Prizmurovanie očí samo osebe neznamená epilepsiu. Môže však sprevádzať niektoré epileptické záchvaty, najmä absencie alebo záchvaty vyvolané blikajúcim svetlom, pri ktorých sa môže objaviť rýchle žmurkanie, stáčanie očí alebo neprítomný pohľad. Na správne určenie príčiny je potrebné neurologické vyšetrenie, pretože podobné prejavy môžu mať aj neepileptické stavy.
Epilepsia je chronické neurologické ochorenie charakterizované opakovanými epileptickými záchvatmi. Epileptický záchvat je náhla a prechodná porucha mozgovej kortikálnej aktivity, nekontrolovateľný elektrický výboj v šedej hmote mozgu, ktorá trvá niekoľko sekúnd, minút, výnimočne aj hodín.
Čo znamená prizmurovanie očí pri epilepsii
Pri epileptickom záchvate sa môžu objaviť rôzne poruchy vedomia, pohybov, vnímania a správania. Medzi možné prejavy patria aj rýchle žmurkanie, stáčanie očí nahor alebo do strany, uprený pohľad do prázdna a krátkodobá neprítomnosť.
Prizmurovanie očí môže byť prejavom absencie, pri ktorej človek na niekoľko sekúnd prestane reagovať na okolie, zahľadí sa do prázdna, môže žmurkať alebo jemne pohybovať perami. Po znovunadobudnutí vedomia pokračuje v činnosti a na epizódu si nemusí pamätať.
Pri generalizovanom tonicko-klonickom záchvate sú oči zvyčajne otvorené, buľvy stočené nahor, zreničky rozšírené a nereagujú na osvit. Pri fokálnom záchvate sa môže objaviť stáčanie očí, hlavy alebo trupu na jednu stranu.
Čo je epilepsia
Epilepsia je neurologické ochorenie mozgu, pri ktorom dochádza k opakovaným záchvatom spôsobeným abnormálnou elektrickou aktivitou v mozgu. Prejavy záchvatov sú rôzne, od krátkych výpadkov vedomia až po silné kŕče celého tela.
Nie každý záchvat znamená epilepsiu. O epilepsii hovoríme až vtedy, ak sa záchvaty opakujú a sú dôsledkom trvalej predispozície mozgu k nadmernej elektrickej aktivite.
Epilepsia vám môže byť diagnostikovaná, ak ste prekonali najmenej dva nevyprovokované záchvaty, medzi ktorými uplynulo viac ako 24 hodín, ste prekonali jeden nevyprovokovaný záchvat a riziko ďalšieho je počas nasledujúcich 10 rokov minimálne 60 %, alebo máte diagnostikovaný konkrétny epileptický syndróm.
Epilepsia nie je psychická porucha, ani dôsledok inteligencie či charakteru človeka - epilepsia je neurologické ochorenie mozgu, pri ktorom dochádza k poruche prenosu elektrických signálov medzi neurónmi.
Ako funguje mozog pri epileptickom záchvate
Mozog možno prirovnať k obrovskej elektrickej sieti, v ktorej miliardy nervových buniek - neurónov - neustále vysielajú a prijímajú elektrické impulzy. V zdravom mozgu tieto impulzy prebiehajú v harmónii a presne koordinujú pohyby, reč, emócie či vedomie.
Pri epilepsii však dochádza k náhlym, nadmerným výbojom elektrických vzruchov v určitých častiach mozgu, ktoré nie sú kontrolované inhibičnými mechanizmami. Tento „skrat“ sa navonok prejaví ako epileptický záchvat.
Pokiaľ sa tento výboj šíri len v určitej časti, ide o fokálny záchvat. Ak sa výboj šíri do celého mozgu, hovoríme o generalizovanom záchvate, pre ktorý je strata vedomia typická.
Typy epileptických záchvatov a prejavy očí
Fokálne záchvaty
Fokálne záchvaty vznikajú, keď sa nadmerný elektrický vzruch šíri len v určitej časti mozgu. Ak je oblasť malá, vedomie zostáva zachované.
Fokálne záchvaty bez poruchy vedomia môžu vyvolať zášklby svalov na jednej strane tela, zmeny v zmyslovom vnímaní, mravčenie, blikajúce svetlá, závrat, náhle pocity strachu alebo déjà vu.
