Poškodenie mozgu a prebudenie z umelého spánku

Umelý spánok nie je bežný spánok ani spontánne vzniknutá kóma. Ide o lekársky navodený stav hlbokého útlmu vedomia pomocou liekov, ktorého cieľom je znížiť metabolické požiadavky mozgu, tlmiť bolesť a umožniť organizmu lepšie zvládnuť ťažký úraz, opuch mozgu, operáciu, umelú pľúcnu ventiláciu alebo inú závažnú záťaž.

Kóma vzniká v dôsledku poškodenia mozgu alebo jeho funkcií, zatiaľ čo umelý spánok je riadená liečebná procedúra. Po vysadení sedatív sa pacient nemusí prebudiť okamžite, pretože jeho mozog môže byť poškodený samotným úrazom, krvácaním, nedostatkom kyslíka, mozgovou príhodou alebo opuchom a zároveň môže byť účinok liekov predĺžený.

Čo znamená kóma a prečo sa nezhoduje s pojmom „bdelá kóma“

Názov „bdelá kóma“ je populárny pojem, obľúbený v laickej verejnosti. Kómou častokrát označujeme stav, v ktorom sa strieda spánok a bdenie, no človek neodpovedá na vonkajšie podnety. Kóma to ale nie je. V skutočnosti ide o dva nezlučiteľné významy. Ak ste v kóme, nemôžete byť bdelý, a naopak.

Kóma je stav vedomia, v ktorom pacient neodpovedá na vonkajšie podnety - javí sa ako v bezvedomí. Môže robiť grimasy (napríklad pri bolesti) alebo mimovoľné pohyby (zášklby). Kóma trvá málokedy dlhšie, než 2 až 4 týždne.

Musíme si uvedomiť, že stav ľudského vedomia je škála, a kóma je len jeden zo stupňov na tejto škále. Okrem kómy, poznáme aj iné stavy: striedajú sa fázy spánku a bdenia, pacienti odpovedajú na vonkajšie podnety iba minimálne, pacienti si uvedomujú sami seba, ale sú paralyzovaní.

Na kómu sa v minulosti pozeralo ako na stav ľudí neschopných vnímať. Dnes už vieme, že každý človek aj s minimálnym stavom vedomia je schopný vnímať niektorým zo svojich zmyslov. Preto je mimoriadne dôležité aký postoj zaujmeme voči klientovi, ktorý sa nachádza v tzv. bdelej kóme.

Bdelosť a uvedomovanie si nie sú to isté

Vo svojej podstate ide o poruchu vedomia. Preto je kóma len jedným z niekoľkých stupňov na škále ľudského vedomia.

Uvedomovanie si vyžaduje bdelosť, ale bdelosť môže byť prítomná bez uvedomovania. Ďalším je striedanie fáz spánku a bdenia, či stav, kedy pacient odpovedá na vonkajšie podnety iba minimálne alebo stav, kedy si pacienti uvedomujú samých seba, no sú paralyzovaní, či neschopní reakcie.

Stav označovaný ako „bdelá kóma“ sa môže nazývať aj Coma vigile alebo apalický syndróm. Pri tomto stave sa môžu objavovať fázy spánku a bdenia, no pacient nemusí byť schopný vnímať, asociovať, myslieť ani ovládať svoje pohyby.

Kóma nie je mozgová smrť

Kóma nie je mozgová smrť. Pri mozgovej smrti, mozgová aktivita neexistuje. Naopak, pri kóme niektoré mozgové funkcie ostávajú zachované, a niektoré - alebo aj všetky - sa môžu časom plne obnoviť.

Kóma tiež neznamená mozgovú smrť, ako si mnohí predstavujú. Záleží od prípadu, no mnohé funkcie mozgu zostávajú zachovalé a niektoré sa dokážu časom obnoviť. Všetko je však individuálne.

Čo je umelý spánok

Ďalším prípadom je aj lekársky vyvolaná kóma (alebo inak umelý spánok), ktorá má za úlohu rýchlejšiu regeneráciu mozgu a celého organizmu. Lekári ju môžu navodiť v prípade závažného úrazu, aby sa predišlo veľmi nebezpečnému opuchu mozgu, alebo pri príliš stresujúcich situáciách pre organizmus ako napojenie na umelú pľúcnu ventiláciu, podstúpenie náročného zákroku a podobne.

Umelý spánok je niečo čo z technického pohľadu pripomína to, keď si váš telefón dáte do stavu šetriaceho režimu. Umelý spánok poskytuje telu podmienky, aby sa dalo čo najskôr do normálneho stavu, v ktorom je schopné fungovať.

Umelý spánok je možné nazvať aj umelo navodená kóma a cieľom tohto stavu je, aby sa telo zregenerovalo. Možno o ňom hovoriť aj ako o spánku, ktorý lieči. Avšak je to vždy tak?

Dôležité je poznamenať, že pri umelom spánku človek neprechádza klasickými fázami bežného spánku, čiže to spánok úplne nie je. Jeho základom je, že vďaka efektu spánku sú spomalé jeho jednotlivé procesy, čím je organizmus oveľa menej zaťažovaný a môže sa regenerovať.

