Parciálne záchvaty pravej hemisféry mozgu, nazývané aj fokálne alebo ložiskové záchvaty, vznikajú v ohraničenej oblasti mozgovej kôry pravej mozgovej hemisféry. Ich prejavy závisia od toho, ktorá časť pravej hemisféry je elektrickým výbojom zasiahnutá a kam sa epileptická aktivita následne šíri.
Pri záchvate nemusí dôjsť ku kŕčom ani k úplnej strate vedomia. Môžu sa objaviť zášklby alebo stuhnutie ľavej polovice tela, poruchy citlivosti, zmeny videnia a priestorového vnímania, zvláštne vnemy, automatické pohyby, zmena správania alebo porucha kontaktu s okolím. Fokálny záchvat pravej hemisféry sa môže rozšíriť do oboch hemisfér a prejsť do bilaterálneho tonicko-klonického záchvatu.
Čo sú parciálne a fokálne záchvaty
Epilepsiu tvorí skupina najrozličnejších záchvatových porúch. To čo majú spoločné je, že z času na čas sa pri nich vyskytujú záchvaty, zvyčajne bez akýchkoľvek varovných signálov. Epileptické záchvaty sú spôsobené funkčnou poruchou mozgu. Ich klinické prejavy sú do veľkej miery závislé od lokality v mozgu, ktorá zlyháva.
Epileptické záchvaty sú klasifikované do 2 skupín: Fokálne záchvaty, ktoré začínajú z lokalizovaného bodu v mozgu a generalizované záchvaty, ktoré od začiatku postihujú celý mozog. Táto klasifikácia sa vzťahuje len na začiatok záchvatu. Každý fokálny záchvat sa v princípe môže počas svojho priebehu generalizovať.
Fokálne záchvaty, známe aj ako parciálne záchvaty, sú typom záchvatu, ktorý vzniká v špecifickej oblasti mozgu. Na rozdiel od generalizovaných záchvatov, ktoré postihujú obe hemisféry mozgu súčasne, fokálne záchvaty začínajú v jednej lokalizovanej oblasti.
Fokálne záchvaty sú charakterizované abnormálnou elektrickou aktivitou v špecifickej oblasti mozgu. Táto lokalizovaná aktivita môže viesť k rôznym symptómom v závislosti od postihnutej oblasti.
Podľa novšej klasifikácie sa fokálne záchvaty rozlišujú podľa vedomia, motorických prejavov a ďalších príznakov. Fokálne záchvaty môžu prebiehať bez poruchy vedomia alebo s poruchou vedomia a môžu mať motorické alebo nemotorické prejavy.
Prečo pravá hemisféra ovplyvňuje podobu záchvatu
Epileptický záchvat je prechodná funkčná porucha nervových buniek v mozgu vo forme zvýšenej a vzájomnej tvorby elektrických výbojov. Prejav dočasnej funkčnej poruchy nervových buniek závisí na funkcii, ktorú postihnuté nervové bunky normálne majú.
Každá nervová bunka a každá skupina nervových buniek v mozgu sa môže stať „epileptickou“, čo vedie k poruche ich normálnej činnosti. Ak sú bunky zodpovedné za čuch, vyskytne sa porucha čuchu. Ak sú normálne zodpovedné za zrak, vnímajú svetlo ako blikanie alebo sa môžu objaviť iné svetelné podnety.
Epileptické záchvaty úzko súvisia so štruktúrou ľudského mozgu a funkciou niektorých jeho častí. Zjednodušene môžeme povedať, že príznaky pred alebo počas záchvatu závisia od toho, v ktorej časti mozgu vznikne.
Pravá mozgová hemisféra sa pri fokálnych záchvatoch často spája s príznakmi na ľavej strane tela, pretože motorické a senzorické dráhy sa vo veľkej miere krížia. Výskyt príznakov na ľavej strane však sám osebe nestačí na presné určenie miesta vzniku záchvatu.
Najčastejšie prejavy záchvatov pravej hemisféry
Príznaky fokálnych záchvatov sa môžu značne líšiť v závislosti od postihnutej oblasti mozgu. Medzi bežné príznaky patria mimovoľné pohyby, ako napríklad zášklby alebo trhanie končatiny, nezvyčajné pocity, ako je brnenie, necitlivosť alebo poruchy videnia, zmeny srdcovej frekvencie, potenie alebo gastrointestinálne príznaky a zmenené emócie, déjà vu alebo halucinácie.
