Zúženie neuroforamenu s tlakom na spinálny nerv: príčiny, príznaky a liečba

Zúženie neuroforamenu, odborne foraminálna stenóza, je stav, pri ktorom sa zužuje kostný otvor medzi dvoma susednými stavcami, cez ktorý vystupuje nervový koreň z miechového kanála. Zúžený priestor môže nerv dráždiť, stláčať alebo zvierať, čo vedie k bolesti, brneniu, necitlivosti, svalovej slabosti a ďalším neurologickým ťažkostiam.

Foraminálna stenóza najčastejšie vzniká v dôsledku dlhodobých degeneratívnych zmien chrbtice, ako sú zníženie výšky medzistavcovej platničky, osteofyty, artróza fazetových kĺbov, zhrubnuté väzy alebo posun stavcov. Liečba závisí od príčiny, miesta a závažnosti útlaku; zvyčajne sa začína konzervatívne, pričom pri pretrvávajúcej bolesti, výraznej slabosti alebo progresívnom neurologickom deficite môže byť potrebný chirurgický zákrok.

Čo je neuroforamen a prečo môže dôjsť k jeho zúženiu

Foramen (z lat. otvor) je v prípade chrbtice priestor, cez ktorý vchádza spinálny nerv do miechového kanála. Je na jednej strane tvorený zadnou stenou platničky a zadnými telami stavcov a na druhej strane stavcovými výbežkami. Za normálnych okolností je foramen primeranej šírky, dostatočne voľný a nerv bez kontaktu.

Foraminálna stenóza je zúženie otvoru. Miechový nerv cez tento otvor opúšťa miechový kanál medzi dvoma susednými stavcami. Zjednodušene ide o zúženie v mieste odstúpenia koreňa nervu z miechy.

Termín foraminálna stenóza sa niekedy zamieňa s názvom laterálna stenóza, pretože oba názvy označujú stenózu vyskytujúcu sa laterálne (na strane) miechového kanála. Stenóza laterálneho recesu sa vyskytuje v bočných alebo laterálnych recesoch chrbticového kanála, zatiaľ čo foraminálna stenóza postihuje najmä samotný medzistavcový otvor.

Rozdiel medzi centrálnou, laterálnou a foraminálnou stenózou

Spinálna stenóza je zmenšenie priestoru pre nervové a cievne štruktúry chrbtice. Základom je degeneratívny proces na chrbticovom či koreňovom kanály. Ide o patologické (chorobné) zmeny v zmysle spondylózy, prípadne je príčinou vrodene úzky spinálny kanál.

Zatiaľ čo pri centrálnej stenóze môže byť stlačená miecha alebo cauda equina, pri foraminálnej stenóze nie je stlačené myelum, ale miechové nervové korene. To vedie k lumbosakrálnemu alebo cervikálnemu radikulárnemu syndrómu.

Útlak nervového koreňa je označovaný ako radikulárny syndróm alebo radikulopatia. Miechové korene prestupujú cez otvor, ktorý sa odborne označuje ako foramen intervertebrale.

Anatómia chrbtice, miechy a miechových nervov

Chrbtica je osová časť kostry. Tvorí ju 33 až 34 stavcov, medzistavcové platničky a väzy. Stavce sú krátke kosti zložené z 3 hlavných častí: telo - nosná časť stavca, oblúk - chráni miechu a výbežky stavca - páky, na ktoré sa upínajú svaly.

Oblúk stavca odstupuje vzadu od tela stavca a spolu so zadnou časťou tela tvorí otvor stavca. Otvory v jednotlivých stavcoch spolu vytvárajú chrbticový kanál, v ktorom je uložená miecha.

Medzi stavcami sa nachádzajú ploché, okrúhle podložky nazývané medzistavcové platničky. Slúžia ako tlmič nárazov a zmierňujú následky pohybov. Okrem toho pomáhajú aj pri ohýbaní sa, otáčaní, úklonoch a záklonoch.

Miecha je priamym predĺžením mozgu. Vysiela a prijíma správy medzi telom, vrátane svalov a orgánov, a mozgom a zároveň je ústredím pohybových reflexov. Je 40 - 45 cm dlhá a zhruba 1 cm široká.

Miecha prechádza stredom miechového kanála a je úplne obklopená kostnými časťami chrbtice. Miecha má 31 miechových segmentov, čo je úsek miechy, z ktorého vystupuje 1 miechový nerv.

• 8 krčných segmentov,
• 12 hrudných segmentov,
• 5 driekových segmentov,
• 5 krížových segmentov,
• 1 kostrčný segment.

