Pohybová dráha v mozgu dieťaťa vzniká a dozrieva postupným prepájaním nervových centier, neurónov, synapsií, zmyslových systémov a svalov. Každý prirodzený pohyb - od otáčania hlavy a kopania nohami až po lezenie, chôdzu, hru a jemnú motoriku - prináša nervovej sústave podnety, ktoré posilňujú nervové dráhy a vytvárajú základ pre koordináciu, reč, učenie aj samostatnosť.
Motorický systém ovládá svalovou činnost (zajištuje vzpřímenou polohu, konání práce, příjem potravy, komunikaci). Účelný pohyb je koordinován větším množstvím svalových skupin současně. Na řízení motoriky se podílejí všechny oddíly CNS.
Ako vzniká pohybová dráha v detskom mozgu
Vývoj mozgu a centrálnej nervovej sústavy ako celku u človeka začína už počas prenatálneho života plodu. Už v 3. mesiaci tehotenstva sa začína vývoj mozgovej kôry- nášho najvyššieho riadiaceho centra. Tento proces následne pokračuje niekoľko prvých rokov života a je kľúčový pre rozvoj kognitívnych schopností dieťaťa a jeho inteligencie.
Počas dozrievania nervového systému dochádza k rastu počtu i veľkosti rôznych nervových štruktúr. V prvom rade hovoríme o raste nervových buniek - neurónov, ktoré sú základnými stavebnými aj funkčnými jednotkami nervového systému. Ďalej dochádza k rastu tzv. neuroglií alebo gliových buniek.
Tieto bunky sú „podpornými“ nervovými bunkami a spolu s neurónmi tvoria nervové tkanivo, ktoré tvorí náš nervový systém. Aby nervové bunky mohli medzi sebou „komunikovať,“ vytvárajú sa medzi nimi vzájomné spojenia, tzv. synapsy. Práve oni umožňujú prenos nervových impulzov a podnetov, ktoré my vnímame ako informácie.
Dôležitým procesom je aj myelinizácia mozgu. Ide o tvorbu tzv. myelínových pošiev okolo nervových vlákien, ktoré sú nepostrádateľné pre správne fungovanie mozgu. U človeka začína ich vývoj už v 20. týždni embryonálneho vývoja.
Ďalším významným procesom je gyrifikácia. Ide o embryonálny proces, pri ktorom dochádza k tvorbe mozgových gyrov - závitov. U človeka začína v 22. týždni a končí v 40. týždni vnútromaternicového vývinu. V tomto čase už počet závitov a zárezov zodpovedá dospelému mozgu.
Počet neurónov v mozgu dospelého človeka sa odhaduje na 50 miliárd a počet synapsií (spojení medzi nimi) až na milión miliard. Zaujímavosťou je, že nervové bunky sa počas nášho života nedelia a teda (zatiaľ) nie je možné nahradiť staré neuróny novými.
Pohyb ako komunikácia medzi mozgom a svalmi
Aktivita motorického systém je:
- 1. Mimovolní (stereotypní, rychlá) a vyvoláváme ji stimulem
- 2. Volní
Při pohybu dochází ke kombinaci obou typů. Riadenie pohybu sa odohráva na niekoľkých úrovniach.
- Spinální mícha
- Mozkový kmen
- Mozeček
- Bazální ganglia
- Mozková kůra
Vzájomná koordinácia agonistov, antagonistov a synergistov je nevyhnutná. Hlavnou úlohou propriocepcie je informovať centrum o pravdepodobnom pohybe. Základný impuls volnímu pohybu ide cez kortikospinálnu dráhu, řízení intenzity je za přítomnosti proprioceptivních reflexů.
Receptory sú svalová vřeténka (aktivujú sa pri preťahovaní svalu, facilitácia agonistu a inhibícia antagonistu) a Golgiho šľachové telieska (inhibujú agonistu a facilitujú antagonistu). Funkcia spätnej väzby je, že výsledok činnosti spätne ovplyvňuje zvýšenie alebo zníženie danej činnosti.
Kortikospinálna dráha a riadenie voliteľného pohybu
Kortikospinální dráha (pyramidová) začíná v primární a sekundární motorické kůře (gyrus precentralis, horní frontální závit a parietální krajina). Z nich vedou pyramidové i extrapyramidové dráhy, vlastní pyramidová dráha z Betzových buněk tvoří jen menší část.