Pri fokálnych záchvatoch s poruchou vedomia človek nereaguje primerane na okolie, pozerá do prázdna a vykonáva automatické pohyby, napríklad žuje, prehĺta, olizuje si pery, šúcha si ruky alebo bezcieľne kráča.
U komplexných parciálnych záchvatov môže pacient prekladať veci z miesta na miesto, demonštratívne sa zobliekať, môže byť nechtiac agresívny, nahnevaný, zúrivý, môže sa točiť namieste a podobne.
Generalizované záchvaty
Pri generalizovanom záchvate sa patologický elektrický vzruch šíri do oboch hemisfér mozgu, preto postihuje celé telo a zvyčajne vedie k strate vedomia.
- Absencie: krátke výpadky vedomia s neprítomným pohľadom, žmurkaním alebo jemnými pohybmi pier.
- Tonicko-klonické záchvaty: strata vedomia, pád, stuhnutie tela a následné rytmické zášklby.
- Myoklonické záchvaty: krátke, náhle zášklby svalov alebo svalových skupín.
- Tonické záchvaty: náhle a silné stuhnutie svalstva.
- Klonické záchvaty: opakované rytmické trhavé pohyby.
- Atonické záchvaty: náhla strata svalového napätia s pádom.
Absencie a žmurkanie
Záchvaty nazvané absencie sú charakterizované krátkou stratou vedomia, ktorá sa môže opakovať aj mnohokrát denne. Jediným príznakom môže byť, že nemocný zrychlene mrká alebo vyvracia oči „v sloup“.
Nemocný sa zahľadí „do prázdna,“ dôjde k zastaveniu v reči, písaní alebo činnosti, ktorú práve robil, a môže upustiť predmet, ktorý držal. Niekedy záchvat prebehne tak rýchlo, že môže ľahko uniknúť pozornosti.
Prizmurovanie alebo rýchle žmurkanie preto môže byť významným pozorovaním, najmä ak sa opakuje spolu s krátkym nereagovaním, prerušením reči, výpadkom pamäti alebo pokračovaním v činnosti bez vedomia, že k epizóde došlo.
Tonicko-klonický záchvat
Samotný záchvat sa začína náhlou stratou vedomia s pádom. Postihnutý „stuhne“ v tonickom kŕči priečne pruhovaného svalstva.
Krč expiračných, teda výdychových dýchacích svalov, je sprevádzaný krátkym zvukom, tzv. epileptickým výkrikom. Oči sú otvorené, buľvy stočené nahor, zreničky rozšírené, nereagujú na osvit.
Horné aj dolné končatiny sú vystreté, ústa sú pevne zovreté pre kŕč žuvacích svalov. Po 10-20 sekundách možno pozorovať vo svaloch chvenie, ktoré postupne prechádza do tzv. klonickej fázy, ktorá trvá asi 30 sekúnd.
Ide o prudké zášklby celého tela. Zášklby sú sprevádzané krátkymi zvukmi spôsobenými prudkým krátkym vytláčaním vzduchu z pľúc pri kŕčoch.
Frekvencia zášklbov sa postupne znižuje, až úplne vymizne, pacient sa následne môže pomočiť. Po niekoľkých sekundách začne postihnutý chrčivo dýchať, postupne sa preberať, spočiatku býva dezorientovaný a zmätený.
Celý záchvat trvá spravidla 1-2 minúty. Po záchvate môže byť epileptik dezorientovaný, zmätený, môže mať bolesti hlavy aj svalov.
Fotosenzitívna epilepsia a blikajúce svetlo
Malé percento ľudí s epilepsiou - 3 až 5 percent - má fotosenzitívnu epilepsiu, čo znamená, že u nich svetlo môže vyvolať záchvaty a ďalšie príznaky epilepsie.
Fotosenzitívna epilepsia je typ epilepsie, pri ktorej sú všetky alebo takmer všetky záchvaty vyvolané blikajúcim svetlom, ako sú stroboskopy, slnečné svetlo alebo televízia.
Fotosenzitívna epilepsia sa najčastejšie prejavuje záchvatmi vyvolanými blikajúcim svetlom alebo kontrastnými svetelnými a tmavými vzormi. Ako prirodzené, tak i umelé svetlo môže vyvolať tieto záchvaty.