Motorické príznaky
Pri postihnutí pravej motorickej oblasti môžu vzniknúť kontralaterálne zášklby končatín, trupu a obličaja, teda najmä mimovoľné pohyby na ľavej strane tela. Zášklby môžu začať v jednej časti tela a následne sa šíriť do susedných oblastí.
Jednoduché parciálne záchvaty sa prejavujú napr. zášklbmi tváre, hornej aj dolnej končatiny, alebo mravenčením a tŕpnutím tváre a končatín. Motorické prejavy môžu mať podobu klonických zášklbov, tonického stuhnutia, myoklónií, automatizmov alebo náhlej zmeny držania tela.
Po motorickom fokálnom záchvate môže prechodne pretrvávať oslabenie alebo znížená citlivosť ľavej končatiny. Nekonštantne môže byť prítomná aj pozáchvatová paréza.
Senzorické a zrakové príznaky
Pri senzorickom záchvate môže pacient pociťovať brnenie, mravenčenie, necitlivosť, pálenie alebo iné nezvyčajné vnemy, často na ľavej strane tela. Zmyslové príznaky môžu zostať obmedzené na jednu časť tela alebo sa môžu rozšíriť.
Postihnutý môže mať zdanie rozličných pachov, chutí a pocitov, môže počuť zvuky alebo mať vizuálne halucinácie. Ak sa na záchvate podieľajú oblasti spracúvajúce zrak, môžu sa objaviť svetelné vnemy, blikanie, výpadok časti zorného poľa alebo skreslené videnie.
Pri záchvatoch vychádzajúcich z okcipitálneho laloku sa môžu objaviť zrakové halucinácie, hemianopsia alebo strata visu, nystagmus, opsoklon, mrkanie až flutter viečok a pozáchvatová bolesť hlavy.
Poruchy priestorového vnímania a orientácie
Pravostranné fokálne záchvaty môžu ovplyvniť priestorové vnímanie, orientáciu a schopnosť správne vyhodnotiť vzťahy medzi predmetmi a okolím. Pacient môže pôsobiť dezorientovane, narážať do predmetov alebo mať ťažkosti s vykonaním zložitejšej činnosti.
Pri záchvatoch vychádzajúcich z temenného laloku sa môžu okrem jednoduchých kontralaterálnych senzitívnych príznakov vyskytnúť aj vertigo, akinetopsia, dysmorfopsia, dyspraxia, dyskalkúlia a dyslexia. Časté je šírenie záchvatov do motorických oblastí mozgu.
Emočné, behaviorálne a kognitívne prejavy
Psychické príznaky môžu zahŕňať zmenené emócie, déjà vu alebo halucinácie. Pacient môže náhle pociťovať strach, úzkosť, zvláštny pocit známosti situácie alebo naopak pocit neskutočnosti.
Pri komplexnom parciálnom záchvate môže dochádzať k narušeniu vedomia a pacient si záchvat nemusí vôbec pamätať. Vedomie a pamäť sú úplne alebo čiastočne zakalené.
Chorý môže prekladať veci z miesta na miesto, demonštratívne sa zobliekať, môže byť nechtiac agresívny, nahnevaný, zúrivý, môže sa točiť namieste a podobne. Častým prejavom tohto typu záchvatov je zahľadenie sa.
Chorý neprítomne pozerá do diaľky, môže pri tom napr. mľaskať, oblizovať sa či mrkať viečkami. Na svoje okolie nereaguje.
Pravostranný fokálny záchvat s poruchou alebo bez poruchy vedomia
Pri jednoduchom type záchvatu nedochádza k strate vedomia. Pacient môže vnímať svoje okolie a neskôr opísať zášklby, mravenčenie, zvláštne vnemy alebo zmeny videnia.
Komplexné fokálne záchvaty ovplyvňujú vedomie. Pacient nemusí reagovať na oslovenie, nedokáže vykonať jednoduchý pokyn a po záchvate si nemusí priebeh pamätať.
Porucha vedomia nemusí znamenať úplné odpadnutie. Môže ísť o zníženú bdelosť, neprítomný pohľad, spomalené reakcie, neschopnosť hovoriť alebo vykonávanie automatických pohybov bez primeraného kontaktu s okolím.
Aura ako úvod pravostranného fokálneho záchvatu
Pred záchvatom môže prísť nejaký výstražný signál o tom, že sa blíži. Toto varovanie sa nazýva aura.