Spolu ide o 31 párov miechových nervov. Miechové nervy sú skupina periférnych nervov, ktoré vychádzajú z miechy. Privádzajú signály k svalom, teda motorické nervy, a odvádzajú signály z receptorov, teda senzorické nervy.

Miechové korene sú počiatočným segmentom zväzku vlákien miechových nervov. Chrbticu opúšťajú cez bočné priestory medzi stavcami, ktoré nazývame koreňové kanály. Nervové vlákna potom vychádzajú do všetkých častí tela.

Čo znamená tlak na spinálny nerv

Útlak nervov je stav, pri ktorom je nerv stlačený alebo škrtený okolitými štruktúrami, ako sú kosti, svaly, šľachy alebo opuchy. Toto stlačenie môže viesť k bolesti, brneniu, slabosti alebo strate citlivosti v oblasti, ktorú nerv zásobuje.

Pri foraminálnej stenóze je nervové tkanivo utláčané v zúženom neuroforamene. Nerv reaguje zápalom, tvorbou prostaglandínov a opuchom. Zvyšuje sa citlivosť a bolestivosť a pacient môže trpieť už pri malom pohybe.

Príznaky sa objavujú v oblasti, ktorú zásobuje postihnutý nerv. Preto môže byť bolesť v krku spojená s ťažkosťami v ramene a ruke, zatiaľ čo útlak nervu v driekovej oblasti môže vyvolať bolesť v zadku, stehne, lýtku, nohe alebo chodidle.

Najčastejšie príčiny zúženia neuroforamenu

Foraminálna stenóza má mnoho príčin. Spoločné majú to, že menia štruktúru chrbtice, čo spôsobuje zúženie priestoru okolo miechy a nervových koreňov.

Degenerácia medzistavcovej platničky

Degenerácia stavcovej platničky často spôsobuje výbežok, ktorý vedie k ventrálnemu zúženiu spinálneho kanála. V dôsledku degenerácie platničky sa výška medzistavcového priestoru ďalej znižuje, čo spôsobuje zúženie priehlbiny a medzistavcových otvorov.

Zníženie výšky medzistavcového priestoru môže zmenšiť neuroforamen a znížiť priestor medzi nervovým koreňom a okolitými štruktúrami. Ide o jeden z najčastejších mechanizmov vzniku foraminálnej stenózy.

Osteofyty a kostné výrastky

Osteofyty alebo kostné ostrohy vznikajú ako reakcia na opotrebenie, degeneráciu chrupavky, zápal alebo iné poškodenie. Ak začnú prerastať do miechového kanála alebo neuroforamenu, zužujú priestor a môžu tlačiť na nerv.

Výrastky môžu vzniknúť na okrajoch stavcov a platničiek a následne zužovať foraminálny priestor novým tkanivom, ktoré tlačí na nerv.

Artróza fazetových kĺbov

Degenerácia platničky vedie k zníženiu výšky segmentu a k zvýšeniu záťaže fazetových kĺbov. Takéto zvýšenie záťaže môže viesť k artróze facetových kĺbov, hypertrofii kĺbových puzdier a vzniku expandujúcich kĺbových cýst.

Protrúzia alebo hernia disku

Herniované disky vznikajú vtedy, keď sa platnička posunie alebo praskne a začne tlačiť na nervy. Pri prasknutí sa gélovité jadro platničky pod tlakom vytláča von alebo dovnútra medzistavcového priestoru a zužuje priestor okolo nervov, čím spôsobuje tlak.

Útlak nervu následkom vyklenutia medzistavcovej platničky sa neoznačuje ako stenóza spinálneho kanála, hoci hernia disku môže súčasne zmenšovať priestor v neuroforamene a podieľať sa na útlaku nervového koreňa.

Zhrubnuté väzy

Artritída môže časom spôsobiť zhrubnutie a kalcifikáciu väzov chrbtice, čo spôsobuje ich vydutie do priestoru miechového kanála. Znížená výška segmentu spôsobuje, že ligamenta flava vytvárajú záhyby, ktoré vyvíjajú tlak na miechovú duru z dorzálnej strany.

Posun stavcov a nestabilita

Medzi najčastejšie príčiny patrí diskopatia, teda deformácia platničky z dôvodu dlhodobých degeneratívnych procesov, kedy dochádza k postupnému posunu stavca oproti stavcu. Odborne je tento jav nazývaný pseudospondylolistéza.

Súčasná nestabilita spôsobená uvoľnenými šľachami, napríklad ligamenta flava, ďalej podporuje už existujúce hypertrofické zmeny v mäkkých tkanivách a osteofyty.

