Otras mozgu je funkčné poranenie mozgu, ktoré pri vyšetrení mozgu zobrazovacími metodikami nevidíme, napriek tomu môže mať aj závažné sekundárne následky. Pri jeho liečbe je rozhodujúce okamžité vyradenie hráča z hry, lekárske vyšetrenie, fyzický aj psychický pokoj a postupný návrat k záťaži až po úplnom odznení príznakov.
Hokejista, ktorý nastúpi s nedoliečeným otrasom mozgu, výrazne riskuje ďalšie podobné zranenie, keďže je na opakovaný otras náchylnejší a ďalší otras môže byť s oveľa horšími následkami. Základom prevencie je preto ochrana hlavy, dodržiavanie pravidiel, správne vedenie osobných súbojov, vzdelávanie hráčov a trénerov a nulová tolerancia k predčasnému návratu na ľad.
Prečo je otras mozgu v hokeji mimoriadne nebezpečný
Otrasy mozgu patria v športe a najmä v ľadovom hokeji k tým s najhoršími následkami, či už krátkodobými alebo dlhodobými. Hokej je rýchly šport a v rýchlosti sa jednoducho nedá úplne vyhnúť nebezpečným stretom.
V poslednom období sa hokej dynamizuje a zrýchľuje. Narastá tak riziko zranenia hlavy a krku. V súčasnosti je riziko takéhoto úrazu vyššie o 47-percent ako v minulosti.
Hokejisti sú veľkí a silní chlapi. I rýchli. Ich kolízie sú pre hlavu a mozog príliš náročné.
Nebezpečné sú najmä nárazy do hlavy. Zrážky sú súčasťou hry, ale je rozdiel, či trafíte telo súpera alebo hlavu.
Tvrdé údery do hlavy, po ktorých sa hráči spamätávali týždne či mesiace, utŕžili počas aktívnej hráčskej činnosti niekoľkokrát a mnohí z nich dosiaľ pociťujú ich kruté následky. Odvrátenou stranou intenzívneho štýlu hry sú krvavé zranenia, zlomeniny či otrasy.
Čo je otras mozgu a aké má príznaky
Otras mozgu je funkčné poranenie mozgu, ktoré pri vyšetrení mozgu zobrazovacími metodikami nevidíme, napriek tomu môže mať aj závažné sekundárne následky. Pacientov po otrase mozgu trápia často bolesti hlavy, závraty, zvyknú sa sťažovať na nevoľnosť alebo zvracanie.
U niektorých ťažkosti pominú po krátkom čase, ale u niektorých môžu pretrvávať aj dlhodobo. Prejavy otrasu sa môžu u hráča prejaviť malátnosťou, ospalosťou, poruchami sústredenia, závratmi pri zvýšenej fyzickej aktivite či celkovou únavou.
Niektorí hráči majú závrate či svetloplachosť, čiže po otrasoch mozgu majú problémy so svetlom v halách a na prilbu si tak dávajú netradičné modré plexisklo.
Richard Zedník po zákroku nasmerovanom na jeho hlavu uviedol, že mu vypadol „obraz a zvuk“ na 20-30 minút a z mrákot sa prebral až v nemocnici. Prejavy otrasu sa však u neho prejavovali v nasledujúcich dňoch malátnosťou a ospalosťou.
„Nemohol som sa sústrediť, pri zvýšenej fyzickej aktivite sa mi zatočila hlava,“ opísal svoje skúsenosti Zedník.
Najrizikovejšie situácie a miesta na ľade
Najnebezpečnejšie sú pre hráčov stredné časti zápasov a následne ich konce. Za sledované obdobie od rokov 2013 do 2018 bolo v kategóriách dorastencov a juniorov zmonitorovaných 150 otrasov mozgu.
Jednoznačne najmenej sa ich udialo v prvej tretine, v nej je najrizikovejší čas od 6. do 10. minúty. V druhej tretine u dorastencov vyskočila najviac 26. až 30. minúta a u juniorov 31. až 35. minúta.
V týchto úsekoch sa udialo najviac zranení hlavy z celého zápasu. Pri pohľade na celkové tretiny však jednoznačne najhoršie vyznieva tá posledná a najmä samotný záver zápasov.