Tractus corticospinalis probíhá z capsula interna (koncový mozek, mozková kůra), většina vláken se překříží v decussatio pyramidum (dolní část prodloužené míchy) a probíhá dále v kontralaterálních postranních provazcích míšních. Mozková léze v oblasti dráhy podmiňuje ochrnutí svalů na kontralaterální straně.
75 % vláken končí na interneuronech (rozhraní předních a zadních rohů) a 25 % vláken končí na motoneuronech (přední rohy míšní). Základný impulz voliteľného pohybu teda vychádza z mozgovej kôry, ale jeho presnosť a intenzita závisia od spolupráce miechy, mozgového kmeňa, mozočka, bazálnych ganglií a proprioceptívnej spätnej väzby.
Motorická jednotka: posledný článok pohybovej dráhy
Motorická jednotka je základem motorického systému. Jedná se o soubor svalových vláken inervovaných jedním motoneuronem a zároveň je nejmenší komponentou, kterou lze samostatně aktivovat.
Axon motoneuronu se po vstupu do svalu větví, jeho terminální vlákno inervuje vždy jedno svalové vlákno. Vzniká synapse - nervosvalová ploténka. Motorické jednotky predstavujú periférny motoneurón.
Na miešnej úrovni, v predných rohoch miešnych, sa nachádzajú α-motoneuróny - veľké neuróny predných rohov miešnych, kde končí kortikospinálna dráha a začína motorická jednotka. γ-motoneuróny - malé neuróny predných rohov miešnych, inervujú svalové vřeténka.
Pri preťahovaní vřeténka vzruchy facilitujú priamou kolaterálou činnosť vlastného α-motoneurónu (agonistu) a kolaterálou (cez interneurón) inhibujú antagonistu. Kontrakcia svalu vzniká priamym podnetom z α-motoneurónov, alebo nepriamo reflexne cez γ-motoneuróny.
Reflexy a základné princípy koordinácie
Funkčná jednotka nervového systému (reflex) je určovaná reflexným oblúkom, ktorý sa skladá z 5 častí: receptor, aferentná dráha, centrum, eferentná dráha a efektor.
Monosynaptické miechové reflexy (proprioceptívne, myotaktické, napínacie) - vzruch je prevádzaný na α-motoneuróny toho istého svalu. Polysynaptické miechové reflexy (exteroceptívne) vznikajú vložením rôzneho počtu interneurónov pri podráždení senzitívnych receptorov v koži.
Medzi základné princípy koordinácie motoriky patria:
- Recipročná inervácia - opačný účinok na motoneuróny antagonistických svalov.
- Záporná spätná väzba - interneurón pri svojej aktivácii uvoľňuje inhibičný transmiter a inhibuje vlastný motoneurón.
- Princíp prevahy vyšších oddielov CNS - dokonalejšie riadenie pohybu.
- Princíp konečnej spoločnej dráhy - všetky vplyvy spôsobujúce svalovú kontrakciu sa uplatňujú α-motoneurónmi.
Tonus svalu je stupeň odporu pri pasívnom pohybe v kĺbe. Ide o reflexne udržiavané napätie svalu, ktorého príčinou je nízkofrekvenčná vzruchová aktivita α-motoneurónov.
Je dôsledkom bombardovania AP (akčných potenciálov), prichádzajúcich z vyšších etáží CNS a aferentných vlákien somatosenzorických receptorov.
Prvé pohybové skúsenosti vznikajú už pred narodením
Ešte skôr, než sa dieťa narodí, jeho nervová sústava sa učí reagovať na podnety. Už v maternici cíti tlak okolitých svalov a orgánov, počuje tlkot matkinho srdca a vníma jemné pohyby.
Tento intrauterinný tlak a dotyk sú prvou lekciou bezpečia - dieťa sa učí, že pevné hranice znamenajú istotu. Po narodení je dotyk pre bábätko základným spôsobom, ako spoznáva svet.
