Nižšie kognitívne funkcie a vyššie kognitívne funkcie

Kognitívne funkcie sú mentálne procesy, ktoré zahŕňajú pamäť, pozornosť, vnímanie, riešenie problémov a ďalšie schopnosti potrebné na učenie, myslenie a interakciu s okolím. Kognitívne (alebo poznávacie) procesy predstavujú súbor mentálnych operácií, ktoré náš mozog využíva na prijímanie informácií z okolitého prostredia, ich spracovanie, ukladanie a následné využitie v každodennom živote.

Nižšie kognitívne funkcie súvisia najmä s prijímaním, rozpoznávaním, zapamätaním a základným spracovaním informácií. Vyššie kognitívne funkcie umožňujú tieto informácie porovnávať, analyzovať, hodnotiť, plánovať podľa nich ďalší postup a vytvárať nové riešenia.

Čo znamenajú kognitívne funkcie

Slovo kognitívny pochádza z latinského výrazu cognoscere, čo v preklade znamená spoznávať alebo vedieť. Poznanie je synonymom myslenia. Zahŕňa rôzne funkcie, vrátane schopnosti ľudí vnímať, učiť sa a pamätať si informácie, riešiť problémy a používať jazyk na vyjadrenie myšlienok.

Takmer všetko čo robíme zahŕňa určitý aspekt poznania, od venčenia psa až po riešenie zložitých matematických problémov. Kognitívne funkcie nám umožňujú vnímať svet okolo nás, spracovávať informácie, učiť sa a zapamätávať si informácie alebo reagovať na okolie.

Patria sem pozornosť, pamäť, rýchlosť myslenia, schopnosť učiť sa a riešiť problémy. Kognitívne schopnosti stoja za každým naším rozhodnutím, učením sa aj reakciami na okolie.

Základné kognitívne funkcie

• Pozornosť: Schopnosť sústrediť sa na konkrétny podnet alebo aktivitu a ignorovať iné.
• Pamäť: Ukladanie a vybavovanie si informácií, čo nám pomáha vytvárať spomienky a učenie.
• Vnímanie: Spracovávanie podnetov z okolia a ich pochopenie.
• Učenie: Osvojovanie si nových vedomostí a zručností.
• Jazyk a komunikácia: Schopnosť vyjadrovať sa, rozumieť významu slov a efektívne komunikovať s okolím.
• Výkonné funkcie: Schopnosť plánovať, organizovať, nastavovať si ciele a hodnotiť svoje rozhodnutia.

Kognitívne funkcie nie sú izolované schopnosti, naopak, fungujú spolu a vzájomne sa podporujú, čo vytvára silnejší celok než len ich jednoduchý súčet. Napríklad, ak sa zameriame na pozornosť, jej úroveň priamo ovplyvňuje, ako dobre si dokážeme zapamätať nové informácie.

Keď sme plne sústredení, dokážeme efektívnejšie ukladať zážitky a vedomosti do pamäte, čím zlepšujeme šance na ich neskoršie vybavenie. Pamäť zase posilňuje učenie - čím viac si dokážeme zapamätať a získať z predchádzajúcich skúseností, tým ľahšie sa môžeme učiť nové veci, pretože nadväzujeme na to, čo už poznáme.

Kognitívne funkcie sú ako prepojené ozubené kolesá: jedno ovplyvňuje druhé a ich spoločná spolupráca vedie k lepším výsledkom, ako keby fungovali oddelene.

Nižšie kognitívne funkcie

Nižšie kognitívne procesy predstavujú základné úrovne práce s informáciami. Človek pri nich informácie prijíma, rozpoznáva, vybavuje z pamäti, rozumie ich významu a používa ich v konkrétnej situácii.

V Bloomovej taxonómii existuje šesť kategórií otázok učiteľa. Z nich prvé tri sú zamerané na nižšie a ďalšie tri na vyššie kognitívne procesy.

1. Vybavenie z pamäti

Žiak si vybaví z pamäti konkrétne pojmy, fakty. Ide o otázky zamerané na poznanie údajov, poučiek a pravidiel.

Príklad: Ako sa volajú základné kosti kostry človeka?

2. Porozumenie

Žiak rozumie obsahu, vie informáciu vysvetliť vlastnými slovami.

Príklad: Vieš ich zoradiť podľa veľkosti?

3. Aplikácia

Žiak vie použiť vedomosti v konkrétnych situáciách.

