Práca po mozgovej príhode: návrat do zamestnania, rehabilitácia a pracovné úpravy

Návrat do zamestnania po cievnej mozgovej príhode závisí od rozsahu poškodenia mozgu, pretrvávajúcich pohybových, komunikačných a kognitívnych obmedzení, typu práce a schopnosti zvládať každodenné pracovné úlohy. Priznanie invalidného dôchodku automaticky neznamená, že nemôžete pracovať.

Mnohí ľudia popri poberaní invalidného dôchodku naďalej pracujú. Rozsah práce závisí od ich zdravotného stavu a možností. Návrat do práce preto nie je jednorazová udalosť, ale postupný proces, pri ktorom sa posudzuje bezpečnosť, pracovná výkonnosť, schopnosť komunikácie a miera potrebnej podpory.

Čo môže cievna mozgová príhoda zmeniť

Cievna mozgová príhoda (CMP) je náhla porucha prekrvenia mozgu, ktorá môže vzniknúť v dôsledku upchatia cievy (ischemická CMP) alebo jej prasknutia (hemoragická CMP). Cievna mozgová príhoda (CMP) je závažný stav, pri ktorom dochádza k poškodeniu nervového tkaniva. Pri cievnej mozgovej príhode časť mozgu stráca prívod krvi, táto strata mozog poškodí.

CMP patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtia a invalidity dospelej populácie na Slovensku i vo svete. Pacienti často čelia dlhodobým následkom - od porúch pohybu a reči až po zmeny v správaní, nálade a kognitívnych schopnostiach.

Z pohľadu rehabilitácie pacientov po prekonaní cievnej mozgovej príhody je najdôležitejšia strata funkčnosti a hybnosti. Pacienti najčastejšie trpia ochrnutím časti tela - hornej alebo dolnej končatiny. Toto ochrnutie môže byť čiastočné alebo úplné, kedy pacient nedokáže hýbať, využívať či už hornú alebo dolnú končatinu.

Tiež má problémy sedieť, postaviť sa a chodiť. Ako ďalšie môžu byť nestabilita, ťahanie do strany, rôzne poruchy komunikácie, porucha prehĺtania. Po mozgovej príhode sa môžu objaviť aj ťažkosti s jemnou motorikou, citlivosťou, koordináciou, pamäťou, pozornosťou a psychickým zvládaním novej životnej situácie.

Rozsah následkov ovplyvňuje, či sa človek môže vrátiť k pôvodnej práci, či bude potrebovať pracovné úpravy, alebo či bude vhodnejšia iná pracovná pozícia, rekvalifikácia či iná forma pracovného uplatnenia.

Je možné pracovať po mozgovej príhode?

Áno. Mnohí pacienti sa po rehabilitácii vrátia do zamestnania. Čas návratu závisí od zdravotného stavu, charakteru práce a odporúčaní lekárov.

Práca nie je len zdrojom príjmu. Môže pomôcť obnoviť sebadôveru, sociálne kontakty a pocit, že opäť zvládate bežný život. Skúsenosti mnohých pacientov ukazujú, že práve návrat do práce ich uistil o dostatočnej psychickej i fyzickej kondícii a priniesol im pocit znovu nadobudnutej spokojnosti zo života.

Nesnažte sa však všetko dobehnúť naraz. Zotavenie po mozgovej príhode je individuálne a každý človek napreduje vlastným tempom. Návrat do práce môže byť súčasťou rehabilitácie, ale musí rešpektovať aktuálne schopnosti, únavu a bezpečnostné riziká.

Invalidný dôchodok a práca

Priznanie invalidného dôchodku samo osebe nevylučuje možnosť pracovať. Mnohí ľudia popri poberaní invalidného dôchodku naďalej pracujú. O priznaní invalidného dôchodku rozhoduje Sociálna poisťovňa podľa zákonných podmienok.

Ak vám zdravotný stav neumožňuje vykonávať pôvodnú prácu, môžete zvážiť inú pracovnú pozíciu, rekvalifikáciu alebo inú formu pracovného uplatnenia. So zamestnávateľom sa môžete dohodnúť na kratšom pracovnom čase alebo inom vhodnom usporiadaní práce, ak to povaha zamestnania umožňuje.

Rehabilitácia ako základ návratu do práce

Po mozgovej príhode dôjde obvykle k závažnej poruche pohybu, koordinácie a tiež k narušeniu vzpriameného stoja a chôdze. Lekári dokážu pomocou liekov tlmiť bolesť, bolestivé svalové stuhnutia a kŕče, ale pohybové funkcie (ale i ďalšie, napríklad prehĺtanie, artikuláciu a pod.) treba obnovovať a trénovať dlhodobým a cieleným cvičením, rehabilitáciou.

Závažné postihnutie po mozgovej príhode je potrebné začať rehabilitovať čo najskôr - už počas hospitalizácie na neurologickom oddelení v akútnej fáze ochorenia, neskôr na rehabilitačnom lôžkovom oddelení. Základným pilierom úspešnej rehabilitácie je včasný začiatok.