Umelým spánkom sa znižujú jednotlivé metabolické požiadavky ľudského mozgu a takisto je aj pre organizmus potrebná menšia dávka kyslíka. Takýto pacient je udržiavaný v stave nevedomia, kedy sú znížené metabolické požiadavky mozgu a stačí mu k fungovaniu menšie množstvo kyslíka.

Takto sa chránia nepoškodené tkanivá a zároveň tie poškodené dostávajú priestor na rýchlejšiu regeneráciu. Človek v takomto stave nevníma bolesť.

Rozdiel medzi spontánnou kómou a umelým spánkom

Umelý spánok je liečebná metóda a jedná sa o krátkodobú alebo dlhodobú anestéziu, s ktorou sa stretávajú bežný pacienti pri operáciách. Dôležité je poznamenať, že umelý spánok je riadený a žiadnym spôsobom sa nesmie vymknúť spod kontroly lekárov.

Proces, pri ktorom sa pacientovi sa navodzuje pacientovi tento stav sa nazýva analgosedácia a je možné ho rôzne regulovať. Je to vlastne chemický proces, pri ktorom sa pacient uvádza do stavu, kedy je ho možné jednoduchšie ošetriť.

Počas tohto procesu sú do tela pacienta dostávané látky, ktoré dokážu ovplyvniť činnosť mozgu a utlmiť ich na zálade množstva látok, ktoré sa do tela dostávajú až do stupňa hlbokého bezvedomia.

Kóma spôsobená poškodením mozgového tkaniva preto nie je to isté ako stav, ktorý lekári navodia podávaním sedatív. Ak sa po vysadení liekov pacient neprebudí, neznamená to automaticky, že sa z umelého spánku „stala“ kóma.

Prečo lekári navodzujú umelý spánok

Špeciálnym prípadom je lekársky vyvolaná kóma - sedatívami, ktoré tlmia mozgovú činnosť. Lekár ju môže navodiť po ťažkom úraze, aby predišiel opuchu mozgu, resp. aby pomohol organizmu v zotavení.

Umelý spánok sa používa aj pri situáciách, ktoré sú takmer bežné, ale pre pacienta by mohli spôsobiť veľký šok alebo bolesť. Takýmito situáciami je napojenie na pľúcnu ventiláciu, operácia alebo prežitie príliš veľkej traumy.

Niekedy býva umelý spánok práve jedinou možnosťou, a to, napríklad, vtedy, keď v prípade poškodenia mozgu môže spôsobovať to, že sa zväčšuje a opúcha.

Takýto stav by mohol mať za následok to, že tým, že mozog zväčšuje v dôsledku opuchu svoj objem, nemá dostatok miesta na rozpínanie sa v lebke. Toto je veľmi nebezpečná až život ohrozujúca situácia, preto môže byť práve umelý spánok jediným záchranným riešením pre pacienta.

Umelý spánok znižuje metabolické požiadavky mozgu, chráni dovtedy nepoškodené tkanivo, prípadne niektoré poškodené zregeneruje. Robí preňho čosi podobné, ako reset pri nefungujúcom počítači.

Organizmus tak zostáva v núdzovom režime, aby zabránil deštrukcii tých najdôležitejších častí a zároveň, aby naštartoval okamžitú regeneráciu systému.

Ako sa umelý spánok navodzuje a kontroluje

Doktor uvádza pacienta do tohto stavu cez žilu, a to použitím dávky barbiturátov. Tieto látky sú kombináciou analgetík a hypnotík.

Ich cieľom je, aby tlmili bolesť a postupne vyvolali amnéziu, čo vlastne spôsobí, že si nepamätáme nič. Pri tejto metóde sa pacient uvádza do stavu, že dokáže jemne komunikovať a reagovať na podnety a je schopný spolupracovať, cez stav, kedy nie je schopný reagovať na žiaden podnet, nereaguje ani nemá žiaden obranný reflex.

Trvanie umelého spánku je individuálne, riadi sa klinickým stavom pacienta a rozsahom poškodenia mozgu, prípadne tým, aké výkony potrebuje.

Sleduje sa prietok krvi mozgom, hladina kyslíka, tlak v lebke, mozog sa pravidelne vyšetruje na CT a rutinne sa sledujú základné vitálne funkcie.

Stav umelého spánku v podstate trvá tak dlho, ako si to vyžaduje stav pacienta. Pritom je dôležité pripomenúť, že počas tohto stavu sa regeneruje celkový organizmus, a teda tento stav môže byť pre pacienta prínosný.

Na druhej strane, tento stav môže teoreticky organizmu aj škodiť. Pokiaľ je pacient v stave umelého spánku príliš dlho, môže sa stať, že má problémy s pamäťou.

Počas narkózy dochádza aj k zaťaženiu srdca, môže sa vyskytnúť zhoršené videnie, problémy so svalmi či tráviace problémy. Na druhej strane, lekári musia vedieť presne regulovať dĺžku držania pacienta v umelom spánku tak, aby sa eliminovalo čo najviac vedľajších účinkov na jeho zdravie.

