Neuropatická bolesť chrbtice: príčiny, prejavy, diagnostika a možnosti liečby

Neuropatická bolesť chrbtice vzniká dráždením, poškodením alebo zápalom nervového tkaniva, najčastejšie nervového koreňa v oblasti chrbtice. Typicky sa prejavuje ostrou, pálivou, elektrizujúcou alebo vystreľujúcou bolesťou, ktorá môže postupovať z chrbta do dolnej končatiny až do chodidla a sprevádza ju mravenčenie, tŕpnutie, porucha citlivosti alebo strata sily.

Najčastejšou príčinou je mechanické podráždenie alebo kompresia koreňa herniou medzistavcovej platničky, zúžením miechového kanála, degeneratívnymi zmenami či hypertrofickými fazetovými kĺbmi. Neuropatickú bolesť treba odlíšiť od svalovej a inej nociceptívnej bolesti, pretože si vyžaduje odborné neurologické alebo ortopedické vyšetrenie a cielenú liečbu.

Čo znamená neuropatická bolesť chrbtice

Neuropatická bolesť je spôsobená poškodením nervového systému alebo poškodením nervu, ktorý sa podieľa na vedení vnímania bolesti do mozgu. Podľa miesta dráhy nervu sa potom ďalej delí na periférnu a centrálnu neuropatickú bolesť.

Periférna neuropatická bolesť je označenie bolesti, ktorú spôsobuje poškodené a teda nesprávne fungujúce nervové vlákno a jeho voľné zakončenie. V našich orgánoch ale aj vo svaloch sa nachádzajú nervové zakončenia, ktoré zabezpečujú ich citlivosť.

To znamená, že ak sa dotkneme niečoho rukou a tieto nervové zakončenia fungujú správne, tak to cítime a adekvátne na to reagujeme. Ak však toto nervové vlákno a jeho voľné zakončenie je vystavené dlhšie trvajúcim chorobným procesom, dochádza ku chorobnej (patologickej) zmene jeho štruktúry a funkčnosti (neuropatia).

To sa prejaví najprv zmenou citlivosti danej oblasti (často ako „mravenčenie“), ktorú nerv inervuje. Neskôr sa rozvinie aj bolesť. Ak sa k tomu pridružia aj poruchy v krvnom zásobovaní danej oblasti, objavia sa aj viditeľné chorobné zmeny napr. na koži.

Rozdiel medzi neuropatickou a nociceptívnou bolesťou

Bolesť driekovej chrbtice rozlišujeme na tri druhy, a to: NOCICEPTÍVNA BOLESŤ, NEUROPATICKÁ BOSLESŤ A NOCIPLASTICKÁ BOLESŤ. Označujú nám teda pôvod, z akých štruktúr bolesť pochádza.

Každá z týchto bolestí má špecifický pôvod vzniku, prejav aj terapiu. Nociceptívna bolesť vzniká dráždením nociceptorov, čo sú tzv. receptory bolesti.

Nociceptívna bolesť je spôsobená stimuláciou takzvaných receptorov bolesti, čo sú drobné nervové zakončenia, ktoré sa nachádzajú v koži, svaloch, kostiach, kĺboch alebo okolo vnútorných orgánov. Tieto môžu byť dráždené poškodením tkanív, zmenami teploty, ischémiou (nedokrvovaním) a pod.

Nociceptívna bolesť sa ďalej delí na somatickú (vychádza z oblastí šliach, svalov, kĺbov, kostí, je ostrá a dobre lokalizovateľná - napr. zlomenina) a viscerálnu (vychádza z vnútorných orgánov, najmä brušnej dutiny - tupá, hlboká bolesť, ťažko lokalizovateľná).

Neuropatická bolesť je spôsobená dráždením neurálneho tkaniva, čiže priamo nervov. Tu rozlišujeme, či je nerv dráždený priamo alebo nepriamo.

Zásadný rozdiel medzi neuropatickou a non-neuropatickou bolesťou je v tom, že neuropatická bolesť vedie postupne k poruche vodivosti nervových vlákien a EMG vyšetrenie vykáže denerváciu. Non-neuropatická bolesť je nešpecifická a k denervačnému nálezu na EMG nikdy nevedie.

