Kliešťová encefalitída podľa ÚVZ SR: príznaky, prenos, prevencia a očkovanie

Kliešťová encefalitída (KE) je akútne infekčné vírusové ochorenie, ktoré postihuje centrálnu nervovú sústavu. Vírus sa prenáša najmä prisatím infikovaného kliešťa, no na Slovensku je dôležitý aj prenos po konzumácii nepasterizovaného mlieka alebo mliečnych výrobkov z infikovaných zvierat.

Najspoľahlivejšou individuálnou ochranou pred KE je očkovanie, ktoré možno kombinovať s dôslednou ochranou pred prisatím kliešťa, kontrolou tela po návrate z prírody a správnym odstránením prisatého parazita. Očkovanie chráni pred vírusom kliešťovej encefalitídy bez ohľadu na to, či sa do tela dostal prostredníctvom kliešťa alebo nepasterizovaných mliečnych výrobkov.

Čo je kliešťová encefalitída

Kliešťová encefalitída je vírusové infekčné ochorenie, ktoré postihuje centrálny nervový systém. Pôvodcom nákazy je vírus kliešťovej encefalitídy, rezervoárom sú drobné myšovité cicavce a vtáky.

Encefalitídu môžu zapríčiniť rôzne mikroorganizmy, najčastejšie ide o vírusy. Jedným z vírusov, ktorý infikuje mozgové tkanivo, je vírus kliešťovej encefalitídy.

Vírus môžu kliešte preniesť z divých zvierat aj na domáce zvieratá, napríklad ovce, kravy a kozy. Ich nepasterizované mlieko a výrobky z neho môžu byť tiež faktorom nákazy.

Ako sa kliešťová encefalitída prenáša

Infikovaným kliešťom

Väčšinu prípadov ochorenia spôsobí infikovaný kliešť, ktorý sa prisaje na človeka. Kliešťovú encefalitídu môžu infikované kliešte preniesť na hostiteľa vo všetkých svojich vývinových štádiách.

Kliešte sú parazity živiace sa krvou zvieracieho alebo ľudského hostiteľa. Majú viaceré vývinové štádiá: z vajíčka sa liahne larva a po nacicaní sa na hostiteľovi sa premení na nymfu. Nymfa sa po nacicaní krvi premení na dospelého jedinca. Nacicaná oplodnená samica nakladie vajíčka a hynie.

Človek môže byť hostiteľom pre všetky vývinové štádiá kliešťov. „Prisatého kliešťa si nemusíte všimnúť, pokiaľ ide o drobnú, prehliadnuteľnú larvu alebo nymfu,“ vysvetľuje MUDr. Jana Kerlik, PhD. z Odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici.

Hoci nie všetky kliešte šíria infekcie, je dôležité vedieť, že kliešťovú encefalitídu či lymskú boreliózu dokážu infikované kliešte preniesť na hostiteľa vo všetkých svojich vývinových štádiách.

Nepasterizovaným mliekom a mliečnymi výrobkami

Kliešťová encefalitída sa môže preniesť aj alimentárnou cestou kozím, kravským či ovčím mliekom, ktoré nebolo dostatočne tepelne upravené. Rizikové môžu byť najmä nepasterizované výrobky z kozieho a ovčieho mlieka.

Vírus kliešťovej encefalitídy sa však môže prenášať aj pitím čerstvého, tepelne nespracovaného ovčieho či kozieho mlieka alebo konzumáciou výrobkov z takéhoto mlieka, ako sú napríklad syry alebo bryndza.

Pre tých, ktorí nie sú očkovaní a obľubujú nepasterizované mliečne výrobky, najmä ovčieho a kozieho pôvodu, odporúčame prevarenie surového mlieka pred konzumáciou. Syr vyrobený zo surového mlieka je potrebné aspoň opiecť z oboch strán.

Vírus kliešťovej encefalitídy sa ničí pri teplote 70 °C.