Medzi potenciálne spúšťače patria stropné ventilátory, filmy v kine, počítačové hry a videohry, vianočné osvetlenie, televízia, tablet a mobily.
Modré svetlo z mobilu
Samotné modré svetlo z mobilu nie je automaticky príčinou epilepsie. Dôležitejšie je, či sa pri používaní zariadenia objavuje blikajúci obraz, rýchle striedanie kontrastných vzorov alebo opakované svetelné impulzy.
Riziko môže zvyšovať aj používanie mobilu v tme, dlhé sledovanie obrazovky, únava a nedostatok spánku. Medzi ďalšie potenciálne spúšťače patria blikajúce svetlá, stres, alkohol, hormonálne zmeny a fyzická únava.
Pri fotosenzitívnej epilepsii je vhodné obmedziť sledovanie blikajúcich obrazov, zvýšiť vzdialenosť od obrazovky, používať primerané osvetlenie miestnosti a vyhýbať sa sledovaniu obrazovky pri výraznej únave.
Ak sa pri mobile alebo televízii opakovane objaví prizmurovanie očí, rýchle žmurkanie, neprítomný pohľad, krátke nereagovanie, zášklby alebo zmätenosť, je potrebné túto súvislosť zaznamenať a oznámiť neurológovi.
Prečo môžu oči pri záchvate vyzerať nezvyčajne
Každá nervová bunka a každá skupina nervových buniek v mozgu sa môže stať „epileptickou“, čo vedie k poruche ich normálnej činnosti. Ak sú bunky zodpovedné za zrak, vnímajú svetlo ako blikanie alebo sa môžu objaviť iné svetelné podnety.
Stáčanie očí alebo rýchle žmurkanie môže súvisieť s aktivitou oblastí mozgu, ktoré riadia zrak, pohyby očí a vedomie. Samotný vzhľad očí však neurčuje typ záchvatu s istotou.
Treba sa pozrieť, či má pacient otvorené oči. Pri výskume mali lekári k dispozícii videonahrávky 208 ľudí, ktorých záchvaty zaznamenali na Barrowovom neurologickom inštitúte vo Phoenixe.
50 z 52 ľudí s psychologicky podmienenými neepileptickými záchvatmi zatváralo pri nich oči, zatiaľ čo 152 ľudí zo 156 s epilepsiou malo pri záchvate oči otvorené.
Toto pozorovanie môže pomôcť pri orientácii, ale otvorené alebo zatvorené oči samy osebe diagnózu nepotvrdzujú ani nevylučujú. Rozhodujúce je neurologické vyšetrenie, EEG a celkové posúdenie priebehu epizódy.
Čo môže epileptický záchvat vyvolať
Spúšťačom epilepsie môžu byť faktory, ktoré človek vie ovplyvniť, a také, ktoré nevie ovplyvniť. Medzi neovplyvniteľné patrí rodinná záťaž a genetické faktory.
Medzi najčastejšie spúšťače epileptického záchvatu patria:
- nedostatok spánku a spánková deprivácia;
- zvýšená psychická záťaž a stres;
- blikajúce svetlá a kontrastné svetelné vzory;
- alkohol a drogy;
- hormonálne zmeny počas menštruačného cyklu alebo tehotenstva;
- nízka hladina cukru v krvi;
- fyzická únava, dehydratácia a preťaženie;
- niektoré lieky a náhle vysadenie alkoholu;
- horúčka u malých detí.
Nedostatok spánku, spánková deprivácia zvyšuje riziko vzniku epileptického záchvatu. Takisto alkohol, zvýšená psychická záťaž, blikavé svetlo televízie, mobilu či tabletu môžu u citlivých ľudí znížiť prah pre vznik záchvatu.
Jednotlivé spúšťače sa môžu od človeka k človeku líšiť. Kombinácia viacerých faktorov, napríklad prebdenej noci, stresu, alkoholu a blikajúceho svetla, môže riziko ešte zvýšiť.
Príčiny epilepsie
Genetické a vývojové príčiny
Niektoré druhy ochorenia sú dedičné, pričom genetická predispozícia znamená, že človek môže byť náchylnejší na vznik epileptických záchvatov.
