Mozog a nepochopiteľné aktivity: čo ho udržiava v kondícii

Mozog zostáva aktívny a prispôsobivý počas celého života. Jeho funkcie podporuje pravidelná stimulácia prostredníctvom učenia, pamäťových úloh, spoločenských hier, komunikácie, kultúry, pohybu, kvalitného spánku a oddychu.

Aj v dospelom veku stále máme potenciál rozvíjať svoje mozgové funkcie vďaka plasticite (prispôsobivosti) mozgu, a to prostredníctvom ich stimulácie a pravidelného tréningu. Pravidelný a každodenný tréning má zmysel v každom veku.

Čo znamená, že mozog je plastický

Mozog nie je statický - dokáže sa meniť a prispôsobovať vďaka procesu nazývanému neuroplasticita. Neuroplasticita znamená, že „mozog sa vie meniť a zlepšovať“.

Keď robíte niečo opakovane, mozog si vytvára nové spojenia - ako keby ste vyšľapali nový chodník v lese. Pravidelné „cvičenie mozgu“ podporuje rast nových neurónových spojení v jeho rôznych častiach a posilňuje vaše nervové bunky.

Prepojené neuróny vytvárajú nervové siete, ktoré pri systematickom „posilňovaní mozgu“ rastú. Neuróny sa zväčšujú a pracujú efektívnejšie, takže sa zlepšuje Vaša koncentrácia, myslenie aj pamäť.

Kto si pravidelne trénuje mozog, môže premýšľať iným spôsobom, aktivuje rôzne oblasti mozgovej kôry a mozog sa tak učí pracovať svižnejšie a rýchlejšie.

Aktivity, ktoré podporujú mozgové funkcie

„Akákoľvek aktivita mu prospieva - komunikácia, udržiavanie sociálnych vzťahov, literatúra, nové podnety, kultúra, umenie, pestovanie koníčkov, spoločenské hry, učenie sa cudzích jazykov,“ priblížili odborníci.

Pre mozog je „živou vodou“ tiež učenie nových zručností, napríklad cudzí jazyk, hra na hudobný nástroj, alebo práca s novým softvérom. Tréning je dôležitý aj pre uchovanie si zručností, ako je čítanie a počítanie.

Pri rôznych cvičeniach môžete zapojiť všetkých 5 zmyslov: zrak, čuch, chuť, sluch aj hmat. K plnému využitiu našej mozgovej kapacity je potrebné využívať obidve mozgové hemisféry - ľavú aj pravú, pretože jedna bez druhej nedokáže správne fungovať.

Tréning pamäti a logického myslenia

Aktívnu treba udržiavať aj pamäť, ktorej výkon sa môže vekom znižovať. „Dôležité je používať aj vlastnú pamäť, nielen tú digitálnu.“

Skúste svoj mozog priebežne stimulovať napríklad vedomostnými súťažami, rébusmi, krížovkami, sudoku, pexesom alebo šachom. Výborné je aj pravidelné riešenie hlavolamov, pamäťových hier a logických úloh.

Často však stačia aj jednoduché pamäťové cvičenia, napríklad zapamätanie si zoznamu slov a následné zopakovanie, opakovanie príbehu alebo textu vlastnými slovami.

Alebo metóda loci, mnemotechnická pomôcka, ktorá využíva známe prostredie na zapamätanie si informácií. Princíp spočíva v asociácii informácií s konkrétnymi miestami v mentálne uloženom priestore.

Pre tréning mozgu je vhodná aj mentálna matematika, napríklad násobilka v hlave bez kalkulačky alebo odčítanie určitých čísiel od tisícky. Dobre funguje aj denník spätnej reflexie, do ktorého si každý večer zapíšete tri udalosti dňa a prehráte si ich spätne v hlave.