Narušené funkcie je nutné trénovať bezprostredne po vzniku mozgovej príhody, súčasná akútna liečba to dovoľuje. O optimálnom načasovaní zahájenia rehabilitácie rozhoduje fyzioterapeut. Rehabilitační pracovníci realizujú následne terapiu, ktorú vedie, usmerňuje a kontroluje odborný lekár so špecializáciou na rehabilitáciu.

Významná časť zotavenia nastáva počas prvých 3-6 mesiacov po CMP, preto je nevyhnutné začať s rehabilitáciou čo najskôr. Prvé týždne, prvé mesiace sú kľúčové. Cvičenie prináša stimuly, ktoré pacientom umožňujú zlepšiť regeneračný alebo obnovovací proces funkčnosti organizmu.

Ambulantnou formou je nutné pokračovať v rehabilitácii až do úpravy stavu alebo do zaradenia sa do bežného života (v rodine, v práci) s minimalizáciou funkčného deficitu (motorického - pohybového, kognitívneho, i porúch symbolických funkcií).

Jednotlivé fázy rehabilitácie

Prvé štádium absolvuje pacient na neurologickom lôžku, kedy zvláda akútne príznaky cievnej mozgovej príhody a je zatiaľ v rukách neurológov. Akonáhle je pacient zastabilizovaný, nemá zhoršené ďalšie parametre alebo prítomné infekcie, nasleduje fáza rehabilitácie.

Rehabilitácia sa dá vykonávať aj na akútnom lôžku, ale hovoríme o pasívnej, poloaktívnej rehabilitácii, kde sa snažíme zachovávať hybnosti, ktoré ostali zachované. Druhé štádium je teda včasná rehabilitácia, kedy pacient môže byť preložený z neurologického lôžka na rehabilitačné lôžko.

Pacient môže začať cvičiť, pričom cvičenie musí byť odstupňované od typu a závažnosti postihnutia. Prvé štádium je neurologické lôžko, potom včasná rehabilitácia a tretia štádium je následná rehabilitácia, kde pacient je naučený vykonávať základné funkčnosti pre život, aktivity denného života.

Potom sa snažíme zlepšovať funkčné poruchy, ktoré tam ešte ostali. To znamená, že v treťom štádiu je pacient do určitej miery zrehabilitovaný a samostatný, čiže pokračuje v terapii ambulantne.

Čo znamená neuroplasticita

Nervové tkanivo sa nedokáže regenerovať, ale má určitú mieru plasticity, ktorú označujeme ako neuroplasticita. To znamená, že niektoré spojenia, ktoré boli porušené, zničené, je možné znova inými mechanizmami a štruktúrami pozapájať.

Neuroplasticita je teda proces, kedy sa zapájajú ďalšie štruktúry, vytvárajú sa nové spojenia. Proces neuroplasticity prvé týždne, prvé mesiace po cievnej mozgovej príhode klesá.

Do prvého polroka je najintenzívnejší, vtedy by sme sa mali najviac snažiť. Do roka a po roku sú zlepšenia minimálne. Neuroplasticita potom stráca schopnosť, ktorú mala na začiatku, a preto je rehabilitácia dôležitá, pretože dokážeme cvičením, pohybmi, stimuláciou vysielať signály do mozgu a podporovať tento proces.

Aj keď sa zotavovanie po prvých mesiacoch môže spomaliť, rehabilitácia môže pokračovať dlhodobo. Pri dôslednej terapii a úsilí môžu mnohí ľudia naďalej dosahovať zlepšenia aj viac ako rok po mozgovej príhode.

Aktívna účasť pacienta

Drvivá väčšina pacientov má predstavu, že budú niekde ležať alebo sedieť a rehabilitačný pracovník s nimi bude cvičiť. Efektívna je však predovšetkým taká rehabilitácia, pri ktorej má maximálnu možnosť v iniciatíve i pri realizácii pohybu samotný pacient - teda aktívne cvičenie samotného pacienta.

Preto v prípade ľahšieho pohybového postihnutia alebo pri dosiahnutí určitej miery zlepšenia odbornými pracovníkmi je nutné, aby pacient pokračovať v rehabilitácii samostatne (pod odborným vedením alebo s možnosťou odborných konzultácii). Nikdy nemá zmysel rehabilitáciu vopred vzdať kvôli nechuti alebo pocitu bezmocnosti.

Odbornej literatúry na tému rehabilitácie (určenej pre pacientov) je veľké množstvo, k dispozícii sú i ukážky cvikov na internete (youtube) alebo vo forme výukových DVD. Treba však varovať pred neoverenými a osobami bez zdravotníckeho vzdelania poskytovanými službami, nakoľko ich poskytovatelia nenesú žiadnu odbornú ani právnu zodpovednosť.

