Hádzanie hlavy dopredu môže súvisieť s poruchou držania tela, preťažením alebo stuhnutím krčných svalov, zmenami v krčnej chrbtici, poruchou nervového systému aj s nedostatočnou kontrolou pohybu. Samotný tento prejav však nie je diagnózou, preto je dôležité posudzovať, kedy vzniká, či je mimovoľný, ako často sa opakuje a aké ďalšie príznaky ho sprevádzajú.
Ak sa hádzanie hlavy dopredu objavilo náhle alebo spolu s poruchou reči, videnia, jednostrannou slabosťou, poruchou chôdze, stratou vedomia, silnou bolesťou hlavy, stuhnutosťou šije či po úraze, treba bezodkladne vyhľadať lekársku pomoc. Pri opakovaných pohyboch, zášklboch, trasení, stuhnutí svalov, závratoch, tŕpnutí alebo zhoršovaní ťažkostí je vhodné neurologické vyšetrenie.
Čo môže znamenať hádzanie hlavy dopredu
Krčná chrbtica tvorí spojnicu medzi hlavou a trupom a je zložená zo siedmich stavcov, ktoré poskytujú podporu a pohyblivosť hlavy. Každý stavec a medzi nimi umiestnené medzistavcové platničky fungujú ako tlmiče nárazov a umožňujú ohyby, otáčanie a predklony hlavy. Ak sú stavce stuhnuté, preťažené alebo dochádza k ich blokádam, obmedzuje sa pohyblivosť krku.
To sa často prejavuje ako napätie v šiji, bolesť hlavy, závraty alebo obmedzený rozsah pohybu pri otáčaní hlavy. Krčná chrbtica ovplyvňuje aj celkové držanie tela. Ak je krk stuhnutý alebo nesprávne postavený, môže dôjsť k preťaženiu ramien, lopatiek a chrbtice.
Výsledkom môžu byť nielen bolesti, ale aj závraty, hučanie v ušiach či zhoršená koncentrácia. Dôležitú úlohu zohrávajú aj svaly krku, ramien a lopatiek, ktoré chránia stavce a umožňujú plynulý pohyb hlavy a horného trupu.
Rozlíšenie držania tela od mimovoľného pohybu
Hlava môže byť vysunutá dopredu ako dôsledok dlhodobého nesprávneho držania tela, napríklad pri práci s počítačom alebo mobilom. V takom prípade býva pohyb spravidla vedome ovplyvniteľný, mení sa podľa polohy tela a často sa spája s únavou, napätím šije, bolesťou ramien alebo lopatiek.
Iná situácia nastáva vtedy, keď sa hlava dopredu hádže náhle, opakovane alebo bez kontroly. Takýto prejav môže patriť medzi mimovoľné pohyby a môže súvisieť s poruchou svalového napätia, tikmi, dystóniou, trasom, zášklbmi, liekovým účinkom alebo iným neurologickým stavom. Spektrum patologických príznakov, ktoré skúma neurológ, je nesmierne široké, neurologických diagnóz je skutočne veľmi veľa, preto je práca neurológa zložitá a ťažká - okrem bežných diagnóz sa môžu vyskytnúť u pacienta aj nie časté, dokonca aj raritné príčiny ochorenia.
Pri hodnotení je dôležité rozlíšiť, či ide o polohový návyk, bolestivý obranný pohyb, mimovoľný zášklb, poruchu koordinácie alebo prejav celkovej poruchy hybnosti. Význam má aj vek pacienta, rýchlosť vzniku, užívané lieky, predchádzajúce úrazy a prítomnosť ďalších neurologických príznakov.
Krčná chrbtica, svalové napätie a vysunutá hlava
Ak sú tieto svaly oslabené alebo preťažené, stavce sú vystavené vyššiemu stresu a celková flexibilita a pohyblivosť sa znižuje. Správna starostlivosť o krčnú chrbticu, vrátane cvikov na mobilitu, uvoľňovania svalov a ergonomického držania tela, môže výrazne zlepšiť pohyblivosť stavcov a zároveň predchádzať bolestiam hlavy, závratom a stuhnutosti krku.
Medzi najčastejšie príznaky patrí stuhnutosť krku a bolesť v zátylku, ktorá sa môže šíriť do spánkov, ramien alebo lopatiek. Pacienti často pociťujú obmedzený pohyb hlavy, ktorý sa zhoršuje pri otáčaní, predklone alebo zaklonení.
