Prasknutá vydutina na mozgovej tepne, odborne prasknutá mozgová alebo intrakraniálna aneuryzma, je akútny a život ohrozujúci stav. Prasknutie spôsobuje krvácanie medzi mozgom a jeho obalmi, teda subarachnoidálne krvácanie, a môže viesť k poškodeniu mozgu, cievnej mozgovej príhode, trvalým neurologickým ťažkostiam, kóme alebo smrti.
Najtypickejším príznakom je náhla, prudká a neznesiteľná bolesť hlavy, často opisovaná ako „najhoršia bolesť v živote“. Môžu sa pridať nevoľnosť, vracanie, stuhnutie šije, poruchy videnia, slabosť alebo necitlivosť jednej strany tela, záchvat, zmätenosť či strata vedomia. Pri takýchto príznakoch treba okamžite volať 112 a postihnutého nevoziť do nemocnice po vlastnej osi.
Čo je mozgová aneuryzma
Mozgová aneuryzma je vydutie cievy v mozgu v jej oslabenom mieste. Táto zdurenina je naplnená krvou a vyzerá ako malý balónik.
Aneuryzma je abnormálne vydutie steny cievy, najčastejšie tepny, ktoré vzniká v dôsledku jej oslabenia. Krvný tlak pôsobiaci na oslabené miesto spôsobuje, že sa cievna stena postupne vyklenuje smerom von, podobne ako balón.
V prípade mozgovej aneuryzmy ide zväčša o abnormálne rozšírenie mozgových tepien, na vetvách Willisovho okruhu. Môže vzniknúť v malých, oslabených miestach mozgových tepien.
Prasknutie aneuryzmy nastáva vtedy, keď oslabená cievna stena nezvládne tlak krvi. Krv začne unikať do okolitých tkanív a pri mozgovej aneuryzme sa môže vyliať do priestoru medzi mozgom a jeho obalmi.
Prečo je prasknutá aneuryzma nebezpečná
Najväčšou hrozbou aneuryzmy je jej prasknutie, ktoré môže zapríčiniť masívne vnútorné krvácanie, cievnu mozgovú príhodu - ľudovo „porážku“ a šokový stav až smrť.
Prasknutie mozgovej aneuryzmy môže spôsobiť subarachnoidálne krvácanie, ktoré je veľmi závažný typ mozgovej mŕtvice. Tento stav vyžaduje okamžitú lekársku pomoc a môže viesť k trvalým neurologickým poškodeniam alebo smrti.
Pri prasknutí mozgového aneuryzmu môže dôjsť k poškodeniu mozgu, ochrnutiu, kóme alebo smrti. Krvácanie a opuch môžu zvýšiť tlak v lebke a zhoršiť zásobenie mozgového tkaniva kyslíkom.
Až 40 % prasknutých aneuryziem je smrteľných. Po prasknutí hrozí vysoká pravdepodobnosť trvalých neurologických ťažkostí.
Čo môže spôsobiť vznik mozgovej aneuryzmy
Presná príčina vzniku aneuryzmy nie je vždy známa. Vo väčšine prípadov ide o kombináciu viacerých činiteľov, ktoré postupne oslabujú stenu cievy.
Príčina tohto poškodenia cievnej steny môže byť rôzna: od genetických predispozícií, cez životné faktory ako vysoký krvný tlak, ateroskleróza, až po traumatické zranenia či infekcie.
Aneuryzma je najčastejšie spôsobená vysokým krvným tlakom, aterosklerózou, genetickými ochoreniami, infekciami alebo úrazmi.
Rizikové faktory mozgovej aneuryzmy
Vysoký krvný tlak
Vysoký krvný tlak nepriaznivo pôsobí na steny ciev, čo prispieva k rozvoju rôznych defektov vrátane aneuryzmy.
Keď sa vyvíja dlhodobý vysoký tlak na cievy, po čase sa ich stena oslabuje. Zvyšuje sa riziko vzniku aneuryzmy, ktorá sa v dôsledku vysokého krvného tlaku rýchlejšie zväčšuje a môže prasknúť.
