Lézie na mozgu spôsobené alkoholom: príčiny, príznaky, diagnostika a zotavenie

Alkohol môže poškodzovať mozog priamo toxickým účinkom etanolu a jeho metabolitov, ale aj nepriamo prostredníctvom poškodenia ciev, pečene, podvýživy a nedostatku tiamínu. Výsledkom môžu byť drobné ischemické lézie, úbytok mozgovej hmoty, poruchy pamäti, zhoršené rozhodovanie, poruchy koordinácie, mŕtvica alebo trvalé syndrómy, ako je Wernickeho-Korsakoffov syndróm.

Riziko rastie s množstvom a frekvenciou pitia, vekom, v ktorom človek začal piť, dĺžkou užívania alkoholu, genetickou predispozíciou, celkovým zdravotným stavom a prítomnosťou podvýživy či ochorenia pečene. Najnovšie výskumy zároveň naznačujú, že zmeny v mozgových cievach, mozgovom tkanive a kognitívnych funkciách sa môžu objavovať aj pri množstvách alkoholu, ktoré boli predtým označované za mierne alebo „bezpečné“.

Čo sú lézie na mozgu spôsobené alkoholom

Lézia je poškodenie alebo chorobná zmena tkaniva. Pri alkohole môže ísť o drobné ischemické poškodenia vznikajúce pri poruche prekrvenia, úbytok nervových buniek, zmenšenie objemu sivej a bielej hmoty, poškodenie mozočka, zmeny v okolí nervových spojení alebo následky krvácania a mŕtvice.

Alkohol je neurotoxín, ktorý môže narušiť komunikáciu mozgu. Ovplyvňuje aj funkciu mozgových buniek. To môže viesť k zhoršeniu intelektu, bolestiam hlavy, strate pamäti, spomaleniu myslenia, nezrozumiteľnej reči a problémom s rovnováhou a koordináciou.

Ak človek pravidelne konzumuje nadmerné množstvo alkoholu, môže to mať toxický účinok na jeho nervové bunky v mozgu. Postupom času môže dôjsť k odumieraniu mozgových buniek a zmenšovaniu mozgového tkaniva, čo znamená, že mozog má k dispozícii menej buniek potrebných na vykonávanie rôznych funkcií.

Ako alkohol poškodzuje mozog

Narušenie neurotransmiterov

Alkohol ovplyvňuje predovšetkým dva kľúčové neurotransmitery: GABA (kyselina gama-aminomaslová), ktorá tlmí mozgovú činnosť, a glutamát, ktorý má naopak stimulačný účinok. Zvyšuje aktivitu GABA, čím vyvoláva v mozgu pocit uvoľnenia a otupenia, zatiaľ čo zároveň potláča účinky glutamátu, čo vedie k spomaleniu mozgovej funkcie, zhoršenej koncentrácii a narušenej schopnosti rozhodovania.

Alkohol narúša komunikačné dráhy v mozgu a môže ovplyvniť jeho vzhľad a fungovanie. Alkohol sťažuje činnosť oblastí mozgu, ktoré riadia rovnováhu, pamäť, reč a úsudok, čo vedie k vyššej pravdepodobnosti nehôd a iným negatívnym následkom.

Pri dlhodobom nadmernom pití sa mozog prispôsobuje tým, že sa stáva citlivejším na určité chemické látky (neurotransmitery). Keď alkohol vyprchá, mozog naďalej nadmerne aktivuje tieto neurotransmitery, čo vedie k bolestivým a potenciálne nebezpečným abstinenčným príznakom, ktoré môžu poškodiť mozgové bunky.

Neurotoxicita a úbytok mozgovej hmoty

Poškodenie mozgu alkoholom môže mať niekoľko foriem. Prvou je neurotoxicita, ku ktorej dochádza, keď neuróny reagujú na neurotransmitery príliš dlho. Nadmerné vystavenie neurotransmiteru môže spôsobiť, že neuróny nakoniec „vyhoria“.

Keďže neuróny tvoria dráhy medzi rôznymi časťami mozgu, keď začnú vyhorieť, môže to spôsobiť výrazné spomalenie reakcií týchto dráh. Okrem poškodenia dráh nadmerné užívanie alkoholu poškodzuje aj samotný mozog.

U ľudí závislých od alkoholu často dochádza k „zmenšovaniu mozgu“, čo je zmenšovanie objemu sivej hmoty (telieska buniek) aj bielej hmoty (dráhy buniek) v priebehu času. Úbytok mozgovej hmoty sa zvyšuje s vekom a množstvom skonzumovaného alkoholu.

Poškodenie malých mozgových ciev

Pravidelná konzumácia veľkého množstva alkoholu poškodzuje cievy v mozgu a môže viesť k vysokému krvnému tlaku. Oboje zvyšuje riziko mozgovej mŕtvice.