Postihnutý môže cítiť pachové vnemy bez reálneho podkladu, napríklad cíti pach gumy. Iným možným prejavom záchvatu môžu byť takzvané snové stavy, pocit, že pacient už danú situáciu videl alebo počul, eventuálne zažil.
Aura je v skutočnosti samostatný fokálny záchvat, ktorý môže zostať obmedzený na vedomé vnemy alebo môže byť úvodom do záchvatu s poruchou vedomia či do veľkého tonicko-klonického záchvatu.
Šírenie záchvatu do oboch hemisfér
Ak sa fokálny záchvat rozšíri do oboch hemisfér mozgu, môže vzniknúť fokálny záchvat prechádzajúci do bilaterálneho tonicko-klonického záchvatu. Stav je spojený so stratou vedomia a tonicko-klonickými kŕčmi všetkých končatín.
Ak je elektrickým výbojom postihnutý celý mozog, zasiahnutý je teda celý elektrický okruh mozgu, bez ohľadu na to, či stav vznikne naraz, alebo šírením výboja z určitej postihnutej oblasti mozgu, vznikne verejnosti najznámejší generalizovaný, takzvaný veľký záchvat.
Takýto typ záchvatu začne prudkým stiahnutím svalov tela, stratou vedomia a pádom. V prvej fáze, ktorá trvá asi 30 sekúnd, sú ústa zovreté, zuby zaťaté, končatiny a telo napnuté v kŕči, oči sú stočené nahor, zreničky široké, bez reakcie na osvit.
Potom napätie svalov povoľuje a nastupujú prudké zášklby celého tela vrátane žuvacích svalov, čo vedie k pohryzeniu jazyka a pier. Asi po dvoch minútach kŕče postupne končia, chorý začne chrčivo dýchať, môže sa pomočiť, preberá sa k vedomiu.
Po záchvate môže byť epileptik dezorientovaný, zmätený, môže mať bolesti hlavy aj svalov. V niektorých prípadoch môže nasledovať ďalší, alebo aj viac záchvatov.
Príčiny a rizikové faktory
Výraz „epileptické záchvaty“ je súborné označenie, za ktorým môžu byť veľmi rôzne poruchy. Avšak u mnohých ľudí je príčina záchvatov stále neznáma, aj pri dnes dostupných vyšetrovacích metódach.
Fokálne záchvaty môžu byť vyvolané rôznymi infekčnými agensmi alebo faktormi prostredia. Stavy ako meningitída alebo encefalitída, ktoré zahŕňajú zápal mozgu, môžu viesť k vzniku fokálnych záchvatov.
Genetická predispozícia zohráva významnú úlohu vo vývoji fokálnych záchvatov. Autoimunitné ochorenia, pri ktorých imunitný systém tela omylom napáda zdravé mozgové tkanivo, môžu tiež viesť k fokálnym záchvatom.
Časté sú symptomatické epilepsie, u ktorých je dokázateľné štrukturálne poškodenie časti mozgu, čo vedie k epileptickým záchvatom. Často ide o vývinové a vývojové anomálie mozgu postihujúce najmä mozgovú kôru.
U symptomatickej epilepsie môže ísť aj o následok úrazu mozgu. Ďalšou príčinou môžu byť mozgové nádory. Aj poškodenie mozgu po prekonaní náhlej cievnej mozgovej príhody, či už ide o krvácanie alebo nedokrvenie časti mozgu, môže mať za následok opakované epileptické záchvaty.
K rozvoju epilepsie môže viesť tiež infekčné ochorenie mozgu, najmä bakteriálny zápal mozgových blán a ohraničený zápalový proces mozgu, nazývaný mozgový absces. Neurodegeneratívne ochorenia mozgu môžu byť ďalším podkladom epileptických záchvatov.
Častou príčinou symptomatickej epilepsie je poškodenie mozgu plodu počas vnútromaternicového rastu spôsobené ochorením matky, tiež počas pôrodu s nedostatočným zásobením mozgu bábätka kyslíkom, alebo aj krátko po pôrode v dôsledku úrazu alebo infekcie.
Osobitnou kapitolou je chronický alkoholizmus. Pravidelným nadmerným užívaním alkoholu, teda toxickej látky, dochádza k poškodeniu nervových buniek. Podobne škodia aj drogy a nadmerná konzumácia energetických nápojov.
Životný štýl a stravovacie návyky môžu ovplyvniť výskyt fokálnych záchvatov. Nadmerná konzumácia alkoholu, zneužívanie drog a nedostatočný spánkový režim môžu zvýšiť náchylnosť na záchvaty.
