Liečba nezhubného nádoru na mozgu závisí najmä od jeho typu, veľkosti, umiestnenia, rastu a vzťahu k dôležitým oblastiam mozgu. Ak sa dá bezpečne odstrániť celý, základnou liečbou býva neurochirurgická operácia. Ak je nádor uložený v citlivej alebo neoperovateľnej oblasti, môže sa zvoliť dlhodobé sledovanie, opakovaná operácia pri raste alebo vzniku príznakov, prípadne stereotaktická rádiochirurgia či iná forma ožarovania.
Nezhubný nádor rastie spravidla pomaly a nešíri sa rovnakým spôsobom ako zhubný nádor, ale jeho umiestnenie v mozgu môže viesť k závažným následkom. Aj nádor s biologicky priaznivým správaním môže utláčať mozgové tkanivo, zvyšovať vnútrolebečný tlak, vyvolávať epileptické záchvaty alebo poškodzovať centrá zodpovedné za pohyb, reč, zrak, sluch, pamäť a ďalšie funkcie.
Čo znamená nezhubný nádor na mozgu
Benígny alebo nezhubný mozgový nádor je nádor, ktorého biologické správanie nie je také agresívne ako pri nádore zhubnom. Spravidla rastie pomaly a od určitej veľkosti svojím objemom utláča okolité zdravé tkanivo mozgu. Príznaky závisia od veľkosti nádoru a hlavne od jeho umiestnenia.
Nezhubný nádor mozgu je však pojem zavádzajúci. Ak sa nachádza v životne dôležitej oblasti, z ktorej ho neurochirurgovia nie sú schopní odstrániť, môže mať podobné následky ako nádor zhubný.
Nádor na mozgu je abnormálny rast buniek v mozgu alebo v okolitých štruktúrach. Niektoré nádory rastú pomaly a nie sú rakovinové (benígne), zatiaľ čo iné rastú rýchlejšie a môžu byť rakovinové (malígne). Aj nerakovinové nádory môžu spôsobiť problémy, pretože mozog je veľmi citlivý a dôležitý orgán.
Oba typy môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy, pretože mozog riadi základné funkcie, ako je pohyb, reč, pamäť a dýchanie.
Prečo môže byť nezhubný nádor nebezpečný
Príznaky mozgových nádorov vo všeobecnosti závisia od umiestnenia a veľkosti nádoru. Niektoré nádory spôsobujú priame poškodenie napádaním mozgového tkaniva, zatiaľ čo niektoré nádory spôsobujú tlak na okolitý mozog.
Pri posudzovaní liečby preto nestačí vedieť iba to, či je nádor nezhubný alebo zhubný. Dôležité je aj to, či rastie, či spôsobuje opuch alebo blokuje cirkuláciu mozgovomiechového moku a či sa nachádza v blízkosti oblastí zodpovedných za reč, pohyb, zrak, sluch, rovnováhu alebo hormonálnu reguláciu.
Nádor brániaci cirkulácii likvoru môže spôsobiť hydrocefalus. Fokálne príznaky zahŕňajú epilepsiu a neurologické deficity charakteristické pre lokalizáciu nádoru.
Najčastejšie typy nezhubných nádorov
Meningeóm
Meningeóm je najčastejší primárny nádor mozgu, ktorý predstavuje viac ako 30 % všetkých nádorov mozgu. Meningeómy vznikajú v mozgových blánach, troch vonkajších vrstvách tkaniva, ktoré pokrývajú a chránia mozog tesne pod lebkou. Ženy sú s meningiómami diagnostikované častejšie ako muži.
Meningeómy sú pomaly rastúce extraaxiálne tumory mozgu vyrastajúce z mozgových obalov. Vyskytujú sa kdekoľvek, kde sa nachádzajú arachnoidálne bunky, ďalej v oblasti villi arachnoidales a v mieste sinus durae matris.
Tvoria 15 - 20% primárnych intrakraniálnych tumorov, pričom vrchol incidencie je vo veku 45 rokov a s prevahou u žien. Približne 30% meningeómov sa nachádza pozdĺž falx cerebri a v parasagitálnej oblasti, 20% v oblasti konvexity.
Podľa histologického nálezu a správania sa meningeómy delia na benígne alebo klasické, atypické a malígne formy. Benígne alebo klasické meningeómy tvoria 90 - 95% prípadov.
Ak však meningeóm narastie do väčších rozmerov, môže byť príčinou závažných symptómov, spôsobuje útlak mozgu alebo miechy, alebo prerastá do okolitého mozgového tkaniva.
