Milgamma nie je liekom na akútnu cievnu mozgovú príhodu a nesmie nahrádzať okamžité privolanie záchrannej zdravotnej služby. Pri mozgovej príhode rozhoduje čas: akútna liečba sa môže podať do 4 a pol hodiny od prvých príznakov a mechanické odstránenie krvnej zrazeniny je možné do 8 hodín.
Milgamma sa používa u dospelých na liečbu ochorení periférnych nervov, neuropatií a polyneuropatií, neuralgií, neuritíd, parézy tvárového nervu, bolesti svalov a pri rekonvalescencii. Cievna mozgová príhoda však vyžaduje urgentnú diagnostiku a liečbu v nemocnici, pretože obnovenie prietoku krvi môže zachrániť ešte životaschopné mozgové tkanivo.
Čo je cievna mozgová príhoda
Cievna mozgová príhoda je závažné ochorenie, pri ktorom dochádza k poškodeniu mozgového tkaniva nedokrvením alebo krvácaním do mozgu. Pri ischemickej príhode krvná zrazenina zablokuje prietok krvi do časti mozgu, zatiaľ čo pri krvácaní sa krv dostáva do mozgového tkaniva alebo jeho okolia.
Každý rok postihujú ischemické mozgové príhody milióny ľudí. Núdzové liečebné postupy, ako sú lieky na rozpúšťanie zrazenín a zákroky, pri ktorých sa zrazenina fyzicky odstráni, môžu obnoviť krvný obeh a pomôcť zachrániť mozgové tkanivo, ktoré je ešte životaschopné.
Ak však mozgové tkanivo odumrie, obnovenie krvného obehu nedokáže nahradiť to, čo už bolo stratené. Závažné cievne mozgové príhody môžu zničiť značné množstvo tkaniva, pričom na mieste, kde kedysi existovalo zdravé mozgové tkanivo, zostane dutina.
Prečo je pri mozgovej príhode rozhodujúci čas
Na Slovensku ročne pribudne až 17 tisíc pacientov, ktorých postihla cievna mozgová príhoda. Napriek dostupnej liečbe je v akútnom štádiu zachytených len 11 % z nich. Slováci totiž nepoznajú príznaky mozgovej mŕtvice a lekársku pomoc vyhľadajú neskoro.
Pri cievnej mozgovej príhode pritom rozhoduje čas. Limit pre podanie akútnej liečby je 4 a pol hodiny a mechanické odstránenie krvnej zrazeniny je možné do 8 hodín od prvých príznakov. Čím skôr pacient zavolá pomoc, tým má lepšie šance na plnohodnotný život.
| Situácia | Časový údaj |
|---|---|
| Podanie akútnej liečby | 4 a pol hodiny od prvých príznakov |
| Mechanické odstránenie trombu | do 8 hodín od prvých prejavov |
„Slováci nepoznajú prejavy cievnej príhody a pomoc si volajú neskoro. Pritom čas je v tomto prípade rozhodujúca veličina. Čím skôr sa obnoví prietok krvi v postihnutnej cieve, tým väčšia je šanca, že dôjde u pacienta k obnove postihnutej funkcie mozgu. Od času závisí, aké výhliadky na život bude mať pacient po cievnej príhode,“ hovorí prof. MUDr. Zuzana Gdovinová, CSc., FESO, prednostka Neurologickej kliniky UPJŠ a UN L. Pasteura v Košiciach, predsedníčka cerebrovaskulárnej sekcie Slovenskej neurologickej spoločnosti.
Príznaky mozgovej príhody
Prejavy mozgovej mŕtvice sú pritom veľmi zreteľné. Slabosť a tŕpnutie končatín na jednej strane tela, ochrnutie končatiny, poklesnutie ústneho kútika a porucha reči.
- slabosť alebo tŕpnutie končatín na jednej strane tela,
- ochrnutie končatiny,
- poklesnutie ústneho kútika,
- porucha reči.
Pri výskyte týchto príznakov je potrebné okamžite volať prvú pomoc. Pacient ani jeho okolie by nemali čakať, či ťažkosti samy ustúpia, a nemali by sa pokúšať riešiť akútny stav užitím Milgammy alebo iného lieku určeného na ochorenia periférnych nervov.
Akútna liečba cievnej mozgovej príhody
V súčasnosti sú dve možnosti adekvátnej liečby, ktorá spočíva buď v rozpustení krvnej zrazeniny preparátom ktorý sa podáva vnútrožilovo, alebo v mechanickom odstránení trombu.