Objatie, nosenie, zavinutie - všetko to kopíruje skúsenosť z maternice. Preto novorodenci tak pokojne zaspávajú v náručí: parasympatikus (tá časť nervovej sústavy, ktorá upokojuje) sa aktivuje vždy, keď cítime pevný a láskavý dotyk a tlak.
Prirodzený pohyb novorodenca
Diplomovaná fyzioterapeutka Anna Kašpriková považuje za veľmi dôležité, aby si rodičia uvedomovali, že bábätká už od narodenia potrebujú prirodzený pohyb. Deti potrebujú vnímať čas a priestor. V ňom spočíva rozvoj motorických funkcií.
Keby im bol dostatočne vytvorený priestor pre ich inštinktívny pohyb, možno by nemuseli neskôr absolvovať fyzioterapiu napríklad kvôli stuhnutému krku či slabému brušnému svalstvu, nesprávnemu držaniu tela.
Čím viac príležitostí pre pohyb bude dieťatko mať a čím väčšiu variabilitu pohybu u dieťaťa vidíme, tým sa stane fyzicky schopnejším. Každý prirodzený pohyb, ktorý dieťa vykonáva, je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý.
Dieťa samé vie, čo v pohybovom procese vývoja potrebuje. Pohyby, ktoré dieťatko prirodzene od narodenia vykonáva, majú svoj význam. A to od prvého dňa jeho života.
Poloha na brušku a aktivácia stredu tela
Áno, stačí ležanie dieťatka v polohe na brušku na matkinej hrudi v prvých dňoch života, a už sa tým pohybovo rozvíja. Dieťatko totiž v tejto polohe reaguje snahou priblížiť sa k prsníku, otáča hlavičku, naťahuje sa smerom dopredu, zapiera končatiny o telo matky.
Všeobecne, keď je telo bábätka pri jeho spontánnych pohyboch tlačené k nejakému povrchu prednou časťou tela, panva a lebka sú navzájom od seba maximálne vzdialené. Takto sa naťahuje chrbtica v oblasti krku.
Navyše sa takouto snahou bábätka pomáha vybudovať okruh spojov v rámci dvanástich hlavových, mozgových nervov, ktoré prenášajú impulzy spojené so zmyslami - sluchom, zrakom, čuchom aj chuťou.
Najdôležitejší je tu desiaty (blúdivý) nerv, ktorý vychádza z mozgového kmeňa a pokračuje do brucha. Takouto snahou bábätka v polohe na brušku zabezpečuje blúdivý nerv napríklad aj inerváciu orgánov krku a hrdla.
Brucho prebúdza bránica. Treba dieťaťu dopriať dostatok času na tvrdej podložke pre pohyby rukami a nohami, až kým sa mu nepodarí veľmi dôležitá vec, zdvihnúť nohy a cmúľať si palec.
Dieťa bruško napína a zase ho sťahuje, začína pracovať, aktivujú sa pohybové vzorce. Ich výsledkom je, že vo chvíli, keď sa dieťa samé postaví na nohy, má byť brucho pevné.
Samotné ležanie bábätka na brušku má teda tiež svoj veľký význam. Poloha na brušku je veľmi dôležitá pre posilnenie svalov na chrbte, krku a pleciach.
Ak dieťa nemá dostatok príležitostí ležať na brušku, nemá potom dosť pevný chrbátik, dôsledkom sú guľaté chrbátiky, prehnuté driekové oblasti.
Význam voľného priestoru pre pohyb
Od narodenia dieťaťa je dôležité, ako s ním manipulujeme. Bruško dieťaťa je mäkké, neforemné, organizmus je plný vody a hnedého tuku.
Ak ho matka priveľa nosí vo vertikálnej polohe, na rukách či v šatke, brucho dieťaťa ostáva neforemné a jeho chrbát kopíruje tvar písmena C. Telo ostáva v prenatálnej polohe.
Dieťa sa predsa narodí, aby svet mohlo spoznávať, nie zas byť kdesi schované. Jedným zo základných znakov zdravého dieťaťa je potreba objavovať a skúmať, či už okolie alebo seba samého.
Dieťa sa má pohybmi stať do troch mesiacov od narodenia symetrické. Má si vedieť spojiť ruky, kontaktovať noha nohu a pod., vedieť sa oprieť, vedieť, že sa ho niekto dotýka, nie len že ho stále niekto drží, obmedzuje nosením v pohybe.
