Hemoragická cievna príhoda v mozočku: príznaky, liečba a následky

Hemoragická cievna mozgová príhoda v mozočku je akútny, potenciálne život ohrozujúci stav, pri ktorom praskne cievna stena a krvácanie poškodzuje tkanivo mozočka alebo jeho okolie. Krvácanie zároveň zvyšuje tlak vo vnútri lebky, pričom v uzavretom priestore lebky môže dôjsť k útlaku mozgového kmeňa, poruche vedomia, zlyhaniu dýchania a smrti.

Pri náhlom vzniku silnej bolesti hlavy, výrazných závratov, vracania, poruchy rovnováhy, neschopnosti stáť alebo chodiť, poruchy koordinácie, dvojitého videnia, poruchy reči či zhoršovania vedomia treba okamžite volať záchrannú zdravotnú službu na čísle 155 alebo 112. Pri mozgovej príhode rozhoduje každá minúta.

Čo je hemoragická cievna príhoda v mozočku

Cievna mozgová príhoda je akútna porucha krvného obehu v mozgu, ktorú sprevádza odumieranie tkaniva a porucha funkcie nervového systému. Neurológovia uznávajú dva hlavné mechanizmy vzniku cievnej mozgovej príhody: upchatie tepny vyživujúcej mozgové tkanivo (ischemická mozgová príhoda) alebo prasknutie cievy s krvácaním (hemoragická mozgová príhoda).

Hemoragická mozgová príhoda je definovaná ako typ mozgovej príhody, ktorá je výsledkom prasknutia krvnej cievy v mozgu, čo spôsobuje krvácanie (krvácanie) v mozgovom tkanive alebo okolitých oblastiach. Toto krvácanie môže viesť k zvýšenému intrakraniálnemu tlaku, poškodeniu mozgu a potenciálne život ohrozujúcim komplikáciám.

Hemoragická cievna mozgová príhoda je typ mozgovej príhody, pri ktorom dochádza k prasknutiu mozgovej cievy a následnému krvácaniu do mozgu alebo jeho okolia. Krvácanie poškodzuje mozgové tkanivo a zároveň zvyšuje tlak vo vnútri lebky, čo môže viesť k vážnemu poškodeniu mozgu.

Hemoragické mozgové príhody možno rozdeliť na dva hlavné typy:

• Intracerebrálne krvácanie: K tomu dochádza, keď praskne tepna v mozgu a okolité tkanivo sa zaplaví krvou.
• Subarachnoidálne krvácanie: Tento typ sa vyskytuje, keď dôjde ku krvácaniu v priestore medzi mozgom a tkanivami, ktoré ho pokrývajú, často v dôsledku prasknutia aneuryzmy.

Pri krvácaní do mozočka ide najčastejšie o intracerebrálne krvácanie v oblasti zadnej jamy lebky. Mozoček koordinuje pohyby, udržiavanie rovnováhy, držanie tela a presnosť pohybov, preto jeho poškodenie často spôsobuje náhle a výrazné poruchy stability a koordinácie.

Prečo je krvácanie do mozočka mimoriadne nebezpečné

Obe príčiny majú dve limitujúce veci a to, že mozog je v pevnej schránke, teda nemá veľa priestoru, aby sa mohol niekam uhnúť a druhou vecou je mimoriadna citlivosť na nedostatok kyslíka. Mozog tvorí 2% hmotnosti človeka, ale vyžaduje až 20% spotreby kyslíka.

Keďže mozog je uzavretý v lebečnej dutine a nedokáže zväčšovať svoj objem, krv sa začne hromadiť a tlačiť na mozgové tkanivo, čo vedie k jeho poškodeniu. Pri krvácaní v mozočku môže opuch alebo hematóm utláčať štvrtú mozgovú komoru a brániť odtoku mozgovomiechového moku.

Zvýšený tlak môže následne viesť k poruche odtoku mozgovomiechového moku, k rýchlemu zhoršeniu vedomia a k útlaku mozgového kmeňa. Zvýšený intrakraniálny tlak môže viesť k herniácii mozgu a smrti.