Tým sa výborne trénuje autobiografická pamäť, ktorá sa pri Alzheimerovej chorobe zhoršuje ako jedna z prvých. Odporúča sa tiež striedanie rôznych typov úloh, aby bol mozog vystavený novým výzvam.

Spoločenské hry ako mentálna gymnastika

Presne ten istý typ „mentálnej gymnastiky“ si trénujete aj vtedy, keď sedíte pri stole a hráte obyčajnú spoločenskú hru. Pritom sú to situácie zo života, zabalené do zábavy - plánovanie, vyjednávanie, sústredenie, rýchle rozhodovanie.

Spoločenské hry nie sú len „zabíjač času“. V skutočnosti cez ne mozog trénuje veci, ktoré používate každý deň. A pointa je tá, že to robíte prirodzene, bez bifľovania a bez stresu.

Neuroplasticita v praxi

Keď robíte niečo opakovane, mozog si vytvára nové spojenia - ako keby ste vyšľapali nový chodník v lese. A hry sú na takéto „vyšliapanie chodníkov“ úplne ideálne.

Predstavte si, že hráte Catan a riešite, či vymeniť ovcu za tehlu. V tom momente sa zapína vaša prefrontálna kôra - časť mozgu, ktorá má na starosti plánovanie a rozhodovanie.

Výskum z roku 2024 ukazuje, že strategické hry menia oblasti mozgu, ktoré súvisia s pozornosťou, pamäťou a riešením problémov.

Dopamín a okamžitá spätná väzba

Dopamín je chemická látka v mozgu, ktorá sa uvoľní, keď sa vám niečo podarí. Nemusí to byť veľké víťazstvo - stačí dobrý ťah, rýchla reakcia alebo úspešná výmena v hre.

Keď hráte, dostanete úlohu (postav, vymysli, vyhraj), urobíte rozhodnutie a hneď vidíte výsledok. A práve táto okamžitá spätná väzba spôsobí dopamínový „klik“.

Mozog si povie: „Toto je užitočné, toto si zapamätám.“ Preto je učenie v hrách rýchlejšie než z učebníc:

• učebnica = pasívne info
• hra = skúsenosť + emócia + výsledok

A mozog miluje skúsenosť.

Hry ako simulácia života

Keď hráte Risk, Ticket to Ride alebo inú strategickú hru, riešite takmer rovnaké veci ako v práci: máte obmedzené zdroje, musíte plánovať dopredu, reagujete na súperov, rozhodujete sa pod tlakom.

Mozog si pri hraní vytvára užitočné „modely“ situácií: „toto rozhodnutie fungovalo“ alebo „toto nie, nabudúce to spravím inak“.

A presne takto sa učíme v každodennom živote - lenže hry to zrýchľujú a zjednodušujú. Je to bezpečný priestor, kde môžete robiť odvážne rozhodnutia a pozorovať ich následky bez reálnych škôd - no s veľmi reálnym tréningovým efektom.

Logika, plánovanie a strategické myslenie

Strategické a logické hry sú výborným tréningom pre mozog, pretože vás nútia premýšľať niekoľko krokov dopredu, sledovať situáciu na „hernom trhu“ a rozhodovať sa podľa toho, čo práve máte - alebo čo vám chýba.

A čím viac takýchto rozhodnutí urobíte, tým rýchlejšie a presnejšie dokážete rozmýšľať aj v bežnom živote. Čím viac možností mozog porovná, tým rýchlejšie sa učí robiť dobré rozhodnutia.

Predvídanie dôsledkov

Keď hráte Carcassonne, neukladáte kartičku len tak náhodne. Rozmýšľate. Kam ju položiť, aby ste získali body? Neotvárate tým náhodou priestor pre súpera? A čo ak si necháte túto možnosť na neskôr?

Takto vzniká prirodzený tréning plánovania. Nemusíte si nič zapisovať, nič memorovať - mozog sa učí z každej akcie.