Neurofibróm a schwannóm
Neurofibrómy sú benígne nádory, ktoré sa môžu vyvinúť na ktorejkoľvek časti nervov v tele a často sú bezbolestné. Tieto mäsité, mäkké výrastky sa môžu občas vytvoriť na mieche, hlavových nervoch alebo mozgu.
Neurofibromatóza typu 1 (NF1) je dedičné ochorenie charakterizované mnohými neurofibrómami ako jedným zo svojich príznakov.
Schwanóm vzniká v nervových obaloch, často vo vestibulárnych nervoch vnútorného ucha, ktoré súvisia s rovnováhou. Typicky ide o benígne nádory.
Osteóm
Osteómy sú benígne kostné nádory, ktoré sa zvyčajne objavujú na lebečnej báze a kostiach tváre. Tieto pomaly sa rozširujúce nádory zvyčajne neprejavujú žiadne príznaky.
Veľké osteómy však môžu spôsobiť problémy s dýchaním, zrakom alebo sluchom, ak sa vyvinú v špecifických oblastiach mozgu.
Obrovskobunkový nádor
Obrovskobunkové nádory, pomenované podľa svojich extrémne veľkých buniek, sú zriedkavé kostné nádory, ktoré zvyčajne postihujú kosti nôh a paží. Môžu sa nachádzať aj v lebke.
Väčšina obrovskobunkových nádorov je benígnych a vyskytuje sa u pacientov vo veku 20 až 40 rokov.
Niektoré pomaly rastúce gliómy
Gliómy sú nádory, ktoré sa vyvíjajú z gliových buniek. Tieto bunky zvyčajne podporujú štruktúru centrálneho nervového systému, poskytujú mu výživu, čistia bunkový odpad a rozkladajú odumreté neuróny.
Gliómy ako celok patria medzi najčastejšiu skupinu mozgových nádorov. Presný pôvod vzniku týchto tumorov zatiaľ nie je známy, predpokladá sa, že nádorové bunky vychádzajú z gliálnych buniek, respektíve prekurzorových gliových buniek.
Grade I alebo pilocytický astrocytóm je pomaly rastúci nádor, ktorý je väčšinou benígny (nezhubný) a zriedkakedy sa rozširuje do okolitého tkaniva, častejšie sa vyskytuje u detí než u dospelých.
Grade II alebo “low-grade” difúzny astrocytóm je pomaly rastúci tumor, ktorý sa často šíri do okolitého tkaniva a môže sa zmeniť na “high-grade”. Hoci môže rásť pomaly, jeho infiltratívne správanie znamená, že sa nedá vždy bezpečne úplne odstrániť.
Príznaky nezhubného nádoru na mozgu
Príznaky sú variabilné. Nádor často zvyšuje tlak vnútri lebky, to sa prejaví bolesťami hlavy, ktoré pacienta budia zo spánku - ich intenzita a frekvencia časom narastajú, úporným vracaním s nevoľnosťou alebo bez nej, poruchami zraku.
Ďalšie príznaky sú špecifické pre lokalizáciu nádoru. Ide o epileptický záchvat (často prvý príznak), poruchy reči, poruchy chôdze a pohybu, dvojité videnie, nerovnakú veľkosť zorničiek, novovzniknuté škúlenie do jednej strany, pískanie v ušiach, zmenu osobnosti, poruchy rovnováhy.
Celkové príznaky
- Bolesti hlavy, ktoré môžu byť výrazné a môžu sa zhoršovať pri aktivite alebo v skorých ranných hodinách.
- Epileptické záchvaty, ktorých prejavy môžu byť veľmi rôznorodé.
- Zmena zmyslového vnímania - zraku, chuti, čuchu, sluchu.
- Zmena osobnosti a povahy.
- Nevoľnosť a zvracanie.
- Únava a ospalosť.
- Problémy so spánkom.
- Problémy s pamäťou.
- Ťažkosti s chôdzou a s vykonávaním bežných denných úkonov.
Bolesť hlavy býva typicky výraznejšia ráno, môže sa zmierniť po zvracaní či fyzickej aktivite. Ťažkosti sú spôsobené rastom tumoru a indukovaným opuchom mozgu, prípadne blokádou likvorových ciest a vznikom hydrocefalu.
Príznaky podľa umiestnenia nádoru
- Strata rovnováhy a ťažkosti s jemnou motorikou - pri nádoroch v mozočku.
- Zmeny úsudku, osobnosti, šuchtavosť a slabosť svalov - pri nádoroch frontálneho laloku mozgu.
- Čiastočná alebo kompletná strata zraku - pri nádoroch v okcipitálnom laloku alebo temporálnom laloku.
- Zmeny v reči, sluchu, pamäti a emóciách, agresivita a ťažkosti s porozumením alebo hľadaním správnych slov - pri nádoroch frontálneho alebo temporálneho laloku mozgu.
