Hlboká stimulácia mozgu: princíp, priebeh, kandidáti, riziká a život po implantácii

Hlboká stimulácia mozgu (DBS) je neuromodulačná terapia, pri ktorej sa do presne určených hlbokých oblastí mozgu implantujú elektródy napojené na neurostimulátor umiestnený pod kožou, zvyčajne pod kľúčnou kosťou. Zariadenie vysiela kontrolované elektrické impulzy, ktoré upravujú činnosť mozgových okruhov zodpovedných najmä za pohyb.

Metóda môže výrazne zmierniť tras, stuhnutosť, spomalené pohyby, mimovoľné pohyby a kolísanie účinku liekov pri Parkinsonovej chorobe, ako aj prejavy esenciálneho tremoru či dystónie. DBS však Parkinsonovu chorobu nevylieči ani nezastaví jej progresiu; jej cieľom je zlepšiť kontrolu príznakov, samostatnosť a kvalitu života vhodne vybraných pacientov.

Čo je hlboká stimulácia mozgu

Hlboká mozgová stimulácia (DBS) je neuromodulačná terapia. Zahŕňa presné implantovanie elektród do určitých hlbokých oblastí mozgu a dodávanie elektrických impulzov generovaných implantovaným generátorom impulzov. Tieto elektrické impulzy upravujú elektrickú aktivitu týchto oblastí, aby sa dosiahol požadovaný účinok.

Parametre pulzu je možné nastaviť pomocou externého programátora. Účinky sú oveľa dlhodobejšie ako medikamentózna liečba. DBS na rozdiel od niektorých deštrukčných operačných metód nespôsobuje zámerné poškodenie mozgového tkaniva, takže pri zmene liečebných možností možno stimuláciu upraviť alebo vypnúť.

Hlboká stimulácia mozgu je lekársky zákrok používaný na kontrolu príznakov určitých mozgových porúch, ako je Parkinsonova choroba alebo esenciálny tremor. Počas operácie lekári umiestnia do mozgu malé zariadenie nazývané neurostimulátor.

Toto zariadenie vysiela elektrické signály do špecifických častí mozgu, aby pomohlo zmierniť príznaky, ako je trasenie alebo problémy s pohybom. Zariadenie sa ovláda malým diaľkovým ovládačom a lekár používa bezdrôtové zariadenie na programovanie nastavení stimulátora.

Prečo Parkinsonova choroba spôsobuje poruchy pohybu

Parkinsonova choroba je neurodegeneratívne ochorenie, ktoré postupne poškodzuje nervový systém. V organizme ubúda počet buniek produkujúcich dopamín - látku nevyhnutnú pre pohyb, náladu a myslenie.

Parkinsonova choroba je druhým najčastejším neurodegeneratívnym ochorením. Podľa odhadov ňou na Slovensku trpí približne 15-tisíc ľudí. Jej výskyt sa zvyšuje spolu s pribúdajúcim vekom, najčastejšie u ľudí nad 50 rokov.

Výnimkou však nie sú ani pacienti, ktorých choroba postihla pred dovŕšením štyridsiatky (asi 10% pacientov). Za posledných 30 rokov sa počet pacientov trpiacich touto chorobou zdvojnásobil na 6 miliónov.

Príčinou vzniku Parkinsonovej choroby je odumieranie nervových buniek produkujúcich dopamín. Táto látka zaisťuje správny prenos signálov medzi nervovými bunkami a je dôležitá pre riadenie a koordináciu pohybu a činnosť svalov.

Následné príznaky ako tras, zlá koordinácia pohybu a poruchy reči sú dôsledkom práve ubúdania dopamínu v štruktúrach mozgu. Typickými prejavmi sú tras, stuhnutosť, spomalené pohyby, poruchy spánku, pamäti či trávenia.

Choroba sa vyvíja pomaly a často ticho - príznaky sa objavia až pri strate približne polovice nervových buniek, ktoré produkujú dopamín. Len asi 10 % prípadov je čisto genetických, zvyšok vzniká kombináciou genetických predispozícií a vonkajších faktorov.