Poškodenie mozgu, opuch a vnútrolebečný tlak

Podstatou kómy je poškodenie ascendentného retikulárneho aktivačného systému (ARAS). Ide o časť mozgu, ktorá je zodpovedná za prebúdzanie sa.

Príčinou stavu kómy je poškodenie ascendentného retikulárneho aktivačného systému a teda časti mozgu, ktorá má na starosti prebúdzanie sa.

Pri poškodení mozgu môže vzniknúť opuch, krvácanie alebo porucha odtoku vnútrolebečného moku. Zväčšovanie objemu mozgu v uzavretom priestore lebky môže zvýšiť vnútrolebečný tlak a následne ohroziť ďalšie mozgové tkanivo.

U pacienta v kóme môže dôjsť k jeho zvýšeniu, čo môže spôsobiť ďalšie poškodenie mozgu - preto musí zdravotný personál poznať jeho hodnotu, väčšinou nepretržite.

Najčastejšie príčiny kómy a poškodenia mozgu

K poškodeniu ARAS dochádza rôzne. Existujú 3 základné možnosti:

• Úraz - môže dôjsť k opuchu mozgu, vnútrolebečnému krvácaniu, či k porušeniu odtoku vnútrolebečného moku.
• Neúrazové poškodenie - ako dôsledok nedostatočného zásobenia kyslíkom (mŕtvica), nádoru či infekcie (meningitída, encefalitída).
• Konečné štádium mozgovo-degeneratívnej choroby - hlavne Alzheimerova choroba a Parkinsonova choroba.

Pri infekcii dochádza k zápalu mozgu (a následnému opuchu). Do tejto skupiny patrí aj kóma v dôsledku otravy, či kriticky zvýšenej alebo zníženej hladiny cukru v krvi - hyperglykemická, resp. hypoglykemická kóma.

Ak beriete hormón štítnej žľazy - tyroxín, jeho dlhodobé vynechanie môže spôsobiť tzv. myxedémovú kómu. Tieto typy kómy sú zvratné úpravou stavu - doplnením glukózy (pri hypoglykemickej kóme), tyroxínu (pri myxedémovej kóme) atď.

Dochádza k postupnému odumieraniu mozgového tkaniva, čo môže zasiahnuť aj ARAS. Príčin kómy je veľa.

• poranenie mozgu pri autonehodách, športe, úrazoch
• mŕtvica
• nádor na mozgu
• nedostatok kyslíka, napríklad pri otrave plynom, alebo pri potápaní
• predávkovanie drogami
• výkyvy hladiny cukru u diabetikov
• alkohol

Môže sa to stať hneď niekoľkými príčinami. Následkom úrazu mozgu, silného úderu, krvácania, pri otrave, pri nedostatku kyslíka, či závažnou chorobou.

Veľké množstvo ľudí upadne do bdelej kómy po mozgovej príhode, či srdcovom infarkte. Ako dôsledok nasledujú neurologické výpadky i ťažké komatické stavy, z ktorých sa pacient nemusí prebrať týždne, či roky alebo vôbec.

Úraz mozgu sa nemusí prejaviť okamžitým bezvedomím

Človek nemusí upadnúť do kómy hneď po úraze. Istú dobu môže trvať, kým sa rozvinie opuch a kým dôjde k poškodeniu ARAS.

Medzi možné prejavy úrazu mozgu patria:

• silná a pretrvávajúca bolesť hlavy
• nevoľnosť
• zvracanie
• výtok priezračnej tekutiny z nosa alebo uší
• „panda oči“ - monokle okolo očí
• mdloby
• poruchy rovnováhy
• porucha chuti, čuchu, videnia - citlivosť na svetlo, rozmazané/dvojité videnie
• kŕče
• poruchy citlivosti
• tŕpnutie v končatinách
• poruchy pozornosti
• výpadky pamäti
• zmeny nálady
• podráždenosť
• znížená koncentrácia
• nezáujem (týka sa detí do 5 rokov)

Upozornenie: Môže sa vám stať, že utrpíte úraz, no neupadnete do bezvedomia (ani na krátky čas). Ak sa však vyskytujú vyššie uvedené príznaky, návštevu u lekára v žiadnom prípade neodkladajte!

Vyšetrenie pri podozrení na poškodenie mozgu

Lekár vás vyšetrí, ako reagujete na zrakové podnety, či vykonávate koordinované pohyby, resp. komunikujete orientovane a zrozumiteľne.

Pri podozrení na poškodenie mozgu vás môže poslať na CT alebo magnetickú rezonanciu. Ide o nebolestivé vyšetrenia, vďaka ktorým získa snímky vášho mozgu a lebky z rôznych uhlov.

Samotný test môže trvať 5 minút, ale aj vyše hodiny.

