EMG vyšetrenie pri trasení rúk: čo odhalí, ako prebieha a ako sa pripraviť

Pri nevysvetliteľnom trasení rúk môže neurológ odporučiť EMG vyšetrenie, teda elektromyografiu. Ide o diagnostickú metódu, ktorá zachytáva elektrickú aktivitu svalov a hodnotí ich správne nervové zásobovanie, čiže inerváciu.

Pri EMG vyšetrení tremoru sa lekár snaží zachytiť frekvenciu trasu a posúdiť druh trasu za použitia viacerých skúšok. Pri vyšetrení tremoru sa sníma len aktivita svalov povrchovými elektródami, nenesie to teda žiadny diskomfort pre pacienta.

Čo je EMG a čo vyšetruje

Elektromyografia (EMG) je diagnostická procedúra, ktorou sa skúma zdravie svalov, ale tiež nervových buniek, súvisiacich s činnosťou svalov. EMG, teda elektromyografia, patrí medzi prístrojové vyšetrenia.

Podrobne zachytáva elektrickú aktivitu svalov a vo výsledku hodnotí jednak zdravotný stav samotných svalových vlákien, ale zároveň aj nervových buniek, ktoré ich riadia. Tzv. motorické neuróny prenášajú signály zodpovedné za sťahovanie a uvoľňovanie svalstva.

EMG slúži na zhodnotenie stavu periférnych nervov, teda všetkých okrem tých v mozgu a mieche. EMG vyšetrenie odhalí prítomnosť, umiestnenie, stupeň i rozsah poškodenia.

Vďaka signálom, ktoré EMG prístroj prekladá do reči grafov a čísel, lekár veľmi presne a pomerne rýchlo stanoví diagnózu. Pri EMG vyšetrení sú tieto signály prenášané do grafov alebo čísel, ktoré spolu s klinickým vyšetrením a ďalšími zobrazovacími metódami tvoria základ pre určenie správnej diagnózy.

Prečo sa EMG vykonáva pri trasení rúk

Neurológ odporúča EMG pri symptómoch, akými sú brnenie v končatinách, nevysvetliteľný tras, kŕče, tiky, stuhnutosť či bolesť svalov, alebo dokonca paralýza končatín. Meranie elektrickej aktivity svalov vyšetrovaného pomáha poodhaliť príčinu ich oslabenia, ochrnutia alebo príčinu mimovoľných zášklbov svalstva.

Pri trasení rúk môže vyšetrenie pomôcť zistiť, či problém súvisí s činnosťou svalov, periférnych nervov alebo s nervovo-svalovým prenosom. EMG pomáha určiť, či došlo k poškodeniu nervov, svalov alebo spojenia medzi nimi, a tým umožňuje lekárom zvoliť vhodnú liečbu.

Neurológ môže EMG odporučiť aj vtedy, keď potrebuje niektoré svalové alebo neurologické ochorenie s istotou vylúčiť. Rozhodnutie o jeho absolvovaní má preto v kompetencii špecialista - neurológ.

Ako súvisia nervy, svaly a tras

Každý zdravý človek ovláda prácu svojich svalov pomocou nervov, sval a jeho nervy spolu vytvárajú neoddeliteľný tím. Svaly ľudského tela fungujú na základe príkazov z centrálnej nervovej sústavy (mozgu a miechy), ktorá pomocou nervov im odovzdáva informácie.

Nervy vedú signály, ktoré sa podobajú elektrickým impulzom. Keď sa signál - vzruch dostane až na miesto kontaktu so svalstvom (toto miesto sa nazýva nervovosvalová platnička), zmení sa elektrická rovnováha vo svalových bunkách a vznikne sťah svalstva, teda tým aj určitý pohyb časti tela.

Ich správna funkcia môže byť poškodená úrazom, nadmerným tlakom, zápalom, toxickými látkami alebo niektorou z vrodených vývojových chýb. Elektromyografia = EMG odhalí prítomnosť, umiestnenie a rozsah takéhoto poškodenia.

Aké ochorenia môže EMG pomôcť odhaliť

Ak ho neurológ navrhuje, má buď podozrenie na niektoré svalové alebo neurologické ochorenia, prípadne ich potrebuje s istotou vylúčiť. Spektrum ochorení periférneho nervového systému a kostrového svalstva vyšetrovaných pomocou EMG je veľmi široké.

