Orientačné neurologické vyšetrenie pri náhlej cievnej mozgovej príhode

Orientačné neurologické vyšetrenie pri podozrení na náhlu cievnu mozgovú príhodu slúži na rýchle rozpoznanie poruchy tváre, hybnosti, reči, citlivosti, zraku, koordinácie a vedomia. Pri náhlom vzniku týchto príznakov treba okamžite volať záchrannú zdravotnú službu na čísle 112 alebo 155, zaznamenať čas ich začiatku a pacienta nevoziť do nemocnice po vlastnej osi.

Jednoduchý orientačný test môže zahŕňať úsmev, predpaženie oboch horných končatín, zopakovanie jednoduchej vety, vyplazenie jazyka a posúdenie zraku či rovnováhy. Ak má osoba problém s niektorou z týchto úloh, je potrebné bezodkladne volať záchrannú zdravotnú službu, pretože každá minúta môže rozhodovať o rozsahu poškodenia mozgového tkaniva.

Prečo je pri náhlej cievnej mozgovej príhode rozhodujúci čas

Cievna mozgová príhoda prichádza náhle a môže v priebehu niekoľkých minút výrazne zmeniť život človeka. Cievna mozgová príhoda je akútny stav spôsobený upchatím cievy v mozgu alebo jej prasknutím a je treťou najčastejšou príčinou smrti.

Ide o stav, keď mozgové tkanivo ostane bez zásobenia krvou. Je to akútny, potenciálne život ohrozujúci stav. Vzniká v dôsledku poruchy funkcie ciev mozgu a každá minúta pri jej vzniku zohráva kľúčovú úlohu.

Čím skôr sa pacient dostane na pracovisko, ktoré dokáže zabezpečiť potrebnú diagnostiku a liečbu, tým väčšia je šanca, že sa podarí zachrániť poškodené mozgové tkanivo a minimalizovať následky. Platí pravidlo ČAS je MOZOG!

Pri vhodne vybraných pacientoch je potrebné konať v časovom okne, v ktorom má liečba najväčší efekt. V určitých prípadoch možno podľa výsledkov zobrazovacích vyšetrení využiť aj rozšírené časové okno, základom však stále zostáva nečakať a dostať pacienta k odbornej pomoci čo najskôr.

Čo je náhla cievna mozgová príhoda

Náhla cievna mozgová príhoda, infarkt mozgu, mozgová porážka, mŕtvica alebo iktus označujú akútnu poruchu prekrvenia mozgu. Je to vlastne infarkt, ktorý postihol mozog. Preto sú aj prejavy spojené s vedomím, citlivosťou a pohyblivosťou.

Ischemická mozgová príhoda vzniká pri zúžení alebo upchatí mozgovej cievy. Jej príčinou býva ateroskleróza ciev alebo fibrilácia predsiení, pri ktorej vznikne krvná zrazenina putujúca do ciev mozgu.

Hemoragickú mozgovú príhodu spôsobuje krvácanie do mozgu. Príčinou je najčastejšie prasknutie oslabenej cievy vplyvom vysokého krvného tlaku, prípadne prasknutie aneuryzmy, teda vydutiny mozgovej tepny.

Stáva sa aj to, že ischemická mozgová príhoda zakrváca - nedokrvené miesto v mozgu sa zmení na zakrvácané.

Základné typy cievnej mozgovej príhody

Ischemická cievna mozgová príhoda

Ischemické cievne mozgové príhody tvoria asi 80 % všetkých náhlych mozgových príhod. V dôsledku poruchy prietoku krvi mozgovou cievou dochádza k prechodnému alebo trvalému poškodeniu mozgových buniek zásobovaných príslušnou cievou.

V oblasti mozgu tak vzniká ischémia - nedostatočný prívod krvi, cez ktorú sa k mozgovým neurónom dostáva kyslík a živiny. Takto sa postupne rozvíja infarkt mozgu, ktorý vedie k poškodeniu nervových funkcií, a to podľa konkrétnej oblasti mozgu, ktorú postihol.

