnejšia väzivová vrstva priliehajúca ku kostiam lebky. V lebečnej dutine vytvára kanály, takzvané dutinové splavy, ktorými sa odvádza odkysličená krv z mozgu do žíl;
• pavúčnica (arachnoidea) je stredný jemný obal, ktorý je bezcievny a nevniká do záhybov mozgu;
• cievnatka (pia mater) je vnútorná, mäkká a bohato prekrvená vrstva, ktorá tesne prilieha na mozog a vniká priamo do všetkých jeho brázd a záhybov.

Priestor medzi cievnatkou a pavúčnicou, teda subarachnoidálny priestor, je vyplnený mozgovomiechovým mokom - likvorom (liquor cerebrospinalis).

Je to číra mimobunková tekutina, ktorá je podobná krvnej plazme, ale za fyziologických podmienok neobsahuje takmer žiadne bunky a má len nepatrné množstvo bielkovín.

Jeho hlavnou úlohou je mozog nadľahčovať, tlmiť nárazy a brániť tak mechanickému poškodeniu citlivých nervových buniek. Zvýšený obsah bielkovín a buniek v mozgovomiechovom moku je dôležitým klinickým znakom zápalu mozgových blán (meningitídy).

Predĺžená miecha

Predĺžená miecha (medulla oblongata, myelencephalon) je dlhá asi 20-25 mm a je plynulým pokračovaním chrbtovej miechy do lebečnej dutiny bez ostrejšieho anatomického rozdielu.

Centrálny kanál miechy sa tu rozširuje a vytvára IV. mozgovú komoru. Zvrchu je prekrytá mozočkom a jej dolnú plochu obklopuje Varolov most.

Biela hmota je uložená na povrchu a prechádzajú ňou dôležité vzostupné aj zostupné nervové dráhy. Na hranici predĺženej a chrbtovej miechy dochádza ku kríženiu pyramídovej dráhy.

Vďaka tomuto prekríženiu vlákna z pravej polovice mozgu ovládajú ľavú polovicu tela a naopak.

Sivá hmota je uložená vo vnútri. Sú v nej jadrá, v ktorých začínajú alebo končia vlákna viacerých hlavových nervov.

V jadrách predĺženej miechy sú centrá pre životne dôležité nepodmienené reflexy.

• obživné reflexy zahŕňajú cicanie, hltanie, slinenie a sekréciu žalúdočných štiav;
• obranné reflexy zahŕňajú kýchanie, kašľanie, zvracanie, slzenie a žmurkanie.

Nervové bunky medzi jadrami vytvárajú sieťovitú retikulárnu formáciu (formatio reticularis), v ktorej ležia najvyššie centrá pre riadenie životne dôležitých vegetatívnych funkcií, ako sú dýchanie, srdcová činnosť a krvný tlak.

Z retikulárnej formácie vystupujú dráhy až do mozgovej kôry, kde svojimi vzruchmi udržiavajú CNS v základnej aktivite, ktorá je nevyhnutná pri bdení. Pri ťažkom poškodení retikulárnej formácie preto nastáva dlhotrvajúci spánok až hlboké bezvedomie (kóma).

Varolov most

Varolov most (pons Varoli) je súčasťou mozgového kmeňa a vytvára na ňom nápadný oblý priečny val. Leží nad predĺženou miechou a pod stredným mozgom, pričom fyziologicky spája mozgový kmeň s mozočkom.

Zadná časť tvorí plynulý prechod z predĺženej miechy a skladá sa predovšetkým zo sivej hmoty. Sú tu uložené jadrá niektorých hlavových nervov, ktoré riadia somatické a viscerálne motorické funkcie.

Predná časť je tvorená bielou hmotou, ktorou prechádzajú nervové dráhy vrátane zostupnej pyramídovej dráhy pre vôľou ovládané pohyby.

Nachádza sa tu aj centrum regulácie samovoľného dýchania, teda pneumotaxické centrum. Tieto respiračné centrá sú súčasťou retikulárnej formácie a usmerňujú dýchací rytmus.

Mozoček

Mozoček (cerebellum) je uložený v zadnej lebečnej jame nad predĺženou miechou. Je tvorený z dvoch pologúľ - hemisfér, ktoré sú spojené stredným pásom nazývaným červ (vermis).

Jeho povrch pokrýva sivá hmota, ktorá tvorí kôru s výraznými závitmi. Biela hmota je vo vnútri a rozvetvuje sa do sivej hmoty, kde vytvára charakteristický útvar v tvare rozkonáreného stromu - „strom života“ (arbor vitae).