• svalová dystrofia,
• poruchy periférnych nervov,
• syndróm karpálneho tunela a iné úžinové syndrómy,
• polyneuropatia a diabetická neuropatia,
• radikulopatia pri útlaku nervového koreňa,
• hernia medzistavcovej platničky,
• amyotrofická laterálna skleróza,
• myasthenia gravis a iné poruchy nervovo-svalového prenosu,
• myopatie,
• tetánia alebo zvýšená neuromuskulárna dráždivosť,
• poškodenie nervov po úrazoch alebo útlaku.

Ide napríklad o svalovú dystrofiu, poruchy periférnych nervov, ktoré postihujú nervy mimo miechy (akou je aj syndróm karpálneho tunela), ďalej ochorenia nervov, ku ktorým patrí amyotrofická laterálna skleróza, alebo poškodenia prevodu z nervového zakončenia na sval (ochorenie myasthenia gravis).

EMG sa tiež využíva pri diagnostike tetanického syndrómu či diabetickej neuropatie. EMG vyšetrenie dokáže potvrdiť alebo vyvrátiť aj novodobý fenomén zvaný tetánia.

Aké príznaky môžu byť dôvodom na EMG

Najmä vtedy, ak máte príznaky nejakej svalovej, nervovej alebo neuromuskulárnej poruchy, resp. choroby. Najčastejšie je to brnenie, necitlivosť, stuhnutosť svalov, nedobrovoľné zášklby (tiky), svalová bolesť alebo slabosť, až paralýza končatín.

• nevysvetliteľný tras rúk,
• brnenie v končatinách,
• necitlivosť prstov,
• pálenie v prstoch,
• bolesť zápästia, lakťov alebo rúk,
• svalová slabosť,
• kŕče a tiky,
• stuhnutosť alebo bolesť svalov,
• ochabovanie svalov,
• paralýza končatín.

Vo všeobecnosti neurológ odporučí vyšetrenie EMG, ak má podozrenie na tetániu, polyneuropatiu, poškodenie periférnych nervov (či nervových koreňov pri hernii disku), alebo poruchy nervovo-svalového prenosu.

Aké časti má EMG vyšetrenie

EMG vyšetrenie sa skladá z dvoch častí. Prvá časť sa vykonáva pomocou povrchových elektród prilepených na koži, druhá pomocou ihlovej elektródy, tzv. elektromyografickej ihly, ktorá sa zavádza do svalu.

Stimulačné EMG a vyšetrenie vedenia nervov

Stimulačné EMG - vyšetrenie vodivosti motorických alebo senzitívnych vlákien periférnych nervov pomocou elektród prikladaných na kožu. Elektroneurografia (ENG) - meria rýchlosť vedenia nervových impulzov.

Na kožu sa pripevnia elektródy a nerv sa krátko stimuluje elektrickým impulzom. Rýchlosť a sila odozvy sa meria na posúdenie funkcie nervov.

Pri vodivostných štúdiách prebieha stimulácia nervu elektrickým stimulom, čo, samozrejme, nie je veľmi príjemné, ale je pacientmi dosť dobre tolerované. Nepríjemne môžu na pacienta pôsobiť vyvolané zášklby svalov pri ich stimulácii počas vyšetrovania.

Ihlové EMG

Ihlové EMG - pomocou ihlových elektród. Ihlové EMG - zaznamenáva elektrickú aktivitu priamo v svale pomocou jemnej ihlovej elektródy.

Na druhú časť vyšetrenia sa používa tzv. elektromyografická ihla. Je to ihlová elektróda, ktorú vám lekár vsunie priamo do svalového tkaniva (nebojte sa, predtým ju dezinfikuje).

Cieľom vyšetrenia je vyhodnotenie aktivity svalu, keď je v pokoji, a potom aj pri kontrakcii. Ihly sú veľmi tenké a elektrický prúd je slabý, takže nič špeciálne necítite.

Ako EMG funguje

Vyšetrenie sa vykonáva pomocou špeciálneho prístroja = elektromyografu, ktorý sa skladá z elektród, zdroja elektrických pulzov zosilovača, vyhodnocovača a monitora. Bežne sa používajú dva druhy elektród, ktoré sa prikladajú na kožu alebo sa vpichujú pod kožu (majú tvar ihly).

