Odumretie časti mozgu najčastejšie vzniká v dôsledku cievnej mozgovej príhody, keď sa prívod krvi do určitej oblasti mozgu náhle zastaví alebo výrazne zníži. Mozgové bunky nedostávajú kyslík a živiny, začínajú zlyhávať a pri dlhšom nedokrvení odumierajú.
Ide o život ohrozujúci stav, pri ktorom rozhoduje čas. Náhla slabosť alebo znecitlivenie jednej strany tela, pokles kútika úst, porucha reči, náhle zhoršenie videnia, strata rovnováhy alebo prudká bolesť hlavy si vyžadujú okamžité volanie na linku 112.
Čo znamená odumretie časti mozgu
Mozog je hlavným riadiacim centrom ľudského tela. Ovláda reč, pohyby, myslenie a nepriamo zasahuje takmer do každého procesu v organizme.
Na zvládnutie týchto úloh však potrebuje nepretržitý prísun okysličenej krvi. Ak ju nedostáva v dostatočnom množstve, môžu nastať vážne problémy.
Mŕtvica (cievna mozgová príhoda či mozgový infarkt) je vážne ochorenie, pri ktorom sa náhle preruší prítok okysličenej krvi do mozgu.
K mŕtvici dochádza, keď je prerušený alebo znížený prívod krvi do časti mozgu, čo bráni mozgovému tkanivu získať kyslík a živiny. Mozgové bunky začnú odumierať v priebehu niekoľkých minút.
Odumreté mozgové tkanivo sa nedokáže regenerovať, preto sú rozsiahle poškodenia mimoriadne nebezpečné. Rozsah, rýchlosť a dôsledky poškodenia závisia najmä od miesta postihnutia, veľkosti poškodenia a rýchlosti poskytnutia lekárskej pomoci.
Prečo mozgové bunky odumierajú bez kyslíka
Mozog je mimoriadne náročný na energiu a kyslík. Oba tieto zdroje získava prostredníctvom krvi.
Hoci tvorí iba približne 2 % telesnej hmotnosti, na svoju činnosť spotrebuje až 20 % okysličenej krvi a energie vo forme glukózy.
Mozgové bunky si však nedokážu ukladať kyslík ani glukózu do zásoby. Stačí aj mierny výpadok a spustí sa reťazový proces, ktorý môže mať fatálne následky.
Ak prietok krvi nie je obnovený do 4-6 minút, mozgové bunky začínajú v zasiahnutej oblasti odumierať.
Bez kyslíka sa prerušuje tvorba energie v bunkách, čo spôsobuje ich postupné zlyhávanie. Tkanivá, ktoré nedostávajú dostatok kyslíka, začínajú hromadiť toxické látky, ako je kyselina mliečna, a dochádza k opuchu buniek.
Najohrozenejšie sú oblasti s vysokou metabolickou aktivitou, napríklad kôra mozgu, ktorá riadi myslenie, reč a vedomie.
Nedokrvenie tiež spúšťa zápalové procesy a ďalšie poškodenia, ktoré môžu zasiahnuť aj okolité tkanivá.
Pri mozgovej príhode záleží na tom, kde presne došlo k zablokovaniu prietoku krvi a ktorá časť mozgu bola zasiahnutá. Ak sú postihnuté oblasti riadiace životne dôležité funkcie, ako je dýchanie alebo srdcová činnosť, pacient môže zomrieť v priebehu niekoľkých minút.
Rýchly lekársky zásah, ideálne do prvých 60 minút (tzv. zlatá hodina), môže významne znížiť rozsah poškodenia.
Ako dlho vydrží mozog bez kyslíka je individuálne a závisí to od viacerých faktorov, ako zdravotný stav, telesná kondícia či teplota prostredia, ktorá môže ovplyvniť odolnosť mozgu voči nedostatku kyslíka.
