Kedy ľudský mozog odumiera a po koľkých minútach nastáva mozgová smrť

Ľudský mozog môže začať utrpieť nezvratné poškodenie už približne po piatich minútach bez dostatočného prívodu krvi a kyslíka, nejde však o presný časový limit platný za každých okolností. Rýchlosť poškodenia závisí od príčiny, teploty tela, rozsahu nedokrvenia a od toho, či sa podarí obnoviť krvný obeh a okysličenie.

Mozgová smrť je úplné a nezvratné zastavenie všetkých mozgových funkcií vrátane činnosti mozgového kmeňa. Nie je to kóma ani vegetatívny stav: pri mozgovej smrti sa človek nemôže zotaviť a právne aj klinicky sa považuje za mŕtveho.

Po akom čase bez kyslíka začínajú odumierať mozgové bunky

Mozog je nesmierne energeticky náročný orgán. Hoci tvorí asi len 2 percentá hmotnosti ľudského tela, kyslíka spotrebuje viac než 20 percent. Bez krvi, a teda i bez kyslíka, vydržia mozgové bunky, neuróny, len zhruba 5 minút, potom začínajú odumierať.

Netrvá totiž dlho (5 minút) a v mozgu začnú odumierať prvé bunky. Po niekoľkých hodinách je mozog nenávratne poškodený a postihnutá osoba si pravdepodobne ponesie následky do konca života, výnimkou, bohužiaľ, nie je ani okamžitá smrť.

Ak sa teda prívod krvi a kyslíka do mozgu rýchlo neobnoví, môže dôjsť k vážnemu trvalému poškodeniu alebo dokonca aj smrti. O tom, či sa pacient s mŕtvicou vylieči úplne, zostane invalidný, alebo dokonca umrie, rozhoduje predovšetkým čas.

Prečo nemožno určiť jediný presný čas

Údaj o piatich minútach je orientačný a opisuje obdobie, po ktorom pri úplnom prerušení prívodu kyslíka začína rásť riziko nezvratného poškodenia. Neznamená to, že presne po piatich minútach odumrie celý mozog alebo že pred týmto časom nehrozí trvalé poškodenie.

Rozhodujúce je, či je prívod krvi úplne zastavený alebo iba znížený, či prebieha resuscitácia, aká je telesná teplota a aký bol zdravotný stav človeka pred udalosťou. Pri mozgovej príhode môže byť poškodenie obmedzené na časť mozgu, zatiaľ čo pri úplnej zástave srdca je ohrozený celý mozog.

Najlepšou možnou pomocou osobe, ktorú práve postihla mŕtvica, je preto okamžité privolanie rýchlej záchrannej služby. Čím skôr sa obnoví prietok krvi v postihnutej cieve, tým väčšia je šanca, že dôjde u pacienta k obnove postihnutej funkcie mozgu.

Čo je mozgová smrť

Smrť mozgu (mozgová smrť) je vážny stav, pri ktorom nenávratne zlyhá všetka mozgová činnosť, všetky časti mozgu prestanú pracovať. Mozgová smrť je nezvratný stav, z ktorého sa človek nemôže „vyliečiť”, je to smrť človeka.

Mozgová smrť je definovaná ako úplné a nezvratné zastavenie všetkej mozgovej aktivity vrátane mozgového kmeňa. Pri mozgovej smrti neexistuje možnosť zotavenia a jedinec je právne a klinicky považovaný za mŕtveho.

Hoci môže byť telo určitý čas udržiavané pomocou prístrojov, mozog už nefunguje a človek nemôže samostatne dýchať ani udržiavať základné telesné funkcie. Telo môže s lekárskou podporou krátkodobo fungovať, ale bez mozgovej aktivity jedinec nemôže dýchať ani samostatne udržiavať telesné funkcie.

Mozgová smrť nie je kóma ani vegetatívny stav

Mozgová smrť nie je to isté ako kóma. Kóma znamená, že mozog človeka je ešte schopný funkcie, existuje nádej na uzdravenie. Pri mozgovej smrti je stav nezvratný a mozog už nikdy nebude plniť svoju funkciu.