Podľa očakávaní sa najviac úrazov deje pri mantineloch a najmenej v strede klziska. Pri mantineloch vznikajú otrasy mozgu často, ale sú menej vážne, len prvého stupňa, keďže faulujúci hráč sa tam nemá veľmi ako rozbehnúť.
V strede ihriska je síce menej otrasov mozgu, ale sú veľmi vážne, najťažšieho stavu tretieho stupňa. Najnebezpečnejšie sú nárazy z boku, kedy prilba hráča neochráni tak efektívne ako pri nárazoch spredu či odzadu.
K týmto nárazom prichádza najčastejšie ďalej od mantinelu. Riziko preto nevzniká iba pri náraze do mantinelu, ale aj pri otvorených osobných súbojoch vo vysokej rýchlosti.
Ktorí hráči utrpia otras najčastejšie
Podľa dostupnej analýzy mali 59-percent otrasov mozgu útočníci, 37-percent obrancovia a štyri percentá brankári.
| Post hráča | Podiel otrasov mozgu |
|---|---|
| Útočníci | 59-percent |
| Obrancovia | 37-percent |
| Brankári | štyri percentá |
Najrizikovejší je prechod do mužského hokeja, teda vek od 19 do 21 rokov, kedy sa udialo až 25-percent úrazov. Na druhom mieste je vek od 16 do 19 rokov (19 %) a tretí od 22 do 24 rokov (16 %).
Od 16 do 24 roku života sa tak udialo až 60 % úrazov. Od 28 roku vyššie je to napríklad len 16 %.
Výskum sa zameral aj na kadetov, dorastencov a juniorov, teda hráčov vo veku od 16 do 20 rokov. Výskumníci retrospektívne pracovali aj s anamnestickými dotazníkmi hráčov, ktorí takéto zranenie utrpeli, vrátane starších hráčov a extraligistov.
Prvá pomoc po údere do hlavy
Hráč po údere do hlavy nesmie pokračovať v zápase, ak má akékoľvek príznaky otrasu mozgu alebo ak existuje podozrenie na poranenie hlavy či krku. Bezprostredne po otrase mozgu je hráč vyšetrený.
Ak vykáže isté hodnoty, tak odchádza na ďalšie vyšetrenia do nemocnice. Ak je hráč v stabilizovanom stave a nevyžaduje okamžitý prevoz do nemocnice, možno podľa rozhodnutia zdravotníckeho personálu použiť selektívne ochladzovanie hlavy a krku systémom PolarCap.
Takáto pomôcka sa používa iba vtedy, keď je hráč v stabilizovanom stave a nevyžaduje okamžitý prenos do nemocnice. Chladenie preto nesmie nahradiť odborné vyšetrenie ani rozhodnutie o transporte do nemocnice.
Pri podozrení na závažnejšie poranenie hlavy, krku alebo mozgu je prioritou okamžité zabezpečenie hráča a jeho prevoz na ďalšiu diagnostiku. O použití akéhokoľvek doplnkového postupu rozhoduje lekár.
Liečba otrasu mozgu
Otras mozgu je zákerné ochorenie. Neexistuje totiž žiadny spôsob liečby, ako napríklad pri hnisavej angíne, kde nasadí lekár antibiotiká a v priebehu pár dní je hokejista fit.
Pri otrasoch je hráčovi väčšinou naordinovaný absolútny fyzický aj psychický pokoj. Nemôže pozerať televízor, pracovať s počítačom, čítať.
Vždy je ťažké predpovedať, či bude mať pacient problémy týždeň či mesiac. U každého hráča je to ináč.
Obyčajne rekonvalescencia trvá sedem až desať dní, ale všetko je individuálne. Po menších otrasoch často stačia tri-štyri dni pauzy, ale niekedy sa prestávka natiahne na dva-tri mesiace, prípadne až rok.
Hokejisti teraz zvyknú vynechať viac zápasov ako v minulosti, ale nie preto, že by bolo viac otrasov mozgu, ale preto, že to robíme správne. Zranený hráč sa nemôže vrátiť späť, kým nie je na sto percent v poriadku.
Postupný návrat k tréningu a zápasu
Zatiaľ neexistuje jednoznačný protokol, ktorý exaktne hovorí, ako a kedy by sa mal hráč po takomto úraze vrátiť. Byť zdravý je v tomto prípade však relatívny pojem, dôležité je, či je hráč pripravený na záťaž.