Kde sa kliešte vyskytujú

Kliešte sú aktívne počas celého roka, pokiaľ nie sú dlhšie trvajúce mrazy alebo súvislá snehová pokrývka. Znamená to, že kliešťa môžete chytiť aj v zimných mesiacoch, nielen počas leta.

Kliešte môžu začínať svoju aktivitu pri teplote nad 5 °C, prípady KE však evidujeme takmer počas celého roka. Aktivita kliešťov sa tak každý rok môže meniť a nedá sa s istotou predvídať.

„Kliešte sa môžu vyskytovať v princípe všade, kde je vyššia tráva a kríky, dostatočne vlhký vzduch a kde sa pohybujú potenciálni hostitelia (zvieratá a človek). Zvýšené riziko výskytu kliešťov je pozdĺž lesných chodníkov a vodných tokov, na rozhraní lesa a lúk, na lúkach a čistinkách či pasienkoch,” povedala MUDr. Jana Kerlik PhD. z RÚVZ BB.

Nespoliehajte sa na to, že ak nenavštevujete prírodu či vidiek, tak sa kliešťom bez problémov vyhnete. Kliešte sa totiž vyskytujú aj v mestskom prostredí, napríklad v mestskej zeleni a v parkoch, ale aj v záhradách rodinných domov, na cintorínoch, v lesoparkoch a v rozličných rekreačných zónach.

Kliešte sa na Slovensku vyskytujú prakticky na celom území, najmä tam, kde je dostatok vegetácie. Ich výskyt siaha približne do nadmorskej výšky 1 000 m n. m. Nájsť ich preto môžeme v parkoch, lesoch, záhradách, jednoducho všade tam, kde je tráva a vhodné podmienky.

„Kliešť lezie vždy od zeme smerom hore a striehne na koncoch listov, na steblách tráv alebo na vetvičkách prízemných kríkov. Najviac sa im páči v dubovo-hrabových lesoch do nadmorskej výšky 600 až 800 metrov. V posledných rokoch sa však začali objavovať aj vyššie v horských oblastiach, aj do výšky 1000, ojedinele dokonca 1400 metrov nad morom,“ upozorňuje PhDr. Júlia Adamčíková z Odboru surveillance infekčných ochorení Úradu verejného zdravotníctva SR.

Rizikové oblasti na Slovensku

Kliešte sa vyskytujú na celom Slovensku, ale nie všetky sú nosičom vírusu. V niektorých oblastiach je veľké množstvo infikovaných kliešťov, v iných sú nakazené ojedinelo alebo vôbec nie.

Rizikové sú najmä oblasti, kde už bol zaznamenaný výskyt kliešťov prenášajúcich ochorenia. „Infikované kliešte prenášajú najmä lymskú boreliózu a kliešťovú encefalitídu,“ približuje PhDr. Júlia Adamčíková z ÚVZ SR.

Zatiaľ čo kliešte infikované baktériou lymskej boreliózy sa vyskytujú takmer na celom území Slovenska, kliešte infikované vírusom kliešťovej encefalitídy sa vyskytujú v určitých tzv. endemických oblastiach.

Endemické oblasti, teda oblasti s výskytom nakazených kliešťov, sú na Slovensku lokalizované predovšetkým pozdĺž brehov rieky Váh. V tejto oblasti sa zaznamenáva dlhoročne najvyššia chorobnosť na kliešťovú encefalitídu.

Kým v minulosti patrilo k najrizikovejším oblastiam povodie rieky Váh a Trenčiansky kraj, za ostatné roky bol zaznamenaný najvyšší počet prípadov kliešťovej encefalitídy v Žilinskom a v Banskobystrickom kraji.

Okrem okolia Váhu možno za endemické územie považovať aj juhozápadnú časť Slovenska, napríklad pohorie Tríbeč, Vtáčnik, Nitrianska a Pohronská pahorkatina, oblasť Malých Karpát a okresy Trenčín, Nové Zámky, Nitra a Levice.