Fajčenie
Fajčenie je jedným z najväčších rizikových faktorov, pretože chemikálie v cigaretovom dyme poškodzujú cievne steny, znižujú ich elasticitu a zvyšujú pravdepodobnosť vzniku aneuryzmy.
Cigaretový dym obsahuje látky poškodzujúce steny ciev a fajčenie celkovo mení pomer elastínu a kolagénu v organizme.
Vek
Aneuryzma mozgu sa môže prejaviť v akomkoľvek veku, no častejšie postihuje ľudí nad 40 rokov. S vekom sa cievy oslabujú a tak sa zvyšuje riziko aneuryzmy, preto sa u detí vyskytuje zriedkavo.
Pohlavie a hormonálne vplyvy
V prípade mozgovej aneuryzmy je riziko vyššie u žien ako u mužov, pravdepodobne kvôli poklesu hladiny estrogénu po menopauze.
Tento hormón pomáha udržiavať cievy v dobrom stave a jeho pokles môže mať negatívny dopad na elasticitu ciev.
Ateroskleróza
Ateroskleróza, teda proces, pri ktorom sa na cievnych stenách ukladajú tuky, cholesterol a iné látky, môže prispieť k vzniku aneuryzmy. Tento proces oslabuje cievy, čím sa zvyšuje ich náchylnosť na vznik aneuryzmy.
Pri artérioskleróze dochádza k strate elasticity ciev, tzv. kôrnatenie ciev.
Genetická predispozícia a vrodené ochorenia
Genetická predispozícia zohráva významnú úlohu pri vzniku aneuryzmy. Ak sa v blízkej rodine objavili mozgové aneuryzmy, riziko rozvinutia tohto ochorenia je vyššie.
Niektoré genetické ochorenia, ako Marfanov syndróm a Ehlersov-Danlosov syndróm, spôsobujú oslabenie spojivového tkaniva a zvyšujú riziko vzniku aneuryzmy.
Polycystické obličky sú genetická porucha, pri ktorej sa tvoria cysty na obličkách, a s touto diagnózou sa zvyšuje aj riziko mozgovej aneuryzmy.
Koarktácia aorty, teda zúženie aorty, je jedno z vrodených srdcových ochorení a ľudia s týmto ochorením sú viac náchylní aj na mozgové aneuryzmy.
Úrazy, infekcie a drogy
Poranenie hlavy, pri ktorom dôjde k poškodeniu mozgových ciev, môže prispieť k rozvoju aneuryzmy.
Poranenia alebo traumatické zranenia, ako sú autonehody, môžu viesť k poškodeniu ciev a následnému vzniku aneuryzmy.
Infekcie môžu oslabiť cievne steny a spôsobiť infekčné aneuryzmy.
Užívanie kokaínu alebo amfetamínov prispieva k vzniku mozgovej aneuryzmy. Spôsobujú to zmeny krvného tlaku a prípadné zápaly v organizme človeka užívajúceho drogy.
Príznaky neprasknutej mozgovej aneuryzmy
Neprasknutá mozgová aneuryzma je väčšinou bez symptómov. Mnoho ľudí s touto diagnózou ani netuší, že ňou trpí.
Problémy zvyknú nastať až vtedy, keď sa aneuryzma zväčšuje alebo tlačí na okolité štruktúry. Môže sa prejaviť bolesťami hlavy, bolesťou za okom, poruchami videnia, poklesnutým viečkom, slabosťou alebo necitlivosťou časti tváre.
Aneuryzmy mozgových tepien vyvíjajú tlak na okolité štruktúry mozgu alebo nervy. Medzi ich prejavy patrí bolesť nad alebo za jedným okom, zväčšenie zrenice jedného oka, dvojité videnie alebo iná zmena videnia.
Objaviť sa môže aj znecitlivenie alebo slabosť na jednej strane tváre, bolesť hlavy, problém s rečou alebo koncentráciou, problém s koordináciou alebo rovnováhou.
Príznaky prasknutej mozgovej aneuryzmy
Prasknutie mozgovej aneuryzmy sa prejavuje ako náhla neznesiteľná bolesť hlavy, často popisovaná ako „tá najhoršia bolesť hlavy v živote“.
