Pruhovitá lézia na mozgu: čo môže znamenať a ako sa vyšetruje

Pruhovitá lézia na mozgu je opisný nález, nie samostatná diagnóza. Mozgová lézia je miesto, kde bolo mozgové tkanivo nejakým spôsobom poškodené alebo zmenené. Toto poškodenie môže byť spôsobené úrazom hlavy, cievnou mozgovou príhodou, infekciou, nádorom, ochorením imunitného systému alebo iným stavom.

Samotný výraz „lézia“ preto nehovorí, či ide o závažné ochorenie. Význam nálezu závisí od jej vzhľadu na zobrazovacom vyšetrení, veľkosti, umiestnenia, počtu, prípadného sýtenia kontrastnou látkou, príznakov pacienta a výsledkov ďalších vyšetrení. Pruhovitý alebo ložiskový nález môže súvisieť aj s demyelinizáciou pri skleróze multiplex, ale jeho príčinou môžu byť aj iné ochorenia.

Čo je mozgová lézia

Jednoducho povedané, ide o miesto, kde bolo mozgové tkanivo nejakým spôsobom poškodené. Toto poškodenie môže byť spôsobené úrazom hlavy alebo nejakou chorobou či stavom. Napríklad mozgová príhoda je stav, ktorý poškodzuje mozog, teda spôsobuje mozgovú léziu.

Mozgové lézie sú typom poškodenia alebo poranenia mozgu. Môžu sa vyskytnúť v ktorejkoľvek časti vášho mozgu. Môžu byť spôsobené traumou, chorobou alebo môžu byť prítomné už od narodenia. Každý typ mozgovej lézie je iný.

V niektorých prípadoch sa objaví iba v určitej časti vášho mozgu. V iných môžu ovplyvniť väčšiu časť mozgu. Niektoré sú relatívne neškodné, zatiaľ čo iné môžu byť závažné a život ohrozujúce.

Počiatočné štádiá mozgovej lézie nemusia vykazovať žiadne príznaky. Avšak s postupom lézií môžu spôsobiť duševné a fyzické zmeny. Existuje množstvo typov mozgových lézií, ktoré sa môžu pohybovať od veľkých po malé, od malého počtu po mnohé a od relatívne neškodných po život ohrozujúce.

Prečo môže byť lézia opísaná ako pruhovitá

Výraz „pruhovitá“ opisuje najmä tvar, usporiadanie alebo smer zmeny zobrazenej na CT či magnetickej rezonancii. Takýto opis sám osebe neurčuje pôvod lézie ani neznamená, že ide o nádor.

Mozgové lézie sa prejavujú ako abnormálne svetlé alebo tmavé drobné škvrny, ktoré nie sú charakteristické pre normálnu magnetickú rezonanciu mozgu. Na presné posúdenie však treba poznať konkrétnu sekvenciu vyšetrenia, lokalizáciu a ďalšie vlastnosti nálezu.

Metódy používané na diagnostiku a identifikáciu mozgových lézií závisia od symptómov. Vo väčšine prípadov pomáhajú zobrazovacie štúdie MRI a CT identifikovať veľkosť, umiestnenie a charakteristiky lézií.

Najčastejšie príčiny mozgových lézií

Ochorenia a zdravotné stavy

• Mŕtvica alebo tranzitórne ischemické ataky (TIA).
• Nádory mozgu môžu byť rakovinové alebo benígne.
• Ochorenia imunitného systému, ako je skleróza multiplex (MS).
• Choroby súvisiace s vekom, ako je Alzheimerova choroba a Parkinsonova choroba.
• Epilepsia a záchvaty.
• Infekcie mozgu spôsobené mikroorganizmami, ako sú baktérie, vírusy a huby.
• Niektoré vrodené stavy.
• Cievne stavy, ako je mŕtvica, aneuryzmy mozgových tepien, alebo vysoký krvný tlak.

Vonkajšie príčiny a úrazy

• Poranenia hlavy, najmä otrasy mozgu a vážne traumatické poranenia mozgu.
• Ako vedľajší účinok niektorých operácií, rádioterapie alebo chemoterapie.
• Požitie toxínov, ako sú ťažké kovy.
• Zlý životný štýl, ako je nadmerná konzumácia alkoholu a cigariet fajčenie.