Čo musí pacient zvládnuť pred návratom do zamestnania

Pred návratom do práce je dôležité zhodnotiť, či pacient dokáže bezpečne vykonávať činnosti súvisiace s jeho pracovným miestom. Posudzovať treba najmä pohyb, rovnováhu, koordináciu, manipuláciu s predmetmi, komunikáciu, porozumenie, pamäť, pozornosť a únavnosť.

Cieľom rehabilitácie je kompenzácia porúch učením sa nových stratégií cez jednoduché úkony pozornosti a porozumenia riešením zadaných úloh až po aplikáciu do dennej praxe na zvýšenie výkonnosti a zníženie únavnosti pri riešení denných situácií a zvládaniu zmenenej životnej situácie, vrátane prekonania depresie z novovzniknutých obmedzení (fyzických, komunikačných, zníženia samostatnosti).

Pri rozhodovaní o pracovnom návrate je potrebné zohľadniť aj to, či zamestnanie vyžaduje dlhodobé státie, chôdzu, prácu vo výškach, obsluhu strojov, rýchle reakcie, prácu s ľuďmi, telefonovanie, písanie, šoférovanie alebo zvládanie viacerých úloh naraz.

Návrat do zamestnania môže byť jednoduchší pri práci, ktorú možno vykonávať v sede, s upraveným pracovným tempom a s menším množstvom súčasných podnetov.

Pracovná záťaž, únava a denný režim

Po mozgovej príhode prebiehajú v ľudskom tele mnohé patologické procesy. Často dochádza k nadmernej dennej únave, čo môže súvisieť priamo s poškodením mozgu, ale aj s nutnosťou väčšieho sústredenia sa pri pohybe alebo mentálnej aktivite.

Narušené mozgové štruktúry i prebiehajúce reparačné procesy v mozgu môžu spôsobovať i celkový pokles výkonnosti, a zároveň potrebu dlhšieho a pritom dostatočne kvalitného odpočinku. Preto je po mozgovej príhode celkom bežná i zvýšená denná únava a ospalosť.

Za únavou a slabou výkonnosťou zvykne stáť aj psychický stav pacienta. Po mozgovej príhode je vysoké riziko rozvoja psychických ťažkostí - úzkosti, depresie, výkyvy nálad, dokonca i narušenie intelektových funkcií.

Vymenované problémy sa môžu prejavovať navonok veľmi nevýrazne - často len v podobe únavy, nízkej telesnej výkonnosti a nechuti do akejkoľvek činnosti, rehabilitácie alebo spoločenským kontaktom. Takéto prejavy treba tiež konzultovať s lekármi, lebo subjektívne pacienta veľmi obťažujú a pritom sú riešiteľné.

Telesné a duševné výkony je nutné prispôsobiť celkovému stavu. Pritom možno veľmi ľahko skĺznuť buď do neprimeranej záťaže (najmä v skorých štádiách po mozgovej príhode), alebo naopak do nadmerného „šetrenia sa“ a nadbytočnej starostlivosti druhými osobami.

Práve vykonávanie bežných denných aktivít pritom predstavuje najúčinnejšiu a ľahko dostupnú cestu - jej tempo však treba „šiť na mieru“ každého pacienta individuálne. Pri návrate do práce je preto dôležité plánovať prestávky, striedať náročnejšie a jednoduchšie úlohy a sledovať, po ktorých činnostiach sa objavuje výrazné vyčerpanie.

Pohybové obmedzenia a ich význam v práci

Už vyššie bolo spomenuté najbežnejšie postihnutie - obmedzená hybnosť polovice tela (paréza). Môže sa týkať napríklad ľavej ruky a nohy. Nezriedka je postihnutá viac ruka než noha a naopak.

Okrem poruchy hybnosti sa môže vyskytovať i porucha cielenia pohybu (ataxia) a porucha koordinácie. Obmedzenie pohybu môže viac postihovať veľké svaly na končatinách alebo je viac narušená predovšetkým jemná motorika prstov.

Obnovu obmedzenej hybnosti môže výrazne zhoršiť porucha citlivosti, nakoľko pacient stráca určitú informáciu z kontaktu s okolím. Pri pracovných činnostiach môže takáto porucha sťažovať uchopenie predmetov, kontrolu sily úchopu, písanie, prácu s klávesnicou alebo bezpečné používanie nástrojov.

Pacienti s poruchou vedomého cieleného pohybu precvičujú jednoduché, nenáročné cvičenia s opakovaním, na uvedomenie si vlastného pohybu končatinou, pohybu hrudníka pri dýchaní, brušnej steny, pohybu hlavou atď.

Cvičenie by malo naučiť pacienta plne si uvedomovať pohyby, bez diktovania spôsobu dýchania, sedenia, chodenia. Iná metodika využíva súhyby zdravej a postihnutej končatiny s aktiváciou pohybových vzorov.

Využívajú sa súhyby - súčasné pohyby horných alebo dolných končatín, zdravá končatina vykonáva celý pohyb, postihnutá hlavne v predstave a aktívne koľko zvládne. Súčasne s precvičovaním končatín precvičuje posadzovanie a postavovanie s nácvikom stability, prevenciou pádov.