Medzi možné spúšťače patria stres, blikajúce svetlá, vynechanie jedla, nedostatok spánku, alkohol, lieky, náhle ochorenie, horúčka, emocionálne vypätie, nadmerná horúčava alebo vlhkosť a vynechanie predpísanej dávky lieku.
Nie každý záchvat znamená epilepsiu
Nie každý epileptický záchvat je synonymom s epilepsiou. Napríklad každý človek môže zažiť záchvat pri rozvoji hnisania mozgu, pri ťažkom poranení hlavy, nedostatočnom kyslíkovom zásobení mozgu alebo pri predávkovaní niektorými liekmi.
O epilepsii sa nehovorí, pokiaľ sa nevyskytnú aspoň dva epileptické záchvaty bez známej spúšťacej príčiny, to znamená, že sa vyskytli spontánne.
Treba mať tiež na pamäti, že nie každý stav s kŕčmi a stratou vedomia je epileptický záchvat. Často sa pod podobným obrazom skrýva psychogénny neepileptický záchvat s potrebou detailného psychologického a psychiatrického vyšetrenia.
Podobný obraz môže mať aj závažná porucha srdcového rytmu alebo schopnosti udržať krvný tlak, čo vyžaduje zase dôkladné vyšetrenie a starostlivosť kardiológa. Diferenciálne treba zvažovať aj migrény, tranzitórne ischemické ataky, metabolické poruchy a iné neurologické alebo psychiatrické stavy.
Diagnostika pravostranných fokálnych záchvatov
Diagnóza fokálnych záchvatov začína dôkladným klinickým vyšetrením. Zdravotnícki pracovníci si od pacienta odoberú podrobnú anamnézu vrátane frekvencie, trvania a charakteristík záchvatov.
Kľúčový je údaj, kedy sa objavil prvý záchvat, čo pacient pred ním cítil, ako záchvat vyzeral. Veľmi cenná je informácia od osoby, ktorá záchvat videla, alebo videozáznam z mobilného telefónu.
Je dôležité identifikovať eventuálny provokujúci faktor, ako napríklad požitie alkoholu, drog, energetického nápoja, liekov, zvýšený stres, nedostatok spánku a podobne. Tiež je dôležitá informácia, ako často sa záchvaty opakujú, či majú jednotný obraz.
Neurológ sa môže pýtať, či záchvat vznikol náhle alebo mu predchádzali zvláštne pocity, ako dlho trval, čo ho sprevádzalo, kde a kedy sa objavil, či pacient užíval lieky, či mal dostatok spánku a či nepil príliš veľa alkoholu.
EEG
Elektroencefalogram meria elektrickú aktivitu v mozgu a môže pomôcť identifikovať abnormálne vzorce spojené so záchvatmi. EEG môže podporiť podozrenie na epileptickú aktivitu a pomôcť pri lokalizácii epileptického ložiska.
Pre lepšie odhalenie chorobných elektrických výbojov mozgu používa neurológ aj aktivačné metódy: hlboké dýchanie ústami, hlboké dýchanie nosom, fotostimuláciu mozgu blikavým svetlom, ale aj depriváciu spánku, keď sa hodnotí EEG záznam po prebdetej noci.
Bežné EEG však nemusí zachytiť záchvatovú aktivitu ani medzi záchvatmi. Pri nejasnom priebehu alebo pri plánovaní operačnej liečby sa môže použiť dlhodobé video-EEG monitorovanie.
Zobrazovacie vyšetrenia
Základným zobrazovacím vyšetrením je CT mozgu, najmä po podanej kontrastnej látke. Zmapuje štruktúru mozgu a odhalí väčšie chorobné ložiská, napríklad nádor, krvácanie, nedokrvenie mozgu, cystu mozgu a podobne.
Jemnejšie odchýlky od normy v štruktúre mozgového tkaniva, ako napríklad vývojovú anomáliu časti mozgovej kôry, odhalí presnejšie MRI, teda magnetická rezonancia.
V niektorých prípadoch je potrebná aj PET, teda pozitrónová emisná tomografia s použitím rádiofarmaka, ktorá môže dokázať zmenený metabolizmus poškodenej časti mozgovej kôry.
Pri predoperačnom vyšetrení sa môžu použiť aj funkčná magnetická rezonancia a jednofotónová emisná výpočtová tomografia. Všetky menované vyšetrenia sú nebolestivé.