Hemoragická cievna mozgová príhoda

Hemoragická cievna mozgová príhoda tvorí asi 15 až 20 % cievnych mozgových príhod. Hemoragická príhoda je typická vyššou úmrtnosťou a horšími následkami.

Vzniká ako následok prasknutia patologicky zmenenej tepny, čo spôsobí rozsiahle krvácanie vnútri mozgu alebo krvácanie medzi mozgové obaly. Keďže mozog je uzavretý v lebečnej dutine a nedokáže zväčšovať svoj objem, krv sa začne hromadiť a tlačiť na mozgové tkanivo, čo vedie k jeho poškodeniu.

Najčastejšou príčinou subarachnoidálneho krvácania je ruptúra, čiže prasknutie aneuryzmy (75 až 80 % prípadov). Väčšina aneuryziem je podmienená vrodeným oslabením cievnej steny.

Kedy myslieť na cievnu mozgovú príhodu

Prejavy mŕtvice sú často náhle a bežne sa vyskytnú aj za plného zdravia. Príznaky cievnej mozgovej príhody vznikajú náhle, z minúty na minútu.

Príznaky ischemickej príhody prichádzajú aj počas spánku bez akejkoľvek ťažkej fyzickej aktivity, a to najmä u starších ľudí. Hemoragická mozgová príhoda sa najčastejšie rozvíja po telesnej námahe, psychickom vzrušení alebo aj stolici či kašli, najmä u pacientov s vysokým tlakom.

Mŕtvici môže predchádzať silná bolesť hlavy spojená s nevoľnosťou, prípadne vracaním. Keďže cievna mozgová príhoda spravidla nebolí, pacienti si jej nástup často neuvedomujú.

Najčastejšie príznaky

• jednostranná slabosť tela;
• slabosť alebo znecitlivenie jednej polovice tela;
• jednostranný pokles ústneho kútika;
• pokles očného viečka;
• poruchy reči, zlé porozumenie, bľabotanie a problémy s čítaním;
• ťažkosti s rozprávaním a artikuláciou;
• nezrozumiteľná alebo skomolená reč;
• neadekvátne odpovede alebo neschopnosť odpovedať na otázky;
• neschopnosť vyplaziť jazyk rovno;
• zvláštne mimovoľné pohyby očí;
• neschopnosť zamerať pohľad na objekt;
• poruchy zraku, dvojité videnie alebo náhla strata videnia;
• závraty, poruchy rovnováhy a porucha koordinácie pohybov;
• ťažkosti s chôdzou, ťahanie do strany alebo neschopnosť stáť;
• poruchy citlivosti kože a necitlivosť niektorej strany tela;
• nutkanie na vracanie a vracanie;
• poruchy vedomia od dezorientácie až po kómu.

Orientačný neurologický test podľa FAST

V zahraničí sa pre rýchlu orientáciu používa pomôcka so skratkou FAST, čo v preklade znamená rýchlo. Každý človek dokáže rozoznať tri hlavné príznaky cievnej mozgovej príhody - pokles ústneho kútika, slabosť, ktorá sa prejavuje ako neschopnosť udržať obe ruky v predpažení, a nezrozumiteľná reč.

F - Face, tvár

Požiadajte osobu, aby sa usmiala. Všímajte si, či je tvár symetrická alebo či je poklesnutý ústny kútik.

Náhla asymetria tváre alebo pokles kútika úst môže byť prvým viditeľným príznakom. Pokles ústneho kútika môže sprevádzať aj pokles očného viečka.

A - Arms, horné končatiny

Požiadajte osobu, aby zdvihla obe ruky pred seba. Povedzte osobe, aby zatvorila oči a predpažila obe ruky.

Všímajte si, či jedna z rúk padá alebo či ju osoba vie udržať. Pri porážke bude jedna ruka padať do strany, prípadne ju pacient nedokáže udržať predpaženú.

Jedna končatina môže byť slabšia až nevládna. Typické je ochrnutie alebo výrazné oslabenie pravej alebo ľavej ruky a nohy.