Obidva typy bolesti sa však môžu vyskytovať súčasne. Poškodenie platničky spôsobí zmeny aj v štruktúrach naokolo, čo vyvoláva nociceptívnu bolesť a súčasne aj dráždi nervový koreň, čo spôsobuje neuropatickú bolesť.

Prečo neuropatická bolesť vzniká

Neuropatická bolesť chrbtice môže vzniknúť pri mechanickom podráždení nervu, jeho kompresii, ťahu alebo zápale. Najčastejšou príčinou vzniku tejto bolesti je kompresia koreňa alebo ťah za koreň.

Bolesť v dolnej končatine má dvojakú etiológiu. Tzv. non-neuropatická bolesť vzniká rovnakým spôsobom ako lumbago. Pretože sú dráždené aj hlboké spinálne a paraspinálne nociceptívne štruktúry, je non-neuropatická bolesť vnímaná i v oblasti DK.

Od tohoto typu bolesti je nutné odlíšiť neuropatickú-radikulárnu bolesť. Vzniká mechanickým podráždením alebo zápalom spinálneho koreňa alebo ganglia.

Hernia medzistavcovej platničky

Priame dráždenie nervu vzniká dráždením vysunutej či prasknutej a vytečenej platničky. Platnička priamo zasahuje do nervového koreňa.

Ak sa bolesť zhoršuje pri predklone, kašli alebo kýchaní, môže ísť o problém s medzistavcovou platničkou. Bolesť chrbta pri kašli zvyšuje tlak v chrbtici a môže poukazovať na dráždenie nervu.

Bolesť chrbta pri kašli vzniká zvýšením tlaku v chrbtici. Tento tlak môže odhaliť vysunutú platničku, dráždenie nervu alebo oslabené svaly stredu tela.

Ďalšie príčiny kompresie nervového koreňa

• herniou intervertebrálneho disku
• hypertrofickými fazetami intervertebrálnych kĺbov
• dorzálnymi osteofytmi
• v laterálnom recesse
• pri degeneratívnej spondylolistéze
• pri stenóze spinálneho kanála

K zriedkavým príčinám radikulárneho syndromu patria tumory, kostné lytické procesy a traumy.

• hrubšími väzivovými zrastami
• zmnoženou venóznou pleteňou
• kostným útlakom (osteofytóza a hypertrofická osteoartróza dorzomediálnych hrán klbov)
• pri zhrubnutí koreňa
• pri zhrubnutí lig.flavum

Z nevertebrogénnych príčin je to postihnutie nervových koreňov pri infekčných ochoreniach (borelióza, herpes zoster, toxoplazmóza), metabolických ochoreniach (diabetes mellitus), vaskulopathiách v rámci systémových ochorení, dysimúnnych neuropathiach a plexopathiach.

Ako sa neuropatická bolesť prejavuje

Pacienti opisujú túto bolesť ako pálenie alebo pichanie špendlíkmi, niekedy aj ako „elektrický šok“. Bolesť môže byť ostrá, pálivá, trhavá alebo krčovitá.

Bolesť je typická tým, že sa prenáša po celej dĺžke nervu, takže sa je prítomné vystreľovanie bolesti až do chodidla, tŕpnutie, mravenčenie, strata sily dolnej končatiny.

Bolesť má ohraničenú dráhu bolesti, podľa toho, ktorý nervový koreň je dráždený. Ak bolesť vystreľuje do nohy, ide často o ischias, herniu disku alebo zúženie miechového kanála.

Neuropatická bolesť chrbta vzniká pri poškodení alebo útlaku nervu. Má pálivý, ostrý charakter a môže byť sprevádzaná mravčením alebo necitlivosťou.

Iritačné a zánikové neurologické príznaky

Neurologické príznaky vertebrogénneho LIS bývajú rozdeľované na iritačné t.j. bolesť a parestézie a zánikové t.j. poruchy citlivosti a motoriky v postihnutých koreňových dermatomoch.

• bolesť a parestézie patria medzi iritačné príznaky;
• poruchy citlivosti patria medzi zánikové príznaky;
• zníženie svalovej sily patrí medzi zánikové príznaky;
• zníženie až vyhasnutie ŠOR patrí medzi zánikové príznaky;
• zníženie svalového tonusu patrí medzi zánikové príznaky.