Príklad: Vieš ich ukázať na svojom tele?

Nižšie kognitívne funkcie preto neznamenajú menej dôležité schopnosti. Tvoria nevyhnutný základ pre zložitejšie myslenie, pretože bez vnímania, pozornosti, pamäti a porozumenia nemožno úspešne analyzovať, hodnotiť ani tvoriť.

Vyššie kognitívne funkcie

Vyššie kognitívne funkcie umožňujú človeku pracovať s informáciami vo vzájomných súvislostiach. Zahŕňajú najmä analýzu, hodnotenie, tvorenie, rozhodovanie, riešenie problémov, plánovanie a organizovanie.

Tak, ako výkonný manažér veľkej spoločnosti monitoruje všetky oddelenia, aby pracovali čo najefektívnejšie, fungujú vyššie mozgové centrá vo frontálnej oblasti. Zabezpečujú kontrolu nášho správania a koordináciu ďalších kognitívnych funkcií, ako je plánovanie alebo organizovanie.

Frontálna kôra dozrieva najneskôr zo všetkých mozgových centier. Aj z evolučného hľadiska sa táto oblasť mozgu vyvinula neskoro a u človeka je oveľa väčšia ako u geneticky najbližších primátov.

Frontálne laloky typicky predstavujú 40% ľudského mozgu. Vyššie kognitívne funkcie sú preto úzko spojené s fungovaním frontálnej oblasti, hoci ich výkon závisí od spolupráce viacerých mozgových systémov.

4. Analýza

Žiak vie porovnávať informácie, hľadať súvislosti.

Príklad: Porovnaj kosti dieťaťa a dospelého človeka. Prečo sú inej dĺžky?

5. Hodnotenie

Žiak vie posúdiť fakty, vysvetliť ich.

Príklad: Prečo musíme zlomeninu obväzovať (fixovať)?

6. Tvorenie

Žiak vie vytvoriť plán, postup riešenia.

Príklad: Ktoré predmety by si použil na ošetrenie zlomeniny? Ako by si to urobil?

Exekutívne funkcie ako riadenie vyššieho myslenia

Vyššie mozgové centrá vo frontálnej oblasti zabezpečujú kontrolu nášho správania a koordináciu ďalších kognitívnych funkcií, ako je plánovanie alebo organizovanie.

Nižšie je uvedených 8 exekutívnych funkcií, ktoré sú dôležité pre riadenie správania a súvisia s fungovaním tejto oblasti mozgu.

1. Kontrola impulzov

Dokážem myslieť skôr, než konám. Kontrola impulzov umožňuje odložiť okamžitú reakciu a zvážiť jej následky.

Moje okolie mi často vyčíta, že sa správam nevhodne. Občas sa neubránim nutkaniu viac si vypiť, prejedať sa alebo jazdiť nebezpečnou rýchlosťou.

2. Emocionálna kontrola

Dokážem držať svoje emócie na uzde. Emočná kontrola pomáha primerane reagovať na kritiku, frustráciu a zmeny okolností.

Často reagujem prehnane. Zle nesiem kritiku alebo keď niečo nejde podľa predstáv. Som náladový/á, moje emócie sú ako na horskej dráhe.

3. Kognitívna flexibilita

Rýchlo sa prispôsobuje zmenám a novým situáciám. Kognitívna flexibilita umožňuje meniť postup alebo pohľad vtedy, keď pôvodné riešenie nefunguje.

Frustruje ma, keď musím meniť svoj pohľad na vec. Aj keď mi minule niečo nevyšlo, nedokážem sa z toho ľahko poučiť.

4. Pracovná pamäť

Ľahko podržím v pamäti kľúčové informácie pre výkon úlohy. Pracovná pamäť umožňuje dočasne udržať a používať informácie počas riešenia úlohy.

Aj keď mi niekto inštrukcie vysvetlí zrozumiteľne a opakovane, nedokážem si ich zapamätať. Nie som typ človeka, ktorý zvládne robiť viac činností naraz.

5. Sebamonitorovanie

Dokážem realisticky zhodnotiť, ako mi čo ide. Sebamonitorovanie umožňuje porovnávať vlastný výkon s cieľom a včas si všimnúť chyby.

Často ma prekvapí horšie hodnotenie môjho výkonu proti svojim očakávaniam. Ľudia mi hovoria, že mám problém, ale ja to tak nevnímam.