Hlavné príčiny odumretia časti mozgu
Odumretie časti mozgu môže mať viacero príčin. Najčastejšou je cievna mozgová príhoda, ale poškodenie môže vzniknúť aj po závažnom nedostatku kyslíka, úraze, infekcii, zápale, nádore alebo degeneratívnom ochorení.
Ischemická cievna mozgová príhoda
Ischemická mŕtvica je spôsobená krvnou zrazeninou, ktorá zablokuje prietok krvi. Predstavuje približne 85 % všetkých príhod.
Ischemická cievna mozgová príhoda je najčastejším typom cievnej mozgovej príhody. Predstavuje približne 80 až 85 % všetkých prípadov.
Vzniká vtedy, keď sa tepna zásobujúca mozog upchá krvnou zrazeninou alebo aterosklerotickým plátom. Časť mozgu prestane dostávať kyslík a živiny, čo vedie k poškodeniu alebo odumieraniu mozgových buniek.
Najčastejšie príčiny sú:
- krvná zrazenina vytvorená priamo v mozgovej tepne,
- krvná zrazenina, ktorá vznikla v srdci a dostala sa do mozgu (embólia),
- ateroskleróza,
- zúženie krčných tepien.
Hemoragická cievna mozgová príhoda
Hemoragická mŕtvica je spôsobená krvácaním do mozgu, najčastejšie v dôsledku prasknutia cievy alebo aneuryzmy (vydutiny na tepne).
Hemoragická mŕtvica nastáva, keď krvná cieva v mozgu presakuje, alebo praskne. Krvácanie do mozgu môže byť výsledkom mnohých ochorení, ktoré postihujú krvné cievy.
Faktory súvisiace s hemoragickou mŕtvicou zahŕňajú:
- nekontrolovaný vysoký krvný tlak,
- nadmerná liečba liekmi na riedenie krvi (antikoagulanciami),
- vydutiny na slabých miestach v stenách krvných ciev (aneuryzmy),
- trauma (napríklad dopravná nehoda),
- proteínové usadeniny v stenách krvných ciev, ktoré vedú k oslabeniu cievnej steny (cerebrálna amyloidná angiopatia),
- ischemická mŕtvica vedúca ku krvácaniu.
Menej častou príčinou krvácania do mozgu je prasknutie nepravidelnej spleti tenkostenných ciev (arteriovenózna malformácia).
Prechodný ischemický atak
Okrem týchto foriem rozlišujeme aj takzvanú mini mŕtvicu alebo prechodný ischemický atak (TIA, z anglického transient ischemic attack).
Ide o stav, keď je prietok krvi do mozgu zablokovaný len dočasne a neskôr sa obnoví. Hoci bezprostredné nebezpečenstvo je nižšie, prechodný ischemický atak často varuje pred hroziacou mŕtvicou, ktorá môže nastať v priebehu hodín či dokonca minút.
Prechodný ischemický záchvat nespôsobuje trvalé poškodenie. Je spôsobený dočasným znížením prívodu krvi do časti mozgu, ktoré môže trvať len päť minút.
Vyhľadajte okamžitú lekársku pomoc aj keď si myslíte, že ste mali prechodný ischemický záchvat. Nie je možné povedať, či máte mŕtvicu alebo prechodný ischemický záchvat len na základe symptómov.
Prechodný ischemický záchvat zvyšuje riziko, že budete mať neskôr plnohodnotnú mozgovú príhodu - mŕtvicu.
Úraz, nedostatok kyslíka a ďalšie poškodenia
K predčasnej atrofii mozgu môže dôjsť po úrazoch alebo vývojových poškodeniach mozgu. Pri diferenciálnej diagnostike treba zvažovať aj mŕtvicu, traumatické poškodenie mozgu, nádory a iné neurodegeneratívne ochorenia.
Otras mozgu je prechodná porucha funkcie mozgu. Zapríčiní ho pôsobenie vonkajších síl.
