Mozgový infarkt sa najčastejšie používa ako označenie ischemickej cievnej mozgovej príhody, ktorá vzniká upchatím mozgovej cievy krvnou zrazeninou. Ide o akútny, potenciálne život ohrozujúci stav, pri ktorom časť mozgového tkaniva zostane bez dostatočného prísunu krvi, kyslíka a živín.
Cievna mozgová príhoda môže byť ischemická, spôsobená nedostatkom kyslíka a živín, alebo hemoragická, spôsobená krvácaním do mozgu. Pri náhlom vzniku poruchy reči, poklese ústneho kútika, slabosti či necitlivosti jednej strany tela, poruche videnia, rovnováhy alebo náhlej silnej bolesti hlavy treba okamžite volať 112 alebo 155.
Čo je mozgový infarkt a cievna mozgová príhoda
V bežnej reči ľudia používajú rôzne názvy: cievna mozgová príhoda, mozgová porážka, porážka, mozgový infarkt, NCMP. Pojem mozgový infarkt sa najčastejšie používa pre ischemickú cievnu mozgovú príhodu, ktorá vzniká upchatím mozgovej cievy krvnou zrazeninou.
Centrálna mozgová príhoda, mozgová mŕtvica a iktus označujú ochorenie zapríčinené rýchlou ložiskovitou stratou mozgových funkcií, pri ktorom príznaky pretrvávajú dlhšie ako 24 hodín alebo vedú k smrti a príčinou bola jedine cievna príčina. V praxi dochádza k prasknutiu alebo upchatiu niektorej mozgovej cievy, čo má priamy dôsledok na poškodenie okolitých mozgových buniek.
Ľudský mozog tvorí len 2 % z celkovej hmotnosti človeka, avšak pre svoju činnosť potrebuje až 20 % z celkovej spotreby kyslíka potrebného pre celé ľudské telo. Pri poruche dodávky kyslíka pre mozgové bunky dochádza najprv k poruchám ich funkcie, ale nedochádza k ich odumretiu.
Pri dlhšie trvajúcej poruche dodávky kyslíka pre mozgové bunky dochádza k ich odumretiu, čo sa prejaví ako infarkt mozgu. Mozgové tkanivo bez prísunu kyslíka začne odumierať už v priebehu niekoľkých minút, čo vedie k poškodeniu nervových funkcií.
Typy cievnej mozgovej príhody
Ischemická cievna mozgová príhoda
Ischemická cievna mozgová príhoda vzniká pri zúžení alebo upchatí mozgovej cievy. Jej príčinou býva ateroskleróza ciev alebo fibrilácia predsiení, pri ktorej vznikne krvná zrazenina putujúca do ciev mozgu.
Ischemická cievna mozgová príhoda tvorí približne 80 až 85 % všetkých cievnych mozgových príhod. Môže vznikať upchatím tepny napríklad trombózou, aterosklerózou mozgových tepien alebo iným zanesením tepien, ktoré následne nedokážu priviesť kyslík a živiny do mozgu.
Existujú dva základné mechanizmy ischemickej príhody. Trombotická príhoda vzniká kvôli krvnej zrazenine vytvorenej priamo v mozgovej tepne a často sa označuje ako mozgový infarkt. Embolická príhoda vzniká vtedy, keď sa zrazenina vytvorí na inom mieste v tele, napríklad v srdci, a krvou sa dostane do ciev zásobujúcich mozog.
Hemoragická cievna mozgová príhoda
Hemoragickú mozgovú príhodu spôsobuje krvácanie do mozgu. Krvácanie môže vzniknúť prasknutím oslabenej cievy vplyvom vysokého krvného tlaku alebo prasknutím aneuryzmy, teda vydutiny mozgovej tepny.
Krv sa vylieva do mozgového tkaniva a utláča ho, čím opäť spôsobí jeho nedokrvenosť. Hemoragická cievna mozgová príhoda sa vyskytuje v menšom množstve ako ischemická, ale spôsobuje závažné neurologické poškodenie a má najzávažnejší dopad na pacientov.
Krvácanie do mozgového tkaniva tvorí približne 15 % cievnych mozgových príhod. Väčšiu pravdepodobnosť krvácania do mozgových tkanív majú ľudia s vysokým tlakom krvi a tento druh krvácania má veľmi vysokú úmrtnosť.
Krvácanie medzi mozgové pleny predstavuje asi 5 % cievnych mozgových príhod. Väčšinou je dôsledkom prasknutia výdute na tepne a vždy znamená vážne ohrozenie života pacienta.