S - Speech, reč

Požiadajte osobu, aby zopakovala jednoduchú vetu. Vhodná je krátka veta, napríklad „Dnes je veľmi krásny deň.“

Sledujte zmeny v reči, skomoleniny a zlú artikuláciu. Reč môže byť nezreteľná, zmätená alebo nezrozumiteľná, pacient môže mať problém nájsť slová alebo vôbec rozprávať.

T - Time, čas

Pri týchto príznakoch ihneď volajte 112 alebo 155. Každá sekunda je dôležitá, preto je potrebné okamžite volať záchrannú službu.

Ak je to možné, zaznamenajte čas, keď sa ťažkosti objavili, pomôže to lekárom rozhodovať o liečbe. Ak sa príznaky objavili počas spánku, dôležitý je čas, keď bol pacient naposledy bez príznakov.

Rozšírené orientačné vyšetrenie pred príchodom záchrannej služby

Ak osoba spolupracuje a jej stav to umožňuje, možno po základnom FAST teste orientačne posúdiť aj ďalšie neurologické funkcie. Vyšetrenie má byť krátke a nesmie zdržať privolanie odbornej pomoci.

Vyšetrenie tváre a jazyka

Požiadajte osobu, aby sa usmiala a vycerila zuby. Všímajte si, či je tvár symetrická.

Povedzte osobe, aby vyplazila jazyk. Všímajte si, či je jazyk v strede a neplazí sa do jednej strany.

Vyšetrenie reči a porozumenia

Požiadajte osobu, aby odpovedala na jednoduchú otázku alebo zopakovala krátku vetu. Ťažkosti s rozprávaním môžu sprevádzať aj problémy s porozumením.

Všímajte si, či pacient rozumie pokynu, odpovedá primerane, komolí slová alebo používa nezrozumiteľné výrazy.

Vyšetrenie zraku, rovnováhy a citlivosti

Varovným signálom môžu byť aj poruchy zraku, dvojité videnie, náhla strata videnia, závraty, poruchy rovnováhy či pocit na zvracanie.

Pacient môže mať ťažkosti so zameraním pohľadu na objekt, zvláštne mimovoľné pohyby očí alebo výpadok zorného poľa. Pri podozrení na cievnu mozgovú príhodu však pacienta nenechávajte chodiť ani stáť bez pomoci.

Porucha citlivosti sa môže prejaviť tŕpnutím alebo necitlivosťou jednej polovice tváre, ruky, nohy alebo celej jednej strany tela.

Čo urobiť po pozitívnom orientačnom teste

Ak má dotyčná osoba s niektorou z jednoduchých úloh problém, je potrebné bezodkladne volať číslo 112 alebo 155. Nečakajte, či sa stav zlepší.

Nevezte pacienta po vlastnej osi do nemocnice ani ho nenechajte šoférovať. Prevoz sanitkou mu zabezpečí najrýchlejšiu starostlivosť na správnom mieste.

Nie vždy sú príznaky jasne rozpoznateľné a keďže náhla cievna príhoda môže postihnúť aj ľudí mladších ako 60 rokov, buďte pozorní. Radšej jedno zbytočné volanie na tiesňovú linku ako trvalé následky na zvyšok života.

Čo robiť, kým príde odborná pomoc

• upokojujte osobu;
• osobu uložte do pohodlnej polohy, najlepšie poležiačky s podložením hlavy, ak je pri vedomí;
• nedovoľte osobe pobehovať po byte a baliť si veci do nemocnice;
• nedávajte osobe jesť ani piť;
• uvoľnite tesný odev okolo krku a pása;
• ak osoba upadne do bezvedomia, ale dýcha, uložte ju do stabilizovanej polohy na boku a sledujte dýchanie.

Čo zahŕňa odborné neurologické vyšetrenie v nemocnici

Po príchode pacienta s podozrením na cievnu mozgovú príhodu je potrebné čo najrýchlejšie zistiť, čo sa v mozgu deje. Nasleduje neurologické vyšetrenie a zobrazovacia diagnostika, predovšetkým CT vyšetrenie mozgu a podľa potreby aj CT angiografia, ktorá umožní zobraziť mozgové cievy a prípadný uzáver.