Podobne to funguje v Catane - strategickej klasike, kde pri každej výmene a každom ťahu zvažujete, či sa vám oplatí stavať cestu, šetriť suroviny alebo vyjednávať so súpermi.

Ak však chcete ísť ešte hlbšie, presne ten istý princíp nájdete aj v hre Brass: Birmingham, ktorá je často označovaná ako jedna z najlepších strategických hier na svete.

Taktika a stratégia

Taktika sú rýchle kroky „tu a teraz“. Stratégia je dlhodobý plán. Šach je dokonalou ukážkou tohto rozdielu.

Taktické je rozhodnutie, ktorú figúrku teraz ochránite. Strategické je celkové nastavenie hry - kam smerujete a aké pozície chcete vybudovať.

Podobne v Catane:

• takticky rýchlo vymeníte surovinu, aby ste mohli stavať hneď teraz,
• strategicky plánujete rozmiestnenie ciest a osád tak, aby vám súperi do budúcna nezablokovali možnosti.

V Brass: Birmingham je tento rozdiel ešte výraznejší. Taktické sú jednotlivé akcie v kole, no stratégia spočíva v tom, kedy investovať, kedy brzdiť a kedy nechať súperov spraviť chybu za vás.

Taktické rozhodnutie je napríklad to, keď rýchlo odošlete e-mail, nech máte pokoj. Naopak, stratégia je dlhodobejšie uvažovanie typu: „Ako vysadím a nakombinujem zeleninu v záhrade, aby som mal lepšiu úrodu“ - teda pohľad na širší cieľ a smer, ktorým sa chcete uberať.

Hry veľmi prirodzene ukazujú rozdiel medzi týmito dvoma spôsobmi rozmýšľania a zároveň vás učia používať ich súčasne. Vďaka nim si nielen uvedomíte, kedy je vhodné rýchlo reagovať, ale aj to, kedy je rozumnejšie premyslieť si ďalší postup s dlhším výhľadom.

Príklady hier na logiku a stratégiu

Šach učí rozmýšľať v súvislostiach a pripraviť si niekoľko možných scenárov. Catan rozvíja schopnosť vyjednávať, predvídať a pracovať s obmedzenými zdrojmi.

Carcassonne je ideálne pre začiatok strategického myslenia. Memoir 44 trénuje čítanie mapy, predvídanie ťahov súpera a rozhodovanie pod tlakom.

Koncentrácia a pamäť v čase digitálneho multitaskingu

Žijeme v dobe, keď na nás celý deň bliká niečo nové - správy, notifikácie, rýchle videá, otvorených dvadsať kariet v prehliadači a ešte USB kľúč plný ďalších dát zapichnutý v počítači.

Mozog je pritom nastavený na sústredenie sa na jednu vec naraz, no realita mu to nedovoľuje. Nie je preto prekvapením, že sa dnes mnohým ľuďom ťažko sústredí, rýchlo zabúdajú alebo majú pocit, že im myšlienky skáču z jednej strany na druhú.

V podstate ide o opak multitaskingu. Kým multitasking mozog rozhádže, hry ho „stiahnu späť“ do jedného jasného bodu.

Hry, ktoré trénujú pozornosť

Typickým príkladom je Dobble, pri ktorom sa mozog prepne do režimu okamžitého hľadania vzorov. Vaša pozornosť sa zostrí a krátkodobá pamäť pracuje na plné obrátky, pretože musíte rýchlo vyhodnotiť, čo vidíte, a rozhodnúť sa.

Podobný efekt má aj Cortex, ktorý kombinuje pamäťové úlohy, rýchlosť, postreh a logické uvažovanie. A ak chcete posilniť pozornosť trochu pokojnejším spôsobom, skvelým nástrojom je Dixit, kde sa sústredenie presúva na obrazy, príbehy a jemné detaily.

Hranie týchto hier je pre mozog ako malé, ale pravidelné fitness cvičenie. Používate pracovnú pamäť, trénujete schopnosť udržať pozornosť a zároveň zlepšujete rýchlosť spracovania informácií.

