Za prvý známy neurologický zákrok v dejinách sa považuje trepanácia, ktorá sa vykonávala už približne 7000 rokov pred naším letopočtom. Prvý významný krok k modernej neurochirurgii prišiel až v 19. storočí, keď sa na základe neurologického vyšetrenia podarilo určiť presné miesto problému v mozgu a následne ho chirurgicky riešiť.
V Československu sa moderná neurochirurgia začala systematicky rozvíjať po druhej svetovej vojne. Samostatné neurochirurgické oddelenie vzniklo v Hradci Králové už v roku 1948 a v roku 1952 sa zmenilo na prvú neurochirurgickú kliniku v Československu. Jej prvým prednostom sa stal prof. MUDr. Rudolf Petr.
Od trepanácie k modernej neurochirurgii
Za prvý známy neurologický zákrok sa považuje trepanácia, ktorá sa vykonávala už približne 7000 rokov pred naším letopočtom. Pri tomto zákroku sa do lebky vytváral otvor - mechanicky, bez moderných nástrojov či anestézie. Trepanácia sa využívala pri bolestiach hlavy, epilepsii, úrazoch lebky a psychických poruchách.
Z dnešného pohľadu ide o veľmi primitívny zásah, no v kontexte doby predstavoval pokus o liečbu neurologických ochorení. Možno to znie až neuveriteľne, no mnoho pacientov tieto zákroky skutočne prežilo. Dôkazom sú archeologické nálezy lebiek, na ktorých vidno zahojené okraje otvorov.
Tento fakt nám dnes ukazuje dve zaujímavé veci. Na jednej strane obrovskú schopnosť ľudského tela zotaviť sa, na druhej strane aj to, že tieto zákroky neboli úplne náhodné. Ľudia, ktorí ich vykonávali, si postupne vytvárali skúsenosti a vlastné postupy.
Prvý krok modernej neurochirurgie
Skutočný zlom v neurologických zákrokoch prišiel až v 19. storočí. V roku 1884 britský chirurg Rickman Godlee vykonal operáciu, ktorá sa dnes považuje za jeden z prvých krokov modernej neurochirurgie.
Na základe neurologického vyšetrenia sa podarilo určiť presné miesto problému v mozgu a následne ho aj chirurgicky riešiť. Nešlo už iba o pokus alebo odhad. Bol to premyslený, cielený zákrok postavený na medicínskych poznatkoch.
Aj keď pacient po operácii zomrel na infekciu, tento moment mal obrovský význam. Ukázal, že mozog nie je „nedotknuteľný“ orgán, ale že ho vieme pochopiť, lokalizovať problém a zasiahnuť presne tam, kde je to potrebné.
Vznik prvej neurochirurgickej kliniky v Československu
V Hradci Králové bolo založené samostatné neurochirurgické oddelenie už v roku 1948, ale teprve v roku 1952, teda o štyri roky neskôr, sa ono samostatné neurochirurgické oddelenie stalo prvou neurochirurgickou klinikou v Československu.
V roku 1952 vznikla v Hradci Králové prvá neurochirurgická klinika v Československu. Prvým prednostom sa stal prof. MUDr. Rudolf Petr. Jeho významným spolupracovníkom bol prof. MUDr. Rudolf Malec, CSc., ktorý sa v roku 1986 stal nasledujúcim prednostom.
V Hradci Králové bolo založenie nového odboru spojené s význačným českým neurochirurgom, rodákom z Předměřic, profesorom a akademikom Rudolfom Petrom. Neurochirurgia vtedy doslova vznikala na zelenej lúke.
Rudolf Petr a začiatky odboru
Začiatky neurochirurgie boli náročné najmä preto, že sa o tomto odbore málo vedelo. Centrálny nervový systém je svojou podstatou, anatomicky aj fyziologicky, najsložitejší.
Zo začiatku panovala medzi chirurgmi obava pustiť sa do niečoho tak veľmi neznámeho, ako bol centrálny nervový systém. Táto obava sa však netýkala akademika Petra, ktorý mal pre strach urobené.
Veľkým šťastím bolo, že Rudolf Petr našiel kvalitných spolupracovníkov, ktorí mu pomohli tento odbor v Československu rozvíjať. Na rozvoji neurochirurgie sa však nepodieľal iba on.
