Kliešťová encefalitída: príznaky, prenos, diagnostika, liečba a prevencia

Kliešťová encefalitída je závažné vírusové ochorenie, ktoré postihuje centrálny nervový systém a môže vyvolať zápal mozgu, miechy alebo mozgových obalov. Pôvodcom je vírus kliešťovej encefalitídy zo skupiny flavivírusov, ktorý na človeka najčastejšie prenáša infikovaný kliešť.

Ochorenie má často dvojfázový priebeh: najskôr sa prejavuje príznakmi podobnými chrípke, po krátkom období zlepšenia môže nasledovať zápal centrálneho nervového systému s vysokou horúčkou, silnou bolesťou hlavy, stuhnutím šije, vracaním, poruchami vedomia alebo ochrnutím. Špecifická antivírusová liečba neexistuje, preto je najdôležitejšou ochranou očkovanie a prevencia prisatia kliešťa.

Čo je kliešťová encefalitída

Kliešťová encefalitída alebo kliešťový zápal mozgu je infekčné vírusové ochorenie, ktoré napáda nervový systém. Tento vírus patrí do skupiny flavivírusov a je bežný v mnohých oblastiach Európy a Ázie, kde sa vyskytuje infikovaná populácia kliešťov.

Kliešťová encefalitída je závažné vírusové ochorenie, ktoré postihuje centrálny nervový systém a je sprevádzané zápalom mozgu, miechy a mozgových obalov. Je to ochorenie s prírodnými ohniskami a má sezónny charakter.

Ochorenie môže mať nebezpečné následky, v prípade, že postihuje mozog alebo mozgové blany, čo môže viesť k dlhodobým neurologických problemom či dokonca k smrti. Kliešťová encefalitída je preto považovaná za jedno z najzávažnejších ochorení, ktoré prenášajú kliešte.

Výskyt a rizikové oblasti

Infikované kliešte sa na Slovensku nachádzajú v nížinách, horských oblastiach aj v mestách. Kliešte sa na Slovensku v súčasnosti už bežne vyskytujú aj na území väčších miest, najmä v mestách v blízkosti lesov a riek.

Ohniská nákazy sa stále rozširujú a môžu sa objaviť prakticky na celom území SR a ČR. Kliešte sa vyskytujú vo vyššej tráve, v lesných porastoch, v nízkych kríkoch, v záhradách, na cintorínoch, prírodných kúpaliskách, ihriskách, v rekreačných areáloch a na sídliskách.

Na našom území máme uvedených lokalít veľa: severovýchod Trenčianskeho kraja, juhozápadné Slovensko, oblasti Žilinského kraja, Záhorie, okresy Banská Bystrica, Poltár, Rožňava, Lučenec, Zlaté Moravce a ďalšie.

Týchto ohnísk je na našom území veľa, najväčšie sú v okresoch Bratislava, Nitra, Topoľčany, Komárno, Nové Zámky, Levice, Rožňava, Košice a na Považí.

V Českej republike sa ohniská nachádzajú napríklad v Juhočeskom kraji, na Vysočine, v Plzeňskom kraji, v Pardubickom kraji, ale aj v ďalších oblastiach.

V takýchto oblastiach môže byť infikovaných až 5% kliešťov. Výskyt kliešťovej encefalitídy však nie je obmedzený iba na jednu krajinu, pretože ochorenie je hlásené v 37 krajinách vrátane Rakúska, Chorvátska, Poľska, Českej republiky, Maďarska, Talianska a Slovinska.

Výskyt ochorenia v číslach

Za posledných 30 rokov sa počet prípadov kliešťovej encefalitídy v endemických oblastiach Európy zvýšil takmer o 400 %. Tento nárast naznačuje nielen vyššiu aktivitu kliešťov, ale aj zväčšovanie rizikových oblastí.

V roku 2022 bol na Slovensku zaznamenaný najvyšší počet prípadov za ostatných 60 rokov. Celkovo išlo o 205 prípadov.

V roku 2023 bol opäť vysoký výskyt, 200 prípadov a v roku 2024, 172 prípadov. Priemerný výskyt kliešťovej encefalitídy na Slovensku je 170 prípadov ročne (chorobnosť 3/100 000).