Laboratórne a doplňujúce vyšetrenia
Krvné testy môžu pomôcť vylúčiť metabolické alebo infekčné príčiny záchvatov. Môžu odhaliť nesprávne zloženie krvi, nerovnováhu minerálnych látok, abnormálnu hladinu krvného cukru, poruchy funkcie pečene a obličiek, málokrvnosť alebo zápal.
Vyšetrenia zloženia krvi tiež prinášajú cenné informácie. Uvedený sled vyšetrení je potrebný pre stanovenie správnej liečby.
Liečba
Antiepileptiká
Manažment fokálnych záchvatov často zahŕňa lieky. Na kontrolu záchvatovej aktivity sa bežne predpisujú antiepileptiká.
Medzi často používané lieky pri fokálnych záchvatoch patria karbamazepín, lamotrigín, levetiracetam a oxkarbazepín.
Epilepsia sa v prvom rade lieči farmakologicky, teda liekmi, ktoré zabraňujú opakovaniu záchvatov. Cieľom liečby je dosiahnuť stav bez záchvatov, alebo aspoň radikálne zníženie ich častosti bez toho, aby liek negatívne ovplyvňoval psychickú a fyzickú výkonnosť v škole, zamestnaní a spoločnosti.
Voľba vhodného lieku podľa typu epilepsie a s ohľadom aj na ostatné choroby pacienta je úlohou neurológa. Dávka lieku sa zvyšuje pomaly, opatrne, za sledovania stavu pacienta.
V prípade, že sa aj pri maximálnej dávke nedosiahol stav bez záchvatov, môže lekár zvoliť aj dvojkombináciu s druhým, v krajnom prípade aj tretím liekom na epilepsiu.
Nutnosťou je pravidelné užívanie ordinovaných liekov proti epilepsii. Za žiadnych okolností nesmie chorý vynechať antiepileptikum, ani si svojvoľne znižovať dávky, pretože by mohlo dôjsť k život ohrozujúcemu nahromadeniu epileptických záchvatov.
Úprava životného štýlu
Veľmi dôležitým predpokladom, ako dosiahnuť zníženie počtu záchvatov, je dodržiavanie správnej životosprávy. Základom je dostatočný spánok v množstve aj kvalite, približne rovnaký čas ukladania sa na spánok, ako aj vstávania, neponocovanie.
Užívanie alkoholu je úplne nevhodné, rovnako ako aj užívanie drog či pitie veľkého množstva energetických nápojov. Dodržiavanie pravidelného spánkového režimu, zvládanie stresu a vyhýbanie sa známym spúšťačom môže pomôcť znížiť frekvenciu záchvatov.
Je možné športovať, pod dozorom aj plávať. Neodporúčajú sa typy športov, pri ktorých s možným záchvatom hrozí úraz, alebo kde dochádza k hlbokému dýchaniu, teda beh.
Vyvážená strava, ktorá udržiava stabilnú hladinu cukru v krvi, môže pomôcť predchádzať záchvatom. Niektorým jednotlivcom môžu prospieť diétne prístupy, ako je ketogénna diéta, o ktorej sa preukázalo, že v určitých populáciách znižuje záchvaty.
Chirurgická liečba a stimulácia nervu
V prípadoch, keď sú lieky neúčinné, možno zvážiť chirurgické možnosti. Chirurgické zákroky môžu zahŕňať odstránenie oblasti mozgu zodpovednej za záchvaty alebo implantáciu zariadení, ktoré stimulujú blúdivý nerv.
Asi pri 30 % chorých sa úspech nedosiahne ani po dvoch rokoch liečby a výmene aspoň dvoch liekov na epilepsiu. Vtedy hovoríme o farmakorezistentnej epilepsii.
V takom prípade pacientovi navrhujeme možnosť epileptochirurgickej liečby, ktorej cieľom je odstránenie malého okrsku mozgu, ktorý funguje ako epileptické ohnisko.
Prvoradým predpokladom tejto liečby je detailná lokalizácia epileptického ohniska za pomoci video-elektroencefalografie, kedy je pacient určitý čas snímaný kamerami a súčasne je kontinuálne snímané EEG.
Tak v prípade zachyteného záchvatu vieme identifikovať jeho typ a súčasne väčšinou aj epileptický fokus v mozgu, v ktorom začal elektrický výboj. Potrebné sú aj viaceré ďalšie špecializované vyšetrenia, ako napríklad funkčná magnetická rezonancia, pozitrónová emisná tomografia, jednofotónová emisná výpočtová tomografia a iné.