Cysty a nádory

Cysty alebo nádory môžu zúžiť priestor a vyvíjať tlak na miechu a jej nervy. Výrastky v mieche alebo medzi miechou a stavcami môžu meniť priebeh nervových štruktúr a mechanicky zmenšiť priestor neuroforamenu.

Úrazy a zlomeniny

Zlomené kosti alebo zápal v dôsledku poranenia v blízkosti chrbtice môže zúžiť priestor kanála alebo spôsobiť tlak na miechové nervy. Zlomeniny alebo dislokácie stavcov v dôsledku poranenia chrbtice môžu tiež spôsobiť stenózu.

Vrodené zúženie

Vrodená spinálna stenóza je stav, pri ktorom sa človek narodí so zúženým miechovým kanálom. Ďalšou vrodenou deformitou chrbtice, ktorá môže vystaviť človeka riziku spinálnej stenózy, je skolióza.

Rizikové faktory

Spinálna stenóza sa s väčšou pravdepodobnosťou vyskytuje u ľudí starších ako 50 alebo 60 rokov a jej výskyt stúpa s pribúdajúcimi rokmi. Degeneratívne problémy však nemožno vylúčiť ani u mladých ľudí.

• vyšší vek,
• degeneratívne zmeny chrbtice,
• osteoartróza a artróza fazetových kĺbov,
• predchádzajúce poranenie chrbtice,
• vrodené poruchy chrbtice,
• skolióza,
• obezita,
• dlhodobé jednostranné alebo opakované zaťaženie,
• nevhodné držanie tela.

Prevalencia spinálnej stenózy sa zvyšuje s vekom, pričom nárast sa začína už vo veku 40 rokov. Spinálna stenóza postihuje zhruba 20 % ľudí nad 60 rokov, po 80. roku stúpa prevalencia až na 40 %.

Kde sa foraminálna stenóza najčastejšie vyskytuje

Zúženie chrbticového kanála môže postihnúť ktorúkoľvek časť chrbtice, avšak väčšina prípadov prebieha v dvoch hlavných oblastiach. Podľa nich delíme spinálnu stenózu na krčnú - cervikálnu a driekovú - lumbálnu.

Zriedkavo sa stretávame aj so stenózou hrudníka. V niektorých prípadoch môže pacient trpieť viacerými druhmi ochorenia súčasne.

Krčná foraminálna stenóza

Ak zúženie vznikne v oblasti krčnej chrbtice, môže dôjsť k útlaku nervových koreňov, ktoré smerujú do ramena, paže, predlaktia a ruky.

• bolesť v oblasti krku,
• bolesť šíriaca sa do ramena a ruky,
• necitlivosť alebo mravenčenie v rukách, dlaniach alebo prstoch,
• slabosť svalov hornej končatiny,
• problémy s držaním predmetov,
• ťažkosti pri presných pohyboch rúk.

Cervikálna spinálna stenóza s kompresiou miechy môže spôsobiť ťažkosti pri udržiavaní rovnováhy pri chôdzi, najmä v tme. Stenóza krčnej chrbtice so zovretým nervom však nespôsobuje nerovnováhu chôdze.

Drieková foraminálna stenóza

Foraminálna stenóza sa najčastejšie vyskytuje v oblasti driečnej chrbtice. Najčastejšie postihnutým koreňom je L5, nasledovaný koreňmi L4, L3 a L2.

Jenis a kol. popisujú, že najčastejšie sa vyskytujúce korene boli L5 (75 %), nasledované L4 (15 %), L3 s 5,3 % a L2 so 4 %. Dolné bedrové a krížové korene a dorzálne koreňové gangliá majú väčší priemer, čo vedie k menšiemu pomeru foramen ku koreňu.

Okrem toho dochádza k najväčšej statickej a dynamickej kompresii v segmentoch L4/L5 a L5/S1. Preto sa príznaky často objavujú v oblasti zadku, stehna, lýtka, chodidla alebo prstov na nohe.

Typické príznaky tlaku na spinálny nerv

Príznaky foraminálnej stenózy závisia od toho, ktorý nervový koreň je stlačený, v ktorej časti chrbtice sa útlak nachádza a aký je jeho rozsah.

• bolesť chrbta alebo krku,
• vyžarujúca bolesť do končatiny,
• brnenie a mravenčenie,
• necitlivosť,
• pálenie alebo elektrizujúca bolesť,
• svalová slabosť,
• znížená citlivosť,
• zhoršenie príznakov pri záklone, státí alebo chôdzi,
• zlepšenie pri odpočinku, ľahu alebo miernom predklone.