Mozgová smrť je nezvratná strata všetkých mozgových funkcií, zatiaľ čo kóma je stav dlhodobého bezvedomia, pri ktorom môže stále pretrvávať určitá mozgová aktivita. Vegetatívny stav je stav, v ktorom človek môže mať cykly spánku a bdenia a niektoré reflexné reakcie, ale mozgová smrť naznačuje úplnú a nezvratnú stratu mozgových funkcií.

Čo môže spôsobiť mozgovú smrť

K mozgovej smrti dochádza v situáciách, keď je zásobovanie mozgu krvou a kyslíkom znížené alebo úplne zablokované. Príčiny môžu byť rôznorodé.

Úrazy a poškodenia mozgu

Poškodenia mozgu v dôsledku poranení (strelné poranenia, úder tupým predmetom, pád na hlavu a podobne) sú jednou z najčastejších príčin mozgovej smrti. Závažné traumatické poranenie môže viesť k opuchu, krvácaniu a stlačeniu dôležitých mozgových štruktúr.

Cievna mozgová príhoda

Mozgová smrť býva zapríčinená aj mozgovocievnymi príhodami. Ide o stav, keď je mozog poškodený vinou poruchy jeho prekrvenia. V tomto prípade je nutné okamžité lekárske ošetrenie.

Cievna mozgová príhoda je závažné ochorenie, pri ktorom dochádza k poškodeniu mozgového tkaniva nedokrvením alebo krvácaním do mozgu. Dochádza k nej pri prerušení toku krvi do mozgu.

Zastavenie srdca a srdcový infarkt

Ak srdce prestane vykonávať svoju činnosť, mozog nie je okysličovaný a postupne nastáva mozgová smrť. K srdcovému infarktu dochádza, keď je zablokovaný prísun krvi k srdcu, čo negatívne vplýva aj na prívod kyslíka do mozgu.

V štúdii publikovanej v roku 2023 v časopise Resuscitation v spolupráci s 25 nemocnicami v USA a Veľkej Británii sa pacientom pri záchrane po zástave srdca aplikovali prenosné zariadenia na meranie hladiny kyslíka a elektrickej aktivity v mozgu.

Ukázalo sa, že mozog niektorých pacientov sa počas resuscitácie zaktivoval, hoci ich srdce prestalo až na hodinu biť. Z celkového počtu 567 pacientov v skúmanom súbore prežilo len 53.

Vo výskume doktora Parniy však niektorí ľudia aj po 60 minútach po resuscitácii dokázali reprodukovať „zážitky na prahu smrti“. Naznačuje to teda možnosť, že mozog je v skutočnosti odolnejší, ako sa doteraz myslelo.

Nádory, infekcie a ďalšie príčiny

I rôzne druhy nádorov na mozgu zvyšujú riziko mozgovej smrti. Zrazenina, ktorá zablokuje cievu, a tak vážne zníži alebo znemožní prekrvenie mozgu, býva jednou z príčin mozgovej smrti.

Aj niektoré infekcie môžu mať za následok mozgovú smrť. Ide napríklad o encefalitídu (zápal a opuch mozgu). Závažné prípady meningitídy alebo encefalitídy môžu spôsobiť rozsiahly zápal a poškodenie mozgového tkaniva.

Ako sa diagnostikuje mozgová smrť

Diagnóza mozgovej smrti sa stanovuje prostredníctvom série klinických vyšetrení a testov, ktoré potvrdzujú absenciu mozgovej aktivity. V niektorých krajinách je preto potrebné vyšetrenie a stanovenie diagnózy viacerými lekármi predtým, než človeka vyhlásia za mŕtveho.

Klinické príznaky

• Jedinec nereaguje na podnety vrátane bolesti.
• Neexistujú žiadne reflexné pohyby, ako je žmurkanie alebo ústup od bolesti.
• Jedinec nemôže samostatne dýchať a potrebuje umelú ventiláciu.
• Zreničky nereagujú na svetlo.
• Chýba prehĺtací alebo kašľový reflex.

Mozgová smrť sa vyznačuje tým, že človek nereaguje na bolesť, jeho zreničky nereagujú na svetlo, nežmurká ani pri dotyku oka. Vatovým tampónom sa pretrie otvorené oko a sleduje sa, či pacient žmurkne, čo je prirodzený reflex, ktorý sa pri mŕtvom mozgu stráca.