Dôležitú úlohu malo aj pražské pracovisko Ústrednej vojenskej nemocnice v podobe prof. Zdeňka Fuska. Na jednej strane Petrovi konkurovalo, na druhej strane hradecké pracovisko svojou aktivitou výrazne stimulovalo.
Hradec Králové ako centrum prvých výkonov
Hradecká neurochirurgická klinika bola prvým pracoviskom vtedajšieho Československa. Jej význam nespočíval iba v samotnom založení kliniky, ale aj v zavádzaní nových diagnostických a operačných metód.
| Rok | Významná udalosť |
|---|---|
| 1938 | Prvá operácia vysunutej bedrovej platničky v Československu a strednej Európe |
| 1948 | Založenie samostatného neurochirurgického oddelenia v Hradci Králové |
| 1952 | Vznik prvej neurochirurgickej kliniky v Československu |
| 1971 | Otvorenie moderného pracoviska neurochirurgickej kliniky s 96 lôžkami |
| 1975 | Zavedenie operačného mikroskopu |
| 1978 | Inštalovanie prvého počítačového tomografu v Československu |
| 1985 | Prvé používanie operačného lasera v neurochirurgii v republike |
Prvá operácia vysunutej platničky
Akademik prof. Bedrna, ktorý v Hradci zakladal prvú chirurgickú kliniku, drží primát v prvej operácii vysunutej bedrovej platničky v roku 1938. Tento výkon sa uskutočnil niekoľko rokov pred začiatkom systematickej neurochirurgickej práce akademika Petra.
Medzi významné vedecké priority hradeckej neurochirurgie patrila prvá operácia výhrezu medziobratlovej platničky v Československu a v strednej Európe, ktorú vykonal prof. J. Bedrna.
Prvé operácie mozgových ciev
Na hradeckej klinike sa zaviedla radikálna chirurgia mozgových aneuryziem a arteriovenóznych malformácií v Československu. Prof. Petr zaviedol aj diagnostiku a chirurgiu endokrinne aktívnych adenómov hypofýzy, najmä Cushingovho syndrómu.
Ďalším významným prvenstvom bolo zavedenie stereotaktickej aplikácie izotopov do adenómov v Československu. Tieto postupy rozšírili možnosti cielenej liečby ochorení mozgu a nervového systému.
Prvý počítačový tomograf v Československu
V roku 1971 bolo vybudované a otvorené moderné pracovisko neurochirurgickej kliniky s 96 lôžkami vrátane moderne vybavenej jednotky intenzívnej starostlivosti s 13 lôžkami a samostatného 15-lôžkového detského oddelenia, prvého v Českej republike.
Od iných podobných pracovísk doma aj v zahraničí sa hradecké pracovisko líšilo tým, že pod jeho strechou úzko spolupracovalo dobre vybavené neurorádiologické pracovisko s neurochirurgiou.
Výsledkom spolupráce bolo v roku 1978 inštalovanie prvého počítačového tomografu v Československu. CT predstavovalo revolučný krok v neurochirurgii, pretože dovtedy boli vyšetrenia do veľkej miery nepriame a poskytovali iba čiastočnú informáciu.
Počítačová tomografia po prvý raz odhalila patológiu centrálneho nervového systému priamo. Lekári mohli vidieť detaily a štruktúry, ktoré bolo potrebné pri operovaní poznať.
Rozvoj operačnej techniky
K výraznému pokroku v operačnej technike viedlo v roku 1975 zavedenie operačného mikroskopu. Ten umožnil jemnejšie a fyziologickejšie operovanie pri dobrom osvetlení v hĺbke operačného poľa.
V roku 1985 začali v Hradci Králové ako prví v republike používať operačný laser v neurochirurgii. V spojení s operačným mikroskopom umožňoval bezkontaktné operovanie vo funkčne dôležitých oblastiach.
Dôležitým pomocníkom pri operáciách nádorov nervového systému sa stal ultrazvukový aspirátor CUSA. Ten uľahčuje radikálnejšie odstraňovanie nádorov aj vo funkčne významných oblastiach mozgu.