- Zmenené hmatové vnímanie, jednostranná slabosť rúk alebo nôh a zmätenosť vo vnímaní pravej a ľavej strany - pri nádoroch frontálneho alebo parietálneho laloku mozgu.
- Neschopnosť hľadieť hore - pri nádoroch epifýzy.
- Laktácia, zmeny v menštruačnom cykle a rast dlaní a chodidiel v dospelom veku - pri nádoroch hypofýzy.
- Ťažkosti s prehĺtaním, slabosť tvárových svalov, brnenie a zdvojené videnie - pri nádoroch v mozgovom kmeni.
Pokiaľ na sebe spozorujete nezvyčajné bolesti hlavy, ktoré sa zhoršujú hlavne po prebudení, objavujúce sa epileptické záchvaty, náhle vracanie, predovšetkým ráno a bez predchádzajúcej nevoľnosti, dvojité či hmlisté videnie, respektíve aj náhle zhoršenie zraku, zhoršenie čuchu alebo sluchu, problémy s rozprávaním, náhla zajakavosť, problémy s motorikou, triašku rúk, výpadky pamäti, zmätenosť, dezorientáciu a iné náhle zmeny osobnosti a správania, je potrebné vyhľadať lekára.
Diagnostika pred rozhodnutím o liečbe
Na základe neurologického vyšetrenia pacienta odošlú na magnetickú rezonanciu (MR). Tá predstavuje najspoľahlivejšiu diagnostickú metódu.
Po klinickej analýze, ktorá zahŕňa rodinnú a osobnú anamnézu a objektívny nález, diagnostika začína zväčša vyšetrením magnetickou rezonanciou. Pokiaľ sa na MR zobrazí tumor mozgu, typizácia nádoru sa ďalej skúma zo vzorky nádorového tkaniva odobratého pri biopsii alebo operácii.
Magnetická rezonancia
MR nevyužíva rtg lúče a vytvára detailný obraz, ktorý na CT nemusí byť viditeľný, preto je táto metóda v súčasnosti preferovaná. Prostredníctvom MR sa zobrazujú tumory mozgu, miechy, prípadne oboch.
Pri intravenóznom podaní kontrastnej látky, ktorou je gadolínium, sa tumory zobrazujú prehľadnejšie. Na niektorých pracoviskách sa realizuje rozšírené vyšetrenie, napríklad traktografia, perfúzna a funkčná MR alebo spektroskopia.
O diagnostike mozgových nádorov pomocou magnetickej rezonancie povedala neurologička, že je dlhšia ako klasické MRI vyšetrenie, lebo takéto vyšetrenie je rozšírené aj o sekvencie, ktoré sa štandardne nerobia.
Biopsia a histologické vyšetrenie
Vzorka nádorového tkaniva je väčšinou potrebná na definitívne stanovenie typu nádoru. Biopsia môže byť samostatný výkon alebo súčasť operácie, pri ktorej sa môže odstrániť celý nádor alebo jeho väčšina.
Typ nádoru sa dá určiť až po odobratí vzorky počas operácie. Niekedy je operácia iba čiastočná v prípade, že sa nádor nedá odstrániť celý a jej úlohou je zmierniť príznaky ochorenia.
Histológiou sa zisťuje druh nádoru, grade, teda stupeň, a molekulárne vlastnosti, ktoré určujú rýchlosť rastu tumoru. Pri rozhodovaní o najvhodnejšej terapii musíme poznať typ a grade tumoru.
Ďalšie vyšetrenia
- Počítačová tomografia využíva rtg lúče a používa sa aj v prípade, že pacient nemôže podstúpiť MR vyšetrenie.
- Pozitrónová emisná tomografia využíva malé množstvo rádioaktívnej látky, ktorú preferenčne vychytávajú nádorové bunky alebo bunky aktívne sa deliace.
- Elektroencefalografia je neinvazívna metóda, pri ktorej elektródy snímajú elektrickú aktivitu mozgu a môžu zachytiť napríklad epileptogénne ložiská.
- Neuropsychologické vyšetrenie posudzuje kognitívne a ďalšie psychické funkcie.
- Lumbálna punkcia slúži na odber mozgovomiechového moku, v ktorom sa pátra po prítomnosti nádorových buniek alebo nádorových markerov.
- Angiografia zobrazuje tepnový alebo cievny systém mozgu.
Nie všetky vyšetrenia sú potrebné pre každého pacienta. Lekár vyberie najbezpečnejšie a najpresnejšie testy pre konkrétnu situáciu.
Čo rozhoduje o výbere liečby
Druh, veľkosť, umiestnenie a celkový zdravotný stav pacienta ovplyvňujú možnosti liečby nádorov mozgu.
