Presný počet neurónov v mozgu plodu v 12. týždni tehotenstva nie je možné spoľahlivo určiť, pretože v tomto období neexistuje bežná metóda, ktorá by ich dokázala priamo spočítať u konkrétneho plodu. Dostupné údaje však ukazujú, že vývoj mozgu prebieha veľmi rýchlo: už v 3. týždni po oplodnení sa začína formovať nervový systém a počas prenatálneho vývoja vzniká až 250 000 neurónov za minútu.
V 12. týždni tehotenstva pokračuje intenzívna tvorba a usporadúvanie nervových buniek, vznikajú prvé nervové spojenia a vyvíja sa mozog aj centrálna nervová sústava. Číslo 10 miliárd buniek, ktoré sa niekedy uvádza pre 24. týždeň, preto nemožno automaticky preniesť na 12. týždeň; pre toto obdobie je presnejšie hovoriť o rýchlom vývoji neurónov a ich prepojení než o jednom overenom počte.
Čo sa deje s mozgom plodu v 12. týždni
Vývoj mozgu a centrálnej nervovej sústavy ako celku u človeka začína už počas prenatálneho života plodu. Už v 3. mesiaci tehotenstva sa začína vývoj mozgovej kôry- nášho najvyššieho riadiaceho centra.
Vývoj a dozrievanie mozgu je veľmi zložitý a komplexný proces biologických a chemických zmien. Počas zrenia mozgu dochádza k rastu počtu aj veľkosti neurónov, k tvoreniu nových vzájomných spojení nervových buniek a k myelinizácii.
Počas tehotenstva sa vytvára až 250 000 neurónov za minútu. Ku koncu tehotenstva má bábätko takmer rovnaký počet neurónov ako dospelý človek - len ešte nie sú „pospájané“.
Vývoj mozgu dieťaťa sa začína už v prvých dňoch tehotenstva a prebieha ohromujúcim tempom. Už 16 dní po počatí sa formuje neurálna trubica - základ pre budúci nervový systém. Do 4. týždňa tehotenstva obsahuje mozog približne 10 000 buniek, pričom do 24. týždňa ich počet narastie až na 10 miliárd.
Údaj o približne 10 000 bunkách v 4. týždni a údaj o 10 miliardách buniek v 24. týždni ilustrujú rýchlosť vývoja, nemožno ich však chápať ako presný počet neurónov v každom jednotlivom týždni tehotenstva.
Prečo sa počet neurónov nedá v 12. týždni presne vyčísliť
Neurón je základnou stavebnou aj funkčnou jednotkou nervového systému. Počas prenatálneho vývoja sa neuróny nielen tvoria, ale zároveň sa presúvajú na svoje miesto, dozrievajú a vytvárajú spojenia s ďalšími bunkami.
Výsledné číslo závisí od toho, čo presne sa počíta: všetky nervové bunky v mozgu, iba bunky určitej oblasti, alebo aj nezrelé bunky, ktoré ešte len získavajú charakteristické vlastnosti neurónov. Význam má aj rozdiel medzi vekom počítaným od poslednej menštruácie a vekom počítaným od oplodnenia.
Preto nemožno zodpovedne uviesť jedno presné číslo, ktoré by platilo pre každý plod v 12. týždni tehotenstva. Vývoj v tomto období je dynamický a jednotlivé štruktúry dozrievajú rôznym tempom.
Neuróny, gliové bunky a synapsy
Počas dozrievania nervového systému dochádza k rastu počtu i veľkosti rôznych nervových štruktúr. V prvom rade hovoríme o raste nervových buniek - neurónov, ktoré sú základnými stavebnými aj funkčnými jednotkami nervového systému.
Ďalej dochádza k rastu tzv. neuroglií alebo gliových buniek. Tieto bunky sú „podpornými“ nervovými bunkami a spolu s neurónmi tvoria nervové tkanivo, ktoré tvorí náš nervový systém.
Aby nervové bunky mohli medzi sebou „komunikovať,“ vytvárajú sa medzi nimi vzájomné spojenia, tzv. synapsy. Práve oni umožňujú prenos nervových impulzov a podnetov, ktoré my vnímame ako informácie.
