Cievy mozgu: ako prebiehajú, čo zásobujú a prečo sú dôležité

Cievy mozgu privádzajú okysličenú krv najmä prostredníctvom dvoch párov tepien: vnútorných krčných tepien a stavcových tepien. Ich vetvy sa na spodine mozgu spájajú do tepenného okruhu, ktorý sa nazýva Willisov okruh a pomáha vyrovnávať tlak a prietok krvi v karotickom a vertebrobazilárnom riečisku.

Vnútorná krčná tepna zásobuje najmä prednú a strednú časť mozgu, zatiaľ čo stavcové tepny sa spájajú do bazilárnej tepny, ktorá privádza krv do mozgového kmeňa, mozočka a zadných oblastí mozgu. Z týchto veľkých tepien odstupujú povrchové korové, hlboké centrálne a choroidálne vetvy, ktoré zásobujú jednotlivé laloky, podkôrové jadrá, talamus, vnútorné puzdro a ďalšie štruktúry.

Základná úloha mozgových ciev

Pre správné fungování mozku je důležitý dostatečný přívod okysličené krve a tím zajištění výživy pro mozek. Cievy zásobujú mozgové tkanivo kyslíkom a živinami, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie organizmu.

Průtok krve mozkem závisí na věku. U mladého jedince proteče v klidu 750 ml/min, po 50 letech se průtok krve snižuje. Při intenzivní aktivitě neuronů může průtok krve stoupnout až o 50 %.

V řízení mozkové cirkulace převažují místní humorální (metabolické) autoregulační mechanismy - vazodilatační účinky způsobuje hypoxie, hyperkapnie, ale i NO. Průtok krve mozkem je dán tlakovým gradientem a periferním odporem. Díky účinnému autoregulačnímu myogennímu mechanismu je průtok krve neměnný i při velkých změnách tlaku.

Hlavné prívodné tepny mozgu

Mozog je zásoben krví, kterou přivádí dva páry tepen: aa. vertebrales, aa. carotides internae. Svými větvemi jsou na bázi mozku propojeny do circulus arteriosus cerebri (Willisi).

Stavcová tepna a vertebrobazilárny systém

Arteria vertebralis

Arteria vertebralis je větev a. subclavia. V krčním úseku se poté vydává rr. musculares a rr. spinales

A. cerebelli inferior posterior - nejsilnější větev a. vertebralis, zásobuje spodní plochu mozečku.

Arteria basilaris

Arteria basilaris vzniká spojením dvou aa. vertebrales na dolním okraji pons Varoli. Skrz sulcus basilaris pontis probíhá na horní okraj pons Varolli, kde se dělí na dvě aa. cerebri posteriores.

Arteria basilaris vydává drobné větve pro prodlouženou míchu, Varolův most, porus acusticus internus (a. labyrinthi) a mozeček (aa. cerebelli inferiores anteriores, aa. cerebelli superiores).

Aa. cerebri posteriores - konečné a nejsilnější větve a. basilaris, zásobují mediální a spodní plochu spánkového a týlního laloku. Aa. communicantes posteriores - větve aa. cerebri posteriores, spojky k pravé a levé a. carotis interna.

Vnútorná krčná tepna

Arteria carotis interna je pokračovaním spoločnej krčnej tepny a vstupuje do lebky cez karotický kanál. Podle průběhu se dělí na 4 části:

• Pars cervicalis - sinus caroticus - rozšířený začátek a. carotis interna, kde jsou ve ztenčené stěně jsou receptory reagující na tlakové změny; a. carotis interna nevydává na krku žádné větve.
• Pars petrosa - průběh skrz canalis caroticus; vydává drobné větve pro sliznici středoušní dutiny (aa. caroticotympanicae).
• Pars cavernosa - probíhá v sinus cavernosus, vydává drobné větne pro hypofýzu, ganglion trigeminale a dura mater.
• Pars cerebralis - mediálně od processus clinoideus anterior a laterálně od chiasma opticum se dělí na dvě konečné větve: a. cerebri anterior, a. cerebri media.

Okrem toho vydáva a. opthalmica (zásobuje orbitu, slznú žľazu, okohybné svaly, dutinu nosnú, očný bulbus) a a. choroidea anterior (zásobuje plexus choroideus postranných komôr).

Willisov okruh

Circulus arteriosus cerebri (Willisi) Na bázi mozku je vytvořen tepenný okruh z konečných větví aa. carotis internae a aa. vertebrales a jejich spojek.

Konečné větve a. carotis interna (a. cerebri anterior, a. cerebri media) jsou spojeny pomocí a. communicans anterior. Aa. communicantes posteriores spojují obě aa. cerebri mediae s oběma aa. cerebri posteriores.

Tím vzniká vertebrobazilární a karotický tepenný systém, který vyrovnává tlak a průtok krve v obou řečištích.

Willisov okruh môže pri zúžení alebo uzávere niektorej prívodnej tepny čiastočne presmerovať krv cez spojovacie tepny. Jeho usporiadanie však môže byť medzi jednotlivými ľuďmi výrazne odlišné.