V neskorších fázach choroby sa dostavujú vôľou nezvládnuteľné mimovoľné pohyby a kŕče a široké spektrum nemotorických príznakov. V súčasnosti neexistuje liek na Parkinsonovu chorobu a terapia spočíva len v zmierňovaní príznakov.

Motorické výkyvy a obdobia ON a OFF

Keď pacienti prvýkrát začnú užívať lieky na Parkinsonovu chorobu (PCH), ich účinok zvyčajne pretrváva počas celého dňa. Ako sa však PCH zhoršuje, pacient si môže všimnúť, že účinok lieku nepretrváva až do ďalšej dávky, čo sa nazýva „odznievanie účinku“.

Keď liek odznie, môžu sa znova objaviť príznaky PCH, ako je tremor, spomalenie a ťažkosti s chôdzou. Po opätovnom užití lieku sa príznaky opäť zlepšia a dobré obdobie sa nazýva „ON“ obdobie, zatiaľ čo zlé obdobie sa nazýva „OFF“.

Pacienti môžu tiež vyvinúť mimovoľné pohyby (krútenie a otáčanie) nazývané dyskinézy, ktoré môžu byť problematické. Váš lekár môže upraviť dávku liekov a načasovanie ich užívania, aby sa pokúsil skrátiť obdobia „OFF“ a dyskinézy.

U pacientov v pokročilom štádiu Parkinsonovej choroby dominujú motorické a nemotorické fluktuácie (kolísanie stavu hybnosti), ktoré významne ovplyvňuje ich fungovanie v bežnom živote, kedy si často nevedia naplánovať a realizovať svoje bežné aktivity v priebehu dňa a väčšinou potrebujú významnú pomoc od druhej osoby.

Ako DBS funguje

Neurostimulátor, ktorý vysiela elektrické impulzy, implantujú lekári pod kožu v oblasti pod kľúčnou kosťou pacienta a spoja ho s mozgom prostredníctvom elektród. Tieto elektródy následne dodávajú do špecifických jadier mozgu presne kontrolované elektrické impulzy vysielané neurostimulátorom, ktoré pozitívne ovplyvňujú centrá mozgu zodpovedné za koordináciu svalov a pohybu.

Hlboká mozgová stimulácia pozostáva z troch komponentov, ktoré sú implantované vo vnútri tela:

• Neurostimulátor je prístroj na stimuláciu nervov, ktorý generuje elektrické impulzy a je napájaný batériou.
• Vodič je potiahnutý drôt s niekoľkými elektródami na špičke, ktoré posielajú elektrické impulzy k mozgovému tkanivu.
• Predĺženie je drôt, ktorý spája vodič s neurostimulátorom a vedie pod kožou od pokožky hlavy cez krk do hrudníka.

Najčastejšie cielené oblasti zahŕňajú talamus, subthalamické jadro a globus pallidus. Elektrické signály elektród môžu ovplyvniť určité mozgové bunky a látky alebo pomôcť regulovať abnormálne mozgové impulzy.

Stimulácia tejto oblasti mozgu môže zlepšiť obdobia „OFF“ a zmierniť dyskinézy. Zvyčajne DBS pomôže zmierniť intenzitu vašich symptómov, čo vám umožní užívať nižšie dávky liekov na predpis.

Komu môže DBS pomôcť

Pre pacientov, ktorým nezaberá klasická medikamentózna liečba, je na Slovensku už niekoľko rokov dostupná unikátna metóda hlbokej stimulácie mozgu. Tá prostredníctvom implantovaného neurostimulátora a elektród zavedených do špecifických štruktúr mozgu pomáha pomocou pravidelných elektrických impulzov zmierňovať nepríjemné prejavy Parkinsonovej choroby.

Ak má pacient s Parkinsonovou chorobou stále dobrý úžitok z liekov, ale má aj zlé obdobia bez liečby a/alebo problematické dyskinézy, a to aj napriek zmenám v dávkovaní a načasovaní liekov, potom môže byť DBS možnosťou.