Najčastejšie príčiny a rizikové faktory

Vysoký krvný tlak

Najčastejšou príčinou je dlhodobo neliečený vysoký krvný tlak, ktorý postupne oslabuje steny ciev. Hemoragická mozgová príhoda vzniká najčastejšie prasknutím oslabenej cievy vplyvom vysokého krvného tlaku, prípadne prasknutím aneuryzmy, teda vydutiny mozgovej tepny.

Vysoký krvný tlak, často zhoršený zlou stravou, nedostatkom pohybu a nadmernou konzumáciou alkoholu, je významným rizikovým faktorom. Kontrola krvného tlaku patrí medzi najúčinnejšie spôsoby prevencie.

Aneuryzma a cievne malformácie

Medzi ďalšie príčiny patria prasknutie mozgovej aneuryzmy, arteriovenózne malformácie, poruchy zrážania krvi, užívanie niektorých liekov na riedenie krvi, úrazy hlavy, zriedkavejšie nádory alebo zápalové ochorenia ciev.

Stavy, ako sú arteriovenózne malformácie (AVM) alebo dedičná hemoragická teleangiektázia (HHT), môžu viesť k abnormálnym formáciám krvných ciev, ktoré sú náchylnejšie na prasknutie. Autoimunitné poruchy, ktoré postihujú krvné cievy, ako je lupus, môžu tiež zvýšiť riziko hemoragických príhod.

Poruchy zrážania a lieky

Medzi ďalšie faktory patria trauma, poruchy krvi a niektoré lieky. Riziko krvácania zvyšujú poruchy zrážania krvi a užívanie niektorých liekov na riedenie krvi, najmä ak nie je ich účinok pravidelne kontrolovaný.

Životný štýl

Fajčenie je ďalším kritickým faktorom životného štýlu, ktorý môže poškodiť cievy a zvýšiť riziko mozgovej príhody. Riziko krvácania do mozgu zvyšujú fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu a užívanie drog, najmä kokaínu alebo amfetamínov.

Strava s vysokým obsahom sodíka a nízkym obsahom draslíka môže viesť k hypertenzii, čím zvyšuje pravdepodobnosť hemoragickej príhody. K rizikovým faktorom patria aj nadváha, nedostatok pohybu, diabetes mellitus a srdcové choroby.

Vek, dedičnosť a ďalšie ochorenia

Riziko sa zvyšuje s vekom, najmä u ľudí nad 55 rokov. Muži sú vo všeobecnosti vystavení vyššiemu riziku ako ženy, hoci riziko u žien sa zvyšuje po menopauze.

Genetické predispozície môžu významne ovplyvniť riziko hemoragickej mozgovej príhody. Určité dedičné ochorenia ciev môžu predisponovať jednotlivcov k tomuto typu mozgovej príhody.

Infekcie, ako je meningitída alebo encefalitída, môžu viesť k zápalu a oslabeniu krvných ciev, čím zvyšujú riziko ich prasknutia. Okrem toho môže zohrávať úlohu aj vystavenie environmentálnym toxínom alebo látkam, ktoré ovplyvňujú integritu krvných ciev.

Príznaky krvácania do mozočka

Príznaky hemoragickej cievnej mozgovej príhody vznikajú náhle a môžu sa rýchlo zhoršovať. Pri krvácaní do mozočka bývajú v popredí najmä náhle závraty, porucha rovnováhy, neistá chôdza, padanie, nekoordinované pohyby a neschopnosť stáť.

• náhla, veľmi silná bolesť hlavy;
• výrazné závraty alebo pocit rotácie okolia;
• nevoľnosť a opakované vracanie;
• náhla strata rovnováhy alebo koordinácie;
• ťažkosti s chôdzou, ťahanie do strany alebo neschopnosť stáť;
• nepresné, nekoordinované alebo trasľavé pohyby;
• dvojité videnie alebo iné náhle poruchy zraku;
• porucha reči, nezrozumiteľná reč alebo ťažkosti s artikuláciou;
• slabosť alebo necitlivosť tváre či končatín;
• zmätenosť, porucha vedomia až bezvedomie;
• epileptický záchvat;
• zhoršovanie dýchania pri útlaku mozgového kmeňa.