Nacvičovanie koordinácie pohybu a kontroly polohy tela v sede, stoji, až po voľou ovládanú chôdzu. Pri posadzovaní, postavovaní a nácviku chôdze sú takisto využívané stimulačné techniky /tlak, odpor, hladenie, vibrácie atď./

Spasticita, bolesť a stuhnutosť

S narušením pohyblivosti tela sa často spája i porucha vzpriameného postoja a následne i porucha chôdze. Tieto činnosti je taktiež možné výrazne ovplyvniť rehabilitáciou.

Všeobecným princípom liečby je znížiť až odstrániť spasticitu, zabrániť nesprávnym vzorom pohybu, navodiť fyziologický pohyb, funkčný pohyb, zabrániť kontraktúram a deformitám. Preto je nutné všetky narušené činnosti sa „znovu naučiť“.

Zvýšený svalový tonus = spasticita sa objavuje po odoznení akútneho štádia pri nesprávnych pohyboch, kde sú hyperaktívne svaly pre stabilitu a nie pre mobilitu-pohyb. Svaly sú najprv akoby opadnuté, hovorí sa o chabej spasticite, ktorá časom prechádza do hypertonickej spasticity, svaly sú stuhnuté a dochádza k ich skracovaniu.

Dôležité je odpozorovať nástup spasticity a zaliečiť ju, pretože preťažené svaly, skrátené, hyperbolické nám bránia vykonávať nejaký pohyb. A keď ich vyradíme, ten pohyb dokážeme robiť efektívnejšie.

Vhodnou kombináciou liekov, napríklad aplikáciou botulotoxínu do postihnutých svalov, a rehabilitácie je možné „tuhosť“ svalov prekonať a normálny rozsah pohybov zvýšiť alebo obnoviť.

Pri nedostatočnom obnovení pohybu, hroziacej kontraktúre svalov s trvaním vysokého svalového tonusu - spasticity je potrebné meniť stratégiu liečebnej rehabilitácie s použitím konceptov pre zníženie spasticity navodením a opakovaným učením správnemu pohybovému vzoru, a to aj po aplikácii liekov do svalu.

Kompenzačné pomôcky a pracovné prostredie

Na podporu samostatnosti a uľahčenie sebaobsluhy pacient často potrebuje kompenzačné pomôcky. Najčastejšie sa prechodne alebo i dlhodobo využívajú oporné pomôcky (barle, chodítka, podporné rámy), ktoré uľahčujú vzpriamený stoj a pomáhajú znovuobnoviť narušený stereotyp chôdze.

Pri úplnej poruche hybnosti (plégii) je niekedy nutné využiť kolieskové kreslo („vozík“). Výber konkrétneho vozíka či opornej pomôcky je veľmi dôležitý. O ich využití informuje pacienta rehabilitačný tím.

Pri pracovisku je podobne dôležité odstrániť prekážky, zabezpečiť dostatočný priestor na pohyb a prispôsobiť výšku pracovnej plochy možnostiam pacienta. Pracovné miesto môže vyžadovať stabilnú stoličku s oporou, vhodnú výšku stola, jednoduchší prístup k predmetom a obmedzenie potreby prenášania ťažkých bremien.

Protišmykové podložky alebo protišmykové úpravy podláh je vhodná v celej domácnosti, nakoľko riziko pádu a zranenia je pri obmedzenej pohyblivosti veľmi vysoké. Pri práci treba podobne odstrániť voľne položené káble, klzké povrchy a predmety, o ktoré by sa pacient mohol potknúť.

Pri narušení jemnej motoriky je možné na držadlá, napríklad nádoby ale aj na kľučky či skrinky, inštalovať rozmernejšie násady, ktoré uľahčia úchop a manipuláciu. Pri poruche hybnosti rúk je často obmedzená i schopnosť písania - vtedy môže veľmi pomôcť písanie na počítačovej klávesnici.

K veľmi nepríjemným obmedzeniam kvôli poruche koordinácie a jemnej motoriky patrí neschopnosť ovládať telefón. Nakoľko komunikácia je pre pacienta veľmi dôležitá, je možné použiť telefóny s rozmernou klávesnicou alebo ovládateľné hlasom.

Poruchy reči a komunikácie v zamestnaní

Veľmi častou poruchou po mozgovej príhode v dominantnej polovici mozgu (dominantnej hemisfére) je výpadok či narušenie reči (porozumenia a/alebo tvorby slov a viet). Orofaciálna rehabilitácia pomáha pacientovi s obnovením funkcie postihnutých svalov, zatiaľ čo logopéd precvičuje poruchy reči, výslovnosti i porozumenia vyslovenej a napísanej reči.

Pri poruchách porozumenia reči je narušená schopnosť pacienta identifikovať v počutom zvuku slová a vety a rozoznať ich obsah. Pri poruche tvorby (expresie) reči je naopak postihnutá schopnosť slová a vety vytvoriť a zosúladiť ich do správneho gramatického tvaru.

