Neurologické choroby a invalidita na Slovensku

Neurologické choroby môžu výrazne obmedziť pohyb, citlivosť, koordináciu, pamäť, komunikáciu, schopnosť sústrediť sa aj samostatne vykonávať každodenné činnosti. Ak dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav spôsobí pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou, môže vzniknúť nárok na invaliditu.

Pri posudzovaní invalidity sa hodnotia lekárske správy, zdravotná dokumentácia, vývoj ochorenia a liečba, ale tiež komplexné funkčné vyšetrenie zostávajúcej schopnosti prípravy na povolanie či možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Samotná diagnóza preto automaticky neznamená priznanie invalidity, pretože rozhodujúci je najmä rozsah funkčného poškodenia a jeho vplyv na pracovnú schopnosť.

Čo sa považuje za invaliditu

Invalidita sa na Slovensku definuje ako dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobí pokles schopnosti pracovať o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou, pričom tento stav musí pretrvávať viac ako 1 rok. Sociálna poisťovňa podľa poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozlišuje dva stupne invalidity - čiastočnú, pri ktorej je schopnosť pracovať znížená o 41 - 70 % vrátane a plnú invaliditu s vyše 70-% poklesom.

Človek sa stáva invalidným, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Obdobné škálovanie používajú i životné poisťovne, hoci konkrétne poistné podmienky môžu definovať invaliditu odlišne od Sociálnej poisťovne.

Pri neurologických chorobách sa preto neposudzuje iba názov ochorenia, ale najmä to, ako ochorenie ovplyvňuje pohyb, rovnováhu, koordináciu, svalovú silu, citlivosť, reč, prehĺtanie, vedomie, záchvaty, kognitívne funkcie a schopnosť zvládať pracovné alebo bežné životné úkony.

Neurologické choroby ako príčina invalidity

Neurologické ochorenia patria medzi významné príčiny invalidity. V roku 2017 z prvej päťky najčastejších príčin invalidity vypadli choroby žliaz s vnútorným vylučovaním, výživy a premeny látok, ktoré nahradili choroby nervového systému. Viac ako polovicu v tejto skupine tvoria náhle cievne mozgové príhody a skleróza multiplex.

Vo všeobecnosti boli po nádoroch najčastejšími skupinami ochorení choroby obehovej sústavy (10,3%), choroby nervového systému (9,5%) a duševné poruchy a poruchy správania (9,4%). Najčastejšie príčiny čiastočnej invalidity sú: choroby pohybového aparátu, duševné choroby a choroby obehovej sústavy. Najčastejšie príčiny plnej invalidity sú: rakovina, choroby obehovej sústavy a duševné choroby.

Medzi neurologické príčiny invalidity môžu patriť napríklad následky cievnej mozgovej príhody, skleróza multiplex, epilepsia, Parkinsonova choroba, poškodenie mozgu alebo miechy, periférne neuropatie, polyneuropatie, poruchy rovnováhy, poruchy koordinácie, nádory lebkovej dutiny a miechového kanála či ťažké migrény a iné záchvatové stavy.

Prečo neurologická diagnóza nemusí znamenať rovnaký stupeň invalidity

Jedno neurologické ochorenie môže mať u rôznych ľudí odlišný priebeh a rozdielny vplyv na pracovnú schopnosť. Pri rovnakom názve diagnózy môže ísť o ľahké reziduálne ťažkosti, stredne závažné funkčné obmedzenie alebo ťažké poškodenie vyžadujúce pomoc a dohľad.

Miera funkčnej poruchy uvedených zdravotných postihnutí sa určí podľa rozsahu zdravotného postihnutia, výskytu atakov, psychiatrického nálezu a psychologického nálezu, podľa narušenia sociálneho života, narušenia orientácie, intelektu, pamäti, myslenia, správania a emotivity.