Výsledky brazílskeho výskumu ukázali, že konzumácia alkoholu, a to aj v miernych množstvách, môže viesť k zmenám na drobných cievach v mozgu. Vedci pozorovali najmä výskyt hyalínovej arteriolosklerózy - stavu, pri ktorom dochádza k postupnému zhrubnutiu a zúženiu stien malých tepien.

Tento proces narúša prekrvenie mozgového tkaniva a môže sa stať jedným z faktorov rozvoja vaskulárnej demencie alebo iných foriem kognitívneho úpadku. Štúdia naznačuje, že ani občasné alebo tzv. „bezpečné“ pitie nie je úplne bez rizika.

Škody spôsobené alkoholom sa neobmedzujú len na veľké cievy. Práve tie najmenšie, ktoré sú zodpovedné za jemné zásobovanie mozgového tkaniva kyslíkom a živinami, sú mimoriadne citlivé na poškodenie.

Zmeny v ich štruktúre môžu viesť k drobným ischemickým léziám, ktoré sa časom nabaľujú a prispievajú k postupnému úpadku duševných schopností. Tento proces môže prebiehať dlho bez zjavných príznakov.

Možná úloha železa v mozgu

Výsledky novej rozsiahlej štúdie naznačujú, že škodlivé účinky alkoholu na kognitívne funkcie môžu byť čiastočne spôsobené zvýšenou akumuláciou železa v mozgu. Existuje čoraz viac dôkazov, že aj mierna konzumácia alkoholu negatívne ovplyvňuje mozog, ale mechanizmy, ktoré sú za tým, nie sú jasné.

Výskumný tím skúmal vzťah medzi príjmom alkoholu a hladinou železa v mozgu na takmer 21 000 účastníkoch štúdie britskej Biobanky. U každého účastníka sa merali hladiny železa v mozgu pomocou zobrazovania magnetickou rezonanciou, zatiaľ čo príjem alkoholu sa hodnotil pomocou dotazníka o pitných návykoch.

Konzumácia alkoholu nad 7 jednotiek (56 g) každý týždeň bola spojená s väčšou akumuláciou železa v bazálnych gangliách, skupine štruktúr nachádzajúcich sa hlboko v bielej hmote mozgu, ktoré vykonávajú rôzne kognitívne, emocionálne a pohybové funkcie.

Vyššie hladiny železa v bazálnych gangliách boli zase spojené s horšou výkonnou funkciou a inteligenciou tekutín a pomalšou reakčnou rýchlosťou. Existovala významná interakcia medzi konzumáciou alkoholu, vekom a akumuláciou železa v mozgu, čo naznačuje, že alkohol môže zväčšiť vplyv starnutia na mozog.

Jedným z možných mechanizmov, ktorým môže alkohol zvýšiť hladinu železa v mozgu, je potláčanie hormónu hepcidín, ktorý reguluje hladinu železa v krvi. Alkohol môže prípadne zvyšovať priepustnosť hematoencefalickej bariéry pre železo alebo prispievať k chronickým zápalovým procesom.

Najčastejšie typy poškodenia mozgu súvisiaceho s alkoholom

Alkoholom podmienené poškodenie mozgu

Pamäť a schopnosť jasne myslieť sa postupne zhoršujú, najmä ak človek dlhodobo pije nadmerné množstvo alkoholu. Alkohol môže viesť k alkoholom podmienenému poškodeniu mozgu.

Tento jav je známy ako poškodenie mozgu spôsobené alkoholom (ARBD - alcohol-related brain damage). Niektorí ľudia s ARBD majú len mierne zmeny v myslení a pamäti, známe ako mierne kognitívne poruchy (MCI).

Ak však neprestanú piť, hrozí im vážnejšie poškodenie mozgu. U iných môže ARBD spôsobiť závažnejšie problémy s pamäťou a myslením.

Poškodenie čelového laloka

Postupom času môže pitie poškodiť aj váš predný lalok, časť mozgu zodpovednú za výkonné funkcie, ako je abstraktné uvažovanie, rozhodovanie, sociálne správanie a výkon.

Alkohol môže negatívne ovplyvniť aj vašu schopnosť:

vytvárať dlhodobé spomienky,
myslieť jasne,
robiť racionálne rozhodnutia,
regulovať svoje emócie.

Keďže alkohol ovplyvňuje veľkú časť mozgu, v dôsledku nadmerného pitia alkoholu sa môže vyskytnúť mnoho rôznych druhov kognitívnych porúch vrátane problémov s plynulosťou reči a verbálnym učením, rýchlosťou spracovania, pracovnou pamäťou, pozornosťou, riešením problémov, priestorovým spracovaním a impulzívnosťou.

Poškodenie mozočka a alkoholová cerebelárna degenerácia

Dlhodobé užívanie alkoholu má na organizmus nedozerné následky. Priamy toxický účinok alkoholu a jeho metabolitov sa spája s nedostatkom živín a vitamínov, čo v konečnom dôsledku spôsobuje odumieranie buniek mozočka.