V kôre mozočka sú typické veľké, silne rozkonárené neuróny, takzvané Purkyňove bunky. Vnútri mozočka sa nachádzajú mozočkové jadrá tvorené sivou hmotou.

Mozoček monitoruje proprioceptívne, vizuálne, hmatové, rovnovážne a sluchové vnemy. Zohráva kľúčovú úlohu v koordinácii napätia kostrových svalov (svalového tonusu), podieľa sa na udržiavaní vzpriamenej polohy tela a na ukladaní spomienok na naučené pohybové vzorce.

Mozoček je spojený s predĺženou miechou, Varolovým mostom a stredným mozgom. Prichádzajú sem informácie z rovnovážneho, sluchového a zrakového ústrojenstva, zo svalov, šliach, kĺbov a mozgovej kôry.

Funkciou mozočka je podieľať sa na riadení presných pohybov, koordinácii, orientácii v priestore, stoji a chôdzi.

Abnormálna funkcia alebo poškodenie mozočka, napríklad aj akútnou intoxikáciou alkoholom, vedie k strate svalovej koordinácie v rukách alebo nohách, čo sa odborne nazýva ataxia.

Stavba mozočka

Na povrchu mozočka sa nachádzajú početné priečne brázdy, ktoré oddeľujú jednotlivé úseky na červe aj hemisférach. Najväčšie a najhlbšie brázdy oddeľujú tri hlavné úseky - laloky mozočka.

Menšie brázdy ďalej rozdeľujú laloky na menšie lalôčiky, ktoré sú symetricky uložené na hemisférach a zodpovedajú nepárovému úseku na červe. Najmenšie brázdy oddeľujú rovnobežné prúžky povrchu mozočka - folia cerebelli.

V bielej hmote sú uložené párové zhluky sivej hmoty - mozočkové jadrá. Patria medzi ne nucleus dentatus, nucleus emboliformis, nucleus globosus a nucleus fastigii.

Všetky mozočkové jadrá sú východiskom dráh vystupujúcich z mozočka, ktorými je mozoček zapojený do systému kontroly pohybov. Jadrá obsahujú telá multipolárnych neurónov, na ktorých končia axóny Purkyňových buniek.

Funkčné zapojenie mozočka

Prívodné dráhy vstupujú do mozočka cestou pedunculi cerebellares inferiores, medii a superiores a smerujú do mozočkovej kôry. Z mozočkovej kôry vystupujú vlákna, ktoré končia v mozočkových jadrách.

Mozočkové jadrá vysielajú axóny do sivej hmoty mozgového kmeňa, najmä do retikulárnej formácie, červeného jadra a talamu. Z týchto oblastí pokračujú dráhy do miechy a ovplyvňujú bunky, ktoré vysielajú motorické vlákna ku kostrovým svalom.

Mozoček riadi a kontroluje pohybové aktivity a svalový tonus. Červ sa podieľa na koordinácii svalstva trupu a hemisféry na koordinácii svalstva rovnakej strany končatín.

• vestibulocerebellum sa podieľa na udržaní rovnováhy tela a priestorovej orientácii;
• spinocerebellum koordinuje motoriku a odpovedá na proprioceptívne informácie;
• cerebrocerebellum sa podieľa na koordinácii a načasovaní pohybov svalov.

Stredný mozog

Stredný mozog (mesencephalon) je najmenšia časť ľudského mozgu a krátky oddiel mozgového kmeňa. Nachádza sa medzi Varolovým mostom a predným mozgom.

Cez stredný mozog prechádza Sylviov kanálik, ktorý spája III. a IV. mozgovú komoru.

V hornej časti stredného mozgu sú dva páry hrbolčekov, ktoré nazývame štvorhrbolie (corpora quadrigemina). V prednom páre končí časť vlákien zrakového nervu a zabezpečujú reflexný pohyb očí a hlavy za zdrojom svetla.

V zadnom páre sú uložené nižšie sluchové centrá pre reflexné natočenie hlavy za zvukom.

• červené jadro riadi svalový tonus;
• čierna hmota je oblasť s vysokým obsahom pigmentu, ktorá reguluje motorické funkcie v spolupráci s bazálnymi gangliami.

Zo stredného mozgu tiež vystupujú nervy, ktoré inervujú okohybné svaly.

Medzimozog

Medzimozog (diencephalon) je obklopený hemisférami koncového mozgu, takže je ním takmer úplne prekrytý a vidno len jeho spodnú časť.