Pri neurologických ochoreniach je dôležitá aj frekvencia záchvatov, prítomnosť straty vedomia, schopnosť chôdze, používanie pomôcok, stav dominantnej končatiny, schopnosť ovládať horné končatiny, poruchy reči a prehĺtania, ako aj to, či liečba vedie k stabilizácii zdravotného stavu.

Prehľad neurologických postihnutí a rozpätí funkčnej poruchy

Príloha č. 3 k zákonu č. /2008 Z. z. obsahuje mieru funkčnej poruchy a stupeň zdravotného postihnutia jednotlivých systémov. Pre hodnotenie miery zdravia a stanovenie percenta miery funkčnej poruchy skúmame jednotlivé telesné, zmyslové a psychické funkcie a ich poruchy.

Uvedené rozpätia neznamenajú, že každému človeku s konkrétnou diagnózou bude automaticky priznané rovnaké percento. Miera funkčnej poruchy sa určuje podľa závažnosti prejavov, objektívnych nálezov, funkčného obmedzenia a celkového zdravotného stavu.

Poškodenie mozgu a miechy

Centrálne neurogénne poruchy zahŕňajú poškodenie pyramídovej dráhy mozgu a miechy. Pri dominantnej končatine sa môže zohľadniť zvýšenie o 10 %, okrem vybraných položiek.

• ťažká monoparéza až monoplégia: 50 - 70 %;
• ťažká hemiparéza až hemiplégia: 60 - 80 %;
• ťažká paraparéza až paraplégia: 90 - 100 %;
• ťažká kvadruparéza až kvadruplégia: 90 - 100 %;
• monoparéza: 30 - 40 %;
• hemiparéza: 50 %;
• triparéza: 40 %;
• ľahká paraparéza: 50 - 80 %;
• stredne ťažká paraparéza: 40 %;
• ľahká kvadruparéza: 60 - 80 %;
• stredne ťažká kvadruparéza: 40 %;
• reziduálna paréza: 10 %;
• ľahké poruchy symbolických funkcií: 10 - 20 %;
• stredne ťažké poruchy symbolických funkcií: 30 - 40 %;
• ťažké a komplexné poruchy symbolických funkcií: 50 %.

Poškodenie mozgu alebo miechy môže viesť k trvalým poruchám hybnosti, citlivosti, koordinácie, reči, pamäti alebo správania. Pri následkoch cievnej mozgovej príhody sa preto posudzuje nielen samotný neurologický nález, ale aj schopnosť človeka chodiť, používať ruky, komunikovať, rozumieť pokynom a vykonávať konkrétnu pracovnú činnosť.

Periférne nervové poruchy a polyneuropatie

Periférne neurogénne poruchy vznikajú pri poškodení nervov mimo mozgu a miechy. Môžu sa týkať lícneho nervu, nervov hornej končatiny, nervov dolnej končatiny alebo viacerých periférnych nervov a miechových koreňov.

Pri poruche periférnych nervov hornej končatiny sa pri dominantnej končatine zohľadňuje zvýšenie o 10 % a pri obojstrannom poškodení ďalšie zvýšenie o 10 %. Pri obojstrannom postihnutí dolnej končatiny sa tiež uvádza zvýšenie o 10 %.

• porucha lícneho nervu: 20 - 50 %;
• postihnutie plexus brachialis: 30 - 50 %;
• postihnutie jednotlivých nervov hornej končatiny: 30 - 40 %;
• kombinované poškodenie nervov hornej končatiny: 40 - 50 %;
• postihnutie plexus lumbosacralis: 50 - 80 %;
• postihnutie nervus ischiadicus: 60 - 80 %;
• postihnutie nervus fibularis alebo nervus tibialis: 30 %;
• ľahká polyneuropatia alebo polyradikuloneuritída: 20 %;
• stredná polyneuropatia alebo polyradikuloneuritída: 30 - 40 %;
• ťažká polyneuropatia alebo polyradikuloneuritída: 50 - 80 %;
• kompletná polyneuropatia alebo polyradikuloneuritída: 90 - 100 %.