„V oboch prípadoch hrá opäť dôležitú úlohu čas. Časový limit pre podanie akútnej liečby je 4 a pol hodiny a mechanické odstránenie trombu môžeme vykonať do ôsmich hodín od prvých prejavov cievnej príhody. Času je skutočne málo a od neho závisí, akú bude mať pacient šancu vrátiť sa do života. Od času závisí, nakoľko bude dostupná liečba úspešná,“ hovorí MUDr. Ivan Vulev, PhD., primár Oddelenia diagnostickej a intervenčnej rádiológie NÚSCH, a.s. v Bratislave.
Po tom, ako lekári odstránia zrazeninu, závisí zotavenie do veľkej miery od rehabilitácie. Rehabilitácia môže pomôcť prežívajúcim mozgovým obvodom prispôsobiť sa, ale priamo neobnoví poškodenú oblasť.
Úloha Milgammy po mozgovej príhode
Milgamma je liek určený na liečbu dospelých pacientov s ochoreniami nervov rôzneho pôvodu, neuropatiami a polyneuropatiami, napríklad diabetickou alebo alkoholovou neuropatiou, neuralgiami, neuritídami, pásovým oparom, parézou tvárového nervu, reumatickými ťažkosťami, bolesťou svalov, príznakmi nadmerného preťaženia a v rekonvalescencii.
Milgamma sa teda môže týkať liečby niektorých nervových ťažkostí alebo obdobia zotavovania, ale z uvedených indikácií nevyplýva, že by liečila akútnu cievnu mozgovú príhodu, rozpúšťala mozgovú krvnú zrazeninu alebo obnovovala prietok krvi v uzavretej mozgovej cieve.
O použití Milgammy po cievnej mozgovej príhode musí rozhodnúť lekár. Liečba po príhode závisí od typu a rozsahu poškodenia mozgu, od postihnutých funkcií, od pridružených ochorení a od celkového rehabilitačného plánu.
Zloženie Milgammy
1 obalená tableta obsahuje: benfotiamín 50 mg, kyanokobalamín 0,25 mg. Benfotiamín je forma vitamínu B1 a kyanokobalamín je forma vitamínu B12.
Pomocné látky so známym účinkom: monohydrát laktózy sacharóza amarant (E 123) glukózový sirup.
| Zložka | Množstvo v 1 obalenej tablete |
|---|---|
| Benfotiamín | 50 mg |
| Kyanokobalamín | 0,25 mg |
Na čo sa Milgamma používa
Liek sa používa u dospelých na liečbu: ochorení nervov rôzneho pôvodu, neuropatie a polyneuropatie (napr. zápalových ochorení periférnych nervov a koreňov, pri poškodení nervov následkom cukrovky, chronického alkoholizmu), neuralgie (bolesť nervov), neuritídy (zápal nervov), pásového oparu (herpes zoster), obrny tvárového nervu (paréza nervi facialis), poškodenia srdcového svalstva následkom nedostatku vitamínu B1, reumatických ťažkostí, bolesti svalov, pri príznakoch nadmerného preťaženia a v rekonvalescencii (zotavenie sa po chorobe).
Ochorenia nervov rôzneho pôvodu, neuropatie a polyneuropatie (diabetická, alkoholová a pod.), neuralgie, neuritídy, pásový opar (herpes zoster), paréza nervi facialis, poškodenie srdcového svalstva následkom nedostatku vitamínu B1, reumatické ťažkosti, bolesť svalov, pri príznakoch nadmerného preťaženia a v rekonvalescencii.
Dávkovanie a spôsob užívania
Užíva sa celá (nerozhryznutá) 1 obalená tableta 3 až 4-krát denne. V ľahších prípadoch a ako robornas a v rekonvalescencii zväčša stačí užívať 1 - 2 obalené tablety.
Obalené tablety sa majú prehltnúť celé po jedle a zapiť malým množstvom tekutiny. Milgamma sa používa na liečbu dospelých pacientov.
Pri pacientovi po cievnej mozgovej príhode sa dávkovanie nemá určovať svojvoľne. O vhodnosti lieku, dávke a dĺžke užívania rozhoduje ošetrujúci lekár, najmä ak pacient užíva viacero liekov alebo má problémy s prehĺtaním.
Upozornenia pri užívaní Milgammy
Bezpečnosť a účinnosť Milgammy u detí nebola stanovená. Údaje nie sú k dispozícii. Bezpečnosť a účinnosť lieku u detí nebola stanovená.