• Pacienti s Parkinsonovou chorobou, ktorí majú závažné príznaky, ako sú tras, stuhnutosť alebo ťažkosti s pohybom, napriek užívaniu liekov.
• Pacienti s esenciálnym tremorom, ktorý ovplyvňuje každodenné činnosti a nezmierňuje sa liekmi.
• Ľudia, ktorých príznaky sa nezlepšia pri konvenčnej liečbe.
• Pacienti, ktorí hľadajú lepšiu kontrolu nad svojimi príznakmi s cieľom zlepšiť svoj každodenný život a fungovanie.
• Pacienti, ktorí sú dostatočne zdraví na operáciu a dokážu dodržiavať pokyny pooperačnej starostlivosti.

Hĺbková mozgová stimulácia v Turecku je neurochirurgická operácia, ktorá lieči pohybové ťažkosti spojené s Parkinsonovou chorobou (PD), esenciálnym tremorom, dystóniou a inými neurologickými chorobami implantovanými elektródami a elektrickou stimuláciou.

Keď lieky nie sú účinné alebo ak majú ich negatívne účinky rušivý vplyv na každodenné aktivity človeka, môžu lekári použiť DBS na liečbu pohybových porúch alebo neuropsychiatrických ochorení. Potenciálni pacienti by mali mať realistické očakávania od výsledkov DBS.

Kedy DBS nemusí byť vhodná

Medzi pacientov, ktorí nemusia byť vhodnými kandidátmi, patria tí, ktorí majú:

• závažné problémy s pamäťou,
• halucinácie,
• ťažkú depresiu,
• výraznú nerovnováhu pri chôdzi, a to aj pri ZAPNUTÍ.

Operácia prichádza do úvahy len vtedy, keď očakávaný prínos prevyšuje riziko. Pacientov starostlivo vyberáme a indikujeme selektívne. Nie všetci pacienti spĺňajú indikačné kritériá, ale tí, ktorí ich spĺňajú, môžu z moderného zákroku profitovať.

DBS je oveľa viac ako chirurgický zákrok. Zahrnuje sériu hodnotení, postupov a konzultácií pred a po skutočnej operácii, preto ľudia, ktorí chcú byť liečení pomocou DBS, by sa mali pripraviť na venovanie času procesu.

Vyšetrenia pred operáciou

Váš lekár by vás mal odporučiť do špecializovaného neurochirurgického centra na konzultáciu o DBS. Vo väčšine centier DBS bude vyšetrenie zahŕňať:

• vyšetrenie neurológom, ktorý sa špecializuje na liečbu Parkinsonovej choroby,
• sken mozgu (MRI alebo CT), aby sa zabezpečilo, že nedošlo k žiadnym zmenám v mozgu, ktoré by mohli zabrániť operácii,
• konzultáciu s neurochirurgom, ktorý vykonáva operáciu DBS,
• dôkladné vyšetrenie vrátane pamäte a myslenia.

Pred zákrokom absolvuje pacient magnetickú rezonanciu, psychologické a psychiatrické vyšetrenie a levodopový test, ktorý predpovedá úspešnosť stimulácie. Diagnostika pozostáva z klinického vyšetrenia pacienta a magnetickej rezonancie, ktorá pomáha odlíšiť Parkinsonovu chorobu od iných ochorení.

Podporné metódy zahŕňajú v prípade potreby DaT-sken a u všetkých pacientov hodnotenie reakcie na dopamínové lieky. Každý pacient s Parkinsonovou chorobou musí na lieky aspoň čiastočne reagovať - je to dôležité podporné diagnostické kritérium.

Predoperačné vyšetrenie môže zahŕňať neurologické vyšetrenie, zobrazovanie mozgu, psychologické vyšetrenie, prehodnotenie liekov, krvné testy a EKG. Pacientovi a jeho opatrovateľom sa podrobne vysvetlia výhody a nevýhody operácie a potom sa získa informovaný súhlas.