Vďaka tomu dokážete neskôr ľahšie prepnúť do sústredeného režimu aj pri školských alebo pracovných úlohách.

Rozhodovanie, riziko a obmedzené zdroje

Strategické hry sú v podstate malé modely reálneho sveta. Každý ťah niečo stojí, každá možnosť má svoje plusy aj mínusy a nikdy nemáte k dispozícii všetko, čo by ste chceli.

Vo väčšine strategických hier pracujete s tým, čo práve máte - pár herných peňazí, zopár akcií alebo obmedzené karty. V Risku musíte použiť armády múdro, pretože ich počet je vždy limitovaný.

V Monopoly premýšľate, či investovať do pozemkov, riskovať kúpu nehnuteľnosti alebo šetriť na neskôr. Tieto hry vás prirodzene nútia rozhodovať sa v podmienkach, ktoré dobre poznáte aj z reality.

Príklady strategických hier

Každá z týchto hier má iný typ rozhodovania, no všetky majú jedno spoločné: zlepšujú schopnosť myslieť v súvislostiach, premýšľať dopredu a vybrať si riešenie, ktoré dáva najväčší zmysel.

Sociálny a emočný význam hier

Spoločenské hry síce trénujú logiku, pamäť či stratégiu, ale ich ďalšia veľká výhoda je často prehliadaná: zlepšujú vzťahy.

Keď sedíte pri stole, zdieľate spoločný čas, myšlienky, smiech a situácie, ktoré sa jednoducho nedajú preniesť do online sveta. Hry vás vtiahnu do komunikácie, aj keď ste introvert, a pomáhajú vytvoriť prirodzenú atmosféru, v ktorej sa ľudia spájajú rýchlejšie a ľahšie.

Empatia, dôvera a tímová spolupráca

Pri hraní vznikajú momenty, ktoré vás nútia rozmýšľať aj nad tým, čo sa deje v hlave druhých - odhadnúť ich ťahy, pochopiť ich motivácie alebo spolupracovať na spoločnom cieli.

Práve to rozvíja empatiu a schopnosť vidieť situácie z inej perspektívy. Vďaka tomu sa medzi ľuďmi prirodzene buduje dôvera.

Často sa pri tom odhalia aj vlastnosti, ktoré v bežnej konverzácii vôbec nevyjdú na povrch - kto je dobrý v organizovaní, kto v nápadoch, kto je trpezlivý alebo kto dokáže upokojiť situáciu, keď sa hra láme.

To všetko prispieva k rozvoju tímovej spolupráce, či už v rodine, medzi kamarátmi alebo v pracovnom tíme.

Prečo sa hranie hodí rodinám a kolektívom

V rodine hry pomáhajú vytvárať rituál - chvíľu, keď si sadnete a naozaj sa venujete jeden druhému. Pre rodičov a deti sú to výborné tréningové situácie, kde sa dá hovoriť o emóciách, učiť sa trpezlivosti aj zdravej súťaživosti.

V kolektívoch majú hry výhodu v tom, že z nich zmizne formálnosť. Ľudia sa rozprávajú, prirodzene spolupracujú a rýchlo odbúravajú ostych.

Aj preto sa hry čoraz častejšie využívajú v tímoch, ktoré potrebujú lepšie spolu komunikovať.

Pohyb ako tréning pre mozog

Fyzická aktivita je zároveň jedným z najdôležitejších nástrojov pre zdravie mozgu. Moderná neuroveda ukazuje, že pravidelný pohyb nie je iba prevenciou obezity a civilizačných chorôb, ale chráni aj pamäť, podporuje učenie, zlepšuje náladu a znižuje riziko demencie.

Telo a myseľ sú prepojené omnoho viac, než sme si dlhé roky mysleli. A práve mozog je orgán, ktorý z pohybu profituje snáď najviac.