Ďalej sa skúša reakcia pri vstreknutí studenej vody do oboch uší, pričom oči sa držia v otvorenej pozícii kvôli sledovaniu reakcie. Ak je mozog mŕtvy, pacient bude bez akejkoľvek reakcie.

Vyšetrenia a testy

• História pacienta: pochopenie okolností vedúcich k pacientovmu stavu.
• Fyzická skúška: posúdenie neurologických funkcií a reflexov.
• Neurologické vyšetrenie: séria testov na posúdenie funkcie mozgu.
• Zobrazovacie štúdie: na identifikáciu poranení mozgu sa môžu použiť CT alebo MRI vyšetrenia.
• Špecializované procedúry: testy ako EEG môžu potvrdiť absenciu elektrickej aktivity v mozgu.

Je nevyhnutné odlíšiť mozgovú smrť od iných stavov, ktoré ju môžu napodobňovať, ako je kóma alebo syndróm uzamknutosti mozgu. To si vyžaduje starostlivé vyšetrenie a často viacnásobné posúdenia v priebehu času.

Prečo môže telo po mozgovej smrti ešte určitý čas vyzerať živé

Človek je teda mŕtvy, hoci vďaka prístrojom môže vyzerať, že to tak nie je. Umelá pľúcna ventilácia môže dočasne zabezpečovať výmenu vzduchu a liečba môže podporovať krvný tlak, činnosť srdca a funkciu orgánov.

Po odpojení od nej sa srdce zastaví. Bez náležitej starostlivosti môžu začať zlyhávať orgánové systémy.

Na udržanie funkcie orgánov pre potenciálne darovanie však môžu byť potrebné lekárske zákroky. Podporná starostlivosť môže udržiavať telesné funkcie pacienta, kým nebude možné darovať orgány.

Čo sa stane s vedomím počas umierania

Výskumníci už desaťročia skúmajú, na akom podklade vznikajú zážitky ľudí, ktorí prežili klinickú smrť. Dlho sa uvažovalo, že mozog sa navodzovaním príjemných pocitov snaží zmierniť stres z umierania, jasné závery však stále chýbajú.

Z celkového počtu 567 pacientov v skúmanom súbore prežilo len 53. Výskumníci uskutočnili rozhovory s 28 z nich. Rozprávali sa aj so 126 ľuďmi z komunity, ktorí prežili zástavu srdca, pretože vzorka preživších z novej štúdie bola veľmi malá.

Takmer 40 % uviedlo určité vnímanie udalosti bez konkrétnych spomienok. Malá časť účastníkov štúdie, asi dvadsať percent, si dokonca dokázala spomenúť na to, čo prežívali, a jedna osoba vedela identifikovať zvukový podnet, ktorý jej prehrávali, keď sa ju lekári snažili oživiť.

Výskumníci podľa slov vedúceho autora Sama Parniy, docenta medicíny na NYU Langone Health, v záznamoch snímok mozgu identifikovali znaky „jasných, spomienkových zážitkov zo smrti“, pričom sa im podarilo dôjsť k „ucelenému, mechanistickému vysvetleniu, prečo k tomu dochádza“.

Hypotéza o „systéme bŕzd“

Výskumník spolu so svojimi kolegami vypracoval pracovnú hypotézu, podľa ktorej mozog za normálnych okolností využíva „systém bŕzd“, ktorý tlmí niektoré prvky mozgovej činnosti ako ochranu pred preťažením.

To umožňuje ľuďom efektívne fungovať vo svete, s aktivitou všetkých funkcií mozgu by to nebolo možné. Počas smrti, ako sa vedci domnievajú, sa však tento systém deaktivuje a mozog nadobúda prístup k všetkým svojim myšlienkam i spomienkam naraz, teda akési kompletné, celostné vnímanie.

To by mohlo vysvetľovať zmieňovaný pocit umierajúcich morálneho hodnotenia celého života či pocitu, kedy sa im v sekunde „odohrá celý život pred očami“. Doteraz sa o takýchto skúsenostiach umierajúcich uvažovalo ako o snoch či halucináciách, doktor Parnia si však myslí niečo iné.

Výsledky však nemožno chápať ako dôkaz, že vedomie pokračuje po potvrdenej mozgovej smrti. Zistenia sa týkajú obdobia zástavy srdca a resuscitácie, keď ešte nemožno automaticky hovoriť o diagnostikovanej mozgovej smrti.