Radikulárna bolesť a ischias

Kompresia nervových koreňov v dolnej časti chrbta môže viesť k lumbálnej radikulopatii alebo ischias, v závislosti od postihnutých nervových koreňov.

Ischias je pociťovaný ako bolesť nervov a slabosť, ktorá sa zvyčajne prejavuje len v jednej nohe. V závislosti od postihnutých nervových koreňov sa môže objaviť bolesť v dolnej časti chrbta, zadku, stehna, lýtka, nohy alebo chodidla.

V oblastiach postihnutých bolesťou sa môže objaviť aj pocit mravenčenia, brnenia, slabosti alebo znecitlivenia. Bolesť býva ostrá, pálčivá alebo tupá a môže byť sprevádzaná pocitom, že končatina „nepočúva“.

Pokles chodidla

Stlačenie nervových koreňov L4 a L5 v dolnej časti chrbtice môže spôsobiť motorickú slabosť chodidla, čo má za následok pokles chodidla.

Tento stav zvyčajne spôsobuje pocit slabosti pri pokuse zdvihnúť chodidlo alebo prsty nahor. V dôsledku toho môže jednotlivec nedobrovoľne ťahať nohu alebo mať tendenciu zakopnúť pri pokuse o chôdzu.

Kompresia nervového koreňa S1 môže spôsobiť slabosť pri chôdzi na špičkách.

Neurogénna klaudikácia

Neurogénna klaudikácia vzniká pri stlačení nervových štruktúr v dolnej časti chrbta. Prejavuje sa bolesťou, únavou, kŕčmi, ťažobou, slabosťou alebo parestéziou v nohách pri státí alebo chôdzi.

• neustála bolesť alebo znecitlivenie nôh počas státia,
• zvýšená bolesť alebo znecitlivenie pri chôdzi na rôzne vzdialenosti,
• zhoršenie pri záklone chrbtice,
• ťažkosti pri vzpriamených cvičeniach alebo činnostiach,
• zlepšenie alebo vymiznutie bolesti pri odpočinku,
• úľava pri sede alebo predklone.

Neurogénna klaudikačná bolesť sa zvyčajne zmierni, keď predkloníte chrbticu, napríklad keď sa opierate o nákupný vozík alebo chodítko, čupnete alebo sedíte a nakláňate sa dopredu.

Pri foraminálnej stenóze vedie bedrová flexia k priemernému 12 % zväčšeniu foraminálnej plochy, a tým k zníženiu radikulárnych symptómov, zatiaľ čo bedrová extenzia zmenšuje foraminálnu plochu o 15 %, čo vedie k zhoršeniu bolesti a radikulopatie.

Problémy s chôdzou a rovnováhou

Zmeny v chôdzi môžu byť na začiatku príliš jemné na to, aby ste si ich všimli. V priebehu času sa tento stav môže prejaviť postupne sa zvyšujúcimi pádmi.

Lumbálna spinálna stenóza môže spôsobiť problémy s chôdzou v dôsledku poklesu chodidla. Tento stav môže tiež spôsobiť slabosť svalov stehna a nôh, ako sú kvadricepsy a lýtka.

Cervikálna spinálna stenóza s kompresiou miechy môže viesť k ťažkostiam pri udržiavaní rovnováhy. Pri samotnom zovretí krčného nervu však nerovnováha chôdze nie je typickým prejavom.

Strata jemnej motoriky

Spinálna stenóza v krčnej chrbtici môže spôsobiť ťažkosti pri vykonávaní úloh, ktoré zahŕňajú jemné motorické zručnosti ruky, ako je zapínanie košele.

V pokročilých štádiách môžu nastať ťažkosti s písaním, ktoré nakoniec znemožňujú držať pero. Môžu sa objaviť aj problémy s držaním predmetov alebo so svalovou koordináciou.

Vplyv polohy chrbtice na príznaky

Stenóza má štrukturálnu aj dynamickú komponentu. Čím viac je miechový kanál zúžený degeneratívnymi zmenami, tým menší rozsah pohybu do extenzie, teda záklonu chrbtice, musí pacient vykonať ku kompresii nervových štruktúr.

Naopak pri flexii, teda predklone, dochádza k opačnému efektu - spinálny kanál a neuroforaminá sa rozširujú a epidurálny tlak sa znižuje. To zodpovedá úľavovým polohám, ktoré pacienti pri spinálnej stenóze opisujú, najmä sedu a predklonu.

Bolesti spôsobené foraminálnou stenózou sa zlepšujú alebo miznú v polohe ležmo, kedy dochádza k odťaženiu chrbtice a miernemu zväčšeniu otvoru. Naopak bolesti sa zvyšujú najmä v stoji, pri dlhom státí alebo chôdzi a pri záklone.