Musíme urobiť komplexné vyšetrenie, hľadáme poruchy krvného obehu, známky poranenia, vpichy, zisťujeme, koľko a akých liekov pacient užil, testy smerujú k cukrovke, epilepsii, ochoreniu srdca.

Urobíme neurologické vyšetrenie, laboratórne, CT alebo MR, biochemické ukazovatele, prípadne i ďalšie špeciálne vyšetrenia.

Prečo treba lekárom povedať všetky dôležité okolnosti

Liečba kómy je taká rôzna, ako sú rôzne jej príčiny. Obzvlášť dôležité preto je, aby ste lekárovi povedali, čo mohlo kómu vyvolať.

• predávkovanie liekmi alebo alkoholom
• požili ste neprimerane vysoké množstvo alkoholu (alebo iných omamných látok - drogy) - vtedy je možná otrava
• srdcovocievne ochorenie - niekto v rodine mohol mal takéto ochorenie
• užívanie liekov na úpravu zrážania krvi - do úvahy prichádza mŕtvica
• užívanie tyroxínu - mohli ste vynechať dávku
• horúčka, kŕče, resp. príznaky, ktoré sa podobajú na chrípku - encefalitída, meningitída
• ochorenie obličiek alebo pečene
• epilepsia
• cukrovka
• zdanlivo nie nebezpečný úraz - napr. pád z výšky 1 meter, či z niekoľkých schodov

Liečba bezvedomia sa začína vypátraním príčiny, ktorá ho spôsobila. Napríklad po úraze môže byť potrebná operácia, pri cievnych príhodách sa rozpúšťa krvná zrazenina, alebo naopak chirurgicky odstraňuje krvácanie.

Pri otravách sa eliminuje nebezpečná látka z organizmu, prípadne sa upraví hladina cukru pri diabete.

Starostlivosť o pacienta na jednotke intenzívnej starostlivosti

Po vyšetrení a vykonaní CT, magnetickej rezonancie alebo röntgenu, je pacient presunutý na jednotku intenzívnej starostlivosti (JIS).

Ide o špeciálne oddelenie nemocnice, na ktorom má zdravotná sestra na starosti maximálne 1 - 2 pacientov. Pacient je tak nepretržite monitorovaný.

Úloha číslo jeden: zdravotnícky personál musí zabezpečiť, aby pacient dýchal. V kóme môže človek dýchať samostatne, ale tiež nemusí.

Ak pacientovi zlyhávajú životné funkcie, vyžaduje si stav intenzívnu medicínsku starostlivosť. Napríklad dýchanie nahradíme prístrojom.

Aby sa zminimalizovali riziká vdýchnutia žalúdočného obsahu, alebo zapadnutia jazyka, musia sa dýchacie cesty zaistiť intubačnou kanylou.

Až potom prichádzajú na rad ostatné poranenia a vyšetrenia, na základe ktorých lekár určí príčinu kómy a ďalší postup. Ak je to potrebné, môže nariadiť aj presun na operačnú sálu.

Prístroje a pomôcky, ktoré môže rodina vidieť pri pacientovi

Okolo vášho príbuzného uvidíte množstvo prístrojov a zdravotníckych pomôcok:

• monitor - zaznamenáva činnosť srdca, dýchanie a vnútrolebečný tlak
• malý ICP monitor - pomocou malej rúrky, zavedenej do priestoru pod lebkou, zaznamenáva vnútrolebečný tlak
• infúzie - na doplnenie tekutín, minerálov, živín, ale aj na podanie liekov, napríklad antibiotík (aby sa predišlo infekcii)
• rúrka - zavedená cez brucho (do žalúdka alebo čreva) - slúži na zavedenie tekutej potravy
• rúrka zavedená do močového mechúra - slúži na jeho vyprázdňovanie
• rúrka zavedená cez nos
• obväzy okolo hlavy - ochraňujú poranenie hlavy, zachovávajú miesto po zákroku čisté
• ventilátor - veľký box, ktorý pomáha postihnutému dýchať
• pančuchy na nohách - podporujú spätný návrat krvi z nôh do tela, aby v nohách nevznikali krvné zrazeniny

Infúzie slúžia na doplnenie tekutín, minerálov, živín, ale aj na podanie liekov, napríklad antibiotík, aby sa predišlo infekcii.

Ako sa lieči kóma

Liečba kómy je individuálna, závisí od stavu pacienta. Ak je príčinou kómy infekcia, podávajú sa antibiotiká.

Ak je prítomný opuch, podávajú sa lieky na odvodnenie a protizápalové kortikosteroidy. Ak pre úraz mozgu dochádza ku kŕčom, lekár môže nasadiť lieky na ich potlačenie (tento typ kŕčov potláčajú lieky na epilepsiu).

Pacient môže dostávať aj lieky proti bolesti. Keďže človek sa nehýbe, vznikajú preležaniny, alebo stuhnú kĺby.

Súčasťou liečby je preto polohovanie (zmena polohy pacienta), resp. špeciálne cvičenia.