Otras mozgu vzniká v dôsledku vonkajšieho mechanického nárazu, ktorý spôsobí prudký pohyb mozgu v lebke. Tento pohyb môže viesť k dočasnej zmene neurologických funkcií, čo sa prejavuje rôznymi príznakmi.
Samotný otras mozgu zvyčajne neznamená odumretie mozgového tkaniva, no závažný úraz hlavy môže viesť ku krvácaniu, opuchu, nedostatku kyslíka a trvalému poškodeniu mozgu.
Infekcie, zápalové a autoimunitné ochorenia
Niektoré infekcie a faktory prostredia môžu viesť k stavom, ktoré môžu viesť k smrti mozgu. Napríklad závažné prípady meningitídy alebo encefalitídy môžu spôsobiť rozsiahly zápal a poškodenie mozgového tkaniva.
Autoimunitné poruchy, pri ktorých imunitný systém tela omylom napáda zdravé mozgové tkanivo, môžu tiež viesť k atrofii.
Skleróza multiplex je ukážkovým príkladom autoimunitného ochorenia, ktoré môže časom spôsobiť atrofiu mozgu.
Nádory a neurodegeneratívne ochorenia
Kortikálna mozgová atrofia označuje úbytok nervových buniek a spojení v mozgovej kôre, teda vo vonkajšej vrstve mozgu.
Výraznejšia alebo veku neprimeraná kortikálna atrofia môže súvisieť s neurologickým ochorením, úrazom, infekciou, autoimunitným procesom, Alzheimerovou chorobou, sklerózou multiplex alebo inou formou demencie.
Samotný nález atrofie ešte neurčuje konkrétnu diagnózu ani prognózu. Pretože je tkanivo v postihnutých oblastiach mozgu definitívne zničené, neurologické deficity sú trvalé.
Rizikové faktory
Mŕtvica prichádza náhle, často bez akýchkoľvek varovných signálov. Hoci v zriedkavých prípadoch môže zasiahnuť aj úplne zdravého človeka, napríklad z dôvodu skrytej genetickej predispozície, riziko je výrazne vyššie u ľudí s rizikovými faktormi.
Rizikové faktory možno rozdeliť na neovplyvniteľné a ovplyvniteľné.
Neovplyvniteľné faktory
- Vek - po 55. roku života sa riziko zvyšuje, pretože cievy strácajú pružnosť.
- Pohlavie - muži sú o niečo náchylnejší na mŕtvicu než ženy.
- Genetika - ak sa mŕtvica vyskytla u rodinných príslušníkov, riziko môže byť vyššie.
- Osobná anamnéza - predchádzajúca mŕtvica, srdcový infarkt alebo TIA zvyšujú riziko ďalšej príhody.
Ovplyvniteľné faktory
Až 90 % cievnych mozgových príhod spôsobujú faktory, ktoré je možné ovplyvniť.
- Vysoký krvný tlak - najvýznamnejší rizikový faktor, ktorý dlhodobo poškodzuje cievne steny a zvyšuje riziko zrazenín alebo prasknutia.
- Vysoký cholesterol - zvýšené hladiny „zlého“ LDL cholesterolu prispievajú k usadzovaniu nánosov v cievach.
- Obezita - často súvisí s vysokým tlakom a nezdravou hladinou cholesterolu.
- Cukrovka - zlý manažment ochorenia a kolísanie hladiny cukru v krvi oslabuje cievy.
- Spánkové apnoe - znižuje okysličenie tkanív a preťažuje cievy.
- Fajčenie - poškodzuje cievne steny a zvyšuje riziko zrazenín.
- Alkohol - nadmerná konzumácia zvyšuje krvný tlak.
- Nedostatok pohybu - vedie k obezite a oslabuje zdravie srdca a ciev.
- Nezdravá strava - strava s vysokým obsahom soli zvyšuje tlak, zatiaľ čo saturované a trans-tuky podporujú tvorbu LDL cholesterolu.