Počas posledných 30 rokov sa rozsah prenosu vírusu kliešťovej encefalitídy rozšíril do nových geografických oblastí a do vyšších nadmorských výšok až do približne 2100 m.

Typy kliešťovej encefalitídy

Na základe geografického rozloženia rozoznávame 3 typy kliešťovej encefalitídy:

• európsky subtyp,
• sibírsky subtyp,
• ďalekovýchodný subtyp.

Ako vzniká a prenáša sa kliešťová encefalitída

Kliešťová encefalitída sa prenáša najmä prostredníctvom uštipnutia infikovaným kliešťom, ktorý je nositeľom vírusu. Hlavným prenášačom vírusu kliešťovej encefalitídy je kliešť (Ixodes ricinus).

Rezervoárom nákazy v prírode sú teplokrvné, divoko žijúce zvieratá, akými sú myši, veveričky, zajace, jazvece, líšky, srny a iné. Cicaním na už spomínaných rezervoárových zvieratách sa kliešť infikuje a nákazu náhodne prenáša na človeka.

Kliešte sa nakazia vírusom kliešťovej encefalitídy, keď sa živia infikovanými zvieratami. Infikovaný kliešť môže vírus preniesť na človeka uhryznutím do kože.

Ak sa kliešť prisaje na vašu kožu na niekoľko dní, vypustí do kožnej ranky sliny s vírusom. Vírus encefalitídy sa nachádza v slinách kliešťa a k prenosu nákazy môže dôjsť už po dvoch hodinách od prisatia.

Vírus sa prenáša veľmi rýchlo, preto by sa kliešte mali čo najskôr odstrániť pomocou pinzety. Kliešte sa bežne vyskytujú v zalesnených alebo trávnatých oblastiach, kde môžu prísť do kontaktu s ľuďmi.

Potravinový prenos

Prenos je možný aj prostredníctvom konzumácie nepasterizovaného mlieka a mliečnych výrobkov od infikovaných zvierat, ako sú kozy, ovce alebo kravy. Táto menej bežná cesta infekcie však predstavuje riziko, ak sa konzumujú mliečne výrobky, ktoré neprešli tepelnou úpravou.

V endemických oblastiach je možná aj nákaza z nepasterizovaných potravinových výrobkov z kozieho, ovčieho, ale aj kravského mlieka. V prípade nepasterizovaných mliečnych výrobkov, najmä ovčieho a kozieho pôvodu, odporúčame prevarenie surového mlieka pred konzumáciou.

Vírus kliešťovej encefalitídy sa ničí pri teplote 70 °C. Syr vyrobený zo surového mlieka je potrebné aspoň opiecť z oboch strán.

Možný prenos zo zvierat

Nákazu z divých zvierat môžu kliešte preniesť aj na domáce zvieratá, ako sú kozy, ovce, kravy, psy či mačky. Kliešte môžu preniesť encefalitídu aj na domáce zvieratá a domácich miláčikov.

Pri kontakte s nimi môže infikovaný kliešť preliezť na človeka aj v domácom prostredí a nakaziť ho. Dôležitá je aj ochrana psov a mačiek špeciálnymi prípravkami proti kliešťom.

Čo sa neprenáša medzi ľuďmi

Dôležité je si uvedomiť, že prenos vírusu kliešťovou encefalitídou sa nedá uskutočniť z človeka na človeka priamym kontaktom, takže kontakt s infikovanou osobou nepredstavuje žiadne riziko.

Kliešťová encefalitída sa nemôže priamo preniesť z jednej osoby na druhú. Ďalším uvádzaným spôsobom prenosu je krvná transfúzia od infikovanej osoby, čo by sa pri dnešných kontrolách transfúzií stať nemalo.

Kedy sú kliešte aktívne

Kliešte svoju aktivitu začínajú na jar, keď teplota stúpne na 5 až 7 °C, teda v marci až apríli, a ukončujú, keď začne klesať na približne rovnaké hodnoty v októbri alebo novembri.