Po odznení príznakov musí návrat prebiehať postupne. Hráč najprv zľahka trénuje na suchu a postupne pridáva záťaž.
Simon Jellúš opísal, že po otrase mozgu dostal päťdňový protokol, po ktorom mohol začať trénovať s tímom. Ak sa príznaky vrátia, hráč ho musí začať odznova.
„Keď sme napríklad boli už v štvrtom dni, cítil som sa zle a musel som sa vrátiť späť na začiatok protokolu. A takto išlo dookola. Pri tomto zranení teda nie je žiadny časový harmonogram, kedy sa hráč vráti späť do hry.“
Ak sa hráč pri zvyšovaní záťaže necíti dobre alebo sa príznaky vrátia, musí sa k predchádzajúcemu stupňu vrátiť alebo celý postup začať odznova podľa pokynov lekára.
Pri tomto zranení teda nie je žiadny časový harmonogram, kedy sa hráč vráti späť do hry. O návrate nerozhoduje počet vynechaných dní, ale zdravotný stav a tolerancia postupne zvyšovanej záťaže.
Príklad postupného návratu
Úplné vyradenie zo zápasu a lekárske vyšetrenie.
Fyzický aj psychický pokoj podľa zdravotného stavu.
Ľahká pohybová aktivita bez návratu príznakov.
Postupné zvyšovanie tréningovej záťaže.
Návrat k hokejovým cvičeniam a tímovému tréningu podľa rozhodnutia lekára.
Návrat do zápasu až po zvládnutí predchádzajúcich stupňov bez príznakov.
Ak sa príznaky vrátia, hráč sa nesmie snažiť pokračovať za každú cenu. Predčasný či urýchlený návrat môže spôsobiť hokejistom v neskoršom veku vážne zdravotné problémy.
Prečo je predčasný návrat na ľad nebezpečný
Veľkým problémom je snaha o čo najskorší návrat späť na ľad. Práve predčasný či urýchlený návrat, kedy sa sám hráč snaží čím skôr vrátiť do zostavy alebo je tam aj tlak zo strany trénera, môže viesť k opätovnému zhoršeniu stavu.
Keď hokejista nastúpi na duel s nedoliečeným otrasom mozgu výrazne riskuje ďalšie podobné zranenie, keďže je na opakovaný otras náchylnejší a navyše ďalší otras môže byť s oveľa horšími následkami.
Hlavne nedoliečené otrasy mozgu môžu mať fatálne následky. V takých prípadoch stačí, že príde hokejista do kontaktu s protihráčom a okamžite je naspäť v problémoch.
Príkladom je skúsenosť Miroslava Pupáka, ktorý sa po otrase mozgu v play-off pokúšal pokračovať v súťaži. „V siedmom som síce hral, no počas neho som odstúpil. Aj neskôr som to ešte skúšal, ale nebolo to dobré.“
„Ak by sa to nestalo v play-off, ale v základnej časti, tak by som určite mal dlhšiu pauzu. Nemali sme však až taký široký káder, navyše som chcel mužstvu čo najviac pomôcť.“
Vychovávame nielen hráčov, ale aj trénerov, generálnych manažérov a majiteľov k tomu, aby pochopili, že zranený hráč sa nemôže vrátiť späť, kým nie je na sto percent v poriadku.
Opakované otrasy a dlhodobé následky
Následky nie sú rizikom len z krátkodobého hľadiska, ale aj z toho dlhodobého. Následky sa môžu človeku začať prejavovať aj roky po skončení kariéry a môžu mu výrazne ovplyvniť kvalitu života.
Mnohí cítia následky otrasov ešte dlho po konci kariéry. Často lekári hráčom diagnostikovali chorobu s oficiálnym pomenovaním CTE.
CTE je degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré postihuje ľudí, ktorí v živote schytajú veľa tvrdých rán do hlavy. Prejavuje sa napríklad výpadkami pamäte, častou zmenou nálad, depresiami, nevypočítateľnosťou a stratou sebakontroly.
Človek postihnutý týmto ochorením je hrozbou pre seba i svoje okolie. CTE často vyústi až do demencie.
Opakované úrazy mozgu môžu viesť k poúrazovej encefalopatii. Nastávajú zmeny správania a sú aj hokejisti, ktorí si siahli na život, prípadne zomreli v mladšom veku.