Prechodný ischemický atak
Miernejším prejavom mozgovej ischémie, teda nedokrvenosti, sú takzvané tranzitórne ischemické ataky. Ide o niekoľko minút trvajúcu neobratnosť alebo poruchu hybnosti niektorej končatiny, poruchy reči a artikulácie, stratu schopnosti porozumieť hovorenému slovu alebo nemožnosť správne vyslovovať slová.
Pri tranzitórnom ischemickom ataku môže dôjsť aj ku chvíľkovej strate videnia na jedno oko, dvojitému alebo rozmazanému videniu či k brneniu končatín na rovnakej strane tela. Aj krátkodobé príznaky si vyžadujú lekárske vyšetrenie.
Prečo vzniká mozgový infarkt
Ischemické cievne mozgové príhody je možné podľa príčiny vzniku nedokrvenosti mozgového tkaniva rozdeliť do troch základných skupín:
- infarkty mozgu, ktoré vznikajú ako dôsledok aterosklerózy veľkých mozgových tepien, pri ktorej aterosklerotické pláty zúžia prierez postihnutých tepien;
- infarkty mozgu, ktoré vznikajú ako dôsledok ochorenia srdca, pričom typické pre tieto infarkty je, že postihujú hlavne mladších pacientov;
- infarkty mozgu, ktoré vznikajú ako dôsledok postihnutia drobných tepienok a sú dôsledkom neliečenia vysokého tlaku krvi.
Ateroskleróza je tvorba tukového plaku v cieve, ktorá spôsobuje zníženie prekrvenia mozgu. Tieto usadeniny môžu vyvolať trombus alebo krvnú zrazeninu v tepne zásobujúcej mozog alebo inde v tele.
Fragment tejto zrazeniny sa môže odlomiť a migrovať do mozgových tepien, kde sa usadí a spôsobí mozgovú embóliu. Fibrilácia predsiení môže spôsobiť vznik zrazeniny v srdci, ktorá sa uvoľní a presunie do krvných ciev zásobujúcich mozog.
Mozgový infarkt sa s väčšou pravdepodobnosťou vyvinie u ľudí s vysokým cholesterolom v krvi a krvným tlakom. Rizikovými faktormi sú cukrovka, fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu, obezita a rodinná anamnéza srdcových ochorení.
Ďalšími možnými mechanizmami poruchy zásobovania mozgu sú trombóza, embólia, systémová hypoperfúzia, trombóza cerebrálneho venózneho sínusu a plynová embólia z rýchlych výstupov pri potápaní.
Neovplyvniteľnou príčinou vzniku centrálnej mozgovej príhody sú vrodené cievne malformácie, teda skryté vrodené chyby ciev. Na nich sa môžu vytvárať výdute alebo aneuryzmy, ktoré môžu ochorenie vyvolať kedykoľvek.
Ako vzniká poškodenie mozgových buniek
Aj keď je hlavná krvná cieva zásobujúca mozog úplne zablokovaná, zvyčajne dochádza k určitému prietoku krvi do tkaniva po prúde cez kolaterálne krvné cievy, čo umožňuje tkanivu určitý čas prežiť.
Keď sa prietok krvi zníži, prísun kyslíka je obmedzený, čo spôsobí, že tkanivo prechádza ischemickou kaskádou. Ischemická kaskáda spôsobuje energetické zlyhanie v neurónoch a bráni im v pohybe dostatočného množstva iónov prostredníctvom aktívneho transportu.
Spôsobuje tiež, že neuróny prestávajú vysielať signály a depolarizujú sa, čo vedie k nerovnováhe. Tieto nerovnováhy spôsobujú prítok tekutín a bunkový zápal a následne môžu viesť k bunkovej smrti jednou alebo viacerými dráhami.
Príznaky mozgového infarktu a mozgovej príhody
Príznaky cievnej mozgovej príhody vznikajú náhle, často z minúty na minútu. Odlišujú sa podľa toho, ktorá časť mozgu je postihnutá a aký rozsah poškodenia vznikol.