Istú úľavu pri vzpriamenej polohe prináša mierny predklon, napríklad pri chôdzi do svahu alebo po schodoch. Zhoršujúcimi faktormi sú dlhodobý stoj na jednom mieste, dlhšia chôdza a extenčné aktivity, pri ktorých dochádza k záklonu chrbtice.

Rozlíšenie neurogénnej a cievnej klaudikácie

Lumbálna spinálna stenóza často napodobňuje príznaky cievneho nedokrvenia, preto môže byť v rámci diagnostiky potrebné aj cievne vyšetrenie.

Najcharakteristickejšími znakmi neurogénneho pôvodu boli pozitívne znamenie nákupného košíka, príznaky umiestnené nad kolenami, provokácia v stoji a úľava v sede.

Pacienti s príznakmi v lýtku, ktoré sa zmiernili pri státí, mali veľkú pravdepodobnosť vaskulárnej klaudikácie. Lokalizácia symptómov a účinok liekov na zmiernenie bolesti však mali slabý klinický význam pri rozlišovaní neurogénnej a vaskulárnej klaudikácie.

Kedy vyhľadať lekára okamžite

Zriedkavo môže závažná spinálna stenóza spôsobiť inkontinenciu čriev alebo močového mechúra, znecitlivenie vnútornej strany stehien a genitálií alebo závažnú slabosť oboch nôh.

Tieto príznaky môžu poukazovať na syndróm cauda equina, ktorý sa musí urgentne liečiť, aby sa predišlo trvalej strate funkcie nôh.

• náhle vzniknutá alebo rýchlo sa zhoršujúca slabosť končatín,
• strata kontroly nad močením alebo stolicou,
• znecitlivenie v oblasti hrádze a vnútorných stehien,
• výrazné problémy s chôdzou,
• opakované pády,
• náhla strata schopnosti zdvihnúť chodidlo alebo používať ruku.

Správnu diagnózu môže stanoviť iba lekár. Nevyužívajte článok na internete na stanovenie diagnózy a neodkladajte návštevu lekára.

Diagnostika foraminálnej stenózy

Na určenie základnej príčiny spinálnej stenózy je potrebná presná diagnóza lekárom. Lekár skontroluje anamnézu, opýta sa na príznaky a vykoná fyzikálne vyšetrenie.

Pohľadom a pohmatom skontroluje chrbticu a iné oblasti, v ktorých sa vyskytujú príznaky ochorenia. Súčasťou vyšetrenia je zvyčajne aj kontrola rozsahu pohybu.

Lekár môže pacienta požiadať o ohýbanie sa v rôznych smeroch, aby zistil, či rôzne polohy chrbtice spôsobujú bolesť alebo iné príznaky. Môže tiež sledovať pohyb a chôdzu, skontrolovať rovnováhu a silu rúk a nôh.

Fyzikálne vyšetrenie

Pri podozrení na foraminálnu stenózu môže úklon chrbtice na jednu alebo druhú stranu vyvolať ťah alebo bolesť na preťažovanej strane. Kempsov test pomáha zmenšiť interforaminálnu oblasť a zachytiť nerv, čím môže vyvolať príznaky.

Kempsov test však nebol hodnotený z hľadiska jeho presnosti na potvrdenie alebo vylúčenie foraminálnej stenózy. Výsledok fyzikálneho testu preto nemožno považovať za samostatné potvrdenie diagnózy.

Pri podozrení na lumbálnu spinálnu stenózu sa môže používať aj pochodový test. So senzitivitou 63 % a špecificitou 80 % je tento test stredne užitočný na potvrdenie, ale nie na vylúčenie lumbálnej spinálnej stenózy.

Zobrazovacie vyšetrenia

• Röntgenové vyšetrenie: môže ukázať zmeny v štruktúre kostí, ako sú kostné výrastky, zmeny postavenia stavcov alebo zúženie medzistavcových priestorov.
• Magnetická rezonancia: poskytuje podrobný obraz nervov, diskov, miechy, väzov a prípadných nádorov.
• CT vyšetrenie: vytvára prierezové obrazy chrbtice a podrobnejšie zobrazuje kostné štruktúry.
• CT myelogram: využíva kontrastné farbivo na jasnejšie zobrazenie miechy a nervov.
• EMG: pomáha vyhodnotiť elektrickú aktivitu svalov a nervov.

Presnú diagnostiku foraminálnej stenózy je potrebné urobiť zobrazovacími metódami, od röntgenu až po MRI. Zobrazovací nález však treba vždy porovnať s príznakmi a výsledkami klinického vyšetrenia.