Pri plánovaní liečby sa posudzuje najmä:
- typ nádoru a jeho histologická charakteristika,
- veľkosť a presné umiestnenie nádoru,
- vzťah nádoru k dôležitým funkčným oblastiam mozgu,
- rýchlosť rastu a prípadná progresia,
- množstvo nádoru, ktoré možno odstrániť bez závažného neurologického poškodenia,
- vek a celkový zdravotný stav pacienta,
- prítomnosť epileptických záchvatov, opuchu alebo zvýšeného vnútrolebečného tlaku,
- výsledky molekulárneho a genetického vyšetrenia.
Grade opisuje niektoré vlastnosti, ktoré sú spojené so špecifickým správaním nádoru. Tumory, ktoré javia známky rýchleho rastu, majú vyšší grade. Pre väčšinu nádorov platí, že čím nižší grade, tým lepšia prognóza.
Pri mozgových nádoroch u dospelých sa v podstate nepoužíva klasický stagingový systém, keďže primárne tumory mozgu nemajú tendenciu metastázovať. Miesto toho sa využíva gradingový systém, ktorým sa posudzuje malignita tumoru a pravdepodobnosť jeho rastu.
Operácia nezhubného nádoru na mozgu
Nezhubný nádor mozgu je takmer výlučne neurochirurgickou diagnózou, preto jeho úplné odstránenie neurochirurgom znamená pre pacienta úplné vyliečenie.
Najbežnejšou primárnou liečbou je chirurgický zákrok, ktorého cieľom je odstrániť čo najväčšiu časť nádoru. Chirurgický zákrok môže zmierniť tlak, zlepšiť príznaky a predĺžiť prežitie.
Cieľom operácie však nie je odstrániť nádor za každú cenu. Pri resekcii je rozhodujúce, aby sa významne nezvýšilo riziko trvalého neurologického deficitu.
V chirurgickej liečbe sa odporúča totálna resekcia tumoru, ale vtedy, ak sa signifikantne nezvýši riziko vzniku trvalého neurologického deficitu. Pre lokalizáciu tumoru je možné použiť neuronavigáciu, ultrazvukový prístroj alebo otvorenú stereotaxiu.
Operácia môže mať niekoľko cieľov:
- úplné odstránenie nádoru,
- odstránenie čo najväčšej bezpečnej časti nádoru,
- odber vzorky na histologické a molekulárne vyšetrenie,
- zníženie tlaku na okolité mozgové štruktúry,
- zmiernenie neurologických príznakov alebo epileptických záchvatov,
- obnovenie cirkulácie mozgovomiechového moku pri hydrocefale.
Niekedy je nádor v nepriaznivej lokalizácii a nie je možné jeho úplné odstránenie. V takomto prípade je nutné pacienta dlhodobo sledovať a pri opätovnom zväčšení nádoru a vzniku neurologických príznakov znovu operovať.
Prečo sa nádor niekedy nedá operovať
Za neoperovateľný alebo len čiastočne operovateľný sa môže považovať nádor, ktorý sa nachádza v oblasti riadiacej dôležité funkcie, zasahuje do viacerých častí mozgu, obklopuje významné cievy alebo nervové dráhy, prípadne nemá jasnú hranicu od zdravého tkaniva.
Niektoré nádory sa nedajú ani presne špecifikovať, keďže ich lokalizácia v mozgu neumožňuje ich odstránenie, a teda ani následné vyšetrenie.
Pri plánovaní operácie sa preto posudzuje rovnováha medzi rozsahom odstránenia nádoru a rizikom poškodenia reči, pohybu, zraku, pamäti, vedomia alebo ďalších funkcií.
Musíme mať dobrú stratégiu, pretože nádory sú často v oblastiach mozgu, ktoré veľmi ovplyvňujú kvalitu života. Tieto časti mozgu riadia napríklad reč či pohyby rúk. Preto treba minimalizovať poškodenie.
Kedy sa nezhubný nádor iba sleduje
Malé asymptomatické meningeómy v nerizikovej oblasti u starších a komorbídnych pacientov môžu zostať v observácii.
Aktívne sledovanie môže byť vhodné aj pri nádore, ktorý rastie veľmi pomaly, nespôsobuje významné príznaky a jeho operácia by prinášala väčšie riziko než samotné pozorovanie.
Sledovanie zvyčajne zahŕňa pravidelné neurologické kontroly a opakované vyšetrenia magnetickou rezonanciou. Interval kontrol určuje špecialista podľa typu nádoru, jeho veľkosti, veku pacienta a predchádzajúceho vývoja.