Radikulárny syndrom sa prejavuje príznakmi iritačnými ako je bolesť, parestézie a príznakmi zánikovými - poruchy citlivosti, zníženia až vyhasnutie ŠOR, zníženie svalovej sily, zníženie svalového tonusu.

Bolesť je väčšinou veľmi intenzívna, ostrá, niekedy pálivá, trhavá, krčovitá, provokuje sa napínacími manévrami, brušným lisom, prípadne predklonom hlavy.

Radikulárny a pseudoradikulárny syndróm

Z pohľadu neurologa rozdeľujeme bolesti v krížoch na 2 klinické syndromy: 1. syndrom radikulárny; 2. syndrom pseudoradikulárny.

Radikulárny syndróm

Radikulárny syndrom sa prejavuje príznakmi iritačnými ako je bolesť, parestézie a príznakmi zánikovými - poruchy citlivosti, zníženia až vyhasnutie ŠOR, zníženie svalovej sily, zníženie svalového tonusu.

Pri radikulárnom syndróme má bolesť väčšinou presnú, ohraničenú dráhu podľa postihnutého nervového koreňa. Môže sa zhoršovať pri napínacích manévroch, kašli, kýchaní alebo zvýšení vnútrobrušného tlaku.

Pseudoradikulárny syndróm

Pseudoradikulárny syndrom - prejavuje sa bolesťou premietajúcou sa do periférie v príslušnom dermatome, nie sú známky zánikovej koreňovej lézie, bolesť má difúznejší charakter, môže byť povrchová i hlboká, nemusí byť závislá na polohe a pohyboch.

Môžu byť prítomné funkčné poruchy a reflexné zmeny (blokády, svalové spazmy) i známky vegetatívnej trofickej poruchy.

Príčiny pseudoradikulárneho syndromu sú v intervertebrálnom klbe, vo svaloch, v periartikulárnom tkanive, v úponoch šliach a v perioste.

Vyskytuje sa pri myofasciálnych afekciách, vertebrogénnych blokádach, hyper-mobilite, osteoporóze, vrodených a vývojových anomáliách stavcov, svalovej dysbalancii, coxartroze, fazetovom syndrome, syndrome segmentálnej instability, viscerovertebrálnych syndromoch.

Priame a nepriame dráždenie nervu

Priame dráždenie poznáme asi všetci. Vzniká dráždením vysunutej či prasknutej a vytečenej platničky. Platnička priamo zasahuje do nervového koreňa.

To nepriame dráždenie je dráždenie nervu niekde v jeho priebehu, napríklad reflexnou zmenou. Obraz bolestí je tiež prenesený do dolnej končatiny, ale zvyčajne bolesť nejde až do chodidla a nie sú prítomne výrazné neurologické zmeny.

Rozdiel je aj v úľavovej polohe. Priame dráždenie je závislé od polohy a dá sa nájsť taká poloha, aby nedochádzalo k dráždeniu, zatiaľ čo nepriame bolí rovnako bezohľadu na polohu.

Kde sa bolesť môže premietať

Viete, čo je prenesená bolesť? Ide o bolesť, ktorú pacient pociťuje v inom mieste, než v skutočnosti vzniká.

Bolesť sa šíri (projikuje) do rôznych oblastí tela, ktoré sú často vzdialené od postihnutých anatomických štruktúr a orgánov. Bolesť býva obvykle ostrá a dlhotrvajúca.

Z oblasti chrbtice je typická projekcia bolesti do bedrových kĺbov, dolných končatín, hrádze, brucha i hrudníka. Naopak bolesti z oblasti panvy a brucha sa môžu premietať do oblasti spodného chrbta (viscerálna prenesená bolesť), rovnako ako v prípade vzdialených zdrojov ako sú bedrové a kolenné kĺby, pooperačné jazvy a pod. (somatická prenesená bolesť).

Podľa toho, kde je bolesť lokalizovaná je daná klasifikácia klinického obrazu na tri základné skupiny:

1. skupina - dominuje bolesť v krížoch;
2. skupina - dominuje bolesť v krížoch a DK;
3. skupina - dominuje bolesť v DK.