Myslenie resp. intelekt pritom nie je obvykle nijako narušený, no navonok sa pacient s poruchou verbálnej komunikácie javí, akoby nebol schopný vôbec komunikovať a spolupracovať. S poruchou reči sa často spája porucha písania.

Ak je porucha reči závažná, rehabilitácia často neumožní obnoviť úplne rečové funkcie. Napriek tomu sa pacient môže naučiť efektívne komunikovať napríklad s pomocou gestikulácie a predtlačenými vzormi s predmetmi dennej obsluhy alebo činnosti.

Pri pracovnom návrate môže pomôcť písomná komunikácia, elektronická pošta, textové správy, obrázkové pomôcky alebo dostatok času na formulovanie odpovede. Je potrebné, aby spolupracovníci rešpektovali, že pomalšia reč alebo ťažšie hľadanie slov nemusia znamenať znížené porozumenie či nedostatok odborných vedomostí.

• používajte krátke, jednoduché vety
• hovorte pomaly, zreteľne
• hovorte tak, aby pacient pri reči mohol sledovať vašu tvár
• je potrebné, aby na pacienta nerozprávalo súčasne viacero osôb
• využite gestá a obrázky
• obmedzte ruch a hluk z okolia, napríklad televíziu a rádio
• ak pacient na prvý pokus nerozumie, snažte sa použiť iné slová
• zjednodušte komunikáciu na jednoduché vety alebo slová
• povzbudzujte gestami i slovne pacienta
• trénujte komunikáciu často, no doprajte pacientovi i odpočinok
• uvedomte si, že porucha reči neznamená poruchu myslenia alebo zhoršenie inteligencie

Pamäť, pozornosť a kognitívna výkonnosť

V rehabilitácii je základom obnova každodenných aktivít vrátane kognitívnych. Po mozgovej príhode patrí zníženie intelektovej výkonnosti (narušenie pozornosti, pamäti a celkove kognitívnych funkcii) k tým zriedkavejším. No napríklad pri opakovaných mozgových príhodách je porucha kognitívnych funkcii častá.

Pozornosť a mentálny výkon je však možné taktiež trénovať alebo prekonať jeho obmedzenia. Moderné rehabilitačné metódy používajú i počítačové programy (napr. Train the Brain, Rehacom a iné).

K jednoduchším patrí hlasné čítanie jednoduchých rytmických textov, spev jednoduchých rytmických nápevov, jednoduché matematické úlohy - kreslenie vzorcov, riešenie alebrických úloh apod.

Cieľom je kompenzácia porúch učením sa nových stratégií cez jednoduché úkony pozornosti a porozumenia riešením zadaných úloh až po aplikáciu do dennej praxe na zvýšenie výkonnosti a zníženie únavnosti pri riešení denných situácií a zvládaniu zmenenej životnej situácie.

Pri práci môže byť potrebné znížiť počet súčasných úloh, používať písomné pripomienky, pracovať podľa jasného postupu a zaradiť pravidelné prestávky. Návrat môže byť ľahší, ak sa pracovné úlohy spočiatku vykonávajú v pokojnom prostredí bez nadmerného hluku a časového tlaku.

Poruchy prehĺtania a bezpečnosť

Porucha prehĺtania môže ovplyvniť nielen stravovanie doma, ale aj bezpečné fungovanie počas pracovného dňa. K menej častým no veľmi závažným komplikáciám po mozgovej príhode patrí porucha prehĺtania.

Okrem zhoršeného, narušeného i spomaleného príjmu stravy vzniká vysoké riziko vdýchnutia (aspirácie) stravy a tekutín do dýchacích ciest. K narušeniu prehĺtacieho aktu vedie najmä porucha koordinácie alebo ochabnutie prehĺtacích svalov, často v kombinácii s vynútenou, nevhodnou polohou tela pri príjme stravy a tekutín.

Pri dlhšom trvaní prehĺtacích ťažkostí je možné upraviť vhodne stravu. V závažných prípadoch je nutná prechodná alebo i trvalá výživa sondou, ktorá obmedzuje významne riziko vdýchnutia a rozvoja závažných a veľmi dlho trvajúcich komplikácii.

• jedzte vo vzpriamenej polohe alebo aspoň v strmšom polosede
• hlava je v miernom predklone, nikdy nie v záklone
• pri nestabilnom sede využite pomôcky
• jedzte malé sústa
• pri oslabení jednej strany tváre sa snažte rozžuť potravu tou silnejšou stranou
• po každom súste si vypláchnite ústa alebo zapite
• pri jedle nerozprávajte
• v prípade zostávania potravy v ústach i po prehltnutí tieto zvyšky po ukončení jedla manuálne odstráňte
• nakoniec si vyčistite zuby

Moderné technológie v rehabilitácii

Rehabilitácia podľa slov MUDr. Tkáča prekonáva veľkými skokmi svoj rozvoj aj vďaka moderným technológiám. Momentálne je v popredí robotická rehabilitácia, ktorá síce existuje desaťročie, ale keďže na Slovensku prichádza postupne, zažívame obdobie, kedy u nás rezonuje robotická rehabilitácia.