Multidisciplinárny tím

Ide o multidisciplinárny postup, na ktorom sa podieľa neurochirurg vyškolený na DBS, špecialista na pohybové poruchy neurológ, neurofyziológ, neuropsychológ, neuropsychiater a neurotechnik.

Multidisciplinárny tím, ktorý zahŕňa neurológa DBS, funkčného a stereotaktického vyškoleného neurochirurga, neuropsychológa, neurofyziológa, neuroanesteziológa, neurorádiológa, špecialistu na nukleárnu medicínu a neurotechnika, by prípad podrobne prediskutoval, aby sa dospelo k zhode.

Má určiť, či je DBS pre pacienta vhodná, bezpečná a uskutočniteľná. Poukazuje to na potrebu komplexného prístupu k tejto neurodegeneratívnej chorobe a veľký záujem o rozlúštenie jej mechanizmov.

Priebeh implantácie

Hlboká mozgová stimulácia (DBS) chirurgia zahŕňa implantáciu elektród do špecifických oblastí mozgu na zmiernenie symptómov neurologických porúch. Procedúra zahŕňa predoperačné vyhodnotenie, umiestnenie elektród v bdelom stave, ale v sedatíve a implantáciu generátora impulzov.

Operácia sa vykonáva v dvoch fázach, v ten istý deň: mozgová časť a hrudná časť. V mnohých prípadoch budú elektródy umiestnené, keď ste bdelí a bdelí.

Implantácia mozgových elektród

Na pokožke hlavy sa urobia malé rezy. Chirurgovia na základe zobrazovacích vyšetrení a vašich symptómov vytvoria malé otvory v lebke a vložia elektródy do špecifických oblastí mozgu.

Toto umiestnenie je riadené mapovaním mozgu v reálnom čase, aby sa zabezpečila presnosť. Elektródy sú pripojené k dočasnému externému zariadeniu a chirurg môže otestovať stimuláciu, aby potvrdil optimálne umiestnenie.

Najčastejšie zaznamenávame elektrickú aktivitu cieľa, aby sme potvrdili jeho polohu. Potom tieto oblasti stimulujeme aj pomocou dočasných elektród, aby sme zhodnotili klinický účinok tejto stimulácie na vlastnosti, ako sú tras a rigidita.

To všetko sa robí pre zabezpečenie vysokej presnosti umiestnenia na submilimetrovej úrovni. Elektródy sú zaistené na mieste. Spojovacie vodiče sú držané pod kožou a uzavreté.

Implantácia neurostimulátora

Po potvrdení správnej polohy elektród sa generátor impulzov implantuje pod kožu do hrudníka alebo brucha. Toto zariadenie vysiela elektrické impulzy cez elektródy na zmenu mozgovej aktivity.

V praxi to vyzerá tak, že neurostimulátor zavedieme pod kľúčnu kosť, odkiaľ je spojený s mozgom pacienta pomocou tenkých elektród. Tenké drôty spájajú elektródy vo vašom mozgu s generátorom impulzov.

Po zavedení elektród nasleduje implantácia neurostimulátora pod kľúčnu kosť, ktorá už prebieha v celkovej anestézii. Spojovacie drôty pokožky hlavy sú tunelované do hrudnej dutiny a pripojené k batérii.

Rámová a bezrámová metóda

Zavedenie elektród do mozgu predstavuje jeden z náročnejších neurochirurgických výkonov. Špecialistom pri tak náročnej implantácii pomáha najmodernejšie prístrojové vybavenie, vďaka čomu sa vykonáva aj tzv. bezrámová implantácia systému hlbokej mozgovej stimulácie.

Využíva sa navigačný systém, ktorý umožňuje presne lokalizovať anatomické štruktúry mozgu. Vieme sa precízne dostať na presne definované miesto v mozgu a presne sledovať umiestnenie chirurgických nástrojov počas celej operácie.

