Obezita a vertebrogénny algický syndróm: ako nadmerná hmotnosť ovplyvňuje chrbticu

Obezita je významným rizikovým faktorom bolesti chrbta, najmä v driekovej oblasti, a môže prispievať k jej opakovaniu aj chronickému priebehu. Nadmerná telesná hmotnosť zvyšuje mechanické nároky na chrbticu, medzistavcové platničky, kĺby, svaly a väzivové tkanivá, pričom súčasne podporuje fyzickú neaktivitu a zhoršenie telesnej kondície.

Vertebrogénny algický syndróm (VAS) je súhrnné označenie pre bolestivé stavy vychádzajúce z chrbtice a jej okolitých štruktúr, teda z medzistavcových platničiek, medzistavcových kĺbov, väzov či svalov. Pri obezite preto nejde iba o samotnú bolesť, ale často o vzájomne sa posilňujúci vzťah medzi vyššou hmotnosťou, obmedzením pohybu, svalovou slabosťou, degeneratívnymi zmenami a zhoršovaním bolestí.

Čo je vertebrogénny algický syndróm

Vertebrogénny algický syndróm je odborný termín používaný na označenie bolesti pochádzajúcej z chrbtice. Slovo „algický“ znamená bolestivý a „vertebrogénny“ súvisí s chrbticou.

Vertebrogénny algický syndróm (VAS) je odborný termín, ktorý združuje širokú skupinu ochorení chrbtice. Tieto problémy vychádzajú z funkčnej alebo štrukturálnej poruchy chrbtice a ich spoločným príznakom je bolesť chrbta.

Vertebrogénny algický syndróm (VAS) je súhrnné označenie pre bolestivé stavy vychádzajúce z chrbtice a jej okolitých štruktúr, a teda medzistavcových platničiek, medzistavcových kĺbov, väzov či svalov. Ide o jednu z najčastejších diagnóz, s ktorou sa stretávame na lôžkovom oddelení či v rehabilitačnej ambulancii.

VAS môže byť lokalizovaný v ktorejkoľvek časti chrbtice, od krku až po krížovú kosť. Bolesť môže byť lokálna alebo môže vystreľovať do končatín a môže ju sprevádzať neurologická symptomatika alebo môže prebiehať bez nej.

Ako sa VAS prejavuje

Bolesť môže byť tupá, ostrá, bodavá alebo vystreľujúca. Často ju sprevádza stuhnutosť, obmedzenie pohybu, zvýšené svalové napätie, svalové spazmy, tŕpnutie alebo pocit slabosti v končatinách.

Pacienti najčastejšie prichádzajú s bolesťou v driekovej alebo krčnej oblasti chrbtice. Mnohí opisujú, že im bolesť výrazne obmedzuje bežné denné aktivity aj pracovný život.

• Bolesť chrbta, ktorá môže byť tupá, ostrá, bodavá alebo vystreľujúca.
• Obmedzenie pohyblivosti chrbtice.
• Stuhnutosť a zvýšené svalové napätie.
• Svalové spazmy a poruchy pohybových stereotypov.
• Necitlivosť alebo parestézie, napríklad mravenčenie a brnenie v rukách alebo nohách.
• Pocit slabosti v končatinách.
• Zhoršenie bežných denných aktivít a pracovného fungovania.

Vertebrogénny algický syndróm môže byť akútny alebo chronický. Z hľadiska príčiny môže ísť o funkčné poruchy pohybového aparátu, degeneratívne ochorenia chrbtice alebo o stavy spojené s útlakom nervových štruktúr.

Formy VAS podľa miesta bolesti

Cervikálny vertebrogénny syndróm

Cervikálny vertebrogénny syndróm postihuje krčnú chrbticu. Prejavuje sa bolesťou krku, hlavy a závratmi.

Cervikokraniálny syndróm predstavuje bolesti hlavy, ktoré majú svoju príčinu v oblasti hornej krčnej chrbtice. Nie je podmienkou súčasná bolesť krčnej chrbtice či jej blokáda.

Cervikobrachiálny syndróm predstavuje bolesti hornej končatiny, ktoré majú svoj pôvod v dolnej časti krčnej chrbtice. Býva často a chybne diagnostikovaný ako syndróm zmrznutého ramena.

Torakálny vertebrogénny syndróm

Torakálny vertebrogénny syndróm sa týka hrudnej chrbtice. Často spôsobuje bolesť medzi lopatkami alebo „bolesť srdca“ bez kardiologického nálezu.