Anatómia nervového zásobenia chrbtice

Príčinou bolesti v krížoch klinicky označovanou ako lumbago je mechanické alebo toxické dráždenie nociceptorov vo všetkých štruktúrach chrbtice a chrbticového kanála - v anulus fibrosus, v prednom a zadnom pozdĺžnom ligamente, v intervertebrálnych kĺbnych plôškach, v kapsulách fazetových kĺbov, v interspinoznych a supraspinoznych väzoch, a v paravertebrálnych svaloch.

Tu treba spomenúť, pre lepšie ozrejmenie zdrojov bolesti, že inervácia chrbtice je sprostredkovaná cez n.sinuvertebralis /n.von Luschka/ a ramus dorzalis n.spinalis.

Sinuvertebrálny nerv sa zúčastňuje inervácie dury mater a cievnych štruktúr v spinálnom kanáli, ligament, periostu, vonkajších vrstiev anulus fibrosus a kapsuly fazetových kĺbov.

Mediálna vetva ramus dorsalis nervus spinalis inervuje vonkajšie časti kapsúl fazetových kĺbov, svalov a kože.

Myelínová pošva a fungovanie nervu

Neuropatickú bolesť spôsobuje postupný úbytok ochranného „obalu“ (myelínovej pošvy) nervu. Myelinizácia je tvorba (obnova) tohto obalu.

Iba nerv, ktorý má správne vytvorený ochranný myelínový obal, môže správne fungovať a tým nespôsobovať neuropatickú bolesť chrba, rúk a nôh.

Nervové vlákna totiž obaľuje špecifický „tukový obal“, ktorý ho vyživuje aj chráni. Tento „obal“ sa odborne volá myelínová pošva a vytvárajú ho špecifické bunky (Schwannove bunky), ktoré sa okolo vlákna mnohokrát obtáčajú.

Sú pre správne fungovanie nervu absolútne dôležité. Zabezpečujú, aby bolo krehké nervové vlákno chránené pred okolím a taktiež dostatočne vyživované.

Predstavme si to, ako napr. anténny TV kábel. Na to, aby kábel správne viedol TV signál, musí byť samotný drôt ešte „obalený“ tieniacim káblom (sieťkou), aby nebol signál rušený z okolia.

Ak by sme túto sieťku prerušili alebo odstránili, tak nám začne obraz zrniť alebo sa úplne preruší. Veľmi podobne funguje aj myelínová pošva.

Ak dôjde vplyvom okolia k jej poškodeniu, dochádza k „obnaženiu“ nervového vlákna, ktoré prestane v danom mieste správne viesť nervový vzruch.

To sa prejaví, ako už bolo spomenuté, zmenou citlivosti na podmet, ktorý by za normálnych okolností nespôsoboval bolesť, čo je podstatou neuropatickej bolesti, ktorá následne môže vzniknúť v poškodenom nervovom vlákne aj bez vonkajšieho podnetu.

Akútna a chronická bolesť chrbtice

Bolesť chrbta je nepríjemný stav vychádzajúci z oblasti chrbtice, svalov, väzov alebo nervových štruktúr. Môže byť akútna, trvajúca niekoľko dní, alebo chronická, ak pretrváva viac ako tri mesiace.

Akútna bolesť má varovný charakter, jedná sa o symptóm (prejav) ochorenia alebo úrazu. Upozorňuje, že niečo v tele musí byť rýchlo vyriešené, odstránené.

Akútna bolesť sprevádza nejakú formu poškodenia tkanív, ale odznieva - pokiaľ odznie jej príčina, v pomerne krátkom čase, rádovo niekoľko hodín, dní až týždňov.

Hranicou pre klasifikáciu bolesti ako bolesť akútna je maximálne trvanie do 3 až 6 mesiacov. Typickými sprievodnými prejavmi je zvýšený krvný tlak, tachykardia, potenie, môže sa prejavovať stav úzkosti alebo emočný stres.

Akútna bolesť je spravidla celkom ovplyvniteľná liekmi a inými metódami, a je tak dobre vyliečiteľná, ako je vyliečiteľná jej príčina. Pri nedostatočnej alebo zanedbanej liečbe však môže rýchlo dôjsť k prechodu do chronického bolestivého stavu.