- Stres - spôsobuje chronický zápal a zvyšuje krvný tlak.
- Kardiovaskulárne ochorenia vrátane srdcového zlyhania, srdcových chýb, srdcovej infekcie alebo nepravidelného srdcového rytmu.
- Užívanie nelegálnych drog, ako je kokaín a metamfetamín.
Fibrilácia predsiení a ateroskleróza
Fibrilácia predsiení je jedna z najčastejších príčin ischemickej cievnej mozgovej príhody. Pri nepravidelnom srdcovom rytme môže dochádzať k tvorbe krvných zrazenín, ktoré sa následne dostanú do mozgu.
Na stenách tepien sa pri ateroskleróze ukladajú tukové usadeniny. Tie postupne zužujú cievy alebo môžu prasknúť a vytvoriť krvnú zrazeninu.
Dlhodobo neliečený vysoký krvný tlak poškodzuje cievy a urýchľuje vznik aterosklerózy. Cukrovka zvyšuje poškodenie ciev a riziko vzniku krvných zrazenín.
Príznaky odumretia časti mozgu
Prejavy mŕtvice sa líšia podľa toho, ktorá časť mozgu je postihnutá, pretože každá oblasť riadi iné telesné funkcie.
Spoločným znakom všetkých príznakov je však ich náhly nástup, pretože zvyčajne sa objavia nečakane a bez zjavnej príčiny.
Najčastejšie príznaky
- ochrnutie či znecitlivenie na jednej strane tela, často tváre či končatín,
- pokles ústneho kútika,
- pokles očného viečka,
- problémy s rozprávaním a artikuláciou,
- zmätenosť,
- problémy porozumieť otázkam,
- problémy s pamäťou,
- rozmazané alebo dvojité videnie v jednom či oboch očiach,
- problémy s rovnováhou a koordináciou,
- problém s pohybom, postavením sa, ťahanie do strany,
- silná bolesť hlavy,
- závrat,
- zvracanie,
- nadmerné potenie, často v súčinnosti s ostatnými príznakmi.
Nie každý pacient má všetky príznaky. Náhla slabosť alebo necitlivosť tváre, rúk alebo nôh zvyčajne postihuje len jednu stranu tela.
Problémy s rozprávaním a porozumením tomu, čo hovoria ostatní, môžu byť prejavom mŕtvice. Môžete zažiť zmätok, vydávať nezrozumiteľné slová alebo mať problémy s porozumením reči.
Náhla, veľmi silná bolesť hlavy bez známej príčiny môže byť sprevádzaná vracaním alebo závratmi a môže naznačovať, že máte mŕtvicu.
Príznaky podľa postihnutej oblasti
Ak je poškodená oblasť zodpovedná za pohyb, môže vzniknúť slabosť alebo ochrnutie končatín na opačnej strane tela.
Pri poškodení oblastí zodpovedných za reč sa objavujú problémy s hovorením, porozumením, čítaním alebo písaním.
Poškodenie zrakových oblastí môže spôsobiť rozmazané videnie, dvojité videnie alebo stratu zraku v jednom či oboch očiach.
Postihnutie mozočka alebo oblastí zodpovedných za koordináciu môže viesť k závratom, neistote pri chôdzi, strate rovnováhy a nekoordinovaným pohybom.
Test FAST: ako rozpoznať mŕtvicu
Ak máte u niekoho podozrenie na mŕtvicu, požiadajte ho o jednoduché úlohy: nech zdvihne jednu ruku, usmeje sa, zapíska, vyplazí jazyk alebo zopakuje po vás niekoľko slov.
Ak došlo k prerušeniu prívodu krvi do mozgu, tieto úkony mu spôsobia viditeľné ťažkosti.
Pomôcť vám môže anglická skratka FAST:
- Face (tvár) - dokáže sa osoba bez problémov usmiať, alebo jej padá kútik úst?