Počas tehotenstva a dojčenia sa odporúča denný príjem vitamínu B1 (tiamínu) 1,4 - 1,6 mg a kyanokobalamínu 4 µg. Dávka tiamínu môže byť počas tehotenstva prekročená len vtedy, ak je u pacientky potvrdený deficit tiamínu.
Liek je kontraindikovaný u pacientov s ileom. Počas užívania sa neodporúča alkohol, pretože má nepriaznivý vplyv na vstrebávanie vitamínu B12. Liek obsahuje laktózu. Liek obsahuje ricínový olej a môže mať pri vysokom dávkovaní laxatívny účinok. Liek obsahuje sacharózu a potravinárske farbivo amarant.
Prečo Milgamma nenahrádza urgentnú pomoc
Pri cievnej mozgovej príhode vzniká poškodenie mozgu v dôsledku nedokrvenia alebo krvácania. Milgamma je určená na iné skupiny ochorení, najmä na poškodenia periférnych nervov a niektoré ťažkosti spojené s nedostatkom vitamínov skupiny B.
Núdzové liečebné postupy, ako sú lieky na rozpúšťanie zrazenín a zákroky, pri ktorých sa zrazenina fyzicky odstráni, môžu obnoviť krvný obeh a pomôcť zachrániť mozgové tkanivo, ktoré je ešte životaschopné. Takúto liečbu nie je možné nahradiť tabletou užitou doma.
Ak sa objaví slabosť alebo tŕpnutie jednej polovice tela, pokles ústneho kútika alebo porucha reči, rozhodujúce je okamžité privolanie prvej pomoci. Užívanie Milgammy možno riešiť až po zabezpečení urgentnej starostlivosti a iba podľa pokynov lekára.
Rehabilitácia a zotavenie po mozgovej príhode
Po tom, ako lekári odstránia zrazeninu, závisí zotavenie do veľkej miery od rehabilitácie. Rehabilitácia môže pomôcť prežívajúcim mozgovým obvodom prispôsobiť sa, ale priamo neobnoví poškodenú oblasť.
Zároveň je to najviac invalidizujúce ochorenie, ktoré pripúta na lôžko až tretinu pacientov, ktorí potrebujú po zvyšok života opatrovateľskú starostlivosť. Mnohí z nich sa učia opäť rozprávať či chodiť.
Výskum obnovy mozgového tkaniva
Výskumníci z Dukovej univerzity v Durhame v Severnej Karolíne v USA vyvinuli injekčný biomateriál, ktorý by mohol pomôcť mozgu zotaviť sa z poškodenia spôsobeného ischemickou cievnou mozgovou príhodou.
V experimentoch na myšiach tento materiál premenil dutinu vzniknutú v dôsledku straty mozgového tkaniva na prostredie priaznivejšie pre hojenie. Táto liečba aktivovala vlastné imunitné bunky organizmu, podporila tvorbu nových krvných ciev, prispela k zmenám v nervovom tkanive a zlepšila motorické funkcie zvierat.
Nosná štruktúra pomáha regenerovať mozog
Tatiana Segurová a jej tím sa snažili vytvoriť prostredie vnútri dutiny po mozgovej príhode, ktoré by mohlo podporovať viacero typov regenerácie naraz. Použili MAPS, teda mikroporézne nosné štruktúry zo žíhaných častíc.
Tieto nosné štruktúry sa skladajú z jednotlivých mikročastíc hydrogélu, ktoré sa zoskupujú do poréznej štruktúry. Otvorené priestory poskytujú bunkám kostru, do ktorej môžu vstúpiť a ktorú môžu využívať pri obnove neurónového tkaniva.
Na základe predchádzajúcich úspechov s týmto biomateriálom chceli výskumníci zistiť, či by mohli využiť aj imunitný systém organizmu na usmerňovanie a posilňovanie procesu regenerácie.
Signály podporujúce opravu tkaniva
V rámci tejto časti stratégie sa zamerali na astrocyty. Tieto hviezdicovité bunky zohrávajú dôležitú úlohu v normálnej funkcii mozgu a rýchlo reagujú v prípade poškodenia mozgu.
Astrocyty komunikujú s okolitými bunkami čiastočne uvoľňovaním extracelulárnych vezikúl (EV). Tieto mimoriadne malé štruktúry obsahujú proteíny, lipidy a genetický materiál, ktoré môžu ovplyvňovať správanie iných buniek.