Náhla, prudká bolesť hlavy môže byť charakteristická svojou extrémnosťou a tlakovosťou. Môže vzniknúť v priebehu sekúnd a byť výrazne odlišná od bežných bolestí hlavy.
- náhla, veľmi silná bolesť hlavy;
- nevoľnosť a vracanie;
- stuhnutie šije;
- svetloplachosť;
- poruchy alebo strata videnia;
- slabosť alebo necitlivosť jednej strany tela;
- poruchy reči;
- strata rovnováhy a koordinácie;
- epileptický záchvat;
- zmätenosť;
- porucha až strata vedomia.
Pri prasknutí môže dôjsť k náhlej strate vedomia, záchvatu, poruchám zraku, zmätenosti až bezvedomiu pri subarachnoidálnom krvácaní.
Nevoľnosť a vracanie môžu tiež sprevádzať tento stav. Ďalšie príznaky zahŕňajú zrakové problémy, ako rozmazané videnie alebo stratu zraku, zmätenosť, záchvaty alebo dokonca problémy s kognitívnymi schopnosťami.
Kedy okamžite volať pomoc
Pri príznakoch podobných krvácaniu do mozgu čo skôr privolajte záchranku. Pri mozgovej príhode ide o čas a dôležitá je doslova každá minúta.
Ak pocítite náhlu neznesiteľnú bolesť hlavy, stuhnutie šije, opakované vracanie, poruchy vedomia alebo náhlu slabosť či poruchu reči, ihneď volajte 112.
Nevezte pacienta po vlastnej osi do nemocnice ani ho nenechajte šoférovať. Prevoz sanitkou mu zabezpečí najrýchlejšiu starostlivosť na správnom mieste.
Ruptured Brain Aneurysm | Dr. Olachi Mezu's Story
Ako sa prasknutá aneuryzma diagnostikuje
Pri podozrení na prasknutie mozgovej aneuryzmy lekár urobí základné klinické vyšetrenia na zistenie príznakov a čo najskôr zabezpečí zobrazovacie vyšetrenie.
Pri podozrení na cievnu mozgovú príhodu vás lekár pošle na CT mozgu. Ak je s kontrastnou látkou, ukáže sa aj stav mozgových ciev, nielen poškodené ložisko mozgu.
CT vyšetrenie môže potvrdiť krvácanie a jeho rozsah. CT je schopné zachytiť aj menšie aneuryzmy a používa sa aj pri akútnych stavoch.
Na diagnostiku mozgových aneuryziem sa spravidla využíva CT angiografia, ktorá pomocou CT prístroja a kontrastnej látky zobrazuje cievne riečisko mozgu.
Presnejšou, no invazívnejšou metódou je digitálna subtrakčná angiografia. Tá slúži na detailné vykreslenie mozgových ciev a v prípade potreby umožňuje aj okamžité endovaskulárne ošetrenie aneuryzmy priamo vnútri cievy.
Digitálna subtrakčná angiografia je považovaná za „zlatý štandard“ v diagnostike mozgových aneuryziem, najmä pri nejasných nálezoch alebo pred plánovaním zákroku.
Magnetická rezonancia môže zobraziť mozog aj cievy, pričom pri mozgovej aneuryzme je možné použiť MR vyšetrenie na podrobné posúdenie cievneho riečiska.
Čo lekári pri vyšetrení posudzujú
Pre lekárov je najdôležitejšie zistiť presné rozmery, tvar a lokalitu aneuryzmy a posúdiť riziko ruptúry na základe veľkosti a dynamiky rastu aneuryzmy.
Pri zistenej aneuryzme lekár posudzuje vek, veľkosť a tvar výdute, jej umiestnenie, celkový zdravotný stav pacienta a riziko prasknutia.
Rozhodovanie o liečbe závisí od toho, aká je aneuryzma veľká, kde sa nachádza, či už praskla a aké je riziko, že by mohla prasknúť.
Liečba prasknutej mozgovej aneuryzmy
Ak praskne, ide o akútny, život ohrozujúci stav. V takom prípade je potrebné okamžité ošetrenie, aby sa zastavilo ďalšie krvácanie do mozgu.