Neurológ je zodpovedný za presnú diagnostiku neurologickej poruchy bezprostredne po príchode pacienta do nemocnice vrátane indikácie CT vyšetrenia. Zároveň rozhoduje a podáva infúziu s trombolytikom a v prípadoch, keď do úvahy prichádza mechanické odstránenie krvnej zrazeniny, priamo komunikuje s relevantným rádiológom a organizuje presun pacienta na takýto výkon.

Anamnéza

Správna diagnostika mozgovej mŕtvice závisí od kvalitnej anamnézy, teda rozhovoru medzi lekárom a pacientom alebo rodinou. Dôležité je spomenúť všetky ochorenia, na ktoré sa pacient lieči - hypertenziu, cukrovku, ischemickú chorobu či poruchy zrážania krvi.

Lekár zisťuje, kedy sa príznaky začali, ako rýchlo vznikli, ktoré funkcie boli postihnuté a či sa stav mení. Dôležité sú aj údaje o užívaných liekoch, najmä o liekoch ovplyvňujúcich zrážanie krvi.

Klinické neurologické vyšetrenie

Klinický nález zahŕňa popis príznakov, kedy začali, ako dlho trvajú a objektívne vyšetrenie lekárom. Lekár hodnotí stav vedomia, orientáciu, reč, porozumenie, hybnosť, svalovú silu, citlivosť, koordináciu, chôdzu, zrak a funkciu hlavových nervov.

Pri podozrení na akútnu cievnu mozgovú príhodu sa neurologický deficit hodnotí aj pomocou štandardizovaných škál. Medzi ne patrí NIHSS škála, ktorá pomáha vyjadriť závažnosť neurologického postihnutia.

Zobrazovacie vyšetrenia

Na prvom mieste je CT mozgu, keďže vizualizuje stupeň a rozsah zmien v ňom. Pomáha odlíšiť ischemickú príhodu od hemoragickej.

Počítačová tomografia alebo CT vyšetrenie je röntgenový lúč mozgu, ktorý ukáže lekárom, ktoré časti mozgu boli poškodené a či poškodenie bolo spôsobené zrazeninou alebo krvácaním.

Podľa potreby sa vykonáva CT angiografia, ktorá umožní zobraziť mozgové cievy a prípadný uzáver. Ak je CT s kontrastnou látkou, ukáže sa aj stav mozgových ciev, nielen poškodené ložisko mozgu.

Pri diagnostike môže mať význam aj magnetická rezonancia. Pomáha totiž odhaliť aj stavy, ktoré môžu cievnu mozgovú príhodu napodobňovať.

Ak máte príznaky, no na CT sa nič neukáže, lekári vám s odstupom času urobia ďalšie CT alebo vás pošlú na magnetickú rezonanciu mozgu (MRI). Aj MRI mozgu je možné robiť s kontrastnou látkou na zobrazenie stavu ciev.

Magnetická rezonancia nám v určitých situáciách dokáže veľmi rýchlo pomôcť odlíšiť, či ide o poruchu prekrvenia mozgu. Medzi stavy, ktoré môžu cievnu mozgovú príhodu napodobňovať, môže patriť migréna alebo stav po prekonanom epileptickom záchvate.

Laboratórne a kardiologické vyšetrenia

Biochemické vyšetrenie krvi môže potvrdiť zriedkavú príčinu mozgovej mŕtvice - poruchu zrážanlivosti krvi. Z krvi sa vyšetruje hladina cholesterolu, cukru, prítomnosť infekcie a zrážanie.

Zmeranie krvného tlaku by malo byť vykonané ihneď po príchode do nemocnice. Odhalí, či môže byť vaša mozgová príhoda zapríčinená vysokým krvným tlakom a či budete potrebovať lieky na jeho zníženie.