Skleróza multiplex a demyelinizačné lézie

Ochorenie mladých dospelých. Pretože prvé príznaky ochorenia vznikajú u ľudí vo veku 20 - 40 rokov. Hovoríme o skleróze multiplex.

Skleróza multiplex postihuje mnohopočetnými ložiskami bielu hmotu centrálneho nervového systému (CNS), teda mozgu a miechy. Práve centrálny nervový systém je pri ochorení RS zasiahnutý.

Biela hmota je tvorená nervovými dráhami, výbežkami nervových buniek, po ktorých sú prenášané nervové vzruchy a ich obalom, myelínom, ktorý slúži ako izolačná hmota a umožňuje rýchle vedenie vzruchu po nervových vláknach.

Nervové vlákno, tzv. axon, spolu s nervovou bunkou sú nositeľmi funkcie v nervovom systéme. Nervový vzruch v nervovej bunke vzniká a šíri sa po nervovom vlákne k ďalšej bunke alebo k výkonnému orgánu, napríklad ku svalu.

Na miestach, kde sú myelínové obaly nervových vlákien poškodené, je narušené vedenie vzruchov. Elektrické impulzy sa teda už nemôžu správne šíriť medzi rôznymi nervovými a telovými bunkami (napríklad bunkami svalov).

Ako vzniká poškodenie myelínu

Z neznámych príčin sa imunitný systém pacienta začne správať patologicky. Začne rozoznávať telu vlastné tkanivá, v tomto prípade bunky mozgu a miechy ako cudzorodé a zaháji sa voči nim určitá zápalová reakcia.

Primárnym cieľom zápalovej reakcie sú myelínové obaly nervových dráh v mozgu a mieche, ktoré ak sú poškodené, nevedú nervové vzruchy dostatočne rýchlo a to sa prejaví rôznymi neurologickými príznakmi.

V prvej fáze sa do mozgu či miechy dostanú agresívne biele krvinky a začínajú produkovať zápalové látky. Tie poškodzujú myelínové obaly nervových vlákien - začína proces demyelinizácie.

Organizmus dokáže stratu myelínu čiastočne nahradiť z vlastných zdrojov, takzvanou remyelinizáciou. Tento proces je však obmedzený. Častejšie sa poškodený myelínový obal nahradí iným tkanivom a vznikajú „jazvy“ v nervovom systéme.

Jednotlivé ložiská demyelinizácie, ktoré sa nazývajú aj plaky, majú rôznu veľkosť a sú svojvoľne rozložené po celom centrálnom nervovom systéme. Veľmi často sa demyelinizačné ložiská nachádzajú na zrakovom nerve, v mozgovom kmeni, v malom mozgu a na zadných povrazcoch miechy.

Čím viac jaziev vzniká, tým viac nervových buniek sa poškodzuje a prejavy ochorenia sa zvýrazňujú. V druhej fáze postihnuté nervové bunky a ich vlákna odumierajú. Hovoríme o procese neurodegenerácie.

Demielinizácia sa môže vyskytovať v každej časti CNS, v bielej aj šedej hmote, ako aj v krčnej chrbtici. Ohraničené lézie v bielej hmote sú považované za klasický znak SM.

Zobrazovacie vyšetrenia a histologické štúdie však ukázali, že takéto lézie sú aj v šedej hmote a majú dôležitú úlohu v rozvoji tohto ochorenia. Zároveň sa môže objaviť difúzne poškodenie - ubúdanie šedej hmoty nezávisle od výskytu plakov a je často pozorované v normálne vyzerajúcom tkanive.

Oba procesy sú od začiatku ochorenia spolu späté, preto je nutné liečiť ochorenie čo najskôr, aby boli možné poškodenia čo najmenšie. Dnes sa však vie, že oba deje sa vyskytujú súčasne už vo veľmi včasnom štádiu ochorenia.

Príznaky podľa miesta poškodenia

Rôzne časti mozgu riadia rôzne funkcie. Preto sa príznaky líšia v závislosti od miesta poškodenia.

