Karpálny tunelový syndróm: príznaky, príčiny, diagnostika a liečba

Syndróm karpálneho tunela spôsobuje brnenie, necitlivosť alebo slabosť v ruke v dôsledku kompresie stredového nervu. Karpálny tunel je úzky priechod v zápästí, ktorým prechádzajú šľachy a stredný nerv (nervus medianus), zabezpečujúci citlivosť a časť pohybov najmä v oblasti palca, ukazováka, prostredníka a čiastočne prstenníka.

Ak sa v tuneli zvýši tlak, napríklad pri opuchu tkanív, alebo sa priestor zúži, nerv sa začne utláčať. Následkom býva brnenie, tŕpnutie, bolesť, necitlivosť a neskôr aj slabosť ruky. Ťažkosti sa často zhoršujú v noci a pri opakovaných pohyboch zápästia.

Stavba karpálneho tunela a priebeh stredového nervu

Čo je karpálny tunelový syndróm

Karpálny tunel je priechod pre šľachy flexor digitorum profundus a superficialis, flexor policis longus a stredový nerv, ktorý je ohraničený hamatkou, trapézom, trapézovou a hlavicovou kosťou, ako aj flexor retinaculum, ktorý sa tiahne od trapézu k hamatke.

Karpálny tunel je úzky priestor v oblasti zápästia, ktorým prechádzajú šľachy a stredný nerv (nervus medianus). Je teda uložený v priestore s minimálnou, takmer žiadnou možnosťou zväčšenia objemu.

Úlohou karpálneho tunela je chrániť nervus medianus a zabezpečiť jeho správne fungovanie. Nerv tento priestor zdieľa so šľachami ohýbačov prstov a zväzkom ciev. Časť kanála navyše vystiela aj tukové tkanivo.

Syndróm karpálneho tunela (CTS) je syndróm alebo súbor príznakov súvisiacich s patológiou v karpálnom tuneli a zahŕňa bolesť, neurologické príznaky a funkčné poruchy ruky.

Syndróm karpálneho tunela je najčastejšou príčinou kategórie porúch periférnych nervov nazývaných entrapmentové neuropatie. Zachytenie stredového nervu v zápästí je najčastejšou neuropatiou hornej končatiny.

Ktorú časť ruky syndróm postihuje

Stredový nerv prechádza týmto priechodom z predlaktia do ruky. Prenáša nervové signály pre pohyb svalov okolo koreňa palca a zabezpečuje citlivosť v palci, ukazováku, prostredníku a priľahlej polovici prstenníka.

Malíček zvyčajne nebŕni, pretože jeho citlivosť zabezpečuje iný nerv. Ak sú výrazne postihnuté aj iné prsty alebo celá ruka, lekár musí zvážiť aj ďalšie príčiny ťažkostí.

Výskyt a epidemiológia

Prevalencia ochorenia v bežnej populácii sa pohybuje medzi 2,7 % až 5,8 %. Uvádzaná miera výskytu u žien je 3 % a u mužov 2 %.

Údaje o incidencii sa pohybujú od 324-542/100 000 žien po 166-303/100 000 mužov. Zvyčajne sa vyskytuje vo veku 40-60 rokov s maximom výskytu vo veku 55 rokov.

Ženy sú náchylnejšie na toto ochorenie, pretože majú menšie karpálne tunely. Ženy sú postihnuté približne trikrát častejšie ako muži.

Ochorenie je charakterizované ako progresívne. Stav sa zhoršuje s pribúdajúcim vekom, závažnosťou neurofyziologických porúch, hypotyreózou a cukrovkou.

Medzi tehotnými ženami dosahuje prevalencia až 62 %. Štúdie ukazujú, že so syndrómom karpálneho tunela sa môže stretnúť aj 61 % tehotných žien.

Príčiny a mechanizmus vzniku

Syndróm karpálneho tunela vzniká v dôsledku pôsobenia tlaku, zápalu a opuchu šliach v karpálnom tuneli na stredový nerv v zápästí alebo ischémiou nervu, čo vedie k jeho stlačeniu alebo podráždeniu.

Príznaky sa často vyskytujú u pacientov, ktorí vykonávajú povolanie, ktoré zahŕňa opakované a silové úkony s rukami. To môže viesť k opuchu šliach, ktorý zužuje karpálny tunel a ohrozuje stredový nerv.