Výskyt infikovaných kliešťov sa však v súčasnosti zaznamenáva už aj v oblastiach, kde v minulosti neboli endemické, t. j. mení sa na Slovensku areál ich rozšírenia. Podľa tvrdenia parazitológov kliešte postupujú do vyšších polôh.

Kliešťová encefalitída sa v niektorých regiónoch vyskytuje dlhodobo častejšie, patrí sem najmä stred a sever Slovenska. Mapa výskytu kliešťovej encefalitídy ukazuje, že medzi okresy s najvyššou chorobnosťou v roku 2025 patrili okresy Detva a Čadca.

Nasledovali okresy Považská Bystrica, Banská Bystrica a Kysucké Nové Mesto. Za nimi okres Brezno, Banská Štiavnica a Zvolen.

Príznaky a priebeh ochorenia

Typický klinický priebeh kliešťovej encefalitídy je dvojfázový. K nákaze u človeka dochádza v priemere 1 až 2 týždne po zaklieštení infikovaného kliešťa alebo po konzumácii tepelne nespracovaného mlieka alebo mliečnych výrobkov od infikovaného zvieraťa.

Inkubačný čas, teda čas od nakazenia sa po objavenie sa prvých príznakov ochorenia, však môže byť v rozmedzí 2 až 28 dní. Iné údaje uvádzajú, že k nákaze u človeka dochádza 1 až 3 týždne po zaklieštení infikovaného kliešťa alebo po konzumácii nepasterizovaného mlieka alebo mliečnych výrobkov z infikovaného zvieraťa.

Prvá fáza

Prvá fáza ochorenia sa prejavuje chrípkovými príznakmi - horúčka, bolesť hlavy a svalov, nevoľnosť, nechutenstvo. Táto fáza môže trvať niekoľko dní a potom môže nasledovať krátke obdobie zdanlivého zlepšenia.

Medzi časté prejavy patria aj únava, bolesti svalov a celková nevoľnosť. Príznaky preto môžu spočiatku pripomínať bežné vírusové ochorenie.

Bezpríznaková fáza

Po prvej fáze nasleduje bezpríznaková fáza ochorenia, ktorá trvá jeden až 20 dní. Počas tohto obdobia môže človek nadobudnúť dojem, že sa jeho stav zlepšil.

Druhá fáza

Ak sa ochorenie „preklopí“ do druhej fázy, môžu sa objaviť príznaky zápalu mozgových blán a/alebo mozgu: silné bolesti hlavy, vysoká horúčka, stuhnutá šija, poruchy sústredenia, zmätenosť, poruchy koordinácie, slabosť končatín a obrny končatín.

Pre druhú fázu ochorenia s odstupom niekoľkých dní sú charakteristické príznaky postihnutia centrálneho nervového systému - stupňujúce sa silné bolesti hlavy, vracanie, stuhnutie šije, poruchy vedomia, pamäti až dezorientácia, závraty, nervové obrny.

V ťažších prípadoch sa môžu objaviť kŕče či iné neurologické prejavy. V tejto fáze je už často potrebná hospitalizácia.

Kedy kontaktovať lekára

Ak ste mali prisatého kliešťa alebo ste boli v rizikovej oblasti a do 1-4 týždňov sa u vás objaví chrípkový stav, ktorý sa vracia alebo sa pridajú neurologické príznaky, nečakajte.

Pri silnejúcej bolesti hlavy, vracaní, stuhnutí šije, poruchách vedomia, zmätenosti, poruche koordinácie, slabosti končatín alebo ochrnutí je potrebné vyhľadať lekársku pomoc.

Dlhodobé následky a závažnosť ochorenia

Medzi dlhodobé následky ochorenia patria bolesti hlavy, únava, porucha pamäti, koncentrácie, dlhodobé neurologické problémy až ochrnutie. Zdravotné následky môžu byť dlhodobého charakteru, v horšom prípade môže ochorenie skončiť úmrtím.