Číselné kritériá pri lumbálnej spinálnej stenóze

Stenóza bedrovej chrbtice opisuje anatomické zúženie spinálneho kanála s následnou kompresiou nervov a často sa spája s príznakmi neurogénnej klaudikácie.

Lumbálna spinálna stenóza môže byť monosegmentálna alebo multisegmentálna, jednostranná alebo obojstranná a môže sa vyskytovať centrálne, laterálne v recese alebo v medzistavcovom otvore.

Liečba zúženia neuroforamenu

Liečba spinálnej stenózy závisí od toho, čo spôsobuje príznaky, od miesta problému a od závažnosti príznakov. Cieľom liečby je zmierniť bolesť a zápal, znížiť dráždenie nervu, zlepšiť pohyb a funkciu a zabrániť zhoršovaniu neurologického deficitu.

Pri miernych alebo stabilných ťažkostiach sa zvyčajne začína nechirurgickou liečbou. Chirurgia je zriedka obhajovaná ako liečba prvej línie, pokiaľ neexistujú závažné symptómy alebo neurologické deficity.

Úprava aktivity a režimové opatrenia

Je potrebné vyvarovať sa činností alebo pohybov, ktoré zhoršujú problémy. Dlhé státie, dlhšia chôdza a opakované záklony môžu pri foraminálnej stenóze zvyšovať tlak na nerv.

Úľavu môže priniesť poloha v ľahu, mierny predklon, častejšie zmeny statických pozícií a prestávky pri dlhšej chôdzi. Používanie chodítka alebo palice poskytuje stabilitu a môže pomôcť zmierniť bolesť a ohnúť sa pri chôdzi.

Lieky

Bežná je liečba analgetikami, ku ktorým sa pridávajú nesteroidné protizápalové lieky alebo myorelaxanciá, teda lieky na uvoľnenie svalov.

V závislosti od stavu môže lekár zvážiť aj iné lieky, napríklad antidepresíva, opioidy alebo lieky proti záchvatom. Liečbu môže určiť iba lekár po zvážení celkového zdravotného stavu, ďalších ochorení a rizika nežiaducich účinkov.

Studené a teplé obklady

Súčasťou domácej liečby môžu byť teplé alebo ľadové obklady, rôzne masti, náplasti či gély s analgetickým alebo lokálnym anestetickým účinkom.

Kombinácia studených a teplých obkladov podporuje krvný obeh v postihnutej oblasti a môže zmierniť bolesť spôsobenú útlakom nervov. Účinok je individuálny a obklad nesmie poškodiť kožu.

Fyzioterapia a cvičenie

Väčšina ľudí, ktorí trpia spinálnou stenózou, má tendenciu byť neaktívna. Málo pohybu však môže viesť ku skráteniu a ochabnutiu svalov podporujúcich chrbticu, čím sa bolestivosť v týchto miestach ešte zhoršuje.

Cvičenie je účinnou intervenciou v oblasti bolesti, zdravotného postihnutia a užívania analgetík. Okrem toho môže znížiť depresiu, hnev a poruchy nálady u pacientov s lumbálnou spinálnou stenózou.

Fyzioterapeut môže pomôcť s cvičeniami, ktoré budujú vytrvalosť, zlepšujú rovnováhu, udržiavajú stabilitu chrbtice a zachovávajú flexibilitu.

• cvičenia na zlepšenie flexibility a rozsahu pohybu,
• posilňovanie oslabených svalových skupín,
• cvičenia hlbokého stabilizačného systému,
• cvičenia v ľahu, sede alebo stoji,
• cvičenia zamerané na brušné a chrbtové svaly,
• úprava pohybových stereotypov,
• nácvik správnej chôdze a rovnováhy.

V každom prípade je dôležité prispôsobiť cvičebný plán stavu chrbtice, miestu výskytu stenózy a závažnosti príznakov. Cvičenia, ktoré zhoršujú vyžarujúcu bolesť, brnenie alebo slabosť, nie je vhodné vykonávať bez konzultácie s odborníkom.

Cvičenia vo flexii

Veľká časť pacientov s lumbálnou spinálnou stenózou má smerovú preferenciu pre flexiu. Opakované cvičenia na bedrovú flexiu môžu znížiť symptómy, pretože rozšírením lúmenu chrbticového kanála prostredníctvom flexie bedrovej chrbtice môžu zmierniť tlak na nervové štruktúry.

Pacienti a ich rodiny by mali pochopiť, že predklonené držanie tela môže byť pri lumbálnej stenóze prospešné, hoci z kozmetického hľadiska nemusí byť žiaduce.