V súčinnosti so zobrazovacím systémom navigačný systém vizualizuje anatómiu pacienta počas operácie a doslova vedie lekára na potrebné miesto s absolútnou presnosťou. Celý systém funguje podobne ako GPS navigácia.

Namiesto mapy sa lekárom zobrazuje mozog a telo pacienta s presne naplánovanými bodmi operačného zákroku. Doterajšia metóda, implantácia elektród a neurostimulátora, trvá približne šesť hodín.

Výhodou novej bezrámovej metódy je to, že skrátila dĺžku operácie zhruba o polovicu. Zákrok je pre pacienta menej invazívny, komfortnejší a rýchlejší, pacient nemá počas neho hlavu pevne fixovanú v ráme.

Samotná implantácia elektród prebieha v lokálnej anestézii, čiže pacient je po celú dobu pri vedomí, aby sme mohli priebežne kontrolovať jeho motorické a kognitívne schopnosti. Musí napríklad vymenovať všetky mesiace v roku alebo hýbať rukou podľa pokynov.

Na prvých dvoch operáciách v UNLP Košice sa zúčastnil aj neurochirurg z Fakultnej nemocnice Olomouc. Práve v Olomouci začali využívať bezrámovú implantáciu systému hlbokej mozgovej stimulácie ako prví v Európe a druhí na svete.

Prečo je pacient počas operácie často pri vedomí

Počas mnohých z týchto procedúr je pacient úplne prebudený, takže účinok stimulácie možno posúdiť v reálnom čase. Pacient sa počas zákroku udržiava celkom pohodlne, a to vďaka pokročilým technikám sedácie, optimálnej polohe, udržiavaniu teplej teploty na operačnej sále a starostlivosti o adekvátnu a včasnú lokálnu anestetickú infiltráciu.

Pacient počas zákroku vykonáva jednoduché úlohy - pohybuje rukami, vymenúva mesiace - a lekári hľadajú tzv. terapeutické okno, pri ktorom je stimulácia účinná a bezpečná.

V niektorých prípadoch je možné operáciu vykonať v celkovej anestézii. Niektoré centrá ponúkajú „sleep“ DBS ako alternatívu, ktorá sa vykonáva, keď je pacient v bezvedomí a sedatívovaný.

Adaptívna DBS a nastavenie liečby podľa dát

Moderným trendom je tzv. adaptívne DBS, keď stimulácia cieľovej štruktúry v mozgu neprebieha kontinuálne, ale dynamicky sa prispôsobuje aktuálnym potrebám a klinickému stavu pacienta na základe elektrofyziologických signálov z jeho mozgu.

Na rozdiel od neadaptívnej stimulácie, ktorá uvoľňuje konštantný prúd, adaptívna reaguje na aktuálne potreby pacienta. Neurostimulátor následne sníma mozgové signály, na základe ktorých terapiu nastavíme a vyhodnotíme jej účinnosť.

Máme k dispozícii najmodernejší neurostimulátor využívajúci tzv. „data driven therapy“, teda liečbu na základe získaných dát od konkrétneho pacienta s využitím technológie BrainSense.

Moderná technológia obsiahnutá v neurostimulátoroch nám lekárom pomáha so správnym nastavením terapie, čím pacientom významne uľahčuje život. Teraz existujú pokročilé batérie, ktoré tiež dokážu snímať mozgové vlny a poskytnúť programátorovi spätnú väzbu, aby umožnili lepšie programovanie.

Štúdia vedcov z centra CEITEC sa zameriava na spojenie medzi rôznymi druhmi mozgových oscilácií a efektívnejšie nastavenie stimulácie mozgu s cieľom zlepšiť kvalitu života pacientov.

Medzifrekvenčné interakcie by v budúcnosti mohli lepšie slúžiť pri adaptívnom režime stimulácie. Pomôcť by mal aj biomarker, ktorý sa v štúdii uvádza ako nový indikátor efektívnejšieho nastavenia stimulácie mozgu.