Predná mozgová tepna

A. cerebri anterior Jedná se o konečnou větev a. carotis interny. Pravá a levá větev jsou po odstupu spojeny a. communicans anterior.

Arteria cerebri anterior zásobuje orbitální plochu lobus frontalis, gyrus frontalis superior, g. praecentralis, g. postcentralis, g. cinguli a praecuneus.

Uzávěr způsobí druhostrannou obrnu převážně dolních končetin (tj. hemiplegia), frontální syndrom (tj. demence, poruchy chování, poruchy chůze.) či expresivní poruchu řeči.

Vetvy prednej mozgovej tepny

• Pars precommunicalis - čast tepny od jejího vzniku až po a. communicans anterior.
• Aa. centrales anteromediales - do talamus a corpus striatum.
• A. communicans anterior - pre chiasma opticum, hypothalamus, gyrus cingularis.
• Pars postcommunicalis - od místa spojení s a. communicans anterior.
• A. striata medialis distalis, a. frontobasalis medialis, a. polaris frontalis, a. callosomarginalis a a. pericallosa - zásobujú príslušné mediálne a predné oblasti hemisféry.

Stredná mozgová tepna

A. cerebri media Jedná se o nejsilnější větev a. carotis interny. Tato větev běží laterálně a horizontálně k bazi insuly - četné větve zásobující insulární kůru, capsula extrema, claustrum, capsula externa.

Na konvexitě hemisféry zásobuje g. frontalis medius et inferior, většinu g. praecentralis a postcentralis, lobus parietalis, přední část lobus occipitalis, g. temporalis superior a medius, temporální pól.

Uzávěr cévy způsobí kontralaterální hemiplegii, postihující horní končetiny a mimické svalstvo a druhostranné poruchu čití.

Vetvy strednej mozgovej tepny

• Pars sphenoidalis - mezi circulus arteriosus cerebri a kůrou inzuly.
• Aa. centrales anterolaterales - substantia perforata anterior.
• A. polaris temporalis a a. temporalis anterior.
• Pars insularis - na povrchu inzuly.
• Rami terminales inferiores - r. temporalis anterior, r. temporalis medius, r. temporalis posterior, r. temporooccipitalis a r. gyri angularis.
• Rami terminales superiores - a. frontobasalis lateralis, a. prefrontalis, a. sulci precentralis, a. sulci centralis, a. sulci postcentralis a a. parietalis ant. et post.

Zadná mozgová tepna

A. cerebri posterior Nachází se okolo pedunculus cerebri se dostává na mediální plochu lobus temporalis a occipitalis. Zásobuje mediální plochu temporálního a okcipitálního laloku.

Uzávěr cévy způsobí poruchu vidění v kontralaterálním zrakovém poli (zachování vidění v makulární oblasti).

• Pars precommunicalis - segmentum P1.
• Pars postcommunicalis - segmentum P2.
• A. occipitalis lateralis - P3.
• A. occipitalis medialis - P4.

Pars precommunicalis sahá po spojení s a. communicans posterior a vydáva aa. centrales posteromediales, aa. circumferentiales breves, a. thalami perforans a a. collicularis.

Pars postcommunicalis prebieha okolo stredného mozgu na spodnú plochu hemisféry a vydáva aa. centrales posterolaterales, a. thalamogeniculata, rr. choroidei posteriores mediales et laterales a rr. pedunculares.

A. occipitalis lateralis prebieha v kôre spánkového laloka a vydáva rr. temporales. A. occipitalis medialis vydáva r. corporis callosi dorsalis, r. parietalis, r. parietooccipitalis a r. calcarinus.

Hlboké centrálne tepny

Tepny centrální (bazální) Jsou drobné tepny odstupující z počátečních úseků korových tepen. Zanořují se do mozkové tkáně v okolí Willisova okruhu.

• Aa. centrales anteromediales - zásobujú prednú časť striata, preoptickú oblasť a prednú časť hypotalamu.
• Aa. centrales anterolaterales - zásobujú nucleus lentiformis, caput et corpus nuclei caudati, putamen, globus pallidus a prednú časť capsula interna.
• Aa. centrales posteromediales - zásobujú zadnú časť talamu a hypotalamu, subthalamus, globus pallidus a tegmentum mesencephali.
• Aa. centrales posterolaterales - zásobujú zadnú časť talamu, corpora geniculata, corpus pineale, capsula interna a tectum mesencephali.

Hlboké tepny sú dôležité najmä preto, že privádzajú krv do štruktúr uložených pod povrchom mozgovej kôry. Ich uzáver môže poškodiť podkôrové jadrá, vnútorné puzdro alebo talamus a vyvolať výrazné poruchy hybnosti, citlivosti či koordinácie.

Tepny zásobujúce choroidálne plexy

A. choroidea anterior vydáva vetvy pre plexus choroideus temporálneho rohu postrannej komory, glomus a plexus choroideus v centrálnej časti postrannej komory.