Kliešte sú najaktívnejšie od jari do jesene, môžeme sa však s nimi stretnúť aj počas teplej a vlhkej zimy. Nákaza sa vyskytuje prevažne od mája do októbra a vrcholí v letných mesiacoch.

Ojedinele sa s ňou môžeme stretnúť aj v inom období, napríklad pri hrabaní lístia alebo práci so senom. Keďže kliešte začínajú byť aktívne pri teplote 5 °C, vplyvom globálneho otepľovania môžu byť aktívne i počas zimných mesiacov.

Medzi faktory ovplyvňujúce epidemiológiu kliešťovej encefalitídy patria skorší nástup jari, miernejšie zimy, nárast cestovania do endemických oblastí a nárast outdoorových aktivít, ako sú hubárčenie, turistika, lezenie či záhradkárčenie.

Kto je vystavený zvýšenému riziku

Infikované kliešte môžu nakaziť každého bez ohľadu na vek či zdravotný stav. Zvýšenému riziku sú vystavení najmä ľudia s častým pobytom v prírodných ohniskách, deti v detských letných táboroch, turisti, hubári, chatári, rybári, cyklisti, golfisti a ľudia venujúci sa ďalším outdoorovým aktivitám.

• lesní robotníci,
• poľnohospodári,
• turistickí sprievodcovia,
• príslušníci Policajného zboru,
• colníci,
• profesionálni vojaci,
• sezónni lesní a vodohospodárski pracovníci,
• zamestnanci rekreačných zariadení,
• záhradkári a ľudia pracujúci na vlastných pozemkoch,
• majitelia psov a ľudia starajúci sa o zvieratá.

V oblastiach, kde sa kliešťová encefalitída bežne vyskytuje, existuje riziko infekcie po kontakte s infikovanými kliešťami pri love, rybolove, kempovaní, zbere húb a lesných plodov, lesníctve, orientačnom behu a poľnohospodárskych prácach.

Vyššie riziko nákazy existuje aj pre osoby, ktoré konzumujú nepasterizované mliečne výrobky, o čom svedčia zistenia o ľuďoch, ktorí konzumovali surové kozie mlieko v oblastiach s výskytom vírusu kliešťovej encefalitídy.

Príznaky kliešťovej encefalitídy

Príznaky kliešťovej encefalitídy môžu byť rôznorodé a často sa rozvíjajú v dvoch fázach, pričom každá má svoje špecifiká a môže vyvolávať odlišné klinické prejavy.

Inkubačná doba kliešťovej encefalitídy sa pohybuje najčastejšie od 7 do 14 dní po napadnutí kliešťom, v niektorých prípadoch však môže trvať 4 až 28 dní. Príznaky sa môžu objaviť aj 1 až 3 týždne po zaklieštení infikovaného kliešťa alebo po konzumácii nepasterizovaného mlieka či mliečnych výrobkov z infikovaného zvieraťa.

Mnohí majú len veľmi mierne príznaky, u niektorých prebieha nákaza bezpríznakovo. Druhá fáza ochorenia sa preto nemusí rozvinúť u každého nakazeného.

Prvá fáza ochorenia

V prvej fáze sa príznaky kliešťovej encefalitídy zvyčajne podobajú bežnému vírusovému ochoreniu a môžu byť ľahko prehliadnuté alebo zamieňané za iné choroby, ako je napríklad chrípka. Táto fáza je zvyčajne mierna.

Prvá fáza obvykle trvá 3 až 5 dní, podľa iných opisov približne týždeň. Medzi najčastejšie príznaky patria:

• zvýšená teplota alebo horúčka,
• bolesti hlavy,
• únava a vyčerpanosť,
• bolesti svalov a kĺbov,
• nechutenstvo,
• nevoľnosť a slabosť,
• vracanie,
• bolesti brucha a črevné problémy.

Keďže ide o vírusové ochorenie, príznaky sú podobné ako pri chrípke: bolesti svalov a kĺbov, zvýšená teplota, bolesti hlavy, únava a nechutenstvo.

Tieto príznaky môžu po niekoľkých dňoch ustúpiť, čo vyvoláva dojem uzdravovania. Toto obdobie pokoja však často predznamenáva príchod druhej, závažnejšej fázy.