6. Plánovanie a určovanie priorít

Viem si stanoviť cieľ a naplánovať si kroky, ktorými ho zrealizujú. Predstavujem si riziká a prekážky, ktoré by mohli nastať a snažím sa im predchádzať.

Často mám pri realizácii projektu problém vybrať, čo je najdôležitejšie. Ťažko sa nútim na plánovanie budúcnosti.

7. Začiatok činnosti

Je pre mňa ľahké spustiť „akciu“ a začať pracovať na svojom úlohy. Začiatok činnosti súvisí so schopnosťou premeniť zámer na konkrétny prvý krok.

Keď sa posadím k novej úlohe, často „zamrznem“, pretože neviem, kde začať.

8. Organizácia

Svoju mentálnu aj fyzickú činnosť dokážem ľahko skoordinovať a dosahovať svoje ciele. Organizácia pomáha usporiadať myšlienky, predmety, čas aj jednotlivé kroky činnosti.

Často sa strácam v prúde myšlienok, zabúdam alebo strácam veci. Nedokážem si naplánovať odchod z domu tak, aby som prišiel / prišla na schôdzku včas.

Vývin nižších a vyšších funkcií u detí

V čase pôrodu a krátko po ňom, má dieťa najviac vyvinuté tzv. nižšie mozgové centrá, napríklad miechu alebo mozgový kmeň. Sú to centrá, ktoré sa sústreďujú hlavne na zabezpečenie základných životných funkcií ako je dýchanie, tep srdca, krvný tlak, trávenie a pod.

Nervové spojenia do vyšších mozgových centier, teda do mozgovej kôry, ktoré riadia všetky naše pohyby, ktoré sa rozhodneme urobiť, dávajú zmysel tomu, čo vidíme a počujeme, pomáhajú nám rozhodovať sa a pod., sú ešte veľmi krehké, alebo sa ešte len začínajú rozvíjať.

Ako sa však mozog dieťaťa počas prvého roka života vyvíja, spojenia do vyšších mozgových centier zosilnievajú, postupne preberajú kontrolu nad funkciami primitívnych reflexov a nastupujú tzv. posturálne reflexy.

Posturálne reflexy nám pomáhajú udržiavať rovnováhu, držanie tela a pohybovať sa v prostredí, v ktorom na nás pôsobí gravitácia a my musíme byť schopní ju prekonať, ak sa chceme pohybovať vzpriamene, alebo nezostať nehybne ležať na zemi.

Motorika, rovnováha a učenie

Posturálne reflexy sú viditeľné na tom, ako sa dieťa postupne učí ovládať svoje telo, zdvíhať a udržať hlavičku, neskôr sa zdvihnúť zo zeme na ruky a kolená a postupne až do vzpriamenej polohy.

Vývin mozgu prebieha zospodu hore - t.j. od najnižších mozgových centier smerom k najvyšším. Potravou na to, aby sa mozog správne vyvíjal, je pohyb.

Pohyb totiž umožňuje posilňovať nervové dráhy do najvyšších mozgových centier, z ktorých bude následne riadené naše učenie a kognitívne funkcie - teda myslenie.

Myslenie, učenie - to už sú vyššie kognitívne funkcie, ktoré sú postavené na základe toho, ako dokonale funguje spojenie medzi mozgom a telom. Deje sa tak práve prostredníctvom motoriky a rovnováhy.

Preto ak chceme od dieťaťa v predškolskom, školskom, alebo vyššom školskom veku adekvátne kognitívne úkony, musíme sa najskôr uistiť, či je v podstate vybavené dostatočnými schopnosťami po motorickej stránke, alebo ako je na tom s rovnováhou.

Nemáme tým na mysli či je dieťa schopné sa hýbať, chodiť. Ak je dieťa zdravé, pohyb je pre neho prirodzenou súčasťou života.

Dôležité je však aký pohyb a koľko ho vykonávalo v prvých rokoch života, či prešlo všetkými vývinovými medzníkmi a pod.

Niekedy sa napríklad stáva, že príliš pohyblivé deti, ktoré neobsedia na mieste a majú potrebu neustále pobehovať, skákať a poskakovať, inštinktívne vykonávajú tieto pohyby preto, aby podvedome stimulovali svoj rovnovážny systém, ktorý nie je ešte dostatočne zrelý na to, čo sa bude od neho požadovať v nasledujúcich rokoch.