Prakticky čokoľvek, čo môže spôsobiť takéto zúženie, môže byť možnou príčinou CTS. Syndróm karpálneho tunela často nemá jasnú príčinu a k jeho vzniku môže viesť kombinácia viacerých rizikových faktorov.

Najčastejšie príčiny zúženia karpálneho tunela

  • Úraz: zlomenina radiálnej kosti, krvácanie alebo luxácia karpálnej kosti.
  • Zranenie zápästia: zlomenina, natiahnutie, vyvrtnutie alebo opuch po úraze.
  • Opuch šliach: zápal šľachových puzdier a zhrubnutie šliach môžu zmenšiť priestor v tuneli.
  • Nádory a útvary: lipóm, ganglion alebo osteofyty môžu mechanicky zužovať tunel.
  • Artritída: najmä zápal spôsobený reumatoidnou artritídou môže zvýšiť tlak v karpálnom tuneli.
  • Vrodená anatómia: niektoré osoby majú prirodzene menší alebo užší karpálny tunel.
  • Hormonálne zmeny: tehotenstvo, klimaktérium, menopauza, hormonálna antikoncepcia alebo poruchy štítnej žľazy.
  • Zadržiavanie tekutín: opuch zvyšuje tlak v uzavretom priestore karpálneho tunela.

Pracovné a pohybové zaťaženie

Riziková býva práca, pri ktorej ruky celý deň opakujú tie isté pohyby, napríklad vo výrobe, pri montáži alebo pri práci s náradím. Dlhodobé vykonávanie rovnakých pohybov ruky a zápästia môže zahŕňať písanie na klávesnici, používanie počítačovej myši alebo hranie na hudobné nástroje.

Práca s myšou, so strunovými nástrojmi, zbíjačkou, motorovou pílou, pneumatickým kladivom alebo na montážnej linke môže zvýšiť riziko tohto syndrómu z dôvodu opuchu mäkkých tkanív.

Pri manuálnej práci je dôležité sledovať opakované pohyby a vibrácie. Syndróm karpálneho tunela z opakovaných manévrov sa označuje ako jedno z častých stresových poranení, hoci tento vzťah zostáva v literatúre založenej na dôkazoch kontroverzný.

Ťažkosti sa však netýkajú len ľudí v manuálnych profesiách. Objavujú sa aj u ľudí, ktorí trávia veľa času pri počítači a majú dlhodobo preťažované zápästie a prsty opakovanými pohybmi.

Ochorenia a rizikové faktory

  • tehotenstvo a zadržiavanie tekutín;
  • obezita;
  • cukrovka;
  • hypotyreóza a iné poruchy štítnej žľazy;
  • zlyhanie obličiek;
  • reumatoidná artritída a iné zápalové ochorenia;
  • dna;
  • lymfedém;
  • vyšší vek;
  • rodinná anamnéza a vrodený úzky karpálny tunel;
  • dlhodobá práca s vibračnými nástrojmi;
  • opakované silové úchopy a dlhodobé ohýbanie alebo krútenie zápästia.

Niektoré zriedkavé choroby môžu spôsobiť ukladanie abnormálnych látok v karpálnom tuneli a okolo neho, čo vedie k podráždeniu nervov. Medzi tieto choroby patrí amyloidóza, sarkoidóza, mnohopočetný myelóm a leukémia.

Karpálny tunel v tehotenstve

Výskyt syndrómu karpálneho tunela v tehotenstve je pomerne častý. Odhaduje sa, že vinníkom môžu byť opuchy spojené s hormonálnymi zmenami a zadržiavanie tekutín v organizme.

U 40 % žien sa syndróm karpálneho tunela začal prejavovať až po tridsiatom týždni tehotenstva, teda v období, keď je najväčší prírastok na hmotnosti a v tele sa začína zadržiavať voda vo väčšom množstve.

Príznaky karpálneho tunela počas tehotenstva sú rovnaké ako pri klasickom priebehu ochorenia, teda brnenie, bolesť a opuchy. Až 50 % tehotných žien sa môže stretnúť so syndrómom karpálneho tunela na oboch rukách.