Ochorenie môže zanechať aj dlhodobé následky rôzneho charakteru, napríklad bolesti hlavy, únavu, poruchu pamäti, poruchu koncentrácie alebo ochrnutie. V rizikových prípadoch môže ochorenie skončiť úmrtím.

Vo všeobecnosti majú malé deti zvyčajne miernejší priebeh ochorenia, u dospelých býva priebeh závažnejší. Tak ako pri každom ochorení, aj v tomto prípade závisí priebeh ochorenia od imunity jednotlivca.

Liečba kliešťovej encefalitídy

Kliešťová encefalitída je infekčné ochorenie vyvolané vírusom a antibiotiká v jej liečbe nie sú účinné. Na kliešťovú encefalitídu nie je špecifická antivírusová liečba.

Liečba sa sústreďuje najmä na tlmenie príznakov ochorenia. Liečba je podporná - riešia sa príznaky a pri neurologickej forme je zvyčajne potrebná nemocničná starostlivosť, hydratačná liečba, tlmenie ťažkostí a sledovanie stavu.

Rozdiel medzi kliešťovou encefalitídou a lymskou boreliózou

Lymská borelióza je multisystémové ochorenie, ktorého pôvodcom sú baktérie borélie. Borelióza sa prejavuje rôznorodým klinickým obrazom s postihnutím rôznych orgánov.

Inkubačný čas je niekoľko dní až rokov, liečba si vyžaduje dlhodobé podávanie antibiotík. Na rozdiel od kliešťovej encefalitídy očkovanie proti nej neexistuje.

Neliečená lymská borelióza môže spôsobiť dlhotrvajúce, niekedy aj doživotné ťažkosti, problémy so srdcom, kĺbmi i nervovým systémom.

Lymská borelióza má tri štádiá. Pre prvé sú typické kožné zmeny, tzv. erythema migrans. Koža okolo miesta vpichu sčervená, začervenanie sa šíri do okolia a súčasne centrum bledne.

Pridruží sa i zvýšená teplota, únava, bolesti svalov a kĺbov. Druhé štádium sa po týždňoch až mesiacoch môže prejaviť postihnutím kože, kĺbov, nervového systému, srdca alebo svalového systému.

Do klinického obrazu tretieho štádia, ktoré sa môže objaviť po niekoľkých mesiacoch až rokoch, patrí najmä postihnutie centrálneho nervového systému, kožné zmeny, zápaly kĺbov a očnej rohovky.

Rozdiel je aj v prevencii - pred kliešťovou encefalitídou sa vieme na rozdiel od boreliózy chrániť očkovaním. Očkovanie však chráni iba pred kliešťovou encefalitídou, nechráni pred samotným prisatím kliešťa ani pred lymskou boreliózou.

Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde

Účinnosť očkovania

Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde je vysoko účinné, výskumy opakovane preukazujú 95- až 99-percentnú účinnosť.

Po prvých dvoch dávkach sa môže očakávať dostatočne vysoká ochrana pred nákazou, ale po tretej dávke sa účinnosť zvyšuje na 96-99 %. Je preto nevyhnutné dokončiť základné očkovanie podaním tretej dávky.

Očkovanie poskytuje mimoriadne účinnú ochranu. Zdôrazňujeme však, že očkovanie chráni iba pred kliešťovou encefalitídou, nechráni pred samotným prisatím kliešťa a ani pred lymskou boreliózou.

Pre koho je očkovanie vhodné

Očkovanie je vhodné vo veku od 1 roka pre všetkých, ktorí žijú v oblastiach, kde sa kliešťová encefalitída vyskytuje, navštevujú krajiny s endemickým výskytom KE alebo trávia väčšie množstvo času v prírode či rekreačne navštevujú oblasti s očakávaným výskytom kliešťov.