Pri polyneuropatii sa hodnotí najmä svalová sila, citlivosť, stabilita, chôdza, bolesť, rozsah poškodenia a vplyv na praktické fungovanie. Významné je tiež to, či ide o ľahkú poruchu bez závažného pracovného obmedzenia alebo o stav s výraznou stratou pohyblivosti a samostatnosti.

Cerebelárne a extrapyramidové poruchy

Cerebelárne poruchy môžu spôsobovať poruchy koordinácie, rovnováhy, presnosti pohybov a chôdze. Pri ľahkej poruche je uvedená miera funkčnej poruchy 20 %, pri strednej poruche 30 - 40 %, pri ťažkej poruche 50 - 80 % a pri kompletnej poruche 90 - 100 %.

Extrapyramidové poruchy zahŕňajú Parkinsonský, choreatiformný a dystónny typ porúch. Pri ľahkej poruche je uvedená miera funkčnej poruchy 20 %, pri strednej poruche 40 %, pri ťažkej poruche 50 - 80 % a pri kompletnej poruche 90 - 100 %.

Pri Parkinsonovej chorobe alebo dystónii môže byť rozhodujúca kombinácia trasu, stuhnutosti, spomalenia pohybov, porúch chôdze, pádom, bolestí a zhoršenia jemnej motoriky. Pre pracovnú schopnosť môže byť podstatné aj to, či človek dokáže bezpečne obsluhovať nástroje, šoférovať, písať, stáť alebo vykonávať opakované pohyby.

Kmeňové poruchy

Kmeňové poruchy môžu zahŕňať závraty, synkopy a bulbárny syndróm. Pri ľahkej poruche je uvedená miera funkčnej poruchy 20 %, pri strednej poruche 30 - 40 %, pri ťažkej poruche 50 - 80 % a pri komplexnej poruche s dôsledkami na celkový stav 90 - 100 %.

Význam týchto porúch spočíva v tom, že môžu ovplyvňovať vedomie, rovnováhu, prehĺtanie, reč a bezpečnosť pri pohybe. Opakované synkopy alebo závažné poruchy prehĺtania môžu mať výrazný vplyv na schopnosť vykonávať konkrétnu prácu aj na potrebu dohľadu.

Epilepsia a iné záchvatové poruchy

Pri epilepsii sa závažnosť postihnutia určuje podľa frekvencie záchvatov a prítomnosti straty vedomia. Rozhodujúce preto nie je iba to, že človek má epilepsiu, ale ako často sa záchvaty objavujú, aký majú priebeh a či sú kontrolované liečbou.

• ľahká porucha - sporadické GM alebo PM s pauzami mesiacov: 20 %;
• stredná porucha - za rok viackrát GM alebo PM s pauzami týždňov: 30 - 40 %;
• ťažká porucha - GM s pauzami týždňov alebo PM s pauzami dní: 50 - 80 %;
• kumulácia až séria záchvatov - GM týždenne alebo PM denne: 90 - 100 %.

Ostatné paroxyzmálne stavy zahŕňajú narkolepsiu, kataplexiu, migrénu a neuralgiu. Pri sporadických záchvatoch je uvedená miera funkčnej poruchy 20 %, pri častých záchvatoch dva- až trikrát do týždňa 30 - 40 %, pri vysokej frekvencii záchvatov 50 - 80 % a pri liečbou neovplyvniteľných záchvatoch s obmedzenou výkonnosťou a sekundárnymi telesnými dôsledkami 90 - 100 %.

Pri epilepsii môže byť pracovné obmedzenie výrazné najmä v povolaniach, pri ktorých je potrebné pracovať vo výškach, pri strojoch, vo vode, v doprave alebo v prostredí, kde by strata vedomia mohla ohroziť človeka alebo iné osoby.

Skleróza multiplex a iné diseminované poruchy centrálneho nervového systému

Diseminované poruchy centrálneho nervového systému zahŕňajú demyelinizačné ochorenia a iné podobné zriedkavé ochorenia. Pri skleróze multiplex sa v prehľade používa aj škála EDSS.