Takéto predčasné návraty môžu spôsobiť hokejistom v neskoršom veku vážne zdravotné problémy. Následky sa môžu prejaviť vo forme depresií, viac alebo menej miernych neuropsychiatrických ochorení, ale potenciálne aj vo forme vyššej náchylnosti na také závažné a doteraz neliečiteľné ochorenia, akými sú Parkinsonova alebo Alzheimerova choroba.
Príklady zo špičkového hokeja
Eric Lindros, Pat LaFontaine, Adam Deadmarsh, Paul Kariya, Marc Savard, Keith Primeau či Chris Pronger patria medzi veľké osobnosti NHL, ktorých okrem hokejového umenia spája ešte jedna vec: hviezdne kariéry museli predčasne ukončiť pre otrasy mozgu.
Lindros mal vo veku 33 rokov v zdravotnom zázname osem vážnych otrasov mozgu a predčasne ukončil kariéru. Po zavesení korčúľ na klinec venoval Zdravotníckemu centru v kanadskom Londone päť miliónov dolárov na výskum a liečbu otrasov mozgu.
Sidney Crosby vynechal pre otras mozgu polovicu sezóny 2010/2011. Kanadská hokejová ikona dostala takú lekársku opateru, ako vari žiaden iný hráč na svete.
Napriek tomu sa mu pootrasové symptómy niekoľkokrát znovu vrátili a nie je vylúčené, že sa mu ešte vrátia. Tento príklad ukazuje, že návrat k športu nemožno urýchliť ani vtedy, keď má hráč k dispozícii špičkovú zdravotnú starostlivosť.
Výrazným príkladom dlhodobých následkov bol Rob Frid. Počas svojej kariéry vystriedal niekoľko nižších zámorských súťaží, kde získal povesť bitkára.
V pästných súbojoch schytal množstvo rán do hlavy, ktorú mu nechránila prilba. Utrpel zhruba 75 otrasov mozgu a kariéru musel ukončiť už ako 29-ročný.
Hokejový svet šokovala smrť bývalého obrancu Steva Montadora. Po náhlom úmrtí mu zistili, že mal CTE.
Vo veku 28 rokov odišiel zo sveta známy bitkár Derek Boogaard. Zomrel na následky predávkovania sa drogami a alkoholom. Neskôr sa prišlo na to, že sa nimi snažil zmierniť následky otrasu.
Prevencia otrasov mozgu v hokeji
Prevencia sa začína znižovaním počtu nebezpečných úderov do hlavy. Meníme pravidlá, všetky útoky na hlavu sú zakázané a potrestané.
Rozhodcovia začali prísnejšie posudzovať zákroky na hlavu. Z NHL sa postupne vytratili bitkári, tých skutočných je v súčasnosti ako šafranu.
Hráčov treba naučiť, aby nedohrávali súboj so súperom, ktorý ich nevidí. Rešpekt k súperovi a jeho zdraviu musí byť súčasťou techniky aj rozhodovania v osobných súbojoch.
Voľakedy bol za dobrý hit považovaný každý, po ktorom padol súper na ľad. Snažíme sa zmeniť myslenie hráčov.
Vravíme im, že si musia vážiť zdravie seba i súpera, inak sa ich kariéra môže výrazne skrátiť. Útoky na hlavu treba posudzovať prísne bez ohľadu na to, či boli úmyselné alebo neúmyselné.
Legendárny Ken Dryden navrhol zákaz všetkých úderov do hlavy, či už úmyselných alebo neúmyselných, či lakťom alebo inou časťou tela. Navrhol tiež zákaz dohrávania bodyčekov a automatické vylúčenie pre hráča, ktorý protihráča zasiahne do hlavy.
Hoci prilba znižuje riziko niektorých poranení, nedokáže úplne zabrániť otrasu mozgu pri prudkom zrýchlení, spomalení alebo rotácii hlavy. Najnebezpečnejšie sú najmä bočné nárazy, pri ktorých prilba neochráni hráča tak efektívne ako pri nárazoch spredu či odzadu.
Úlohy jednotlivých členov tímu
Hráč: musí okamžite oznámiť príznaky, nesmie ich zatajovať a nemá sa vracať do hry bez lekárskeho súhlasu.
Tréner: nesmie vytvárať tlak na skorý návrat hráča a musí rešpektovať zdravotné rozhodnutie.