Pohyb je totiž to, čo mu pomáha dozrieť a dobre spolupracovať s ostatnými zmyslami. V skratke povedané - ak nižšie mozgové centrá fungujú optimálne, nervové spojenia do tých vyšších centier sa vytvoria pevné a dobre fungujúce.

Ak sa tak však neudeje, mozgová kôra a vyššie mozgové centrá si nebudú môcť plniť svoje úlohy dostatočne, pretože nebudú dostatočne rozvinuté.

Pretrvávanie primitívnych reflexov

Niektorým deťom sa však nepodarí túto kontrolu dosiahnuť celkom tak, ako by bolo žiaduce. U týchto detí obvykle naďalej pretrvávajú primitívne reflexy, ktoré už mali byť za normálnych okolností potlačené a posturálne reflexy, ktoré sa mali plne vyvinúť, ostali nedovyvíjané.

Tieto deti mávajú obvykle ťažkosti kontrolovať svoje pohyby dostatočne, čo následne ovplyvňuje rovnováhu, jemnú motoriku, celkový motorický vývin, ale aj učenie vo vyššom veku.

Na to, aby sme boli schopní čítať, písať, alebo zvládať bez problémov hodiny telesnej výchovy na škole, potrebujeme, aby naša motorika a rovnováha boli na veľmi dobrej úrovni.

Ak primitívne reflexy pretrvávajú, môže to taktiež ovplyvniť zmyslové vnímanie a spôsobovať či už zvýšenú, alebo zníženú citlivosť v niektorých oblastiach.

Primitívne reflexy sa vyvíjajú už v prenatálnom období - počas pobytu dieťaťa v maternici. Pri pôrode sú plne prítomné a pripravené plniť si svoje funkcie.

Postupne ako dieťa rastie a prestáva ich potrebovať, sú nahrádzané vyššími mozgovými centrami v priebehu prvých 6. - 12. mesiacov života a nastupujú tzv. posturálne reflexy.

Ak sú primitívne reflexy prítomné neskôr ako po 6. - 12. mesiacoch, a je možné ich vyvolať aj na základe slabého podnetu napr. v rámci školského prostredia, môžu negatívne vplývať na vývin ďalších, komplexnejších a náročnejších zručností - teda aj na vývin posturálnych reflexov, alebo exekutívnych funkcií.

Môže sa teda stať, že primitívne reflexy ostanú naďalej aktívne a posturálne reflexy sa naopak dostatočne nerozvinú.

Vyššie kognitívne funkcie v škole a pri učení

Správne formulované otázky učiteľa sú dôležitou súčasťou učenia. Dôležité je, ako otázky naformulovať, aby bol žiak prinútený nad svojou odpoveďou premýšľať.

Ak sa pýtame otázky, ktoré sú zamerané na poznanie údajov, poučiek, pravidiel hovoríme o otázkach využívajúcich nižšie kognitívne procesy. Naopak ak chceme otázkami podnecovať žiakov k ďalšiemu dialógu, kladieme otázky využívajúce vyššie kognitívne procesy.

Správne formulované otázky dokážu vyučovaciu hodinu posunúť rôznymi smermi, zvýšiť pozornosť žiakov, priviesť ich k uvažovaniu, kritickému mysleniu, ale aj lepšiemu zapamätaniu preberaného učiva.

Rozdiel medzi otázkami nižšej a vyššej úrovne

• Nižšie kognitívne otázky: Aké sú základné pojmy? Čo znamená dané pravidlo? Kedy sa určitý postup používa?
• Vyššie kognitívne otázky: Ako spolu informácie súvisia? Prečo je riešenie účinné? Aký iný postup by bolo možné vytvoriť?

V prvom rade, by ste mali zvážiť, či chcete položiť otázku, v ktorej sa zameriate na to, či žiak ovláda pojmy, fakty, vie ich vysvetliť a použiť na konkrétnom príklade.

Alebo zvolíte otázku, v ktorej sa zameriate na to, aby sa už nad osvojenými vedomosťami vedel zamyslieť v širších súvislostiach či ich tvorivo aplikoval.

Otázky formulujte jasne a zrozumiteľne. Aby mal žiak dostatok času premýšľať, najskôr položte otázku a až potom vyvolajte žiaka.