Mozoček je štruktúra centrálnej nervovej sústavy, ktorej úlohou je koordinácia pohybov. Bez mozočka nie sú pohyby plynulé a dochádza aj k poruchám rovnováhy.

Jeho odbúravanie je energeticky náročné a vytvára sa pri ňom množstvo toxických látok. Ak sa v tele hromadia, začnú postupne ničiť bunky, ku ktorým sa dostanú.

Keďže mozog aj mozoček sú veľmi dobre prekrvené orgány, dochádza k ničeniu ich buniek relatívne rýchlo. Bunky mozočka začnú ubúdať, prejaví sa to neschopnosťou koordinovať pohyby.

Úbytok hmoty mozočka je potom badateľný aj pri zobrazovacích metódach. Štádium degenerácie mozočka je nezvratné, pretože zničené neuróny sa nedokážu regenerovať.

Wernickeho encefalopatia a Korsakoffova psychóza

Mnohé poškodenia mozgu spôsobené alkoholom sú dôsledkom nedostatku tiamínu (vitamínu B1), ktorý je nevyhnutný pre správne fungovanie mozgu. Alkohol narúša schopnosť tela absorbovať tento vitamín, čo môže viesť k vážnym neurologickým problémom.

Ľudia, ktorí sú závislí na alkohole, sa tiež oveľa menej vyvážene stravujú. Často získavajú veľa energie z alkoholických nápojov. To znamená, že v priebehu mesiacov a rokov majú vyššie riziko podvýživy vrátane nedostatku vitamínov, ako je tiamín (vitamín B1).

Ľudia, ktorí nadmerne a dlhodobo užívajú alkohol, sú tiež vystavení riziku nedostatku tiamínu v dôsledku nesprávnej výživy, čo môže viesť k vzniku Wernickeho-Korsakovovho syndrómu (WKS).

WKS je choroba, ktorá pozostáva z dvoch oddelených syndrómov, krátkodobého a vážneho stavu nazvaného Wernickeho encefalopatia a dlhodobého vysiľujúceho stavu známeho ako psychóza Korsakoff.

Pri Wernickeho encefalopatii pociťujete zmätenosť, problémy s pamäťou, chôdzou, pohybmi očí a môžete mať rôzne iné náladové príznaky. Medzi príznaky Wernickeho encefalopatie patrí duševný zmätok, ochrnutie nervov, ktoré pohybujú očami, a ťažkosti so svalovou koordináciou.

U mnohých z týchto pacientov sa však neprejavujú všetky tri z týchto znakov a symptómov a lekári pracujúci s alkoholikmi si musia byť vedomí toho, že táto porucha môže byť prítomná aj vtedy, keď je u pacienta zjavný len jeden alebo dva z nich.

Priemerne u 80-90 % alkoholikov s Wernickeho encefalopatiou sa rozvinie aj psychóza Korsakoff, čo je chronický oslabujúci syndróm charakterizovaný trvalými problémami s učením sa a pamäťou.

Títo pacienti sú zábudliví, rýchlo sa dostávajú do stavu frustrovanosti a majú problémy s chôdzou a koordináciou. Hoci majú problémy spomenúť si na staré informácie, najvýraznejšie sú ťažkosti s uchovávaním nových informácií.

Napríklad dokážu podrobne rozprávať o určitej udalosti zo svojho života, no o hodinu si vôbec na tento rozhovor nepamätajú. Wernickeho-Korsakovov syndróm spôsobuje amnéziu a v prípade neliečenia môže viesť až ku kóme.

Hepatická encefalopatia

Väčšina ľudí si uvedomuje, že ťažké a dlhodobé pitie môže poškodiť pečeň - orgán, ktorý je zodpovedný za odbúravanie alkoholu z tela, no nemusia si uvedomovať, že dlhodobá dysfunkcia pečene, ako je cirhóza, ktorá je dôsledkom nadmernej konzumácie alkoholu, môže poškodiť mozog a viesť tak k vážnej a potenciálne fatálnej mozgovej poruche známej ako hepatická encefalopatia (HE).

HE môže zapríčiňovať zmeny v spánkových vzorcoch, nálade a osobnosti, ďalej psychiatrické stavy ako je úzkosť a depresia, závažné kognitívne dopady ako je skrátená pozornosť a problémy s koordináciou ako je hádzanie rukami alebo tras rúk (asterixis).

V najvážnejších prípadoch môžu pacienti upadnúť do kómy, ktorá môže byť fatálna. Alkoholom poškodené pečeňové bunky umožňujú, aby do mozgu prúdilo nadmerné množstvo týchto škodlivých vedľajších produktov a tak poškodzovalo mozgové bunky.

Výpadky pamäti a blackout

Jedným z možných dôsledkov nadmerného požívania alkoholu sú výpadky pamäte, známe aj ako „okno“. Ide o medzery v pamäti a stratu spomienok na udalosti, ktoré sa odohrali počas intoxikácie.