Skleróza multiplex môže mať kolísavý priebeh s obdobiami relapsov a remisií. Pri posudzovaní sa preto zohľadňuje dlhodobý funkčný stav, frekvencia atakov, neurologický nález, schopnosť chôdze a používania končatín, únava, poruchy zraku, citlivosti, koordinácie a kognitívnych funkcií.

Difúzne poruchy centrálneho nervového systému

Difúzne poruchy centrálneho nervového systému predstavujú encefalopatie rôznej etiológie. Pri ľahkej poruche je uvedená miera funkčnej poruchy 20 %, pri strednej poruche 30 - 40 %, pri ťažkej poruche 50 - 80 % a pri komplexnej poruche 90 - 100 %.

Pri týchto stavoch môže byť rozhodujúce poškodenie pamäti, pozornosti, orientácie, myslenia, správania alebo celkovej výkonnosti. Aj keď môže byť pohybový nález relatívne mierny, kognitívne a behaviorálne následky môžu významne znížiť schopnosť vykonávať pôvodné povolanie.

Nádory lebkovej dutiny a miechového kanála

Pri nádoroch lebkovej dutiny a miechového kanála sa rozlišujú stavy po operácii, stavy počas onkologickej liečby, obdobie po stabilizácii, minimálny až mierny reziduálny nález a neliečiteľné formy so stredne ťažkým alebo ťažkým postihnutím.

• stavy po operácii a stavy počas onkologickej liečby: 20 %;
• stav po stabilizácii do piatich rokov od stabilizácie: 50 %;
• stav po stabilizácii s minimálnym až miernym reziduálnym nálezom päť rokov od stabilizácie: 60 - 80 %;
• neliečiteľné formy so stredne ťažkým postihnutím: 90 - 100 %;
• neliečiteľné formy s ťažkým postihnutím: 50 - 60 %.

Pri nádorových ochoreniach nervového systému sa prihliada na lokalizáciu nádoru, následky operácie, neurologický deficit, priebeh liečby, stabilizáciu ochorenia a pretrvávajúce funkčné obmedzenia.

Duševné poruchy a poruchy správania

Duševné poruchy a poruchy správania sú samostatnou skupinou zdravotných postihnutí, ktorá môže viesť k invalidite. Pri ich hodnotení sa prihliada na rozsah zdravotného postihnutia, výskyt atakov, psychiatrický a psychologický nález, narušenie sociálneho života, orientácie, intelektu, pamäti, myslenia, správania a emotivity.

Pri úplnom rozpade osobnosti s trvalým dozorom sociability sa určia maximálne hodnoty miery funkčnej poruchy. Floridná schizofrénia - hodnotenie zdravotného postihnutia vzhľadom na krátke trvanie ochorenia - nie je predpoklad, že bude trvať rok a viac.

Najmä druhá vlna pandémie na jeseň v roku 2021 zvýšila mieru výskytu úzkostí a depresie medzi mladými ľuďmi, kedy podľa odborníkov stredne silnými až silnými symptómami depresie trpelo až 34,3 % študentov, a 20,1 % trpelo stredne silnou až silnou úzkosťou.

Podľa štatistík Sociálnej poisťovne za rok 2022 sa až takmer 38 % novopriznaných invalidít u mladých ľudí od 20 do 29 rokov týka duševných chorôb. Štatistiky Sociálnej poisťovne z roku 2022 hovoria o 826 novopriznaných invalidných dôchodkoch vo vekovej skupine 20 - 29 rokov, pričom významnou zdravotnou príčinou v uvedenej vekovej skupine boli duševné choroby a poruchy správania.

Vyhľadať odbornú pomoc je podľa klinického psychológa potrebné „v prípade, ak nevidíme východisko, ak problémy zasahujú do každodenného fungovania a nezvládame bežné činnosti, ak nás prestávajú baviť aktivity, ktoré nám kedysi prinášali radosť.” Neliečená depresia či úzkosti totiž môžu vyústiť do vážnej diagnózy, ktorá v konečnom dôsledku môže viesť k úplnému alebo čiastočnému poklesu schopnosti pracovať.