V medzimozgu je uložená III. mozgová komora, ktorá je otvormi spojená s postrannými (laterálnymi) mozgovými komorami predného mozgu.

• epithalamus tvorí strechu III. mozgovej komory a obsahuje šuškovité teliesko (epifýzu), ktorá produkuje hormón melatonín zodpovedný za reguláciu cirkadiánneho rytmu;
• lôžko (thalamus) je dôležitou prepájacou stanicou a zoskupením množstva mozgových jadier.

V talame sa križujú takmer všetky senzitívne (vzostupné) dráhy, ktoré vedú do mozgovej kôry, okrem čuchových. Podnety prichádzajúce do medzimozgu lôžko buď prepustí do mozgovej kôry, alebo ich utlmí.

Lôžko preto nazývame „bránou vedomia“. Thalamus sprostredkúva reakcie na rozličné podnety, napríklad čuchové, chuťové, dotykové a bolestivé, a citovo ich prifarbuje.

Koncový mozog a vyššie nervové funkcie

Koncový mozog je najväčšia časť ľudského mozgu a súvisí najmä s vyššími nervovými činnosťami. Podieľa sa na myslení, pamäti, vedomí, učení, reči, rozhodovaní, emóciách a plánovaní pohybov.

V kontexte výkonu ide o hlavné centrum, v ktorom vznikajú rozhodnutia, plánovanie pohybu, spracovanie emócií aj vedomé myslenie.

Nervový systém však nefunguje len ako pasívny kábel, ktorý prenáša informácie. Je skôr dirigentom orchestra, ktorý rozhoduje, kedy a ako jednotlivé nástroje zahrajú.

Nervová sústava a fyzická výkonnosť

Sval sa nedokáže stiahnuť sám od seba. Na to, aby sa pohol, potrebuje impulz z nervovej sústavy. Mozog vyšle elektrický signál, ten putuje cez nervy a až potom sa sval aktivuje.

Čím silnejší a presnejší je tento signál, tým efektívnejšie sval pracuje. To znamená, že dvaja ľudia s rovnakou svalovou hmotou môžu podať úplne odlišný výkon, pretože rozdiel je práve v kvalite nervovej aktivácie.

Na začiatku tréningu sa sila zlepšuje veľmi rýchlo, aj keď svaly ešte nestihli viditeľne narásť. Dôvodom je to, že nervová sústava sa učí lepšie zapájať existujúce svaly.

Mozog sa učí, ako pohyb vykonať efektívnejšie a s menšími stratami energie.

Motorické jednotky

Motorická jednotka je nerv a skupina svalových vlákien, ktoré ovláda. Keď nerv vyšle signál, aktivujú sa všetky vlákna patriace k tejto jednotke.

Čím viac motorických jednotiek dokáže nervová sústava zapojiť naraz, tým väčšiu silu dokážeme vyvinúť.

Nervová sústava rozhoduje aj o tom, ktoré motorické jednotky zapne ako prvé. Pri jemných pohyboch aktivuje malé jednotky, pri silových alebo explozívnych pohyboch zapája aj tie najväčšie a najsilnejšie.

Dobre fungujúci nervový systém tak zabezpečuje nielen silu, ale aj plynulosť a kontrolu pohybu.

Rýchlosť, reakčný čas a vytrvalosť

Explozívna sila a rýchlosť sú ešte viac závislé od nervovej sústavy než od samotných svalov. Pri skoku, šprinte alebo rýchlom hode rozhodujú zlomky sekundy.

Nervový systém musí vyslať signál veľmi rýchlo a synchronizovane. Ak je nervová sústava unavená alebo preťažená, reakčný čas sa predlžuje a pohyb stráca dynamiku.

Pri dlhodobej záťaži musí nervová sústava neustále regulovať rytmus pohybu, zapájanie svalov a hospodárenie s energiou. Keď sa nervový systém unaví, pohyb sa stáva menej efektívnym.

V tomto bode už nejde len o svaly, ale o schopnosť nervovej sústavy udržať koordináciu a stabilitu pohybu po dlhší čas.

Regenerácia nervovej sústavy

Mnohí ľudia si myslia, že regenerácia sa týka len svalov. V skutočnosti však nervová sústava potrebuje oddych rovnako, ak nie viac.

Pretrénovanie často nevzniká preto, že by svaly nezvládali záťaž, ale preto, že nervový systém je dlhodobo preťažený. Výsledkom je pokles výkonu a strata chuti trénovať.