Lumbálny vertebrogénny syndróm

Lumbálny vertebrogénny syndróm vzniká v driekovej chrbtici. Spoznáte ho podľa bolesti v krížoch, ktorá často vyžaruje do dolných končatín.

Bolesť chrbta v lumbálnej oblasti sa definuje ako bolesť lokalizovaná medzi dolným okrajom rebrového oblúka a spodným sedacím zárezom, ktorá zahŕňa alebo nezahŕňa bolesti dolných končatín.

Lumboischiatický syndróm je bolesť spôsobená preťažením v oblasti krížov s vyžarovaním do dolnej končatiny, často vznikajúca náhle po prudkom pohybe alebo zdvíhaní ťažkého bremena.

Príčiny vertebrogénneho algického syndrómu

Vo väčšine prípadov nejde o jednu konkrétnu príčinu, ale o kombináciu viacerých faktorov. Pôvod bolesti pri VAS spočíva v mechanických, funkčných alebo degeneratívnych problémoch chrbtice.

• Výhrez alebo herniácia medzistavcovej platničky.
• Degenerácia medzistavcových platničiek.
• Spondylóza s tvorbou osteofytov.
• Spondylolistéza s posunom stavca oproti susednému stavcu.
• Funkčná blokáda v chrbticovom segmente.
• Preťaženie väzivového alebo svalového aparátu.
• Skolióza alebo iná vrodená či získaná deformita.
• Svalové dysbalancie a oslabenie hlbokého stabilizačného systému.
• Nesprávne držanie tela a pohybové stereotypy.
• Úraz, pád alebo športové poranenie.
• Osteoporóza a zlomeniny.
• Zápalové, infekčné alebo nádorové ochorenia.
• Ochorenia vnútorných orgánov.

Významnú úlohu zohráva sedavý spôsob života, nedostatok pravidelného pohybu, dlhodobé preťažovanie chrbtice, nesprávne pohybové stereotypy či jednostranné pracovné zaťaženie.

S pribúdajúcim vekom sa pridávajú degeneratívne zmeny chrbtice, ktoré však nemusia automaticky spôsobovať bolesť. Svoje miesto majú aj nadváha, oslabenie hlbokého stabilizačného systému, stres a psychické napätie, ktoré často vedú k zvýšenému svalovému napätiu a zhoršovaniu bolestí.

Prečo obezita zvyšuje riziko bolesti chrbta

Obezita je chronické metabolické ochorenie charakterizované zvýšeným ukladaním tuku v tele. Predstavuje významný rizikový faktor pre mnohé ochorenia vrátane kardiovaskulárnych, metabolických, respiračných, gastrointestinálnych a onkologických ochorení.

Nadváha a obezita sú spojené so zvýšeným rizikom bolesti chrbta, kĺbov a svalového napätia, s únavou a dýchavičnosťou, s predispozíciou k chronickému priebehu bolesti chrbta a so zníženou pravdepodobnosťou dosiahnutia dobrých výsledkov pri liečbe bolesti chrbta.

Obezita je jednoznačne spojená s rýchlejšou degeneráciou diskov a opotrebovaním kĺbov, čo zvyšuje fyzické nároky na svaly a väzivové tkanivo a vedie k bolestivým prejavom v lumbálnej oblasti.

• Zvyšuje mechanickú záťaž chrbtice a medzistavcových platničiek.
• Urýchľuje fyzické opotrebovanie kĺbov chrbtice.
• Zvyšuje nároky na svalstvo a väzivové tkanivá.
• Podporuje posturálne zmeny a zmeny biomechanickej záťaže.
• Súvisí s fyzickou inaktivitou, nízkou telesnou kondíciou a sedavým spôsobom života.
• Môže prispievať k rýchlejšej degenerácii medzistavcových platničiek.
• Môže komplikovať farmakologickú, intervenčnú aj chirurgickú liečbu.

Mechanické a biologické mechanizmy

Mechanické preťaženie chrbtice

Jedným z možných mechanizmov vedúcich k vzniku bolesti chrbta v lumbálnej oblasti u obéznych pacientov je biomechanická záťaž chrbtice a intervertebrálnych diskov spôsobená samotnou nadmernou hmotnosťou.