K výpadkom dochádza vtedy, keď alkohol v tele dočasne zablokuje prenos spomienok z krátkodobej do dlhodobej pamäti, čo je proces známy ako konsolidácia pamäti.

Alkohol ovplyvňuje hippocampus, ktorý pomáha vytvárať nové spomienky, vo vašom mozgu. To prispieva k výpadkom pamäte pri pití alkoholu.

Veľké množstvo alkoholu, najmä keď je skonzumovaný rýchlo a na prázdny žalúdok, môže vyvolať okno - časový interval, na ktorý si intoxikovaný nedokáže spomenúť - nevie si spomenúť na kľúčové detaily daných udalostí či dokonca na celé udalosti.

Tí, ktorí zažívajú okná, typicky pijú príliš veľa príliš rýchlo, čo spôsobuje, že úroveň alkoholu v ich krvi veľmi rapídne stúpne. Nárazové pitie je u typického dospelého definované ako konzumácia najmenej piatich (u mužov)/ štyroch (u žien) pohárikov priebehu dvoch hodín.

Príznaky poškodenia mozgu alkoholom

Krátkodobé prejavy

Alkohol sťažuje činnosť oblastí mozgu, ktoré riadia rovnováhu, pamäť, reč a úsudok. Krátkodobé účinky sa môžu objaviť už po jednom poháriku a zvyšujú sa s každým ďalším pohárikom.

nezrozumiteľná reč,
rozmazané videnie,
nedostatok kontroly,
únava,
zhoršená koordinácia oko-ruka,
spomalený reakčný čas,
problémy s rovnováhou,
zhoršená pamäť a uvažovanie,
zmätenosť,
výkyvy nálad,
nevoľnosť a vracanie,
strata pamäti.

Niektoré z týchto účinkov, ako je uvoľnená nálada alebo znížené zábrany, sa môžu prejaviť rýchlo už po jednom nápoji. Iné, ako strata vedomia alebo nezrozumiteľná reč, sa môžu objaviť až po viacerých pohárikoch.

Impulzivita, strata koordinácie a zmeny nálady môžu ovplyvniť váš úsudok a správanie a prispieť k ďalekosiahlejším účinkom vrátane nehôd, zranení a rozhodnutí, ktoré neskôr oľutujete.

Dlhodobé kognitívne prejavy

Časti mozgu súvisiace s pamäťou a „vyššími funkciami“ (napr. riešenie problémov a kontrola impulzov) sú náchylnejšie na poškodenie ako iné časti mozgu, takže problémy v týchto oblastiach bývajú horšie ako v iných.

Dlhodobé nadmerné pitie alkoholu môže viesť k poškodeniu mozgu, ktoré pretrváva aj potom, keď človek začne abstinovať. Bez liečby sa kognitívne poruchy zhoršujú a nakoniec sa vyvinú do trvalého syndrómu známeho ako demencia súvisiaca s alkoholom.

Poruchy chôdze, rovnováhy a pohybov očí

Prvým príznakom degenerácie mozočka je postupný rozvoj nestability pri chôdzi v priebehu niekoľkých mesiacov či rokov. Pacienti chodia so širokou bázou, čo znamená, že chodidlá kladú naširoko od seba.

Vyskytujú sa časté pády. Postupne sú okrem chôdze ovplyvnené pohyby očí.

Nadmerné pitie alkoholu môže časom spôsobiť mimovoľné rýchle pohyby očí alebo slabosť a ochrnutie očných svalov. Je to spôsobené nedostatkom vitamínu B-1, ktorý spôsobuje ďalšie zmeny na mozgu, ako je demencia, pokiaľ nie je včas liečený.

Alkohol a riziko mŕtvice

Mŕtvica nastane, keď sa preruší prívod krvi do časti mozgu, či už v dôsledku krvnej zrazeniny alebo krvácania. Pitie príliš veľkého množstva alkoholu môže zvýšiť riziko mŕtvice.

Pitie nadmerného množstva alkoholu, či už pravidelne alebo „jednorazovo“ nadmerná konzumácia, môže zvýšiť riziko mozgovej príhody. Celosvetovo je nadmerná konzumácia alkoholu spojená s viac ako 1 miliónom mozgových príhod každý rok.

Mechanizmy zvyšovania rizika

Hypertenzia: Pitie nadmerného množstva alkoholu zvyšuje krvný tlak. Vysoký krvný tlak je spojený s viac ako polovicou všetkých mozgových príhod.
Fibrilácia predsiení: Nadmerná konzumácia alkoholu môže spustiť ochorenie srdca tzv fibrilácia predsiení (AF). Jedinci s AF majú päťkrát vyššiu pravdepodobnosť, že zažijú mozgovú príhodu.
Porucha zrážania krvi: Ak užívate liek na riedenie krvi (antikoagulancium) nazývaný Warfarín, pitie alkoholu môže zabrániť zrážaniu krvi a zvyšuje riziko krvácania do mozgu (hemoragická mŕtvica).
Cukrovka: Alkohol môže zmeniť, ako vaše telo reaguje na inzulín - hormón, ktorý pomáha vášmu telu premieňať cukor v krvi na energiu.
Nadváha: Alkohol má veľmi vysoký obsah kalórií, takže pravidelné pitie veľkého množstva alkoholu môže viesť k priberaniu na váhe alebo sťažiť chudnutie.
Poškodenie pečene: Príliš veľa alkoholu môže spôsobiť poškodenie pečene a zabrániť jej produkcii látok, ktoré napomáhajú zrážaniu krvi.