Ak sa v pľúcach tvorí nadmerné množstvo hlienu, možno ho odstrániť pomocou špeciálneho poklepávania po hrudi, ktoré bude vykonávať fyzioterapeut. Následne sa pristupuje k odsatiu uvoľneného hlienu z dýchacích ciest.

V niektorých prípadoch je potrebná operácia hlavy. Operácia sa najčastejšie vykonáva vtedy, ak musíme odstrániť z hlavy krvné zrazeniny alebo odsať nadbytočné množstvo tekutiny, aby nedošlo k ďalšiemu poškodeniu mozgu.

Lebka sa častokrát zocelí aj bez operácie.

Upozornenie: Bez komunikácie s lekárom, alebo so zdravotnou sestrou, sami nič okolo pacienta nemeňte!

Už len zníženie polohy (z vyvýšenej, na rovnú) môže spôsobiť problémy - vyvýšená poloha totiž napomáha odtoku nadbytočných tekutín z hlavy, a teda znižuje vnútrolebečný tlak.

Prebúdzanie z umelého spánku

Prebúdzanie z umelého spánku prebieha tak, že sa pacientovi postupne vysadzujú lieky. Väčšinou sa toto udeje ráno, kedy sa pacientovi vysadia všetky lieky, ktoré ho udržujú v stave umelého spánku a sledujú sa jeho reakcie a, samozrejme, telesné funkcie.

Taktiež sa sleduje stav jeho vedomia a všetky ostatné parametre. Pacienta z umelého spánku preberajú znižovaním dávok sedatív, alebo aj niektorých skupín liekov a sledujú, ako zareaguje.

Prebúdzanie nebýva jednoduché, ani krátke, môže trvať aj týždne či mesiace. Pacienta kontrolujeme a prebúdzanie regulujeme podľa stavu.

Dôležité sú neurologické parametre - predovšetkým tlak v lebke.

Prečo sa pacient nemusí prebudiť hneď po vysadení liekov

Čas, počas ktorého sa pacient preberá z umelého spánku je individuálny a záleží od stavu, v akom sa pacient nachádza a rovnako, ako dlho bol v tomto stave.

Ak mali lieky, ktoré mal pacient nasadené krátke účinky, je dokonca možné, že sa prebudí ihneď. Ak mal však nasadené lieky s dlhotrvajúcimi látkami, vysadzujú sa pomalšie a prebúdzanie trvá dlhšie.

Niekedy je to týždeň či dokonca mesiac. Rýchlosť, akou sa dostane z tohto stavu a prebudí sa, závisí od úrazu, ktorý pacient mal a od toho, ako dlho bol v stave umelého spánku.

Ak sa pacient po vysadení sedatív neprebudí, lekári posudzujú aj poškodenie mozgu a jeho rozsah. Nejde automaticky o dôkaz, že umelý spánok prešiel do spontánnej kómy.

Čo rozhoduje o prognóze

Podľa lekárov, dôležitejší ako počet dní, mesiacov či rokov v umelej kóme je typ a rozsah poškodenia mozgu. To rozhoduje aj o tom, či a kedy sa začnú pokúšať o prebratie.

Je rozdiel, či je poškodená ľavá alebo pravá strana mozgu, v každej sú centrá zodpovedné za niečo iné. Všeobecne je horšie, ak sa poškodí ľavá strana mozgu.

Ľavá hemisféra ovláda schopnosť vyjadriť sa prostredníctvom jazyka. Takmer 95 percent pravákov ju má dominantnú pre reč, u ľavákov je to asi 70 percent.

Riadi logiku, analytické schopnosti, písanie. Ak sa vážne poškodí, môže mať človek ťažkosti s vyjadrovaním, ale aj s chápaním reči.

Pravá hemisféra mozgu je zameraná na analýzu, geometrické útvary, je kreatívna, rozvíja hlavne tvorivú a emocionálnu inteligenciu. Po jej vážnom poškodení sa môže výrazne zmeniť správanie pacienta.

Všeobecne platí, že čím skôr sa človek z kómy preberie, tým vyššia je pravdepodobnosť úplného zotavenia. U ľudí, ktorí sú v kóme dlhšie, než 4 týždne, je táto pravdepodobnosť nízka.

Aj napriek tomu - existujú vo svete prípady ľudí, ktorí sa prebudili po dlhšej dobe, a podarilo sa im celkom (alebo aspoň čiastočne) zotaviť.

Nikto nevie predurčiť, koľko trvá komatický stav a či sa spojenia v mozgu obnovia. Mozog je veľmi nevyspytateľná veličina a u každého reaguje individuálne.

Preto samotný počet dní v umelom spánku alebo v kóme neumožňuje spoľahlivo určiť výsledok. Rozhodujúce sú príčina, rozsah a miesto poškodenia, zachovanie životných funkcií a neurologické reakcie pacienta.

Môže pacient v kóme vnímať rodinu?

Nevieme povedať, či vás pacient v kóme registruje alebo počuje, no existujú svedectvá od ľudí, ktorí v kóme boli, a túto skutočnosť potvrdili.