Elektrokardiogram môže ukázať, že nepravidelný srdcový tep, nazývaný tiež predsieňová fibrilácia, mohol spôsobiť mŕtvicu. Súčasťou vyšetrení je aj echokardiografické vyšetrenie srdca.

Ultrazvukové vyšetrenie krčných ciev môže odhaliť aterosklerózu, čiže vytvorenie povlakov vo vnútri cievy. Zvláštne postavenie má angiografické vyšetrenie mozgu, prostredníctvom ktorého je možné nájsť zdroj krvácania pri hemoragických cievnych mozgových príhodách.

Komplexné neurologické vyšetrenie po prekonanej CMP

Komplexné neurologické vyšetrenie pacienta po prekonaní CMP zahŕňa zhodnotenie neurologického deficitu slovne, vyhodnotenie NIHSS škály a mRS škály. Súčasťou je aj vyhodnotenie prítomnosti spasticity, napríklad podľa Ashwortovej škály.

Vyšetrenie zahŕňa skríning demencie pomocou MOCA alebo MMSE testu, zhodnotenie eventuálnej pretrvávajúcej dysfágie, poruchy reči a potreby logopedickej liečby.

Neurológ prehodnocuje etiológiu CMP s ohľadom na výsledky ďalších vyšetrení, napríklad ECHO, USG karotíd, „bubble test“ alebo dlhodobý Holter monitoring.

Súčasťou je vyhodnotenie laboratórnych testov zameraných na lipidogram, premeranie TK, zhodnotenie compliance k medikamentóznej liečbe a zhodnotenie compliance k opatreniam úpravy životného štýlu, ktorými sú strava, pohyb, ukončenie fajčenia a redukcia hmotnosti.

Vyšetrenie končí predpisom medikácie a plánovaním ďalších kontrol. Zdravotný výkon vykonáva neurológ alebo pediatrický neurológ.

Rozlíšenie cievnej mozgovej príhody od podobných stavov

Musíme si byť istí, že liečbu podávame pacientovi so správnou diagnózou. Niektoré ochorenia môžu vyzerať klinicky veľmi podobne ako cievna mozgová príhoda.

Ide napríklad o tzv. stroke mimics, medzi ktoré môže patriť migréna alebo stav po prekonanom epileptickom záchvate. Pri rozhodovaní má význam priebeh príznakov, neurologický nález, zobrazovacie vyšetrenia a laboratórne výsledky.

Akútna liečba podľa typu príhody

Liečba ischemickej mozgovej príhody

Liečba ischemickej mozgovej príhody spočíva v čo najskoršom spriechodnení upchatej cievy. Poznáme dve možnosti liečby pri mozgovej príhode spôsobenej ischémiou: intravenóznu trombolýzu a endovaskulárny výkon.

Intravenózna trombolýza je liečba liekmi, ktoré rozpustia zrazeninu. U vhodných pacientov môžeme podať trombolýzu, teda liek, ktorý sa podáva do žily a dokáže rozpustiť krvnú zrazeninu, ktorá uzatvára cievu.

Pre väčšinu ľudí je potrebné podať trombolýzu v priebehu 4,5 hodiny od vzniku príznakov mŕtvice. Čím viac času ubehne, tým menej bude trombolýza účinná.

Endovaskulárny výkon predstavuje trombektómia, pri ktorej sa mechanicky odstráni krvná zrazenina. Ak je uzavretá veľká mozgová cieva, intervenčný rádiológ pomocou katétra zrazeninu z cievy mechanicky odstráni.

Ak príde pacient do nemocnice do 6 hodín, vieme zrazeninu mechanicky cez cievu vybrať a tým cievu spriechodniť. Niekedy lekári zvolia trombolýzu spolu s trombektómiou.

Úspešná liečba by mala zabezpečiť spriechodnenie cievy a zabrániť nezvratnému poškodeniu mozgu. Súčasťou terapie je taktiež úprava krvného tlaku, zabránenie rozvoju masívneho opuchu mozgu, tlmenie bolesti a rehabilitácia.