- Arms (paže) - dokáže osoba predpažiť obe ruky, alebo jej jedna klesá?
- Speech (reč) - dokáže osoba odpovedať na otázky, alebo rozpráva „z cesty“?
- Time (čas) - ak sa vyskytnú príznaky mŕtvice, okamžite volajte linku 112.
Okamžite vyhľadajte lekársku pomoc, ak spozorujete akékoľvek známky alebo príznaky mŕtvice, aj keď sa zdá, že prichádzajú a odchádzajú alebo úplne zmiznú.
Čo robiť pri podozrení na mŕtvicu
- Okamžite zavolajte na linku 112.
- Zapamätajte si čas, keď sa príznaky začali, alebo čas, keď bol človek naposledy bez príznakov.
- Nečakajte, či príznaky samy ustúpia.
- Nedávajte postihnutému jedlo, nápoje ani lieky bez pokynu zdravotníkov.
- Nevozte človeka do nemocnice vlastným autom, ak je možné privolať záchrannú službu.
- Sledujte vedomie a dýchanie postihnutého.
Volanie záchranky zaručuje, že pacient dostane odbornú pomoc už počas prevozu. Rýchly transport do nemocnice a okamžitý zásah zvyšujú šance na prežitie a minimalizujú riziko trvalého postihnutia.
Diagnostika
Pri podozrení na mozgovú príhodu lekár vykonáva základné klinické vyšetrenia. Hoci príznaky môžu ochorenie naznačovať, definitívnu diagnózu poskytne až CT mozgu, magnetická rezonancia alebo PET (pozitrónová emisná tomografia).
Po príchode do nemocnice sú prvým krokom zobrazovacie vyšetrenia mozgu. Pomocou CT alebo MRI sa lekári rozhodnú, či ide o ischemickú alebo hemoragickú príhodu.
Táto informácia je kľúčová pre ďalší postup, pretože liečba ischemickej príhody sa líši od liečby krvácania do mozgu.
Klinické a laboratórne vyšetrenia
Lekár vykoná neurologické vyšetrenie, aby zistil, ako potenciálna mozgová príhoda ovplyvňuje nervový systém.
Medzi doplnkové vyšetrenia patrí odber krvi, pri ktorom sa merajú hladiny cholesterolu, cukru a zrážanlivosť krvi.
Ďalšie testy môžu zahŕňať krvný obraz, vyšetrenie infekcie, kontrolu zrážania krvi a vyšetrenie, či nie je hladina cukru v krvi príliš vysoká alebo nízka.
CT vyšetrenie
CT vyšetrenie využíva sériu röntgenových lúčov na vytvorenie detailného obrazu vášho mozgu.
CT vyšetrenie môže ukázať krvácanie do mozgu, ischemickú mozgovú príhodu, nádor alebo iné stavy.
Lekári vám môžu vstreknúť farbivo do krvného obehu, aby si podrobnejšie prezreli krvné cievy v krku a mozgu (angiografia pomocou počítačovej tomografie).
Magnetická rezonancia
MRI využíva silné rádiové vlny a magnetické pole na vytvorenie detailného pohľadu na mozog.
MRI dokáže odhaliť mozgové tkanivo poškodené ischemickou mozgovou príhodou a krvácaním do mozgu.
Váš lekár môže vstreknúť farbivo do krvnej cievy na zobrazenie tepien a žíl a zvýraznenie prietoku krvi (magnetická rezonančná angiografia alebo magnetická rezonančná venografia).
Vyšetrenie ciev a srdca
Ultrazvuk karotíd vytvára detailné obrazy vnútra krčných tepien na krku. Tento test ukazuje nahromadenie tukových usadenín (plakov) a prietok krvi v krčných tepnách.
Bežne sa vykonáva aj ultrazvuk srdca (echokardiografia). Echokardiogram dokáže nájsť zdroj zrazenín v srdci, ktoré sa mohli dostať zo srdca do mozgu a spôsobiť mŕtvicu.