Otázky sa pýtajte postupne, t. j. neklaďte viac otázok naraz. Dôležité je tiež klásť hlavne otvorené otázky, to sú také, na ktoré neodpovieme len odpoveďami „áno-nie“.

Význam kognitívnych funkcií v každodennom živote

Kognitívne funkcie nám umožňujú byť efektívnejšími a sústredenejšími, čím nám dávajú väčšiu kontrolu nad vlastným životom.

Predstavte si, že si dokážete zapamätať viac podrobností alebo si lepšie usporiadať myšlienky. Alebo si skúste predstaviť, že vďaka lepšej pozornosti dokážete rýchlejšie dokončiť úlohy, pretože sa nenecháte tak ľahko rozptýliť.

Tieto schopnosti môžu výrazne zlepšiť kvalitu každodenného života a posilniť vaše vzťahy aj produktivitu. Funkcie ako pamäť a pozornosť zohrávajú kľúčovú úlohu v tom, ako vnímame a reagujeme na svet okolo nás.

Pamäť nám umožňuje ukladať informácie z minulosti, ktoré nám pomáhajú pri rozhodovaní a riešení problémov v prítomnosti. Pozornosť nám zas pomáha sústrediť sa na to, čo je v danom okamihu dôležité, a tým účinnejšie spracovať podnety z okolia.

Čo kognitívne funkcie ovplyvňuje

Kvalitu kognitívnych funkcií významne ovplyvňuje náš životný štýl a prostredie, v ktorom žijeme. Negatívne vplyvy sa môžu kumulovať a postupne viesť k zhoršeniu sústredenia, únave alebo dokonca k rýchlejšiemu rozvoju neurodegeneratívnych ochorení.

• Nadmerný príjem jednoduchých cukrov a sladených nápojov spôsobuje výkyvy hladiny cukru v krvi, únavu a zhoršenú pozornosť.
• Transmastné kyseliny a nadbytok priemyselne spracovaných potravín podporujú zápalové procesy a poškodzujú cievy, čo obmedzuje prekrvenie mozgu.
• Nedostatok omega-3 mastných kyselín, vitamínov skupiny B a antioxidantov urýchľuje starnutie nervových buniek a oslabuje pamäť.
• Nedostatok spánku vedie k zhoršeniu schopnosti učiť sa, zníženiu pozornosti a emocionálnej labilite.
• Dlhodobo zvýšená hladina stresového hormónu kortizolu poškodzuje časť mozgu nazývanú hipokampus, ktorá je zodpovedná za pamäť a učenie.
• Nedostatok pohybu prispieva k rýchlejšiemu úbytku kognitívnych schopností.
• Dehydratácia môže spôsobiť zhoršenie pozornosti, pamäti a celkovej výkonnosti mozgu.
• Alkohol pri pravidelnom a vyššom príjme poškodzuje nervové bunky a narúša pamäť.
• Nikotín a fajčenie zhoršujú zdravie ciev a znižujú prísun kyslíka do mozgu.
• Nedostatok sociálnych interakcií, vzdelávania alebo mentálnych výziev vedie k rýchlejšiemu oslabovaniu kognitívnych funkcií.

Možnosti podpory kognitívnych funkcií

Výskumy ukazujú, že kognitívne funkcie je možné posilňovať a chrániť prostredníctvom zdravej stravy, meditácie, antistresových techník alebo tréningu myslenia.

Pravidelné trénovanie mozgu - čítanie, riešenie hádaniek a rébusov, osvojovanie si nových zručností - športov, hudby, cudzích jazykov - pomáha mozgu udržiavať výkonnosť.

Môžete vyskúšať aj tanec, ktorý patrí medzi najlepšie aktivity pre mozog - spája pohyb, pamäť a koordináciu, čím stimuluje rôzne oblasti mozgu a posilňuje pozornosť.

Fyzická aktivita podporuje prekrvenie mozgu a tvorbu nových neurónových spojení a znižuje riziko kognitívneho úpadku a demencie.

Hansen radí minimálne 30 minút stredne intenzívneho pohybu denne. Či už je to beh, chôdza alebo cvičenie, každá forma aktivity má pozitívny efekt na mozog.

Odporúča sa aspoň 150 minút stredne intenzívneho cvičenia týždenne, čo zodpovedá napríklad 30 minútam denne, päť dní v týždni.