Genetické mutácie môžu ovplyvniť vývoj mozgu alebo reguláciu elektrickej aktivity v ňom. Niektoré abnormality v génoch, ktoré riadia migráciu neurónov, môžu viesť k abnormálne vytvoreným neurónom a spustiť epilepsiu.
V detstve prevládajú vrodené vývojové alebo genetické poruchy mozgu, pozápalové zmeny alebo nádorové ochorenia mozgu.
Poškodenie mozgu
Epilepsia môže byť spôsobená poškodením mozgu po úraze hlavy, mozgovej mŕtvici, krvácaní, nádore, meningitíde, pri degeneratívnych ochoreniach alebo vrodených vývojových chybách.
Vo vyššom veku bývajú príčinou epilepsie cievne mozgové príhody, úrazy mozgu, ale aj konzumácia alkoholu a iných toxických látok.
Rizikové sú aj úrazy hlavy pri športe, dopravných nehodách, pádoch, pri lyžovaní, bicyklovaní alebo jazde motorovým vozidlom.
Poškodenie pred narodením a počas pôrodu
Pravdepodobnosť vzniku epileptických záchvatov môžu zvýšiť aj určité udalosti, napríklad nedostatok kyslíka v mozgu dieťaťa počas pôrodu, čiže hypoxické poškodenie mozgu postihujúce hlavne hipokampálne a temporálne štruktúry.
Menej časté je mozgové krvácanie, mechanické poškodenie pri prechode úzkymi pôrodnými cestami, použitie klieští alebo vákuumextraktora.
Následkom hypoxického poškodenia mozgu sa teda u dieťaťa môže vyvinúť epilepsia.
Infekcie, nádory a metabolické príčiny
Infekcie ako meningitída alebo encefalitída môžu viesť k poškodeniu mozgu a vyústiť do epilepsie. Príkladom patogénov, ktoré vyvolávajú epileptické záchvaty, sú neurocysticerkóza, HIV, cytomegalovírus alebo cerebrálna toxoplazmóza.
Prítomnosť nádorov v mozgu, či už malígnych, alebo benígnych, môže narušiť normálnu funkciu mozgu a viesť k záchvatovej aktivite.
Nerovnováha v elektrolytoch, ako je sodík alebo vápnik, či nedostatok glukózy môžu viesť k záchvatom.
Prvá pomoc pri epileptickom záchvate
Aj napriek dramatickému obrazu záchvatu platí, že pri podaní prvej pomoci treba zachovať chladnú hlavu a nepanikáriť.
Cieľom prvej pomoci je, aby sa človek počas epileptického záchvatu nezranil. Ak vidíte, že človek padá, snažte sa pád zmierniť.
Čo urobiť
- Odstráňte z okolia tvrdé, ostré alebo horúce predmety.
- Ak je to možné, podložte hlavu niečím mäkkým, napríklad svetrom, vankúšom, dekou alebo zloženou rukou.
- Uvoľnite tesný odev okolo krku.
- Počas kŕčov človeka nedržte nasilu a nesnažte sa zastaviť jeho pohyby.
- Sledujte čas, aby bolo jasné, ako dlho záchvat trvá.
- Po odznení kŕčov uložte človeka do stabilizovanej polohy na boku.
- Zostaňte pri ňom až do úplného prebratia alebo príchodu záchranárov.
Pod hlavu pacienta je potrebné položiť vždy niečo mäkké, napríklad sveter, vankúš alebo deku. Ak v dosahu nie je nič mäkké, pod hlavu podložíme svoje ruky.
Nevyhnutné je tiež snažiť sa, aby v dosahu pacienta neboli tvrdé predmety, o ktoré sa môže udrieť, ako je radiátor alebo nábytok.
Čo nerobiť
- V žiadnom prípade nedávajte človeku do úst žiadne predmety ani vlastné prsty.
- Nesnažte sa mu násilím otvoriť ústa alebo vytiahnuť jazyk.
- Nedržte násilím končatiny a nebráňte kŕčovitým pohybom.
- Nepolievajte človeka vodou a nedávajte mu nič piť.
- Netraste ním, nekričte naňho a nesnažte sa záchvat prerušiť údermi.
- Nesnažte sa ho násilne prebudiť počas spánku po záchvate.
Najväčšou chybou je snaha o násilné otvorenie úst. Svalové napätie počas záchvatu zapadnutie jazyka znemožňuje, zatiaľ čo cudzie predmety v ústach môžu viesť k vybitiu zubov, poraneniu sánky alebo k vdýchnutiu úlomkov.