Ide najmä o turistov, cyklistov, rybárov, hubárov, chatárov, koscov, záhradkárov a ľudí, ktorí sa pravidelne pohybujú v prírode. Očkovanie sa odporúča aj osobám konzumujúcim nepasterizované mlieko či mliečne výrobky, najmä ovčieho a kozieho pôvodu.

Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde odporúčame všetkým ľuďom, najmä tým, ktorí v rámci výkonu svojej práce môžu prísť do kontaktu s kliešťami. Ide napríklad o zamestnancov v lesnom hospodárstve, zememeračov, značkárov turistických chodníkov, poľovníkov, zamestnancov horských chát a lanoviek a podobne.

V najvyššom riziku nákazy sú ľudia, ktorí sa v rámci výkonu svojej profesie alebo za rekreačnými účelmi zdržiavajú v endemických oblastiach. Sú to najmä pracovníci lesných závodov, poľovníci a chatári.

Lekár môže rozhodnúť o potrebe očkovania u osôb, ktoré majú v rámci profesie zvýšené nebezpečenstvo nákazy. Ide o zamestnancov lesného a vodného hospodárstva, poľnohospodárskych zamestnancov, zememeračov, geológov, značkárov turistických chodníkov, zamestnancov horských chát a lanoviek, zamestnancov rekreačných zariadení, príslušníkov Policajného zboru a colníkov, profesionálnych vojakov a vojakov v zálohe povolaných na výkon mimoriadnej služby a zamestnancov, ktorí vykonávajú práce spojené s prevádzkou a údržbou železničných dráh.

Očkovanie je povinné pre laboratórnych pracovníkov, ktorí môžu byť vystavení vírusu KE. Vhodnosť očkovania musí vždy posúdiť ošetrujúci lekár, ktorý predpisuje očkovaciu látku a očkovanie aj vykonáva.

Kedy sa očkovať

Očkovanie proti KE možno začať kedykoľvek počas roka, ale najvhodnejšie je začať s očkovaním práve v zimných mesiacoch. Zimné mesiace sú pre očkovanie proti kliešťovej encefalitíde najvhodnejšie, pretože vtedy je aktivita kliešťov nízka a organizmus má dostatok času vytvoriť si protilátky v adekvátnom množstve skôr, ako nastane obdobie masívneho výskytu kliešťov.

Najvhodnejší čas na očkovanie je počas zimných mesiacov a skorej jari, ak chcete stihnúť prvé dávky ešte pred hlavnou sezónou kliešťov. Kliešte začínajú svoju aktivitu pri teplote 5 °C, prípady KE však evidujeme takmer počas celého roka.

Očkovacia schéma

Základné očkovanie pozostáva z podania troch dávok očkovacej látky. Prvú dávku je najvhodnejšie podať v chladných mesiacoch, teda v januári alebo februári.

Druhá dávka sa podáva jeden až tri mesiace po prvej a tretia dávka päť až dvanásť mesiacov po druhej. V niektorých odporúčaniach sa uvádza podanie tretej dávky deväť až dvanásť mesiacov po druhej dávke.

Existuje aj skrátená schéma očkovania, kedy sa druhá dávka podá už za dva týždne. Skrátené schémy sa používajú pri potrebe rýchlejšej ochrany a vždy podľa odporúčania lekára a konkrétnej vakcíny.

Protilátky chrániace pred infekciou sa vytvoria o 10 až 14 dní po podaní druhej dávky. Pred ochorením môžu čiastočne chrániť prvé dve dávky.

Kompletné očkovanie tromi dávkami chráni minimálne počas troch rokov. Po troch rokoch sa odporúča preočkovanie jednou dávkou očkovacej látky.

Pokiaľ niektorú z dávok vynecháte alebo ju dostanete s pártýždňovým oneskorením, očkovanie bude stále mať aspoň čiastočný ochranný účinok. Každá dávka sa počíta, keďže imunitný systém si podanú vakcínu zapamätá vďaka svojim pamäťovým bunkám.