Obdobie bez príznakov

Po prvej fáze môže ochorenie u niektorých pacientov skončiť a neprejde do druhej fázy. U mnohých však prichádza len k obdobiu upokojenia príznakov, ktoré môže trvať 1 až 20 dní.

Po prvej fáze nasleduje bezpríznaková fáza ochorenia, ktorá trvá 1 až 20 dní. Po tejto prestávke môže nastúpiť akútna druhá fáza.

Druhá fáza ochorenia

Po niekoľkodňovom zlepšení nasleduje druhá fáza, ktorá je spojená s vážnejšími prejavmi v dôsledku existencie zápalu centrálneho nervového systému. Druhá fáza môže trvať 2 až 3 týždne.

Táto fáza kliešťovej encefalitídy môže zahŕňať nasledovné príznaky:

• vysoká horúčka,
• silné alebo extrémne bolesti hlavy,
• stuhnutosť šije,
• svetl‌oplachosť,
• nevoľnosť a vracanie,
• závraty a poruchy koordinácie,
• dezorientácia a poruchy vedomia,
• poruchy pamäti a spánku,
• tras a stuhnutie svalov,
• nervová obrna,
• ochrnutie končatín alebo svalov tváre,
• kŕče a iné motorické poruchy.

Stuhnutosť šije je typický prejav meningitídy, ktorý spôsobuje ťažkosti pri predklone hlavy dopredu. Nevoľnosť a vracanie môžu súvisieť so zvýšeným vnútrolebečným tlakom.

Dochádza k postihnutiu centrálneho nervového systému s prejavmi nervovej obrny, stuhnutím svalov, triaškou, vracaním, poruchami pamäte a spánku a dezorientáciou.

V závažných prípadoch dochádza k vážnym poruchám vedomia alebo kóme. Pri podozrení na druhú fázu ochorenia je potrebné bezodkladne vyhľadať lekársku pomoc.

Kedy vyhľadať lekára

Ak viete o tom, že vás pohrýzol kliešť, a prejavili sa u vás symptómy podobné chrípke, mali by ste okamžite vyhľadať lekársku pomoc, pretože včasná diagnostika a liečba môžu výrazne zlepšiť prognózu.

Osobitne závažné sú vysoká horúčka, stupňujúca sa bolesť hlavy, stuhnutie šije, opakované vracanie, svetloplachosť, poruchy vedomia, dezorientácia, kŕče, ochrnutie alebo problémy s chôdzou a koordináciou.

Diagnostika kliešťovej encefalitídy

Diagnostika kliešťovej encefalitídy začína klinickým vyšetrením a podrobnou anamnézou, pri ktorej lekár zisťuje, či bol pacient nedávno vystavený kliešťom alebo či sa pohyboval v oblastiach s ich výskytom.

Typické príznaky zahŕňajú dvojfázovú horúčkovitú reakciu s počiatočnými príznakmi podobnými chrípke, ako sú horúčka, únava, bolesť hlavy a svalov.

Diagnostika sa opiera o kombináciu klinických príznakov, výsledkov laboratórnych testov a analýzy mozgovomiechového moku. Najčastejšie sa infekcia potvrdzuje krvnými testami.

Laboratórne vyšetrenia

V krvi sa zisťuje prítomnosť špecifických protilátok proti vírusu kliešťovej encefalitídy (IgM a IgG), ktoré potvrdzujú infekciu.

Krvné testy môžu testovať dve vzorky s odstupom dvoch týždňov, ak sa protilátky nezistia pri prvom teste. Diagnostika môže zahŕňať aj PCR vyšetrenie.

Analýza mozgovomiechového moku získaná lumbálnou punkciou môže ukázať zvýšený počet bielych krviniek a prítomnosť protilátok, čo indikuje zápal mozgových blán alebo mozgu.

Zobrazovacie metódy a diferenciálna diagnostika

Diagnostický proces môže zahŕňať aj zobrazovacie metódy, ako CT alebo MRI, ak sú potrebné na posúdenie rozsahu zápalu mozgu alebo komplikácií. CT vyšetrenie je možné urobiť v neskoršom štádiu ochorenia.