- náhla slabosť alebo necitlivosť tváre, ruky alebo nohy, najmä na jednej strane tela;
- pokles ústneho kútika alebo očného viečka;
- nemožnosť vyplaziť jazyk rovno;
- ťažkosti s rozprávaním a artikuláciou;
- neschopnosť odpovedať na otázky alebo neadekvátne odpovede;
- strata schopnosti porozumieť hovorenému slovu;
- ťažkosti s čítaním či písaním;
- poruchy zraku, rozmazané alebo dvojité videnie;
- výpadok v zornom poli alebo náhla strata videnia na jednom oku;
- závraty, strata rovnováhy a koordinácie;
- ťažkosti s chôdzou, ťahanie do strany alebo neschopnosť stáť;
- náhle pády;
- zmätenosť alebo dezorientácia;
- náhla silná bolesť hlavy bez známej príčiny;
- náhly kolaps alebo dočasná strata vedomia;
- epileptický záchvat.
Kontralaterálna hemiparéza je príznak, ktorý sa vyskytuje pri infarkte v primárnej motorickej kôre. Infarkt tiež spôsobuje slabosť a stratu citlivosti.
Niekedy môže ísť iba o mierne závraty, chabú výslovnosť alebo pocit, že „odišla“ jedna noha. Aj tieto prejavy si zaslúžia pozornosť, najmä u ľudí s vysokým tlakom, cukrovkou alebo srdcovými problémami.
FAST: jednoduchá pomôcka na rozpoznanie príhody
- F - Face, tvár: Požiadajte osobu, aby sa usmiala. Sledujte, či je úsmev symetrický alebo je poklesnutý ústny kútik.
- A - Arms, horné končatiny: Požiadajte osobu, aby zdvihla obe ruky pred seba. Sledujte, či jedna končatina poklesne.
- S - Speech, reč: Požiadajte osobu, aby zopakovala jednoduchú vetu. Reč môže byť nezreteľná alebo môže hovoriť nezmyselne.
- T - Time, čas: Pri týchto príznakoch ihneď volajte 112 alebo 155.
Aj jeden príznak mŕtvice môže byť varovaním. Mŕtvica sa často neohlási dramaticky a môže sa prejaviť iba miernym závratom, chabou výslovnosťou alebo slabosťou jednej končatiny.
Príznaky krvácania do mozgu
Príznaky mozgového krvácania sú kombináciou prejavov zvýšeného tlaku vo vnútri lebky, medzi ktoré patrí bolesť hlavy, zvracanie a rôzny stupeň poruchy vedomia, a poruchy určenej miestom krvácania.
Pri hemoragickej cievnej mozgovej príhode môže pacient pociťovať silnú a prudkú bolesť hlavy, poruchu reči, poruchu videnia alebo ochrnutie tváre či končatín, zväčša na jednej strane.
Ak presakuje krv do okolia výdute, pacient môže mať problémy podobné migréne alebo zápalu dutín. Bolesť je náhla a ukrutná, často spojená so zvracaním.
Krvácanie býva často sprevádzané poruchami vedomia rôzneho stupňa a postupne dochádza k tuhnutiu krku. Ťažkosti môžu vzniknúť po fyzickej námahe, po pohlavnom styku, po rozčúlení alebo aj v úplnom pokoji.
Čo robiť pri podozrení na mozgový infarkt
Pri mozgovej príhode ide o čas a dôležitá je doslova každá minúta. Pri výskyte príznakov ihneď volajte 112 alebo 155, pretože čím skôr dostane pacient potrebnú starostlivosť, tým nižšia je pravdepodobnosť trvalých následkov.
Ak je to možné, zaznamenajte čas, keď sa ťažkosti objavili. Pomôže to lekárom rozhodovať o liečbe. Pacienta nevezte do nemocnice po vlastnej osi a nenechajte ho šoférovať; prevoz sanitkou zabezpečí najrýchlejšiu starostlivosť na správnom mieste.
Prvá pomoc pri zachovanom vedomí
Ak je pacient pri vedomí, uložte ho do polosedu s podloženou hlavou. Minimalizujte fyzickú námahu, zachovajte pokoj a zbytočne ho nerozrušujte.
Skontrolujte, či nemá zubnú protézu, a uvoľnenú zubnú protézu vyberte. Skontrolujte aj to, či nemá zvyšky potravy v ústnej dutine.
Nepodávajte pacientovi tekutiny, pretože môže mať poruchu prehĺtania a hrozí vdýchnutie tekutiny do dýchacích ciest. Ak má postihnuté očné svaly, privrite mu viečka, aby sa zabránilo vysychaniu rohovky.
Prvá pomoc pri poruche vedomia
Ak je postihnutý v bezvedomí, ale spontánne dýcha, uložte ho na bok do stabilizovanej polohy a zabezpečte priechodnosť dýchacích ciest. Uvoľnite nepostihnutú končatinu a podľa možností uložte postihnutú stranu nadol.