Spektrum klinických príznakov je veľmi rôznorodé a tiež veľmi individuálne. Závisí od toho, kde v centrálnom nervovom systéme vznikne demyelinizačná lézia.

Medzi najčastejšie príznaky patrí zápal očného nervu, ktorý sa prejaví zahmleným videním na oku, prípadne bolestivosťou za okom. Môžu to byť aj rôzne poruchy citlivosti, pálenie, brnenie, znížená citlivosť kože na dotyk, nepríjemné pocity, poruchy rovnováhy či hybnosti končatín.

Prečo sa skleróza multiplex označuje ako ochorenie tisícich tvárí

„Aj to je prívlastok sklerózy multiplex. Alebo tiež ochorenie tisícich tvárí. Práve z dôvodu, že spektrum príznakov tohto ochorenia je tak rôznorodé,“ hovorí neurologička.

Príznaky môžu vzniknúť podľa toho, či je postihnutý zrakový nerv, mozgový kmeň, mozoček, mozgová kôra alebo miecha. U jedného človeka môže byť prvým prejavom zhoršené videnie, u iného porucha citlivosti, rovnováhy alebo pohybu.

Diagnostika mozgovej lézie

Zvyčajne po vypočutí vašich príznakov lekár vykoná neurologické vyšetrenie. To otestuje silu vašich rúk a nôh, reflexy a citlivosť (či vôbec niečo cítite).

Až po tomto vyšetrení ich odošlú na skeny, aby sa presne zistilo, či došlo k poškodeniu mozgu. Toto sú najčastejšie používané typy vyšetrení.

• CT (počítačová tomografia) vyšetrenie
• MRI (magnetická rezonancia) skenovanie
• PET (pozitrónová emisná tomografia) vyšetrenie

Váš lekár vám podrobne vysvetlí, ktoré vyšetrenia musíte podstúpiť a prečo. Môžu sa vykonať aj krvné a iné laboratórne testy na zistenie príznakov infekcie.

Diagnostika sklerózy multiplex

Pri vyšetrení lekári hľadajú demyelinizačné lézie a známky imunitného zápalu. V prípade roztrúsenej sklerózy neexistuje jeden diagnostický test, ktorý by toto ochorenie jednoznačne potvrdil alebo vylúčil.

Na stanovenie diagnózy potrebujeme viacero vyšetrení, ktorých výsledky určia, či pacient sklerózu multiplex má alebo nie. V súčasnosti sa pritom darí diagnostikovať viac a lepšie, prispeli k tomu podľa neurologičky najmä dostupnejšie vyšetrenia mozgu a miechy magnetickou rezonanciou a senzitívnejšie diagnostické kritéria.

Abnormality šedej hmoty sa vyskytujú už u pacientov v predklinickom štádiu ochorenia alebo u pacientov s tzv. klinicky izolovaným syndróm (prvý prejav ochorenia) a urýchľujú jeho prechod do definitívnej SM.

Čo môže ukázať CT alebo magnetická rezonancia

Pri úrazovom poškodení mozgu môže CT vyšetrenie ukázať neostro ohraničené ložisko so zníženou denzitou oproti okolitému tkanivu bez krvácania, nehomogénne ložisko so zvýšenou denzitou s drobným krvácaním alebo homogénne ložisko so zvýšenou denzitou s nehomogénnym okolím pri intracerebrálnom hematóme.

Pri difúznom axonálnom poškodení môže byť CT bez nálezu. MRI vyšetrenie môže presnejšie zobraziť rozsah poškodenia a vzťah lézie k okolitému mozgovému tkanivu.

Vo väčšine prípadov pomáhajú zobrazovacie štúdie MRI a CT identifikovať veľkosť, umiestnenie a charakteristiky lézií. Samotný nález však treba vždy interpretovať spolu s klinickým stavom.

Kontúzia mozgu ako úrazová lézia

Kontúzia mozgu je morfologické úrazové poškodenie mozgu, ktoré sa klinicky prejavuje príznakmi jeho fokálneho alebo difúzneho postihnutia v závislosti od lokalizácie a rozsahu poranenia.

Charakteristickým primárne fokálnym poranením mozgu je jeho kontúzia, pomliaždenie. V centre kontúzneho ložiska sa zisťuje traumatická nekróza mozgového tkaniva. Na periférii sú potenciálne reverzibilné zmeny neurónov a astrocytov.