To platí aj v prípade preočkovania, ak je interval dlhší ako 3 až 5 rokov - netreba celé očkovanie začínať odznova, stačí sa dať preočkovať 1 dávkou vakcíny proti KE.

Kontraindikácie a konzultácia s lekárom

Podrobnosti o možnosti zaočkovania aj o prípadných kontraindikáciách povie pediater alebo praktický lekár pre dospelých. Vo všeobecnosti sa za kontraindikácie očkovania považujú najmä alergické reakcie na zložky konkrétnej vakcíny.

Kontraindikáciou je ťažká precitlivenosť na vaječné a kuracie bielkoviny, ktorá môže u citlivých jedincov spôsobiť závažnú alergickú reakciu. Očkovanie sa musí odložiť, ak osoba trpí stredne závažným alebo závažným akútnym ochorením, s horúčkou, ale aj bez nej.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v zložení vakcíny na príbalovom letáku je dôvodom na konzultáciu s lekárom.

Inaktivované vakcíny, ktoré neobsahujú živý oslabený mikroorganizmus, sa vo všeobecnosti môžu podávať simultánne. Medzi inaktivované očkovacie látky patria aj očkovacie látky proti COVID-19 aj očkovacie látky proti kliešťovej encefalitíde.

Odporučili by sme počkať aspoň dva týždne po podaní očkovacej látky proti COVID-19 a následne začať očkovací cyklus proti kliešťovej encefalitíde alebo naopak. Dvojtýždňový odstup medzi očkovaniami má v prvom rade pomôcť odlíšiť prípadné vedľajšie príznaky jednotlivých vakcín.

Imunita po prekonaní ochorenia

V prípade, že KE prekoná osoba v strednom a staršom veku, predpokladaná imunita je dlhodobá. Prekonané ochorenie na KE v mladšom veku však nemusí byť zárukou celoživotnej imunity.

Preto sa osobám, ktoré prekonali ochorenie v mladšom veku, odporúča po 20 až 30 rokoch od prekonania ochorenia kontrola hladiny protilátok v krvi a konzultácia s ošetrujúcim lekárom.

Ochrana pred prisatím kliešťa

Najlepšou prevenciou infekcií prenášaných kliešťami je kombinácia očkovania proti kliešťovej encefalitíde, dôslednej ochrany pred zaklieštením parazita, ako aj čo najrýchlejšieho a bezpečného odstránenia kliešťa z tela.

• vyhýbajte sa miestam s vyšším predpokladom výskytu kliešťov, napríklad okrajom lesov, vysokým porastom tráv a kroviu,
• v prírode noste vhodné oblečenie pokrývajúce čo najväčšie časti tela, hlavne dlhé nohavice,
• nohavice si zasuňte do ponožiek,
• vhodnejší je svetlý odev, na ktorom parazita skôr zbadáte,
• používajte repelenty,
• po návrate domov si dôkladne prekontrolujte celé telo a osprchujte sa.

Súčasťou prevencie je aj ochrana pred prisatím kliešťa v prírode, a to najmä vhodným oblečením, dlhými nohavicami najlepšie zakasanými do ponožiek a používaním účinných repelentov.

Repelent je vhodné aplikovať najmä na členky, lýtka a okolie pásu. Pri pobyte v prírode pomáha aj uzavretá obuv, dlhé nohavice a vyššie ponožky.

Miesta, kde sa kliešť najčastejšie prisaje

Kliešť sa najčastejšie prisaje do vlasatej časti hlavy, do slabín a podpazušia, za uši, do podkolennej jamky a na intímne miesta.

Po návrate z prírody si treba dôkladne prezrieť celé telo. Osobitnú pozornosť venujte podkolenným jamkám, slabinám, podpazušiu, priestoru za ušami a vlasatej časti hlavy.