Alkohol môže tiež interagovať s liekmi, ktoré vám lekár predpísal na liečbu AF. Poškodenie ciev a opakované drobné ischemické poškodenia môžu postupne prispievať k vaskulárnej demencii.

Čo ukazujú výskumy o miernom pití

Staršie usmernenia týkajúce sa užívania alkoholu vo všeobecnosti naznačujú, že každodenné pitie predstavuje malé riziko negatívnych účinkov na zdravie - môže dokonca ponúknuť niekoľko zdravotných výhod.

Najnovší výskum však naznačuje, že v skutočnosti neexistuje žiadne „bezpečné“ množstvo alkoholu, pretože aj mierne pitie môže negatívne ovplyvniť zdravie mozgu.

Štúdia z Oxfordu, pri ktorej výskumníci analyzovali mozgové skeny viac než 40 000 ľudí, ukázala, že alkohol patrí zo všetkých bežných rizikových faktorov medzi faktory, ktoré najviac ohrozujú špecifické oblasti mozgu.

Výsledky naznačili, že alkohol najviac ohrozuje časti mozgu zodpovedné za pamäť, pozornosť či rozhodovanie. Výskum tak opäť posilnil vedecký konsenzus, že aj tzv. „mierna“ konzumácia alkoholu môže zanechať trvalé stopy v oblastiach mozgu, ktoré sú zodpovedné za tieto funkcie.

Výskum ukázal, že alkohol nepoškodzuje kognitívne schopnosti priamo v zmysle okamžitej straty pamäte či schopnosti sústredenia. Problém sa ukázal byť oveľa zložitejší.

Vedci zistili, že alkohol ovplyvňuje predovšetkým štruktúru a funkciu drobných ciev v mozgu. Tieto vaskulárne zmeny následne nepriamo vedú k zhoršeniu duševných schopností, napríklad pamäte, rozhodovania alebo rýchlosti myslenia.

Skutočné nebezpečenstvo spočíva v tom, že poškodené cievy časom obmedzujú prívod kyslíka a živín do mozgového tkaniva. Následkom toho sa v mozgu začínajú vytvárať drobné ischemické poškodenia, ktoré sa postupne nabaľujú a vedú k trvalým zmenám v kognitívnom výkone.

Červené víno nie je bezpečnou výnimkou

Červené víno obsahuje bioaktívne zlúčeniny, najmä resveratrol a flavonoidy, ktoré majú neuroprotektívny potenciál. Prítomnosť týchto látok však neodstraňuje riziká spojené s etanolom.

Nie je to výzva k pitiu, ale dôkaz, že červené víno v miernom množstve dokáže prispieť k rovnováhe tela i mysle.

Nepriame príčiny poškodenia mozgu

Nedostatok tiamínu a podvýživa

Alkohol môže negatívne ovplyvniť vstrebávanie dôležitých vitamínov a esenciálnych živín potrebných na správne fungovanie mozgu, ako sú horčík a tiamín (vitamín B1).

Ľudia, ktorí dlhodobo veľa pijú, často získavajú veľa energie z alkoholických nápojov a zanedbávajú pestrú stravu. Kognitívne deficity zhoršuje podvýživa, najmä nedostatok vitamínu B (bežný nedostatok pri závislosti od alkoholu).

Takmer 80 % alkoholikov má však nedostatok tiamínu a u niektorých z nich sa rozvinú vážne mozgové poruchy ako Wernickeho-Korsakov syndróm (WKS).

Poškodenie pečene

Vaša pečeň pomáha rozkladať a odstraňovať toxíny a škodlivé látky (vrátane alkoholu) z tela. Dlhodobé užívanie alkoholu narúša tento proces.

Zvyšuje tiež riziko ochorenia pečene súvisiaceho s alkoholom a chronického zápalu pečene. Chronický zápal pečene môže spôsobiť zjazvenie pečene až cirhózu.

Alkoholom poškodená pečeň nedokáže účinne odstraňovať toxické látky z krvi. Najmenej dve toxické látky - čpavok a mangán - zohrávajú rolu v rozvoji hepatickej encefalopatie.

Poruchy hladiny cukru

Pankreas pomáha regulovať hladiny cukru v krvi prostredníctvom inzulínu a glukagónu. Ak váš pankreas a pečeň nefungujú správne v dôsledku pankreatitídy alebo ochorenia pečene, môžete zaznamenať nízku hladinu cukru v krvi - hypoglykémiu.