Prítomnosť ľudí, ktorých mali radi, si pamätali ako príťažlivé scenérie, kým cudzincov vnímali nehostinne. Rozprávajte v prítomnosti človeka v kóme, akoby všetko počul.

Oznámte, že ste prišli, a kto ste.

Pohyby ruky, nohy alebo úst môžu byť reflexné, ale môžu byť aj prejavom reakcie na podnet; ich význam dokáže posúdiť iba zdravotnícky tím pri neurologickom vyšetrení.

Ako môže rodina pomôcť pri stimulácii

Rodina pacienta je neoddeliteľnou súčasťou liečebného procesu. Skúsenosti z praxe ukazujú, že prebudeniu z kómy môže napomôcť aj zmyslová stimulácia.

Ide o podnety, ktoré sú príjemné pre postihnutého, a môžu povzbudiť činnosť ARAS:

• zvukové podnety - rozprávajte sa s ním, povedzte mu, čo ste v ten deň zažili, pustite mu obľúbenú hudbu alebo reláciu v televízii
• hmatové podnety - dotýkajte sa ho priamo, alebo vecami, ktoré mal rád na dotyk (napríklad obľúbenou látkou)
• čuchové podnety - rozprášte jeho obľúbený parfum, prineste mu obľúbené kvety
• zrakové podnety - pustite obľúbený film, ukazujte obľúbené fotografie, premietajte jasné svetlá

Ak nemôžete byť s ním, nahrajte svoj hlas, ako sa hráte s deťmi, alebo im čítate obľúbenú rozprávku.

Ak je to možné, prineste mu jeho domáce zviera. Ak vám to nie je nepríjemné, pomôžte personálu s bežnými hygienickými úkonmi (umývanie zubov, čistenie pokožky, polohovanie).

Ak prídete ako návšteva, buďte najviac dvaja-traja. Keď rozprávate priamo na pacienta, vypnite rušivé vplyvy - rádio, TV.

Stimulácia však musí rešpektovať zdravotný stav pacienta a pravidlá oddelenia. Rodina by nemala bez dohody s personálom meniť polohu pacienta, manipulovať s hadičkami ani zapínať podnety, ktoré mu môžu uškodiť.

Prečo je dôležitá rehabilitácia

No jedno spája všetkých - potreba začať s okamžitou rehabilitáciou po stabilizácii pacienta a to aktivačnou opaterou, stimuláciou nervového, kognitívneho i motorického systému.

Pacienti/klienti v bdelej kóme sú často na hranici medzi životom a smrťou, no veľké množstvo prípadov sa aj napriek kritickému stavu vďaka intenzívnej odbornej starostlivosti podarilo prebrať a začleniť opäť do života.

Ľudia v tomto stave vedomia potrebujú pre svoj vývoj neustálu spätnú väzbu, stimuláciu ,včasnú rehabilitáciu a domácu opateru.

Pacienti v stave bdelej kómy a po prebudení vyžadujú intenzívnu starostlivosť a neustále precvičovanie a stimuláciu pre čo najrýchlejšiu rekonvalescenciu.

Starostlivosť po stabilizácii a možnosť domácej opatery

Ak má pacient v bdelej kóme zachované vitálne funkcie, čiže spontánne dýchanie a stabilný krvný obeh, nemusí ležať na jednotke intenzívnej medicíny alebo oddelení anestézie a intenzívnej medicíny.

Môže byť na oddelení dlhodobo chorých, v ústavoch sociálnej starostlivosti. Môže byť aj doma, ale vyžaduje si 24-hodinovú prítomnosť človeka, ktorý sa oňho vie postarať, vie ošetrovať dýchacie cesty - odsávať, polohovať pacienta, kŕmiť ho cez hadičku zavedenú do žalúdka a podobne.

Pri domácej opatere je potrebná spolupráca s odborným tímom a dôsledné zvládnutie polohovania, výživy, hygieny, starostlivosti o dýchacie cesty a prevencie komplikácií.

Fyzické následky po prebudení

Mozog riadi každú funkciu tela, preto ľudia po prebudení z kómy pociťujú rôzne fyzické ťažkosti. Pre dlhodobý pobyt na lôžku a neaktivitu dochádza k výraznej strate sily a výdrže.

Môžete sa stretnúť s únikom moču, neschopnosťou vykonávať presne riadené pohyby, či čiastočnou paralýzou istej časti tela. Objaviť sa môžu kŕče (takmer epileptické).

V dôsledku poškodenia zrakového nervu vzniká aj dvojité alebo rozmazané videnie. Ovplyvnené môžu byť všetky zmysly - hmat bude citlivejší, naopak, čuch a chuť môžu byť výrazne oslabené.

Môžete mať opuchnuté a suché oči, či problémy s udržaním rovnováhy. Po pobyte v kóme môžete mať problémy so stravovaním.

Nemusíte pociťovať hlad, oslabia sa chuťové poháriky, po dýchacej trubici vás ešte môže bolieť hrdlo (hlasivky). Niektoré lieky zase spôsobujú pocit kovovej chuti.