Ďalšími príznakmi môžu byť bolesti hlavy, často tupého alebo tlakového charakteru, napätie ramien a pocit ťažkej hlavy, ktorý zhoršuje koncentráciu a znižuje dennú pohyblivosť. Vo väčšine prípadov odporúčame pacientom nerobiť prudké pohyby hlavy, uvoľniť svaly krku jemným preťahovaním alebo teplým obkladom a pri opakujúcich sa alebo silných príznakoch vyhľadať lekára alebo fyzioterapeuta.
Prečo sa hlava posúva dopredu
Moderný životný štýl, dlhé hodiny pri počítači, stres a nesprávne držanie tela spôsobujú preťaženie krku čoraz častejšie. Ak je krk stuhnutý alebo nesprávne postavený, môže dôjsť k preťaženiu ramien, lopatiek a chrbtice.
Vplyv má aj napätie svalov krku a ramien. Stuhnuté svaly tlačia na stavce a nervové dráhy, čím zvyšujú pocit tlaku v hlave a vyvolávajú nestabilitu alebo závraty. V lekárni sa stretávame s tým, že pacienti často cítia tieto príznaky najmä po dlhom sedení, pri práci s počítačom alebo mobilom alebo po dlhodobom strese, keď sú svaly krku a ramien stuhnuté.
Medzi tri najdôležitejšie príčiny bolesti chrbta patria: nesprávny spôsob chôdze a sedenia (zlé držanie tela, nevhodná poloha pri pracovnom stole, doma, alebo v práci), nevhodný spôsob nosenia bremien (deti, nákupy) a nevhodný druh stáleho, nemenného pohybu (okopávanie v záhrade, monotónna poloha, v strnulej pozícii a pod.).
Svaly, ktoré stabilizujú hlavu a krk
Pre optimálne fungovanie organizmu, zabezpečeného posturálneho držania hlavy potrebujeme mať v rovnováhe všetky svalové partie tela, nielen tie v oblasti krku a hlavy. Hlboká vrstva krátkych chrbtových svalov: rozštiepené medzistavcové svaly a rotátorové svaly (mm. multifidi et rotatores), hlboká vrstva hlbokých šijových svalov: menší zadný priamy val hlavy (m. rectus capitis posterior minor), väčší zadný priamy sval hlavy (m. rectus capitis posterior major), horný šikmý sval hlavy (m. obliquus capitis superior), dlhý šikmý sval hlavy (m. obliquus capitis inferior), žuvacie svaly, hlboká vrstva dlhých chrbtových svalov - vzpriamovač chrbtice (m. erector spinae) a tu sakrospinálny systém.
Po oboch stranách šije sú dva valy, ktorých základ vytvára polotŕňový sval hlavy (m. semispinalis capitis) a remenný sval hlavy (m. splenius capitis), povrchová vrstva chrbtových svalov: zadný horný pílovitý sval (m. serratus posterior superior), krčné svaly: dlhý sval krku (m. longus colli), krčné svaly (mm. scaleni), nadjazylkové a podjazylkové svaly, kývač hlavy (m. sternocleidomastoideus), svaly ramena: zdvíhač lopatky (m. levator scapulae), malý kosoštvorcový sval (m. rhomboideus minor), lichobežníkový sval (m. trapezius).
Slabosť svalov ovládajúcich lopatku má za následok abnormálny pohyb, ktorý nazývame skapulotorakálna dyskinéza, čo býva spojené s tým, že lopatka sedí nižšie ako druhá strana a tiež ďalej od chrbtice. Jednou z príčin, ktoré vedú k bolestiam v krku, býva skapulárna dyskinéza, ktorá sa vzťahuje na abnormálnu pokojovú polohu lopatky a jej abnormálny pohyb počas elevácie ramena (zdvihnutie).
Lichobežníkový sval a jeho význam
Ak je svalový pletenec fixovaný, vystiera hlavu pri obojstrannej kontrakcii a nakláňa ju na stranu kontrahovanej časti pri jednostrannej kontrakcii. V zadnej časti krku je lichobežníkový sval primárne inervovaný z vedľajšieho hlavového nervu (n. accessorius), ktorý vystupuje z hrdlového utvoru (foramen jugulare) na záhlavnej kosti.
K hornej časti svalu smerujú aj vetvy z krčnej spleti (plexus cervicalis), obsahujúce vlákna z C2-C4. Pri poškodení vedľajšieho nervu dochádza ku skrúteniu hlavy na jednu stranu (torticollis) a lichobežníkový sval - pri poškodení nervu nedokážeme pokrčiť rameno.