Čo znamená klinická smrť a čo mozgová smrť

Klinická smrť označuje stav, pri ktorom sa zastaví krvný obeh a dýchanie, no pri rýchlej resuscitácii môže byť možné obnoviť činnosť srdca a okysličenie mozgu. Mozgová smrť je naopak definitívna a znamená nezvratnú stratu všetkých funkcií mozgu.

Človek po zástave srdca môže byť úspešne resuscitovaný, pretože zástava obehu ešte nemusí znamenať, že všetky mozgové bunky okamžite odumreli. Ak je však poškodenie mozgu rozsiahle a všetky jeho funkcie nenávratne zaniknú, ide o mozgovú smrť.

Cievna mozgová príhoda a čas rozhodujúci pre prežitie

Cievna mozgová príhoda (alebo známa aj ako mozgová mŕtvica, porážka či iktus) je jedným z najväčších zabijakov dnešnej doby. Vo svete je treťou najčastejšou príčinou úmrtia.

Ročne na Slovensku pribudne až 17-tisíc pacientov, ktorých postihla cievna mozgová príhoda. Napriek dostupnej liečbe je v akútnom štádiu zachytených len 11 percent z nich. Ľudia totiž nepoznajú príznaky mozgovej mŕtvice a lekársku pomoc vyhľadajú neskoro.

Našťastie to nebol prípad mladého muža Richarda Fidesa, ktorého manželka správne identifikovala príznaky mozgovej príhody a keď mu znehybnela pravá ruka, ihneď zalarmovala záchranku. V nemocnici okamžite podstúpil liečbu na rozpustenie krvnej zrazeniny.

Vďaka rýchlemu zásahu a poskytnutiu liečby - trombolýzy - vstal mladý muž v zásade ako zdravý človek. Necelý mesiac predtým čítala jeho manželka článok o tejto diagnóze. Len vďaka tomu ihneď zistila, čo sa s ním deje.

Najčastejšie príznaky mozgovej príhody

1. Pokles kútika: ak máte pocit, že s dotyčným človekom nie je niečo v poriadku, vyzvite ho, aby sa usmial alebo vyceril zuby.
2. Ochrnutie končatín: vyzvite osobu s podozrivými príznakmi, aby zdvihla obidve ruky pred seba dlaňami dole.
3. Porucha reči: sledujte, či je reč zreteľná, zrozumiteľná, plynulá, či vám dotyčný rozumie a používa správne slová.

Ak sa jedna strana nehýbe a tvár sa zdá asymetrická, zavolajte okamžite 155 alebo 112! Ak jedna končatina klesne, volajte 155 alebo 112! Pokiaľ reč nie je zreteľná, zrozumiteľná alebo plynulá, volajte 155 alebo 112!

Záchranku by sme mali volať aj v prípade, keď sa objaví len jeden z troch základných znakov. Človek nemusí nutne cítiť bolesť a príznaky sa odvíjajú od toho, ktorá časť mozgu je zasiahnutá.

Ďalšie varovné príznaky

• náhla porucha vedomia;
• náhla porucha citlivosti v jednej časti tela, napríklad brnenie alebo necitlivosť jednej ruky;
• problémy so zrakom alebo s inými zmyslami;
• stuhnutie šije;
• závrat a vracanie;
• malátnosť či slabosť;
• náhla bolesť hlavy bez zjavnej príčiny.

Ak máte podozrenie, že pacient má mŕtvicu, musíte ho dostať čo najskôr k odborníkom. Volajte okamžite 155 alebo 112, kde vám pomôžu s ďalším postupom.

Prvá pomoc pri podozrení na mŕtvicu

Ak je postihnutý pri vedomí, položte ho poležiačky na chrbát s mierne podloženou hlavou a vystretými nohami. Pacienta, ktorý je v bezvedomí, ale má tep a dýcha, uložte do stabilizovanej polohy.

V žiadnom prípade nepodávajte lieky. Je možné chladiť hlavu postihnutému. Aj keď postihnutého nič nebolí a príznaky začnú ustupovať, nepodceňujte situáciu a volajte záchranku!

V priebehu niekoľkých minút totiž môže mŕtvica zaútočiť znovu a silnejšie. Pacient sa potrebuje dostať čo najrýchlejšie do správneho zdravotníckeho zariadenia, kde sú všetky potrebné prístroje aj tí praví odborníci, ktorí mu môžu zachrániť život.