Kontúzia môže byť spojená aj s laceráciou povrchu mozgu a s traumatickým subarachnoidálnym a subdurálnym krvácaním. Kontúzne zmeny sa nachádzajú na miestach pôsobenia násilia na hlavu - COUP, a na protiľahlej strane - CONTRE COUP.

Najčastejšie miestom výskytu kontúzii je pól frontálnej (čelovej) kosti a spánkového laloka. Vyskytuje sa v 1⁄3 ťažkých úrazov hlavy (pri Glasgow coma score - GCS 8 a menej).

V dôsledku drobných krvácaní v ložisku kontúzie a rozvoja perifokálneho edému sa kontúzne ložisko môže o 24-48 hodín, ale aj neskôr, začať správať expanzívne (expanzívna kontúzia - EK).

EK utláča okolité nepoškodené mozgové tkanivo a zvyšuje intrakraniálny tlak. Výrazné zvýšenie ICP nastáva pri edéme mozgu.

Edém mozgu zvýrazňuje poruchy vyvolané primárnym poškodením mozgu, prehlbuje sa porucha vedomia, neurologický deficit, poruchy vegetatívnych a vitálnych funkcií, ktoré môžu byť pri neúčinnej liečbe príčinou exitu.

Príznaky kontúzie a vážneho poškodenia mozgu

• Kvalitatívne poruchy vedomia - prejav kontúzie frontálnych lalokov.
• Kvantitatívne poruchy vedomia - prejav kontúzie rozsiahlejších častí mozgu.
• Porucha TK, nekoordinovaná srdcová a dychová činnosť - prejav kontúzie medzimozgu.
• Okohybné poruchy - prejav kontúzie mezencefala.
• Extenčné napätie končatín - prejav kontúzie rozsiahleších častí mozgového kmeňa.
• Cheyne-Stokesovo dýchanie až apnoe - prejav kontúzie retikulárnej formácie.

Poškodenie medzimozgu sa prejaví nekoordinovanou činnosťou sympatiku a parasympatiku s poruchami TK, srdcovej a dýchacej činnosti.

Poškodenie mozgového kmeňa na úrovni mezencefala spôsobuje okohybné poruchy a v ťažkých prípadoch sa prejavuje spontánnymi nekoordinovanými pohybmi očných bulbov (plávajúce bulby).

Rozsiahlejšie lézie kmeňa vyvolávajú trvalé extenčné napätie končatín, ktoré sú pritom rotované dovnútra (decerebračná rigidita). Poškodenie kmeňovej retikulárnej formácie zapríčiňuje rozličné poruchy dýchania, od porúch jeho rytmu (Cheyne-Stokesovo dýchanie) až po apnoe.

Liečba závisí od príčiny

Existuje mnoho príčin poškodenia mozgu a liečba sa líši. Liečba závisí od základnej príčiny poškodenia.

Niekedy sa niečo ako mierny otras mozgu zahojí samo od seba s dostatočným odpočinkom. Ak je spôsobená infekciou, možno ju liečiť antibiotikami.

Ak ide o nádor na mozgu, je možné ho odstrániť chirurgicky, v závislosti od jeho umiestnenia. Niektoré lézie sú také malé, že ani nespôsobujú príznaky, a preto nevyžadujú liečbu.

Vzhľadom na príčiny, symptómy, umiestnenie a závažnosť vašich mozgových lézií vám lekár odporučí plán liečby. Cieľom liečebného plánu môže byť úplné odstránenie lézií z mozgu alebo v závažných prípadoch zmiernenie symptómov na zlepšenie kvality života.

Možnosti liečby

• Lieky: Lekár môže predpísať lieky, ako sú antibiotiká alebo antimikrobiálne látky. Tie pomôžu v boji proti infekciám.
• Chemoterapia a rádioterapia: Chemoterapia využíva lieky a chemikálie, zatiaľ čo rádioterapia využíva lúče intenzívnej energie. Tieto možnosti liečby pomôžu v boji proti rakovinovým léziám mozgu.
• Chirurgia: V závažných prípadoch môže lekár odporučiť chirurgické odstránenie lézií.