Koľko invalidít vzniká na Slovensku

Počet novovzniknutých invalidov každý rok na Slovensku dlhodobo osciluje okolo 20 000. Celkový počet invalidných dôchodcov na Slovensku sa za posledných 15 rokov pohybuje medzi 215 000 až 250 000.

Na Slovensku hovoríme dokopy o počte viac 221 tisíc vyplácaných invalidných dôchodkoch, pričom len za prvých 8 mesiacov tohto roka bolo priznaných 10 338 nových invalidných dôchodkov. Z tohto počtu sa až 72 % stalo čiastočne invalidnými, a 28 % plne invalidnými.

Zaujímavý je však dlhodobý pomer medzi novopriznanými čiastočnými a plnými invalidmi. Za posledných 10 rokov je priemer pomeru plných invalidov voči čiastočným invalidom 30% vs. 70%.

Martin Kontúr, hovorca Sociálnej poisťovne, tvrdí, že k 31. augustu 2023 dosahovala priemerná výška invalidných dôchodkov - čiastočných aj plných 373 eur mesačne. Pri plnej invalidite je priemerný invalidný dôchodok 523 eur, avšak až 80 % príjemcov dôchodku v prípade plnej invalidity dostáva menej ako 530 eur.

Pri čiastočnej invalidite bola priemerná výška 289 eur, pričom 72 % invalidných dôchodcov dostalo menej ako 290 eur mesačne. Podľa štatistík Sociálnej poisťovne sa k augustu 2023 do pracovného procesu vrátilo iba 47 % ľudí poberajúcich invalidný dôchodok.

Finančné dôsledky neurologickej invalidity

Invalidita predstavuje veľké riziko pre jedinca, ako i pre rodinu a pre zabezpečenie potrieb jej členov. Invalidita člena rodiny znamená nielen psychickú záťaž, s ktorou sa domácnosť musí vyrovnať, ale aj finančnú záťaž pre rodinný rozpočet.

S invaliditou živiteľa rodiny je spojený nemalý výpadok príjmu, navyše zhoršený zdravotný stav si často vyžaduje ďalšie náklady na zabezpečenie starostlivosti - od zdravotníckych pomôcok, cez ošetrovateľa, po úpravy bytu či rodinného domu.

Pri neurologických ochoreniach môžu vzniknúť náklady na rehabilitáciu, kompenzačné pomôcky, úpravu bývania, dopravu, asistenciu, lieky alebo doplnkovú liečbu. Rozsah nákladov závisí od konkrétneho poškodenia, miery samostatnosti a potreby pomoci v domácnosti.

Poistenie invalidity pri neurologických chorobách

Poistenie invalidity môže byť podľa odborníkov kľúčovým nástrojom na zabezpečenie svojej budúcnosti a finančnej stability v prípade straty schopnosti pracovať. Poistné krytie môže v prípade ťažkej situácie, kedy príde k invalidite, pomôcť aspoň finančne, či už je to na vykrytie svojich záväzkov a bežných výdavkov alebo na doplnkovú liečbu či prípadne iné náklady napríklad na stavebné úpravy a podobne.

Pri výbere poisťovne je preto lepšie uprednostniť tú, ktorá kryje komplexnú invaliditu z dôvodu choroby aj úrazu. Úrazy spôsobujú len necelé 3 % invalidít. Zvyšok invalidít, vyše 97 %, majú na svedomí choroby.

Poisťovne ponúkajú aj cenovo výhodnejšie varianty krytia čisto úrazovej invalidity, ktoré môžu byť zaujímavým doplnkom, ale určite nie základom krytia pre prípad invalidity. Tu je potrebné zvoliť variant s krytím pre prípad úrazu aj choroby.