Neurologické príčiny mimovoľného hádzania hlavy
Mimovoľné pohyby hlavy môžu byť súčasťou porúch pohyblivosti, svalových kŕčov a tikov. K potiažam, s ktorými sa pacienti obracajú na neurológa, patria veľmi často bolesti chrbta a hlavy vrátane migrén, ale aj epileptické a iné záchvatové stavy, ochorenia chrbtice a poruchy hybnosti, svalové kŕče a tiky, problémy so spánkom, degeneratívne ochorenia mozgu, poruchy pamäti, závrate, hluk v ušiach, ochrnutie tvárového nervu, zhoršenie zmyslov, nádor na mozgu alebo mieche, trasenie rúk alebo nôh, chronické bolesti, úrazy hlavy a chrbtice.
Neurológ je lekár-špecialista, ktorého úlohou je štúdium, prevencia, diagnostikovanie a liečba všetkých problémov týkajúcich sa nervovej sústavy s výnimkou tých, ktoré v dôsledku prevažujúcich porúch psychických funkcií patria do odboru psychiatrie (duševné choroby). Neurológ sa venuje aj zotavovaniu pacientov počas stavov, ktoré vzniknú po infarkte a mŕtvici.
Hádzanie hlavy môže sprevádzať aj dystonické postavenie krku, pri ktorom dochádza k mimovoľným kontrakciám svalov a k neprirodzenému nastaveniu hlavy. Pri takomto prejave môže byť hlava ťahaná dopredu, dozadu alebo do strany a pohyb môže byť spojený s bolesťou, trasom či opakovanými zášklbmi.
Samotný opis pohybu nestačí na stanovenie diagnózy. Neurológ potrebuje posúdiť svalové napätie, koordináciu, reflexy, citlivosť, chôdzu, držanie tela a ďalšie prejavy, aby určil miesto pravdepodobného poškodenia alebo poruchy.
Kedy môže ísť o vážny stav
Veľmi silná bolesť hlavy, keď nevieme prakticky vôbec fungovať, prípadne sprevádzaná zvracaním, svetloplachosťou, stuhnutosťou šije, môže byť prejavom toho najvážnejšieho ochorenia, ktoré v prípade bolestí hlavy poznáme, a to je krvácanie do mozgu, alebo subarachnoidálne krvácanie.
Lekára musíme vyhľadať aj pri bolestiach hlavy, sprevádzaných ďalšími príznakmi: tŕpnutím polovice tela, neschopnosťou rozprávať, poruchami zraku, výpadkami v zornom poli, viditeľnou asymetriou, oslabením hybnosti alebo tŕpnutím končatín polovice tela.
Pri hádzaní hlavy dopredu je potrebné okamžité vyšetrenie najmä vtedy, ak sa prejav objaví po úraze, páde, dopravnej nehode alebo prudkom pohybe krku. Pri prudkom záklone hlavy môže dôjsť k ruptúre krížového väzu nosiča (ligamentum cruciforme atlantis) a tým k smrti (pohyb zuba čapovca do miechy).
Hyperrotačné pohyby hlavy (krku) môžu viesť k závažným poškodeniam chrbtice (najmä v dolnej časti) až k smrti. Nebezpečné sú aj náhle bolesti chrbtice po úraze, po skoku do vody, po banálnej dopravnej nehode.
Príznaky, ktoré treba sledovať spolu s pohybom hlavy
- náhle vzniknuté hádzanie hlavy alebo výrazná zmena držania hlavy,
- porucha reči, videnia alebo prehĺtania,
- jednostranná slabosť alebo tŕpnutie,
- porucha rovnováhy a chôdze,
- strata vedomia alebo záchvat,
- silná alebo náhle vzniknutá bolesť hlavy,
- stuhnutosť šije a horúčka,
- opakované svalové zášklby, tras alebo kŕče,
- bolesť vystreľujúca do ramena alebo končatiny,
- zhoršovanie príznakov alebo vznik po úraze.
Ak sa pridávajú mravčenie, slabosť rúk a závraty, ihneď vyhľadajte lekára. Lieky sú určené len na symptomatickú úľavu, nie na riešenie základnej príčiny, preto je dôležité dohodnúť vyšetrenie u lekára alebo fyzioterapeuta, ak problémy pretrvávajú.