Pri potvrdení infekcie je dôležité odlíšiť kliešťovú encefalitídu od iných ochorení s podobnými príznakmi, ako je napríklad bakteriálna meningitída.

Testovanie kliešťa odstráneného z kože môže byť doplnkovou možnosťou; ak sa nepodarí vytiahnuť celého kliešťa, môžu sa testovať aj jeho časti.

Rozdiel medzi kliešťovou encefalitídou a lymskou boreliózou

Medzi najznámejšie a najzávažnejšie choroby, ktoré prenášajú na človeka infikované kliešte, patria kliešťová encefalitída a lymská borelióza. Aj keď obidve prenáša kliešť a počiatočné príznaky môžu byť podobné, ide o dve úplne odlišné ochorenia.

Kliešťová encefalitída je vo všeobecnosti vážnejšia ako lymská borelióza, pretože ide o vírusové ochorenie, ktoré sa nedá priamo liečiť a môže spôsobiť zápal mozgu.

Liečba kliešťovej encefalitídy

Kliešťová encefalitída sa lieči prevažne symptomaticky, pretože neexistuje špecifické antivírusové liečivo, ktoré by eliminovalo samotný vírus. Keďže ide o vírusové ochorenie, antibiotiká pri liečbe neúčinkujú.

Liečba sa zameriava na zmiernenie príznakov a podporu celkového zotavenia pacienta. Pacientom sú podávané lieky proti bolesti, teplote, zvracaniu, lieky proti opuchu mozgu, protizápalové lieky a ďalšia podporná liečba podľa stavu pacienta.

Liečba ľahšieho priebehu

Pacientom s miernymi príznakmi sa odporúča odpočinok, dostatočný príjem tekutín a lieky na zmiernenie horúčky a bolesti, ako sú paracetamol alebo ibuprofén.

Liečba by sa však mala vykonávať výhradne pod odborným dohľadom lekára, nie formou samoliečby, aby sa predišlo komplikáciám a zabezpečila správna starostlivosť.

Hospitalizácia pri postihnutí nervového systému

V závažnejších prípadoch, pri ktorých sa rozvinie zápal mozgu alebo mozgových blán, môže byť potrebná hospitalizácia. V prípade, že sa prejavia príznaky druhého štádia a je preukázaná kliešťová encefalitída, pacient musí byť hospitalizovaný.

V nemocnici sa môže podávať podporná liečba, ktorá zahŕňa intravenózne tekutiny, lieky na zníženie tlaku v mozgu a starostlivé sledovanie neurologického stavu pacienta.

Počas pretrvávania symptómov je potrebná infúzna liečba a režim absolútneho pokoja. Pobyt v nemocnici s touto diagnózou trvá zväčša 2 týždne, po ktorých nasleduje najmenej mesiac rekonvalescencie a pokoja.

V niektorých prípadoch môže byť potrebná aj rehabilitácia, ak ochorenie spôsobí neurologické následky, ako sú problémy s pohybom alebo koordináciou. Pri závažných komplikáciách môže byť potrebná fyzioterapia, logopedické cvičenia a pomoc psychoterapeuta.

Liečba kliešťovej encefalitídy môže trvať niekoľko týždňov a mesiacov v závislosti od závažnosti ochorenia a individuálnej odpovede pacienta. Dôležitá je aj následná starostlivosť a monitorovanie pacienta na zistenie prípadných dlhodobých následkov.

Priebeh a následky ochorenia

Následky kliešťovej encefalitídy sa môžu líšiť v závislosti od závažnosti ochorenia. U mnohých pacientov sa ochorenie vyrieši úplne, ale v závažných prípadoch môže zanechať dlhodobé následky.

Medzi dlhodobé následky patria chronické bolesti hlavy, chronická únava, poruchy pamäti, koncentrácie a kognitívnych funkcií, poruchy spánku, zmeny nálad, depresie, poruchy rovnováhy, motorické ťažkosti, tras a poruchy koordinácie.

V závažných prípadoch môže dôjsť k obrne svalov tváre a končatín, čiastočnému alebo trvalému ochrnutiu, poruchám reči a ťažkostiam s chôdzou. Ochorenie môže viesť až k trvalej invalidite.