Pri neurologických ochoreniach je dôležité skontrolovať, či poistné podmienky zahŕňajú choroby nervového systému, cievne mozgové príhody, sklerózu multiplex, epilepsiu, Parkinsonovu chorobu, neuropatie, nádory nervového systému a duševné poruchy. Niektoré staršie zmluvy nemusia obsahovať ochranu pred duševnými chorobami, ktoré zvykli byť v minulosti z poistenia vyňaté.

Čiastočná invalidita je rovnako dôležitá ako plná

Poistenie čiastočnej invalidity je rovnako dôležité ako poistenie plnej invalidity. Dôvodom je skutočnosť, že čiastočná invalidita je podľa dlhodobých štatistík výrazne častejšia než plná invalidita.

V porovnaní s čiastočnou invaliditou je výskyt plnej invalidity výrazne nižší, len tretinový. V uplynulom roku z celkového počtu 22.300 nových priznaných invalidít predstavovali tie čiastočné až 74 % a plné iba 26 %.

Pri krytí svojich záväzkov sa preto nemožno uspokojiť s poistením, ktoré zahŕňa iba plnú invaliditu. Vždy treba overiť, od akého percenta poklesu pracovnej schopnosti poisťovňa poskytuje plnenie a či sú kryté aj prípady invalidity v rozsahu od 41 %.

Na čo si dať pozor pri poistnej zmluve

Ak ste ochotný zaplatiť za dobrú poistnú ochranu, mali by ste sa uistiť, že poistná suma, vo forme dôchodku alebo jednorazovej platby, je primeraná vašim potrebám a kryje spolu s dávkou zo Sociálnej poisťovne minimálne výšku bežných výdavkov.

Predchádzajúca veta platí vtedy, ak nemáte vytvorené vlastné finančné rezervy, čo by poistnú sumu, ale aj platené poistné znížilo. Pripoistenie invalidity je možné formou mesačnej renty, s konštantnou poistnou sumou alebo s klesajúcou poistnou sumou.

V prípade plnenia pri vzniku invalidity majú komerčné poisťovne na výber z týchto možností:

• jednorazové vyplatenie sumy;
• pravidelné vyplácanie renty mesačne alebo ročne;
• kombinácia jednorazového plnenia a pravidelnej renty.

Druhou, nemenej dôležitou vecou, je správny výber poisťovne, aby v prípade invalidity k poistnému plneniu skutočne došlo. Niektoré poistné produkty definujú stav invalidity odlišne od Sociálnej poisťovne.

Môže sa stať, že Sociálna poisťovňa vám invaliditu uzná, splníte všetky kritériá invalidity, ale diagnóza, ktorá spôsobila vašu invaliditu, je v poisťovni vylúčená z plnenia. Preto treba pred uzatvorením zmluvy skontrolovať výluky, čakacie lehoty, definíciu invalidity, požadované lekárske podklady a podmienky pre vznik nároku na poistné plnenie.

Neurologická diagnóza a výluka v poistení

Pri predbežnom ocenení môže poisťovňa vylúčiť konkrétnu diagnózu alebo skupinu diagnóz. Človek sa potom rozhoduje, či poistnú zmluvu s výlukou uzatvoriť alebo nie, pretože nevie, či práve z daného dôvodu nebude invalidom.

Oficiálne údaje Sociálnej poisťovne o počte priznaných invalidít podľa konkrétnych diagnóz, pohlavia, veku a stupňa invalidity môžu pomôcť pri orientácii v tom, aké sú najčastejšie príčiny invalidity v konkrétnej vekovej kategórii.

Takéto údaje však samy osebe neurčujú, či je konkrétna poistná zmluva vhodná. Počet prípadov v štatistike nehovorí nič o individuálnom priebehu ochorenia, o poistných podmienkach ani o tom, či poisťovňa posúdi konkrétny stav ako poistnú udalosť.