Prekrvenie mozgu a neuroplasticita

Pri fyzickej aktivite alebo aeróbnom cvičení, ako sú chôdza, beh alebo plávanie, dochádza k zvýšeniu prietoku krvi mozgom, takže dostáva viac kyslíka a živín.

To podporuje rast nových mozgových buniek, posilňuje spojenie medzi nimi a podporuje neuroplasticitu, teda schopnosť mozgu meniť svoju štruktúru a funkciu v reakcii na skúsenosti, učenie, zranenie alebo zmeny.

Pravidelný pohyb stimuluje tvorbu nových nervových spojení a dokonca aj nových neurónov v hipokampe, oblasti kľúčovej pre pamäť a učenie.

BDNF, nálada a spánok

Cvičenie je tiež stimulom pre uvoľňovanie tzv. BDNF (brain-derived neurotrophic factor), čo je „zázračná“ molekula pre mozog, ktorá hrá kľúčovú úlohu pri tvorbe nových neurónov.

Pohyb zvyšuje jeho hladiny, čo podporuje rast a prežitie neurónov, zlepšenie synaptickej plasticity, rýchlejšie učenie a lepšiu pamäť.

Je všeobecne známe, že pri fyzickej aktivite sa v tele uvoľňujú endorfíny - tzv. hormóny šťastia. Tie prispievajú k zlepšeniu nálady, zníženiu stresu a úzkosti.

Pravidelné cvičenie taktiež znižuje hladinu kortizolu - stresového hormónu, ktorý pri dlhodobom pôsobení môže nervové bunky poškodzovať.

Ľudia, ktorí sa pravidelne hýbu, majú tiež kvalitnejší a hlbší spánok. Dobrý spánok je zásadný pre regeneráciu mozgu, konsolidáciu pamäte a celkovú duševnú pohodu.

Nedostatok spánku, naopak, negatívne ovplyvňuje sústredenie, rýchlosť myslenia, ale aj emočnú stabilitu.

Aký pohyb prospieva mozgu

• Aeróbne cvičenie - beh, cyklistika, rýchla chôdza, plávanie: preukázateľne zlepšujú pamäť a podporujú neuroplasticitu.
• Silový tréning - zvyšuje hladinu rastových faktorov, podporuje zdravie kostí a nepriamo aj mozgu.
• Koordinačné cvičenia - tanec, bojové umenia, loptové hry: kombinujú fyzickú aktivitu s učením nových pohybových vzorcov, čo posilňuje prepojenia mozgových oblastí.
• Jóga a dychové cvičenia - znižujú stres a podporujú prepojenie tela a mysle, čím zlepšujú psychickú odolnosť.

Pri všetkých týchto aktivitách dochádza k zapojeniu viacerých mozgových oblastí, posilňuje sa koordinácia, prepojenie tela a mysle a nemenej dôležité sú aj sociálne kontakty.

Minimálne by to malo byť 150 minút aspoň miernej aeróbnej aktivity týždenne a 2× týždenne silový tréning. Každá ďalšia minúta alebo hodina navyše sa počíta k dobru!

Nie je potrebné tráviť hodiny v posilňovni - dôležitá je pravidelnosť, radosť z pohybu a VŽDY dobrá nálada! Aj malé dávky sa rátajú - 10 minút pohybu niekoľkokrát denne je lepšie ako nič.

Pohyb a ochrana mozgu pred starnutím

Pravidelná fyzická aktivita pomáha spomaliť prirodzený úbytok mozgovej hmoty, ku ktorému dochádza s vekom. Štúdie ukazujú, že starší ľudia, ktorí pravidelne cvičia, majú lepšie kognitívne funkcie a menšie riziko vzniku neurodegeneratívnych ochorení, ako je Alzheimerova choroba či demencia.

