Môže zápach pervitínu spôsobiť epileptický záchvat?

Samotný zápach pervitínu za bežných okolností epileptický záchvat nespôsobuje. Pervitín je psychostimulačná látka a riziko záchvatu súvisí najmä s jej užitím, vysokou dávkou, intoxikáciou, kombináciou s ďalšími látkami, prehriatím, nedostatkom spánku alebo inými okolnosťami, ktoré zvyšujú dráždivosť mozgu.

Čistý metamfetamín sa vyskytuje vo forme bieleho mikrokrystalického prášku, bez zápachu a s nahořklou chutí. Zápach v okolí preto nemusí znamenať prítomnosť samotného metamfetamínu a podľa zápachu nemožno spoľahlivo určiť, o ktorú látku ide.

Prečo môže pervitín vyvolať záchvat

Epileptický záchvat vzniká v dôsledku abnormálneho elektrického výboja v skupine nervových buniek alebo v širšom elektrickom okruhu mozgu. Mozog pacienta s epilepsiou má chorobnú elektrickú aktivitu, čoho výsledkom je zvýšená pohotovosť k opakovanému výskytu epileptických záchvatov.

Psychostimulanciá spúšťajú epileptické záchvaty väčšinou len pri nadmernom dávkovaní. Pervitín zvyšuje v mozgu dopamín, serotonín a noradrenalín, čím spôsobuje eufóriu, hyperaktivitu, stratu zábran a psychomotorický nepokoj.

Akútne sa môže objaviť tachykardia, tachypnoe, hypertermia, hypertenzia, krvácanie do mozgu, fibrilácia komôr, tras, kŕče, mydriáza, vyčerpanosť, rozvrat vnútorného prostredia (metabolická acidóza, hypoglykémia). Pervitin zvyšuje riziko kŕčov.

Zápach, podráždenie a epileptický záchvat

Zápach môže u niektorých ľudí vyvolať nevoľnosť, úzkosť, paniku, bolesť hlavy alebo subjektívny pocit ohrozenia, nejde však o typický mechanizmus vyvolania epileptického záchvatu. Priestor, v ktorom sa môžu nachádzať výpary z neznámych chemických látok, treba opustiť a vetrať až v bezpečných podmienkach.

Výnimkou je situácia, keď nejde iba o pach, ale o skutočné vdýchnutie dráždivých alebo toxických výparov. V takom prípade môžu vzniknúť zdravotné ťažkosti v dôsledku toxickej expozície, pričom riziko môže zvyšovať aj nedostatok kyslíka, prehriatie, stres alebo kombinácia viacerých látok.

Pri záchvate, ktorý vznikol po kontakte s neznámou látkou, treba zdravotníkom povedať, čo sa stalo, približný čas expozície a aké ďalšie príznaky sa objavili. Neochutnávajte ani nemanipulujte s neznámym práškom a nevystavujte sa mu opakovane.

Ako sa pervitín dostáva do organizmu

Spôsoby užitia drogy sú rôzne - šňupanie, vnútrožilová aplikácia, orálne užitie aj fajčenie. Šnupáním (sniffing) sa účinok dostavuje za 5-10 minut, perorálním užitím pak do hodiny.

Najčastejší spôsob aplikácie je nitrožilný, jelikož účinok nastupuje takmer okamžite. Poslednou dobou je v obľube aj fajčenie, pri ktorom sa uvoľňujúce pary vdychujú do pľúc.

Účinky tejto drogy obvykle trvajú 6 až 8 hodín, ale môžu trvať až 24 hodín. Príznaky intoxikácie ustupujú po 8-24 hodinách.

Príznaky intoxikácie pervitínom

Pervitín pôsobí ako psychostimulans. Po užití pervitinu sa dostavuje eufória, zrýchlený tok myšlienok a zvýšená schopnosť sústredenia. Urychľuje sa psychomotorické tempo, zvyšuje sa frekvencia dýchania.

Pervitín uvoľňuje v tele zásoby energie a zvyšuje výkonnosť celého organizmu. Uživatel subjektívne nemá potrebu piť, jesť či spať. Organismus môže pracovať až do úplného vyčerpania bez subjektívnych známok únavy.