Na vyšetrenie sa vždy používajú dve elektródy (stimulačná alebo vstupná elektróda, prijímacia elektróda), pomocou ktorých je možné sledovať zmeny elektrickej aktivity svalu pri činnosti. Do svalu je pomocou stimulačnej elektródy privádzajú slabé elektrické impulzy a prijímacia elektróda zachycuje odpoveď na toto elektrické podráždenie a rýchlosť vedenia vyvolaného vzruchu nervom.

Výsledok sa zobrazuje na monitore ako krivka EMG. Elektróda detekuje elektrické signály generované svalom, keď je v pokoji a počas kontrakcie.

Ako prebieha EMG pri trasení rúk

Ľahnete si na lôžko, alebo sadnete do sklopeného kresla. V závislosti od testovaných svalov budete vyzvaní, aby ste si ľahli na vyšetrovací stôl alebo sedeli na stoličke.

Pri vyšetrení tremoru sa snažíme zachytiť frekvenciu trasu a posúdiť druh trasu za použitia viacerých skúšok. Lekár môže sledovať aktivitu svalov v pokoji a následne pri rôznych pohyboch alebo pri kontrakcii.

Pri EMG vyšetrení tremoru však snímame len aktivitu svalov povrchovými elektródami, nenesie to teda žiadny diskomfort pre pacienta. Pri oboch vyšetreniach vysielajú elektródy do vašich nervov slabé elektrické signály.

Vyšetrenie nie je nič strašné. Vo všeobecnosti by som o vyšetrení povedala, že je bezbolestné, skôr treba rátať s tým, že môže byť časovo náročnejšie.

Ako sa pripraviť na EMG

Pred vyšetrením sa nevyžaduje špeciálna príprava. Príprava na samotné vyšetrenie nie je zložitá, ale oplatí sa ju dodržať.

• Vopred informujte lekára o všetkých liekoch, ktoré užívate na predpis, najmä ide o lieky na zrážanlivosť krvi.
• Takisto mu povedzte o všetkých voľnopredajných liekoch.
• Informujte lekára o svalových relaxanciách, antiepileptikách a ďalších liekoch.
• Ideálne je pred vyšetrením nefajčiť.
• Minimálne 3 hodiny pred zákrokom nefajčite.
• Neaplikujte na pokožku oleje, pleťové vody, krémy ani masti.
• Doma sa dôkladne umyte, ale nepoužívajte žiadne krémy.
• Zvoľte pohodlné, voľné oblečenie, ktoré umožní ľahší prístup k vyšetrovanému miestu.
• Pôst sa vo všeobecnosti nevyžaduje, môžete normálne jesť a piť.

Nezabudnite však svojho neurológa informovať o chorobách, ktorými trpíte, a liekoch, ktoré užívate. Pri vyšetrení zameranom na tetániu sa môžu uplatňovať osobitné pokyny týkajúce sa horčíka alebo vápnika, preto sa riaďte pokynmi pracoviska a lekára.

Ak ráno užívate lieky na upokojenie, alebo magnézium, v deň vyšetrenia ich vynechajte. Pacienti, ktorí sa objednávajú na EMG vyšetrenie zamerané na tetániu, by mali minimálne 4 dni pred vyšetrením vysadiť magnézium, aby výsledky neboli skreslené.

Kardiostimulátor, defibrilátor a lieky na riedenie krvi

Naozaj dôležité je oboznámiť lekára s tým, že máte v tele implantovaný kardiostimulátor, defibrilátor či iné cudzie teleso. Relatívnou kontraindikáciou stimulačnej EMG je kardiostimulátor.

Pacient preto musí ešte pred tým konzultovať vyšetrenie s kardiológom. Na EMG vyšetrenie preto príde už so správou od kardiológa s povolením EMG vyšetrenia.

Predovšetkým defibrilátor je absolútnou kontraindikáciou k vyšetreniu. Vtedy vám lekár EMG vyšetrenie pravdepodobne neodporučí.

Ihlová EMG je relatívne kontraindikovaná pacientom s antikoagulačnou terapiou. Pri užívaní antikoagulačnej liečby (napr. Warfarin, Eliquis, Pradaxa) je ihlové EMG obmedzené.