Bolesť hlavy a závraty pri problémoch s krkom
Závraty, bolesť hlavy, tlak v zátylku či nepríjemné pocity v oblasti krku, to všetko môžu byť signály, že problém nevzniká v hlave, ale v krčnej chrbtici. Stuhnuté alebo zablokované stavce krku a napäté svaly môžu spôsobiť pocit tlaku v hlave a točenia.
Ďalším faktorom je dráždenie nervov, ktoré vychádzajú z krčnej chrbtice. Ak sú stavce zablokované alebo medzistavcové platničky stlačené, nervy môžu vysielať signály, ktoré sa prejavia ako bolesť hlavy, pocit závratu alebo tŕpnutie v rukách a ramenách.
Nie každá bolesť hlavy je dôvodom na paniku, no niektoré príznaky - tzv. „red flags“ - by sme nemali prehliadnuť. Patria medzi ne náhly a veľmi intenzívny začiatok bolesti, neurologické príznaky ako poruchy reči, videnia či jednostranná bolesť končatín, prítomnosť horúčky, bolesť hlavy v tehotenstve, postupné zhoršovanie symptómov a výskyt novej bolesti po 50. roku života.
Vzťah krčnej chrbtice a nervov
Hlavové nervy, ako aj krčné nervy potrebujú na svoju bezchybnú funkciu dostatočný priestor - veľkosť a tvar stavcov a platničiek, vzdialenosti medzi nimi, fyziologicky funkčné väzy a svaly. Pri poruche týchto štruktúr môže vzniknúť bolesť, zmena citlivosti, porucha svalovej kontroly alebo obmedzenie pohybov hlavy.
Vedľajší nerv (n. accessorius) - vystupuje z lebky hrdlovým otvorom. Jedna vetva je prepojená s n. vagus. Inervuje štruktúry v hrdle, niektoré krčné svaly, hltan, hrtan, pažerák. Je dôležitý pre kývač hlavy a lichobežníkový sval.
Krčná spleť (plexus cervicalis) C1-C4 je uložená pod kývačom hlavy, postupuje na stredný šikmý sval (m. scalenus medius) a na zdvíhač lopatky (m. levator scapulae), pokryté sú krčnou fasciou. Zo splete vystupujú senzitívne nervy a motorické nervy, ktoré inervujú svaly dorzálnej skupiny hlbokých šijových svalov a predné krčné svaly.
Pri dráždení n. occipitalis major (silná vetva C2) dochádza k záchvatovej bolesti v záhlavnej krajine - okcipitálna neuralgia (kompresia záhlavných nervov). Takáto bolesť môže meniť spôsob držania hlavy, pretože pacient sa snaží nájsť polohu, v ktorej sú príznaky slabšie.
Vyšetrenie u neurológa
Neurologické vyšetrenie sa vykonáva na základe odporúčania praktického lekára alebo iného špecialistu a pozostáva z komplexu metód slúžiacich na zistenie neurologickej choroby. Súbor lekárskych úkonov overuje stav centrálneho nervového systému (mozog a miecha) a periférnych nervov.
Vstupné vyšetrenie trvá v našom centre približne 60 - 90 minút, počas ktorých sa lekár môže pacientovi dôkladne venovať. Pozostáva z odobratia anamnézy, fyzikálneho vyšetrenia a záveru s podrobným vysvetlením výsledku.
Anamnéza
Pre určenie správnej diagnózy je dôležité, aby lekár výsledky vlastného vyšetrenia spojil so zisteniami z anamnestického rozhovoru, počas ktorého sa oboznámi nielen so súčasným stavom pacienta, ale aj s jeho osobným zázemím, liekmi, alergiami, inými ochoreniami, operáciami a úrazmi.
Pri hádzaní hlavy dopredu je užitočné opísať, kedy sa pohyb objavuje, či je možné ho zastaviť, ako dlho trvá, či sú prítomné bolesti alebo závraty a či sa začal po zmene liečby alebo po úraze. Pomôže aj video zachytávajúce pohyb, ak sa v ambulancii neobjaví.
Fyzikálne a neurologické vyšetrenie
Základné fyzické a vizuálne vyšetrenie hodnotí činnosť nervového systému a podľa zistených odchýliek od normálneho stavu lokalizuje miesto pravdepodobného poškodenia a zameriava sa naň pri ďalšom vyšetrení.
Lekár sleduje držanie tela, chôdzu, napätie svalov a schopnosť pacienta regulovať svalové napätie. Využíva neurologické kladivko, vatové štetčeky a kovový hrot, ktorými poklepkaním alebo dotykom testuje šľachové reflexy, motorické a senzitívne nervy.