Ďalšie vetvy smerujú k hippokampálnej formácii, amygdale, globus pallidus a crus posterior capsulae internae.

• rr. choroidei ventriculi lateralis
• rr. choroidei ventriculi tertii
• rr. substantiae perforatae anteriores
• rr. chiastmatici
• rr. tractus optici
• rr. corporis geniculati lateralis
• rr. genus capsulae internae
• rr. cruris posterioris capsulae internae
• rr. partis retrolentiformis capsulae internae
• rr. globi pallidi
• rr. caudae nuclei caudati
• rr. hipocampi
• rr. corporis amygdaloidei
• rr. nucleorum thalami
• rr. substantiae nigrae
• rr. nuclei rubri
• rr. cruris cerebri

A. choroidea posterior vydáva vetvy pre plexus choroideus tretej komory, tectum a mediálnu časť talamu.

Žilový odtok z mozgu

Žilová krv z mozgu odteká povrchovými a hlbokými mozgovými žilami do žilových splavov tvrdej mozgovej pleny. Odtiaľ pokračuje cez sinus sigmoideus do vnútornej hrdelnej žily.

Povrchové mozgové žily

• Vv. cerebri superiores - odvádzajú krv z hornej časti konvexity hemisféry a ústia do sinus sagittalis superior.
• V. cerebri media superficialis - ústi do sinus sphenoparietalis alebo do sinus cavernosus.
• V. anastomotica magna - Trolardova žila, spojka povrchovej strednej mozgovej žily s hornou mozgovou žilou.
• V. anastomotica inferior - Labbého žila, spojka so sinus transversus.
• V. cerebri media profunda - ústi do v. basalis.
• Vv. cerebri inferiores - odvádzajú krv z dolnej časti konvexity a spodnej plochy hemisféry.
• V. basalis - vzniká spojením v. cerebri media profunda a v. cerebri anterior a ústi do v. magna cerebri.

Hlboké mozgové žily

Vv. cerebri internae sú párové žily uložené na strope tretej mozgovej komory. Začínajú sútokom troch žíl v oblasti foramen interventriculare: v. anterior septi pelucidi, v. choroidea superior a v. thalamostriata superior.

Obe vv. cerebri internae sa spájajú a vytvárajú v. magna cerebri (Galeni). V. cerebri magna je nepárová, vzniká sútokom oboch vv. cerebri internae v oblasti cisterna venae cerebri magnae, je dlhá iba 1-2 cm, prijíma povrchovú v. basalis a ústi do sinus rectus.

Žilové splavy tvrdej mozgovej pleny

Sinus durae matris sú široké žilové splavy uložené v riasach dura mater, zvnútra kryté endotelom.

Sinus occipitalis začína pri okraji foramen magnum, prebieha nahor po crista occipitalis interna a vlieva sa do confluens sinuum alebo do sinus transversus.

Confluens sinuum je sútok splavov v oblasti protuberantia occipitalis interna. Zúčastňujú sa na ňom sinus sagittalis superior, sinus rectus a sinus occipitalis; krv odtiaľ odteká do sinus transversus. K sútoku do jedného miesta dochádza asi v 10 % prípadov, pričom existuje značná variabilita.

Sinus cavernosus prebieha od fissura orbitalis superior k hrotu pyramídy. Cez splav prechádza a. carotis interna a v jeho durálnej stene sa nachádzajú n. oculomotorius, n. trochlearis, prvá a druhá vetva n. trigeminus. Ústi sem v. ophthalmica superior.

Plexus basilaris je žilová pleteň na clivus occipitalis, ktorá prepája sinus cavernosus, sinus marginalis a žily chrbticového kanála.

Prečo dochádza k poškodeniu mozgových ciev

Cerebrovaskulárne ochorenia vznikajú na základe rôznorodých príčin. Všeobecne sa delia na vrodené alebo získané.

Na skupinu vrodených má vplyv genetická výbava, ako je to napríklad v prípade arteriovenóznych malformácií či pri CADASIL (cerebrálna autozomálna dominantná arteriopatia).

Vrodené cievne poruchy

Artériovenózne malformácie tvoria splete krvných ciev, pričom ide o zmiešanie tepien a žíl. Toto spojenie je patologické, nakoľko je priame spojenie tepien a žíl nechráni nízkotlakové žily pred zvýšeným tlakom v tepnách.

Rizikom je ruptúra a krvácanie z malformácie. V niektorých prípadoch prebiehajú celoživotne nepozorovane a bezpríznakovo. Na proti tomu existujú i také, pri ktorých sa riziko prasknutia cievy zvyšuje každoročne.

Spomínané ochorenie CADASIL (Cerebral Autosomal Dominant Arteriopathy) je spôsobené mutáciou v génoch a ide o dedičné ochorenie. Rozvíjať sa môže už v mladosti po 30. roku života.

Jeho základom sú početné infarkty drobných mozgových tepien. Zapríčiňuje ich progresívna hypertrofia buniek hladkého svalstva cievnej steny.