Na mieste styku so susediacou bunkou sa vytvárajú spojenia tzv. synapsy. Medzi synapsami prebieha výmena informácií prostredníctvom chemických látok, ktoré sa nazývajú neurotransmitery.
Približne 50 percent celého obsahu mozgu tvoria gliové bunky, ktoré obklopujú nervové.
Vývoj mozgu v prvom trimestri
V 3. mesiaci tehotenstva pokračuje vývoj mozgu a centrálnej nervovej sústavy, ako aj vývoj srdca. Na ultrazvuku je už možné zachytiť pohyby plody, aj keď Vy ich ešte necítite.
Na konci 12 TT má plod približnú dĺžku 7 - 9 cm. Hlava dosahuje až polovicu celej dĺžky tela. Oči sú zavreté, prekryté blanou a ústa sa občas otvárajú.
Objavuje sa prvý sací reflex a prehĺtanie, vyvíja sa mimika. Dieťa začína byť pohyblivé, vie zatnúť pästičky a má založené nechtové lôžka.
Vaše dieťa je teraz asi 48 - 54 mm dlhé a váži okolo 14 gramov. Jeho tvár začína vyzerať ako tvár človeka.
Utvárajú sa hlasivky, dozrievajú chuťové bunky a začínajú sa spevňovať kosti. Dieťa sa vie pohybovať, a aj keď to ešte nebudete cítiť, keď je hore, kope nohami alebo si cmúľa palec.
Čo sa v mozgu v tomto období ešte nezačalo
Myelinizácia mozgu je tvorba tzv. myelínových pošiev okolo nervových vlákien, ktoré sú nepostrádateľné pre správne fungovanie mozgu. U človeka začína ich vývoj už v 20. týždni embryonálneho vývoja.
Myelinizácia a gyrifikácia patria pri zrení mozgu k najdôležitejším vývojovým procesom. Nervové vlákna sú funkčne plnohodnotné až po ukončení myelinizácie.
Gyrifikácia je embryonálny proces, pri ktorom dochádza k tvorbe mozgových gyrov - závitov. U človeka sa začína v 22. týždni a končí sa v 40. týždni vnútromaternicového vývinu.
V 12. týždni teda ešte nejde o mozog s konečným tvarom a usporiadaním. Závity a zárezy, ktoré charakterizujú vyvinutý mozog, sa vytvárajú až neskôr.
Porovnanie s mozgom dospelého človeka
Počet neurónov v mozgu dospelého človeka sa odhaduje na 50 miliárd a počet synapsií (spojení medzi nimi) až na milión miliard.
Mozog dospelého človeka váži asi 1,5 kg a je rozdelený na dve polovice, tzv. hemisféry. Spolu s miechou tvorí centrálny nervový systém označovaný ako CNS.
Mozog spolu s miechou riadi telesné procesy, srdcovú frekvenciu a väčšinu vôľových pohybov. Veľký mozog tvorí približne 80 percent mozgovej hmoty.
V ľudskom tele je ich približne 200 miliárd. Tento údaj sa týka nervových buniek v celom ľudskom tele, nie iba neurónov v mozgu, preto ho nemožno zamieňať s odhadom počtu neurónov v dospelom mozgu.
| Obdobie | Údaj uvedený v materiáli | Význam |
|---|---|---|
| 16 dní po počatí | formuje sa neurálna trubica | základ budúceho nervového systému |
| 4. týždeň tehotenstva | približne 10 000 buniek | rané štádium vývoja mozgu |
| 12. týždeň tehotenstva | presný počet neurónov nie je uvedený | prebieha intenzívna tvorba a prepájanie nervových buniek |
| 20. týždeň embryonálneho vývoja | začína sa myelinizácia | tvorba myelínových pošiev okolo nervových vlákien |
| 22. týždeň | začína sa gyrifikácia | tvorba mozgových závitov |
| 24. týždeň | až 10 miliárd buniek | údaj ilustrujúci rýchly prenatálny vývoj |
Čo môže ovplyvniť vývoj mozgu plodu
Kľúčovým faktorom, ktorý ovplyvňuje tento vývoj, je výživa matky. Prostredníctvom stravy poskytuje dieťaťu všetky potrebné živiny, ktoré podporujú tvorbu neurónov a rast nervových spojení.