Prasknutá aneuryzma je akútny stav, ktorý musí byť okamžite riešený na špecializovanom pracovisku, inak je smrteľný.
Cieľom liečby je uzavrieť aneuryzmu, zabrániť ďalšiemu krvácaniu a zvládnuť komplikácie spôsobené subarachnoidálnym krvácaním.
Endovaskulárna embolizácia špirálkami
Pri embolizácii špirálkami sa do vaku mozgovej aneuryzmy zavedú platinové špirálky, ktoré podporia zrážanie krvi a uzatvoria vydutinu.
Najčastejšie sa používa endovaskulárna liečba, pri ktorej sa aneuryzma ošetrí zvnútra cievy. Lekár zavedie tenký katéter cez cievu v slabine alebo zápästí až k aneuryzme v mozgu.
Pomocou špirálok, stentu alebo špeciálneho zariadenia sa zabráni prúdeniu krvi do vydutiny. Tým sa výrazne zníži hrozba jej opätovného prasknutia.
Stent a ďalšie endovaskulárne zariadenia
Pri niektorých typoch výdutí môže byť použitý stent alebo špeciálne zariadenie, ktoré zmení prúdenie krvi a pomôže vyradiť aneuryzmu z krvného obehu.
Endovaskulárna liečba umožňuje dostať sa k poškodenej cieve pomocou katétra bez otvorenia lebky.
Chirurgické zaklipovanie
Pri endovaskulárnom zaklipovaní sa na krčok aneuryzmy nasadí titánový klip, ktorý ju odpojí od tepny.
Keďže operácia mozgu predstavuje určité riziko, pristupuje sa k nemu len v nevyhnutnom prípade.
Liečba neprasknutej mozgovej aneuryzmy
Na liečbu mozgovej výdute nie je vždy nutný invazívny výkon. Ak je malá, nerastie a nehrozí jej prasknutie, lekár ju iba pozoruje.
Konzervatívny postup spočíva v pravidelných kontrolných vyšetreniach a sledovaní veľkosti vydutia. Súčasťou je aj liečba vysokého krvného tlaku a úprava životného štýlu, najmä vyhýbanie sa fajčeniu.
Pri malých a nerizikových aneuryzmách je základom ich pravidelné sledovanie cez CT a MRI.
Pokiaľ aneuryzma ešte nepraskla, no toto riziko existuje, cieľom terapie je prasknutiu predísť.
Pri rozhodovaní sa zohľadňuje vek pacienta, veľkosť a tvar výdute, jej umiestnenie, celkový zdravotný stav a riziko prasknutia.
Možné komplikácie po prasknutí
Prasknutie môže viesť k poškodeniu mozgu, poruchám vedomia, ochrnutiu, epileptickým záchvatom a trvalým neurologickým poškodeniam.
Medzi možné následky patria porucha reči, porucha prehĺtania, ochabnutie končatín na jednej strane, ťažkosti so zrakom, poruchy chôdze, bolesti, depresia a úzkosť.
Niektorí pacienti sa po menšom krvácaní a rýchlej liečbe zotavia bez výrazných následkov, v iných prípadoch môže pacient potrebovať dlhodobú rehabilitáciu.
Ak zostanú následky, môže byť potrebná starostlivosť rehabilitačného lekára, logopéda, neurológa a ďalších odborníkov.
Rozdiel medzi prasknutou aneuryzmou a ischemickou cievnou mozgovou príhodou
Náhla cievna mozgová príhoda môže byť ischemická, spôsobená nedostatkom kyslíka a živín, alebo hemoragická, spôsobená zakrvácaním do mozgu.
Hemoragickú mozgovú príhodu spôsobuje krvácanie do mozgu. Príčinou je najčastejšie prasknutie oslabenej cievy vplyvom vysokého krvného tlaku, prípadne prasknutie aneuryzmy mozgovej tepny.
Pri ischemickej cievnej mozgovej príhode vzniká zúženie alebo upchatie mozgovej cievy, napríklad aterosklerózou alebo krvnou zrazeninou.