Zdravotnícky tím: zabezpečuje vyšetrenie, sledovanie príznakov, rozhodnutie o ďalšej diagnostike a postupné zvyšovanie záťaže.
Rozhodcovia: musia prísne posudzovať zákroky smerujúce na hlavu a krk.
Klub: má vytvárať bezpečné podmienky, zabezpečiť zdravotnú starostlivosť a podporovať vzdelávanie hráčov aj realizačného tímu.
PolarCap ako možnosť akútnej starostlivosti
Košický hokejový klub zaviedol do praxe prenosný chladiaci systém PolarCap ako prvý klub na Slovensku. Zariadenie je určené na selektívne ochladzovanie hlavy a krku športovcov bezprostredne po otrase mozgu.
Využíva sa bezprostredne po otrase mozgu v stabilizovanom stave hráča priamo na mieste úrazu. Cieľom je znížiť zvýšenú teplotu mozgu, stabilizovať zdravotný stav a spomaliť metabolické procesy, ktoré sú spojené s otrasom mozgu.
PolarCap je čiapka, v ktorej cirkuluje chladná tekutina po hlave a krku, čím sa rýchlo zníži teplota mozgu. Prístroj zníži zvýšenú teplotu mozgu a spomalí metabolické procesy, ktoré sú spojené s otrasom mozgu.
Zároveň tým urýchli stabilizáciu zdravotného stavu hráča a vďaka tomu sa skráti jeho liečba. Metabolity vznikajú veľmi rýchlo a ak pacient nevyžaduje okamžitý odvoz do nemocnice, tak je dôležité mu aplikovať túto terapiu čo najskôr.
Inovatívna zdravotnícka pomôcka sa používa 30 až 45 minút, počas ktorých chladí teplotou 8 alebo 10 stupňov. Prvá liečba trvá 30 minút, neskoršie 45.
Pomôcka má dva módy. Prvý je na 8 stupňov, druhý na nulu.
Podľa lekárov má veľký význam aj u opakovaných otrasov mozgu. Pri opakovaných otrasoch mozgu môže výrazne skrátiť obdobie liečby, hoci nenahrádza lekárske vyšetrenie, pokojový režim ani postupný návrat k záťaži.
Klinické štúdie vo Švédsku ukázali, že hráči liečení týmto systémom sa po otrase mozgu vrátili rýchlejšie na ľad a skrátili sa ich dlhodobé absencie. Počet absencií nad tri týždne sa znížil o 80 percent.
Košický klub má systém k dispozícii aj počas vonkajších zápasov, pretože je prenosný. Bezprostredne po otrase idú lekári vyšetriť hráča do kabíny, pričom na to majú rýchly skórovací systém.
Ak hráč vykáže hodnoty vyžadujúce ďalšie vyšetrenia, odchádza do nemocnice. Ak to nie je nevyhnutné a hráč zostane v stabilizovanom stave, zdravotnícky tím môže nasadiť PolarCap.
Skúsenosť hráča po opakovanom otrase
Simon Jellúš utrpel otras mozgu počas štvorročného pôsobenia v zámorskej univerzitnej súťaži NCAA a neskôr aj v slovenskej extralige po zrážke s Martinom Bodákom z HK Poprad.
„U každého je priebeh otrasu mozgu iný. Ja som mal taký stredný priebeh. Krútila sa mi hlava, prevládala celková únava, trochu som sa tackal. Po pár dňoch to prešlo a dostal som sa na päťdňový protokol, po ktorom môžem začať trénovať s tímom.“
Do zápasového kolotoča sa vrátil po troch týždňoch. V inom opise svojho zranenia uviedol, že následná liečba si vyžiadala päťtýždňovú pauzu.
Rozdiel v dĺžke pauzy súvisel s konkrétnym priebehom a podmienkami návratu, pretože pri otrase mozgu neexistuje jednotný časový harmonogram. Dôležité je neurýchliť návrat na ľad, pretože potom sa problémy môžu vrátiť a následky môžu byť veľmi zlé.
Jellúš mal v čase svojho zranenia už druhý otras mozgu. Jeho skúsenosť ukazuje, že aj pri stredne výrazných príznakoch, ktoré po niekoľkých dňoch ustúpia, zostáva nevyhnutné absolvovať celý postup návratu k záťaži.