Segmentované elektródy

Stimulátory môžu byť nabíjateľné alebo nenabíjateľné a dajú sa nastavovať samostatne pre každú polovicu mozgu. Veľkou výhodou v posledných rokoch je dostupnosť tzv. segmentovaných elektród, ktoré umožňujú presnejšie zacielenie prúdu a znižujú riziko vedľajších účinkov.

Pokročilé elektródy umožňujú dokonca nasmerovať smer dodávky prúdu. Proces hľadania najlepšieho možného stimulačného parametra, berúc do úvahy účinky a vedľajšie účinky stimulácie, je náročný a váš primárny lekár, zvyčajne vyškolený neurológ, sa hlboko zapojí.

Čo sa deje po operácii

Budete prevezený/á do rekonvalescenčného oddelenia, kde vás zdravotnícki pracovníci budú sledovať, či sa u vás nevyskytnú žiadne okamžité komplikácie. Bolesť alebo nepohodlie v miestach rezu sa zvláda liekmi.

Zvyčajne zostanete v nemocnici niekoľko dní, aby sa sledovalo vaše zotavenie a zvládli prípadné bezprostredné pooperačné problémy. Pacienti odchádzajú domov po operácii v priebehu niekoľkých dní.

Po operácii zostane pacient cez noc na JIS. Jeho pravidelné lieky sú znovu nasadené. Zvyčajne po dvoch týždňoch sa stehy odstránia.

Stimulácia sa zvyčajne nezačína aspoň dva týždne po operácii. Podľa iných klinických postupov sa samotný stimulátor následne aktivuje po 3-4 týždňoch.

Programovanie a dlhodobé nastavovanie

Po DBS bude musieť váš lekár určiť najlepšie nastavenie stimulácie pomocou zariadenia, ktoré komunikuje s neurostimulátorom a vašimi liekmi. Nastavenia stimulácie sa upravujú pri následných kontrolách s cieľom optimalizovať liečbu a riešiť akékoľvek vedľajšie účinky.

Optimálne nastavenie sa zvyčajne dosiahne tri až šesť mesiacov po zákroku. Na dosiahnutie optimálnych parametrov stimulácie môže byť potrebných niekoľko sedení preprogramovania, čo môže trvať až šesť mesiacov.

Niektoré stavy, ako je Parkinsonova choroba alebo esenciálne tras, budú mať okamžité viditeľné účinky. Niektoré stavy, ako je OCD alebo dystónia, neprejavia okamžitý „on“ efekt, ale prejavia sa až po 3-6 mesiacoch.

Pacienti často dostanú jednoduché zariadenie, pomocou ktorého môžu svoje zariadenia zapnúť alebo vypnúť a nastaviť napätie v každej elektróde. V niektorých prípadoch môže lekár nastaviť generátor impulzov tak, aby pacienti mohli vykonávať malé úpravy doma.

Batéria a výmena neurostimulátora

Výdrž batérie závisí od používania. Existujú nabíjateľné batérie s dlhou životnosťou (zvyčajne 15 rokov), ale každé dva týždne je potrebné ich nabíjať jednu hodinu pomocou externého zariadenia.

Nenabíjateľné batérie zvyčajne vydržia 6-7 rokov. Tesne pred koncom životnosti batérie sa vymení. Pri tomto procese sa znovu otvorí iba hrudná rana a je to pomerne jednoduché.

Nižšie parametre a vypínanie v prípade potreby, napríklad v noci, do značnej miery predĺži výdrž batérie. Podľa vášho stavu stimulácia môže byť nepretržitá 24 hodín denne alebo váš lekár môže odporučiť pacientom vypnúť svoj generátor impulzov v noci a opätovne ho zapnúť ráno.

Pooperačné zotavenie a obmedzenia

V prípade väčšiny pacientov trvá zotavovanie niekoľko týždňov. Lekár vás pravdepodobne požiada, aby ste sa vyhli akémukoľvek zaťažovaniu asi dva týždne po každom zákroku.