Cerebrálny angiogram poskytuje detailný pohľad na tepny v mozgu a krku.
Liečba podľa typu poškodenia
Liečba závisí od typu mozgovej príhody. Urgentná liečba mŕtvice závisí od toho, či máte ischemickú mŕtvicu alebo mŕtvicu, ktorá zahŕňa krvácanie do mozgu (hemoragické).
Liečba ischemickej príhody
Pri ischemickej príhode je cieľom rozpustiť krvnú zrazeninu. Používajú sa lieky, tzv. trombolytiká, alebo chirurgický zákrok katétrom cez krčnú tepnu.
Liečba liekmi, ktoré môžu rozbiť zrazeninu, sa musí podať do 4,5 hodiny od prvých príznakov, ak sa podajú intravenózne.
Čím skôr sa tieto lieky podajú, tým lepšie. Rýchla liečba nielenže zlepšuje vaše šance na prežitie, ale môže tiež znížiť komplikácie.
Liek obnovuje prietok krvi rozpustením krvnej zrazeniny spôsobujúcej mŕtvicu. Rýchlym odstránením príčiny mŕtvice môže pomôcť ľuďom úplnejšie sa zotaviť z mŕtvice.
Váš lekár zváži určité riziká, ako je potenciálne krvácanie do mozgu, aby určil, či je pre vás táto liečba vhodná.
Mechanická trombektómia
Pri uzávere veľkej mozgovej tepny môže intervenčný rádiológ zaviesť katéter cez tepnu až do mozgu a zrazeninu mechanicky odstrániť.
Urgentné endovaskulárne postupy sa musia vykonať čo najskôr. Ukázalo sa, že endovaskulárna terapia výrazne zlepšuje výsledky a znižuje dlhodobú invaliditu po ischemickej cievnej mozgovej príhode.
Liečba hemoragickej príhody
Pri hemoragickej príhode sa podávajú lieky na zníženie krvného tlaku.
Poškodená cieva môže byť katétrom upchatá alebo privretá, aby sa zabránilo ďalšiemu krvácaniu.
Pri hemoragickej forme je cieľom liečby zastavenie krvácania a zníženie tlaku v lebke. Niekedy si stav vyžaduje neurochirurgický zákrok.
Liečba mozgového edému a podporná starostlivosť
Pri rozsiahlejšom poškodení môže vzniknúť opuch mozgu, ktorý zvyšuje tlak v lebke a ohrozuje ďalšie mozgové tkanivo.
Pacient potrebuje sledovanie vedomia, dýchania, krvného tlaku, srdcovej činnosti a ďalších životne dôležitých funkcií.
Rýchle vykonanie liečebného zákroku výrazne ovplyvňuje šance pacienta na zotavenie.
Prognóza a následky
Následky mŕtvice sú individuálne a okrem rýchlosti lekárskeho zásahu závisia aj od toho, ktorá časť mozgu bola zasiahnutá.
Niektorí pacienti môžu zotaviť bez výrazných následkov a pri úprave životosprávy sa vrátiť k relatívne normálnemu životu. Iní však môžu pociťovať dôsledky mŕtvice po celý život.
Rozsah následkov ovplyvňuje čas od vzniku príznakov, veľkosť uzavretej cievy, vek pacienta, celkový zdravotný stav a rýchlosť začatia rehabilitácie.
Možné trvalé následky
- ochrnutie alebo slabosť jednej strany tela,
- ťažkosti s chôdzou a pohybom,
- poruchy reči a porozumenia,
- afázia,
- poruchy prehĺtania,
- poruchy zraku,
- poruchy pamäti a pozornosti,
- problémy s myslením a rozhodovaním,
- spasticita,
- chronická únava,
- depresia a iné emocionálne ťažkosti,
- zmeny správania a osobnosti,
- znížená schopnosť sebaobsluhy.