Pri foraminálnej stenóze však nemožno každému automaticky odporučiť rovnaký smer cvičenia. Voľba cvičení má vychádzať z nálezov získaných pri odbere anamnézy a vyšetrení pacienta.

Manuálna terapia a mobilizácia

Manuálna terapia a individuálne cvičenie môžu priniesť väčšie krátkodobé zlepšenie symptómov, fyzických funkcií a schopnosti chôdze ako samotná lekárska starostlivosť alebo skupinové cvičenia.

Pasívna mobilizácia bedrového kĺbu môže krátkodobo pomôcť zmierniť príznaky pri lumbálnej aj foraminálnej stenóze. Zvýšený rozsah pohybu v extenzii bedrového kĺbu môže znížiť kompenzačnú extenziu bedrovej chrbtice počas chôdze.

Zvýšená extenzia bedrového kĺbu navyše umožňuje pacientovi zvýšiť dĺžku kroku a rýchlosť chôdze. Manuálna terapia však neodstraňuje kostné výrastky ani zhrubnutie väzov, pretože ide o štrukturálne zmeny chrbtice.

Edukácia a ergonómia

Hoci sú rady a vzdelávanie vždy dôležité, pochopenie patofyziológie lumbálnej spinálnej stenózy je pre pacienta a jeho rodinu obzvlášť významné.

Ergonomické zásady zahŕňajú správne držanie tela počas práce, chôdze aj spánku. Pri sedavom zamestnaní je vhodné používať stoličku, ktorá podopiera prirodzené krivky chrbta, a robiť pravidelné prestávky.

Fyzioterapeut vykonáva funkčné vyšetrenie pohybového aparátu, ktoré zahŕňa odobratie anamnézy, vyšetrenie pohľadom, vyšetrenie pohmatom, vyšetrenie aktívnych a pasívnych pohybov, vyšetrenie svalovej sily, špeciálne testy a testy pohybových stereotypov.

Na základe týchto informácií fyzioterapeut vytvára individuálny plán liečby pre každého pacienta. Súčasťou môže byť aj terapeutický cvičebný program, ktorý pacient vykonáva samostatne doma.

Injekčná liečba

Injekcia kortikosteroidov v blízkosti miesta, kde dochádza k zovretiu nervových koreňov alebo tam, kde došlo k úbytku chrupavky, môže pomôcť znížiť zápal, bolesť a podráždenie.

Steroidné injekcie nedokážu vyliečiť stenózu a zvyčajne sa podáva len obmedzený počet injekcií, pretože kortikosteroidy môžu časom oslabiť kosti a blízke tkanivá.

Minimálne invazívna dekompresia

Pri lumbálnej stenóze a zhrubnutom väzive môže lekár zvážiť postup dekompresie, napríklad perkutánnu obrazom riadenú lumbálnu dekompresiu. Cieľom je zväčšiť priestor v miechovom kanáli.

Vhodnosť takéhoto postupu závisí od mechanizmu stenózy, zobrazovacieho nálezu a celkového zdravotného stavu pacienta.

Kedy je potrebná operácia

Chirurgická liečba sa zvyčajne zvažuje až vtedy, keď zlyhajú ostatné možnosti liečby, pacient nedokáže tolerovať príznaky, ochorenie výrazne obmedzuje život alebo sa objavuje progresívny neurologický deficit.

Operácia môže byť indikovaná aj pri dlhodobej bolesti, ktorá nereaguje na konzervatívnu liečbu, pri výraznej svalovej slabosti, poklese chodidla alebo pri závažnom útlaku nervu potvrdenom zobrazovacími vyšetreniami.

Laminektómia

Najbežnejšia je operácia vykonaná laminektómiou. Pri laminektómii sa odstráni časť stavca, teda vrstva stavca nazývaná lamina.

Cieľom je vytvoriť viac priestoru pre miechu a zmierniť tlak na nervy. U niektorých ľudí je postihnutý stavec spojený so susednými stavcami pomocou spinálnej fúzie a kovových prvkov, čo posilňuje chrbticu.

Laminotómia

Pri laminotómii sa odstráni iba časť laminy, ktorá najviac tlačí na nerv. Ide o menší rozsah odstránenia kostnej štruktúry.

Laminoplastika

Laminoplastika je zákrok určený najmä pre ľudí so stenózou krčnej chrbtice. Pri tomto zákroku lekár otvorí priestory v miechovom kanáli, aby liečil daný stav.

Minimálne invazívna operácia

Pri minimálne invazívnej chirurgii lekár odstráni laminu alebo kosť takým spôsobom, aby sa znížilo poškodenie susedných zdravých tkanív.