Kedy sa EMG nemusí dať vykonať

• pri infekciách alebo kožných ochoreniach v mieste elektród,
• pri výrazných opuchoch končatín, keď je povrchové EMG obmedzené,
• pri niektorých implantovaných zariadeniach,
• pri liečbe liekmi na zrážanlivosť krvi, keď môže byť obmedzená ihlová časť vyšetrenia.

V takýchto prípadoch je postup individuálny podľa stavu pacienta, vzniku modriny, krvnej podliatiny a pod. O vhodnosti jednotlivých častí vyšetrenia rozhoduje lekár.

Je EMG bolestivé

Samotné vyšetrenie je bezbolestné, použitý elektrický prúd vyšetrovaný necíti a vyšetrovacie elektródy - ihly sú veľmi tenké. Počas vpichovania ihly môžete cítiť mierne nepohodlie, alebo miernu bolesť.

Pri ihlovej EMG, kedy sa v podstate pichá tenká ihla do viacerých svalov za účelom posúdenia stavu svalovej hmoty, už ide o bolestivejší proces. Jediný moment, keď som na chvíľu spozornela, bolo zavedenie ihly do svalu.

Nebol to bolestivý zákrok, no išlo o trochu nepríjemný pocit. Tým, ktorí majú strach z ihiel, by som pre istotu odporučila pozerať sa inde.

Počas oboch úkonov sú do nervov dodávané jemné elektrické signály. Môžete si všimnúť len reakcie svalu na impulz.

Ako dlho EMG trvá

V závislosti od toho, na aké ochorenie má lekár podozrenie, trvá vyšetrenie zvyčajne 20 až 40 minút. Celá procedúra trvá 30 až 60 minút, v niektorých prípadoch aj kratšie - podľa konkrétneho problému a testovanej oblasti.

V niektorých prípadoch môže byť vyšetrenie kratšie alebo časovo náročnejšie, podľa počtu testovaných nervov a svalov.

Čo znamenajú výsledky EMG

Väčšina lekárov má výsledky hneď po zákroku - spravidla vidia krivku už na monitore, tak ju môžu priamo vyhodnotiť. Výsledok je dostupný ihneď po skončení vyšetrenia.

Ak vám EMG odporučil iný lekár, ako vyšetrujúci, výsledky sa dozviete od neho. Výsledky EMG testu poskytujú informácie o elektrickej aktivite vo vašich svaloch a nervoch.

Normálne výsledky znamenajú, že svaly vykazujú pravidelnú elektrickú aktivitu v pokoji a počas kontrakcie. Nie sú prítomné žiadne neobvyklé hroty, ostré vlny alebo nadmerné elektrické výboje.

Pokiaľ EMG vyšetrenie odhalilo akúkoľvek elektrickú aktivitu vo svalov v stave pokoja, môžete mať svalovú poruchu, resp. poruchu, ktorá ovplyvňuje nervy vo svaloch. Vylúčiť sa nedá ani zápal (spôsobený poranením).

Ak EMG prístroj zaznamenal abnormálnu elektrickú aktivitu počas svalových kontrakcií, často ide o nervové poruchy - amyotrofická laterálna skleróza, herniovaný disk alebo syndróm karpálneho tunela.

Čo môže lekár pri EMG hodnotiť

• fibrilácie, teda spontánne svalové kontrakcie naznačujúce poškodenie nervov alebo denerváciu,
• spontánnu elektrickú aktivitu v pokoji,
• potenciály motorovej jednotky,
• rýchlosť a kvalitu vedenia nervov,
• oneskorené vedenie nervov, ktoré môže naznačovať kompresiu nervov alebo demyelinizáciu.

Je možné, že na potvrdenie diagnózy budete musieť absolvovať ďalšie vyšetrenia alebo liečebné postupy. Následné testovanie môže zahŕňať vyšetrenia magnetickou rezonanciou alebo krvné testy.

Čo nasleduje po vyšetrení

Ani po absolvovaní EMG nie je potrebný špeciálny režim. Vyšetrenie nijako nebráni pacientovi v ďalších aktivitách ani výkonoch - môžete pokračovať vo svojom bežnom programe.