Naopak, poškodený pankreas môže tiež brániť vášmu telu produkovať dostatok inzulínu na správne využitie glukózy. To môže viesť k hyperglykémii alebo príliš vysokému obsahu cukru v krvi.

Alkohol, psychika a závislosť

Dlhodobé užívanie alkoholu môže viesť k zmenám vo vašom mozgu, ktoré môžu ovplyvniť pamäť a sústredenie, ovládanie impulzov, emócie, náladu a osobnosť.

Pravidelné pitie môže tiež ovplyvniť celkové duševné zdravie a pohodu, čiastočne preto, že alkohol môže zhoršiť príznaky určitých psychických porúch, vrátane úzkosti, depresie a bipolárnej poruchy.

Keď alkohol z tela vyprchá, chemická rovnováha v mozgu sa naruší, čo môže viesť k pocitom úzkosti, depresie alebo podráždenosti. Tieto negatívne pocity sa môžu objaviť aj u ľudí, ktorí pred konzumáciou alkoholu žiadne podobné ťažkosti nepociťovali.

Dlhodobá konzumácia alkoholu vedie k poklesu hladiny neurotransmiterov v mozgu, ktoré sú nevyhnutné na udržanie emocionálnej rovnováhy. Tento cyklus môže postupne viesť k rozvoju závislosti.

Psychické poruchy vyvolané alkoholom

Užívanie alkoholu môže spôsobiť symptómy, ktoré sa veľmi podobajú symptómom iných duševných porúch. Najnovšie vydanie Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch (DSM-5) obsahuje diagnostické kritériá pre poruchy ako sú:

alkoholom vyvolaná bipolárna porucha,
alkoholom vyvolaná psychotická porucha,
alkoholom podmienená porucha spánku,
alkoholom vyvolaná depresívna porucha,
úzkostná porucha vyvolaná alkoholom.

Pri týchto stavoch si všimnete príznaky iba počas intoxikácie alkoholom alebo počas abstinenčného syndrómu. Tieto príznaky sa zvyčajne rýchlo zlepšia, keď prestanete užívať alkohol.

Znaky závislosti

Niektorí ľudia si nakoniec vyvinú toleranciu voči alkoholu. Výsledkom je, že nakoniec musia piť viac, aby dosiahli rovnaké účinky ako kedysi.

Pravidelné pitie alkoholu môže tiež viesť k závislosti, čo znamená, že vaše telo a mozog si zvykli na účinky alkoholu. Kľúčové príznaky závislosti zahŕňajú:

túžbu po alkohole,
abstinenčný syndróm,
pitie väčšieho množstva alkoholu v priebehu času,
ťažkosti zastaviť po jednom nápoji,
neschopnosť prestať piť i keď sa o to pokúšate,
pokračovanie v pití alkoholu, aj keď to má negatívny vplyv na vaše zdravie alebo každodenný život,
trávenie veľa času aktivitami súvisiacimi s užívaním alkoholu.

Abstinenčný syndróm a riziko náhleho vysadenia

Odvykanie od alkoholu môže byť ťažké a v niektorých prípadoch aj život ohrozujúce. V závislosti od toho, ako často a koľko pijete, možno budete potrebovať podporu odborníkov.

Vždy je najlepšie spojiť sa so svojím lekárom skôr, než sa sami pokúsite prestať s alkoholom. Príznaky abstinenčného syndrómu zahŕňajú:

úzkosť,
nervozitu,
nevoľnosť,
tremor,
vysoký krvný tlak,
nepravidelný tep srdca,
silné potenie.

V závažných prípadoch sa môžu vyskytnúť záchvaty, halucinácie až delírium. Detoxikácia pod lekárskym dohľadom vám môže pomôcť bezpečne prestať piť.

Kto je ohrozenejší

To, ako a do akej miery ovplyvňuje alkohol mozog, ovplyvňuje niekoľko faktorov vrátane množstva a frekvencie pitia, veku, v akom dotyčný začal piť a ako dlho pije, veku, vzdelania, rodu, genetiky a rodinnej anamnézy alkoholizmu, rizika vystavenia alkoholu v prenatálnom období a celkového zdravotného stavu.

Niektoré faktory môžu zvýšiť vaše šance na výskyt závislosti od užívania alkoholu. Medzi niektoré z nich patria:

nadmerné pitie,
pretrvávajúci stres,
mať rovesníkov alebo rodinných príslušníkov, ktorí pijú veľa alkoholu,
mať gény, ktoré ovplyvňujú vašu citlivosť na alkohol,
mať úzkosť, depresiu, schizofréniu alebo inú psychickú poruchu,
mať blízkeho príbuzného, najmä rodiča, s podobným problémom.

Ženy

Ženy sú v súvislosti s medicínskymi dôsledkami užívania alkoholu zraniteľnejšie než muži. Napríklad u žien sa rozvinie cirhóza pečene, poškodenie srdcového svalu (kardiomyopatia) a poškodenie nervov po nižšom počte rokov ťažkého pitia než u mužov.