Kvalitný spánok pomáha nášmu mozgu triediť informácie, ktoré sme počas dňa prijali. Odporúča sa aspoň sedem až osem hodín kvalitného spánku denne.

Meditácia znižuje hladiny kortizolu, hormónu stresu, a tým podporuje lepšie kognitívne fungovanie. Relaxačné techniky, ako je meditácia, dýchacie cvičenia a mindfulness, tiež pomáhajú znižovať stres a podporujú hlboký a osviežujúci spánok.

Výživa a hydratácia

Kognitívne funkcie sú úzko prepojené so stravou a hydratáciou. Mozog potrebuje kvalitnú výživu, aby mohol správne fungovať.

Omega-3 mastné kyseliny, ktoré sa nachádzajú v rybách, ľanových semienkach a orechoch, sú nevyhnutné pre zdravie mozgu. Antioxidanty, nachádzajúce sa v ovocí a zelenine, chránia mozgové bunky pred poškodením voľnými radikálmi.

Vitamíny skupiny B, najmä B6, B12 a kyselina listová, sú nevyhnutné pre produkciu neurotransmiterov, ktoré regulujú náladu a mentálnu výkonnosť.

Aj mierna dehydratácia môže zhoršiť sústredenie a krátkodobú pamäť, pretože mozog potrebuje na správne fungovanie stabilný prísun tekutín.

MIND strava

MIND diéta (Mediterranean-DASH Diet Intervention for Neurodegenerative Delay) je spôsob stravovania vhodný na prevenciu neurodegeneratívnych ochorení mozgu.

Vznikla ako kombinácia dvoch výživových prístupov: stredomorskej stravy a stravy DASH. Vedci ju navrhli s cieľom znížiť riziko Alzheimerovej choroby a podporiť dlhodobé kognitívne zdravie mozgu.

Dôraz kladieme na konzumáciu listovej zeleniny, lesných bobúľ, orechov, celozrnných obilnín, strukovín, rýb a olivového oleja.

Nadmerný príjem cukru, vysoko spracovaných potravín a trans-mastných kyselín z priemyselne spracovaných produktov zhoršuje plasticitu mozgu, podporuje zápalové procesy a zvyšuje riziko neurodegeneratívnych ochorení.

Oslabenie kognitívnych funkcií a poruchy

Porucha kognitívnych funkcií sa môže objaviť v dôsledku mozgovej choroby alebo poškodenia mozgu. Kognitívne poruchy bývajú často pri demencii Alzheimerovho typu, nervových šokoch a mozgovej príhode.

Ich oslabenie sa prejavuje nielen vo forme neurologických ochorení, ako je Alzheimerova alebo Parkinsonova choroba, ale aj pri bežnom strese, nedostatku spánku alebo preťažení.

Deficity v exekutívnych funkciách súvisia s početnými psychiatrickými a vývojovými poruchami, vrátane OCD, Tourettovho syndrómu, depresie, schizofrénie, závislostí, frontotemporálnej demencie, ADD / ADHD a porúch autistického spektra.

Exekutívne funkcie sa ťažko hodnotia, pretože samy koordinujú jednotlivé kognitívne funkcie ako pamäť, jazyk, alebo vizuálno-priestorová orientácia.

Narušenie akejkoľvek jednotlivej funkcie potom môže ovplyvniť schopnosť plánovania a organizovania. Fungovanie exekutívnych funkcií sa dá najlepšie pozorovať v každodennom živote, ktoré sa v laboratórnych podmienkach zle simuluje.

Mierna kognitívna porucha

Mierne kognitívne poškodenie (MCI) je stav charakterizovaný viditeľným kognitívnym poklesom, ktorý je väčší, ako sa očakáva vzhľadom na vek osoby, ale nie je dostatočne závažný na to, aby významne narúšal každodenný život.

Mierne kognitívne poškodenie je definované ako štádium medzi normálnym kognitívnym starnutím a závažnejšími stavmi, ako je demencia.

Jedinci s miernym kognitívnym poškodením (MCI) môžu mať problémy s pamäťou, ťažkosti s koncentráciou alebo ťažkosti s plánovaním a organizovaním úloh.

Vo všeobecnosti si však dokážu zachovať svoju nezávislosť a vykonávať denné činnosti bez významnej pomoci.

• Amnestická MCI: primárne ovplyvňuje pamäť.
• Neamnestická MCI: ovplyvňuje aj iné kognitívne funkcie, ako je jazyk, pozornosť alebo vizuálno-priestorové zručnosti.