Na rozdiel od akútnej bolesti je táto bolesť sama o sebe označovaná ako ochorenie. Po určitej dobe trvania bolesti dochádza k jej takzvanej chronifikácii.

Je to stav, kedy je bolesť „fixovaná“ v nervovom systéme na rôznych úrovniach a kedy často odstránenie pôvodnej príčiny už nevedie k odstráneniu bolesti.

Pôvodná príčina dokonca často už nie je ani známa. Trvá dlhšie ako 3 až 6 mesiacov a je všeobecne náročnejšie na lekárske ošetrenie.

Chronická bolesť môže byť dôsledkom poškodeného tkaniva, ale veľmi často je spôsobená poškodením nervového systému, alebo jeho určitou prestavbou („scitlivením“).

Na bolesť sa teda príliš „nezvyká“, skôr naopak - v čase sa spravidla bez liečby zhoršuje. Neustála a zhoršujúca sa chronická bolesť spôsobuje väčšinou psychické zmeny (depresia, úzkosť), poruchy spánku, zmeny chuti do jedla a iné prejavy.

Nociplastická bolesť a citlivenie nervového systému

Posledná NOCIPLASTICKÁ BOLESŤ vzniká senzitivizáciou centrálnej nervovej sústavy. Jednoduchšie povedané, bolesť vzniká v hlave.

Respektíve ide o nociceptívnu bolesť zosilnenú v mozgu. Dokonca ani nemusí byť zmenené okolie nociceptorov.

Často je táto bolesť spojená s naším prežívaním. Ťažké životné situácie, strata blízkeho, vysoké nároky v práci, či problémy vo vzťahoch môžu spôsobiť zvýšenú citlivosť CNS.

Vzniká takzvaná chronická bolesť, ktorú je len ťažko ovplyvniť cvičením. Aj keď do určitej miery môže cvičenie pomôcť, tu je namieste iný odborník.

Kombinácia psychoterapie a fyzioterapie je ideálna pri liečbe nociplastickej bolesti. Nociplastická bolesť sa môže kombinovať s neuropatickou alebo nociceptívnou bolesťou.

Čo zvyšuje riziko bolesti chrbta

Bolesť chrbta vzniká náhle po preťažení, ale aj postupne v dôsledku dlhodobého nesprávneho držania tela. Najčastejšie postihuje ľudí so sedavým zamestnaním, manuálne pracujúcich, športovcov či seniorov.

Riziko zvyšuje nedostatok pohybu, nesprávne držanie tela, nadváha, oslabené brušné a chrbtové svaly, stres aj jednostranné zaťaženie.

Bolesť chrbta sa čoraz častejšie objavuje aj u mladých ľudí, čo súvisí s dlhým sedením pri počítači.

Napríklad pri nesprávnom držaní tela dochádza k zmene zakrivenia driekovej chrbtice. Buď sa panva dostane do vysadenia, drieková lordóza sa zväčší a dochádza k preťažovaniu celej driekovej časti.

Okolité svaly sa skrátia, zvýši sa ich napätie a vznikajú reflexné zmeny. Kvôli veľkej záťaži zhrubnú aj okolité fascie a stratí sa pohyblivosť kože, podkožia, fascií aj svalov.

Vo všetkých týchto štruktúrach sú uložené spomínané receptory bolesti a práve na takéto zmeny začnú reagovať a vytvárať bolesť.

Môže byť panva naopak v podsadení, opäť dochádza k zvýšeniu záťaže na driek, alebo môže preťaženie byť spôsobené nesprávnym a dlhodobým dvíhaním ťažkých predmetov, či nesprávnym a častým sedením.

Diagnostika neuropatickej bolesti

Pretože bolesť je subjektívny vnem a presne popísať ju môže iba človek, ktorý ňou trpí, je dôležité o svojej bolesti hovoriť, zverovať sa s tým, čo presne, kedy, kde a akým spôsobom bolí.

Pri vyšetrení je dôležité uviesť, kedy, v akej intenzite, pri akých činnostiach sa bolesť prejavuje a či sa šíri do dolnej končatiny.