Po skončení záchvatu
Po prebratí je postihnutý dezorientovaný a na záchvat si nepamätá. Keď kŕče ustanú, pacient býva často zmätený, vyčerpaný alebo upadá do hlbokého spánku.
V tomto momente ho opatrne uložte do stabilizovanej polohy na boku. Táto poloha zabezpečí, že dýchacie cesty zostanú voľné a prípadné sliny alebo zvratky odtečú von, čím sa predíde uduseniu.
Zostaňte pri ňom, kým sa úplne nepreberie a nenadobudne plné vedomie. Skontrolujte, či sa nezranil, a pokojne sa ho opýtajte, ako sa volá a kde sa nachádza.
Ak je po záchvate agresívny, jednajte pokojne. Hlasný hovor, výrazná gestikulácia alebo neistota môžu situáciu zhoršiť.
Kedy volať záchrannú službu
Ak záchvat trvá viac než 5 minút, treba zavolať záchrannú službu na čísle 155 alebo 112. Pomoc volajte aj v prípade, ak ide o prvý záchvat v živote, ak je osoba tehotná alebo ak došlo k zraneniu počas pádu.
Neodkladnú pomoc treba privolať aj vtedy, keď sa záchvaty opakujú bez toho, aby človek medzi nimi nadobudol vedomie, keď nedýcha správne alebo keď existuje podozrenie na vážne poranenie.
Porucha dýchania pri záchvate
V úvode epileptického záchvatu môže nastať apnoe, čiže krátkotrvajúca zástava dychu. Pacient je v tvári najprv červený a postupne cyanotický.
Následne začne chrčivo dýchať, čo je spôsobené striedaním svalovej kontrakcie a relaxácie dýchacích svalov. To vyvolá obraz chrčivého dýchania, slinenia a akoby lapania po dychu.
Porucha dychu trvá spravidla len niekoľko sekúnd. Celý epileptický záchvat trvá spravidla 1-2 minúty.
Najnáchylnejší na poškodenie je mozog, ale pri nedostatku kyslíka trpia aj iné orgány a tkanivá, najmä pokiaľ záchvat trvá dlho alebo prechádza do tzv. epileptického statusu.
Status epilepticus
Status epilepticus je stav, keď záchvat trvá dlhšie ako 5 minút, alebo keď sa záchvaty opakujú bez toho, aby sa pacient medzi nimi prebral.
Pri statuse epilepticus môžu mať pacienti dlhotrvajúci záchvat alebo dlho po záchvate nenadobudnú vedomie. Je to urgentný stav, ktorý si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.
V prvej fáze statusu organizmus ešte vie zabezpečiť energetické nároky a kompenzovať metabolické zmeny. Nedochádza ešte k hypoxii centrálneho nervového systému ani k poškodeniu neurónov.
V druhej fáze dochádza k dekompenzácii, keď organizmus už nie je schopný zabezpečiť zvýšené energetické nároky mozgu. Dochádza k hypoxii mozgu s následným rozvojom edému, teda opuchu mozgu, a k zvýšeniu vnútrolebečného tlaku.
Cel keselko začína pacient kardiopulmonálne zlyhávať, nasleduje renálne, teda obličkové, a hepatálne, teda pečeňové, až multiorgánové zlyhanie.
Diagnostika epilepsie
Diagnostika aj liečba patrí do rúk neurológa. Základom je podrobná anamnéza - opis priebehu záchvatu, informácie od svedkov, rodinná anamnéza či užívanie liekov.
Veľmi cenná je informácia od osoby, ktorá záchvat videla, alebo videozáznam z mobilného telefónu. Pri podozrení na fotosenzitivitu je dôležité uviesť, či epizódu vyvolala televízia, mobil, počítačová hra, stroboskop alebo iný blikajúci zdroj.
EEG
Elektroencefalogram je najbežnejší test používaný na diagnostiku epilepsie. Elektródy umiestnené na pokožke hlavy zaznamenávajú elektrickú aktivitu mozgu.
Na lepšie odhalenie chorobných elektrických výbojov môže neurológ použiť aktivačné metódy, ako je hlboké dýchanie, fotostimulácia blikavým svetlom alebo deprivácia spánku.