Aká je účinnosť konzervatívnej liečby a operácie

Prirodzený priebeh lumbálnej spinálnej stenózy je rôzny. U veľkého počtu pacientov sa stav časom nezhoršuje a môže sa dokonca zlepšiť.

Približne u 30 % pacientov sa však počas 11 rokov stav zhorší a môžu sa vyvinúť závažné príznaky neurogénnej klaudikácie. Tieto prípady sú často odosielané na chirurgický zákrok.

Systematický prehľad a metaanalýza pozorovali trend, že cvičebná terapia môže mať pri lumbálnej spinálnej stenóze podobný účinok ako dekompresívna laminektómia.

Po dvoch rokoch sa v jednej štúdii výsledky, s výnimkou zmeny skóre fyzických funkcií v subškále ZCQ, významne nelíšili medzi pacientmi, ktorí podstúpili operáciu, a tými, ktorí sa operácii vyhli.

Na druhej strane pacienti s neoperatívnou liečbou mali v porovnaní s pacientmi, ktorí podstúpili operáciu, v jednej štúdii nižšiu kvalitu života a funkcie po 12 mesiacoch sledovania.

Výber liečby preto musí zohľadniť dĺžku a intenzitu príznakov, neurologický nález, výsledky zobrazovacích vyšetrení, celkový zdravotný stav a osobné ciele pacienta.

Možné komplikácie dlhodobého útlaku nervu

Ak je nerv stlačený po dlhšiu dobu, môže dôjsť k trvalému poškodeniu nervových vlákien, čo môže spôsobiť chronickú bolesť, slabosť alebo stratu citlivosti.

• trvalé poškodenie nervu,
• atrofia svalov,
• trvalá strata citlivosti,
• problémy pri chôdzi,
• problémy s uchopením predmetov,
• zhoršenie rovnováhy,
• dlhotrvajúca bolesť,
• poruchy močenia alebo stolice,
• paréza alebo ochrnutie pri závažnom poškodení nervových štruktúr.

Čo možno robiť doma

Pravidelné návštevy lekára sú pri spinálnej stenóze veľmi dôležité. Okrem toho môže lekár odporučiť úpravy životného štýlu a domáce opatrenia, ktoré pomáhajú viesť aktívnejší život.

• udržiavanie zdravej telesnej hmotnosti,
• pravidelné, primerané cvičenie,
• vyhýbanie sa pohybom, ktoré zhoršujú vyžarujúcu bolesť alebo slabosť,
• častejšie zmeny polohy pri sedení a státí,
• použitie pomôcky na chôdzu podľa odporúčania odborníka,
• teplé alebo studené obklady,
• kvalitný spánok,
• ergonomická úprava pracoviska,
• bezpečné dvíhanie ťažkých predmetov.

Pravidelné cvičenie posilňuje svaly, ktoré podporujú dolnú časť chrbta, a pomáha udržiavať pružnosť chrbtice. Aeróbne cvičenie, ako je chôdza, plávanie alebo bicyklovanie, ale aj silový tréning môžu byť vhodné, ak sú prispôsobené zdravotnému stavu.

Pokiaľ vám bola diagnostikovaná spinálna stenóza, riaďte sa pokynmi lekára. V prípade zhoršenia príznakov vám môže odporučiť zmeny v životospráve, lieky, cvičenie alebo chirurgický zákrok.

Prevencia a spomalenie zhoršovania

Keďže väčšina príčin spinálnej stenózy súvisí s bežným opotrebovaním chrbtice, nie je možné úplne zabrániť jej vzniku. Každý človek však môže prijať určité opatrenia na zníženie rizika alebo spomalenie progresie ochorenia.

• pravidelne cvičte,
• udržujte zdravú telesnú hmotnosť,
• udržujte správne držanie tela počas práce, chôdze aj spánku,
• pri sedavom zamestnaní používajte ergonomickú stoličku,
• robte pravidelné prestávky pri opakovaných pohyboch,
• naučte sa bezpečne dvíhať ťažké predmety,
• udržiavajte primeranú svalovú silu a pohyblivosť,
• pri príznakoch vyhľadajte odborné vyšetrenie.

Fyzioterapiou nemožno odstrániť vytvorené kostné výrastky ani zhrubnutia väzov, pretože ide o štrukturálne zmeny chrbtice. Pohybovou liečbou, edukáciou o ergonomických zásadách a využitím manuálnej terapie však možno zvýšiť kvalitu života pacientov trpiacich spinálnou stenózou.

tags: #zuzenie #neuroforamenu #s #tlakom #na #spinalny