Treba otvoriť ústa, mierne zakloniť hlavu a predsunutím dolnej čeľuste zabezpečiť priechodnosť dýchacích ciest. Neustále kontrolujte stav vedomia a dýchania.
Ak postihnutý nedýcha, je nutné zahájiť umelé dýchanie a pri zástave srdca vykonávať aj nepriamu masáž srdca. Neodkladne privolajte záchrannú zdravotnú službu a riaďte sa pokynmi operátora tiesňovej linky.
Diagnostika mozgového infarktu
Základom vyšetrenia je anamnéza, počas ktorej sa lekár pýta na ochorenia srdca a ciev v rodine pacienta, cukrovku a vysoký tlak krvi. Ak mal pacient časté bolesti hlavy, závraty alebo iné zdravotné ťažkosti, je potrebné to lekárovi oznámiť.
Pri cievnej mozgovej príhode je potrebné podrobne opísať všetky okolnosti, za ktorých k príhode došlo, a uviesť, aký bol prvý príznak. Všetky vyšetrenia musia byť vykonané rýchlo, aby bolo možné čo najskôr začať cielenú liečbu.
CT vyšetrenie
Pomocou CT, teda počítačovej tomografie, dokáže lekár určiť, o aký druh cievnej mozgovej príhody ide. CT vyšetrenie je bezbolestné a je kombináciou röntgenového vyšetrenia s počítačovým systémom.
Ak sa CT vyšetrenie vykonáva s kontrastnou látkou, môže ukázať aj stav mozgových ciev, nielen poškodené ložisko mozgu. Ak má pacient príznaky, ale na prvom CT sa nič neukáže, lekári môžu s odstupom času vykonať ďalšie CT alebo pacienta poslať na magnetickú rezonanciu.
Magnetická rezonancia a ďalšie vyšetrenia
Magnetická rezonancia mozgu je tiež bezbolestné vyšetrenie a jej výhodou je, že je ešte presnejšia ako CT vyšetrenie. Dokáže odhaliť aj niektoré cievne anomálie, ktoré by mohli byť príčinou krvácania.
Aj magnetickú rezonanciu je možné vykonať s kontrastnou látkou na zobrazenie stavu ciev. MRI a CT vyšetrenia dokážu odhaliť poranené oblasti mozgu a pomôcť vylúčiť subdurálny hematóm, nádor alebo iný problém s mozgom.
Z krvi sa vyšetruje hladina cholesterolu, cukru, prítomnosť infekcie a zrážanlivosť krvi. Súčasťou vyšetrení je aj echokardiografické vyšetrenie srdca a ultrazvukové vyšetrenie krčných ciev.
Echokardiografické vyšetrenie môže odhaliť fibriláciu predsiení alebo inú srdcovú príčinu, pri ktorej sa vo vnútri srdca vytvára krvná zrazenina. Ultrazvuk krčných ciev môže odhaliť aterosklerózu, teda vytvorenie povlakov vo vnútri cievy.
Pri ich prasknutí vzniká krvná zrazenina, ktorá je nebezpečná rovnako ako zrazenina vznikajúca vo vnútri srdca. Blokádu je možné zobraziť aj angiografiou.
Klasifikácia mozgového infarktu
Na základe závažnosti počiatočných príznakov sa mozgový infarkt klasifikuje do štyroch kategórií:
- celkový infarkt prednej cirkulácie (TACI);
- parciálny infarkt prednej cirkulácie (PACI);
- lakunárny infarkt (LACI);
- infarkt zadnej cirkulácie (POCI).
Klasifikácia projektu Oxford Community Stroke Project, označovaná ako OCSP, sa môže použiť na klasifikáciu zdroja cievnej mozgovej príhody, rozsahu poškodenia, postihnutých oblastí mozgu a očakávaného výsledku pacienta.
Ďalší kategorizačný systém TOAST klasifikuje mŕtvice na základe klinických príznakov a ďalších testov. Príčina mŕtvice sa potom určí ako embólia alebo trombóza v dôsledku aterosklerózy veľkej tepny, embólia pochádzajúca zo srdca, oklúzia malej krvnej cievy, iná zistená príčina alebo iná nezistená príčina.