Príznaky miernej kognitívnej poruchy

• Strata pamäti: Zabúdanie na nedávne udalosti alebo rozhovory.
• Ťažkosti so sústredením: Problémy so sústredením sa na úlohy alebo sledovaním konverzácií.
• Jazykové problémy: Ťažkosti s nájdením správnych slov alebo so sledovaním konverzácie.
• Vizuálno-priestorové problémy: Problémy s odhadovaním vzdialeností alebo rozpoznávaním známych miest.
• Ťažkosti s plánovaním a organizáciou: Problémy so zvládaním úloh alebo dodržiavaním plánov.

Niektoré príznaky môžu naznačovať potrebu okamžitej lekárskej pomoci, vrátane náhlych zmien kognitívnych funkcií, závažnej straty pamäti, ktorá narúša každodenný život, a zmien nálady alebo správania, ktoré sú znepokojujúce.

Kognitívne funkcie pri skleróze multiplex

V posledných rokoch sa zistilo, že skleróza multiplex môže tiež ovplyvniť spôsob fungovania mozgu, predovšetkým spôsob, akým mozog vykonáva kognitívne úlohy.

Približne polovica ľudí s SM má skúsenosť s určitým stupňom kognitívnej poruchy. U pacientov, ktorí trpia SM s kognitívnymi poruchami sa u väčšiny (80%) prejavujú mierne poruchy.

Zvyšných 20% zaznamenáva vážnejšie kognitívne problémy, ktoré môžu ovplyvňovať schopnosť pracovať a vykonávať každodenné činnosti ako varenie alebo šoférovanie.

Stres, strach a depresia môžu znížiť našu schopnosť pamätať si, sústrediť sa alebo riešiť problémy. Podobne sa môžu prejavovať aj nežiadúce účinky niektorých liekov.

SM má za následok zmeny a poškodenia nielen bielej hmoty mozgu ale aj šedej mozgovej kôry. Tieto poškodenia ovplyvňujú spôsob prenosu elektrických impulzov v nervových bunkách.

Výskum dokázal, že stupeň a typ kognitívnej poruchy, ktoré boli pozorované u pacientov s SM, súvisí s množstvom a polohou lézií v mozgu.

V prípade väčšiny pacientov s kognitívnou poruchou pri SM je deficit mierny a nemusí byť dlho prítomný. Naproti tomu pacienti s Alzheimerovou chorobou majú kognitívny deficit, ktorý sa s postupom času konštantne zhoršuje.

Pacienti s SM si dokážu uchovávať spomienky, sú schopné prijímať nové informácie, ale majú problémy spontánne vyvolať informácie. Pacienti s SM sú schopní pamätať si na základe pripomienok a vizuálnej pomoci.

Pacienti s Alzheimerovou chorobou sa stretávajú s problémami pri používaní jazyka, v prípade ľudí s ochorením SM je problém s používaním jazyka a komunikácie zriedkavý.

Diagnostika kognitívnych funkcií

Kognitívne poruchy sú zvyčajne diagnostikované ako súčasť neuropsychologického vyšetrenia. Neuropsychológia je špecializácia v rámci klinickej psychológie, ktorá sa zaoberá diagnózou a liečením kognitívnych dysfunkcií.

V rámci klinickej neuropsychológie sa vykoná súbor kognitívnych testov a porovnajú výsledky s normatívnou vzorkou zdravého jedinca v tom istom veku a na tej istej úrovni vzdelania ako je hodnotená osoba.

Toto vyšetrenie môže byť zdĺhavé (tri až päť hodín), ale dokáže poskytnúť informácie a užitočné rady pacientovi, rodine a lekárovi.

Diagnóza MCI začína komplexným klinickým vyšetrením. Zahŕňa podrobnú anamnézu pacienta, kde poskytovatelia zdravotnej starostlivosti posudzujú kognitívne zmeny, anamnézu a akúkoľvek rodinnú anamnézu kognitívnych porúch.

Na posúdenie kognitívnych funkcií sa môže použiť neuropsychologické vyšetrenie, laboratórne testy a zobrazovacie štúdie pomocou magnetickej rezonancie alebo počítačovej tomografie.

Je dôležité odlíšiť MCI od iných stavov, ktoré môžu mať podobné príznaky, ako napríklad Alzheimerova choroba, vaskulárna demencia, depresia a normálne starnutie.