Rovnako tak sledujeme stav a intenzitu vašej bolesti po vykonanom výkone pomocou vizuálnej škály bolesti VAS, čo nám umožňuje korigovať váš liečebný plán.

K presnej diagnostike príčin bolesti je často nutné vyšetrenie postihnutej oblasti chrbtice zobrazovacou metódou, prípadne vykonanie selektívnych diagnostických blokád na identifikáciu tzv. generátora bolesti.

Pri podozrení na poškodenie nervového koreňa môže byť súčasťou vyšetrenia aj EMG. Neuropatická bolesť vedie postupne k poruche vodivosti nervových vlákien a EMG vyšetrenie vykáže denerváciu.

Kedy vyhľadať lekára

Varovným signálom je však silná bolesť s horúčkou, necitlivosť končatín, slabosť alebo problémy s močením.

Medzi varovné signály patria strata citlivosti, slabosť končatín, problémy s močením, vysoká horúčka alebo silná bolesť na hrudi.

Najmä pri orgánovej a neuropatickej bolesti chrbta je nutná návšteva lekára!

Lekára je potrebné vyhľadať pri silnej bolesti s horúčkou, strate citlivosti, slabosti končatín, problémoch s močením alebo ak bolesť vystreľuje do nohy a neustupuje. Rovnako aj pri dlhodobých ťažkostiach trvajúcich viac než niekoľko týždňov.

Liečba neuropatickej bolesti chrbtice

Dobrá správa je, že sa lieči príčina, nie bolesť. Takže pokiaľ ovplyvníme správnym cvičením primárnu zmenu, odstránime aj bolesť.

Neuropatická bolesť chrbta si vyžaduje odborné vyšetrenie ortopéda alebo neurológa a cielenú liečbu.

Ak ide o neuropatickú bolesť chrbta, bolesť vystreľujúcu do nohy, necitlivosť alebo slabosť končatín, lokálne prípravky ani bežné lieky nemusia postačovať. V takom prípade je potrebné odborné vyšetrenie a cielená liečba.

Bolesť chrbta je vo väčšine prípadov riešiteľná konzervatívne. Dôležité je nepodceňovať dlhodobé ťažkosti a včas vyhľadať odbornú pomoc.

Remyelinizácia nervov

Nervové tkanivo má veľmi obmedzenú schopnosť regenerácie. Na rozdiel od neho, bunky (Schwannove) ktoré tvoria myelínovú vrstvu, sú schopné rastu a množenia, pokiaľ majú na to vytvorené podmienky.

Pre obnovu tohto obalu je potrebné zvýšiť množstvo Swannových buniek, ktoré obaľujú nervové vlákno, ale zároveň aj zabrániť okoliu, aby tieto bunky nepoškodzovalo a nespôsobovalo ich zánik.

Rastu a množeniu týchto buniek pomáha prítomnosť látky zvanej uridín. Uridín je súčasťou RNA buniek, ktorá sa nachádza aj v Schwannových bunkách.

Uridín je potrebný pre zložitý proces tvorby stavebných látok, z ktorých sú tieto bunky tvorené a môžu sa tak zväčšovať a množiť. Určitú výživu týmto bunkám dodávajú aj niektoré vitamíny skupiny B.

Dobré fungovanie Schwannových buniek je základom tvorby (obnovy) myelínovej pošvy nervového vlákna. Takto vytvorená (obnovená) ochranná vrstva obnoví ochranu a výživu nervového vlákna, ktorý môže opätovne správne viesť nervový signál.

Obnovená a fyziologicky správna inervácia príslušnej časti tela sa prejaví aj zmiernením až vymiznutím neuropatickej bolesti. Uridín tak aktiváciou Schwannových buniek prispieva k ich rastu a obnove myelínovej pošvy.

Úloha zápalu

Neuropatia je totiž dlhotrvajúci zápalový proces, ktorý vlastne vyvoláva neustále prítomný mikrozápal v okolí nervového výbežku a jeho myelínového obalu.

Práve tento degeneratívny zápal je zodpovedný za postupné odumieranie Schwannových buniek. Ich úbytok a následné obnaženie nervového vlákna prispieva k už spomenutej neuropatii.