Môžete sa ihneď vrátiť ku každodenným činnostiam. Po teste môžete jazdiť, pretože si nevyžaduje sedáciu ani čas na zotavenie.

Ďalší postup závisí od toho, či sú výsledky dobré, alebo nie. Po vyšetrení obdržíte výsledky a odporúčania, ktoré môžu zahŕňať rehabilitáciu, liečbu alebo ďalšie vyšetrenia.

Riziká a možné nepríjemné prejavy

Elektromyografia je vyšetrenie s minimálnym rizikom. Potom však môžete pociťovať bolesť v testovanej oblasti, ktorá môže trvať aj niekoľko dní.

V zriedkavých prípadoch sa vyskytuje mravčenie, podliatiny, opuchy na miestach vpichu ihly. Malé riziko predstavuje aj infekcia v mieste ihly.

Ak sa u vás po vyšetrení objavia bolesti svalu, prípadne brnenie v sledovanom mieste, vedzte, že nejde o nič neobvyklé. Predsa len vaše svaly a nervy boli dráždené slabými elektrickými výbojmi.

Pokiaľ však tieto prejavy pretrvávajú, či sa dokonca zhoršujú, obráťte sa s tým znova na svojho lekára. V prípade, že cítite intenzívnejšiu bolesť, alebo sa opuch zväčší, konzultujte stav s lekárom.

Prečo tras rúk nehodnotiť iba podľa jedného príznaku

EMG je dôležitým nástrojom pri diagnostike ochorení nervového systému. Spolu s klinickým neurologickým vyšetrením a zobrazovacími metódami tvorí súčasť diagnostiky ochorenia nervového systému.

EMG výsledky sa musia interpretovať v spojení s vašou anamnézou a príznakmi. Samotný výsledok preto nemusí vysvetliť všetky príčiny trasenia rúk a neurológ môže podľa nálezu odporučiť ďalšie vyšetrenia.

Ak máte nevysvetliteľný tras rúk, svalovú slabosť, brnenie, necitlivosť alebo bolesť, o potrebe EMG rozhoduje neurológ podľa charakteru ťažkostí a výsledku klinického vyšetrenia.

Často kladené otázky

Je EMG pri trasení rúk potrebné vždy?

Nie. Spektrum ochorení periférneho nervového systému a kostrového svalstva vyšetrovaných pomocou EMG je veľmi široké a rozhodnutie o jeho absolvovaní má v kompetencii špecialista - neurológ.

Je vyšetrenie pri trasení rúk nepríjemné?

Pri EMG vyšetrení tremoru však snímame len aktivitu svalov povrchovými elektródami, nenesie to teda žiadny diskomfort pre pacienta. Pri stimulačných štúdiách môže byť elektrický stimul nepríjemný, ale pacientmi je dostatočne tolerovaný.

Môžem po EMG pokračovať v bežnom dni?

Po EMG nie je potrebný špeciálny režim - môžete sa vrátiť k bežnej aktivite. Závisí to však aj od výsledku a záverov ošetrujúceho lekára.

Kedy sú známe výsledky?

Výhodou je okamžitý výsledok. Väčšina lekárov má výsledky hneď po zákroku a krivku môže priamo vyhodnotiť.

Môže EMG potvrdiť tetániu?

EMG vyšetrenie dokáže potvrdiť alebo vyvrátiť aj novodobý fenomén zvaný tetánia. Pri vyšetrení zameranom na tetániu sa riaďte osobitnými pokynmi lekára týkajúcimi sa užívania magnézia alebo vápnika.

Vývoj elektromyografie

História elektromyografie siaha do 17. a 18. storočia, kedy viacerí vedci uskutočnili experimenty, vďaka ktorým potvrdili, že elektrická stimulácia vedie ku kontrakcii svalov. Prvý primitívny prístroj súvisiaci s EMG zostrojil Carlo Matteucci v polovici 19. storočia.

Za jednu z najvýznamnejších osobností tejto problematiky je však považovaný Emil du Bois-Reymond, ktorý vynašiel nové techniky a zdokonalil existujúce metódy na štúdium bioelektrických javov. Odvtedy sa vývoj v tejto oblasti posunul míľovými krokmi.

Samotný pojem „elektromyografia“ sa používa až od roku 1976.

tags: #emg #vysetrenie #na #tras #ruk