Správne odstránenie prisatého kliešťa

Prisatého kliešťa odstraňujte pinzetou, ktorú pritlačte čo najbližšie ku koži. Vyťahujte ho plynulým kolmým ťahom smerom od kože, postupujte pomaly a bez točenia.

Kliešťa nevykrúcajte prudko do strán, mohli by ste ho pretrhnúť. Najdôležitejšie je nepoškodiť a nerozmliaždiť ho.

Nekvapkajte na neho olej, vtedy sa začne dusiť a vyvráti natrávenú krv späť do rany. Treba vybrať celé telo kliešťa aj s hlavičkou.

Po vybratí miesto prisatia hneď vydezinfikujte. Ak nie je poruke dezinfekčný prostriedok z lekárne, napríklad lieh alebo jódová tinktúra, použite prípravok s obsahom alkoholu.

Dezinfikujte aj pinzetu a povrchy, na ktoré dopadla tekutina z poškodeného tela nacicaného kliešťa, a poriadne si umyte ruky. Ak sa nepodarí odstrániť kliešťa celého, vyhľadajte zdravotnícku pomoc.

Čo urobiť s odstráneným kliešťom

Kliešťa po odstránení nikdy nemliaždite prstami. Hoďte ho do WC misy a ihneď spláchnite, vyhoďte ho do koša v uzavretej nádobe alebo v uzavretom vrecúšku, prípadne kliešťa dôsledne znehybnite lepiacou páskou a takto ho vyhoďte do koša.

Čo sledovať po odstránení kliešťa

Poznačte si pre istotu dátum a pravdepodobnú lokalitu, kde ste mohli kliešťa chytiť. Ak ste ho mohli mať na tele už dlhší čas, zopár dní, poznačte si aj túto informáciu.

Tieto informácie môžu byť užitočné pre vášho lekára v prípade, že sa u vás neskôr objavia príznaky, ktoré sú obvyklé v prípade infekcií prenášaných kliešťami.

Nasledujúci mesiac venujte pozornosť príznakom ako vyrážka, horúčka, bolesť svalov, bolesť hlavy či opuch a bolesť kĺbov. Ak sa vyskytnú, konzultujte svoj stav s lekárom.

Monitoring aktivity kliešťov

Regionálne úrady verejného zdravotníctva informujú o výskyte kliešťov v okrese, upozorňujú na preventívne opatrenia pri pobyte v prírode a prípadne ukazujú premorenie kliešťov najčastejšie prenášanými patogénmi.

V rovnomerne rozmiestnených indikátorových lokalitách v mesačných intervaloch vykonáva RÚVZ Komárno zber kliešťov metódou vlajkovania. Používa sa na to biely flanel s rozmermi 1 m x 1 m pripevnený na držadlo, takže pripomína vlajku.

Touto pomôckou sa prechádza po povrchu lokality, ktorý pracovníci monitorujú. „Keď sa o kliešťa v tráve obtrie flanel, kliešť sa naň reflexívne prichytí,” vysvetľuje RNDr. Martin Sojka, PhD. z RÚVZ v Komárne.

„Na bielom flaneli sú potom kliešte dobre viditeľné, takže ich rýchlo zbadáme, pozbierame a spočítame,” uviedol.

Aktivitu kliešťov vyhodnocuje RÚVZ Komárno podľa toho, koľko kliešťov sa zachytí na flanel počas 20 minút vlajkovania.

Zozbierané kliešte pracovníci RÚVZ vyšetrujú metódou real-time PCR na prítomnosť baktérií spôsobujúcich lymskú boreliózu (Borrelia burgdorferi s.l.) a začína sa aj s testovaním na prítomnosť vírusu kliešťovej encefalitídy.

Kliešte sa monitorujú v jedenástich lokalitách v komárňanskom okrese. RÚVZ tento rok prvý monitoring vykonal vo februári, pričom už takto skoro boli pozorované viaceré lokality so zvýšenou aktivitou kliešťov.