Akútna intoxikácia sa prejavuje hyperaktivitou, silným nepokojom a bolesťami hlavy. Patrná je mydriáza a spravidla je prítomná tachykardia alebo arytmia. Ďalšími prejavmi sú vzostup telesnej teploty a bolesti na hrudi.

Intoxikovaný môže upadnúť do bezvedomia. Veľmi vysoké dávky bývajú príčinou porúch srdcového rytmu, slinenia, kŕčov, mozgovej príhody, prehriatia, kómy a smrti.

Čo zvyšuje riziko záchvatu

Riziko záchvatu môže byť vyššie pri nadmernej dávke, opakovanom užívaní, niekoľkodňovej „jazde“, prehriatí, vyčerpaní a výraznom nedostatku spánku. Riziko ďalej zvyšuje kombinácia s alkoholom, kokaínom, heroínom, liekmi alebo ďalšími psychoaktívnymi látkami.

Vysoké dávky môžu spôsobiť silné bolesti hlavy, nevoľnosť, zvracanie a neostré videnie. Jednorazové či opakované menšie dávky môžu spôsobiť poruchy myslenia zahŕňajúce stratu pamäti, agresivitu, stratu kontroly nad realitou a potenciálne poškodenie srdca a mozgu.

Pri dlhodobom užívaní naopak nastupujú halucinácie, paranoia, stavy zmätenosti a neschopnosť sústrediť sa. V dôsledku chronického užívania môže vzniknúť toxická psychóza, objavuje sa depresia a výrazná úzkosť.

Alkohol, drogy a epileptické záchvaty

Z hľadiska rizika spustenia epileptického záchvatu je alkohol najrizikovejší pri akútnej intoxikácii a pri jeho náhlom vysadení. Kokaín a aj heroín majú prokonvulzívnu aktivitu.

Vzťah kanabinoidov a epilepsie je rozporný. Psychostimulanciá spúšťajú epileptické záchvaty väčšinou len pri nadmernom dávkovaní.

Je dôležité identifikovať prípadný provokujúci faktor, ako napríklad požitie alkoholu, drog, energetického nápoja, liekov, zvýšený stres, nedostatok spánku a podobne. Podobne škodia aj drogy a nadmerná konzumácia energetických nápojov.

Rozdiel medzi epileptickou aurou a zápachom

Pri niektorých parciálnych záchvatoch môže postihnutý cítiť pachové vnemy bez reálneho podkladu, napríklad cíti pach gumy. Tento typ záchvatov je často úvodom do veľkého záchvatu, ktorý voláme aura.

Takýto pachový vnem však nevzniká preto, že by človek skutočne cítil pervitín v okolí. Ide o neurologický príznak spôsobený elektrickou aktivitou v určitej časti mozgu. Ak sa opakuje bez reálneho zdroja alebo po ňom nasleduje zmätenosť, zahľadenie, zášklby či strata vedomia, vyžaduje neurologické vyšetrenie.

Ako vyzerá epileptický záchvat

Ak ostane elektrický epileptický výboj ohraničený v jednej časti mozgu, hovoríme o takzvaných parciálnych záchvatoch. Jednoduché parciálne záchvaty sa prejavujú napríklad zášklbmi tváre, hornej aj dolnej končatiny alebo mravenčením a tŕpnutím tváre a končatín.

Pri komplexných parciálnych záchvatoch môže pacient prekladať veci z miesta na miesto, demonštratívne sa zobliekať, môže byť nechtiac agresívny, nahnevaný, zúrivý, môže sa točiť na mieste a podobne. Častým prejavom tohto typu záchvatov je zahľadenie sa.

Ak je elektrickým výbojom postihnutý celý mozog, vznikne generalizovaný, takzvaný veľký záchvat, v minulosti nazývaný grand mal. Takýto typ záchvatu začne prudkým stiahnutím svalov tela, stratou vedomia a pádom.

Po záchvate môže byť epileptik dezorientovaný, zmätený, môže mať bolesti hlavy aj svalov. V niektorých prípadoch môže nasledovať ďalší alebo aj viac záchvatov.

Prvá pomoc pri záchvate

Ak záchvat trvá dlhšie ako 5-6 minút, opakuje sa bez prebratia vedomia, došlo k poraneniu alebo ide o prvý záchvat v živote, zavolajte zdravotnú záchrannú službu na čísle 155.