Možnosti akútnej liečby

Máme dobré možnosti liečby, ale pacienti prichádzajú neskoro. V súčasnosti sú dve možnosti adekvátnej liečby, ktorá spočíva buď v rozpustení krvnej zrazeniny preparátom, ktorý sa podáva vnútrožilovo, alebo v mechanickom odstránení trombu.

Časový limit na podanie akútnej liečby je štyri a pol hodiny a mechanické odstránenie trombu môžeme vykonať do ôsmich hodín od prvých prejavov cievnej príhody. Času je skutočne málo a od neho závisí, akú bude mať pacient šancu vrátiť sa do života.

Rizikové faktory poškodenia mozgu a mozgovej príhody

• Vysoký krvný tlak: trvalý vysoký tlak na cievy môže viesť k poškodeniu cievnych stien a následnému prasknutiu.
• Cukrovka: vysoká hladina krvného cukru poškodzuje krvné cievy v mozgu a srdci.
• Fajčenie.
• Porucha metabolizmu krvných tukov: podľa niektorých odborníkov vysoká hladina cholesterolu zvyšuje riziko mŕtvice.
• Nadmerná konzumácia alkoholu: nadmerné pitie alkoholu približuje až o päť rokov hrozbu cievnej mozgovej príhody.
• Obezita.
• Fibrilácia: ľudia, ktorým bije srdce nepravidelne, majú až päťnásobne vyššie riziko mŕtvice.
• Hormonálna antikoncepcia: jej užívanie môže zvýšiť riziko mŕtvice.

Medzi rizikové faktory, ktoré nemôžeme ovplyvniť, patria vek, už prekonaná mŕtvica, rodinná záťaž a pohlavie. U mužov je riziko mŕtvice 1,25-krát vyššie ako u žien.

Ako sa mozog mení počas života

Podľa novej štúdie sa mozog vyvíja počas života v niekoľkých odlišných fázach. Počas každej z nich sa mení schopnosť mozgu reorganizovať sa a jeho elasticita - kapacita pokračovať v prepájaní sa vytváraním nových synaptických nervových spojení podľa potreby.

Týchto období alebo teda epoch je podľa vedcov päť a oddeľujú ich štyri zlomové body vo vývoji a v správaní mozgu, ku ktorým dochádza vo veku 9, 32, 66 a 83 rokov.

Najvýznamnejšou fázou vývoja mozgu je adolescencia, ktorá sa zrejme začína v 9 rokoch a trvá až do 32 rokov. Funkčný vývoj mozgu sa však deje ešte roky po narodení - odhaduje sa, že asi do 25. roku života.

Počas dospievania dozrievajú mozgové funkcie ako myslenie, pamäť, priestorová orientácia, pozornosť či predstavivosť. Aj v dospelom veku stále máme potenciál rozvíjať svoje mozgové funkcie vďaka plasticite - prispôsobivosti mozgu, a to prostredníctvom ich stimulácie a pravidelného tréningu.

Čo znamená veľkosť mozgu a jeho starnutie

Ľudia, ktorí sa narodili v sedemdesiatych rokoch, majú o 6,6 percenta väčší celkový objem mozgu ako tí, ktorí sa narodili v tridsiatych rokoch. Kôra, v ktorej sa odohrávajú duševné pochody, narástla za štyri dekády o neuveriteľných 15 percent.

Medzi staršími a mladšími účastníkmi sa zvýšil objem bielej hmoty, sivej hmoty a hipokampu, ktorý hrá úlohu pri pamäti a orientácii. Zväčšovanie vytvára akúsi rezervu, ktorá by mohla zmierňovať následky neurodegeneratívnych ochorení, ako je demencia.

Genetika hrá hlavnú úlohu pri určovaní veľkosti mozgu, ale zistenia tejto štúdie naznačujú, že svoju rolu môžu zohrávať aj vonkajšie vplyvy, ako sú zdravotné, sociálne, kultúrne a vzdelávacie faktory.