Zvýšené mechanické požiadavky zapríčinené obezitou urýchľujú fyzické opotrebenie kĺbov chrbtice. Nadmerná telesná hmotnosť zároveň zvyšuje fyzické nároky na svalstvo a väzivové tkanivo.

U morbídne obéznych žien boli opísané posturálne zmeny, medzi ktoré patrili najmä nadmerné zakrivenia chrbtice, hrudná kyfóza a lumbálna hyperlordóza.

Úloha tukového tkaniva a zápalu

Viscerálny tuk je metabolicky aktívne tkanivo schopné ovplyvniť a meniť imunologické, metabolické a endokrinné prostredie.

Adipocytokíny, čiže cytokíny produkované tukovým tkanivom, akými sú napríklad TNFα a interleukín IL-6, zapríčiňujú chronický zápal nízkej intenzity, ktorý okrem iného podporuje aj vznik bolesti.

Obezita kombinovaná s komorbiditami, ako sú diabetes mellitus a arteriálna hypertenzia, môže pravdepodobne meniť patofyziológiu starnutia šliach a väzov, čo môže viesť k následnej bolesti.

Obmedzenie pohybu a svalová slabosť

Chronická bolesť môže viesť k zníženiu fyzickej aktivity, oslabeniu svalov a ďalšiemu nárastu telesnej hmotnosti. Nedostatok pohybu vedie k zlej flexibilite a oslabeniu svalov.

Oslabenie svalov stredu tela zhoršuje stabilizáciu chrbtice a môže podporovať vznik nesprávnych pohybových stereotypov. Dôležité je posilňovanie svalov stredu tela, ktoré zabezpečujú správne držanie tela a môžu predchádzať bolestiam chrbta, krku, bedier, kolien a ramien.

Obezita a bolesť chrbta ako bludný kruh

Obezita a bolesť chrbta v lumbálnej oblasti tvoria tzv. „circulus vitiosus“ alebo bludný kruh. Chronická bolesť môže byť jedným z dôvodov prírastku hmotnosti a funkčné obmedzenia vyplývajúce z bolesti vedú k prejedaniu sa a fyzickej pasivite.

Naopak, obezita zvyšuje mechanickú záťaž na chrbticu a medzistavcové platničky, čo urýchľuje degeneratívne zmeny a vedie k bolestivým prejavom.

Obezita je jednoznačne spojená s vyšším rizikom bolesti chrbta v lumbálnej oblasti, ako aj s jej chronickým priebehom. Vyššie BMI, vyšší pomer pás/boky a vyšší index telesného tuku sú asociované s vyššou prevalenciou a incidenciou bolesti chrbta.

Vzájomné súvislosti obezity a bolestí chrbta v lumbálnej oblasti naznačujú, že komplexné riešenie oboch stavov je nielen vhodné, ale aj nevyhnutné.

Čo ukazujú údaje o obezite a bolestiach chrbta

Presvedčivé spojenie obezity a bolestí chrbta v lumbálnej oblasti prezentujú mnohé práce. Odpoveď na otázku, aká silná je táto súvislosť, však zostáva v niektorých štúdiách kontroverzná, pretože niektoré práce potvrdzujú len slabú asociáciu medzi obezitou a bolesťami chrbta v lumbálnej oblasti.

V jednej štúdii malo 20 % pacientov s najvyšším BMI 1,7-krát vyššie riziko vzniku bolestí chrbta než 20 % pacientov s najnižším BMI.

Metaanalýza zahŕňajúca 10 kohortných štúdií s celkovým počtom 29 748 subjektov konštatovala, že nadhmotnosť a obezita sú rizikovými faktormi bolesti chrbta tak u mužov, ako aj u žien.

Štúdie zároveň ukázali, že obezita a nízka pohybová aktivita sú nezávislé predilekčné faktory bolesti chrbta. Medzi telesnou hmotnosťou, emočným stavom a bolesťami chrbta v lumbálnej oblasti existujú biopsychosociálne interakcie.

Úlohu telesnej hmotnosti pri bolestiach chrbta podčiarkujú aj závery štúdií, podľa ktorých pokles hmotnosti, najmä ak išlo o ťažkú formu obezity, priniesol významne lepšie výsledky liečby.

Ktorých pacientov VAS najčastejšie postihuje

Najväčšiu skupinu tvoria pacienti v produktívnom veku, približne medzi 30. a 60. rokom života. Ide o ľudí, ktorí veľa sedia pri počítači alebo naopak vykonávajú fyzicky náročnú prácu.