Vtedy nespoznáva svoju senzoriku - kde má kožu, či leží na niečom teplom, studenom, mäkkom, či má na nožičkách ponožky, či sa mu niekto hrá s prštekmi, kde jeho telo končí, rukami aj nohami spoznávať priestor.
Ak je pričasto uviazané v šatke, nenájde si rúčky, nôžky ani ich nestimuluje k dostatočnému pohybu. Toto je často krát podceňované pod rúškom potreby emocionálnej väzby na matku.
Tá je nesmierne dôležitá, ale nie za cenu obmedzovania potreby prirodzeného pohybu.
Vývin pohybových štádií v prvom roku života
Je zrejmé, že vývoj detského mozgu prebieha v určitých štádiách, ktorých prekonanie znamená pokrok - novú zručnosť alebo vyššiu úroveň samostatnosti.
V 1. roku života dieťaťa neustále sledujeme zmeny psychomotorického vývoja. Dieťa sa z ležiaceho bábätka vďaka zdokonaľovaniu mozgu mení na samostatnú bytosť.
Pokroky vidíme v jeho zlepšujúcej sa motorike, v rozvoji reči, vnímaní okolia a seba samého. Novorodenec sa učí ovládať svoje telo v gravitačnom poli a a dochádza k rozvoju svalového tonusu.
Zrak a rovnováha sa učia spolupracovať. Pohybové aktivity prvých 12 mesiacov posilňujú krčné svaly, spevňujú trup, zlepšujú koordináciu jednotlivých končatín.
Jednotlivé nervové dráhy dieťaťa a ich prepojenia sa postupne posilňujú a rozvíjajú. Ak dieťa vynechá niektoré pohybové štádium, vyššie štruktúry mozgu sa nemusia optimálne vyvíjať.
To znamená, že ani reč sa následne nemusí optimálne rozvíjať. Hrubá a jemná motorika sa označujú pojmom psychomotorika. Je to prepojenie hybnosti tela so zmyslovými a psychickými procesmi.
Otáčanie, štvornožkovanie, sedenie a státie
Metóda neuromotorickej nezrelosti sa opiera o vývin dieťaťa v prvom roku života. Tento vývin možno chápať ako sériu primitívnych reflexov, ktoré sa objavujú a vyhasínajú v súlade s jednotlivými pohybovými štádiami.
Dieťa sa v tomto období učí dvíhať hlavičku, pretáča sa z bruška na chrbát, začína sa plaziť, sedieť, štvornožkovať, stáť a nakoniec chodiť.
Každý z týchto krokov je kľúčový pre zdravý vývin - ovplyvňuje vnímanie vlastného tela v priestore, koordináciu pohybov, svalový tonus, držanie tela, aj rovnováhu.
Za tieto pohybové zručnosti sú zodpovedné nižšie mozgové centrá. S každým pokrokom si dieťatko "dláždi cestičku" k vyšším štruktúram mozgu.
Nervové dráhy sa spájajú, posilňujú a rozvíjajú - najmä v prvých dvanástich mesiacoch, kedy je pohybový vývin veľmi rýchly a zreteľný.
V ideálnom prípade sa primitívne reflexy v tomto procese postupne inhibujú (teda vyhasínajú) a nahrádzajú ich posturálne reflexy, ktoré už riadia vyššie mozgové centrá.
Vo vývinovom období 4.-5. mesiaca sa začne klopiť panva, chrbátik sa oprie, svalstvo už má byť pripravené na ďalšie aktivovanie, na otáčanie sa.
Tu treba zdôrazniť, že do polohy sedu sa má dieťa dostať samé, bez pomoci dospelého či nejakých podopieracích pomôcok. Ak sa dieťa vyvíja správne a kvalitne, nepotrebuje pomoc, všetko zvládne postupne v čase samo svojou vlastnou aktivitou a prácou.
Svalstvo sa potrebuje k tejto polohe dopracovať postupne. Súčasne s budovaním silných nôh, odrážaním sa od podložky, aktivovaním prstov sa buduje aj stred tela.