Štúdie porovnávajúce citlivosť na alkoholom spôsobené poškodenie mozgu u mužov a žien však neboli také presvedčivé. Niektoré štúdie naznačili väčšiu zraniteľnosť ženského mozgu, iné však neukázali takéto definitívne zistenia.

Dospievajúci

Dospievajúci sú obzvlášť ohrození dlhodobým alebo trvalým poškodením a nedostatočnou výkonnosťou, pretože ich najviac postihnuté oblasti mozgu sa stále vyvíjajú.

Mozog dospievajúcich je voči negatívnym účinkom alkoholu zraniteľnejší ako mozog dospelých. Zneužívanie alkoholu v období dospievania môže zmeniť vývoj mozgu, čo môže mať za následok dlhodobé zmeny v štruktúre a funkcii mozgu.

Skoré pitie alkoholu môže ovplyvniť vaše IQ, pamäť a spracovanie myšlienok v dospelosti. Obrovským rizikovým faktorom pre ľudí, u ktorých sa vyvinie porucha spôsobená užívaním alkoholu, je skoré pitie.

Tehotenstvo

Žiadne množstvo alkoholu sa nepovažuje za bezpečné počas tehotenstva. Pitie počas tehotenstva neovplyvňuje len zdravie matky, ale aj zdravie nenarodeného dieťaťa.

Môže viesť k potratu, porodeniu mŕtveho plodu alebo predčasnému pôrodu. Deti vystavené alkoholu v maternici môžu mať po narodení celý rad komplikácií vrátane ťažkostí s učením, dlhodobých zdravotných problémov, zvýšených emocionálnych problémov a vývojových komplikácií.

Pitie v tehotenstve môže mať na rozvoj mozgu rôzne fyzické, vedomostné a behaviorálne účinky, z ktorých najzávažnejší je súhrn symptómov známy ako fetálny alkoholový syndróm (FAS).

Deti s FAS majú jedinečné črty tváre, rodia sa takisto oveľa menšie ako je priemer. Ich mozog má menší objem (mikroencefalia) a majú menej mozgových buniek (neurónov) alebo menej buniek, ktoré dokážu správne fungovať, čo vedie k dlhodobým problémom v učení a správaní.

Diagnostika lézií a poškodenia mozgu

Po neurologickom vyšetrení je ochorenie mozočka hneď zjavné, je však potrebné určiť jeho príčinu. Na to poslúžia informácie od pacienta a jeho rodiny ohľadom jeho problémov s alkoholom.

Najväčšiu váhu v diagnostike má vyšetrenie na magnetickej rezonancii (MRI), kde je strata hmoty mozočka veľmi zrejmá. Magnetická rezonancia sa používa aj na zobrazenie a meranie poškodenia a zlepšenia tkaniva vo všetkých oblastiach mozgu.

Pri podozrení na poškodenie mozgu súvisiace s alkoholom môže lekár hodnotiť kognitívne funkcie, pamäť, pozornosť, koordináciu, chôdzu, pohyby očí, stav výživy, hladiny vitamínov, funkciu pečene a riziko abstinenčného syndrómu.

Výskumníci sa pri získavaní údajov o zdravotnom stave a spotrebe alkoholu niekedy musia spoliehať na rozhovory s príbuznými. To znamená, že nie všetky informácie mohli byť úplne presné - spomienky príbuzných mohli byť neúplné alebo skreslené.

Možnosti liečby

Abstinencia a liečba závislosti

Skoré odhalenie problému s alkoholom s následnou liečbou závislosti a abstinenciou dokáže zabrániť prechodu do nezvratnej fázy degenerácie mozočka.

Napriek tomu abstinenciou a nápravou životosprávy spojenou s intenzívnou rehabilitáciou možno prejavy poruchy mozočka zmierniť. Vyhľadanie liečby závislosti od alkoholu je prvým krokom k prevencii alebo zníženiu negatívnych účinkov alkoholu na mozog.

Liečba tiamínom

Podávanie tiamínu pomáha zlepšovať fungovanie mozgu, najmä u pacientov v počiatočných štádiách WKS. Ak prestanete piť alkohol, zlepšíte si stravu a nahradíte tiamín, toto ochorenie môže byť reverzibilné.

Keď je poškodenie mozgu výraznejšie, starostlivosť sa posúva od liečby k poskytovaniu podpory pacienta a jeho rodiny. Asi u 25 % pacientov s trvalým poškodením mozgu a výraznou stratou poznávacích zručností je nevyhnutná opatrovnícka starostlivosť.

Liečba hepatickej encefalopatie

Liečba hepatickej encefalopatie môže zahŕňať stratégie na zníženie koncentrácie čpavku v krvi, techniky pomáhajúce pečeni alebo „umelé pečene“, ktoré čistia krv od škodlivých toxínov.