Druhá fáza môže mať trvalé následky, ktoré postihujú približne 10 až 20% pacientov. V zriedkavých prípadoch môže ochorenie viesť k úmrtiu, najmä ak je pacient imunokompromitovaný alebo starší.

Uvádza sa, že 1 až 2 % prípadov končia úmrtím pacienta. Riziko závažných následkov stúpa úmerne s vekom a najohrozenejší sú seniori.

Včasná diagnostika a symptomatická liečba sú kľúčové na minimalizáciu závažnosti a prevenciu dlhodobých následkov.

Kliešťová encefalitída u detí

Priebeh kliešťovej encefalitídy u detí je často miernejší než u dospelých, ale môže sa líšiť v závislosti od veku dieťaťa a jeho imunitnej odpovede.

Po inkubačnej dobe, ktorá trvá zhruba 7 až 14 dní po uštipnutí infikovaným kliešťom, sa u detí objavia príznaky prvej fázy, ktoré pripomínajú chrípku. Patria sem horúčka, únava, bolesti hlavy, svalov a nevoľnosť.

U detí sa môžu objaviť aj bolesti brucha, hnačky, nevoľnosť a zvracanie, stuhnutosť tela, nechuť do jedla, podráždenosť a častejší plač. U dojčiat môže byť varovným príznakom aj neprebudenie sa na kŕmenie.

U niektorých detí sa môže po bezpríznakovej prestávke rozvinúť druhá fáza, ktorá postihuje centrálny nervový systém. V tejto fáze sa môžu objaviť silné bolesti hlavy, vysoká horúčka, zvracanie, stuhnutý krk, podráždenosť a poruchy vedomia.

V ťažkých prípadoch môže dôjsť k zápalu mozgových blán alebo zápalu mozgu. Priebeh ochorenia je u detí zvyčajne lepší než u dospelých, s nižším výskytom závažných neurologických komplikácií.

Avšak v zriedkavých prípadoch môže kliešťová encefalitída u detí viesť k dlhodobejším následkom, ako sú chronická únava, problémy s koncentráciou alebo pretrvávajúce bolesti hlavy.

Väčšina detí sa po liečbe úplne zotaví. U detí sa však môžu kognitívne problémy, únava, bolesti hlavy alebo zvýšená podráždenosť prejaviť aj po prekonaní infekcie.

Prevencia kliešťovej encefalitídy

Prevencia kliešťovej encefalitídy je kľúčová pre minimalizáciu rizika infekcie, najmä pre osoby, ktoré často trávia čas v prírode. Najúčinnejšou formou prevencie je očkovanie, ktoré treba doplniť ochranou pred prisatím kliešťa a bezpečným zaobchádzaním s nepasterizovanými potravinami.

Očkovanie

Vo všeobecnosti sa očkovanie považuje za najúčinnejšiu metódu prevencie proti kliešťovej encefalitíde. Očkovanie je najúčinnejšou formou prevencie a poskytuje dlhodobú ochranu proti kliešťovej encefalitíde.

Očkovanie sa odporúča najmä ľuďom žijúcim alebo pracujúcim v oblastiach s vysokým výskytom infikovaných kliešťov, osobám cestujúcim do endemických oblastí a ľuďom s rizikovými povolaniami alebo aktivitami.

Očkovanie je možné už vo veku od 1 roka a odporúča sa osobám žijúcim alebo cestujúcim do endemických oblastí, osobám s externými voľnočasovými aktivitami alebo vykonávajúcim prácu vo vonkajšom prostredí, kde existuje zvýšené riziko kontaktu s infikovaným kliešťom.

Základná a zrýchlená očkovacia schéma

Základné očkovanie pozostáva z troch dávok. Prvé dve dávky sa podávajú s odstupom jedného mesiaca a tretia dávka po 5 až 12 mesiacoch od druhej dávky.

Podľa inej štandardnej schémy sa druhá dávka môže podávať 1 až 3 mesiace po prvej a tretia 9 až 12 mesiacov po druhej dávke. Konkrétnu schému určuje lekár podľa použitej vakcíny, veku a okolností očkovania.