Ak sa na kontrolných snímkach preukáže rast nádoru alebo sa objavia nové neurologické príznaky, môže sa zmeniť liečebný plán a zvažuje sa operácia, rádiochirurgia alebo iný zákrok.
Rádiochirurgia pri neoperovateľnom alebo zvyškovom nádore
V prípade nepriaznivej lokalizácie môže lekár odporučiť rádiochirurgický zákrok. Nie je invazívny a používa presne zacielené rádioaktívne žiarenie, ktoré nádor zničí bez toho, aby poškodil okolité zdravé tkanivo mozgu, nie vždy je však tento zákrok možný.
Pre mozgové nádory je stereotaktická rádiochirurgia prísnou rádioterapiou. Smeruje lúče žiarenia na mozgový nádor z rôznych uhlov.
Stereotaktická rádiochirurgia je nechirurgická rádioterapia, ktorá využíva viacero presne zameraných radiačných lúčov na dodávanie vysokých dávok energie do lokalizovanej oblasti, ako je nádor, s minimálnym vplyvom na okolité zdravé tkanivo.
Rádiochirurgia sa zvyčajne vykonáva buď v jednej relácii alebo v sérii procedúr. Lekári využívajú rôzne technológie, vrátane rádiochirurgie s lineárnym urýchľovačom, gama noža, protónovej terapie a ďalších.
Ohraničený nádor do 3 cm možno stereotakticky ožiariť sústredenými lúčmi ionizujúceho žiarenia gamanoža alebo lineárneho urýchľovača.
Stereotaktický radiochirurgický výkon presnou lokalizáciou vysokej dávky žiarenia spôsobí biologickú degradáciu tumoru, pričom v okolitých štruktúrach ožiarenie nepresiahne povolenú hodnotu.
Rádiochirurgia však nie je vhodná pre každý nádor. Rozhoduje jeho veľkosť, tvar, presné umiestnenie, vzdialenosť od citlivých štruktúr a celkový stav pacienta.
Rádioterapia
Pri radiačnej terapii mozgových nádorov používajú lekári silné energetické lúče na zabíjanie nádorových buniek. Radiačná terapia môže liečiť benígne aj malígne nádory mozgu.
Liečenie ožiarením sa môže použiť vtedy, keď operácia nie je možná, po neúplnom odstránení nádoru, pri jeho opätovnom raste alebo pri niektorých histologických typoch, pri ktorých je vyššie riziko recidívy.
Štandardná liečebná schéma môže zahŕňať podávanie radiačnej liečby päť dní v týždni počas dvoch až šiestich týždňov. Konkrétny rozsah a dávka však závisia od typu a umiestnenia nádoru.
Radiačná terapia zvyčajne využíva röntgenové lúče, avšak novší druh tejto terapie využíva energiu z protónov. Je možné presnejšie zamerať protónové lúče tak, aby výlučne poškodili nádorové bunky.
Protónová terapia
Protónová rádioterapia má v porovnaní s konvenčným fotónovým ožarovaním výhodu, že vďaka presnosti zacielenia protónového zväzku výrazne eliminuje nežiaduce účinky liečby, rovnako ako riziká spojené s poškodením zraku, sluchu alebo intelektuálnych schopností.
Protónová terapia je typ rádioterapie, ktorá využíva protóny namiesto röntgenových lúčov. Je presnejšia a môže znížiť poškodenie okolitého mozgového tkaniva, vďaka čomu je užitočná pre deti alebo nádory v citlivých oblastiach mozgu.
Typ a dávka žiarenia, ktoré pacient dostane, určia nežiaduce účinky radiačnej terapie. Únava, bolesti hlavy, strata pamäti, podráždenie pokožky hlavy a vypadávanie vlasov sú časté nežiaduce účinky, ktoré sa vyskytujú počas liečby alebo bezprostredne po nej.
Lieky a symptomatická liečba
Existuje niekoľko liekov, ktoré pomáhajú znižovať príznaky mozgových nádorov. Konkrétny liek, dávku a dĺžku užívania určuje lekár podľa príznakov a celkového zdravotného stavu.
Kortikosteroidy
Lieky ako dexametazón môžu znižovať opuch mozgu a zmierňovať príznaky spôsobené zvýšeným tlakom v mozgu.
Symptomatologickú liečbu predstavujú kortikosteroidy, napríklad dexametazón, proti vazogénnemu edému mozgu.
Antikonvulzíva
Nádory mozgu často spôsobujú záchvaty ako bežný príznak. Lekári môžu predpisovať antikonvulzívne lieky, ako je levetiracetam alebo fenytoín, aby pomohli predchádzať alebo kontrolovať záchvaty.
Záchvaty možno kompenzovať levetiracetamom, fenytoínom alebo karbamazepínom.