Liečba ischemického mozgového infarktu
Liečba cievnej mozgovej príhody je viazaná na iktové centrá, ktoré sú zvyčajne vo veľkých nemocniciach, nie však v každej. Spôsob liečby závisí od času, ktorý uplynul od prvých príznakov, a od toho, či je príhoda ischemická alebo hemoragická.
Liečba ischemickej mozgovej príhody spočíva v čo najskoršom spriechodnení upchatej cievy. Ak sa pacient dostane k lekárovi do 4,5 hodiny, môže mať možnosť absolvovať trombolýzu, pri ktorej sa do žily podá liek rozpúšťajúci krvnú zrazeninu.
Rekombinantný aktivátor tkanivového plazminogénu, teda tPA alebo altepláza, sa považuje za štandardnú liečbu ischemickej cievnej mozgovej príhody. Zvyčajne sa podáva do žily v ramene počas prvých 3 hodín, pričom v niektorých prípadoch môže byť podaný až 4,5 hodiny po začiatku príznakov.
Tento liek pomáha obnoviť prietok krvi rozpustením krvnej zrazeniny v mozgu, ktorá spôsobila mozgovú príhodu. Lekár určí, či je tPA vhodná, na základe rizík, medzi ktoré patrí aj možné krvácanie do mozgu.
Rýchle podanie trombolýzy zachraňuje nielen život, ale aj zdravie. Rýchlejšia liečba zlepšuje šance na prežitie a môže znížiť komplikácie a dlhodobú invaliditu.
Trombektómia a endovaskulárna liečba
Ďalšou možnosťou je odstránenie krvnej zrazeniny cez katéter, teda trombektómia. Lekári môžu použiť zariadenie pripojené k tenkej dlhej trubici na odstránenie zrazeniny priamo zo zablokovanej cievy v mozgu.
Tento postup je výhodný najmä pre pacientov s veľkými zrazeninami, ktoré nemožno úplne rozpustiť pomocou tPA. Často sa vykonáva v kombinácii s injekčným tPA.
Výkon sa podľa uvedených podmienok robí do 6 hodín od vzniku prvých príznakov. Vďaka novším zobrazovacím technológiám sa časové okno, v ktorom možno endovaskulárnu liečbu zvážiť, rozširuje.
V niektorých prípadoch lekári zavedú katéter cez tepnu v slabine až do mozgu a dopravia liek priamo na miesto uzáveru. Perfúzne zobrazovacie testy pomocou MRI alebo CT môžu pomôcť určiť, s akou pravdepodobnosťou bude mať pacient z endovaskulárnej liečby úžitok.
Liečba krvácania do mozgu
Liečba hemoragickej mozgovej príhody zahŕňa liečbu vysokého krvného tlaku a úpravu zrážanlivosti krvi. V niektorých prípadoch je možná intervenčná liečba, pri ktorej sa lekár pomocou špeciálneho katétra dostane k poškodenej cieve a ošetrí ju.
Niektoré typy cievnej mozgovej príhody si vyžadujú chirurgickú liečbu. O konkrétnom postupe rozhoduje rozsah krvácania, jeho umiestnenie, stav pacienta a príčina poškodenia cievy.
Ďalšie zákroky na zníženie rizika opakovania
Na zníženie rizika ďalšej mozgovej príhody alebo tranzitórneho ischemického ataku môže lekár navrhnúť postup na otvorenie tepny zúženej plakom.
Karotická endarterektómia
Karotidová endarterektómia je chirurgický zákrok, pri ktorom sa odstráni plak blokujúci krčnú tepnu. Krčné tepny vedú pozdĺž každej strany krku a zásobujú mozog krvou.
Karotická endarterektómia môže znížiť riziko ischemickej cievnej mozgovej príhody, ale môže mať riziká najmä u ľudí, ktorí majú srdcové ochorenie alebo iné zdravotné problémy.
Angioplastika a stent
Pri angioplastike lekár zavedie katéter do krčných tepien cez tepnu v slabine a následne nafúkne balónik, aby sa zúžená tepna rozšírila. Potom je možné vložiť stent na podporu otvorenej tepny.
Monitorovanie po akútnej liečbe
Ak je pacient v ťažkom stave, je umiestnený priamo na jednotku intenzívnej starostlivosti, kde sú zabezpečené jeho základné životné funkcie, najmä dýchanie a činnosť srdca. Podávajú sa mu lieky na zabezpečenie prekrvenia mozgu podľa jeho stavu a príčiny príhody.