Práve u nich bolesti chrbtice často vedú k práceneschopnosti a zníženiu kvality života. V posledných rokoch však vidíme nárast problémov aj u mladších ľudí, často v súvislosti so sedavým spôsobom života a nedostatkom pravidelnej fyzickej aktivity.

So seniormi sa stretávame najmä v súvislosti s degeneratívnymi zmenami chrbtice a pacienti po operáciách chrbtice si vyžadujú individuálne vedenú rehabilitáciu.

Rizikové faktory bolesti chrbta

Rizikových faktorov, ktoré sa podieľajú na vývine akútnej či chronickej bolesti chrbta v lumbálnej oblasti, je mnoho. Rizikové faktory sa rozdeľujú do troch skupín: individuálne, psychosociálne a profesijné.

Individuálne faktory

• Vek.
• Celková telesná kondícia.
• Aktivita a funkčnosť hlbokého stabilizačného systému.
• Nadváha a obezita.
• Nízka pohybová aktivita.

Psychosociálne faktory

• Stres.
• Negatívne emócie.
• Depresívne nálady.
• Psychické napätie.

Profesijné faktory

• Fyzicky náročná alebo monotónna práca.
• Dvíhanie bremien.
• Opakované ohýbanie a ťahanie.
• Jednostranné pracovné zaťaženie.
• Vibrácie pri práci.
• Dlhodobé sedenie.

Psychosociálne faktory a profesijné faktory sa považujú za rizikové faktory pre výskyt bolestí chrbta, ako aj ich prechod do chronického stavu. Obezita sa považuje za faktor, ktorý predisponuje k vývoju chronického štádia ochorenia.

Rozdiel medzi špecifickou a nešpecifickou bolesťou

Z hľadiska príčiny sa rozlišuje špecifická a nešpecifická bolesť chrbta v lumbálnej oblasti.

Špecifická bolesť chrbta v lumbálnej oblasti zahŕňa symptómy spôsobené špecifickými patofyziologickými mechanizmami, akými sú napríklad herniácia intervertebrálneho disku, infekcia, zápal, osteoporóza, reumatická artritída, zlomenina alebo tumor.

Len približne v 10 % prípadov môžeme príčinu bolesti presne identifikovať. V prevažnej väčšine sa príčina bolesti chrbta nezistí a tieto prípady spadajú do kategórie nešpecifickej bolesti.

Nešpecifická bolesť chrbta v lumbálnej oblasti sa na základe trvania klasifikuje ako akútna, ak trvá menej ako 6 týždňov, subakútna, ak trvá 6 až 12 týždňov, alebo chronická, ak trvá viac ako 12 týždňov.

Vo všeobecnosti je prognóza dobrá a väčšina pacientov s epizódou nešpecifickej bolesti chrbta v lumbálnej oblasti sa uzdraví v priebehu niekoľkých dní až týždňov. Často však dochádza k recidívam a k prechodu do chronického stavu, keď bolesť trvá viac ako 3 mesiace a bolestivé epizódy sa opakujú.

Diagnostika vertebrogénneho algického syndrómu

Diagnostika VAS je založená na odobratí anamnézy pacienta, lekárskom alebo fyzioterapeutickom vyšetrení a podľa potreby na ďalších vyšetreniach.

Klinické vyšetrenie

Pri klinickom vyšetrení sa hodnotí lokalizácia a charakter bolesti, jej vyžarovanie, rozsah pohybu, svalové napätie, citlivosť, svalová sila, reflexy a funkcia nervových štruktúr.

Pri podozrení na ochorenie chrbtice lekári vykonávajú neurologické a ortopedické vyšetrenia. Podľa potreby môžu byť indikované neurologické, osteologické či rehabilitačné vyšetrenia.

Zobrazovacie metódy

• RTG vyšetrenie chrbtice.
• Magnetická rezonancia.
• CT vyšetrenie.

Pri podozrení na ochorenia chrbtice lekár po vyšetrení pacienta často odporúča zobrazovacie metódy ako RTG, CT alebo MRI.

Elektromyografia

Elektromyografia je potrebná v prípade podozrenia na postihnutie nervov. Pomáha posúdiť funkciu periférnych nervov a nervových koreňov.