Súčasťou vyšetrenia sú aj činnosti ako je kladenie ukazováku na nos, predpaženie a natáčanie rúk, zdvíhanie nôh, poskok na jednej nohe, pričom niektoré z nich treba vykonať so zavretými očami. Lekár môže hodnotiť aj pohyb očí, reč, prehĺtanie, mimiku, koordináciu a rozsah pohybu krku.
Pomocné vyšetrenia
Pri určovaní príčin problémov pacientov výrazne pomáhajú lekárom rôzne zobrazovacie metódy. Klasické zobrazovacie metódy zahŕňajú röntgen, počítačovú tomografiu, magnetickú rezonanciu, ultrasonografiu a angiografiu.
Röntgen môže ukázať zmeny chrbtice a lebky, počítačová tomografia zobrazuje tkanivo mozgu alebo krvácanie, magnetická rezonancia umožňuje vyšetrovanie rozsahu postihnutia mozgu a miechy a ultrasonografia s angiografiou vyšetrujú tepny zásobujúce mozog krvou.
Na základe nálezu môže neurológ odporučiť aj elektrofyziologické vyšetrenia, medzi ktoré patrí elektroencefalografia (EEG), elektromyografia (EMG), polysomnografia a evokované potenciály. Výsledky týchto postupov a techník spolu s anamnézou a so základným vyšetrením poskytnú lekárovi dôležité informácie pre určenie správnej diagnózy.
EMG vyšetrenie
Elektromyografické vyšetrenie (alebo elektromyografia, v skratke EMG) je vyšetrenie periférnych nervov, ktoré pomáha odhaliť množstvo ochorení, či už priamo nervových vlákien alebo samotného svalu.
Podstatou EMG je zistiť, či vplyvom určitého ochorenia resp. úrazu nedošlo k prerušeniu nervu, natrhnutiu, stlačeniu alebo preťaženiu nervu, alebo k jeho postupnej degenerácii. Taktiež je veľkým prínosom v diagnostike svalových ochorení a postihnutí na úrovni spojenia nervu so svalovým vláknom.
Elektromyografické vyšetrenie pozostáva z dvoch základných vyšetrovacích metód: prvou metódou je vyšetrenie vodivosti nervov, alebo stimulačné EMG, a druhým typom EMG vyšetrenia je ihlová EMG.
Vyhodnotenie EMG je ihneď po skončení vyšetrenia. Výsledok EMG vyšetrenia prináša cenné informácie pri pátraní po príčinách množstva ochorení nervového a svalového systému.
EEG a zobrazovanie mozgu
Meranie elektrickej aktivity mozgu elektroencefalografom (EEG) má význam hlavne v diagnostike epilepsie, ale aj pri iných poruchách mozgu. Pri opakovaných pohyboch hlavy môže byť potrebné najmä vtedy, ak existuje podozrenie na záchvatový stav alebo poruchu elektrickej aktivity mozgu.
V prípadoch silných alebo atypických bolestí hlavy možno nariadiť neurozobrazovanie, ako sú CT vyšetrenia alebo MRI, aby sa vylúčili štrukturálne problémy. O vhodnosti konkrétneho vyšetrenia rozhoduje lekár podľa príznakov a výsledku neurologického vyšetrenia.
Bezpečný postup pri stuhnutí krku
Ak cítite stuhnutosť krku, tlak v hlave alebo závraty, niekoľko jednoduchých a bezpečných cvikov môže priniesť rýchlu úľavu a zlepšiť pohyblivosť stavcov. Pohyby robte pomaly a plynulo, aby ste necítili bolesť.
- Jemné predklony a záklony hlavy. Sadnite si alebo stojte rovno, hlavu pomaly predkloňte dopredu a potom zakloňte dozadu.
- Otáčanie hlavy. Pomaly otáčajte hlavu doľava a doprava, pohybujte sa len do miery, kde necítite silnú bolesť.
- Krúženie ramien. Ramená jemne krúžte dozadu a dopredu.
- Preťahovanie šije. Sadnite si rovno a jemne nakloňte hlavu k ramenu.
- Uvoľňovanie v sede alebo leže. Položte sa na chrbát, podložte si hlavu vankúšom, ramená uvoľnite, zatvorte oči a zhlboka dýchajte.
Cviky robte 2-3× denne, najlepšie po dlhšom sedení alebo práci pri počítači. Pohyby robte pomaly a bez náhlenia, nikdy neprekračujte hranicu bolesti.