Ak je potrebné dosiahnuť rýchlu imunitnú odpoveď, napríklad pri začatí očkovania na jar alebo v lete, možno využiť zrýchlenú očkovaciu schému, pri ktorej sa druhá dávka podáva po dvoch týždňoch po prvej dávke.

Po prvých dvoch dávkach sa môže očakávať dostatočne vysoká ochrana pred nadchádzajúcou sezónou kliešťov, ale po tretej dávke sa účinnosť zvyšuje na 96-99 %. Je preto nevyhnutné dokončiť základné očkovanie podaním 3. dávky.

Po tretej dávke má očakávaná ochrana pretrvávať minimálne 3 roky. Na udržanie imunity sa odporúča posilniť dávky.

Účinnosť vakcín proti kliešťovej encefalitíde sa podľa uvádzaných vedeckých zistení pohybuje medzi 90,1 % a 98,9 %. U ľudí nad 60 rokov však ochrana po očkovaní môže klesnúť už po roku, čo súvisí s prirodzenými zmenami imunitného systému počas starnutia.

Preto sa odporúča podanie posilňovacej dávky tri roky po ukončení základného očkovacieho cyklu, ktorá účinne predlžuje ochranu a zabezpečuje, že vakcína funguje aj u starších ľudí.

Kedy sa dať zaočkovať

Optimálne je začať s očkovaním v posledných zimných mesiacoch, napríklad vo februári. Očkovanie je však možné celoročne.

Využitie zimných mesiacov na očkovanie zabezpečí dostatočnú ochranu, aspoň po dvoch dávkach, pred zvýšenou aktivitou kliešťov na jar získanú štandardnou očkovacou schémou.

Ochrana oblečením a repelentmi

Aplikácia repelentov na pokožku a oblečenie odpudzuje kliešte a znižuje pravdepodobnosť ich prisatia, a tak predstavuje dôležitú ochranu pred uštipnutím.

Je však dôležité používať repelenty s účinnými látkami DEET (dietyltoluamid). Používať možno aj ďalšie repelentné prípravky podľa ich určenia.

Nosenie dlhých rukávov, nohavíc a ponožiek zabezpečuje fyzickú ochranu proti kliešťom. Odporúča sa svetlé oblečenie, na ktorom sú kliešte ľahšie viditeľné.

• svetlé priliehavé oblečenie, ktoré pokrýva čo najväčšiu plochu tela,
• dlhé nohavice, najlepšie zakasané do ponožiek,
• dlhé rukávy,
• vysoká obuv,
• pokrývka hlavy,
• používanie účinných repelentov.

Výber miesta v prírode

Pri pohybe v prírode je dobré chodiť po vyznačených chodníkoch a vyhýbať sa vysokým trávam a hustým kríkom, kde sa kliešte najčastejšie vyskytujú.

Odporúča sa vyhýbať ležaniu v tráve, pravidelne kosiť trávu a udržiavať čistotu v záhradách, ktoré môžu prispieť k zníženiu populácie kliešťov.

Kontrola tela po návrate

Po návrate z prírody je dôležité dôkladne skontrolovať celé telo vrátane miest, kde sa kliešte radi prisajú, ako sú podpazušie, oblasť za ušami, zadná časť kolien a slabiny.

Kontrole treba venovať pozornosť aj vo vlasoch, na pokožke hlavy, v okolí pásu a na miestach, kde je koža teplá a vlhká. Pravidelne treba kontrolovať aj srsť domácich zvierat.

Ochrana domácich zvierat

Používanie antiparazitných prípravkov na domácich miláčikov, ktorí môžu priniesť kliešte domov, pomáha chrániť nielen zvieratá, ale aj ľudí v ich okolí.

Zvieratá je po návrate z prírody a venčenia potrebné skontrolovať. Dôležitá je aj ochrana psov a mačiek špeciálnymi prípravkami proti kliešťom.

Správne odstránenie kliešťa

Ak sa kliešť prichytí, je dôležité ho čo najskôr odstrániť správnou technikou, aby sa minimalizovala šanca prenosu vírusu.