Hemoragická cievna mozgová príhoda sa môže rozvíjať po telesnej námahe, psychickom vzrušení alebo aj stolici či kašli, najmä u pacientov s vysokým tlakom. Ťažkosti však môžu vzniknúť aj v úplnom pokoji a bez známej príčiny.

Pri krvácaní do mozočka nemusia byť typické príznaky poškodenia jednej polovice tela vždy prítomné. Výrazná porucha chôdze, koordinácie a rovnováhy preto nesmie byť pripísaná iba únave, „zablokovanej“ chrbtici alebo bežným závratom.

FAST a ďalšie varovné signály

Včasné rozpoznanie príznakov mozgovej porážky je kľúčové pre rýchlu liečbu. V zahraničí sa pre rýchlu orientáciu používa pomôcka so skratkou FAST.

• F - Face (tvár): Požiadajte osobu, aby sa usmiala. Darí sa jej to symetricky alebo je poklesnutý ústny kútik?
• A - Arms (horné končatiny): Požiadajte osobu, aby zdvihla obe ruky pred seba. Darí sa jej to alebo jedna končatina poklesne?
• S - Speech (reč): Požiadajte osobu, aby zopakovala jednoduchú vetu. Je reč nezreteľná alebo rozpráva „z cesty“?
• T - Time (čas): Pri týchto príznakoch ihneď volajte 112 alebo 155.

Pri mozočkovom krvácaní môže byť test FAST menej nápadný, preto treba venovať pozornosť aj náhlym závratom, neschopnosti chodiť, padaniu na jednu stranu, dvojitému videniu, silnej bolesti hlavy, vracaniu a poruche koordinácie.

Ak sa objaví len jeden z týchto príznakov, je potreba urýchlene volať záchrannú zdravotnú službu. Takže nešpekulovať, volať záchranku.

Čo robiť pri podozrení na krvácanie do mozočka

Okamžite volajte 155 alebo 112

Ak spozorujete u seba alebo u iných ľudí varovné príznaky, že môže ísť o náhlu cievnu mozgovú príhodu, treba okamžite volať rýchlu zdravotnú službu na číslach 112 alebo 155. Pacienta netreba voziť do nemocnice vlastným autom ani ho nechať šoférovať.

Prevoz sanitkou mu zabezpečí najrýchlejšiu starostlivosť na správnom mieste. Operátor na tiesňovej linke si overí stav pacienta cielenými otázkami a poskytne inštrukcie, čo robiť do príchodu ambulancie Záchrannej zdravotnej služby.

Zaznamenajte čas vzniku príznakov

Ak je to možné, zaznamenajte čas, keď sa ťažkosti objavili, pomôže to lekárom rozhodovať o liečbe. Ak pacient nebol pozorovaný v čase vzniku príznakov, treba oznámiť čas, keď bol naposledy videný bez ťažkostí.

Zaistite bezpečie a pokoj

Upokojujte, osobu uložte do pohodlnej polohy, najlepšie poležiačky s podložením hlavy, ak je pri vedomí. Nedovoľte osobe pobehovať po byte a baliť si veci do nemocnice.

Uvoľnite tesný odev okolo krku a pása. Zbytočne pacienta nerozrušujte a eliminujte psychickú a fyzickú záťaž, lebo tie môžu viesť k zhoršeniu stavu.

Nedávajte jedlo, nápoje ani lieky

Nedávajte osobe jesť ani piť. Pri mozgovej príhode môže byť prítomná porucha prehĺtania a podanie tekutín alebo potravy môže viesť k vdýchnutiu obsahu do dýchacích ciest.

Laik nemá podávať pacientovi vlastné lieky ani sa pokúšať upravovať krvný tlak. Ďalší postup určí operátor tiesňovej linky a zdravotnícki záchranári.

Kontrolujte vedomie a dýchanie

Do príchodu záchranky kontrolujte stav vedomia a dýchania. Ak osoba upadne do bezvedomia, ale dýcha, uložte ju do stabilizovanej polohy na boku a sledujte dýchanie.

Ak nie je pri vedomí a nedýcha normálne, treba postupovať podľa pokynov operátora tiesňovej linky. Neupozornenie záchranárov na zhoršenie vedomia alebo dýchania patrí medzi najčastejšie chyby pri podozrení na mozgovú príhodu.