Vedci uvádzajú, že zásadné obdobie pre prevenciu demencie a Alzheimerovej choroby je stredný vek, teda obdobie medzi 40 - 60 rokom života.

Pohyb prospieva aj seniorom (65+), preto nikdy nie je neskoro s pravidelným pohybom začať. V prvom rade je to Alzheimerova choroba, ktorej riziko vzniku odďaľuje fyzická aktivita o 30 - 50 percent.

Prehrané nie je ani pokiaľ už bola diagnostikovaná, aj tu hrá pohyb dôležitú úlohu - spomaľuje progresiu ochorenia a podporuje lepšiu výkonnosť v testoch pamäti a pozornosti.

Pohyb je dobrou prevenciou aj pre cievnu mozgovú príhodu, Parkinsonovu chorobu, vysoký krvný tlak, diabetes 2. typu ale aj pre depresiu a úzkosť, ktoré sú u seniorov často spojené s poklesom kognitívnych funkcií.

Čítanie, počítanie a celoživotné učenie

Platí to aj pre zručnosti, ako je čítanie a počítanie. S pribúdajúcim vekom sa niektoré kognitívne funkcie a zručnosti postupne zhoršujú. Nie je to však nevyhnuté a dobrou správou je, že proti tomu môžeme pôsobiť vlastnou aktivitou.

U ľudí, ktorí v práci veľa počítajú a čítajú, dochádza k znižovaniu zručností oveľa neskôr a taktiež je u nich pokles menej dramatický. Potvrdzuje sa tak, že mozog je ako sval, čím viac ho trénujeme, tým lepšie funguje.

Ukázalo sa, že používanie týchto zručností na dennej báze rozhoduje o tom, ako dlho zostanú uchované, respektíve ako rýchlo sa v priebehu života vytratia.

Ľudia, ktorí v práci často počítajú, napríklad zostavujú rozpočet alebo prepočítavajú náklady, alebo využívajú čitateľské zručnosti, odpovedajú na e-maily, listy a podobne, dosahujú výrazne lepšie výsledky ako priemer.

Celkovo výsledky ukazujú, že pokles zručností nie je daný len vekom, ale že rozhodujúcu úlohu tu zohráva pravidelný tréning, ktorý má aj po prekročení vekovej hranice 65 rokov zmysel.

Jednoduchý týždenný plán mentálneho tréningu

Každý deň by mal byť pestrý, kombinuje rôzne typy mozgovej aktivity po dobu 45 - 60 minút.

Prestávky a aktivity pre deti

Keď sú deti sústredené a tvrdo pracujú na svojich úlohách, po určitej dobe sa môžu unaviť. Aby mohli ďalej pracovať a aby tiež mali motiváciu, je potrebné robiť prestávky, ktoré mozgu pomáhajú.

Ak by sa prestávky nedodržiavali, nedokázali by sa ďalej sústrediť, zhoršila by sa im pamäť, neskôr by sa mohla objaviť aj úzkosť, stres a celkový nepokoj.

Z tohto dôvodu odborníci odporúčajú využívať prestávky v učení tak, aby sa mozog detí od pôvodnej činnosti odreagoval a zároveň naštartoval k ďalšiemu učeniu.

Je dobré striedať rôzne formy fyzickej aktivity a tiež relaxačné techniky. Niekedy stačia úplne jednoduché aktivity a mozog dieťaťa sa veľmi rýchlo naštartuje a je pripravený na ďalší výkon.

Pohybové prestávky

• Tanec: Krátku prestávku pri učení môžete využiť aj tak, že pripravíte niekoľko piesní. Nechajte deti tancovať podľa vlastnej fantázie niekoľko minút.
• Balóny: Povedzte deťom, aby sa balóny nedotýkali podlahy. Neustále sa musia snažiť o to, aby lietali vo vzduchu.
• Pohyby zvierat: Deti môžu stáť na jednej nohe ako plameniak, plaziť sa ako had, stáť ako surikaty, behať ako gepard a chodiť ako tučniak.
• Žonglovanie: Výborná aktivita nielen na rovnováhu, ale aj na reštart mozgu, je žonglovanie.
• Joga: Niektoré cvičenia z jogy dobre poslúžia aj na rýchle osvieženie mozgu, keď sú deti unavené.
• Fyzická aktivita: Choďte von na vzduch, prejdite sa po okol itých cestičkách, zahrajte si futbal v parku, zabehnite si a podobne.