Ak je to dostatočne silné, dokáže stabilizovať chrbticu v akejkoľvek polohe. Sú to lokomočné vzorce, ktoré si dieťa buduje, aby sa časom vedelo oprieť o všetky štyri končatiny, prísť na to, ako si sadnúť, ak začať loziť atď.
Prepojenie pohybu, zraku a učenia
Ak dieťa vynechá niektoré štádium pohybového vývinu, má nesprávne pohybové vzorce alebo sa oneskoruje, primitívne reflexy môžu pretrvávať.
Hovoríme o pretrvávajúcich primitívnych reflexoch, ktoré môžu brániť optimálnemu prepojeniu do vyšších štruktúr mozgu. Dráhy zodpovedné za rovnováhu a koordináciu zostávajú nezrelé, čo ovplyvňuje schopnosť dieťaťa fungovať na kognitívnej úrovni - teda sústrediť sa, logicky uvažovať, pamätať si, učiť sa.
Napríklad fáza štvornožkovania podporuje koordináciu oko - ruka, ktorú dieťa potrebuje pri písaní. Tiež ovplyvňuje schopnosť zrakovej akomodácie, nevyhnutnú pri odpisovaní z tabule.
Čítanie zasa vyžaduje plynulé pohyby očí - všetko sú to motorické zručnosti, ktoré sa vyvíjajú cez pohyb.
Preto ak má dieťa zvládať školu, potrebuje mať okrem pohybových zručností aj rozvinuté kognitívne schopnosti - sústredenie, logické myslenie, pamäť a schopnosť prepájať poznatky.
To sú už funkcie mozgových centier vyššieho rádu - najmä mozgovej kôry. Predstavte si, že sa v mechanických hodinkách pokazí malá súčiastka. Hodiny môžu meškať alebo sa úplne zastaviť.
Rovnako to funguje aj v mozgu dieťaťa - ak niečo nefunguje v nižších centrách (napr. pretrváva primitívny reflex), vyššie centrá nemajú stabilný základ pre svoje fungovanie.
Výsledkom môžu byť poruchy učenia či správania, ktoré nie sú znakom lenivosti, ale dôsledkom nezrelého vývinu nervovej sústavy.
Hrubá a jemná motorika
Hrubá motorika predstavuje pohybové schopnosti a zručnosti (obratnosť, rýchlosť, koordinácia pohybov). Ide o pohyby svalov rúk, nôh a trupu.
Predstavte si bežné denné činnosti ako beh, skákanie, obliekanie, hranie, jedenie… Jemná motorika predstavuje pohyb prstov a zápästia.
Dôležitá je spolupráca oboch rúk, kvôli prepojeniu oboch hemisfér mozgu. Koordinácia pravej a ľavej hemisféry mozgu je veľmi dôležitá.
Tá umožňuje primerané spracovanie signálov z periférie a vytvorenie správnej odozvy pre prostredie. Ľavá hemisféra obsahuje centrá pre motorickú a senzitívnu zložku reči a riadi pohyby pravej polovice tela.
Prevláda v nej analytické spracovanie zmyslových podnetov (slovné označenie javov, logické a matematické myslenie). V pravej hemisfére prevládajú syntetické procesy.
Umožňuje vnímanie zložitých zrakových a sluchových podnetov, ktoré majú emotívnu zložku.
Zmyslové poznávanie a senzorická výživa
Bez zmyslového poznávania sveta, je obsah reči chudobný. Dôležité je aj poznávanie hmatom a pre túto informáciu je dôležitá úchopová funkcia ruky a oporná funkcia ruky, používanie celej hornej končatiny.
Sluch je taktiež veľmi dôležitým zmyslom, za ideálnych okolností prostredníctvom pravého ucha zachytáva dieťa rečové a jazykové informácie, ktoré zabezpečuje priamy prenos do rečového centra v ľavej hemisfére.
Hra v piesku, v tráve či v blate nie je len zábava. Je to „zmyslový bufet“: blato je chladné, mokré, tvárne a mení sa pod rukami, piesok sa rozsýpa a šuchoce, tráva škriabe alebo hladí, voda prináša chlad, odpor aj zvuk.
Každý takýto kontakt zapája hmat, čuch, zrak, propriocepciu (vnímanie tela v priestore) aj vestibulárny systém (rovnováhu). Nervová sústava sa učí reagovať na prekvapenie, meniacu sa štruktúru či nečakaný podnet.