EEG s vysokou hustotou používa elektródy umiestnené tesnejšie na pokožke hlavy. To pomáha presnejšie určiť oblasti mozgu, ktoré sú postihnuté, a typ záchvatu.
Zobrazovacie vyšetrenia
Magnetická rezonancia alebo CT sa používajú na vizualizáciu štruktúr mozgu a detekciu abnormalít, ako sú nádory, mŕtvice alebo vývojové problémy, ktoré by mohli spôsobiť záchvaty.
V niektorých prípadoch sa používa funkčná MRI, PET, SPECT alebo SISCOM. Tieto vyšetrenia môžu pomôcť lokalizovať oblasť, v ktorej záchvaty začínajú, najmä pred plánovanou chirurgickou liečbou.
Ďalšie vyšetrenia
Krvné testy môžu pomôcť vylúčiť infekciu, nízku hladinu cukru v krvi, nerovnováhu elektrolytov, metabolické ochorenie alebo inú príčinu záchvatu.
Ak existuje podozrenie na genetickú príčinu epilepsie, lekár môže odporučiť genetické vyšetrenie, najmä ak epilepsia začína v detstve alebo sa vyskytuje v rodine.
Nie každý stav s kŕčmi a stratou vedomia je epileptický záchvat. Podobný obraz môže mať psychogénny neepileptický záchvat, závažná porucha srdcového rytmu alebo porucha schopnosti udržať krvný tlak.
Až 30 percent diagnóz epilepsie je nesprávnych. Epileptické záchvaty si lekári často zamieňajú so záchvatmi, ktoré majú psychologický pôvod.
Liečba epilepsie
Epilepsia sa nedá vždy úplne vyliečiť, no vo väčšine prípadov sa dá veľmi dobre kontrolovať. Cieľom liečby je dosiahnuť stav bez záchvatov alebo aspoň radikálne znížiť ich častosť bez toho, aby liek negatívne ovplyvňoval psychickú a fyzickú výkonnosť.
Antiepileptiká
Najčastejšou formou liečby na Slovensku je farmakologická liečba liekmi, ktoré sa nazývajú antiepileptiká.
Úlohou neurológa je nastavenie správnej a bezpečnej liečby s ohľadom na druh záchvatov, vek pacienta, pridružené ochorenia, pohlavie a znášanlivosť lieku.
Väčšina ľudí s epilepsiou užíva jeden antiepileptický liek a dostane sa bez záchvatov. U iných pacientov sa na zníženie intenzity a frekvencie záchvatov používa kombinácia liekov.
Predpísané lieky sa musia užívať pravidelne. Chorý nesmie svojvoľne ukončiť liečbu či znižovať dávky, pretože by mohlo dôjsť k život ohrozujúcemu nahromadeniu záchvatov.
Vedľajšie účinky antiepileptík môžu zahŕňať závraty, únavu, zmeny hmotnosti, kožné vyrážky, problémy s rečou, stratu koordinácie, problémy s pamäťou a myslením.
Rastlinné prípravky, voľnopredajné lieky a iné lieky, ktoré nie sú na predpis, sa nesmú užívať bez súhlasu lekára.
Akútna liečba dlhotrvajúceho záchvatu
Niektoré lieky sú akútne a slúžia na zastavenie status epilepticus. Na domáce použitie je napríklad rektálny roztok, ktorý aplikuje rodič alebo opatrovník v čase záchvatu.
V súčasnosti sa používa aj bukálny roztok, ktorý sa aplikuje medzi ďasno a líce. Výhodou tohto podania je, že účinná látka sa rýchlo vstrebáva cez sliznicu, čo umožňuje rýchly nástup účinku.
Chirurgická liečba
V prípade, keď sa po dvoch rokoch farmakologickej liečby ani po výmene aspoň dvoch liekov na epilepsiu nedosiahne vymiznutie záchvatov alebo ich podstatné zníženie, možno pacientovi navrhnúť epileptochirurgickú liečbu.
Jej princípom je odstránenie malého okrsku mozgu, tzv. epileptického ohniska, ktoré je generátorom elektrického výboja.
Predpokladom tejto liečby je detailná lokalizácia ohniska pomocou video-EEG. Niekedy príprava k takému operačnému výkonu trvá rok aj viac.