Transplantácia pečene je prístup široko používaný u pacientov s alkoholickou cirhózou so silným chronickým zlyhávaním pečene (konečné štádium). Vo všeobecnosti implantovanie novej pečene vyúsťuje do značného zlepšenia v kognitívnom fungovaní týchto pacientov a znižuje ich úroveň čpavku a mangánu.

Rehabilitácia

Intenzívna rehabilitácia môže pomôcť zmierniť poruchy koordinácie, chôdze a rovnováhy. Okrem zlepšenia v dôsledku zahojeného mozgového tkaniva dochádza k určitému zlepšeniu kognitívnych funkcií v dôsledku adaptácie mozgu na poškodenie a vytvorenia nových dráh.

Výskum ukázal, že neurogenéza, proces tvorby nových neurónov - mozgových buniek, môže prebiehať aj v dospelosti. To znamená, že váš mozog môže vytvárať nové bunky, ktoré nahradia tie poškodené, čo prispieva k jeho zotaveniu.

Zotavenie mozgu po vysadení alkoholu

U väčšiny ľudí sa mozog dokáže zotaviť. Ak sa s abstinenciou od alkoholu začne včas, veľkú časť fyzických poškodení spôsobených nadmerným pitím alkoholu možno zvrátiť.

Štúdie MRI ukázali, že stratený objem šedej hmoty v dôsledku chronického zneužívania alkoholu sa začína regenerovať už po dvoch týždňoch abstinencie. Iná štúdia zistila, že mozog alkoholikov sa začal obnovovať a zväčšovať po troch mesiacoch abstinencie.

Na druhej strane, u tých, ktorí po prvých troch mesiacoch začali opäť intenzívne piť, nedošlo k výraznému zlepšeniu. To naznačuje, že ak sa niekto po krátkom období abstinencie vráti k intenzívnemu pitiu, bráni rýchlej regenerácii mozgu.

Najvýraznejšie zlepšenie kognitívnych funkcií sa začína po jednom roku abstinencie od alkoholu, hoci dlhšie obdobia abstinencie vedú k väčšiemu zlepšeniu.

Metaanalýza 12 domén kognitívnych funkcií u alkoholikov zistila, že kognitívny výkon sa výrazne zlepšil vo všetkých 12 doménach po jednom roku nepretržitej abstinencie.

Zmeny počas zotavovania

Prvé dni až týždne: Už v priebehu niekoľkých hodín po poslednom poháriku alkoholu sa môže zlepšiť spánok, keďže sedatívne účinky alkoholu odznejú. Krátkodobá pamäť a kognitívne funkcie sa môžu začať zlepšovať už v priebehu prvého týždňa alebo dvoch.
Prvý mesiac: Dochádza k zlepšeniu nálady a zmierneniu príznakov depresie a úzkosti. Mnoho ľudí pociťuje nárast energie a lepšiu koncentráciu.
Tri až šesť mesiacov: Môže sa objaviť výrazné zlepšenie dlhodobej pamäti, koncentrácie a schopnosti riešiť problémy. Objem šedej hmoty v mozgu sa môže začať zväčšovať.
Šesť mesiacov až jeden rok: Mozog sa postupne hojí a kognitívne funkcie sa vracajú k normálnej úrovni alebo sa jej približujú.
Po jednom roku: Pokračujúca abstinencia môže viesť k ďalšiemu zlepšeniu kognitívnych funkcií, stabilite nálady a celkovej emocionálnej pohody.

Zotavenie je však individuálny proces, ktorý závisí od viacerých faktorov, ako sú dĺžka a intenzita konzumácie alkoholu, genetika, celkový zdravotný stav a prítomnosť iných ochorení.

Ako znížiť riziko ďalšieho poškodenia

Neexistuje úplne bezpečný spôsob konzumácie alkoholu, no ak sa predsa len rozhodnete piť, tieto tipy vám môžu pomôcť znížiť niektoré riziká:

Uistite sa, že jete. Vyhnite sa pitiu na lačný žalúdok, aby ste sa príliš rýchlo neintoxikovali.
Pite veľa vody. Ku každému alkoholickému nápoju, ktorý pijete, sa snažte dať si pohár vody.
Nepite príliš rýchlo. Pite pomaly, aby malo telo dostatok času na spracovanie alkoholu.
Nemiešajte alkohol s inými látkami.
Nikdy nešoférujte pod vplyvom alkoholu.

Ak používate alkohol na relaxáciu, nájdite si iné zdravšie metódy - cvičenie je oveľa zdravší spôsob, ako zvládať stres. Majte 2-3 po sebe nasledujúce dni bez alkoholu každý týždeň.

Obmedzenie alkoholu môže byť ťažké, ak je pre vás ťažké kontrolovať svoje pitie, porozprávajte sa so svojím lekárom, ktorý vás nasmeruje k nástrojom, informáciám a podpore.

tags: #lezie #na #mozgu #kvoli #alkoholom