Po pôrode problémy väčšinou samy odznejú. Ak však príznaky pretrvávajú, zhoršujú sa alebo sa pridá slabosť ruky, je potrebné odborné vyšetrenie.

Príznaky karpálneho tunelového syndrómu

Základnými príznakmi CTS sú bolesť, parestézia a strata motorickej kontroly v oblasti stredového nervu. Príznaky sa zvyčajne vyvíjajú postupne a môžu sa časom zhoršovať.

Najčastejšie postihujú palec, ukazovák, prostredník a bočnú časť prstenníka. Môžu sa objaviť na jednej alebo na oboch rukách, pričom nemusia vzniknúť súčasne.

Senzitívne príznaky

  • mravenčenie, brnenie a tŕpnutie prstov;
  • znížená citlivosť alebo necitlivosť;
  • pálenie prstov a dlane;
  • pocit „špendlíkov“ alebo elektrických výbojov;
  • precitlivenosť prstov;
  • pocit popálenia špičiek prstov;
  • stuhnutosť prstov;
  • pocit opuchu prstov, aj keď skutočný opuch nemusí byť výrazný.

Mravenčenie a brnenie sa často vyskytujú najmä v pokoji, v noci alebo vtedy, keď dlhší čas držíme ruku v jednej polohe, napríklad pri riadení automobilu, bicyklovaní, držaní sa v MHD alebo čítaní novín.

Mnohí ľudia opisujú, že ich v noci zobudí nepríjemné tŕpnutie alebo necitlivosť a potrebujú ruku „pretriasť“, aby sa im uľavilo. Ráno po rozcvičení môže mravenčenie dočasne zmiznúť.

Bolesť

Bolesť môžete pociťovať v oblasti palca, ukazováka, prostredníka a časti prstov. Môže byť pálivá, ostrá, pulzujúca alebo vystreľujúca.

Bolesť môže postupovať do predlaktia, lakťa, celej paže, ramena alebo až do krčnej chrbtice. Intenzívnejšia býva pri činnostiach, ktoré vyžadujú opakované pohyby rúk a zápästia.

Motorické a funkčné príznaky

  • slabosť palca;
  • zníženie sily úchopu;
  • vypadávanie predmetov z ruky;
  • zhoršená koordinácia pohybov;
  • zníženie obratnosti prstov;
  • problémy so zapínaním gombíkov;
  • ťažkosti pri uchopení drobných predmetov;
  • problémy pri zaťatí ruky v päsť;
  • oslabenie a atrofia svalov v oblasti thenaru.

V bežnom živote sa to často prejaví tým, že človek nezvláda úkony, ktoré predtým neriešil: uchopiť a udržať predmety, vykonávať jemnú prácu prstami alebo zvládať opakované úchopy pri domácich činnostiach.

Zmeny kože a opuch

Pri CTS sa môže pozorovať opuch zápästia, začervenanie, zmena sfarbenia a teploty kože v oblasti dlane alebo záchvaty blednutia prstov.

V ojedinelých prípadoch môže zápästie až sfialovieť, čo súvisí s narušením funkcie vegetatívnych vlákien nervu. Takéto prejavy si vyžadujú odborné posúdenie, pretože nemusia byť typické iba pre syndróm karpálneho tunela.

Stupne postihnutia nervu

V dôsledku kompresie na nerv najskôr dôjde k postihnutiu najsilnejších senzitívnych vlákien nervu, takže dominujú senzitívne príznaky. Pri pretrvávaní tlaku môže dôjsť až k prerušeniu axónov.

Fáza 1: znecitlivenie alebo brnenie

Klasickým príznakom syndrómu karpálneho tunela je brnenie prstov alebo mravenčenie. Ťažkosti sa môžu objavovať najmä v noci alebo po dlhšom držaní zápästia v jednej polohe.

Fáza 2: bolesť, ktorá prebúdza v noci

Príznaky syndrómu karpálneho tunela majú tendenciu sa zhoršovať, keď spíte, pretože počas zmien polôh v spánku si zápästie môžete priľahnúť alebo urobiť iný bolestivý pohyb.

Fáza 3: pretrvávajúca bolesť, slabosť a porucha citlivosti

S narastajúcou progresiou postihnutia vzniká pocit tŕpnutia nielen po námahe alebo v noci, ale aj v práci či v pokoji cez deň. Často sa k nemu pridávajú bolesti prstov a neskôr celého zápästia.