Pri záchvatoch, ktoré sú spôsobené ohniskom v spánkovom laloku, možno dosiahnuť stav bez záchvatov až v 90 percentách prípadov.
Druhým typom epileptochirurgických operácií je kalozotómia alebo funkčná hemisferektómia s cieľom prerušiť hlavné mozgové spojenia podieľajúce sa na šírení epileptického výboja.
Stimulácia blúdivého nervu
Ďalšou možnosťou prídavnej liečby u chorých s farmakorezistentnou epilepsiou je stimulácia blúdivého nervu, teda nervus vagus.
Generátor elektrických impulzov sa implantuje pod ľavú kľúčnu kosť, pod kožu, a napojí sa na blúdivý nerv. Dlhodobá stimulácia uvedeného nervu môže znížiť počet záchvatov.
Táto liečba je indikovaná iba vtedy, ak pacient nereaguje na inú liečbu a chirurgický zákrok nie je možný.
Ketogénna diéta a doplnkové postupy
Ketogénna diéta pri epilepsii vychádza zo skúseností, že hladujúci pacienti s epilepsiou majú menej záchvatov. Diétou sa napodobňujú biochemické zmeny spojené s hladovaním.
Nedostatok cukrov a bielkovín vedie k využívaniu tukov ako hlavného zdroja energie a vzniká ketóza, ktorá znižuje záchvatovú pohotovosť a redukuje záchvaty.
Efekt diéty závisí od typu epilepsie a veku. Udáva sa, že až u troch štvrtín detí dochádza k výraznej redukcii záchvatov o viac ako 50 percent a približne u jednej tretiny záchvaty vymiznú.
Diéta je náročná na prípravu, má aj nežiaduce účinky, ako sú nefrolitiáza, hepatopatia a osteopénia, a nemala by sa užívať dlhšie ako dva roky.
Možno sem zaradiť jogu a meditácie, čo sú techniky, ktoré človeka naučia predchádzať situáciám, keď záchvat môže vzniknúť v dôsledku stresu.
Bylinkám s epileptogénnym pôsobením, napríklad rozmarínu, feniklu a šalvii, by sa mal pacient s epilepsiou vyhýbať.
Životný štýl a prevencia záchvatov
Nakoľko príčiny epilepsie sú rôzne, neexistuje žiadna jediná preventívna metóda, ale existujú metódy, ktoré možno dodržať, aby sa znížila pravdepodobnosť jej vzniku.
Základom je dostatočný spánok, približne rovnaký čas ukladania sa na spánok, ako aj vstávania, a neponocovanie.
Nie je vhodné ani poobedné pospávanie, nakoľko takýto krátky spánok je veľmi plytký a môže provokovať záchvat. Pre človeka s epilepsiou preto nemusí byť vhodná práca na smeny a nočná práca.
Zakázané je pitie alkoholických nápojov, užívanie drog či pitie veľkého množstva energetických nápojov.
Dôležité sú bezpečnostné opatrenia, ako znížiť riziko poranenia hlavy, napríklad používať prilby, bezpečnostné pásy a detské autosedačky.
Pre ľudí trpiacich epilepsiou môže byť vedenie denníka účinnou metódou prevencie, pretože môže určiť faktory, ktoré záchvat vyvolávajú, a umožní im vyhnúť sa týmto faktorom v budúcnosti.
Šport, práca a šoférovanie
Ľudia s epilepsiou môžu pri vhodnom pracovnom zaradení viesť plnohodnotný osobný aj rodinný život. Pri dodržiavaní životosprávy a liečby môžu byť rovnocennými členmi kolektívu.
Nie je pre nich vhodné pracovať v noci, so strojmi, kde by mohli pri možnom záchvate ublížiť sebe alebo okoliu, ani vo veľkej výške.
Je možné športovať, pod dozorom aj plávať. Neodporúčajú sa športy, pri ktorých s možným záchvatom hrozí úraz, alebo kde dochádza k hlbokému dýchaniu, napríklad pri behu.
Niektorí epileptici nemôžu trvalo alebo dočasne šoférovať. O možnosti vrátenia vodičského oprávnenia rozhoduje neurológ podľa frekvencie záchvatov, ich charakteru, času výskytu, EEG, dodržiavania liečby a životosprávy.