V dôsledku dlhodobej svalovej neaktivity prichádza k strate sily, výdrže, rovnováhy, koordinácie pohybov, či dokonca k problémom ovládať základné aktivity ako reč a jedenie.

Väčšina komplikácií však po niekoľkých týždňoch alebo mesiacoch vymizne, alebo sa aspoň zlepšia.

Pri dvojitom videní vám na začiatok pomôže očná náplasť, v ťažších prípadoch špeciálne okuliare. Pri problémoch so stravovaním vám môže lekár predpísať špeciálne nutridrinky, ktoré obsahujú všetky potrebné živiny.

Určite nesoľte jedlo viac, ako ste zvykli pred kómou - chuť sa vám postupne vráti.

Psychické a behaviorálne zmeny po prebudení

Pobyt v kóme má dopad aj na správanie. Môžete mať preto pocit, že váš príbuzný je po prebudení úplne iný človek.

Ľudia, ktorí sa prebudia z kómy, „prichádzajú k sebe“ postupne. Môžu byť veľmi rozrušení a zmätení.

Nie je nič nezvyčajné, ak mali počas kómy halucinácie, a to v dôsledku silných liekov, ktoré brali na jednotke intenzívnej starostlivosti (aby vôbec prežili).

Kvôli zavedeným infúziám a vývodom mohli mať tiež sny, v ktorých ich mučili alebo väznili (pripútaných k posteli).

Môžu byť paranoidní, mať výčitky, že vám spôsobujú veľa problémov, alebo zle spávajú a majú zo všetkého strach. Tento stav môže pretrvať niekoľko týždňov.

Na druhej strane, môžu sa vám javiť ako neempatickí, môžu hovoriť nemiestne veci (napr. nadávajú, hoci predtým hovorili slušne), nemusia si uvedomovať závažnosť svojho stavu, pozornosť udržia iba na krátku chvíľu.

Veľmi ľahko ich vyruší vonkajší podnet (hlasy, hluk), dokonca vlastné myšlienky. Môžu sa „dookola“ pýtať na to isté, ťažko chápať zmysel jednoduchých slov, či nahrádzať zabudnuté slová slovami, ktoré podobne znejú, ale majú úplne iný význam.

Poruchy pamäti a komunikácie

Po úraze hlavy je častým problémom amnézia - strata pamäti. Pamäť sa postupne vracia, dlhodobá pamäť (zvyčajne) ako prvá.

Bolo preukázané, že niektorí ľudia si nespomínajú na rehabilitačné cvičenia, hoci práve pri nich sa naučili nové telesné zručnosti, ktoré predtým neovládali.

Prebudenie preto nemusí znamenať okamžitý návrat pôvodného správania, pamäti, reči alebo samostatnosti. Jednotlivé schopnosti sa môžu obnovovať rozdielnym tempom.

Ako komunikovať s človekom, ktorý sa práve prebudil

Keď ho navštívite, predstavte sa. Buďte priami, používajte jasné gestá a nekomplikované vetné spojenia.

Neobviňujte ho, ak sa správa inak, ako pred úrazom, alebo že si neuvedomuje svoj stav. Ak sa správa spoločensky neakceptovateľne, pokojným hlasom ho napomeňte.

Medzi vašou otázkou a odpoveďou pacienta môže byť časový rozdiel aj niekoľko minút. Vždy počkajte pár minút na odpoveď, a ak neprichádza, zopakujte svoju otázku iba niekoľkokrát.

Buďte si vedomí toho, že človek, ktorý prekonal kómu, dokáže udržať pozornosť iba na 5 až 15 minút.

Ak je pacient zmätený alebo rozrušený, prípadne stále opakuje to isté, snažte sa ho zaujať inou aktivitou. Obmedzte podnety, ktoré by ho mohli pri činnostiach rušiť (napr. hluk).

Aby ste pacientovi pomohli s pamäťou a so zorientovaním, vyznačte mu, aký je dnes deň, kde sa nachádza, spíšte preňho harmonogram denných činností a jedál (aby si ho mohol kedykoľvek prečítať).

Rehabilitácia a návrat k bežným činnostiam

Opätovné nadobudnutie stratenej fyzickej sily je dlhodobý proces. Rehabilitácia môže trvať aj 2 roky.

No niektoré následky môžu byť celoživotné. Doprajte si preto čas a stanovte si malé ciele.

Neporovnávajte svoje pokroky, resp. zaostávanie s inými ľudmi v kóme. Každá kóma je samostatný prípad.

Ak túžite po aktivite, skúste pracovať najprv iba pár hodín denne/týždenne. Neprepínajte svoje sily, keď ste stále vo fáze zotavovania, aby sa váš zdravotný stav nezhoršil.

Klienti v stave bdelej kómy a po prebudení vyžadujú intenzívnu starostlivosť a neustále precvičovanie a stimuláciu pre čo najrýchlejšiu rekonvalescenciu.

Ako môže pomôcť rodina bez vyčerpania vlastných síl

Byť pri postihnutom nepretržite, nie je múdre, aj keď ho máte nesmierne radi. Myslite na to, že keď sa človek z kómy prebudí, následná rehabilitácia je dlhodobý proces.