Pomocou pokročilých chirurgických prístupov je možné liečiť aj lézie, ktoré sú ťažko dostupné vo vnútri mozgu. Niekedy je však poškodenie mozgu závažné alebo spôsobené nevyliečiteľnou chorobou, ako je Alzheimerova choroba, ťažké ho zvrátiť.

Liečba sklerózy multiplex

V súčasnosti neexistuje liečba, ktorá by toto ochorenie definitívne vyliečila. Pacient po stanovení diagnózy žije so sklerózou po celý zvyšok života.

Hoci sclerosis multiplex nevieme definitívne vyliečiť, modernou terapiou vieme veľmi efektívne spomaliť priebeh ochorenia a oddialiť invalidizáciu pacienta.

Liečba musí byť zahájená včas, musí byť cielená a individualizovaná a zodpovedať aktivite ochorenia. V pravidelných intervaloch vyhodnocujeme, či liečba u daného pacienta účinkuje a či máme aktivitu choroby pod kontrolou alebo nie.

Liečba SM dokáže ovplyvniť ochorenie iba v prvej fáze - teda vo fáze autoimunitného zápalu, keď agresívne zápalové bunky napádajú myelín. Vo fáze neurodegenerácie, teda vo fáze zániku nervových buniek, ochorenie nie je zatiaľ možné účinne ovplyvniť liečbou.

Preto je veľmi dôležitá včasná diagnostika ochorenia a skorá protizápalová liečba. Len tak sa dá bojovať proti postupnému ťažkému neurologickému deficitu.

Dostupné liečebné metódy môžu významne spomaliť priebeh ochorenia najmä v počiatočnej fáze, v ktorej prevláda zápal. Ochorenie síce v súčasnosti stále ešte nevieme vyliečiť, včasné a správne ovplyvnenie zápalu a zastavenie deštrukcie nervového tkaniva ale môže dlhodobo a možno aj trvale ochrániť ohrozené nervové tkanivo.

Kedy okamžite vyhľadať lekársku pomoc

Poškodenie mozgu je život ohrozujúce núdzové stavy. Cievna mozgová príhoda je núdzový stav, ktorý si vyžaduje okamžitú pozornosť.

Ak niekto vo vašom okolí vykazuje príznaky cievnej mozgovej príhody, napríklad poklesnuté ústa na jednu stranu, znecitlivenie v jednej ruke alebo nezrozumiteľnú reč, okamžite ho vezmite na pohotovosť do nemocnice.

• Náhla, neznesiteľná a čoraz silnejšia bolesť hlavy.
• Nevysvetliteľné zmeny videnia, napríklad dvojité videnie, rozmazané videnie alebo videnie svetiel pred očami.
• Záchvat, ktorý trvá dlhšie ako 5 minút alebo viacero záchvatov za sebou.
• Strata vedomia, nevoľnosť alebo bolesť hlavy po údere do hlavy alebo tela.
• Náhla zmena v správaní alebo duševnom stave človeka.

Čo možno robiť na zníženie rizika poškodenia mozgu

Poškodeniu mozgu z niektorých príčin, najmä nehôd a vecí súvisiacich s naším životným štýlom, môžeme predchádzať.

• Jedzte vyváženú stravu.
• Zostaňte aktívni a udržiavajte si zdravú hmotnosť.
• Noste bezpečnostné vybavenie.
• Dobre zvládajte svoje chronické ochorenia.

Mŕtvica je hlavnou príčinou poškodenia mozgu. Dobrá strava môže pomôcť znížiť toto riziko tým, že udrží vaše cievy zdravé.

Cvičenie a kontrola hmotnosti môžu pomôcť predchádzať problémom, ako je vysoký krvný tlak. Nosenie prilby je povinné pri jazde na bicykli alebo motorke.

Používanie bezpečnostného pásu pri jazde vo vozidle môže byť záchranným opatrením. Tieto pásy vás chránia pred poraneniami hlavy.

Napríklad, ak niekto s epilepsiou užíva lieky presne podľa pokynov lekára a kontroluje svoje záchvaty, môže minimalizovať poškodenie mozgu.

tags: #pruhovita #lezia #na #mozgu