• Nemalo by sa zdvíhať nič ťažšie ako 5 libier (2,25 kilogramu).
• Na minimálne štyri až šesť týždňov sa vyhnite stredne náročným alebo vysokointenzívnym činnostiam.
• Po niekoľko dní po operácii na implantáciu generátora pulzov by ste sa mali vyhnúť zdvíhaniu rúk nad hlavu.
• Po tom sa väčšina ľudí môže vrátiť do práce alebo do svojej bežnej rutiny.

Niektorí pacienti môžu potrebovať fyzioterapiu alebo iné formy rehabilitácie, aby sa prispôsobili zmenám a maximalizovali výhody DBS. Priebežné návštevy slúžia na monitorovanie účinnosti stimulácie, vykonanie potrebných úprav a zabezpečenie správneho fungovania zariadenia.

Výsledky liečby

Po spustení hlbokej mozgovej stimulácie dochádza k výraznému zlepšeniu kvality života pacientov s Parkinsonovou chorobou. Hoci choroba bude aj naďalej ich doživotným sprievodcom, vďaka pôsobeniu hlbokej stimulácie mozgu a tlmeniu jej nepríjemných príznakov sa pacienti znovu dokážu zapojiť do plnohodnotného života.

Sú schopní sa o seba sami postarať, nie sú odkázaní na svoje okolie, mnohí sa vrátia späť do práce, môžu sa venovať svojim koníčkom a žiť úplne bežný život.

Pri implantovaní neurostimulátora vieme významne znížiť až úplne potlačiť tieto neželané výkyvy pohyblivosti, čo vedie k zvýšenej samostatnosti pacientov. Operáciu robíme najmä kvôli tomu, aby boli v živote čo najviac nezávislí a mohli normálne fungovať.

• kratší čas strávený v období VYPNUTIA,
• kratšie trvanie a nižšia závažnosť dyskinézy,
• nižšie dávky liekov,
• zlepšenie nemotorických príznakov, ako je bolesť, smútok alebo spánok,
• zlepšenie kvality života.

DBS však nevylieči PD ani nezastaví jej progresiu. Postupom času môže DBS naďalej zlepšovať obdobia ON a dyskinézy.

Neurostimulátor chorobu nezastaví, ale pri správnej indikácii daruje pacientovi roky kvalitného života. Podľa odborníkov môže adaptívna stimulácia spolu s rehabilitáciou a logopédiou oddialiť ťažšie štádiá ochorenia a pomôcť pacientom zostať čo najdlhšie samostatnými.

Možné riziká a nežiaduce účinky

Vo všeobecnosti je DBS bezpečný postup. Počas operácie sa však môžu vyskytnúť závažné vedľajšie účinky, ako je krvácanie alebo mozgová príhoda.

Niektoré z chirurgických rizík zahŕňajú nesprávne umiestnenie elektródy, krvácanie pozdĺž elektródového traktu, záchvaty a infekciu. Anestetické riziká zahŕňajú nevoľnosť, problémy s dýchaním a srdcové problémy.

Existujú aj potenciálne vedľajšie účinky zo stimulácie, ktoré sa dajú zmierniť zmenou nastavení stimulátora. Možné vedľajšie účinky stimulácie zahŕňajú dvojité videnie, problémy s rečou, pocity brnenia, svalové napätie alebo progresívne zmeny nálady.

Väčšina vedľajších účinkov je mierna a dočasná, ako napríklad priberanie na váhe, ťažkosti s hľadaním slov, znížená kvalita reči a infekcie kardiostimulátora alebo elektród. Medzi ďalšie možné pooperačné ťažkosti patria bolesť v mieste chirurgického zákroku, bolesť hlavy, opuch, zmeny nálady, závraty, dočasné ťažkosti s jasnou rečou, svalové kŕče a ťažkosti so spánkom.

Vyskytli sa však hlásenia o zvýšenom riziku samovraždy. O vhodnosti DBS a pomere očakávaného prínosu k riziku preto rozhoduje špecializovaný tím po podrobnom vyšetrení.