Pri funkčnej poruche nemusí byť pri zobrazovacích metódach jasne patrná žiadna patológia, ktorá by zodpovedala za ťažkosti. V takýchto prípadoch môže byť vhodnou liečbou rehabilitácia.

Liečba VAS pri obezite

Liečba VAS závisí od konkrétnej príčiny ochorenia. Moderná medicína kombinuje viaceré formy liečby, od farmakoterapie po fyzioterapiu s rehabilitáciou, s cieľom dosiahnuť maximálnu efektivitu.

Liečba oporno-pohybového aparátu je dlhodobý proces, ktorý zahŕňa niekoľko etáp: zmiernenie bolesti, liečebnú rehabilitáciu a preventívnu rehabilitačnú liečbu.

Zmiernenie bolesti

Na zmiernenie bolesti sa používajú analgetiká, nesteroidné protizápalové lieky, myorelaxanciá, infúzna analgeticko-myorelaxančná terapia, obstreky a podľa potreby ortézoterapia.

Nesteroidné antiflogistiká sú v liečbe bolesti chrbta častou voľbou, pretože okrem tlmenia bolesti majú aj protizápalový účinok. Tento účinok však môže viesť k závažným nežiaducim účinkom, ako sú gastrointestinálne a kardiovaskulárne problémy.

Preto je dôležité užívať NSAID opatrne a v čo najkratšom čase a najnižších dávkach. Pri obezite môže byť farmakoterapia komplikovanejšia, napríklad pre obmedzenia v užívaní NSAID vzhľadom na kardiovaskulárne riziká.

Rehabilitácia a fyzioterapia

Rehabilitácia je jedným zo základných pilierov liečby. Jej cieľom nie je iba zmierniť bolesť, ale predovšetkým odstrániť alebo ovplyvniť príčinu problémov, obnoviť správnu funkciu pohybového aparátu a predchádzať opakovaným bolestiam.

Základ tvorí liečebná telesná výchova zameraná na aktiváciu hlbokého stabilizačného systému, zlepšenie mobility chrbtice, posilnenie oslabených svalových skupín, strečing skrátených svalov a nácvik správnych pohybových stereotypov.

Podľa potreby sa využívajú mäkké techniky, mobilizačné techniky, postizometrická relaxácia, myofasciálne techniky, trakčné techniky, kinesiotaping a edukácia pacienta v oblasti ergonómie a správnych pohybových návykov.

Najčastejšími prostriedkami fyzioterapie a fyzikálnej terapie sú mäkké techniky, terapeutické masáže, mobilizačné techniky, trakcie, individuálne cvičenie, TENS, laser a ultrazvuk.

Fyzikálna terapia

Súčasťou komplexnej rehabilitácie je aj fyzikálna terapia, ktorú indikujeme podľa charakteru ťažkostí.

• Elektroliečba vrátane analgetických a stimulačných prúdov, TENS a interferenčných prúdov.
• Ultrazvuková terapia.
• Laseroterapia.
• Magnetoterapia.
• Rázová vlna pri vybraných muskuloskeletálnych diagnózach.
• Termoterapia.
• Kryoterapia.

Procedúry sú zamerané na zmiernenie bolesti, podporu hojenia a regenerácie tkanív.

Intervenčná liečba

Intervenčná liečba využíva obstreky, infúznu terapiu a manuálnu terapiu. Lokálne obstreky a podávanie kortikosteroidov do epidurálneho priestoru môžu pomôcť znížiť zápal a bolesť v oblasti nervových koreňov.

Nadváha a obezita môžu byť limitáciou pre vykonávanie niektorých intervenčných techník v liečbe bolesti, najmä pri BMI nad 35.

Chirurgická liečba

K operácii sa pristupuje len v ťažkých alebo nezvládnuteľných prípadoch, napríklad pri hernii disku s neurologickým deficitom.

V prípade, že konzervatívna terapia nezaberá, je pri vybraných stavoch vhodná aj operácia. Nadmerná telesná hmotnosť však môže sťažiť chirurgické zákroky.

Význam redukcie hmotnosti

Pokles hmotnosti, najmä pri ťažkej forme obezity, prináša významne lepšie výsledky v liečbe bolesti chrbta.

BMI je relevantným prediktorom odpovede na liečbu bolestí chrbta v lumbálnej oblasti. Pravdepodobnosť zlepšenia týchto bolestí u obéznych pacientov bez úpravy telesnej hmotnosti je nízka, a to bez ohľadu na spôsob liečby.