Prečo rozhoduje čas

Pri mozgovej príhode ide o čas a dôležitá je doslova každá minúta. Liečba mozgovej príhody závisí od času, ktorý uplynie od prvých príznakov.

Mozgové tkanivo bez prísunu kyslíka začne odumierať už v priebehu niekoľkých minút. Čím skôr je možné toto ochorenie liečiť, tým menšie bude poškodenie mozgu, a tým bude väčšia šanca na uzdravenie.

Je dokázané, že čím skôr dostane pacient potrebnú starostlivosť, tým nižšia je pravdepodobnosť trvalých následkov. Rýchla zdravotná pomoc zároveň umožní transport do pracoviska, ktoré dokáže vykonať potrebné zobrazovacie vyšetrenia, intenzívnu liečbu a podľa potreby neurochirurgický alebo endovaskulárny zákrok.

Diagnostika krvácania do mozočka

Klinické a neurologické vyšetrenie

Diagnóza hemoragickej mozgovej príhody začína dôkladným klinickým vyšetrením. Zdravotnícki pracovníci si od pacienta odoberú podrobnú anamnézu vrátane akýchkoľvek predchádzajúcich mozgových príhod, zdravotných problémov a rodinnej anamnézy.

Fyzikálne vyšetrenie posúdi neurologické funkcie vrátane reflexov, svalovej sily a koordinácie. Sleduje sa vedomie, dýchanie, reč, hybnosť a citlivosť končatín, symetria tváre, prítomnosť porúch zraku, rovnováhy alebo prehĺtania.

Zobrazovacie vyšetrenia

CT vyšetrenia sú zvyčajne prvým vykonaným zobrazovacím vyšetrením, pretože dokážu rýchlo odhaliť krvácanie do mozgu. CT pomáha odlíšiť ischemickú príhodu od hemoragickej a určiť rozsah krvácania.

Na ďalšie vyšetrenie sa môže použiť magnetická rezonancia (MRI). CT angiografia alebo MR angiografia môžu zobraziť mozgové cievy a pomôcť odhaliť aneuryzmu, arteriovenóznu malformáciu alebo inú príčinu krvácania.

Angiografické vyšetrenie mozgu má zvláštne postavenie, pretože prostredníctvom neho je možné nájsť zdroj krvácania pri hemoragických cievnych mozgových príhodách.

Laboratórne a doplňujúce vyšetrenia

Krvné testy sa môžu vykonať na posúdenie faktorov zrážanlivosti krvi a vylúčenie iných stavov. Z krvi sa vykonávajú aj vyšetrenia hladiny cukru, prítomnosti infekcie a ďalších parametrov potrebných na bezpečné vedenie liečby.

Podľa príčiny a celkového stavu pacienta sa vykonávajú EKG, echokardiografické vyšetrenie srdca a ďalšie vyšetrenia srdca a ciev. Lumbálna punkcia sa pri podozrení na krvácanie v zadnej jame lebky bežne nepoužíva bez predchádzajúceho zobrazovacieho vyšetrenia, pretože pri zvýšenom vnútrolebečnom tlaku môže byť riziková.

Diferenciálna diagnóza

Je nevyhnutné odlíšiť hemoragickú mozgovú príhodu od iných stavov, ktoré sa môžu prejavovať podobnými príznakmi, ako je ischemická mozgová príhoda, migrény alebo mozgové nádory. Pri náhlych závratoch a poruche koordinácie treba zvažovať aj iné ochorenia nervového systému, ale presná diagnóza je rozhodujúca pre určenie vhodnej liečby.

Akútna liečba hemoragickej príhody v mozočku

Liečba hemoragickej mozgovej príhody sa zameriava na stabilizáciu pacienta a zvládnutie krvácania. Liečba závisí od veľkosti krvácania, jeho lokalizácie, príčiny a celkového stavu pacienta.

• hospitalizácia na neurologickom, neurochirurgickom alebo intenzívnom pracovisku;
• intenzívne sledovanie vedomia, dýchania, krvného tlaku a ďalších životných funkcií;
• opatrná kontrola vysokého krvného tlaku;
• úprava porúch zrážania krvi;
• liečba opuchu mozgu a zvýšeného vnútrolebečného tlaku;
• liečba bolesti a podľa potreby nevoľnosti a vracania;
• neurochirurgický zákrok alebo endovaskulárna liečba pri vybraných príčinách;
• prevencia a liečba záchvatov podľa klinického stavu.