Bezpečnosť pri vyšetrení MRI

Systémy pre MR Conditional DBS sú v súčasnosti dostupné. Iba za určitých okolností sú tieto zariadenia bezpečné na použitie s týmto konkrétnym DBS zariadením počas MRI skenov.

Je dôležité zdôrazniť, že magnetická rezonancia (MRI) môže viesť k zahrievaniu tkaniva mozgových vodičov, keď sa nesplnia predpoklady. To môže viesť k úmrtiam alebo veľmi vážnym a dlhodobým zraneniam.

Pred skenom sa musí zariadenie oznámiť zdravotníckemu zariadeniu spolu so všetkými príslušnými informáciami. V prípade, že je potrebná MRI, je tiež vhodné obrátiť sa na neurológa, ktorý zariadenie implantoval.

Ďalšie ochorenia, pri ktorých sa DBS používa

Terapia hlbokej stimulácie mozgu je okrem Parkinsonovej choroby využiteľná aj na liečbu dystónie, tremoru a epilepsie. Niektoré z bežnejších indikácií sú Parkinsonova choroba, základný tremor, dystónia, obsesívno-kompulzívna porucha, veľká depresia, Tourettov syndróm a medicínsky refraktérna epilepsia.

Odteraz je DBS schválený FDA na použitie pri Parkinsonovej chorobe, Tourettovom syndróme, esenciálnom tremore, dystónii a epilepsii. Na celom svete však existujú sľubné výsledky a stále viac sa používa pri mnohých psychiatrických ochoreniach, ako je OCD, depresia a závislosti.

Hĺbkovou mozgovou stimuláciou sa môže liečiť mnoho neurologických ochorení, ako sú Parkinsonova choroba, esenciálny tremor, dystónia, epilepsia, Tourettov syndróm, obsedantno-kompulzívna porucha a chronická bolesť.

Pri medikamentóznej liečbe a poradenstve môže byť niekedy ťažké zvládnuť obsesívno-kompulzívnu poruchu (OCD). DBS sa pri OCD používa, keď iné liečby zlyhali alebo keď sú pacienti veľmi chorí.

DBS a pumpová liečba pri Parkinsonovej chorobe

Ak klasická liečba nestačí, existujú dve možnosti pokročilej liečby: pumpová liečba a hĺbková mozgová stimulácia (DBS).

Skúsenosti pracovísk na Slovensku

Celosvetovo už podstúpilo takúto liečbu viac ako 300 000 pacientov. Na Slovensku je to viac ako 250 pacientov.

V Košiciach implantovali pôvodnou metódou cca 90 pacientov. Aktuálne čaká na neurostimulátor 15 pacientov, tým, že sa významne skráti doba operácie, tak sa čakacia doba na zákrok, ktorá je momentálne asi pol roka, skráti cca o 2-3 mesiace.

Terapia je plne hradená zdravotnými poisťovňami. O konkrétnej dostupnosti, indikačných kritériách a ďalšom postupe rozhoduje príslušné špecializované pracovisko.

V celej Českej republike podstúpi DBS len asi 50 pacientov ročne, z toho 20 u nás v Brne. Elektrofyziologické dáta, ktoré umožňujú tento typ výskumu, sú podľa odborníčky veľmi vzácne.

Život s neurostimulátorom

Pacient aktivuje a deaktivuje systém DBS pomocou ručného ovládača. Ako sa mení stav pacienta, môžu sa meniť aj stimulačné parametre.

Pravidelná údržba a kontroly generátora impulzov a elektród zabezpečujú ich správnu funkciu. Neustále monitorovanie zahŕňa pravidelné kontroly so zdravotníckym tímom s cieľom posúdiť úľavu od príznakov a vykonať potrebné úpravy liečebného plánu.

Tým, že sú pacienti samostatnejší, uľahčujú situáciu svojim blízkym. Tým, že môžu znovu pracovať, odľahčia sociálny systém.

Táto terapia má aj výrazný pozitívny celospoločenský dopad.

tags: #hlboka #stimulacia #mozgu