Kombinácia cvičenia, teplého obkladu a pauzy od obrazovky prináša najlepšie výsledky. Ak sa počas cvičenia objaví výrazný závrat, ostrá bolesť, tŕpnutie, slabosť alebo zhoršenie hádzania hlavy, cvičenie prerušte a vyhľadajte odbornú pomoc.
Liečba závisí od príčiny
Neurologická ambulancia zabezpečuje vyšetrenie a diagnostiku neurologických ochorení, liečbu akútnych stavov medikamentóznou liečbou, vrátane liečby v našom infúznom stacionári. Zabezpečujeme konzultáciu s medicínskymi odborníkmi a zaradenie pacientov s neurologickými ochoreniami do individuálneho rehabilitačného programu.
Pri chronických neurologických ochoreniach poskytujeme liečbu zameranú najmä na prevenciu recidív bolesti rehabilitáciou a pohybovým liečebným režimom. Ľuďom so sedavým spôsobom práce ale aj s fyzicky náročným zamestnaním a športovcom zaistíme v spolupráci s našimi fyzioterapeutmi nácvik správneho držania tela a navrhneme im vhodnú pohybovú aktivitu.
Liečba môže zahŕňať úpravu životného štýlu, rehabilitáciu, cielené cvičenie, lieky, liečbu bolesti alebo ďalší postup podľa potvrdenej diagnózy. Ak je príčinou hádzania hlavy porucha nervového systému, samotné masáže alebo analgetiká nemusia riešiť základný problém.
Lieky a ich obmedzenia
Najbežnejšie sa odporúčajú paracetamol alebo nesteroidné protizápalové lieky (NSAID). Paracetamol účinkuje proti bolesti a môže pomôcť zmierniť tlak v krku a hlave. NSAID ako ibuprofén alebo diklofenak zároveň pôsobia proti zápalu.
Pri silnom stuhnutí alebo zablokovaní krku môže lekár predpísať svalové relaxanciá, ktoré uvoľňujú napäté svaly krku, ramien a lopatiek. Tieto lieky môžu byť veľmi účinné, ale vždy sa užívajú pod dohľadom lekára, pretože môžu spôsobiť únavu, ospalosť alebo ovplyvniť nervový systém.
Liečba všetkých druhov bolestí „zázračne pôsobiacimi analgetikami“ má rýchly efekt, ale nadužívanie liekov proti bolesti môže mať paradoxne opačný efekt. Nie je málo pacientov, ktorí trpia bolesťami hlavy z nadužívania analgetík, a rozhodne treba varovať pred dlhodobým užívaním týchto liekov.
Pri nadužívaní môžu nesteroidné antireumatiká prinášať problémy s pečeňou, obličkami, žalúdočným vredom alebo krvácaním zo žalúdočno-črevného traktu. Lieky preto nenahrádzajú vyšetrenie a pri opakovaných príznakoch treba hľadať ich príčinu.
Prevencia preťaženia krku
Predchádzať bolesti hlavy a závratom z krčnej chrbtice je možné dodržaním niekoľkých správnych návykov: vyhnite sa nadmernému používaniu mobilných telefónov, počítačov alebo tabletov, vyhýbajte sa sedavému životnému štýlu, eliminujte stres zo svojho života, začnite robiť strečingové cvičenia, posilňujte krk a stabilizáciu chrbtice.
Viac relaxujte a meditujte, zhlboka dýchajte, aplikujte teplé obklady na zvýšenie prietoku krvi v oblasti krčnej chrbtice. Najjednoduchšia prevencia bolestí hlavy je dostatok pohybu, zdravá strava, dostatok tekutín, výdatný spánok, nefajčiť, nadmerne nekonzumovať alkohol a energetické nápoje.
Pri práci s počítačom je dôležité pravidelne meniť polohu, uvoľniť ramená a neudržiavať hlavu dlhodobo v predsunutej polohe. Krátke prestávky pri dlhom sedení, správne držanie hlavy a ramien počas práce alebo odpočinku a primeraný pohyb pomáhajú znižovať preťaženie krčných svalov.
Ak ťažkosti predsa len prídu, treba vyhľadať odborníkov. Rozhodne nekonzultujte len s priateľmi, alebo nehľadajte na internete. Informácie v tomto článku nenahrádzajú vyšetrenie u lekára.
tags: #hadzanie #hlavy #dopredu #neurologia