Nepotierajte ho olejom ani masťou. Môže totiž dôjsť k vyprázdneniu jeho čriev do rany, čím sa riziko nákazy ochoreniami prenášanými kliešťami rapídne zvyšuje.

Použite gumené rukavice a pinzetu, prípadne iný na to určený nástroj z lekárne. Zachyťte kliešťa čo najbližšie ku koži.

Jemným, asi minútovým, ťahaním bez točenia ho pomaličky vytiahnite. Po vybratí kliešťa miesto dôsledne vydezinfikujte a pozorujte.

Ak začervenanie nezmizne do niekoľkých dní, vyhľadajte lekársku pomoc. Takisto navštívte svojho lekára v prípade, že časť kliešťa ostala v ranke.

Časté mýty o kliešťovej encefalitíde

Mýtus: Kliešťová encefalitída sa dá liečiť antibiotikami

Kliešťová encefalitída je vírusové ochorenie, preto sú antibiotiká neúčinné. Liečba pozostáva z tlmenia príznakov ochorenia, napríklad pomocou liekov proti bolesti či vracaniu, znižuje sa horúčka a podávajú sa lieky na zmiernenie opuchu mozgu.

Mýtus: Ochorenie sa týka iba ľudí, ktorí chodia do hôr

Infikované kliešte sa nachádzajú v nížinách, horských oblastiach aj v mestách. Kliešte sa vyskytujú aj v mestách v blízkosti lesov a riek, v záhradách, parkoch, na ihriskách a sídliskách.

Kým v minulosti bola horná hranica výskytu kliešťa obyčajného okolo 800 m n. m., dnes ho bežne nachádzame v zmiešaných podhorských i horských lesoch do výšky 1 000 m, ojedinele na južných svahoch do 1 200 m n. m. až 1 400 m n. m.

Na Slovensku boli kliešte nájdené vo výške 1 440 m n. m. v Nízkych Tatrách v oblasti sedla Čertovica.

Mýtus: Zdravý dospelý človek ochorenie prekoná vždy ľahko

Kliešťovou encefalitídou sa môže nakaziť každý bez ohľadu na vek či zdravotný stav a môže zanechať doživotné následky. U dospelých bývajú príznaky a neurologické následky častejšie závažnejšie než u detí a riziko stúpa s vekom.

V Európe pripadá na deti priemerne 10 - 20% všetkých prípadov kliešťovej encefalitídy. V roku 2023 a 2024 bolo približne 12% prípadov kliešťovej encefalitídy na Slovensku u detí, zatiaľ čo najviac prípadov ochorenia bolo hlásených vo vekovej skupine 45- až 54-ročných.

Mýtus: Očkovanie je možné až od troch rokov

Očkovanie je možné už vo veku od 1 roka. Odporúča sa osobám žijúcim alebo cestujúcim do endemických oblastí a osobám s aktivitami alebo prácou vo vonkajšom prostredí.

Mýtus: Očkovanie nechráni pred infekciou z nepasterizovaných výrobkov

Očkovanie chráni pred vírusom bez ohľadu na to, či do tela prenikol prostredníctvom kliešťa alebo prostredníctvom nepasterizovaných mliečnych výrobkov.

Mýtus: Očkovať sa dá iba v zime

Očkovanie je možné celoročne. Ak je potrebné dosiahnuť rýchlu imunitnú odpoveď, možno využiť zrýchlenú očkovaciu schému, pri ktorej sa druhá dávka podáva po dvoch týždňoch po prvej dávke.

Imunita po prekonaní ochorenia

Po prekonaní ochorenia sa u človeka vytvorí imunita, ktorá pretrváva niekoľko desiatok rokov, približne 20 až 30 rokov. Prekonanie choroby však nie je zárukou celoživotnej imunity.

Po 20 až 30 rokoch od prekonania ochorenia je vhodná kontrola hladiny protilátok v krvi a konzultácia s ošetrujúcim lekárom. Ak ochorenie prebehlo v strednom a staršom veku, predpokladaná imunita je dlhodobá až doživotná.

tags: #je #kloestova #encefalitida #kliestova