Po pohotovostnom ošetrení je pacient pozorne sledovaný najmenej jeden deň. Následne sa manažment cievnej mozgovej príhody zameriava na obnovu čo najväčšieho množstva funkcií a návrat k čo najväčšej miere samostatnosti.
Následky mozgového infarktu
Následky cievnej mozgovej príhody sú veľmi individuálne. Niekedy nemusia po prekonaní príhody zostať žiadne následky, najmä ak bola príhoda menšieho rozsahu a liečbu sa podarilo podať rýchlo.
- porucha reči;
- porucha prehĺtania;
- ochabnutie alebo ochrnutie končatín na jednej strane;
- poruchy citlivosti;
- ťažkosti so zrakom;
- poruchy chôdze a rovnováhy;
- bolesti;
- depresia a úzkosť;
- neschopnosť postarať sa o základné životné potreby.
Najhoršou možnosťou centrálnej mozgovej príhody je celková nedokrvenosť mozgu, ktorá vzniká najčastejšie ako priamy dôsledok zastavenia činnosti srdca. Jej dôsledkom môže byť hlboké bezvedomie alebo smrť mozgu.
Rehabilitácia po mozgovej príhode
Veľmi dôležitou a neopomenuteľnou zložkou liečby centrálnej mozgovej príhody je rehabilitácia, ktorá musí byť začatá čo najskôr po vyvedení pacienta z kritického stavu. Následky cievnej mozgovej príhody sú priamo úmerné kvalite a intenzite liečebnej rehabilitácie.
Už v akútnom stave je potrebné venovať zvýšenú pozornosť prevencii zatuhnutia svalov a väzov. Ochrnuté končatiny sa polohujú a vykonávajú sa s nimi pasívne pohyby, až kým sa nezačne s nácvikom aktívnych pohybov.
Pacient sa učí vhodným pohybom na lôžku, nadvihovaniu, pretáčaniu na zdravú a chorú stranu a posadeniu. Nacvičuje aj samoobslužné činnosti, ako sú hygiena, jedlo a obliekanie.
Pri poruchách reči je významná logopedická rehabilitácia. Vzhľadom na závažnosť ochorenia môže byť potrebná aj psychologická rehabilitácia a dlhodobá starostlivosť neurológa, rehabilitačného lekára a ďalších odborníkov.
Život po prekonaní cievnej mozgovej príhody
Po prepustení z nemocnice môžu zostať určité príznaky. Je veľmi individuálne, či a ako sa bude pacient z tejto udalosti zotavovať.
Ak zostali následky, pacient môže potrebovať starostlivosť rehabilitačného lekára, logopéda, neurológa a ďalších špecialistov. Existujú rôzne rehabilitačné pomôcky, ktoré môžu uľahčiť každodenný život.
Môže ísť napríklad o invalidný vozík, chodúľku, polohovaciu posteľ, držiak do sprchy či vane alebo matrac proti preležaninám. O vhodných pomôckach pacient dostane odporúčanie pri prepustení z nemocnice a predpísať si ich môže u rehabilitačného lekára.
Pri prepustení z nemocnice pacient dostane aj poučenie, aké lieky má užívať. Dôležité je sledovať hladinu cholesterolu v krvi, upraviť životosprávu, stravovať sa zdravšie a primerane zaradiť fyzickú aktivitu.
Prevencia mozgového infarktu
- dbajte na zdravú životosprávu;
- udržiavajte si zdravú telesnú hmotnosť;
- udržiavajte správnu hladinu cholesterolu;
- do jedálnička zaraďte veľa vlákniny, najmä v podobe zeleniny a ovocia;
- stravu majte pestrú a vyváženú;
- venujte sa rekreačnej fyzickej aktivite;
- absolvujte pravidelné preventívne prehliadky;
- doma si pravidelne merajte krvný tlak;
- pri opakovane zvýšenej hodnote nad 140/90 mmHg oslovte svojho všeobecného lekára;
- tlak si merajte v pokoji, najlepšie ráno hneď po zobudení;
- vyhýbajte sa fajčeniu, nadmernej konzumácii alkoholu, iným návykovým látkam a stresu;
- ak máte fibriláciu predsiení, užívajte lieky na riedenie krvi tak, ako vám ich predpísal lekár.
Pravidelné lekárske prehliadky pomáhajú mať pod kontrolou ochorenia, ktoré môžu zvýšiť riziko vzniku cievnej mozgovej príhody. Pri náhlom vzniku neurologických príznakov však preventívne opatrenia nenahrádzajú okamžité privolanie záchrannej zdravotnej služby.