Prognóza a možné komplikácie
Prognóza každého chorého s epilepsiou je individuálna. Ovplyvňuje ju spôsob liečby, životospráva, celkový stav pacienta, výskyt ďalších ochorení aj socioekonomické prostredie.
Za priaznivé faktory možno považovať nepreukázané mozgové poškodenie, normálny neurologický nález, začiatok po druhom roku života, nízku frekvenciu záchvatov, jeden typ záchvatu, dobrú odpoveď na terapiu a normálny alebo len ľahko nešpecificky abnormálny EEG záznam.
Vhodnou farmakologickou liečbou sa dosiahne úplné vymiznutie záchvatov alebo ich podstatné zníženie u približne 70 percent pacientov. U niektorých pacientov sa epilepsia môže časom spontánne zlepšiť alebo úplne vymiznúť.
Po vyhodnotení všetkých faktov môže neurológ zvážiť znižovanie dávky lieku a jeho postupné vynechanie. Takéto rozhodnutie patrí výlučne lekárovi a nie je možné u všetkých chorých.
Ak aj pacient po vysadení liekov dodržiava životosprávu, nedá sa dopredu povedať, či sa u neho ešte niekedy epileptický záchvat zopakuje. Zvýšená pohotovosť mozgu k epileptickým záchvatom totiž môže stále pretrvávať.
Možné komplikácie
- poranenia hlavy, krku a končatín pri páde;
- dopravné nehody pri záchvate za volantom;
- utopenie pri záchvate vo vode;
- komplikácie počas tehotenstva;
- depresia, úzkosť a iné psychologické problémy;
- status epilepticus;
- náhla neočakávaná smrť pri epilepsii, označovaná ako SUDEP.
Epilepsia u detí
U detí môže byť obraz epileptických záchvatov bohatší a s rastom dieťaťa a následným dospievaním sa môže meniť.
Rodičia často opisujú zahľadenie, stáčanie očí, zášklby končatín alebo celého tela, kŕče, tras, strnulosť, slinenie, pomrkávanie a stáčanie hlavy do strany.
Niektoré záchvaty nemusia byť voľným okom rozpoznateľné. Pri záchvatoch počas spánku sa dieťa môže zobudiť, ale v niektorých prípadoch spánok pokračuje a rodičia ani dieťa si záchvat nevšimnú.
Po záchvate rodičia najčastejšie pozorujú únavu, vyčerpanie, malátnosť, slabosť a bolesť hlavy. Dieťa môže byť zmätené, dezorientované, podráždené, smutné alebo apatické.
Pri dlhotrvajúcich alebo opakovaných záchvatoch môže dôjsť k vážnemu ohrozeniu zdravia a je potrebné postupovať podľa individuálneho záchranného plánu vytvoreného neurológom.
Epilepsia nie je civilizačné ochorenie
V pravom slova zmysle epilepsia nie je pravým civilizačným ochorením. Epilepsia bola známa už v staroveku a môže sa objaviť v každom veku.
Dnešná doba však môže u niektorých ľudí zvyšovať počet situácií, ktoré záchvat vyvolávajú, najmä v súvislosti s nedostatkom spánku, stresom, alkoholom, užívaním psychoaktívnych látok a dlhým vystavením blikajúcim obrazom.
Epilepsia sa nevyhýba žiadnemu veku, pohlaviu, rase ani socioekonomickému postaveniu. Vo všeobecnosti však platí, že incidencia je o niečo vyššia v mužskej populácii.
Kedy vyhľadať lekára
Neurologické vyšetrenie je potrebné po prvom záchvate, pri opakovanom prizmurovaní očí spojenom s nereagovaním, pri náhlom zahľadení, opakovanom žmurkaní, stáčaní očí alebo krátkodobých výpadkoch pamäti.
Rovnako treba vyhľadať lekára, ak sa epizódy objavujú pri blikajúcom svetle, televízii, mobile, počítačových hrách alebo v kombinácii s nedostatkom spánku.
Samotné prizmurovanie očí môže mať aj inú príčinu než epilepsiu. O tom, či ide o epileptický záchvat, rozhoduje celkový priebeh udalosti, neurologické vyšetrenie, EEG a podľa potreby zobrazovacie či ďalšie vyšetrenia.
tags: #epilepsia #prizmurovanie #oci