Preto si nevyčerpajte všetky sily hneď na začiatku. Naďalej sa snažte viesť normálny život, stretávajte sa s priateľmi.

Ak je v kóme jedno z vašich detí, nezanedbajte starostlivosť o ostatné!

Príbuzných častokrát prenasleduje pocit, že si musia so situáciou poradiť sami. Izolujú sa, a to je veľká chyba.

V skutočnosti vám vzdialená rodina či známi veľmi radi pomôžu. Mnohí z nich sú totiž ticho iba preto, lebo nevedia, čo môžu spraviť.

Poproste ich, aby vám urobili nákup, alebo pomohli s odvozom do nemocnice. Nechajte ich, aby v niektoré dni šli do nemocnice namiesto vás, a vy si oddýchnite.

Čo môže rodina očakávať od lekárov

Keď kóma trvá príliš dlho, dá zabrať aj príbuzným. O všetkom, čo sa s ich príbuzným v kóme deje ich informujeme, aj ak chceme urobiť razantný krok v liečbe.

Nie je nič výnimočné, že nám pri prebúdzaní pomáhajú príbuzní. Hladkajú ho, rozprávajú mu, alebo púšťajú obľúbenú hudbu.

O tom, či je pacient pripravený na znižovanie sedácie, rozhoduje zdravotnícky tím podľa jeho klinického stavu, neurologických parametrov a ďalších vyšetrení.

Príbuzní nemôžu samostatne rozhodovať o ukončení intenzívnej liečby ani meniť postup starostlivosti.

Dlhodobá kóma a výnimočné prípady

Američan Terry Wallis je dôkaz toho, že zázraky sa dejú. Ako dvadsaťročný stratil pri autonehode vedomie a prebral sa po dlhých devätnástich rokoch.

Prvé tri slová ktoré povedal boli: mami, mlieko, pepsi. Najviac sa tešil z toho, že sa mohol rozprávať s dcérou, ktorá sa narodila pár dní pred jeho nehodou a medzičasom dospela.

Lekári po vyšetreniach zhodnotili, že Terryho mozog si aj po devätnástich rokoch v kóme zachoval dosť funkcií, našli dokonca dôkazy, že sa v ňom vyvinuli nové nervové prepojenia.

Terry dnes ovláda niektoré časti tela a rozpráva, ale pamäť mu ostala v roku nehody - 1984 -, myslí si, že má dvadsať rokov.

Aj to sa stalo. Cristy Lili po infarkte a mozgovej mŕtvici ležala v kóme šesť rokov. Jedného dňa zrazu odpovedala svojej matke na pozdrav, začala sa rozprávať s ostatnými príbuznými, dokonca aj jesť.

Jej návrat do bežného života však bol veľmi krátky - po troch dňoch opäť upadla do kómy.

Dvojča slávneho českého fotografa Jana Saudka, maliar Karel, leží v kóme už vyše sedem rokov. Nešťastne vdýchol kúsok jedla, ktoré mu zaskočilo, upadol do bezvedomia, začal sa dusiť a mozog ostal dlho bez kyslíka.

Neobyklým prípadom je mladý český plochodrážny jazdec Matěj Kus. Počas pretekov v Škótsku mu súper prešiel hlavu a on upadol do bezvedomia.

Našťastie sa pomerne rýchlo prebral a všetkých okolo šokoval svojou dokonalou angličtinou, hoci dovtedy vedel iba niekoľko fráz.

Vydržala mu iba niekoľko hodín. Matěj neskôr povedal, že si vôbec nepamätá preteky, ani úraz a ani to, že sa so zdravotníkmi rozprával po anglicky.

Anglickí lekári označili jeho prípad za výnimočný syndróm cudzieho prízvuku. Spôsobuje ho mŕtvica, alebo rana do hlavy, pri ktorej sa dočasne poškodí rečové centrum v mozgu.

Čo si treba zapamätať pri prebúdzaní z umelého spánku

Prebudenie z umelého spánku je postupný a kontrolovaný proces, pri ktorom sa znižujú dávky sedatív a sledujú sa reakcie pacienta, stav vedomia, dýchanie, krvný obeh, vnútrolebečný tlak a ďalšie telesné funkcie.

Ak pacient nereaguje okamžite po vysadení liekov, príčinou môže byť pretrvávajúci účinok liekov, dlhé trvanie útlmu, závažné poškodenie mozgu alebo kombinácia viacerých faktorov.

O prognóze nerozhoduje iba dĺžka umelého spánku, ale predovšetkým príčina, typ a rozsah poškodenia mozgu. Každá kóma je samostatný prípad.

Rodina môže pomôcť pokojnou prítomnosťou, zrozumiteľnou komunikáciou a primeranou zmyslovou stimuláciou, no všetky úkony pri pacientovi musia byť v súlade s pokynmi zdravotníckeho personálu.

tags: #poskodenie #mozgu #prebudenie #z #umeleho #spanku