Ak sa prvý epileptický záchvat objaví u pacienta staršieho ako 20 rokov, je potrebné urobiť MRI vyšetrenie mozgu a v prípade negativity vyšetrenie s časovým odstupom zopakovať.
Liečba bolesti, nevoľnosti a ďalších ťažkostí
Niektoré symptómy mozgového nádoru môžu byť extrémne závažné a majú významný negatívny vplyv na každodenný život pacientov aj ich rodinných príslušníkov. Použitie špecifických liekov sa však často môže použiť na kontrolu rôznych symptómov.
Podľa potreby sa riešia bolesti hlavy, nevoľnosť, poruchy spánku, úzkosť, poruchy nálady, epileptické záchvaty a následky neurologického poškodenia.
Cielená liečba a molekulárne testovanie
Cielená terapia mozgových nádorov využíva lieky, ktoré útočia na špecifické chemikálie prítomné v nádorových bunkách. Blokovaním týchto chemikálií môže cielená liečba spôsobiť smrť nádorových buniek.
Cielené terapie sú navrhnuté tak, aby sa zamerali na špecifické molekuly, ktoré sa podieľajú na raste a šírení rakovinových buniek. Na rozdiel od chemoterapie a iných terapií, ktoré môžu ovplyvniť rakovinové aj zdravé bunky, cielené terapie útočia iba na rakovinové bunky s mutovaným cieľom, pričom minimalizujú poškodenie normálnych buniek.
Vo vzorke nádorového tkaniva patológom je možné prispieť k rozhodnutiu o najvhodnejšej terapii. Medzi najčastejšie molekulárne markery mozgových nádorov patria mutácie v géne pre izocitrát dehydrogenázu, strata p ramienka chromozómu 1 a strata q ramienka chromozómu 19 pri oligodendrogliómoch a zmena v géne MGMT pri glioblastómoch.
Jednou z potenciálne významných noviniek v spôsobe liečby je liek, ktorý cieli na IDH mutáciu génu mozgového nádoru. Po operácii sa nádorové tkanivo otestuje na IDH mutáciu a potom sa môže podávať cielená liečba.
Tá namiesto útoku na všetky rýchlo sa deliace bunky blokuje špecificky zmutované enzýmy. Ide tak o posun od tradičnej k personalizovanej medicíne.
Chemoterapia a ďalšie systémové postupy
Na zabíjanie nádorových buniek sa pri chemoterapii mozgových nádorov používajú silné lieky. Chemoterapeutické lieky sa môžu užívať perorálne alebo intravenózne.
Chemoterapia sa môže použiť pri niektorých typoch gliómov, pri progresii nádoru alebo v kombinácii s rádioterapiou. Pri nezhubných nádoroch sa nepoužíva automaticky a jej potreba závisí od konkrétnej diagnózy.
Druh a dávkovanie liekov ovplyvňujú nežiaduce účinky. Chemoterapia môže spôsobiť vypadávanie vlasov, nevoľnosť a zvracanie.
Medzi používané chemoterapeutické lieky patria temozolomid, karmustín (BCNU), lomustín (CCNU), prokarbazín a vincristín, pričom konkrétna schéma závisí od typu a biologických vlastností nádoru.
Liečba striedavým elektrickým poľom
Časti bunky potrebné na vývoj a šírenie nádorových buniek sú pri tomto druhu liečby rušené použitím neinvazívneho prenosného zariadenia.
Pre tých, ktorí práve dostali diagnózu glioblastómu alebo pre tých, ktorí majú recidivujúci glioblastóm, môže byť alternatívou terapia striedavým elektrickým poľom.
Tento postup sa týka predovšetkým vybraných zhubných nádorov a pri nezhubných nádoroch mozgu nepatrí medzi štandardné liečebné možnosti.
Liečba konkrétnych typov nádorov
Meningeómy
Cieľom liečby meningeómov je zamedzenie progresie alebo recidívy ochorenia s minimálnym rizikom poliečebnej morbidity.
Vo väčšine prípadov je základnou liečebnou modalitou chirurgická resekcia. Radioterapia je indikovaná pri inoperabilných nádoroch, pri recidívach a pooperačne v prípade atypického alebo malígneho meningeómu.
Malé asymptomatické meningeómy v nerizikovej oblasti u starších a komorbídnych pacientov môžu zostať v observácii.
Pri CT vyšetrení sa meningeóm zobrazuje ako homogénna, po podaní kontrastnej látky výrazne sa vysycujúca lézia so širokou bázou úponu na tvrdom mozgovom obale. V okolitom mozgovom tkanive môže byť prítomný edém.