Z toho vyplývajú rozličné ťažkosti od intenzívnych migrén, cez poruchy psychiky, poznávania až po viaceré neurologické problémy. Často sa ochorenie zamieňa za iné choroby, napríklad i psychiatrické poruchy.

Získané cievne ochorenia

Počas života sa nesprávnou životosprávou podieľame na rozvoji rôznych ochorení. Samozrejme, taktiež má k ich rozvoju určitý vzťah i genetická predispozícia a dedičnosť.

Prispieva k nim i pribúdajúci vek a prirodzené opotrebenie. Ide teda o faktory, ktoré nevieme svojim konaním ovplyvniť a tie, ktoré sú ovplyvniteľné.

• vyšší vek
• mužské pohlavie
• dedičnosť a rodinný výskyt
• vysoký cholesterol v krvi
• vysoký krvný tlak - hypertenzia
• fajčenie - aktívne i pasívne
• nadmerný príjem alkoholu
• cukrovka - diabetes mellitus
• porucha srdcového rytmu
• nadváha a obezita
• nadbytok nasýtených mastných kyselín v strave
• nedostatok pohybu a sedavý štýl života
• úraz a vyššie riziko mozgovej aneuryzmy

Väčšinu z týchto faktorov vieme počas svojho života ovplyvniť = ovplyvniteľné RF. Zdravá životospráva = znižuje riziko výskytu cievnych ochorení.

Ateroskleróza, trombóza a embólia

Najčastejšou zmenou, ktorá postihuje tepny, je artérioskleróza. Ide o všeobecný pojem pre tvrdnutie tepien - sprievodný jav starnutia, pri ktorom steny ciev hrubnú, strácajú svoju prirodzenú pružnosť a tuhnú.

Jej špecifickým a oveľa nebezpečnejším typom je ateroskleróza. Kým artérioskleróza je len samotná strata pružnosti, ateroskleróza je aktívne ochorenie, pri ktorom sa zmenšuje priesvit tepien následkom ukladania patologických nánosov v ich stene.

Pričom stručne ide o ukladanie nánosov v cievnej stene. Tukové a iné zložky sa chorobne ukladajú do ciev. Tento proces počas rokov spôsobuje zúženie priesvitu ciev a tým i priestor pre prúdenie krvi.

Cievna stena je tuhá, menej elastická. Taktiež preto sa rozvíja vysoký krvný tlak. Hypertenzia je následne rizikovým faktorom, ktorý ďalej patologicky vplýva naprieč celým ľudským organizmom.

Okrem aterosklerózy a hypertenzie je riziková i trombóza. Trombóza, čiže tvorba krvných zrazením má rovnako multifaktoriálnu príčinu vzniku.

Okrem poruchy zrážania krvi sa na tvorbe nástenných trombov v cievach podieľa i narušená cievna stena pre aterosklerotický plát, čiže ateroskleróza. Ateroskleróza + trombóza = možné nedokrvenie - ischémia alebo tiež embólia.

Pričom krvné zrazeniny sa tvoria i v srdci. Príkladom stavu zapríčiňujúceho tvorbu trombov je srdcová arytmia, ale taktiež ochorenia srdcových chlopní.

Embólia je stavom, keď sa krvná zrazenina vytvorí a uvoľní na inom mieste tela. Následne putuje krvným obehom a zaklenie sa v menšej cieve.

Krvná zrazenina cievu upchá, čo má za následok nedokrvenie časti za embolizáciou, teda ischémiu. Pri upchatí mozgovej tepny vzniká forma ischemickej cievnej mozgovej príhody.

Zúženie ciev v mozgu

Zúženie ciev v mozgu je veľmi časté ochorenie, ktoré sa spočiatku nemusí nijako prejaviť, no v pokročilom štádiu ohrozuje život pacienta. Môže viesť k ischemickej mozgovej príhode alebo ku krvácaniu.

Zúženie ciev patrí medzi cerebrovaskulárne ochorenia, teda ochorenia mozgových ciev. Cievy zásobujú mozgové tkanivo kyslíkom a živinami, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie organizmu.

Zúženie ciev v mozgu spôsobuje poruchu prekrvenia. Ide o závažné akútne ochorenie, už niekoľko minút nedostatočného prekrvenia môže viesť k trvalým následkom na zdraví.

Najčastejšia príčina zúženia

Zúženie ciev v mozgu najčastejšie spôsobuje nahromadenie usadenín cholesterolu, tukov, vápnika a ďalších látok pozdĺž výstelky tepny. Toto zúženie alebo kôrnatenie tepien sa nazýva ateroskleróza.

V takto narušenej cieve môže nastať trombóza, ktorá cievu uzavrie úplne. Poškodenie mozgových ciev môže spôsobiť aj embólia, čiže zanesenie krvnej zrazeniny z iného miesta v organizme.

Aneuryzma a cievne malformácie

Iným príkladom je aneuryzma mozgovej cievy. Čo je patologické abnormálne vydutie cievy. Vydutá stena tepny je oslabená, čo tvorí riziko prasknutia tepny a následného krvácania.