Únava nervovej sústavy sa prejavuje aj zhoršenou koordináciou, častejšími chybami v technike a pocitom, že telo nereaguje tak, ako by malo.

Typickými signálmi preťaženia nervovej sústavy sú pokles motivácie, podráždenosť, horší spánok a znížený výkon aj pri bežnej záťaži.

Kvalitný spánok, dni voľna a správna výživa sú preto kľúčové nielen pre svaly, ale najmä pre nervový systém.

Stres a regulácia nervového systému

Z pohľadu neurobiológie má nervový systém jednu hlavnú úlohu: zabezpečiť prežitie. Aby to dokázal, neustále, často úplne mimo nášho vedomia, vyhodnocuje otázku: Som v ohrození života alebo nie?

Toto hodnotenie prebieha rýchlejšie než vedomé myslenie. Skôr než si niečo rozmyslíme, naše telo už reaguje.

Nervový systém nerozoznáva medzi skutočným a symbolickým ohrozením. Dnes preto môže rovnakú stresovú reakciu spustiť aj skúška, hodnotenie v škole, konflikt vo vzťahu, kritika, očakávania okolia alebo strach zo zlyhania.

Nervový systém totiž nereaguje na objektívnu realitu, ale na to, čo vyhodnotí ako ohrozenie prežitia, bezpečia alebo vzťahu.

Dlhodobá aktivácia stresovej odpovede znamená, že telo je dlhodobo v režime pohotovosti a šetrí zdroje tam, kde by malo regenerovať. Nastavenie nervového systému má priamy vplyv na imunitu, hormonálnu rovnováhu, krvný tlak, trávenie, spánok a schopnosť regenerácie.

Keď je nervový systém v chronickom strese, telo presmeruje zdroje na okamžitú pohotovosť. Výsledkom môže byť oslabená obranyschopnosť, zhoršené učenie, nižšia schopnosť regenerácie a zvýšená únava.

Regulácia nervového systému je proces, v ktorom sa telo postupne učí, že pokoj je bezpečný, spomalenie neznamená ohrozenie a nemusí byť stále v pohotovosti.

Deje sa to postupne, opakovane a cez telesné skúsenosti v rytme, ktorý nervový systém zvládne.

Spánok, podnety a moderný život

Moderný život vytvoril prostredie, na ktoré nervová sústava nebola evolučne pripravená. Dnešná realita znamená nepretržitý tlak, podnety bez prestávky a minimálny priestor na skutočnú regeneráciu.

Spánok je pre nervovú sústavu tým, čím je servis pre motor auta. Počas spánku dochádza k obnove nervových buniek, vyrovnávaniu neurotransmiterov a čisteniu mozgu od metabolických zvyškov.

Krátky alebo nekvalitný spánok znamená, že nervová sústava nemá šancu sa plnohodnotne zregenerovať. Prejavuje sa to podráždenosťou, zhoršenou koncentráciou a nižšou odolnosťou voči stresu.

Moderný svet je plný stimulov. Kofeín, energetické nápoje, obrazovky, sociálne siete, hluk a umelé osvetlenie neustále dráždia nervovú sústavu.

Problémom nie je jeden zdroj stimulácie, ale ich kombinácia a nepretržitosť. Dlhodobo to vedie k nervovej únave, zníženej schopnosti sústredenia a pocitu vnútorného nepokoja.

Výživa nervovej sústavy

Nervová sústava patrí medzi najcitlivejšie systémy v tele. Na rozdiel od svalov alebo kostí veľmi rýchlo reaguje na nedostatok živín.

Aj malé deficity sa môžu prejaviť únavou, nervozitou, zhoršeným sústredením či slabšou odolnosťou voči stresu.

Omega-3 mastné kyseliny

Mozog je z veľkej časti tvorený tukmi a omega-3 mastné kyseliny patria medzi jeho dôležité stavebné prvky. Podieľajú sa na tvorbe bunkových membrán nervových buniek a ovplyvňujú ich pružnosť.

Keď sú membrány zdravé, nervové signály sa prenášajú rýchlo a presne. Omega-3 zároveň zohrávajú dôležitú úlohu pri regulácii zápalu v tele.

Konkrétne pre mozog bolo zistené, že DHA je jednou z najviac zastúpených mastných kyselín vo fóliách nervových buniek, a jej dostatok je spojený s lepšou pamäťou a učením, najmä u starších dospelých či u tých s nízkym výskytom omega-3 v krvi.