Predpokladom úspešného riešenia obezity a nadhmotnosti je, aby samotný pacient porozumel zdravotným rizikám, ktoré s nimi súvisia. V prípade potreby redukcie hmotnosti je vhodné vyhľadať odbornú pomoc u nutričného terapeuta, výživového poradcu alebo lekára-dietológa.

BMI a hodnotenie telesnej hmotnosti

BMI je bežne používaným ukazovateľom na odhad telesnej hmotnosti. Ideálne BMI sa pohybuje v rozmedzí 18,5 až 25.

Pre odhad kardiovaskulárneho rizika je vhodnejším parametrom obvod pása, pretože lepšie koreluje s intraabdominálnym obsahom tukového tkaniva. Ďalším parametrom je index udávajúci pomer obvodu pásu k telesnej výške, pričom za normu sa považuje hodnota menej ako 0,5.

Rehabilitačný plán a „škola chrbta“

Na rehabilitačnej ambulancii lekár zostavuje individuálny rehabilitačný plán. Liečba je vždy individuálna a prispôsobená konkrétnemu pacientovi.

Súčasťou rehabilitácie je tzv. „škola chrbta“, ktorá pacienta učí rozlišovať medzi zdravým a poškodeným pohybovým aparátom a vedome zvládať pohybové aktivity na zmiernenie a predchádzanie ťažkostiam.

Veľmi dôležitá je edukácia pacienta. Vysvetľuje sa mu, ako správne zaťažovať chrbticu, aké pohybové návyky zmeniť a prečo je pravidelný pohyb dôležitou súčasťou liečby.

Významnou súčasťou liečby je úzka spolupráca rehabilitačného lekára, fyzioterapeuta a samotného pacienta, pretože práve komplexný a aktívny prístup prináša najlepšie dlhodobé výsledky.

Ako dlho trvá návrat k bežným aktivitám

Návrat pacienta k bežným aktivitám závisí od príčiny, dĺžky trvania ťažkostí a spolupráce pacienta.

Pri akútnych bolestiach môže dôjsť k výraznému zlepšeniu už v priebehu niekoľkých dní. Chronické bolesti si však vyžadujú dlhodobejšiu rehabilitáciu a najmä aktívnu spoluprácu pacienta.

Rehabilitácia nekončí ústupom bolesti. Ak pacient prestane cvičiť hneď po zlepšení stavu, riziko návratu ťažkostí je pomerne vysoké.

Prevencia bolesti chrbta pri obezite

Vo veľkej miere sa dá vzniku vertebrogénneho algického syndrómu predchádzať. Najlepšou prevenciou je pravidelný pohyb, udržiavanie primeranej telesnej hmotnosti, posilňovanie svalov trupu a správne pohybové návyky.

• Pravidelný pohyb a cielená pohybová aktivita.
• Postupná redukcia nadmernej telesnej hmotnosti.
• Posilňovanie svalov stredu tela.
• Pravidelné menenie polohy pri sedavom zamestnaní.
• Krátke prestávky počas práce.
• Správne držanie tela.
• Nácvik správnych pohybových stereotypov.
• Obmedzenie jednostranného preťažovania.
• Dostatok spánku a kvalitná regenerácia.
• Zvládanie stresu.
• Vhodná a vyvážená strava.
• Správny pitný režim.

Ľuďom, ktorí majú sedavé zamestnanie, sa odporúča pravidelne meniť polohu, robiť si krátke prestávky počas práce a zaradiť do svojho programu aspoň niekoľkokrát týždenne cielenú pohybovú aktivitu.

Správne držanie tela je základom pre prevenciu preťažovania štruktúr pohybového aparátu. Vzniká vďaka dobre nastaveným pohybovým vzorom a rovnováhe medzi svalovými reťazcami.

Fyzioterapeuti dokážu naučiť správne držanie tela a pohybové stereotypy. Spánok na vhodnom matraci a správne vstávanie z postele sú tiež dôležité aspekty prevencie bolesti chrbta.

Odporúča sa osvojiť si správny spôsob vstávania, ktorý minimalizuje záťaž na chrbticu. Zdravý životný štýl zahŕňa vhodnú a vyváženú stravu, správny pitný režim, dostatočný a pravidelný pohyb, kvalitný spánok a rovnováhu medzi prácou a relaxáciou.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Keď je bolesť chrbtice dlhodobo obmedzujúca vo vykonávaní bežných aktivít, opakovane sa vracia alebo výrazne obmedzuje bežné fungovanie, je vhodné vyhľadať odborníka.