Kompenzačné stratégie a tréning

Väčšina pacientov kompenzuje problémy s pamäťou tak, že sa viac spolieha na vizuálne podnety ako odkazy na lístkoch, kalendáre, diáre a organizéry.

Vypracúvanie zoznamov s cieľom zorganizovať a stanoviť priority informácií, schôdzok, úloh a iných podrobností pomôže pri spomínaní si. Je dôležité odškrtávať vybavené položky.

Nápomocné je aj cvičenie pamäti - čítanie novín a kníh, hranie kariet, krížovky, puzzle, stimulujúca konverzácia.

V prípade ľudí, ktorí majú problémy s pamäťou a sústredením sa je lepšie robiť viacero vecí naraz.

Pri úlohách, ktoré vyžadujú veľké sústredenie sa snažte vyhnúť hlučnému alebo rušivému prostrediu.

Pre ľudí s SM, ktorí majú vážnejšie kognitívne problémy sú vo väčšine lekárskych centier dostupné tréningové kognitívne programy na zlepšenie pamäti.

Krokovanie úloh

Dôležitou pomocou so zvládaním pracovných úloh je tiež „krokovanie“. Zložitá činnosť sa rozloží na malé, ľahko realizovateľné kroky.

Dieťaťu tak miesto „priprav si školskú tašku“ poviete, aby si vytiahlo rozvrh na zajtra, a predmet po predmete s ním prechádzate pomôcky, ktoré si musí zabaliť.

Na záver skontrolujete peračník a ostrúhame ceruzky. Ak sa takto dieťaťu činnosť opakovane rozkrokuje, naučí sa, ako v danej situácii postupovať.

Rovnakú metódu môžu použiť aj študenti alebo pracujúci. Ak sa cieľ zdá príliš vzdialený, čo je prvý krok, ktorý môžem urobiť hneď teraz?

Rozvoj vyšších kognitívnych funkcií u detí

Pohyb má na deti obrovský pozitívny vplyv, nielen čo sa týka fyzickej kondície, ale aj rozvoja kognitívnych funkcií, ako sú pamäť, pozornosť či schopnosť riešiť problémy.

Aktívne deti sa učia lepšie a zvládajú školské povinnosti s väčšou ľahkosťou. Fyzická aktivita totiž prispieva k lepšiemu prekrveniu mozgu, čo stimuluje neuróny k rýchlejšiemu prenosu informácií a k lepšiemu ukladajú nových poznatkov do pamäte.

Kreatívne hry, ako sú stavebnice, logické hádanky alebo rolové hry, zas podporujú nielen pamäť, ale aj schopnosť plánovania a riešenia problémov, pretože deti sú nútené hľadať nové riešenia a strategicky premýšľať.

Takéto hry a fyzické aktivity deti pripravujú na výzvy v reálnom svete - učia ich vytrvalosti, schopnosti prispôsobiť sa novým situáciám a efektívne zvládať stres.

Experimenty ukazujú, že aj krátke prestávky na pohyb medzi školskými aktivitami majú významný vplyv na zlepšenie pozornosti a pamäti, čo v konečnom dôsledku podporuje efektívnejšie učenie.

Starnutie a kognitívne funkcie

S procesom starnutia sa často spája zhoršovanie týchto funkcií mozgu. Niekedy sú ale exekutívne funkcie oslabené už od detstva a často môžu súvisieť s horšou výkonnosťou v škole alebo práci, menej stabilnými vzťahmi a horším sebahodnotením.

Genetická predispozícia je významným faktorom pri vzniku MCI. Riziko MCI sa zvyšuje s vekom, najmä u osôb nad 65 rokov.

Niektorí môžu pociťovať stabilizáciu alebo dokonca zlepšenie kognitívnych funkcií, zatiaľ čo iní môžu prejsť do závažnejšieho kognitívneho poklesu.

Včasná diagnostika a intervencia sú kľúčové pre zvládnutie symptómov a zlepšenie celkového výhľadu.

Ak vy alebo váš blízky zaznamenáte viditeľné kognitívne zmeny, ktoré narúšajú každodenný život, je dôležité vyhľadať lekársku pomoc. Náhle zmeny kognitívnych funkcií si vyžadujú okamžitú pozornosť.

tags: #nizsie #kognitivne #funkcie #vyssie #kognitivne #funkcie