Nízkoagresívne astrocytómy
Mladý vek pacienta s nízkostupňovým gliómom sa pokladá za dôležitý prognostický faktor dlhého prežívania.
Možnosti liečby zahŕňajú totálnu resekciu tumoru, rádioterapiu, stereotaktický rádiochirurgický výkon a chemoterapiu.
Zdôrazňuje sa dôležitosť cytoredukcie tumoru, aby sa pri nízkostupňových gliómoch ovplyvnil prirodzený priebeh ochorenia znížením rizika malígnej diferenciácie.
Skoré pooperačné MRI vyšetrenie určí kompletnosť extirpácie tumoru. Chemoterapia môže byť podaná spolu s radioterapiou alebo pri progresii tumoru.
Oligodendrogliómy
Oligodendroglióm je pomaly, ale infiltratívne rastúci nádor. Podľa prognózy a biológie správania sa delí na oligodendrogliómy G-II a anaplastické oligodendrogliómy G-III.
Alelická strata na krátkom ramienku 1. chromozómu a na dlhom ramienku 19. chromozómu, teda 1p/19q LOH, je genetický znak oligodendrogliómov a významný prognostický a prediktívny marker.
Chirurgicky je indikovaná totálna resekcia tumoru, ale nie za cenu neurologického deficitu. Liečba môže zahŕňať chemoterapiu a rádioterapiu podľa stupňa a molekulárnych vlastností nádoru.
Ependymómy
Ependymómy vyrastajú z ependymálnych buniek, ktoré vystielajú komory alebo centrálny kanál miechy. Môžu sa v nich vyskytovať kalcifikácie.
Cieľom chirurgickej liečby je úplné odstránenie tumoru s následným ožiarením ložiska. Prežívanie závisí od gradingu tumoru a radikality jeho resekcie.
Nádory choroidálneho plexu
Nádory vyrastajúce z choroidálneho plexu sú prevažne papilómy benígneho charakteru alebo karcinómy.
Vedú k hypersekrécii likvoru a svojim rastom môžu blokovať komorový systém a podmieňovať tak vznik hydrocefalu. Pri benígnych papilómoch býva základnou liečbou totálna resekcia tumoru.
Rehabilitácia po neurochirurgickom zákroku
Z neurochirurgického zákroku sa môžete zotaviť pomocou fyzioterapie, ergoterapie a logopédie.
Rozsah rehabilitácie závisí od toho, ktoré oblasti mozgu boli nádorom alebo operáciou ovplyvnené. Fyzioterapia pomáha pri slabosti, poruchách chôdze a koordinácie, ergoterapia pri návrate k bežným denným činnostiam a logopédia pri poruchách reči alebo prehĺtania.
Operácia môže spôsobiť dočasnú slabosť alebo problémy s rečou. Väčšina pacientov strávi v nemocnici 3 - 7 dní, pričom úplné zotavenie môže trvať týždne až mesiace v závislosti od zákroku a celkového zdravotného stavu.
Multidisciplinárne rozhodovanie
Po odstránení nádoru sa čaká na histológiu, kontrolujú sa výsledky pooperačných vyšetrení a pacient je referovaný k onkológovi. Ten ho vo väčšine prípadov dá posúdiť multidisciplinárnemu tímu.
Súčasťou tohto tímu sú rôzni odborníci ako neurochirurg, neurológ, klinický onkológ, patológ, rádiológ, radiačný onkológ a ďalší.
Potom pacienta nastavia na liečbu podľa výsledkov histológie, zobrazovacích vyšetrení a molekulárnych testov. Pri zložitejších nádoroch je dôležitá koordinácia jednotlivých odborností, aby sa liečba posudzovala ako jeden plán.
Práve na to sú potrebné multidisciplinárne tumor boardy a moderné technológie, ktoré pomáhajú orientovať sa v mozgovom tkanive.
Úloha moderných technológií a umelej inteligencie
Pri personalizácii liečby môže pomôcť aj umelá inteligencia. V súčasnosti pomáha najmä vyhodnocovať výsledky vyšetrení, keďže pracuje s obrovským množstvom dát a napríklad snímky dokáže čítať oveľa presnejšie ako ľudské oko.
Následne vyhodnotí kritériá, ktoré určil lekár, a vyberie pre pacienta čo najlepší postup. AI dokáže navigovať aj počas operácie prostredníctvom technických zariadení, ako je napríklad sonograf.
AI môže byť pomôcka, ale rozhodovanie je vždy na lekárovi. Umelá inteligencia nemôže urobiť finálne rozhodnutie, ale môže poskytnúť množstvo dát, ktoré napomôžu rozhodnúť.