Kto nemusí byť vhodný na trombolýzu

Nie každý, kto má ischemickú cievnu mozgovú príhodu, je vhodný na trombolýzu. Ak pacient nie je vhodný, môže to byť preto, že mal krvácanie do mozgu, nevie alebo nemôže povedať lekárom, kedy približne začali príznaky, nedorazí do nemocnice včas alebo má poruchu krvácania.

Dôvodom môže byť aj nedávna veľká operácia, iná mozgová príhoda alebo poranenie hlavy v priebehu posledných troch mesiacov, prípadne súčasné lieky, ktoré nie sú kompatibilné s trombolýzou.

Liečba hemoragickej cievnej mozgovej príhody

Liečba hemoragickej cievnej mozgovej príhody môže byť farmakologická alebo chirurgická. Farmakologická liečba pozostáva z úpravy vysokého krvného tlaku, podania liekov zabraňujúcich krvácaniu a liekov proti bolesti, v prípade potreby aj proti vracaniu.

Farmakologická liečba sa používa iba u malých a hlboko lokalizovaných krvácaní. Chirurgická liečba pozostáva z ošetrenia poškodenej cievy a zastavenia krvácania.

Vo väčšine prípadov stav pacientov vyžaduje operačnú liečbu. Cieľom urgentnej liečby intracerebrálneho krvácania je zabránenie progresii, rastu krvácania, a tým rozvoju komplikácií.

Čo nasleduje po akútnej liečbe

Úspešné zvládnutie akútnej cievnej mozgovej príhody je iba prvým krokom. U časti pacientov zostávajú rôzne neurologické následky, ktoré môžu ovplyvniť pohyb, reč, citlivosť či samostatnosť.

Počas hospitalizácie na neurologickom oddelení, ktorá trvá spravidla 1 - 3 týždne v závislosti od závažnosti postihnutia pacienta, realizuje sa ďalšia podrobná diagnostika príčin cievnej mozgovej príhody a nasadzuje sa cielená preventívna liečba.

S rehabilitáciou sa začína od prvého dňa. Súčasťou je aj logopedická starostlivosť zameraná na poruchy komunikácie a poruchy prehĺtania.

V optimálnych situáciách je pacient bez príznakov za pár dní od prijatia prepustený do ambulantnej starostlivosti. Častejšie však pretrváva deficit hybnosti či komunikácie a pacient je adept na následnú starostlivosť v rámci rehabilitačného alebo doliečovacieho oddelenia.

Spasticita po cievnej mozgovej príhode

Až 25 - 30 percent pacientov po viac ako troch mesiacoch po prekonaní cievnej mozgovej príhody trápi stuhnutosť končatín, tzv. spasticita. Spasticita sa u niekoho môže začať vyvíjať už v prvých dňoch.

Ide o stav, pri ktorom dochádza k zvýšenému svalovému napätiu. Postihnutá končatina môže byť stuhnutá, svaly sa môžu nekontrolovane sťahovať a končatina môže byť ťahaná do neprirodzenej polohy.

V rámci cievnej mozgovej príhody často dochádza k postihnutiu kľúčových mozgových štruktúr a dráh pre pohyb, čo má za následok poruchu riadenia pohybu. Poškodením mozgu dochádza k poruche vyladenej regulácie s prevahou nadmerného pokojového napätia, čiže spasticite vo viacerých svalových skupinách.

To sa prejavuje na jednej strane svalovou slabosťou, teda obrnou, ale na strane druhej nadmerným napätím, ktoré dokážeme odhaliť klinickým vyšetrením. Pacient môže pociťovať spasticitu ako nadmerný sklon k neprirodzenej polohe niektorej končatiny alebo jej časti, spolu s pocitom tlaku, niekedy dokonca bolesti.

Spastické svaly sú na pohmat tuhšie a pri pohybe v kĺbe kladú nadmerný odpor. Ten je tým vyšší, čím rýchlejšie sa svaly v kĺbe natiahnu.

Ako sa spasticita diagnostikuje

Vo včasnom štádiu po cievnej mozgovej príhode sa spasticita diagnostikuje najmä priebežným vyšetrovaním v rámci hospitalizácie na neurológii. Veľmi cenné informácie prinášajú lekárom aj fyzioterapeuti, ktorí s pacientmi od prvého dňa pracujú.