Roboty sa od mechanických zariadení odlišujú tým, že majú množstvo senzorov, receptorov, ktoré dokážu v okamihu pohybu vyhodnocovať veľa faktorov, dokážu vyhodnotiť svalovú silu, hybnosť, antigravitačné odľahčenie a dokážu spätnou väzbou v tom momente pacientovi aj dopomáhať a dopĺňať veci, ktoré mu chýbajú pri pohybe a vykonávať pohyb efektívnejšie.

Roboty často pracujú s rôznymi softvérmi, hovoríme o semi-imerznej virtuálnej realite, kedy to vyzerá, akoby pacient hral počítačovú hru s robotom, ale hra má vždy rehabilitačný zámer.

Robotická rehabilitácia prináša aj senzomotorickú stimuláciu, kedy pacient vidí predmety alebo hru. Jeho pohybové akcie v tom momente, ako ich vykonáva, vie spätnou väzbou aj ovplyvňovať.

Prináša teda mnoho výhod oproti konvenčnej fyzioterapie s fyzioterapeutom na lôžku. Zároveň aj šetrí zdravotnícky personál, pretože postaviť pacienta, udržať mu ruku by museli zvládať možno i dvaja fyzioterapeuti naraz, robot to zvládne samostatne.

Konvenčná fyzioterapia veľmi dobre dopĺňa tú robotickú hlavne v skorých fázach, kedy roboty nie sú ešte indikované. Terapia je teda súbežná, to znamená, že pacient absolvuje aj cvičenie s fyzioterapeutom aj s robotom.

Robotická rehabilitácia má aj kontraindikácie. Dôležité je, aby pacient mal kapacitu, schopnosť s robotom spolupracovať, aby mal schopnosť vykonávať úlohy, ktoré robot od neho požaduje, aby mal schopnosť vydržať ten proces.

Existujú aj roboty, ktoré je možné používať na lôžku, keď pacient ešte nie je schopný chôdze, ale ide o stimulačné procesy, ktoré majú pacientovi dopomôcť prinášať signály do mozgu.

Telemedicína a digitálne aplikácie

V rehabilitácii má priestor i telemedicína. Sú rôzne aplikácie, ktoré pomáhajú cvičiť alebo správne rehabilitovať. Fyzioterapeut dokáže na diaľku vyhodnocovať, dokáže vidieť, koľko pacient cvičil, dokáže vidieť, ako to šlo.

Digitálne nástroje môžu podporovať kontinuitu terapie najmä v období, keď pacient nemôže často dochádzať na pracovisko. Ide o projekty, ktoré sú v procese a rozbiehajú sa.

Spolupráca odborníkov

Spolupráca s neurológmi je kľúčová, aby sme vedeli správne odchytiť moment, kedy je pacient pripravený na intenzívnu rehabilitáciu. V komplexnej terapii pacientov po cievnej mozgovej príhode je dôležitá i spolupráca s logopédmi, ktorí pomáhajú pacientom s poruchou vyjadrovania.

Taktiež sú významní psychológovia. Cievna mozgová príhoda predstavuje veľký zásah do života a pacienti majú často depresívne stavy.

Významnú úlohu majú protetickí technici v prípadoch, kedy pacienti potrebujú rôzne polohovacie ortézy, aby zabránili napríklad tomu, že pacient bude mať necitlivú končatinu pohodenú pri strane tela. Potrebné je teda, aby nedochádzalo k preťažovaniu kĺbov a svalov.

Svoju rolu zohrávajú aj internisti, pretože pacienti môžu trpieť arteriálnou hypertenziou, cukrovkou, často sa u nich môžu rozvíjať infekcie horných dýchacích ciest alebo močových ciest.

Najväčšiu prácu majú, samozrejme, sestry a zdravotnícky personál, ktorý učí pacientov aktivity denného života. To znamená, ako sa najesť, chytiť príbor, napiť sa alebo si umyť zuby.

Najväčšia miera práce je na pleciach fyzioterapeutov, ktorí s pacientami cvičia.

Rodina a opatrovatelia

Po mozgovej príhode zažíva najviac problémov v dôsledku pacientových obmedzení práve jeho najbližšie okolie. Je potrebné asistovať pri pohybovom obmedzení, čeliť narušenej komunikácii, poruchám pamäti alebo orientácie.

Všetky tieto ťažkosti sa dajú ľahšie zvládnuť v prípade, ak sa starostlivosť dobre organizuje, prípadne rozdelí medzi viaceré osoby. Rola opatrovníka však neznamená, že sa dotyčná osoba má vzdať vlastného života, alebo celkom zmeniť či zrušiť svoj celodenný program.