Lieky a kontrola krvného tlaku

Antihypertenzíva sa používajú na kontrolu krvného tlaku a prevenciu ďalšieho krvácania. V niektorých prípadoch môžu byť potrebné lieky na zvrátenie antikoagulácie alebo iné postupy na úpravu zrážanlivosti krvi.

Farmakologická liečba pozostáva z úpravy vysokého krvného tlaku, podania liekov zabraňujúcich krvácaniu a liekov proti bolesti, v prípade potreby aj proti vracaniu. Používa sa najmä pri menších a hlboko lokalizovaných krvácaniach, ak nie je potrebný chirurgický zákrok.

Na rozdiel od ischemickej mozgovej príhody sa pri hemoragickej príhode nepodáva trombolytická liečba, pretože by krvácanie ešte zhoršila.

Neurochirurgická liečba

Na opravu prasknutej cievy, odstránenie krvných zrazenín alebo uvoľnenie tlaku na mozog môže byť potrebný chirurgický zákrok. Pri krvácaní v mozočku môže byť operácia potrebná najmä vtedy, ak hematóm spôsobuje útlak okolitého tkaniva, blokuje odtok mozgovomiechového moku alebo vedie k zhoršovaniu vedomia a neurologického stavu.

Medzi zákroky môže patriť kraniotomia alebo iný neurochirurgický výkon podľa rozsahu a umiestnenia krvácania. Cieľom urgentnej liečby intracerebrálneho krvácania je zabránenie progresii, rastu krvácania, a tým rozvoju komplikácií.

Endovaskulárna liečba

Inou možnosťou je v niektorých prípadoch intervenčná liečba, pri ktorej sa lekár pomocou špeciálneho katétra dostane k poškodenej cieve a tú ošetrí. Pri aneuryzme môže byť použitá endovaskulárna indukcia cievok alebo iný spôsob uzavretia poškodenej cievy.

Možné komplikácie

Krvácanie v mozočku môže poškodiť samotné mozočkové tkanivo a súčasne ohroziť mozgový kmeň. Závažnosť komplikácií závisí od objemu hematómu, rýchlosti jeho rastu, rozsahu opuchu a od toho, ako rýchlo bola poskytnutá liečba.

• zvýšený intrakraniálny tlak;
• útlak štvrtej mozgovej komory a porucha odtoku mozgovomiechového moku;
• akútny hydrocefalus;
• útlak mozgového kmeňa;
• porucha vedomia až kóma;
• poruchy dýchania a krvného obehu;
• záchvaty;
• trvalá porucha koordinácie a rovnováhy;
• poruchy reči, zraku alebo prehĺtania;
• paralýza, slabosť a poruchy citlivosti;
• úmrtie.

Krátkodobé komplikácie môžu zahŕňať okamžité neurologické deficity a potrebu intenzívnej lekárskej starostlivosti. Dlhodobé komplikácie môžu ovplyvniť každodenný život a kvalitu života, čo si vyžaduje neustálu rehabilitáciu a podporu.

Následky po krvácaní do mozočka

Následky cievnej mozgovej príhody sú veľmi individuálne. Niekedy vám nemusia po prekonaní cievnej mozgovej príhody zostať žiadne následky, najmä ak bola príhoda menšieho rozsahu a podarilo sa rýchlo podať liečbu.

Pri poškodení mozočka však môžu pretrvávať najmä:

• poruchy stability a rovnováhy;
• neistá chôdza, padanie alebo ťahanie do strany;
• porucha koordinácie končatín;
• ťažkosti s držaním predmetov v rukách;
• nepresné, trhavé alebo trasľavé pohyby;
• poruchy reči a artikulácie;
• dvojité videnie a ďalšie poruchy zraku;
• poruchy prehĺtania;
• slabosť alebo ochrnutie končatín;
• poruchy citlivosti;
• bolesti hlavy a iné bolesti;
• poruchy pamäti a sústredenia;
• depresia, úzkosť a strach;
• zmeny nálady a problémy s kontrolou emócií;
• neschopnosť postarať sa o svoje základné životné potreby.