Oslabená vydutá cievna stena môže prasknúť, čo spôsobí krvácanie. Subarachnoidálne krvácanie je zväčša spôsobené prasknutím intrakraniálnej aneuryzmy.

Artériovenózne malformácie sú anomálie v spojení tepny so žilou bez kapilárneho spojenia. Priamo spájajú vysokotlakový tepnový systém s nízkotlakovým žilovým systémom, čo zvyšuje riziko krvácania.

Medzi ďalšie cerebrovaskulárne anomálie patria durálna arteriovenózna fistula, cavernózna malformácia - cavernózny hemangióm a venózna malformácia.

Moyamoya, stenózy a disekcie

Pri cievnych mozgových ochoreniach nemusí byť príčina vypuknutia vždy známa. Takáto forma ochorenie sa označuje ako idiopatická.

Príkladom je choroba s názvom Moyamoya. Ide o formu vaskulitídy, ktorá môže mať primárnu a sekundárnu príčinu.

Nedokrvenie časti mozgu spôsobí stenóza, teda zúženie tepny. Plus, príčinou neurologických ťažkostí sú i drobné krvácania.

Podľa nich dostala choroba i svoj názov, ktorý v japončine znamená obláčiky dymu, nakoľko pri angiografii tvoria typický nález na mozgu.

Medzi ďalšie ochorenia patria stenóza karotídy, ktorá vzniká zväčša pre aterosklerózu, intrakraniálna stenóza, intrakraniálna aterosklerotická choroba, disekcia krčnej či chrbticovej tepny a zápalové ochorenie cievy - vaskulitída.

Disekcia znamená prasknutie cievnej steny, napríklad pri fibromuskulárnej dysplázii a poškodení cievnej steny.

Náhla cievna mozgová príhoda

Náhla cievna mozgová príhoda (NCMP) patrí v Európe k tretej najčastejšej príčine smrti a najčastejšej príčine invalidity - trvalého narušenia zdravia a fyzickej spôsobilosti.

Náhla cievna mozgová príhoda (infarkt mozgu, mozgová porážka, mŕtvica) je strašiakom našej doby. To, čo nás straší, nie je len smrť, ale aj trvalé následky, ktoré dramaticky znižujú kvalitu života.

Cievna mozgová príhoda môže byť ischemická (spôsobená nedostatkom kyslíka a živín) alebo hemoragická (spôsobená zakrvácaním do mozgu).

Ide o stav, keď mozgové tkanivo ostane bez zásobenia krvou. Je to akútny, potenciálne život ohrozujúci stav.

Ischemická mozgová príhoda

Viac ako 80 % náhlych cievnych mozgových príhod vzniká v dôsledku poruchy prekrvenia mozgu (ischémie). Prívod krvi do časti mozgu nastáva najčastejšie pre upchatie cievy krvnou zrazeninou (trombom).

Táto zrazenina vznikne najmä pri dlhodobom patologickom procese, ktorý postihuje tepny ľudského tela a volá sa kôrnatenie (ateroskleróza).

Ischemická mozgová príhoda vzniká pri zúžení alebo upchatí mozgovej cievy. Jej príčinou býva ateroskleróza ciev alebo fibrilácia predsiení, pri ktorej vznikne krvná zrazenina putujúca do ciev mozgu.

Menej časté príčiny upchatia tepny v mozgu sú napríklad zápalový proces, úraz tepny (disekcia) alebo porucha krvnej zrážanlivosti.

Krvácavá mozgová príhoda

Druhou najbežnejšou príčinou náhlej cievnej mozgovej príhody je krvácanie do mozgu. Ku krvácaniu častejšie dochádza u pacientov s dlhoročne zvýšeným krvným tlakom, no môže sa objaviť i spontánne, alebo pri poruchách krvnej zrážanlivosti a cievnych ochoreniach.

Prejavy mozgového krvácania môžu byť podobné ako pri mozgovej príhode z nedokrvenia (ischemickej). Krvácanie sa často objavuje na rôzne veľkých miestach vnútri mozgu, preto môžu byť symptómy variabilné, nezriedka veľmi vážne.

Hemoragickú mozgovú príhodu spôsobuje krvácanie do mozgu. Príčinou je najčastejšie prasknutie oslabenej cievy vplyvom vysokého krvného tlaku, prípadne prasknutie aneuryzmy (vydutiny) mozgovej tepny.

Krv sa vylieva do mozgového tkaniva a utláča ho, čím opäť spôsobí jeho nedokrvenosť. Stáva sa aj to, že ischemická mozgová príhoda zakrváca - nedokrvené miesto v mozgu sa zmení na zakrvácané.

Subarachnoidálne krvácanie

Na treťom mieste v príčinách náhlych cievnych mozgových príhod je subarachnoidálne krvácanie (SAH). Príčinou subarachnoidálneho krvácania je obvykle oslabenie steny tepny vnútri v lebke výduťou (aneuryzma).