Demencia sa vyznačuje rednutím sivej hmoty mozgu, nazývanej kôra, ktorá okrem mnohých iných kognitívnych procesov zohráva úlohu v pamäti, učení a uvažovaní. Zväčšenie mozgových štruktúr môže predstavovať väčšiu rezervu, ktorá by mohla zmierňovať následky mozgových chorôb súvisiacich s vekom, ako je Alzheimerova choroba a demencia.

Najčastejšie mýty o fungovaní mozgu

Používame iba desať percent mozgu

Mýtus o desaťpercentnom používaní mozgu pochádza z dávnych čias, spred takmer storočia. Pravda je taká, že pokiaľ nedôjde k poškodeniu mozgu, je väčšina jeho oblastí neustále aktívnych.

Aj keď sa nám môže zdať, že je mozog vypnutý, napríklad počas spánku, skenovanie mozgu odhalilo, že neurónové siete sú naďalej aktívne. Nezáleží teda na tom, čo robíme, náš mozog nepretržite pracuje a v závislosti od situácie aktivizuje potrebné oblasti.

Väčší mozog znamená vyššiu inteligenciu

Veľkosť mozgu nekoreluje s výškou inteligencie. Podstata inteligencie ľudského mozgu spočíva v hustote neurónov a ich spojenia.

Pravá a ľavá hemisféra určujú tvorivosť alebo logiku

Neskoršie výskumy však túto predstavu vyvrátili a ponúkli dôkazy, že mozog funguje ako celok a nie je rozdelený hemisférami v takomto slova zmysle. Obe hemisféry spolu úzko spolupracujú a môžu v prípade potreby preberať funkcie tej druhej.

Mozog sa počas spánku vypína

Mozog sa nikdy nevypne, nezastaví sa ani počas spánku. Mozog je v noci oveľa aktívnejší ako vo dne. Spracováva informácie a spomienky získané cez deň a ukladá ich do dlhodobej pamäti.

Ako podporovať zdravie mozgu

Fungovaniu mozgu podľa odborníkov škodí nedostatočný pohyb a sedavý životný štýl, nekvalitný spánok alebo jeho nedostatok. Chronický nedostatok spánku totiž poškodzuje pamäť a únava znižuje schopnosť koncentrácie.

Pre mozog nie je dobrý ani dlhodobý a chronický stres alebo nedostatočná socializácia a trávenie neprimeraného množstva času osamote. Faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú fungovanie mozgu bez výnimky, sú nadmerné užívanie alkoholu, fajčenie, ale aj dlhodobé pesimistické myslenie.

Mozgu podľa ÚVZ naopak prospieva kvalitný spánok - tomu môže pomôcť vytvorenie pravidelného spánkového režimu. Taktiež vyvážená strava s dostatkom tekutín.

Rovnako dôležitá je pravidelná fyzická aktivita. Mozog je pri fyzickej aktivite viac prekrvený, a teda viac okysličovaný a zásobovaný živinami.

Stimulovať duševnú bystrosť pomáha aj kofeín, konzumovaný s mierou predovšetkým v káve, čaji a horkej čokoláde. Prospieva mu akákoľvek aktivita - komunikácia, udržiavanie sociálnych vzťahov, literatúra, nové podnety, kultúra, umenie, pestovanie koníčkov, spoločenské hry či učenie cudzích jazykov.

Výkon pamäti sa môže vekom znižovať, preto ju treba stále trénovať. Skúste svoj mozog priebežne stimulovať napríklad vedomostnými súťažami, rébusmi, krížovkami, sudoku, pexesom alebo šachom.

Liečba a prognóza pri mozgovej smrti

Liečba mozgovej smrti nie je možná, keďže ide o nezvratný stav. Ak dôjde k mozgovej smrti, človek je mŕtvy.

Po diagnostikovaní mozgovej smrti je prognóza taká, že sa jedinec nezotaví. Dôraz sa presúva na starostlivosť na konci života a potenciálne darovanie orgánov.

Mozgová smrť je často kritickým faktorom pri darovaní orgánov, pretože umožňuje zachrániť ďalšie životy prostredníctvom transplantácie. Pacienti s mozgovou smrťou sú vo väčšine prípadov vhodnými kandidátmi na darovanie orgánov.

Rodiny môžu mať prospech z poradenstva, podporných skupín a otvorenej komunikácie s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, aby sa zorientovali vo svojich emóciách a rozhodnutiach.

tags: #kedy #ludsky #mozog #odumiera #po #kolkych