Príznaky cievnej mozgovej príhody vznikajú náhle, z minúty na minútu: ťažkosti s rozprávaním a artikuláciou, ochrnutie časti tela, pokles ústneho kútika, poruchy videnia, ťažkosti s chôdzou a poruchy citlivosti kože.
Pomôcka FAST
- F - Face, tvár: Požiadajte osobu, aby sa usmiala, a sledujte, či nemá poklesnutý ústny kútik.
- A - Arms, horné končatiny: Požiadajte osobu, aby zdvihla obe ruky pred seba, a sledujte, či jedna končatina neklesne.
- S - Speech, reč: Požiadajte osobu, aby zopakovala jednoduchú vetu, a sledujte, či je reč nezreteľná alebo neadekvátna.
- T - Time, čas: Pri týchto príznakoch ihneď volajte 112.
Prevencia vzniku a prasknutia
Aneuryzmám sa dá do určitej miery predchádzať dodržiavaním zdravého životného štýlu a minimalizovaním ich rizikových faktorov.
- nefajčiť a vyhýbať sa pasívnemu fajčeniu;
- udržiavať krvný tlak v norme;
- pri hypertenzii pravidelne chodiť na kontroly a užívať predpísané lieky;
- kontrolovať cholesterol a cukrovku;
- zdravo sa stravovať;
- udržiavať si primeranú hmotnosť;
- pravidelne sa primerane hýbať;
- vyhýbať sa extrémnej fyzickej záťaži pri diagnostikovanej aneuryzme;
- absolvovať pravidelné preventívne prehliadky;
- pri genetickej záťaži alebo rodinnej anamnéze podstupovať skríningové vyšetrenia;
- chrániť sa pred úrazmi, používať bezpečnostné pásy a prilby.
Udržiavajte krvný tlak v norme a ak trpíte hypertenziou, nezabúdajte na pravidelné kontroly a lieky. Obmedzte fajčenie a alkohol.
Zdravo sa stravujte a udržujte si primeranú hmotnosť - vyhýbajte sa mastným a tučným jedlám, ktoré zvyšujú hladiny cholesterolu a podporujú tak rozvoj aterosklerózy.
Pravidelne sa hýbte, no pokiaľ už máte diagnostikovanú aneuryzmu, vyvarujte sa extrémnej záťaže.
Pri genetickej záťaži alebo rodinnej anamnéze podstupujte skríningové vyšetrenia. Pravidelné preventívne prehliadky môžu zachytiť aneuryzmu v čase, keď je ešte liečiteľná.
Stravovanie a pohyb
Do jedálnička je dobré zaradiť veľa čerstvej zeleniny, strukoviny a z kalorickejších potravín celozrnné výrobky či hnedú ryžu.
Je dobré redukovať príjem červeného mäsa a uprednostniť chudé mäso ako morčacie a kuracie. Množstvo tukov v strave by nemalo presahovať 25 % z celkového príjmu kalórií.
V prípade tukov by malo ísť o nenasýtené tuky, ako napríklad olivový olej, avokádo a orechy. Príjem soli by nemal presahovať 3000 mg na deň.
Venujte sa rekreačnej fyzickej aktivite. Fyzická aktivita po dobu 30 minút denne päťkrát do týždňa pomáha predchádzať kardiovaskulárnym ochoreniam aj obezite.
Čo robiť po stanovení diagnózy
Ak lekár zistí mozgovú aneuryzmu, je dôležité dodržiavať plán kontrol a liečby. O vhodnosti sledovania alebo zákroku rozhoduje tím odborníkov podľa rizika prasknutia a celkového zdravotného stavu.
Pacient by mal poznať príznaky prasknutia a pri náhlej neznesiteľnej bolesti hlavy alebo poruche vedomia okamžite volať 112.
Liečbu vysokého krvného tlaku, cholesterolu a ďalších ochorení netreba svojvoľne prerušovať. Rovnako dôležité je nefajčiť a vyhýbať sa drogám, ktoré môžu prudko meniť krvný tlak.
Informácie uvedené v článku nenahrádzajú lekárske vyšetrenie ani konzultáciu ohľadom individuálneho zdravotného stavu.