Inou možnosťou prídavnej liečby u chorých s farmakorezistentnou epilepsiou je stimulácia blúdivého nervu. Generátor elektrických impulzov sa implantuje pod ľavú kľúčnu kosť, pod kožu, a napojí sa na blúdivý nerv.
Prvá pomoc pri záchvate
Pri záchvate treba zachovať pokoj a predovšetkým chrániť postihnutého pred zranením. Treba zabrániť pádu zo schodov, úderu hlavy o tvrdú podložku a odstrániť z okolia predmety, ktoré by ho mohli zraniť alebo popáliť.
Podložme mu hlavu napríklad svetrom, uvoľnime košeľu, viazanku a zostaňme s pacientom. Do záchvatu nezasahujme, nič mu nevkladajme do úst a nepokúšajme sa vyťahovať pacientovi jazyk.
Nepolievajme chorého vodou v snahe ho prebrať a nedávajme mu nič piť. Nikdy násilne nebráňte kŕčom, končatiny stiahnuté kŕčom sa nesnažte narovnávať či naťahovať.
Čeľuste „zaseknuté“ v kŕči nikdy násilne neotvárajte, a to ani vtedy, ak si pacient hryzie do jazyka a pri tom krváca.
Po ukončení kŕčov epileptika uložme do stabilizovanej polohy, aby mu mohli sliny a hlieny vytekať voľne z úst a nevdýchol ich. Zostaňme s chorým až do jeho prebratia.
Po záchvate odstráňte z úst možnú prekážku, napríklad umelý chrup či potravu. Pacientovi nebráňte v pohybe, napríklad ak sa snaží postaviť.
Ak záchvat trvá dlhšie ako 5 až 6 minút, ak nasleduje viacero záchvatov za sebou, ak došlo k zraneniu, najmä hlavy, alebo ak ide o prvý záchvat v živote, zavolajme zdravotnú záchrannú službu 155.
Okamžitý prevoz do nemocnice je nutný v prípade prvého záchvatu, pri poranení alebo trvajúcej dezorientácii. Ak sa záchvat opakuje, respektíve naň nadväzuje ďalší, treba zavolať rýchlu zdravotnú pomoc.
Možné komplikácie
Ak sa fokálne záchvaty neliečia alebo sa zle liečia, môžu viesť k niekoľkým komplikáciám vrátane zranení spôsobených pádmi alebo nehodami, epileptického stavu a psychosociálnych problémov.
Epileptický stav je zdravotná pohotovosť charakterizovaná dlhotrvajúcimi záchvatmi, ktoré môžu viesť k poškodeniu mozgu alebo smrti.
Krátkodobé komplikácie môžu zahŕňať zmätenosť alebo únavu po záchvate, zatiaľ čo dlhodobé komplikácie môžu zahŕňať kognitívny pokles, zvýšené riziko porúch nálady a problémy s každodenným fungovaním.
Jedinci s nekontrolovanými záchvatmi môžu pociťovať úzkosť, depresiu a sociálnu izoláciu. Psychosociálny vplyv ochorenia môže byť významný aj vtedy, keď samotné záchvaty nespôsobujú trvalé neurologické poškodenie.
Prognóza
Prognóza pre jednotlivcov s fokálnymi záchvatmi sa značne líši. Mnoho ľudí dokáže dosiahnuť dobrú kontrolu záchvatov vhodnou liečbou, zatiaľ čo iní môžu mať pretrvávajúce problémy.
Včasná diagnóza a dodržiavanie liečby sú kľúčovými faktormi ovplyvňujúcimi dlhodobé výsledky. Celkovú prognózu ovplyvňuje vek nástupu, základné ochorenia a reakcia na liečbu.
Vhodnou farmakologickou liečbou sa dosiahne úplné vymiznutie záchvatov, alebo ich podstatné zníženie u 70 % pacientov, čo označujeme ako kompenzovaná epilepsia.
Po vyhodnotení všetkých faktov môže neurológ, najskôr po 4 rokoch bez záchvatu, zvážiť znižovanie dávky lieku a jeho postupné vynechanie. Nie je to možné u všetkých chorých.
Ak aj pacient po vysadení liekov dodržiava životosprávu, nedá sa dopredu povedať, či sa u neho ešte niekedy epileptický záchvat zopakuje. Zvýšená pohotovosť mozgu k epileptickým záchvatom totiž nevymizne.