Strava matky je jediným zdrojom výživy pre vyvíjajúce sa dieťa. Ak budúca mamička neprijíma dostatok kalórií, bielkovín či dôležitých mikronutrientov, zvyšuje sa riziko vývojových oneskorení, vrodených chýb a kognitívnych problémov.
Dôležitou je aj správna skladba výživy so zastúpením všetkých potrebných makroživín (tukov, cukrov, bielkovín) a mikroživín (vitamíny a minerály).
Živiny významné pre vývoj nervového systému
- Kyselina listová - Podporuje správny vývoj neurálnej trubice, čím predchádza vrodeným vadám mozgu a chrbtice.
- Železo - Nevyhnutné pre tvorbu myelínu a rýchle spracovanie informácií v mozgu.
- Zinok - Zohráva úlohu v rozvoji autonómneho nervového systému, mozočka a hipokampu (centrum učenia a pamäti).
- Bielkoviny - Podporujú tvorbu neurónov a nervových spojení.
- Omega-3 mastné kyseliny - Nájdeme ich v rybách a vajíčkach; podporujú zdravý vývoj mozgu a zraku.
Nedostatok dôležitých živín môže mať dlhodobé negatívne dôsledky na kognitívne schopnosti dieťaťa. Napríklad nedostatok kyseliny listovej môže viesť k vážnym poruchám vývoja mozgu a chrbtice.
Obdobie od počatia až po 2. narodeniny je kritické pre zdravý fyzický a mentálny vývoj dieťaťa. Správna výživa počas tehotenstva a dojčenia poskytuje dieťaťu najlepšie možné základy pre učenie, pamäť a celkové zdravie.
Omega-3 mastné kyseliny a vyvíjajúci sa mozog
Medzi omega 3 mastné kyseliny zaraďujeme najmä EPA (kyselina eikosapentaénová) a DHA (kyselina dokozahexaénová). Nájdeme ich hlavne v rybom oleji, ktorého zdrojom sú tučné ryby zo studených morí ako napríklad losos, makrela, sardinka, sleď, ale aj v niektorých morských riasach a planktóne.
K omega 3 mastným kyselinám patrí aj ALA (kyselina alfalinolénová), ktorú nájdeme v semienkach (napr. konopné, ľanové), orechoch (napr. vlašské) alebo olejoch z nich.
Príjem omega 3 mastných kyselín počas tehotenstva má skutočne veľmi pozitívny vplyv na vývoj nervového systému, najmä kognitívnych schopností, IQ atď.
Istým faktom stále ostáva, že DHA je dôležitou súčasťou nervového tkaniva a jej dostatočný príjem je pre zdravý rast mozgu absolútne kľúčový.
Neznamená to však, že nemôžete ryby jesť - postačia 1 - 2 porcie týždenne. Pri výbere rýb je potrebné zohľadniť aj obsah ortuti, pretože mečúň, žralok či tuniak môžu obsahovať ortuť, ktorá je vo zvýšenom množstve pre plod nebezpečná.
Potraviny, ktorým sa v tehotenstve odporúča vyhýbať
- nedostatočne tepelne upravené alebo surové vajcia či potraviny, do ktorých sa vajcia pridávajú (napríklad majonéza a pod.)
- nedostatočne tepelne upravené mäso (kuracie či rybie)
- surové mäso alebo pokrmy typu sushi, tatársky biftek či údený losos
- nepasterizované mlieko, syry či jogurty
- mäkké syry, ako je camembert, ricotta či syry s modrou plesňou
- pečeň a výrobky z pečene, ako je napríklad pečeňová paštéta - tie môžu obsahovať nadmerné množstvo vitamínu A, ktorý by mohol poškodiť vaše dieťa
- mečúň, žralok či tuniak môžu obsahovať ortuť, ktorá je vo zvýšenom množstve pre plod nebezpečná
Črevný mikrobióm matky a vývoj mozgu plodu
Nová štúdia publikovaná v časopise Nature tvrdí, že špecifické baktérie žijúce v čreve matky produkujú molekuly, ktoré ovplyvňujú vývoj mozgu plodu.