Mŕtvica môže ovplyvniť kontrolu svalov v ústach a hrdle, čo vám sťaží jasné rozprávanie, prehĺtanie alebo jedenie.
Mnoho ľudí, ktorí mali mozgovú príhodu, pociťuje určitú stratu pamäti. Iní môžu mať problém myslieť, uvažovať, robiť úsudky a chápať pojmy.
Ľudia, ktorí mali mozgovú príhodu, môžu mať väčšie ťažkosti s ovládaním svojich emócií alebo sa u nich môže vyvinúť depresia.
Rehabilitácia po poškodení mozgu
Po stabilizácii pacienta nasleduje fáza rehabilitácie. Pacient môže mať problémy s pohybom, rečou alebo pamäťou.
Rehabilitačný proces zahŕňa fyzioterapiu, ergoterapiu, logopédiu a neuropsychologickú starostlivosť.
Rehabilitácia často zahŕňa spoluprácu odborníkov, ako logopéd, ktorý pomáha pri rečových problémoch, fyzioterapeut, ktorý sa zameriava na zlepšenie pohyblivosti, ergoterapeut, ktorý podporuje celkovú kvalitu života a nezávislosť.
Úspešnosť návratu do bežného života závisí od rozsahu poškodenia mozgu, veku pacienta, rýchlosti poskytnutej pomoci a odhodlania pacienta i jeho blízkych.
Niektorí pacienti sa vrátia do práce, iní potrebujú dlhodobú pomoc rodiny.
Najväčšie zlepšenie býva počas prvých mesiacov, ale pokroky sú možné aj neskôr.
Pri chronických ťažkostiach alebo riziku ich vzniku býva potrebné celoživotné užívanie liekov na reguláciu krvného tlaku, riedenie krvi či podporu funkcie cievnych stien.
Odumretie mozgu a mozgová smrť
Odumretie určitej časti mozgu nie je to isté ako mozgová smrť. Pri čiastočnom poškodení môže človek prežiť a niektoré funkcie sa môžu zlepšiť vďaka liečbe a rehabilitácii.
Mozgová smrť je kritický zdravotný stav, ktorý znamená nezvratnú stratu všetkých mozgových funkcií vrátane mozgového kmeňa.
Mozgová smrť je definovaná ako úplné a nezvratné zastavenie všetkej mozgovej aktivity vrátane mozgového kmeňa.
Tento stav sa líši od kómy alebo vegetatívneho stavu, kde niektoré mozgové funkcie môžu byť stále prítomné.
Pri mozgovej smrti neexistuje možnosť zotavenia a jedinec je právne a klinicky považovaný za mŕtveho.
Príznaky mozgovej smrti
- nereagovanie na podnety vrátane bolesti,
- absencia reflexných pohybov, ako je žmurkanie alebo ústup od bolesti,
- neschopnosť samostatne dýchať a potreba umelej ventilácie,
- fixné zreničky nereagujúce na svetlo.
Diagnóza mozgovej smrti sa stanovuje prostredníctvom série klinických vyšetrení a testov, ktoré potvrdzujú absenciu mozgovej aktivity.
Na potvrdenie mozgovej smrti sa používa neurologické vyšetrenie, zobrazovacie štúdie a špecializované testy, ako je EEG (elektroencefalogram), na potvrdenie absencie elektrickej aktivity v mozgu.
V súčasnosti neexistujú žiadne liečebné postupy, ktoré by dokázali zvrátiť mozgovú smrť.
Prevencia
Prevencia mŕtvice je najčastejšie spojená s úpravou životosprávy a odstránením škodlivých návykov.
Základom je udržiavanie zdravej hmotnosti a pravidelný pohyb, ktoré pomáhajú regulovať krvný tlak a hladinu cholesterolu.