Nie vždy je možné starostlivosť o blízkeho zvládnuť v kruhu rodiny - či už pre závažnosť stavu alebo limitom v telesnej a duševnej výkonnosti rodiny pacienta a jeho blízkeho okolia. V takom prípade treba osloviť úrady v mieste bydliska a čím skôr riešiť otázku sociálnej výpomoci v domácnosti alebo možnosti prechodného pobytu v špecializovanom zariadení.

• získajte čo najviac informácií o starostlivosti a riešení možných problémov od lekárov v nemocnici alebo od rehabilitačného tímu
• so starostlivosťou o pacienta môžu pomôcť i špecializované ústavy a agentúry
• podrobnejšie informácie obvykle majú i pacientske organizácie
• neočakávajte, že vždy všetko zvládnete
• snažte sa predchádzať hádkam a vyhroteniu situácie
• pri potenciálne nebezpečných situáciách zostaňte rozhodný a vyhnite sa rizikám

Podpora blízkej osoby má smerovať k čo najväčšej samostatnosti. Podporte svojho blízkeho tým, že sa naučíte o cievnej mozgovej príhode, povzbuďte ho k nezávislosti, buďte trpezliví s jeho pokrokom a pomôžte mu dodržiavať rehabilitačný plán.

Psychické zdravie a návrat do spoločnosti

Po mozgovej príhode potrebuje pacient čas, aby prekonal pocity smútku, strachu, frustrácie a neistoty ohľadom ďalšieho života. Pacienti často popisujú, že takéto obdobie trvá aj niekoľko mesiacov a sami sa nevedia z neho vymaniť.

Prekonať im ho pomôže len empatia, porozumenie okolia a ústretová komunikácia s rodinou i lekármi. Psychologická podpora, sociálny kontakt a prípadná liečba depresie môžu podporiť pokračovanie v rehabilitácii aj prípravu na pracovný návrat.

Mnohí pacienti sa po CMP vracajú do spoločnosti - niektorí do práce, iní do komunitných aktivít. Opätovný návrat do bežného života pomáha zvyšovať pocit hodnoty a zmyslu života.

• dávajte si ako pacient najmä bezprostredne po mozgovej príhode ľahko dosiahnuteľné ciele
• významné ciele či úlohy si rozdeľte na drobné úseky
• zapisujte alebo inak si zaznamenávajte dosiahnutý pokrok
• udržiavajte svoje dlhodobé sociálne kontakty
• nebráňte sa podpore a prekonávajte prekážky v spolupráci s okolím
• nezabúdajte na svoje záujmy
• nevyčleňujte a neuzatvárajte sa
• sami rozhodujte o svojich záujmoch a dennom programe

Sexuálny a partnerský život

Problematika citového života a sexuality po mozgovej príhode sa pri komunikácii pacientov so zdravotníkmi takmer vždy obchádza. Predstavuje pritom dôležitú a neopomenuteľnú súčasť pacientovho života.

Bezprostredne po mozgovej príhode rezonuje najmä únava a pocity strachu zo zmenenej situácie. Pohlavný život môžu ovplyvniť aj nežiaduce účinky liekov, preto treba prípadné problémy riešiť aj s lekárom.

Prioritne však treba zachovať dôveru a dostatočne komunikovať o vlastných pocitoch a pocite obmedzení priamo s partnerom. Hoci sa partner zrazu stáva aj opatrovníkom, stále mu záleží na citovom i pohlavnom živote s postihnutým.

Preto je kľúčom k udržaniu ich blízkeho vzťahu komunikácia a vzájomné uistenie sa o láske. Fyzické obmedzenia a prekážky sa v takom prípade vždy podarí viac či menej úspešne prekonať.

Výživa, spánok a zdravý životný štýl

Správna výživa zohráva kľúčovú úlohu pri zotavovaní a prevencii opakovanej príhody. Po mozgovej mŕtvici je potrebné obohatiť jedálniček o ovocie, zeleninu, celozrnné produkty, zdravé tuky a chudé bielkoviny.

Dôležité je tiež obmedzenie soli, cukrov, nezdravých tukov a alkoholu. Vhodne zvolená strava pomáha organizmu rýchlejšie regenerovať, znižuje riziko komplikácií a prispieva k celkovému zdraviu a vitalite pacienta.

Zdravý životný štýl po CMP má zásadný význam: dostatok spánku, vyvážená strava, hydratácia a eliminácia rizikových faktorov (fajčenie, alkohol, stres).

Po mozgovej príhode sú priamo i nepriamo ovplyvnené spánok i bdenie. Môžu sa objaviť nové poruchy spánku: poruchy zaspávania, nočné prebudenia sa, nedostatočná kvalita i dĺžka spánku, živé sny, nepokojný spánok a podobne.

Poruchy spánku môžu veľmi negatívne ovplyvňovať telesnú výkonnosť, schopnosť rehabilitácie, náladu i iné telesné a duševné ochorenia. Ak únava pretrváva alebo výrazne obmedzuje pracovnú výkonnosť, treba ju konzultovať s lekárom.