Tento síce mierny, ale dlhodobo pretrvávajúci zápal je z veľkej časti vyvolávaný neustálym uvoľňovaním látok podporujúcich zápal.

Ide o tzv. mediátory zápalu (histamín, leukotriény, prostaglandíny atď.), ktoré vylučujú špeciálne biele krvinky (žírne bunky, latinsky mastocyty).

Zmiernenie resp. zabránenie vylučovaniu týchto látok z buniek významne prispieva palmitoyle-tanolamid (skr. PEA).

Palmitoyletanolamid je endogénna (telu vlastná) látka, ktorá pôsobí na žírne bunky ako „uspávadlo“. To znamená, že PEA tieto bunky akoby „uspí“, následkom čoho tieto bunky vylúčia významne menej zápalových látok.

Tým dochádza k zmierneniu až vymiznutiu spomínaného degeneratívneho zápalu, ktorý poškodzoval myelínový obal nervu.

Kombinácia podpory rastu (obnovy) myelínovej pošvy a zmiernenia až odstránenia dlhotrvajúceho zápalu prispieva k REMYELINIZÁCII nervov a tým k funkčnej obnove nervov.

Cvičenie a prevencia

Cviky na bolesť chrbta by mali byť zamerané na posilnenie hlbokého stabilizačného systému a zlepšenie držania tela.

Pravidelný pohyb, ako je chôdza, plávanie, výrazne znižuje riziko chronických ťažkostí.

• pravidelné prestávky pri sedení;
• správne nastavenie pracovného miesta;
• udržiavanie primeranej telesnej hmotnosti;
• posilňovanie a strečing.

Správna kombinácia liečby, pohybu a prevencie môže výrazne zlepšiť kvalitu života a zabrániť návratu bolesti.

Prečo je dôležitý komplexný prístup

Bolesti v chrbte sa považujú v priemyselne vyspelých krajinách za druhú najčastejšiu príčinu pracovnej neschopnosti a sú najčastejším dôvodom invalidity u jedincov v produktívnom veku.

Odhaduje sa, že asi 80 až 90 % ľudí behom svojho života potrebuje aspoň jedenkrát lekársku pomoc pre vertebrogénne ťažkosti. Avšak v 6 - 10 % akútny syndróm prechádza v chronický, a ten potom predstavuje 80 % ekonomických strát v porovnaní so všetkými akútnymi syndrómami.

Preto je dôležité, aby sme sa snažili vyriešiť a skrátiť akútny bolestivý atak čo najviac, zabránili fixácii bolestivých vzorcov v centrálnom nervovom systéme, a tak predišli vývoju chronickej bolesti.

Jedinec trpiaci chronickou bolesťou nakoniec podlieha postupnej somatickej, psychologickej a citovej deteriorácii.

Názorov na príčiny vertebrogénnych ťažkostí je celý rad. Iné názory, ktoré nadobúdajú stále väčší význam, vychádzajú z predstavy, že u bolestivých stavov ide predovšetkým o poruchu funkcie pohybového systému, vrátane poruchy funkcie kĺbov, svalov ako i centrálneho nervového systému.

Vertebrogenne poruchy sú potom vlastne prejavom poruchy regulačného mechanizmu. Skutočnosť, že veľa chorých nereaguje dostatočne na liečbu alebo u niektorých sa ťažkosti dokonca progresívne stupňujú, je ukazovateľom našej nedostatočnej schopnosti účinne liečiť, rozpoznať, analyzovať a zhodnotiť všetky okolnosti, ktoré vyvolali bolesť.

Bez ohľadu na to, kde je bolesť pociťovaná, je jej prítomnosť vždy výrazom poruchy neurologickej funkcie. Preto môžu byť bolesti v krížoch v najširšom slova zmysle považované za neurologický problém.

V užšom slova zmysle neurologické komplikácie sa vzťahujú k tým klinickým obrazom, pri ktorých dochádza k priamemu poškodeniu koreňov, miechy alebo periférnych nervov.

Všetky tieto neurologické komplikácie sú relatívne zriedkavé. Musia sa diagnostikovať a liečiť prísne individuálne.

tags: #neuropaticka #bolest #chrbtice