Kontrola krvného tlaku
Liečte si vysoký krvný tlak (hypertenzia). Toto je jedna z najdôležitejších vecí, ktoré môžete urobiť, aby ste znížili riziko mŕtvice.
Ak opakovane prekročí hodnoty 140/90 (hranica hypertenzie), je dôležité konzultovať zdravotný stav s lekárom.
Nezanedbávajte ani pravidelné preventívne prehliadky. Z času na čas nezaškodí zmerať si krvný tlak aj doma.
Strava a pohyb
Na tanieri by mala dominovať pestrá strava, čerstvé ovocie a zelenina.
Naopak, treba obmedziť červené mäso, nadmerné množstvo soli, mastné potraviny a nezdravé tuky.
Znížte množstvo cholesterolu a nasýtených tukov vo vašej strave. Jesť menej cholesterolu a tukov, najmä nasýtených tukov a trans-tukov, môže znížiť hromadenie v tepnách.
Konzumujte stravu bohatú na ovocie a zeleninu. Strava obsahujúca päť alebo viac denných porcií ovocia alebo zeleniny môže znížiť riziko mŕtvice.
Užitočná môže byť stredomorská strava, ktorá kladie dôraz na olivový olej, ovocie, orechy, zeleninu a celozrnné výrobky.
Pravidelne cvičte. Aeróbne cvičenie znižuje riziko mŕtvice mnohými spôsobmi.
Postupne pracujte aspoň na 30 minút miernej fyzickej aktivity - ako je chôdza, jogging, plávanie alebo bicyklovanie - počas väčšiny, ak nie všetkých dní v týždni.
Fajčenie, alkohol a spánok
Ukončite užívanie tabaku. Fajčenie zvyšuje riziko mŕtvice u fajčiarov a nefajčiarov vystavených pasívnemu fajčeniu.
Nemenej dôležité je úplne sa zbaviť zlozvykov, ako sú fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu, sladené nápoje, sladkosti a sedavý spôsob života.
Pite alkohol s mierou, ak vôbec. Nadmerná konzumácia alkoholu zvyšuje riziko vysokého krvného tlaku, ischemickej mŕtvice a hemoragickej mŕtvice.
Liečba obštrukčného spánkového apnoe znižuje riziko poškodenia spôsobeného opakovaným nedostatkom kyslíka počas spánku.
Liečba chronických ochorení
Liečte cukrovku. Diéta, cvičenie a chudnutie vám môžu pomôcť udržať hladinu cukru v krvi v zdravom rozmedzí.
Ak máte fibriláciu predsiení alebo iné kardiovaskulárne ochorenie, dodržiavajte odporúčanú liečbu a pravidelné kontroly.
Po prekonaní ischemickej cievnej mozgovej príhody je veľmi dôležité dodržiavať odporúčanú liečbu.
Patrí sem pravidelné užívanie liekov, kontrola krvného tlaku, liečba fibrilácie predsiení, zníženie hladiny cholesterolu, nefajčiť, pravidelný pohyb, zdravá strava a pravidelné kontroly u lekára.
Ak máte predpísané lieky, užívajte ich vždy podľa pokynov lekára.
Živiny dôležité pre cievy
- vitamín D prispieva k správnej funkcii imunitného systému a pomáha regulovať krvný tlak,
- vitamín C je prospešný pre cievnu stenu, podporuje tvorbu kolagénu a má antioxidačné účinky,
- vitamín E chráni bunky pred oxidačným stresom a podporuje zdravie ciev,
- omega-3 mastné kyseliny pomáhajú znižovať hladinu „zlého“ LDL cholesterolu a podporujú zdravie srdcovo-cievneho systému,
- draslík prispieva k regulácii krvného tlaku,
- horčík podporuje relaxáciu ciev, reguluje krvný tlak a znižuje riziko vzniku zrazenín,
- vláknina zohráva dôležitú úlohu pri znižovaní cholesterolu a udržiavaní zdravého trávenia.