Výsledky marcového monitoringu už poukázali na vysokú aktivitu kliešťov. Stručná informácia pre verejnosť o výskyte kliešťov sa uverejňuje na webových stránkach RÚVZ so sídlom v Komárne každý mesiac, spolu s komentárom a prípadnými upozorneniami.

Výskyt kliešťovej encefalitídy na Slovensku

Priemerný výskyt kliešťovej encefalitídy na Slovensku je 170 prípadov ročne, chorobnosť je 3/100 000. Počet prípadov KE závisí od viacerých faktorov, akými sú aktivity človeka v prírode či klimatické a environmentálne faktory.

Aktuálnu situáciu vo výskyte kliešťovej encefalitídy na Slovensku nájdete na webe úradov verejného zdravotníctva. Informácie o ochorení sú pravidelne aktualizované na týždennej, respektíve mesačnej báze a zobrazované formou prehľadných grafických výstupov mesačných hlásení a semafora.

Distribúcia ochorenia je podrobnejšie analyzovaná na úrovni jednotlivých krajov, okresov a vekových skupín.

Zatiaľ čo v roku 2020 bol na Slovensku hlásený najvyšší výskyt prípadov kliešťovej encefalitídy za ostatných 20 rokov, teda 186 prípadov, v roku 2021 išlo o pokles počtu prípadov takmer o polovicu, na 92 prípadov.

Napriek poklesu v počte hlásených prípadov v roku 2021 evidujeme dlhodobo stúpajúci trend chorobnosti na KE, čo je dôsledok nízkej zaočkovanosti populácie a vysokej aktivity kliešťov.

V roku 2021 bolo najviac prípadov hlásených, podobne ako za ostatné roky, zo Žilinského a Banskobystrického kraja. Takmer 20 % prípadov v roku 2021 súviselo práve s konzumáciou kozieho a ovčieho nepasterizovaného mlieka a výrobkov z neho, napríklad syrov.

V novembri 2021 bola nahlásená jedna epidémia z okresu Prešov, pri ktorej rizikovým faktorom bola konzumácia nepasterizovaného kozieho mlieka z farmy. Ani jeden z prípadov KE v roku 2021 nebol zaočkovaný.

Evidovali sme jedno úmrtie u osoby vo veku 30-35 rokov, v Epidemiologickom informačnom systéme je pri tomto prípade uvedené zaklieštenie, ale aj konzumácia nepasterizovaných mliečnych výrobkov.

V roku 2024 bolo na Slovensku hlásených 174 prípadov KE, najviac z Banskobystrického a Žilinského kraja. V porovnaní s rokom 2023, kedy bolo zaznamenaných 192 prípadov, ide o mierny pokles počtu ochorení.

Na Slovensku sa v jednej sezóne evidovali aj tri epidémie ochorenia, dve v Banskobystrickom a jedna v Prešovskom kraji. Do polovice augusta bolo hlásených 141 prípadov kliešťovej encefalitídy.

Úloha ÚVZ SR a verejného zdravotníctva

Poslaním verejného zdravotníctva je ochrana, podpora a rozvoj verejného zdravia. V oblasti epidemiológie sa sledujú prenosné ochorenia a ich monitoring, analyzuje sa epidemiologická situácia a prijímajú sa preventívne a represívne opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu ochorení.

Súčasťou týchto aktivít sú aj nemocničné nákazy, očkovanie a ďalšie súvisiace činnosti. Laboratóriá zabezpečujú diagnostiku biologického materiálu a analýzy biologických, mikrobiologických a ďalších faktorov životného a pracovného prostredia.

ÚVZ SR spolu s regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva sleduje výskyt kliešťov, analyzuje výskyt kliešťovej encefalitídy podľa krajov, okresov a vekových skupín a informuje verejnosť o aktuálnej epidemiologickej situácii.

Nie je namieste báť sa ísť do prírody. Namieste je ísť do prírody s rešpektom. Prevencia je základ.

tags: #kliestovaa #encefalitida #uvzsr