Výskumníci získali EV z astrocytov vypestovaných v laboratóriu a testovali ich s rôznymi signálnymi molekulami určenými na prilákanie imunitných buniek, podporu opravy krvných ciev a zlepšenie funkcie.
Namiesto toho, aby vedci jednoducho injekčne vpichli EV do poškodenej oblasti, chemicky ich pripevnili na povrch mikročastíc hydrogélu. Týmto spôsobom sa signály udržali sústredené v rámci nosnej štruktúry, čo prichádzajúcim bunkám poskytlo lepšiu príležitosť na stretnutie s nimi.
Úloha imunitných buniek
Jedna kombinácia signálov vynikla, konkrétne IL-4 a C1q boli obzvlášť účinné pri priťahovaní potenciálne prospešných imunitných buniek do poškodenej oblasti. Medzi tieto bunky patrili makrofágy, ako aj prekvapivo vytrvalá populácia neutrofilov.
Neutrofily sa často spájajú so zápalom a s poškodením tkanív v počiatočných fázach cievnej mozgovej príhody. Nové výsledky naznačujú, že ich úloha môže byť zložitejšia.
V neskoršej fáze po poškodení a za prítomnosti správnych signálov a vhodného prostredia môžu neutrofily, naopak, pomáhať pri regenerácii tkanív. Výskumníci overili ich dôležitosť znížením populácie imunitných buniek bohatých na neutrofily.
Keď tak urobili, tvorba krvných ciev sa podstatne znížila a došlo k menšej prestavbe tkanivovej kostry. Výsledok naznačil, že tieto imunitné bunky zohrávajú dôležitú úlohu v hojivom procese.
Nové krvné cievy a nervové vlákna
Keď imunitné bunky prenikli do ošetrenej oblasti, v celej dutine po cievnej príhode sa vytvorili aj nové krvné cievy. Výskumníci objavili väčší počet axónových vlákien tak vnútri, ako aj v okolí poškodenej oblasti.
Axóny sú kľúčové štruktúry, ktoré umožňujú mozgovým bunkám prenášať signály. Tieto biologické zmeny sprevádzalo zlepšenie pohybových schopností.
Myši liečené optimalizovaným nosným materiálom dosiahli lepšie výsledky v teste chôdze po mriežke, ktorý bol navrhnutý na meranie chýb pri umiestňovaní predných končatín. Po ôsmich týždňoch sa ich výkonnosť štatisticky nelíšila od výkonnosti zdravých kontrolných myší.
Toto zlepšenie pretrvávalo aj počas zvyšku štúdie. Výskumníci tiež testovali, či by extracelulárne vezikuly mohli vyvolať podobné účinky bez nosného materiálu z biomateriálu.
EV nedokázali vyvolať porovnateľnú opravu krvných ciev. Toto zistenie naznačuje, že biomateriál robil viac než len transport terapeutických signálov do mozgu.
Jeho porézna štruktúra v kombinácii so schopnosťou udržať signály EV koncentrované v poškodenej oblasti sa zdala byť kľúčová pre opravnú reakciu.
Výskum je zatiaľ v predklinickej fáze
Napriek sľubným výsledkom sa tento prístup nachádza stále v predklinickej fáze. Doposiaľ vedci testovali liečbu na myšacích modeloch tak, že látku injekčne podávali priamo do poškodenej oblasti mozgu.
Bude potrebný ďalší výskum, ktorý posúdi bezpečnosť a preverí, ako rôzne populácie imunitných buniek ovplyvňujú zotavenie. Rovnako je potrebné určiť, či liečba funguje aj na väčších modeloch, ktoré sa viac podobajú ľudskej mozgovej príhode.
Vedci v súčasnosti získavajú EV aj z primárnych astrocytov potkanov. Ďalej chcú odborníci preskúmať astrocyty odvodené z ľudských indukovaných pluripotentných kmeňových buniek.
Takéto bunky by mohli predstavovať škálovateľnejší a klinicky relevantnejší zdroj a zároveň poskytnúť výskumníkom väčšiu kontrolu nad signálmi obsiahnutými vnútri EV.
„Ekosystém neobnovíte len tým, že obmedzíte počiatočné poškodenie,“ povedala Tatiana Segurová. „Musíte vytvoriť podmienky, ktoré umožnia návrat života. Takto uvažujeme o dutine po mozgovej príhode. Cieľom tohto materiálu nie je reprodukovať samotný mozog, ale vytvoriť prostredie, do ktorého môžu vstúpiť vlastné bunky organizmu, komunikovať a podieľať sa na obnove vaskularizovaného tkaniva.“