Mobilné röntgenové C-rameno umožňuje dobrú orientáciu pri operáciách chrbtice. Spoločne s novým inštrumentáriom umožnilo výrazný rozvoj a pokrok spondylochirurgie pri liečbe úrazov a nestability chrbtice pomocou kovových vnútorných dlahových systémov.
Neurochirurgická klinika v Bratislave
Najstaršia neurochirurgia na Slovensku vznikla v Bratislave. Neurochirurgická klinika Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava je najstarším neurochirurgickým pracoviskom nielen na Slovensku, ale v celom bývalom Československu.
Toto pracovisko založil docent Jozef Žucha. „Žuchova“ neurochirurgia začínala v Detskej nemocnici na Lazaretskej ulici, kde sa operovali aj dospelí pacienti.
Neskôr sa presunula do budovy Krajského ústavu národného zdravia na Pionierskej ulici a napokon do priestorov Nemocnice akad. L. Dérera na Limbovej ulici na Kramároch.
Dnes toto pracovisko predstavuje významnú slovenskú historickú hodnotu aj špičkovú vedeckú a odbornú inštitúciu. Viaceré neurochirurgické metodiky vyvinuté na Kramároch boli prevzaté aj na popredných zahraničných klinikách.
Operácie mozgu pod vedením Jozefa Žuchu
Historické fotografie dokumentujú docenta Žuchu tesne po jednej z tisícov operácií aj ako vynikajúceho učiteľa a prednášajúceho. Zachytávajú tiež zložitú operáciu mozgu s využitím elektrokortikografie, ktorá bola na svoju dobu mimoriadne moderným postupom na svetovej úrovni.
Vývoj pracoviska na Kramároch ukazuje, ako sa slovenská neurochirurgia postupne presúvala medzi viacerými pracoviskami a zároveň si zachovávala kontinuitu odborného vedenia, výučby a výskumu.
Prvá transplantácia mozgového tkaniva v Československu
Na Neurochirurgickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Nemocnici akad. L. Dérera v Bratislave sa 12. júla 1989 uskutočnila prvá transplantácia tkaniva stredného mozgu v Československu.
Išlo o transplantáciu tkaniva mesencephala, teda stredného mozgu jedenásťtýždňového ľudského embrya, do caput nuclei caudati, čiže do hlavy chvostového jadra mozgu.
Operáciu viedli MUDr. Miron Šramka, DrSc., z bratislavského Výskumného ústavu lekárskej bioniky a profesor MUDr. Sozari Arkaďjevič Čchenkeli z Ústavu klinickej a experimentálnej neurológie v Tbilisi.
Príjemcom bola 42-ročná žena s farmakologicky neliečiteľným Parkinsonovým syndrómom. Transplantáciu uskutočnil tím odborníkov originálnou metódou, pri ktorej sa použila počítačová tomografia so stereotaxiou.
Neurotransplantácia otvorila nové možnosti náhrady a rekonštrukcie vybraných centier a obvodov mozgu. Výsledky niekoľkých operácií transplantácie embryonálneho tkaniva do mozgu vo svete ukázali oprávnenosť tohto zásahu pri Parkinsonovej chorobe.
Parkinsonova choroba spôsobuje ťažké poruchy hybnosti sprevádzané svalovým trasom a stuhnutosťou. Cielený prístup pomocou stereotaxie umožnil umiestniť transplantované tkanivo do presne určenej oblasti mozgu.
Prečo bola prvá neurochirurgická klinika významná
Centrálny nervový systém je anatomicky aj fyziologicky mimoriadne zložitý. Zo začiatku preto vzbudzoval obavy z nepoznaného, no rozvoj diagnostiky, operačných techník a pooperačnej starostlivosti postupne umožnil bezpečnejšie chirurgické zákroky.
Od počiatku neurochirurgickej kliniky vznikali v úzkej spolupráci s klinickým pracoviskom neurohistopatologické a neurobiochemické laboratóriá. Táto spolupráca prepájala chirurgiu s laboratórnym výskumom a pomáhala lepšie určovať charakter ochorení nervového systému.