Postihnutie motorických vlákien ovládajúcich pohyb príslušnej oblasti ruky sa prejavuje úbytkom svalovej hmoty palcového valu dlane, znížením obratnosti a jemnej motoriky prstov.

Pokročilé poškodenie

Náhle alebo postupné vymiznutie bolestí a zdanlivá úprava stavu v neskorých štádiách SKT neznamená zlepšenie stavu, ale naopak môže znamenať terminálne štádium deštrukcie stredového nervu v dôsledku zániku senzitívnych nervových vlákien.

Ak sa poškodenie nervu neopraví dostatočne včas, slabosť a atrofia svalov na koreňovej časti palca môžu byť trvalou komplikáciou. To môže viesť k zníženej obratnosti postihnutých prstov.

Kedy vyhľadať lekára

Vyšetrenie má zmysel riešiť čo najskôr, najmä ak sa príznaky opakujú, budia vás v noci alebo začínate cítiť slabosť úchopu či palca.

  • Mravenčenie, zhoršená citlivosť alebo bolesť trvajú dlhšie ako niekoľko týždňov.
  • Príznaky sa zhoršujú a negatívne ovplyvňujú spánok alebo každodenné fungovanie.
  • Bolesť vystreľuje do predlaktia, paže alebo ramena.
  • Pretrváva necitlivosť prstov.
  • Predmety vám vypadávajú z ruky alebo máte slabý úchop.
  • Máte problémy s pohybom palca alebo s jemnou motorikou.
  • Ťažkosti vznikli po úraze, opuchu alebo zápale zápästia.

Diagnostika syndrómu karpálneho tunela

Diagnóza SKT pozostáva z lekárskeho pohovoru s pacientom, skúmania anamnézy a popisu syndrómov, intenzity bolesti, pracovnej rutiny a používania rúk pri každodennej pracovnej činnosti.

Lekár sa bude pýtať najmä na to, ktoré prsty sú postihnuté, či sa ťažkosti zhoršujú v noci, ako dlho trvajú, či sa postupne zhoršujú, aký typ práce a záťaže ruky máte, či ste mali úraz zápästia a či máte pridružené ochorenia.

Fyzikálne vyšetrenie

Nasleduje fyzické vyšetrenie zápästia, rúk a prstov, aby sa zistila slabosť svalov, znížená citlivosť alebo bolesť pri určitých pohyboch a tlaku na zápästie.

Syndróm karpálneho tunela sa môže javiť podobne ako radikulopatia v distribúcii krčných nervových koreňov C6 a C7. Rozlišujúcim faktorom je provokačné vyšetrenie krčnej chrbtice v porovnaní s testami na CTS.

Postihnutý stredový nerv vykazuje slabosť a atrofiu thenaru a prvých dvoch lumbálnych svalov, ktoré sú inervované C8-T1. Preto je dôležité odlíšiť poškodenie nervu v zápästí od problému vychádzajúceho z krčnej chrbtice alebo z inej časti hornej končatiny.

Phalenov test

Pri Phalenovom teste sa zápästie na krátky čas ohne. Ak sa pri tom objaví alebo zosilní mravenčenie či tŕpnutie v prstoch, ktoré bývajú postihnuté najčastejšie, nález podporuje podozrenie na útlak stredového nervu.

Jednou z používaných polôh je pritlačenie chrbtov rúk k sebe s prstami smerujúcimi nadol a s predlaktiami rovnobežnými so zemou. Ak sa objaví brnenie, mravenčenie alebo pálčivá bolesť, výsledok môže podporovať podozrenie na syndróm karpálneho tunela.

Tinelov príznak

Tinelov test je založený na jemnom poklepe v oblasti karpálneho tunela. Pozitívny býva vtedy, keď poklep vyvolá brnenie alebo vystreľujúci pocit do prstov.

Pri vyšetrení sa používa aj poklep neurologickým kladivkom, ktorý vyvoláva krátky bolestivý vnem v senzitívnej oblasti stredového nervu.

Ďalšie klinické testy

  • test kompresie karpu;
  • Flick Sign test;
  • test elevácie rúk;
  • provokačné manévre pri napodobňovaní písania na klávesnici alebo pohybov s počítačovou myšou;
  • vyšetrenie krčnej chrbtice a nervových koreňov.