• Zachovajme pokoj a zostaňme pri postihnutom.
• Ochráňme chorého pred zranením, najmä pred poranením hlavy.
• Odstráňme z okolia predmety, ktoré by ho mohli zraniť alebo popáliť.
• Podložme mu hlavu napríklad svetrom a uvoľnime tesné oblečenie.
• Do záchvatu nezasahujme a nič mu nevkladajme do úst.
• Nepokúšajme sa vyťahovať pacientovi jazyk.
• Nepolievajme chorého vodou a nedávajme mu nič piť.
• Po ukončení kŕčov uložme epileptika do stabilizovanej polohy.
• Zostaňme s chorým až do jeho úplného prebratia.

Záchvat trvá asi dve minúty, okoliu sa však vždy zdá, že je to dlhšie. Po ukončení kŕčov treba pacienta uložiť do stabilizovanej polohy, aby mohli sliny a hlieny voľne vytekať z úst a aby ich nevdychol.

Kedy vyhľadať lekára

Prvý záchvat nemusí automaticky znamenať epilepsiu, pretože nie každý stav s kŕčmi a stratou vedomia je epileptický záchvat. Pod podobným obrazom sa môže skrývať psychogénny neepileptický záchvat, závažná porucha srdcového rytmu alebo porucha schopnosti udržať krvný tlak.

Pri prvom záchvate je potrebné neurologické vyšetrenie. Kľúčová je informácia o tom, čo pacient pred záchvatom cítil, ako záchvat vyzeral a či mu predchádzalo požitie alkoholu, drog, energetického nápoja, liekov, zvýšený stres alebo nedostatok spánku.

Nasleduje detailné neurologické vyšetrenie a vyhodnotenie EEG, teda elektroencefalografického záznamu elektrickej aktivity mozgu. Základným zobrazovacím vyšetrením je CT mozgu a jemnejšie odchýlky v štruktúre mozgového tkaniva presnejšie odhalí MRI.

Liečba a prevencia záchvatov

Veľmi dôležitým predpokladom zníženia počtu záchvatov je dodržiavanie správnej životosprávy. Základom je dostatočný spánok v množstve aj kvalite, približne rovnaký čas ukladania sa na spánok, ako aj vstávania, a neponocovanie.

Užívanie alkoholu je úplne nevhodné, rovnako ako užívanie drog či pitie veľkého množstva energetických nápojov. Nutnosťou je pravidelné užívanie ordinovaných liekov proti epilepsii.

Za žiadnych okolností nesmie chorý vynechať antiepileptikum ani si svojvoľne znižovať dávky, pretože by mohlo dôjsť k život ohrozujúcemu nahromadeniu epileptických záchvatov. Epilepsia sa v prvom rade lieči farmakologicky antiepileptikami, teda liekmi, ktoré zabraňujú opakovaniu záchvatov.

Vhodnou farmakologickou liečbou sa dosiahne úplné vymiznutie záchvatov alebo ich podstatné zníženie u 70 % pacientov. Pri farmakorezistentnej epilepsii môže neurológ navrhnúť epileptochirurgickú liečbu alebo stimuláciu blúdivého nervu.

Čo robiť pri podozrení na expozíciu pervitínu

Ak sa po pobyte v priestore s neznámym zápachom objaví zmätenosť, výrazný nepokoj, porucha vedomia, bolesť na hrudi, ťažkosti s dýchaním, vysoká telesná teplota alebo kŕče, treba okamžite volať zdravotnú záchrannú službu.

Pri kontakte s neznámou látkou nevstupujte opakovane do kontaminovaného priestoru a nepokúšajte sa látku odstraňovať bez vhodnej ochrany. Záchranárom oznámte, že mohlo ísť o neznámu chemickú alebo psychoaktívnu látku.

Najdôležitejšie je rozlišovať medzi obyčajným cítením zápachu a skutočnou expozíciou výparom alebo užitím drogy. Samotný pach pervitínu teda epileptický záchvat typicky nespustí, ale užitie metamfetamínu a toxická expozícia neznámym výparom predstavujú zdravotné riziko, pri ktorom je potrebné vyhľadať odbornú pomoc.

tags: #moze #sposobyt #zapach #pervitynu #epilepticky #zachvat