Moderné deti trávia veľa času v interiéri - v „čistom“ a predvídateľnom prostredí. Majú síce prebytok vizuálnych a sluchových podnetov (displeje, animácie, blikajúce svetlá), ale ich telo zaostáva.
Chýba im zmyslová pestrosť. To sa môže prejaviť ako:
- precitlivenosť (vadí im dotyk, šum, zmena prostredia),
- motorická neobratnosť,
- problémy so sústredením,
- emočná labilita,
- alebo naopak - hyperaktivita a neustála potreba „hľadať niečo“.
Čo môže priniesť nedostatok prirodzených podnetov
Ak deti nemajú dostatok prirodzenej senzorickej stimulácie (blato, piesok, voda, tráva, rôzne povrchy), ich nervová sústava sa „nenaučí“ spracúvať podnety plynulo.
To má konkrétne dôsledky:
- ťažkosti s orientáciou v priestore (dieťa nevie odhadnúť vzdialenosť, naráža do vecí, ťažšie sa učí orientovať na papieri),
- problémy s jemnou motorikou (slabý úchop pera, rýchla únava ruky, neobratnosť pri viazaní šnúrok či zapínaní gombíkov),
- zhoršené čítanie a písanie (preskakovanie slov, nesledovanie riadku, pomalé tempo),
- problémy so sústredením (mozog sa rýchlo „vyčerpá“, lebo spracovanie podnetov stojí priveľa energie).
Práve preto je obdobie od škôlky po začiatok školy také rozhodujúce - nervová sústava sa ešte stále formuje a potrebuje dostatok „zmyslovej výživy“.
Samozrejme, nie každé dieťa má možnosť tráviť veľa času v prírode a niektorým deťom prirodzená stimulácia nemusí sama osebe stačiť.
Pohyb, dýchanie a stabilita tela
Zdravé deti dnes stále viac vykazujú známky fyzického oslabenia, ako je nesprávne držanie tela, nedostatočné svalové napätie, vbočené členky, vpadnutú nožnú klenbu, mediálne rotované kolená či dyspláziu bedier.
Za tým všetkým do veľkej miery stojí aj slabé brušné svalstvo, ktoré má pomáhať držať stabilitu a rovnováhu tela. Následky vyplývajúce z nesprávnych pohybových stereotypov, ktoré sa stále viac zanedbávajú už v ranom veku, si deti nesú po celý život v najrôznejších oblastiach.
Dnes je potrebné motivovať deti k fúkaniu bubliniek, fúkaniu do píšťalky. Všetko toto je dôležité pre správne zapájanie svalových skupín, čoho dôsledkom je potom správna postúra, správne dýchanie, správna chôdza a tým pádom dobrý stabilizačný systém tela.
Dôležité je dovoliť dieťaťu, aby bolo aktívne, aby samo zdolávalo prekážky, ktoré sú preň výzvou, dovoliť mu objavovať a skúmať.
Ak dieťa „nespadne“, nenaučí sa vstávať. Rodič má vytvárať mantinel, aby si dieťa neublížilo, no nebrániť mu v pohybe a objavovaní.
Keď sa pohybová dráha nevyvíja plynulo
Deti, ktoré v prvom roku života nezískajú úplnú kontrolu nad primitívnymi reflexami, môžu mať problémy s rozvojom posturálnych reflexov.
Tieto reflexy sú kľúčové pre koordináciu pohybov, kontrolu pohybu, hrubú a jemnú motoriku a zmyslové vnímanie. Keď sa tieto reflexy nevyvinú správne, môžu sa prejaviť ťažkosti v mnohých oblastiach vývinu dieťaťa.
Při lézi centrálního a periferního motoneuronu se objeví porucha hybnosti (lehké svalové síly, neobratnost, ztráta aktivního pohybu - částečná nebo úplná).