Okamžité vyšetrenie je potrebné pri bolestiach spojených s výraznou svalovou slabosťou, poruchou citlivosti, problémami s močením alebo vyprázdňovaním, po úraze, pri horúčke alebo pri náhle vzniknutej silnej bolesti, ktorá sa rýchlo zhoršuje.

• Výrazná alebo postupujúca svalová slabosť.
• Porucha citlivosti alebo rozsiahle tŕpnutie.
• Problémy s močením alebo vyprázdňovaním.
• Bolesť po úraze.
• Bolesť sprevádzaná horúčkou.
• Náhle vzniknutá silná bolesť s rýchlym zhoršovaním.
• Dlhodobá bolesť obmedzujúca bežné fungovanie.

Obezita, hypoventilácia a spánkové poruchy

Pri obezite sa môžu pridružiť aj respiračné poruchy, ktoré ďalej znižujú toleranciu pohybu a komplikujú rehabilitáciu. Hypoventilačný syndróm pri obezite je definovaný ako kombinácia obezity s BMI nad 30 kg/m² a dennou hyperkapniou v artériových krvných plynoch s pCO2 nad 6,0 kPa alebo 45 mmHg pri neprítomnosti iných príčin hypoventilácie.

Hypoventilačný syndróm pri obezite, niekedy nazývaný aj Pickwickov syndróm, je kombináciou obezity a chronického hyperkapnického respiračného zlyhávania. Nie u všetkých obéznych pacientov však dochádza k rozvoju hyperkapnickej respiračnej insuficiencie.

Obezita môže znižovať expiračný rezervný objem, funkčnú reziduálnu kapacitu a celkovú pľúcnu kapacitu. Vznikajú tiež bazálne atelektázy vytvárajúce oblasti hypoventilácie s ventilačno-perfúznym nepomerom.

U pacientov s hypoventilačným syndrómom pri obezite sa často vyskytuje obštrukčné spánkové apnoe. Hlavnými prejavmi môžu byť denná spavosť, neurokognitívne poruchy, zlá kvalita spánku a ranné bolesti hlavy.

Pri pľúcnej hypertenzii a pravostrannom srdcovom zlyhávaní môžeme očakávať námahovú dýchavicu a edémy dolných končatín.

Liečba hypoventilačného syndrómu pri obezite

Liečba pacientov s hypoventilačným syndrómom pri obezite pozostáva z troch bodov: redukcia hmotnosti, riešenie respiračného zlyhávania a podľa potreby oxygenoterapia.

V súčasnosti sa na riešenie respiračného zlyhávania primárne využíva neinvazívna ventilácia pozitívnym tlakom, ktorá odstraňuje obštrukčnú zložku syndrómu, zlepšuje mechaniku pľúc a hrudnej steny a normalizuje centrálne riadenie ventilácie.

Príkladom je použitie dvojúrovňového pretlaku BiPAP pomocou nosovoústnej masky. Rozdiel medzi inspiračným a expiračným tlakom vytvára tlakovú podporu, ktorá prehlbuje pacientovu ventiláciu.

Expiračný tlak zároveň udržiava priechodnosť horných dýchacích ciest a zabraňuje vzniku obštrukčných apnoických epizód. Týmto spôsobom je naraz zabezpečená liečba hypoventilácie aj obštrukčného spánkového apnoe.

V prípade nedostatočného efektu neinvazívnej ventilácie na zlepšenie oxygenácie organizmu je možné do liečby pridať oxygenoterapiu.

Pri vyslovení podozrenia na hypoventilačný syndróm pri obezite by malo byť u pacienta realizované spánkové vyšetrenie. U pacientov je potrebné aj sledovanie zo strany internistu a endokrinológa pre často pridružený diabetes mellitus, hypertenziu, hyperlipidémiu, srdcové zlyhávanie a hypotyreózu.

Samotné lieky proti bolesti problém väčšinou nevyriešia. Dlhodobý úspech prináša najmä aktívny prístup pacienta, ktorý zahŕňa pravidelné cvičenie, zmenu pohybových návykov, postupnú úpravu telesnej hmotnosti a spoluprácu s odborníkmi.

tags: #obezita #a #vertebrogenny #algicky #syndrom