Bližšie hodnotenie závažnosti, vzorcov postihnutia konkrétnych svalových skupín a rozvoja spasticity, ktorá si vyžaduje špecifické liečenie, ponúkajú cielene vyškolené tímy lekárov, najmä neurológov a rehabilitačných lekárov, a fyzioterapeutov.

Pri komplexnom neurologickom vyšetrení po CMP sa prítomnosť spasticity vyhodnocuje napríklad podľa Ashwortovej škály. Posudzuje sa rozsah zvýšeného svalového napätia, postihnuté svalové skupiny, funkčný dopad a možnosti aktívneho pohybu.

Liečba spasticity

Ľahšie alebo prechodné formy spasticity sa dajú zvládnuť cielenou intenzívnou rehabilitáciou. Približne pätina pacientov so spasticitou si však vyžaduje komplexný prístup.

Jednou z možností liečby spasticity je aplikácia botulotoxínu priamo do vybraných svalov. Botulotoxín pomáha znížiť nadmerné svalové napätie a uvoľniť spastický sval.

Botulotoxín sám o sebe nevracia pacientovi stratený pohyb. Jeho úlohou je znížiť napätie v konkrétnych svaloch a vytvoriť tak lepšie podmienky na aktívny pohyb a rehabilitáciu.

Liečba spasticity nie je univerzálna. U každého pacienta sa vyberajú konkrétne svaly podľa toho, ktoré svaly sú dominantne postihnuté spasticitou a aké problémy to pacientovi spôsobuje.

Samotná aplikácia botulotoxínu môže byť vykonávaná pod sonografickou kontrolou, ktorá umožňuje presnejšie lokalizovať cieľový sval. Dávka sa prispôsobuje konkrétnemu pacientovi a intenzite spasticity.

Pri ďalších aplikáciách sa zároveň vyhodnocuje, ako pacient na predchádzajúcu liečbu reagoval. Niektoré svaly môžu byť potrebné ošetriť opakovane, pri iných sa môže dávka zmeniť alebo sa zvolia iné svalové skupiny.

Liečba preto nie je jednorazová. Pacient je pravidelne sledovaný a jednotlivé kroky sa prispôsobujú jeho aktuálnemu stavu.

Prečo je pri spasticite nevyhnutná rehabilitácia

Samotná aplikácia botulotoxínu nestačí. Po uvoľnení spastických svalov je dôležité túto príležitosť využiť na rehabilitáciu a aktívne cvičenie.

Veľa ľudí si myslí, že keď spastický sval uvoľníme, automaticky pacientovi zlepšíme hybnosť. Nie je to tak. Zlepšíme najmä tonus, teda napätie svalu.

Pacient potom môže pri následnej rehabilitácii lepšie využiť svoju zostávajúcu pohybovú schopnosť. Cieľom nie je iba „uvoľniť sval“, ale pomôcť pacientovi čo najlepšie využiť jeho zostávajúce pohybové schopnosti a zlepšiť jeho fungovanie v každodennom živote.

Pacienti sa učia aj špecifické rehabilitačné cvičenia, ktoré môžu vykonávať doma, často aj s pomocou svojich blízkych. Pri ďalšej kontrole sa opäť hodnotí stav pacienta, účinok predchádzajúcej liečby a potreba ďalšej aplikácie.

Trend je založený na dohode medzi terapeutom a pacientom, v rámci ktorej sa pri návštevách lekára nastavia ciele. Tie sa dosahujú odcvičením konkrétnych počtov opakovaní aktívnych aj pasívnych pohybov vo vybraných kĺboch za deň, týždeň alebo mesiac.

Následky cievnej mozgovej príhody

To, či po prekonaní porážky budete alebo nebudete mať následky, je veľmi individuálne a závisí od rozsahu mozgovej príhody a včasnosti liečby. Niektorí sa po prekonaní mŕtvice vrátia k bežnému životu skoro bez akýchkoľvek ťažkostí.