Prevencia ďalšej mozgovej príhody

Podniknutie krokov na zabránenie ďalšej mozgovej príhody je dôležitou súčasťou cesty k uzdraveniu. Sekundárna prevencia, ktorá musí nasledovať po tej primárnej, tak by mala fungovať, ale tých 6% je výskyt, ktorý platí všeobecne.

Nie som imúnny voči ďalšej cievnej mozgovej príhode. Riziko ďalšej cievnej mozgovej príhody môžete znížiť zvládaním základných ochorení, užívaním predpísaných liekov, osvojením si zdravého životného štýlu a pravidelnými návštevami u svojho lekára.

• kontrolujte vysoký krvný tlak, cukrovku a vysoký cholesterol
• dodržujte pokyny lekára týkajúce sa liekov na riedenie krvi alebo iných liekov
• jedzte vyváženú stravu
• pravidelne cvičte podľa svojich možností
• prestaňte fajčiť
• vyhýbajte sa alkoholu
• absolvujte pravidelné kontroly

Šoférovanie po mozgovej príhode

Otázka šoférovania je u pacientov po mozgovej príhode jednou z najdiskutovanejších. Na jednej strane sa nechcú vzdať komfortu a nezávislosti, na strane druhej nechcú vystaviť seba ani prevážané osoby riziku dopravnej nehody.

Túto otázku treba posudzovať vždy individuálne. Niektoré následky mozgovej príhody predstavujú skutočne významné riziko a preto je vhodné sa šoférovania prechodne alebo aj trvale vzdať.

Ak bráni šoférovaniu len určitý trvalý pohybový deficit, zostáva možnosť upraviť motorové vozidlo. Preprava autom niekedy predstavuje nenahraditeľnú súčasť mobility pacienta.

Rizikové stavy pre vedenie motorového vozidla

• porucha hybnosti ruky alebo nohy (paréza alebo plégia)
• poruchy zraku (výpadky zorného poľa, dvojité videnie)
• poruchy alebo výpadky sústredenia
• poruchy vnímania (zraku, sluchu, reči)
• oneskorené reakcie

Práca, voľný čas a cestovanie

Po mozgovej príhode môže mať pacient mnoho obmedzení, no cieľom je ich prekonať a čo najmenej si ich počas bežných činností uvedomovať. Mnohé športové aktivity sú pre pohybové obmedzenia po mozgovej príhode možné len obmedzene alebo vôbec.

To však neznamená, že je nutné sa vzdať športu a telesného pohybu. Naopak, všetky športové aktivity zásadne prispievajú k znižovaniu následkov mozgovej príhody a k opätovnému nadobudnutiu telesných i duševných síl.

Športové aktivity je nutné postupne pridávať, najmä spočiatku v malých dávkach. Vždy treba brať ohľad na existujúce obmedzenia a predísť zraneniam, najlepšie aspoň v úvode s asistenciou druhej osoby.

Pri dlhších cestách autom alebo lietadlom je vhodné poradiť sa s lekárom ohľadom vhodnej prevencie trombózy alebo o iných možných rizikách. Na cestách a pobytoch mimo domov treba poznať svoje limity a nesnažiť sa ich riskantne prekonávať.

Na leteckú prepravu je vhodné sa vopred pripraviť, prípadne i kontaktovať personál letiska a požiadať o asistenciu. Pozornosť treba venovať i zdravotníckej starostlivosti v zahraničí a zaistiť si primerané zdravotné poistenie.

Najčastejšie otázky o návrate do práce

Môžem sa po mozgovej príhode vrátiť do práce?

Áno. Mnohí pacienti sa po rehabilitácii vrátia do zamestnania. Čas návratu závisí od zdravotného stavu, charakteru práce a odporúčaní lekárov.

Čo ak nezvládnem pracovať na plný úväzok?

So zamestnávateľom sa môžete dohodnúť na kratšom pracovnom čase alebo inom vhodnom usporiadaní práce, ak to povaha zamestnania umožňuje.

Môžem pracovať aj počas poberania invalidného dôchodku?

Áno. Priznanie invalidného dôchodku samo osebe nevylučuje možnosť pracovať.

Čo ak sa nemôžem vrátiť do pôvodného zamestnania?

Ak vám zdravotný stav neumožňuje vykonávať pôvodnú prácu, môžete zvážiť inú pracovnú pozíciu, rekvalifikáciu alebo inú formu pracovného uplatnenia.

Čo najviac pomáha pri zotavovaní po mozgovej príhode?

Úspešné zotavenie po cievnej mozgovej príhode si vyžaduje kombináciu viacerých faktorov. Skorá a intenzívna rehabilitácia, najlepšie kombinujúca rôzne metódy a technológie, je najefektívnejšia cesta k obnove stratených schopností.

Dôležitá je tiež neustála podpora rodiny a blízkych, precízne dodržiavanie lekárskych pokynov a užívanie predpísaných liekov. Nemenej dôležité je aj osobné odhodlanie a motivácia pacienta, vďaka ktorým dokáže zvládať každodenné výzvy zotavenia.

tags: #praca #po #mozgovej #prihode