Pri prasknutí výdute sa krv vylieva medzi povrch mozgu a lebku. Výduť môže prasknúť aj u mladých osôb bez akejkoľvek choroby alebo rizikových faktorov.

Prejavuje sa veľmi silnou, náhle vzniknutou bolesťou hlavy, stuhnutosťou krku, prípadne až poruchou vedomia.

Okrem odlišných prejavov je odlišný i terapeutický prístup, pri ktorom spolupracuje neurochirurg a intervenčný rádiológ a ktorý zahŕňa ošetrenie zdroja krvácania, krvácajúcu výduť.

Prechodný ischemický atak

Prechodná forma ischemickej cievnej mozgovej príhody sa nazýva tranzitórny ischemický atak (TIA). Ide len o prechodné obmedzenie prekrvenia v časti mozgu - príznaky a poruchy sa objavia a najneskôr do 24 hodín zmiznú.

Prejavy mozgovej príhody môžu vzniknúť a v čase do niekoľko minút až hodín opäť zmiznúť. V takom prípade ide o prechodný, tzv. tranzitórny ischemický atak (TIA).

Pacient si tieto prejavy vôbec nevšimne, alebo si ich uvedomí až oneskorene, alebo keď sa vyskytujú opakovane. Takýto stav však môže signalizovať riziko mozgovej príhody a treba ho riešiť rovnako urgentne, ako rozvinutú mozgovú príhodu.

Prekonanie TIA signalizuje vysoké riziko vzniku náhlej cievnej mozgovej príhody a pacient preto musí byť podrobne vyšetrený a zostať pod odborným dohľadom.

Príznaky poškodenia mozgových ciev

Upchatie tepny môže nastať v ktorejkoľvek oblasti mozgu. Podľa lokality sa líšia príznaky, ktoré upchatie tepny vyvolali.

Oslabenie polovice tela

OSLABENIE POLOVICE TELA patrí k najčastejším príznakom mozgovej príhody. Slabosť môže postihnúť pravú alebo ľavú polovicu tváre, ruku a/alebo nohu (tzv. hemiparéza).

Na jednej strane tela môže dôjsť k oslabeniu tváre, ruky i nohy súčasne, alebo môže byť slabšia len ruka alebo len tvár. V najťažších prípadoch, pri postihnutí časti mozgu, zvanej mozgový kmeň, dochádza i k slabosti celého tela - všetkých štyroch končatín súčasne.

Závažnosť oslabenia môže prechádzať od takmer nepozorovateľnej, len naznačenej slabosti, až po úplnú nehybnosť končatiny a preto si niekedy možno všimnúť nie slabosť, ale len neobratnosť či nešikovnosť ruky alebo nohy pri určitých činnostiach.

Poruchy citlivosti

STRATA CITLIVOSTI ALEBO TŔPNUTIE (mravenčenie) polovice tela je veľmi častým príznakom. Ide o odlišnú citlivosť alebo tŕpnutie na pravých alebo ľavých končatinách, v zriedkavých prípadoch o bolesť polovice tela.

Poruchy zraku

PORUCHY ZRAKU majú pri mozgovej príhode svoj typický charakter. Môže to byť napríklad výpadok jednej polovice zorného poľa na oboch očiach súčasne (hemianopsia).

Pacient prehliadne napríklad kľučku dverí, chodník alebo cestnú premávku. Ďalším typom výpadku môže byť náhla úplná strata zraku na jednom oku (amauróza).

Veľmi nepríjemným, zriedkavejším typom zrakovej poruchy je náhle vzniknuté dvojité videnie (diplopia), pri ktorom pacient vidí dva obrazy toho istého predmetu, zobrazené akoby vedľa seba, nad sebou či diagonálne.

Poruchy reči a vyslovovania

PORUCHY REČI ALEBO VYSLOVOVANIA vznikajú pri poškodení niektorého z rečových centier v mozgu, keď dôjde k narušeniu tvorby reči a/alebo porozumenia reči (afázia).

Tieto centrá sa u väčšiny pacientov nachádzajú v ľavej polovici mozgu, u ľavákov môžu byť v pravej polovici mozgu.

V miernejších prípadoch poruchy vyslovovania dochádza k zamieňaniu hlások alebo slabík a narušeniu plynulosti reči. Pri závažnejších poruchách dokáže pacient vysloviť len krátke, najmä jednoslabičné slová a v najťažších prípadoch dôjde k úplnej strate reči.

Obdobne môže byť narušená i zrozumiteľnosť písaného textu. Poruchu reči niekedy sprevádza i apraxia - neschopnosť alebo sťažená schopnosť realizovať bežné sebaobslužné činnosti, ako obliekanie, čistenie zubov alebo umývanie sa.

Ak dôjde k narušeniu ovládania a koordinácie svalov ktoré sa podieľajú na artikulácii reči, vznikne dysartria. Vtedy je reč ťažko zrozumiteľná, no pacient nemá problém s porozumením a pri vyslovovaní používa správne slová, tvorí vety a jeho prejav je gramaticky správny.