Pri neurologických ochoreniach je preto potrebné porovnať diagnózu uvedenú vo výluke s celým rozsahom poistných podmienok. Výluka môže byť formulovaná úzko alebo široko a môže sa vzťahovať na diagnózu, jej následky, komplikácie, prípadne na celý orgánový systém.

Prečo nestačí spoliehať sa iba na invalidný dôchodok

Je evidentné, že človeku nemôže čiastočný invalidný dôchodok postačovať na dôstojný život. Existenčné náklady na Slovensku sú totiž vyššie. Navyše, s každým ochorením či úrazom sa spájajú ďalšie výdavky na zdravotné pomôcky a lieky, ktoré musí rozpočet postihnutého či jeho rodiny uniesť.

Poistenie invalidity by sa nemalo podceňovať, ak nemáme vytvorenú finančnú rezervu, tak z peňazí od štátu, vo väčšine prípadov, nie je možné udržať štandardnú životnú úroveň. Invalidita prináša doživotný pokles príjmov, a pritom vôbec nie je ojedinelá.

Pri neurologickom ochorení môže byť obzvlášť významné, či človek dokáže pokračovať v pôvodnej profesii, prejsť na inú prácu alebo sa rekvalifikovať. Podľa štatistík Sociálnej poisťovne sa k augustu 2023 do pracovného procesu vrátilo iba 47 % ľudí poberajúcich invalidný dôchodok, čo ukazuje, že ani pri čiastočnej invalidite nie je vždy možná rekvalifikácia alebo návrat do práce.

Invalidita podľa veku a pohlavia

Údaje o príčinách invalidity sa líšia podľa veku a pohlavia. Pri mladých ľuďoch majú významné zastúpenie duševné choroby a poruchy správania, zatiaľ čo vo vyššom veku pribúdajú nádorové, obehové, pohybové a neurologické ochorenia.

Muži majú častejšie problémy s chorobami obehovej sústavy, ženy majú viac nádorových chorôb a psychických problémov. Pri hodnotení konkrétneho rizika však treba vychádzať z individuálneho zdravotného stavu, rodinnej anamnézy, pracovného zaťaženia a životného štýlu.

Celkový počet aj štruktúra uznaných invalidít sa medziročne hýbe iba veľmi mierne. Riziko vzniku invalidity teda zostáva porovnateľné, no pri rastúcej zadlženosti v spoločnosti sa zvyšujú finančné dopady v týchto prípadoch.

Praktický postup pri hodnotení rizika

1. Overte, od akého percenta poklesu schopnosti pracovať poistka poskytuje plnenie.
2. Skontrolujte, či zmluva kryje invaliditu z dôvodu choroby aj úrazu.
3. Prečítajte si výluky týkajúce sa neurologických a duševných ochorení.
4. Overte, či sú v krytí zahrnuté následky cievnej mozgovej príhody, skleróza multiplex, epilepsia, Parkinsonova choroba, neuropatie a ďalšie ochorenia nervového systému.
5. Porovnajte definíciu invalidity v poistnej zmluve s definíciou Sociálnej poisťovne.
6. Posúďte, či je poistná suma dostatočná na pokrytie bežných výdavkov, záväzkov a nákladov súvisiacich s liečbou.
7. Skontrolujte, či ide o konštantnú alebo klesajúcu poistnú sumu.
8. Preskúmajte staršie poistné zmluvy, pretože nemusia obsahovať ochranu pred duševnými chorobami alebo inými diagnózami, ktoré boli v minulosti vylúčené.

Vždy dbajte na to, aby vaše poistenie obsahovalo akýkoľvek stupeň invalidity, teda už od 41 %, a zároveň sa snažte, aby aspoň časť z poistnej sumy bola konštantná.

Neurologická choroba môže mať následky na pracovnú schopnosť aj vtedy, keď nejde o úplnú stratu samostatnosti. Pri posudzovaní invalidity je preto rozhodujúci konkrétny funkčný dopad ochorenia, jeho dlhodobosť, možnosti liečby a vplyv na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť.

tags: #neurologicke #choroby #a #invalidita