Človek po CMP môže mať problémy s kontrolou svojich emócií, napríklad môže sa stať veľmi citlivým, ľahko sa rozčúli, rozplače alebo rozosmeje, často sa objavuje skľúčenosť, depresia, úzkosť a strach.

Rozsah následkov závisí od miesta a veľkosti krvácania, poškodenia mozgového kmeňa, veku pacienta, pridružených ochorení, rýchlosti začatia liečby a intenzity rehabilitácie.

Rehabilitácia po hemoragickej príhode v mozočku

Po stabilizácii zdravotného stavu nasleduje rehabilitácia, ktorá pomáha obnovovať stratené schopnosti. S rehabilitáciou je vhodné začať čo najskôr, keď to zdravotný stav pacienta umožňuje.

Rehabilitácia môže zahŕňať fyzioterapiu, ergoterapiu, logopedickú terapiu, neuropsychologickú rehabilitáciu, psychologickú podporu a sociálne poradenstvo.

• Fyzioterapia: zameriava sa na držanie tela, stabilitu, bezpečné presuny, chôdzu a koordináciu pohybov.
• Ergoterapia: pomáha pri návrate k sebaobsluhe a bežným denným činnostiam.
• Logopedická rehabilitácia: rieši poruchy reči, artikulácie a prehĺtania.
• Neuropsychologická rehabilitácia: podporuje pozornosť, pamäť, plánovanie a zvládanie každodenných úloh.
• Psychologická podpora: pomáha pri depresii, úzkosti, strachu a zmenách správania.

Rehabilitácia začína pasívnou mobilizáciou. So zlepšujúcimi sa schopnosťami bude pohyb stále aktívnejší, ale pacient ešte stále bude potrebovať asistenciu.

S ďalším zlepšovaním vykonáva aktívne pohyby - vôľou kontrolované pohyby, až nakoniec bude schopný pohybovať končatinou a udržať ju v priestore.

Rehabilitácia je dôležitým procesom, ktorý nie je možné vynechať. Kvalitná rehabilitácia podľa individuálneho plánu a určených cieľov je základom najvyššej možnej kvality života po mozgovej príhode.

Starostlivosť doma

Starostlivosť o pacienta s CMP je náročná a dlhodobá, a preto je dôležité hneď na začiatku získať ho pre aktívnu spoluprácu. Starostlivosť o pacienta s CMP zahŕňa hygienickú starostlivosť, starostlivosť o stravovanie a príjem tekutín, polohovanie pacienta, rehabilitáciu a učenie samostatnosti v bežných denných aktivitách.

Pri poruche rovnováhy a koordinácie treba znižovať riziko pádu, zabezpečiť dohľad pri chôdzi a používať pomôcky odporúčané rehabilitačným lekárom. Pri poruche prehĺtania musí spôsob stravovania a konzistenciu potravy určiť zdravotnícky pracovník, aby sa znížilo riziko vdýchnutia potravy alebo tekutín.

Prognóza a dlhodobý výhľad

Prognóza pre jednotlivcov, ktorí prekonajú hemoragickú mozgovú príhodu, sa značne líši v závislosti od niekoľkých faktorov vrátane miesta a rozsahu krvácania, celkového zdravotného stavu pacienta a včasnosti liečby.

Niektorí pacienti sa po intenzívnej rehabilitácii dokážu vrátiť k bežnému životu, iní môžu mať trvalé následky. Zotavenie je individuálne a môže pokračovať dlhý čas po prepustení z nemocnice.

Medzi faktory, ktoré môžu ovplyvniť celkovú prognózu, patria:

• vek pacienta;
• rozsah a lokalizácia krvácania;
• prítomnosť útlaku mozgového kmeňa alebo hydrocefalu;
• závažnosť poruchy vedomia;
• rýchlosť začatia liečby;
• celkový zdravotný stav a pridružené ochorenia;
• dodržiavanie liečby a zapojenie sa do rehabilitácie.

Mladší pacienti majú vo všeobecnosti lepšie vyhliadky na uzdravenie. Rozsiahlejšie krvácanie často koreluje s horšími výsledkami, zatiaľ čo dodržiavanie lekárskych rád a zapojenie sa do rehabilitácie môže podporiť zotavenie.