Výskum a zdravotné protokoly na Slovensku
Na Fakulte telesnej výchovy a športu v Bratislave zorganizovali prednášku pre študentov športovej špecializácie trénerstvo, na ktorej sa venovali tejto téme.
Katedra športových hier FTVŠ v spolupráci so Slovenským zväzom ľadového hokeja a Neuroimunologickým ústavom Slovenskej akadémie vied zbierali dáta z hokeja, ktoré následne aj vyhodnocovali.
Hlavným cieľom projektu bolo vytvoriť zdravotný manuál pre hráčov po úraze hlavy a krku, pre ich bezpečný návrat do tréningového procesu. Týmto spôsobom sa má predísť nežiaducim následkom a rizikám poškodenia mozgu u slovenských hokejistov, ktoré by mohli vzniknúť u nedoliečených hráčov.
Výskum prebiehal u kadetov, dorastencov a juniorov vo vybraných hokejových kluboch. V štúdii malo byť zapojených cez tisíc mladých hokejistov.
Základné odbery krvi slúžili na to, aby sa vzorky krvi a plazmy mohli správne vyhodnocovať a porovnávať s tými, ktoré boli odoberané v priebehu sezóny, ak u niektorého z hráčov prišlo k úrazu hlavy.
Výskumníci sa snažili registrovať jednotlivé úrazy hlavy v jednotlivých lokalitách tak, aby mohli získať biologické vzorky pri odbere krvi po úraze do hodiny a dopraviť ich v mrazenom stave do Bratislavy.
Zároveň prebiehalo zaškolenie zdravotných pracovníkov, aby vedeli, ako postupovať v súvislosti so štúdiou v prípade, ak prišlo k poraneniu hlavy alebo krku. Hráčom, ktorým sa úraz mozgu stal, sa v priebehu liečby dávali špeciálne zdravotnícke pokyny.
Výsledky odberov krvi mali slúžiť iba na vedecké účely a k ochrane zdravia hráčov. Výskum bol anonymný a prebiehal v súlade so zásadami GDPR o ochrane osobných informácií.
Vzdelávanie ako súčasť prevencie
Výskumom chcú odborníci poukázať na riziká, ale aj vzdelávať samotných hráčov a trénerov. Veľkým problémom je totiž snaha o čo najskorší návrat späť na ľad.
Nie je jednoduché zmeniť myslenie hráčov, ale čiastočne sa to darí. Na juniorských šampionátoch počet otrasov mozgu v ostatných rokoch klesá.
Hokejisti si nemusia vždy dostatočne uvedomovať riziko. Nechcú zraniť súpera, ale zároveň sú pripravení urobiť všetko pre víťazstvo.
Nárazy do hlavy sa trestajú čoraz viac, preto sa predpokladá, že postupom času sa prístup hráčov zlepší. Zmena myslenia však musí zahŕňať aj trénerov, generálnych manažérov, majiteľov a ďalších ľudí, ktorí vytvárajú tlak na zostavu.
Otras mozgu nie je bežné zranenie, pri ktorom možno návrat určiť podľa kalendára. Rozhodujúce je, či príznaky ustúpili a či hráč zvládne postupne zvyšovanú záťaž bez ich návratu.
Dôchodca NHL bojuje s následkami otrasu mozgu
Kedy vyhľadať lekársku pomoc
Každý hráč po silnom údere do hlavy, po páde s nárazom hlavy alebo po prudkej zrážke by mal byť vyšetrený zdravotníckym pracovníkom, najmä ak sa objavia bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť, zvracanie, ospalosť, poruchy sústredenia, výpadok pamäti, tackanie alebo zhoršenie stavu.
Hráč nesmie pokračovať v hre iba preto, že sa príznaky na chvíľu zmiernili. Po otrasoch mozgu sa môžu ťažkosti vrátiť pri fyzickej alebo psychickej záťaži.
Ak existuje podozrenie na traumu hlavy alebo krku, o ďalšom postupe rozhoduje lekár. Pri zhoršovaní stavu alebo pri podozrení na vážnejšie poranenie je potrebný okamžitý prevoz do nemocnice.
Najväčšou chybou je zatajenie príznakov, pokračovanie v zápase a následný návrat k hokejovej záťaži bez lekárskeho posúdenia. Zdravie hráča má prednosť pred výsledkom zápasu, play-off aj celou sezónou.