U iných môžu pretrvávať poruchy reči, porucha prehĺtania, ochabnutie končatín na jednej strane, ťažkosti so zrakom, bolesti, depresia, úzkosť, poruchy chôdze alebo neschopnosť postarať sa o svoje základné životné potreby.

Medzi ďalšie následky patria ťažkosti s držaním predmetov v rukách, poruchy koordinácie končatín, padanie na jednu stranu, strata chuti a znížená samostatnosť.

Všetky tieto ťažkosti sú sčasti riešiteľné, stále to však závisí od intenzity a rozsahu ochorenia, najmä dlhodobou rehabilitáciou, návštevou logopéda a kontrolami u neurológa.

Úloha medziodborovej spolupráce

Starostlivosť o pacienta preto nie je iba úlohou neurológov. Na jeho liečbe sa podieľajú aj intervenční rádiológovia, odborníci na zobrazovaciu diagnostiku, laboratórny tím, hematológovia, internisti a ďalší špecialisti.

Pri cievnej mozgovej príhode je dôležitá i medziodborová spolupráca neurológa, fyzioterapeuta, logopéda, urológa a psychológa. Pri spasticite sa na výbere svalov a nastavení liečby podieľajú aj odborníci z oblasti rehabilitácie.

V súčasnosti máme nepopierateľné vedecké, ale aj praktické dôkazy, že ak sa s pacientom začne intenzívne pracovať čím skôr, cielene a dostatočne dlho, jeho zneschopnenie či hendikep sa podstatne lepší.

Takýto pacient je sebestačný a má nízke riziko ďalších komplikácií alebo recidív. To má nielen prínos pre pacienta, ale z ekonomického hľadiska pre celú spoločnosť.

Rizikové faktory a prevencia

Rizikové faktory vzniku cievnej mozgovej príhody delíme na ovplyvniteľné a neovplyvniteľné. Medzi tie, ktoré ovplyvniť nevieme, patrí vek, pohlavie, rasa a genetické predispozície.

Medzi ovplyvniteľné faktory patria vysoký krvný tlak, cukrovka, poruchy metabolizmu tukov, obezita, fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu a nedostatok pohybu.

Hlavné činitele alebo ochorenia zodpovedné za cievnu mozgovú príhodu sú ischemická choroba srdca, fibrilácia predsiení, vysoký krvný tlak, diabetes mellitus, ateroskleróza a zúženie krčnej tepny.

Významným rizikovým faktorom, a to najmä u mladých, je nezdravý životný štýl, ktorý sa ovplyvniť dá. Preto sa vyhýbajte fajčeniu, nadmernému pitiu alkoholu, stresu a nedostatku pohybu, ktorý vedie k obezite a tá zas k poruchám v metabolizme tukov či k cukrovke.

• dbajte na zdravú životosprávu;
• udržiavajte si zdravú telesnú hmotnosť a správnu hladinu cholesterolu;
• zaraďte do jedálnička veľa vlákniny najmä v podobe zeleniny a ovocia;
• stravujte sa pestro a vyvážene;
• obmedzte soľ a nasýtené tuky;
• venujte sa pravidelnej fyzickej aktivite;
• absolvujte pravidelné preventívne prehliadky;
• doma si pravidelne merajte krvný tlak;
• pri opakovane zvýšenej hodnote nad 140/90 mmHg oslovte svojho všeobecného lekára;
• ak máte fibriláciu predsiení, užívajte lieky na riedenie krvi tak, ako vám ich predpísal lekár;
• dodržiavajte odporúčanú liečbu po prekonanej cievnej mozgovej príhode;
• pravidelne absolvujte kontroly u neurológa.

Základom prevencie je udržiavanie optimálneho krvného tlaku, kontrola hladiny cukru a cholesterolu, zdravá a vyvážená strava s dostatkom ovocia, zeleniny a rýb, obmedzenie soli a nasýtených tukov.

tags: #orientacne #neurologicke #vysetrenie #pri #ncmp