Závrat a poruchy rovnováhy

ZÁVRAT A PORUCHY ROVNOVÁHY, točenie hlavy alebo pocit neistoty v priestore patria k veľmi častým sťažnostiam pacientov.

Pri mozgovej príhode je typický náhly rozvoj týchto pocitov so silnou intenzitou a tento stav pretrváva dlhodobo a nemení sa, nereaguje na polohu hlavy a podobne.

Nutná je opora od druhej osoby alebo napríklad pridŕžanie sa steny či nábytku. Okrem pocitov nerovnováhy alebo neistoty v priestore často dochádza súčasne i k poruche koordinácie, keď pacient nedokáže dosiahnuť napríklad pohár na stole alebo trafiť prstom tlačidlo, tzv. ataxia.

Obvykle sú tieto poruchy zapríčinené mozgovou príhodou po porušení centier v oblasti mozočka alebo mozgového kmeňa.

Poruchy myslenia, nálady a osobnosti

PORUCHY MYSLENIA A NÁLADY, zmeny osobnosti patria k častým a nemenej obťažujúcim prejavom poškodenia mozgu ako napríklad poruchy hybnosti.

V dôsledku poškodenia a zániku mozgových buniek môže dôjsť k prechodným alebo trvalým zmenám v mentálnej výkonnosti, najmä v podobe poruchy pamäti a sústredenia.

Zriedkavé nie sú ani depresie, no často sú pri diagnóze nerozpoznané. Pritom veľmi závažne ovplyvňujú napríklad rehabilitáciu alebo návrat do práce či sociálne väzby.

Pri postihnutí predných častí mozgu môže dôjsť i bez iných výpadkov k trvalej zmene intelektu, správania alebo osobnosti v podobe náhleho rozvinutia demencie, nevhodného či násilného správania, neprimeraných záchvatov plaču alebo smiechu.

Čo robiť pri náhlom vzniku príznakov

Pacienti počujú od lekárov vždy rovnakú odpoveď: nečakajte a okamžite konajte. Nesnažte sa vysvetliť ťažkosti únavou alebo „pokročilým vekom“.

Keď objavíte príznaky, ktoré ste u seba alebo druhej osoby dosiaľ nevideli, volajte bezodkladne záchrannú službu na čísle 155!

Pri ich výskyte ihneď volajte 112, aby sa k vám pomoc dostala včas. Pri mozgovej príhode ide o čas a dôležitá je doslova každá minúta.

Ak je to možné, zaznamenajte čas, keď sa ťažkosti objavili, pomôže to lekárom rozhodovať o liečbe. Nevezte pacienta po vlastnej osi do nemocnice ani ho nenechajte šoférovať.

Pomôcka FAST

• F - Face (tvár): Požiadajte osobu, aby sa usmiala. Darí sa jej to symetricky alebo je poklesnutý ústny kútik?
• A - Arms (horné končatiny): Požiadajte osobu, aby zdvihla obe ruky pred seba. Darí sa jej to alebo jedna končatina poklesne?
• S - Speech (reč): Požiadajte osobu, aby zopakovala jednoduchú vetu. Je reč nezreteľná alebo rozpráva „z cesty“?
• T - Time (čas): Pri týchto príznakoch ihneď volajte 112.

Nejčastější projevy, které můžete pozorovat, jsou náhlé oslabenie polovice tela, náhla porucha reči, náhla porucha zraku alebo výpadok zorného poľa, náhla prudká bolesť hlavy, dvojité videnie a náhly pocit závratu s poruchou stability.

Diagnostika mozgových ciev

Lekár urobí základné klinické vyšetrenia na zistenie príznakov. Pri podozrení na cievnu mozgovú príhodu vás pošle na CT mozgu.

Ak je s kontrastnou látkou, ukáže sa aj stav mozgových ciev, nielen poškodené ložisko mozgu. Ak máte príznaky, no na CT sa nič neukáže, lekári vám s odstupom času urobia ďalšie CT alebo vás pošlú na magnetickú rezonanciu mozgu (MRI).

Aj MRI mozgu je možné robiť s kontrastnou látkou na zobrazenie stavu ciev. Z krvi vám urobia vyšetrenia hladiny cholesterolu, cukru, prítomnosti infekcie a testy zrážanlivosti krvi.

Súčasťou vyšetrení je aj echokardiografické vyšetrenie srdca. Častou príčinou ischemickej cievnej mozgovej príhody totiž býva fibrilácia srdca, pri ktorej sa vo vnútri srdca vytvára krvná zrazenina.

Jej odtrhnutie môže spôsobiť upchatie mozgovej cievy. Ultrazvukové vyšetrenie krčných ciev môže odhaliť aterosklerózu, čiže vytvorenie povlakov vo vnútri cievy.

Tieto povlaky sú spôsobené hromadením cholesterolu a tukov. Pri ich prasknutí vzniká krvná zrazenina, ktorá je nebezpečná - rovnako ako tá, ktorá vzniká vo vnútri srdca.

Liečba cievnej mozgovej príhody

Liečba cievnej mozgovej príhody je viazaná na iktové centrá, ktoré sú zvyčajne vo veľkých nemocniciach (nie však v každej).