- Lehká léze - frustní
- Částečná porucha hybnosti - paréza
- Monoparéza - postižena jedna končetina
- Hemiparéza - postižena jedna polovina těla
- Paraparéza - postiženy dolní končetiny
- Triparéza - postižení tří končetin
- Kvadruparéza - postižení všech končetin
- Kompletní porucha hybnosti - plegie (zánikový syndrom léze)
Centrální léze - porušeno více svalových skupin. Na horních končetinách bývá více postižena extenze prstů, lokte a abdukce v rameni. Na dolních končetinách je postižena flexe v kyčli, koleni a dorsální flexe nohy.
Periferní léze odpovídá poruše příslušné inervační oblasti. Centrální léze prináša zvýšené reflexy v dôsledku spasticity, zatiaľ čo pri periférnej lézii sú reflexy znížené až vyhasnuté.
Centrální léze (spastická) spôsobuje hypertoniu, v akútnej fáze pseudochabú parézu. Periférna léze (chabá) spôsobuje hypotonii a atonii.
Rigidita je lézia bazálnych ganglií, hypertonie agonistu aj antagonistu a hyperaktivita α-motoneurónov.
Neuromotorická intervencia
Intervencia pomocou neuromotorických cvičení využíva jednoduché motorické cviky, ktoré dieťa vykonáva 10 minút denne v pohodlí domáceho prostredia.
Tieto cviky sú navrhnuté tak, aby poskytli mozgu druhú šancu a pomohli "napraviť" vývin, ktorý neprebiehal v súlade s normou.
Program je navrhnutý tak, aby výrazne zlepšil stav reflexov, rovnováhu, sústredenie a fungovanie očí. Okrem toho pomáha riešiť problémy v oblasti senzomotorickej integrácie a podporuje správny vývin motorických zručností.
Pri podozrení na oneskorenie, výraznú asymetriu, pretrvávajúce ťažkosti s pohybom alebo nezvyčajné zmeny svalového tonusu je potrebné odborné posúdenie vývinu dieťaťa.
Pohybová dráha a rozvoj reči
„Reč je schopnosť, ktorou sa človek odlišuje od iných živočíchov. Vývin reči sa začína už v prenatálnom období a najväčšie zmeny nastávajú v období prvých troch rokov života.
U dieťatka sú dôležité hlasové prejavy ako krik, plač, čo sú vrodené vzorce správania. Výskot, zmenená intonácia hlasu si vyžaduje aj spätnú väzbu od okolia.
Dieťa počúva a snaží sa napodobňovať zvuky. Dôležité je cvičiť jazyk a to rôznym cmúľaním, olizovaním prstov, alebo celej svojej rúčky, robením bublín, prskaním a podobne.
Dieťatko tak precvičuje základný mechanizmus reči. Preto je pre správny rozvoj reči vášho dieťatka vhodné nakombinovať všetky aspekty: podporiť zmyslové poznávanie sveta naokolo, rozvíjať jemnú a hrubú motoriku a prepájať ľavú a pravú hemisféru.
Prostredie, spánok, výživa a pobyt vonku
Stále viac sa ukazuje, že vývoj dieťaťa vo veľkej miere ovplyvňuje prostredie, v ktorom vyrastá a jeho najbližší. Láskyplná výchova a bezpečné prostredie pre rast prináša deťom do budúceho života výborné komunikačné schopnosti, psychickú vyrovnanosť a lepšie zvládanie stresu.
Nemenej dôležité ako prostredie sú aj každodenné návyky, ktoré by sme sa ako rodičia mali snažiť denno-denne formovať. V prvom rade je potrebné klásť dôraz na dostatok spánku, počas ktorého sa organizmus vyvíja.
Dôležitou je aj správna skladba výživy so zastúpením všetkých potrebných makroživín (tukov, cukrov, bielkovín) a mikroživín (vitamíny a minerály).
Pre zdravý vývoj je veľmi potrebný aj pobyt vonku, ktorý preukázateľne zlepšuje kognitívne schopnosti dieťaťa.
Niektoré škôlky v zahraničí podľa tohto modelu dokonca zaviedli pooobedňajší spánok vonku. Už po niekoľkých týždňoch bolo možné u detí pozorovať nielen zlepšenie pamäte a pozornosti, ale dokonca aj lepšiu obranyschopnosť v podobe zníženia počtu absencií škôlkarov.
Omega-3 mastné kyseliny a nervové tkanivo
Medzi omega 3 mastné kyseliny zaraďujeme najmä EPA (kyselina eikosapentaénová) a DHA (kyselina dokozahexaénová).