Výsledky klinických štúdií však nie sú jednotné - niektoré ukazujú jasný pozitívny efekt omega-3 na kognitívne funkcie a náladu, zatiaľ čo iné nepreukázali významné zlepšenie.

Horčík

Horčík pomáha tlmiť nadmernú nervovú aktivitu a chráni nervový systém pred preťažením. Podieľa sa na stovkách enzymatických reakcií a je nevyhnutný pre správny prenos nervových impulzov.

Jeho nedostatok sa môže prejavovať podráždenosťou, napätím, problémami so spánkom či svalovými kŕčmi. Nervová sústava bez dostatku horčíka funguje v neustálom napätí, čo dlhodobo znižuje výkonnosť aj psychickú pohodu.

Zinok

Zinok zohráva dôležitú úlohu v komunikácii medzi nervovými bunkami. Ovplyvňuje tvorbu a uvoľňovanie neurotransmiterov a podieľa sa na procesoch učenia a pamäti.

Pri jeho nedostatku môže klesať schopnosť zvládať stres, objavovať sa mentálna únava a zhoršená regenerácia.

Aminokyseliny a vitamíny skupiny B

Neurotransmitery, ktoré ovplyvňujú náladu, motiváciu a sústredenie, vznikajú z aminokyselín. Esenciálne aminokyseliny si telo nedokáže vytvoriť samo, a preto ich musí prijímať zo stravy.

Vitamíny skupiny B sú nevyhnutné pre správne fungovanie nervovej sústavy. Podieľajú sa na tvorbe energie v nervových bunkách, ochrane nervových vlákien a syntéze neurotransmiterov.

Ich nedostatok sa môže prejaviť únavou, mravčením končatín, zhoršenou pamäťou či zmenami nálady.

Poruchy a poškodenia nervovej sústavy

Nervový systém môžu ovplyvniť mnohé stavy a poruchy. Niektoré z nich sú spôsobené zranením alebo genetikou. V niektorých prípadoch dochádza k poškodeniu nervov, čo vedie k prerušeniam odosielania a prijímania správ.

• choroby - infekcie, rakovina, autoimunitné ochorenia, cukrovka, lupus, reumatoidná artritída a roztrúsená skleróza môžu spôsobiť problémy s nervovým systémom;
• mŕtvica - vzniká pri zablokovaní alebo prasknutí cievy, keď mozog nedostáva dostatok krvi;
• trauma - nehoda môže nervy rozdrviť, natiahnuť alebo prerezať, prípadne poškodiť mozog a miechu;
• tlak - zovretý alebo stlačený nerv môže prerušiť jeho funkciu;
• toxické látky - poškodenie nervov môžu spôsobiť niektoré chemoterapeutiká, nelegálne drogy, nadmerný alkohol a jedovaté látky;
• ochorenie obličiek - pri nedostatočnom filtrovaní toxínov sa zvyšuje riziko poškodenia nervov;
• starnutie - nervový signál sa môže spomaliť, reflexy sa môžu znížiť a citlivosť sa môže meniť.

Poranenie nervu môže spôsobiť rôzne symptómy vrátane necitlivosti, bolesti a pocitu mravčenia.

Najčastejšie príznaky porúch nervového systému

Každý človek môže pociťovať príznaky inak. Medzi bežné príznaky porúch a stavov nervového systému patria:

• konštantný alebo náhly nástup bolesti hlavy;
• bolesť hlavy, ktorá sa cíti inak;
• pocit mravčenia a strata citu;
• strata alebo slabosť svalovej sily;
• strata zraku alebo dvojité videnie;
• strata pamäte;
• znížená duševná schopnosť;
• nedostatok koordinácie;
• otrasy a záchvaty;
• bolesti chrbta, ktoré vyžarujú do chodidiel, prstov alebo iných častí tela;
• ubúdanie svalov a nezmyselná reč;
• zhoršenie vyjadrovania a porozumenia;
• zmeny v správaní.

Uvedené príznaky môžu byť podobné aj prejavom iných zdravotných stavov alebo problémov.

Kedy vyhľadať lekársku pomoc

Ak si človek všimne náhle zmeny vrátane straty koordinácie alebo silnej svalovej slabosti, mal by okamžite vyhľadať lekársku pomoc.

Okamžitú zdravotnú pozornosť si vyžadujú aj problémy s videním, ťažké bolesti hlavy, nesprávna reč, necitlivosť, brnenie alebo strata citlivosti v rukách či nohách, časté chvenie alebo tiky, zmeny v správaní a strata koordinácie alebo svalového pohybu.

tags: #zaklad #nervoveho #systemu