Prevencia ďalšej cievnej príhody

Prevencia hemoragickej mozgovej príhody zahŕňa riešenie modifikovateľných rizikových faktorov. Základom prevencie cievnej mozgovej príhody je korekcia rizikových faktorov.

• pravidelné meranie a liečba vysokého krvného tlaku;
• dodržiavanie predpísanej liečby;
• nefajčenie a vyhýbanie sa pasívnemu fajčeniu;
• obmedzenie alkoholu;
• vyhýbanie sa drogám;
• udržiavanie primeranej telesnej hmotnosti;
• zdravá strava s nízkym obsahom sodíka;
• pravidelná, primeraná fyzická aktivita;
• kontrola cukrovky a hladiny cholesterolu;
• liečba srdcovo-cievnych ochorení;
• preventívne lekárske prehliadky;
• pravidelné kontroly u neurológa pri známych cievnych ochoreniach.

Ak trpíte arteriálnou hypertenziou alebo viete, že váš krvný tlak sa často mení, je potrebné ho kontrolovať. Kontrola by sa mala vykonávať na základe odporúčaní ošetrujúceho lekára a systematického užívania liekov.

Je veľmi dôležité udržiavať hladinu krvného tlaku v normálnom rozmedzí. Tlak si merajte v pokoji, najlepšie ráno hneď po zobudení; pri opakovane zvýšenej hodnote nad 140/90 mmHg oslovte svojho všeobecného lekára.

Zdravá diéta s vyváženou stravou bohatou na ovocie, zeleninu, celozrnné výrobky a s nízkym obsahom sodíka môže pomôcť udržať zdravie ciev. Fyzická aktivita môže zlepšiť kardiovaskulárne zdravie a znížiť riziko mozgovej príhody.

Treba si však uvedomiť, že záťaž má byť primeraná, najmä pre ľudí v staršom veku. Nemôžete sa preťažovať. Je potrebné dodržiavať režim aktívnej záťaže a odpočinku.

Najčastejšie otázky

Je hemoragická cievna mozgová príhoda to isté ako krvácanie do mozgu?

Áno. Hemoragická cievna mozgová príhoda je odborný názov pre mozgovú príhodu spôsobenú krvácaním do mozgu alebo do priestoru okolo mozgu.

Aké sú typické príznaky krvácania do mozočka?

Najčastejšie ide o náhlu silnú bolesť hlavy, výrazné závraty, nevoľnosť a vracanie, poruchu rovnováhy, neschopnosť chodiť alebo stáť, poruchu koordinácie, dvojité videnie, nezrozumiteľnú reč a zhoršovanie vedomia.

Je hemoragická cievna mozgová príhoda nebezpečná?

Áno. Ide o život ohrozujúci stav, ktorý si vyžaduje okamžitú diagnostiku a liečbu. Krvácanie môže zväčšovať svoj objem, zvyšovať vnútrolebečný tlak a utláčať mozgový kmeň.

Ako sa líši ischemická a hemoragická príhoda?

Pri ischemickej cievnej mozgovej príhode je cieva upchatá krvnou zrazeninou a časť mozgu zostáva bez prívodu krvi. Pri hemoragickej cievnej mozgovej príhode cieva praskne a dôjde ku krvácaniu do mozgu. Obe ochorenia majú podobné príznaky, ale ich liečba je odlišná.

Dá sa po krvácaní do mozgu úplne zotaviť?

Zotavenie je individuálne. Závisí od rozsahu poškodenia mozgu, rýchlosti poskytnutia liečby a intenzity rehabilitácie. Niektorí pacienti sa môžu vrátiť k bežnému životu, zatiaľ čo iní môžu pociťovať trvalé následky.

Kedy treba vyhľadať lekársku pomoc?

Ak vy alebo niekto iný pocítite náhle príznaky, ako sú silná bolesť hlavy, zmätenosť, slabosť, výrazné závraty, porucha rovnováhy, neschopnosť chodiť, vracanie alebo ťažkosti s rečou, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc.

tags: #hemoragicka #cievna #prihoda #cerebelum