Moderné vybavenie jednotky intenzívnej starostlivosti, zdokonalené monitorovacími systémami a dýchacími prístrojmi, viedlo k úzkej spolupráci s anestéziológmi a výrazne zlepšilo pooperačnú starostlivosť o pacientov.
Odvážne začiatky a súčasná presnosť
Dnešná neurológia stojí na úplne iných základoch než kedysi. Lekári majú k dispozícii moderné zobrazovacie metódy, vďaka ktorým vidia problém ešte skôr, než sa prejaví naplno.
Zákroky sú presné, šetrné a navrhnuté tak, aby čo najmenej zaťažili organizmus. Za každým zákrokom je tím odborníkov, skúsenosti a roky výskumu.
Vďaka magnetickej rezonancii majú neurochirurgovia predoperačnú predstavu o ochorení celkom presnú. Snažia sa ju rôznymi diagnostickými metódami čo najviac spresňovať, aby bolo počas operácie čo najmenej prekvapení.
Operačné techniky sa prispôsobujú jednotlivým patológiám, ktoré sa lekári chystajú operovať. Veľký význam preto má predoperačná príprava.
Operácia pri vedomí
Samotný mozog nebolí, ale vrstva pod tvrdou plenou je inervovaná. Ak je pacient operovaný pri vedomí, jednotlivé vrstvy sa musia obstrekovať lokálnymi anestetikami, aby lekári vedeli presne posúdiť, či pacientovi neubližujú.
Počas operácie môže pacient komunikovať s lekármi. Neuropsychológ vedie s pacientom konkrétny rozhovor a sleduje jeho reakcie.
Ak pacient začne mať problémy s rečou alebo sa jeho odpovede začnú zadrhávať, lekári vedia, že sa približujú k oblasti, ktorú by mali radšej ponechať nedotknutú.
Vývoj pracovísk po založení prvej kliniky
V roku 1994 bol za prednostu Neurochirurgickej kliniky v Hradci Králové vymenovaný doc. MUDr. Jiří Náhlovský, CSc., ktorý viedol kliniku do septembra 2009. Medzi rokmi 2009 až 2019 viedol kliniku prof. MUDr. Svatopluk Řehák, CSc.
Od roku 2019 je jej prednostom doc. MUDr. Tomáš Česák, Ph.D. Hradecká neurochirurgia pokračuje v rozvoji diagnostiky, operačných metód a intenzívnej starostlivosti o pacientov.
Hradecké pracovisko sa od svojho vzniku podieľalo na viacerých prvenstvách v neurochirurgii. Jeho vývoj ukazuje, že prvá neurochirurgická klinika v Československu nebola iba historickou inštitúciou, ale aj miestom, kde sa zavádzali metódy s významom pre celý odbor.
Neurochirurgia v Československu v širšom historickom kontexte
Rozvoj neurochirurgie prebiehal v Československu na viacerých pracoviskách. Hradec Králové predstavoval prvé samostatné centrum systematickej neurochirurgie, Praha bola dôležitým pracoviskom a Bratislava sa stala významným miestom rozvoja špecializovaných mozgových operácií a neurotransplantácie.
Medzi hradeckým a pražským pracoviskom existovala odborná rivalita. Ľudia, ktorí si oboch profesorov pamätali, ich však opisovali ako gentlemanov, ktorí sa svojím spôsobom aj rešpektovali.
Táto konkurencia zároveň podporovala aktivitu, odborný rast a zavádzanie nových postupov. Neurochirurgia sa tak rozvíjala prostredníctvom spolupráce, výskumu, technického pokroku aj osobnej odvahy lekárov.
Ukázalo sa, že mozog nie je „nedotknuteľný“ orgán. Postupne bolo možné lepšie lokalizovať poškodenia, zobrazovať štruktúry centrálneho nervového systému a zasahovať v presne určených oblastiach.
Od trepanácie vykonávanej bez anestézie až po stereotaktickú transplantáciu mozgového tkaniva prešla neurochirurgia mimoriadne dlhým vývojom. Prvá neurochirurgická klinika v Hradci Králové, založená v roku 1952, predstavovala zásadný medzník v dejinách neurochirurgie v Československu.
tags: #prva #operacia #mozgu #v #ceskoslovensku