Spôsob liečby závisí práve od času, ktorý uplynul od prvých príznakov. Taktiež je dôležité, či je mozgová príhoda ischemická alebo hemoragická, pretože liečba sa pri oboch typoch veľmi líši.

Liečba ischemickej príhody

Liečba ischemickej mozgovej príhody spočíva v čo najskoršom spriechodnení upchatej cievy. Ak to k lekárovi stihnete do 4,5 hodiny, máte možnosť absolvovať trombolýzu - podajú vám do žily liek, ktorý rozpúšťa danú zrazeninu.

Rýchle podanie trombolýzy zachraňuje nielen život, ale aj zdravie. Je dokázané, že rýchle podanie trombolýzy veľmi výrazne znižuje dôsledky cievnej mozgovej príhody.

Inou možnosťou je odstránenie krvnej zrazeniny cez katéter (trombektómia). Tento výkon vám urobia do 6 hodín od vzniku prvých príznakov. Niekedy lekári zvolia trombolýzu spolu s trombektómiou.

Liečba krvácavej príhody

Liečba hemoragickej mozgovej príhody zahŕňa liečbu vysokého krvného tlaku a úpravu zrážanlivosti krvi.

Inou možnosťou je v niektorých prípadoch intervenčná liečba, pri ktorej sa lekár pomocou špeciálneho katétra dostane k poškodenej cieve a tú ošetrí.

Neustále treba mať na pamäti, že účinná liečba je v prípade mozgovej príhody možná len v krátkom časovom odstupe od vzniku príznakov, a to do niekoľkých hodín.

Hoci je teda interval možnej liečby až 4,5 hodiny, odborný zásah v prvej hodine je pre liečbu účinnejší než v štvrtej hodine intervalu.

Následky a rehabilitácia

Následky cievnej mozgovej príhody sú veľmi individuálne. Niekedy vám nemusia po prekonaní cievnej mozgovej príhody zostať žiadne následky, najmä ak bola príhoda menšieho rozsahu a podarilo sa rýchlo podať liečbu.

• porucha reči
• porucha prehĺtania
• ochabnutie končatín na jednej strane
• ťažkosti so zrakom
• bolesti
• depresia a úzkosť
• poruchy chôdze
• neschopnosť postarať sa o svoje základné životné potreby

Prognóza zdravotného stavu po mozgovej príhode závisí od viacerých okolností. Najdôležitejším faktorom je rozsah mozgového infarktu, teda aká veľká oblasť mozgu bola poškodená.

Postup ďalej závisí od príčiny NCMP, veku a ďalších prítomných ochorení. Vyhliadky po NCMP môže významne ovplyvniť rýchlosť akútnej liečby, keďže každú minútu zanikajú milióny nervových buniek.

Následne záleží na všetkých zložkách rehabilitácie: jednak pohybového aparátu, ale napríklad aj rehabilitácie reči, prehĺtania alebo stability, ergoterapie a podobne.

Liečebná a rehabilitačná starostlivosť obvykle trvá niekoľko týždňov, nezriedka však i tri mesiace, pre menšiu časť pacientov aj dlhšie.

Ak ste prekonali cievnu mozgovú príhodu, môžu vám zostať určité príznaky aj po prepustení z nemocnice. Je veľmi individuálne, či a ako sa budete z tejto udalosti zotavovať.

Ak vám zostali následky, budete potrebovať starostlivosť špecialistov - rehabilitačného lekára, logopéda, neurológa a podobne.

Existujú rôzne rehabilitačné pomôcky, ktoré vám uľahčia život. Môže to byť napríklad invalidný vozík, chodúľka, polohovacia posteľ, držiak do sprchy či vane, matrac proti preležaninám a podobne.

Prevencia poškodenia mozgových ciev

Medzi preventívne opatrenia, ktoré môžu zabrániť problémom so zúženými cievami a vznikom následných komplikácií, patrí zdravá životospráva.

• dbajte na zdravú životosprávu;
• udržiavajte si zdravú telesnú hmotnosť a správnu hladinu cholesterolu;
• do jedálnička zaraďte veľa vlákniny najmä v podobe zeleniny a ovocia;
• stravu majte pestrú a vyváženú;
• venujte sa rekreačnej fyzickej aktivite;
• znižujte stres;
• absolvujte pravidelné preventívne prehliadky;
• doma si pravidelne merajte krvný tlak;
• pri opakovane zvýšenej hodnote nad 140/90 mmHg oslovte svojho všeobecného lekára;
• dodržiavajte liečbu vysokého krvného tlaku, cukrovky a vysokého cholesterolu;
• ak máte fibriláciu predsiení, užívajte lieky na riedenie krvi tak, ako vám ich predpísal lekár.

Tlak si merajte v pokoji, najlepšie ráno hneď po zobudení. Dôležitou súčasťou prevencie sú aj pravidelné lekárske prehliadky.

tags: #cievy #mozgu #prebiehaju