Nájdeme ich hlavne v rybom oleji, ktorého zdrojom sú tučné ryby zo studených morí ako napríklad losos, makrela, sardinka, sleď, ale aj v niektorých morských riasach a planktóne.
K omega 3 mastným kyselinám patrí aj ALA (kyselina alfalinolénová), ktorú nájdeme v semienkach (napr. konopné, ľanové), orechoch (napr. vlašské) alebo olejoch z nich.
Istým faktom stále ostáva, že DHA je dôležitou súčasťou nervového tkaniva a jej dostatočný príjem je pre zdravý rast mozgu absolútne kľúčový.
Príjem omega 3 mastných kyselín počas tehotenstva má skutočne veľmi pozitívny vplyv na vývoj nervového systému, najmä kognitívnych schopností, IQ atď.
Zo štúdie, ktorá porovnávala suplementáciu omega 3 a omega 6 mastnými kyselinami vyplynulo, že deti, ktorých matky užívali omega 3 mastné kyseliny počas tehotenstva a dojčenia mali vo veku 4 rokov zreteľne lepšie rozumové schopnosti, vrátane neverbálnych prejavov.
Dostatok omega 3 mastných kyselín je rovnako kľúčový v ranej výžive dojčiat i starších detí, nielen čo sa týka vývoja mozgu.
Omega-3, pozornosť a rozvoj kognitívnych schopností
Podľa uskutočnenej štúdie mali deti vo veku 6 -12 mesiacov, ktoré boli suplementované rybím olejom preukázateľne lepšie zrakové schopnosti.
U 9-12 mesačných detí došlo k pozitívnemu ovplyvneniu kognitívnych (rozumových) funkcií a zlepšeniu pozornosti.
V prípade 4 ročných detí, ktoré užívali 400mg DHA 4 mesiace sa dokázalo zlepšenie slovnej zásoby. V tejto vekovej skupine takisto došlo k rozvoju sociálnych a komunikačných zručností.
V súčasnosti nemôžeme s určitosťou povedať, že by suplementácia omega 3 mastnými kyselinami znamenala, že vďaka nej začne dieťa skôr hovoriť.
Z dostupných štúdií sa však dá s určitosťou vyvodiť, že tieto látky majú výrazný vplyv na rozvoj reči u starších detí, čo je dané rozvojom kognitívnych funkcií.
Nedostatok omega 3 matných kyselín, najmä DHA vo výžive môže podľa niektorých štúdií viesť k poruchám pozornosti, učenia a zhoršenia pamäti u detí a dospelých.
To potvrdzuje aj štúdia, v ktorej sa omega 3 mastné kyseliny skúšali v liečbe 7-12 ročných detí s poruchami pozornosti a ADHD.
Vďaka suplementácii omega 3 mastnými kyselinami došlo k zlepšeniu ich stavu, následkom čoho bolo možné znížiť dávky syntetických liekov alebo ich vysadiť úplne.
Výsledky suplementácie však nemožno chápať ako náhradu odbornej diagnostiky alebo liečby. Pri poruchách pozornosti a ADHD je potrebné postupovať podľa posúdenia zdravotníckych odborníkov.
Význam pohybu pre ďalší život
Vývoj nervovej sústavy sa síce ukončí okolo 25. roku života, ale návyky zo senzomotorického detstva ostávajú.
Človek, ktorý mal dostatok zmyslových skúseností, lepšie zvláda stres, vie si regulovať emócie a má stabilnejšie vzťahy.
Naopak, nedostatok dotyku a prirodzených podnetov v detstve môže viesť k väčšej náchylnosti na úzkosti, poruchy spánku či vyhľadávaniu nadmerných stimulov.
Od pevného objatia maternice, cez špinavé kolená v blate až po schopnosť zvládať stres v dospelosti - všetko je to jedna cesta vývoja nervovej sústavy.
Dovoľme deťom objavovať, váľať sa v prírode a zapájať všetky zmysly. Dôležitý je priestor pre spontánny pohyb, bezpečné skúmanie, rozmanité senzorické podnety, dostatok spánku, vhodná výživa a láskyplné prostredie.