Materský črevný mikrobióm bol spájaný s poruchami mozgu a správania dieťaťa - často v dôsledku infekcie alebo stresu počas tehotenstva. Nie je však jasné, či materský mikrobióm vplýva na vývoj embrya aj bez týchto stresových faktorov.
Vedci skúmali mozgy plodov gravidných myší, ktoré nemali črevný mikrobióm. Zistili, že črevný mikrobióm reguluje kľúčové metabolity dôležité pre zdravý vývoj mozgu plodu.
Vyčerpanie mikrobioty viedlo k plodom s menším počtom neurónových spojení, ktoré sú nevyhnutné pre spracovanie zmyslových informácií, čo sa prejavilo narušením konkrétneho zmyslového správania.
Ďalšie experimenty ukázali, že materská črevná mikrobiota podporuje zdravý vývoj mozgu reguláciou malých molekúl, ktoré môžu vstúpiť do mozgu plodu.
Keď vedci analyzovali molekuly v krvi matiek a krvi a mozgu ich potomkov, zistili, že hladiny konkrétnych metabolitov boli znížené, keď tehotným matkám chýbali črevné mikróby.
Aj keď nie je jasné, ako sa črevné mikróby a metabolity podieľajú na vývoji mozgu, zistenia naznačujú, že vzťah medzi mikrobiotou a mozgom začína pred narodením, prinajmenšom u myší.
Nie je preto možné tieto výsledky automaticky preniesť na ľudské tehotenstvo. Zistenia však naznačujú, že črevná mikrobiota matky počas tehotenstva by sa mala ďalej skúmať ako faktor, ktorý by mohol potenciálne ovplyvniť nielen zdravie matky, ale aj zdravie vyvíjajúcich sa potomkov.
Čo možno povedať o schopnostiach plodu v 12. týždni
V 12. týždni tehotenstva je nervový systém stále vo fáze intenzívnej organizácie. Pohyby plodu možno zachytiť na ultrazvuku, hoci ich tehotná žena ešte nemusí cítiť.
Dieťa sa vie pohybovať, kope nohami alebo si cmúľa palec. Objavuje sa prvý sací reflex a prehĺtanie, vyvíja sa mimika.
Tieto prejavy však neznamenajú, že mozog plodu funguje rovnako ako mozog novorodenca alebo dospelého človeka. Ide o skoré vývojové prejavy koordinované dozrievajúcou nervovou sústavou.
Vývoj po 12. týždni
Ďalším významným procesom je gyrifikácia. Ide o embryonálny proces, pri ktorom dochádza k tvorbe mozgových gyrov - závitov. U človeka začína v 22. týždni a končí v 40. týždni vnútromaternicového vývinu.
V tomto čase už počet závitov a zárezov zodpovedá dospelému mozgu. Myelinizácia je zasa tvorba myelínových pošiev okolo nervových vlákien, ktorá sa u človeka začína v 20. týždni embryonálneho vývoja.
Po narodení vývoj mozgu pokračuje. Mozog novorodenca má asi 25 % veľkosti mozgu dospelého. Počas prvého roka rastie závratnou rýchlosťou - do jedného roka dosiahne už asi 60 % veľkosti dospelého mozgu.
Vznikajú miliardy nových spojení - každá láskyplná interakcia (dotyk, úsmev, pohľad, tón hlasu) doslova tvaruje mozog.
Batoľacie obdobie je obdobie výbušného učenia - dieťa sa učí chodiť, rozprávať, myslieť a cítiť. Neuróny sa prepájajú rýchlejšie, než kedykoľvek inokedy.
Zároveň prebieha „prerezávanie“ neurónových spojení - mozog si necháva len tie, ktoré používa najčastejšie. Preto sa hovorí: „Mozog sa tvaruje podľa skúseností.“