Odborník dokáže predovšetkým individualizovať liečbu a upravovať ju pre každého človeka zvlášť. Analyzuje špecifiká každého jedného pacienta, aby mu dokázal ušiť liečbu na mieru.
Podporná a paliatívna starostlivosť
Okrem klinickej liečby existujú aj ďalšie typy starostlivosti, ako je podporná a paliatívna starostlivosť.
Prostredníctvom kontroly symptómov a pomoci pacientom a ich rodinám s ďalšími nemedicínskymi potrebami sa paliatívna a podporná starostlivosť zameriava na zlepšenie toho, ako sa pacient počas liečby cíti.
Takáto starostlivosť je dostupná pre každého, bez ohľadu na vek, druh alebo štádium nádoru. Často funguje najlepšie, keď sa začne hneď, ako sa objaví nádor na mozgu.
Ľudia, ktorí dostávajú paliatívnu a podpornú starostlivosť popri liečbe nádorov, často pociťujú menej závažné symptómy, majú vyššiu kvalitu života a celkovo sú so starostlivosťou spokojnejší.
Možnosti starostlivosti často zahŕňajú lieky, úpravy stravy, relaxačné cvičenia, emocionálnu a duchovnú podporu a iné terapie. Na zmiernenie príznakov môžete tiež dostať paliatívne terapie, ako je chemoterapia, chirurgia alebo radiačná terapia.
Kontroly po liečbe a riziko návratu nádoru
Aj po úplnom odstránení nezhubného nádoru môžu byť potrebné pravidelné neurologické kontroly a zobrazovacie vyšetrenia. Dôvodom je možnosť opätovného rastu, najmä ak nebolo možné odstrániť celý nádor alebo ak mal nádor atypické vlastnosti.
Pri niektorých nádoroch je cieľom liečby úplné vyliečenie, pri iných dlhodobá kontrola ochorenia a zachovanie neurologických funkcií.
Pravidelné následné vyšetrenia sú nevyhnutné najmä vtedy, keď bol nádor vysokého stupňa, nebolo možné vykonať úplnú resekciu alebo sa po liečbe objavia nové príznaky.
Prognóza
Prognóza mozgových nádorov závisí od typu nádoru, stupňa, veku pacienta a odpovede na liečbu.
Medzi faktory ovplyvňujúce prognózu patria časť nádoru, ktorú je možné odstrániť, umiestnenie a stupeň nádoru, molekulárne charakteristiky nádoru a celkový zdravotný stav pacienta.
Niektoré benígne nádory sa dajú úplne vyliečiť chirurgicky. Zhubné nádory nemusia byť úplne vyliečiteľné, ale liečba môže kontrolovať rast a zlepšiť kvalitu života.
Pri nízkoagresívnych nádoroch môžu pacienti žiť mnoho rokov, zatiaľ čo pri agresívnych nádoroch je prognóza výrazne odlišná. Jednotlivé štatistiky nemožno automaticky použiť na konkrétneho pacienta, pretože rozhodujú výsledky histológie, molekulárne vlastnosti a možnosti bezpečnej liečby.
Kedy vyhľadať lekára urgentne
Urgentné vyšetrenie je potrebné pri prvom epileptickom záchvate, náhle vzniknutej slabosti alebo necitlivosti končatiny, novej poruche reči, náhlej poruche vedomia, opakovanom vracaní s výraznou bolesťou hlavy, náhlom zhoršení zraku alebo pri rýchlo sa zhoršujúcej koordinácii a rovnováhe.
Samotná bolesť hlavy ešte neznamená nádor mozgu, ale nové, pretrvávajúce alebo postupne sa zhoršujúce bolesti hlavy, najmä v kombinácii s neurologickými príznakmi, si vyžadujú lekárske vyšetrenie.
Prevencia a skríning
Keďže nie sú známe priame príčiny vzniku nádorov mozgu, neexistujú ani žiadne preventívne opatrenia, ktoré by spoľahlivo zabránili ich vzniku.
V súčasnosti neexistujú žiadne štandardné skríningové testy na mozgové nádory u ľudí bez príznakov. Ľudia so silnou rodinnou anamnézou alebo genetickými syndrómami však môžu mať prospech z pravidelných vyšetrení magnetickou rezonanciou.
Preventívne stratégie zahŕňajú zníženie vystavenia žiareniu, starostlivosť o celkový zdravotný stav a pravidelné zdravotné prehliadky.
Najčastejšie býva príčina vzniku neznáma. Asi 5% mozgových nádorov sa dá prisúdiť vrodeným genetickým mutáciám a syndrómom, medzi ktoré patria Li-Fraumeni syndróm, neurofibromatóza, Gorlinov syndróm, Turcotov syndróm a Von Hippel-Lindauova choroba.