Upokojenie a zmena pozornosti

• Pierko: Pustite jemnú hudbu a povedzte deťom, nech jemne fúkajú na pierko.
• Veža: Dajte deťom plastové poháre a štvorce z tvrdého papiera. Povedzte im, aby sa pokúsili postaviť čo najvyššiu vežu z pohárov.
• Meditácia: Deti, ktoré meditujú, si dokážu lepšie udržiavať svoju pozornosť a zostať dlhšie zamerané na svoju úlohu.
• Počúvanie príbehu: Keď si deti potrebujú oddýchnuť alebo preorientovať myšlienky iným smerom, môže im v tom pomôcť aj počúvanie príbehov.
• Čmáranie: Dovoľte deťom niekoľko minút kresliť len to, čo chcú. Môže to pre nich byť upokojujúce.
• Hlboké dýchanie: Hlboké dýchanie predstavuje rýchly spôsob, ako zmierniť úzkosť a tiež pomáha deťom v tom, aby sa pripravili na ďalšiu úlohu, ktorá je pred nimi.

Ideálne je, keď prestávku dáte skôr, ako si všimnete, že deti prežívajú hlbokú únavu alebo stratili sústredenosť. Je dobré, keď dokážete vystihnúť rovnováhu medzi prestávkami a učením.

Čo mozgu prospieva a čo mu škodí

Prospešná je pre mozog aj kvalitná a vyvážená strava či dostatok tekutín. Výkonnosť mozgu zvyšuje aj kvalitný spánok, pravidelná fyzická aktivita, pohyb na čerstvom vzduchu či krátke prestávky a oddych počas dňa.

„Prospieva pohľad z okna, chôdza po schodoch, hlboké dýchanie, krátka meditácia.“ Radí tiež obmedziť používanie informačných a komunikačných technológií na nutnú mieru.

Dobré je tiež mať v byte i v pracovnom prostredí zóny bez akýchkoľvek technológií. Funkcii mozgu škodí aj dlhodobý a chronický stres, fajčenie či nadmerné užívanie alkoholu.

Mentálne cvičenie je rovnako dôležité ako fyzické a najlepší efekt sa dostaví až v kombinácii oboch. Keď sa k tomu ešte pridajú sociálne kontakty, zdravá strava a dostatočný spánok, máte vyhraté.

Výskumníci z University of California v San Diegu zistili, že týždňový program kombinujúci meditáciu a ďalšie techniky práce s mysľou a telom dokáže rýchlo vyvolať merateľné zmeny v mozgovej aktivite aj v biológii krvi.

Štúdia sledovala 20 zdravých dospelých, ktorí absolvovali 7-dňový pobyt vedený odborníkom na neurovedu a autorom Joeom Dispenzom. Účastníci absolvovali prednášky a približne 33 hodín riadenej meditácie, ako aj skupinové „liečivé“ aktivity.

Po absolvovaní programu vedci zaznamenali viacero významných zmien. Zmeny v mozgu zahŕňali zníženú aktivitu v oblastiach spojených s vnútorným „mentálnym šumom“, čo naznačuje efektívnejšie fungovanie mozgu.

Výskum zatiaľ zahŕňal zdravých ľudí, no vedci chcú preskúmať, či by podobné programy mohli pomôcť aj pri chronickej bolesti, poruchách nálady a problémoch s imunitou.

tags: #mozog #a #nepochopitelne #aktivity