Elektromyografia a vyšetrenie vedenia nervom

Elektrofyziologická technika, ako elektromyografia (EMG), môže byť vykonaná na potvrdenie diagnózy. Cieľom vyšetrenia je meranie rýchlosti vedenia nervového vzruchu v oblasti nervu a preukázanie spomalenia vedenia senzitívnymi a motorickými vláknami cez oblasť zápästia.

Spomalenie vedenia je dôsledkom postihnutia myelínovej pošvy nervových vlákien. Odchýlka je v priamej úmere k stupňu postihnutia nervu.

EMG zároveň pomáha odlíšiť postihnutie nervových vlákien v iných úrovniach, napríklad na predlaktí, a môže určiť závažnosť ochorenia.

Zobrazovacie a doplňujúce vyšetrenia

Niekedy je potrebné urobiť röntgenové alebo ultrazvukové vyšetrenie a krvné testy na vylúčenie iných príčin bolesti a nepohodlia v ruke a zápästí.

Röntgenové vyšetrenie môže pomôcť odhaliť iné ochorenia, ktoré sa môžu prejavovať podobne ako syndróm karpálneho tunela. Dokáže stanoviť rozmer kostenej časti karpálneho kanála, ale nevie odlíšiť jednotlivé štruktúry vo vnútri.

Ultrazvuk prináša informácie o stave samotného stredového nervu aj o okolitých štruktúrach v karpálnom tuneli, napríklad o stave tukového vankúša či šliach.

Ultrazvuk môže niekedy viesť k priamemu zisteniu príčiny syndrómu karpálneho tunela, ak je napríklad spôsobený zapálenými puzdrami šliach blokujúcimi priestor kanála.

Diagnostická blokáda

Diagnostická blokáda nervu lokálnym anestetikom je pomerne často používaný postup. Vymiznutie všetkých, prípadne len určitých príznakov po obstreku hovorí v prospech diagnózy SKT.

Blokáda musí byť vykonaná technicky správne, pretože nedodržanie techniky môže spôsobiť poškodenie stredového nervu. Zvyčajne je spojená aj s terapeutickým podaním kortikoidu.

Liečba karpálneho tunelového syndrómu

Existuje konzervatívna aj chirurgická liečba CTS. Podľa všeobecného konsenzu sa najprv začne konzervatívna liečba a až potom sa uvažuje o chirurgickom zákroku.

Liečba závisí od závažnosti príznakov, dĺžky ich trvania, výsledkov EMG, celkového zdravotného stavu a príčiny ochorenia. Ak je syndróm dôsledkom iného ochorenia, napríklad zlomeniny alebo zápalu, prvoradá je liečba tohto základného ochorenia.

Konzervatívna liečba

Úprava záťaže a odpočinok

Prvým krokom pri rehabilitácii karpálneho tunela môže byť obmedzenie alebo vyhýbanie sa pohybom a činnostiam, ktoré spôsobujú ďalší útlak stredového nervu v karpálnom tuneli.

Skúste zistiť, ktoré polohy, činnosti a cvičenia vedú k zvýšenej bolesti okamžite alebo až o deň neskôr. V ideálnom prípade sa snažte všetky informácie zapisovať do denníka a pokúste sa tieto činnosti a pozície dočasne obmedziť.

Bežne ide o činnosti, pri ktorých sa zápästie dostáva do maximálnej flexie alebo extenzie, ako sú napríklad kliky. Často môžu tento stav zhoršiť aj činnosti, ktoré si vyžadujú silný úchop, ako napríklad používanie náradia alebo ťahové cvičenia.

Hneď ako sú príznaky pod kontrolou a už sa nezhoršujú, odstupňovaný program aktivít môže pacientov opäť vystaviť týmto činnostiam.

Ortéza alebo dlaha

Imobilizácia, teda znehybnenie postihnutej končatiny pomocou špeciálnej ortézy na zápästie, pomáha uvoľniť tlak na stredový nerv a zmierniť príznaky ochorenia.

Ortéza môže znehybniť zápästie v neutrálnej polohe, obmedziť pohyb šliach a nervov cez karpálny tunel a pomôcť zväčšiť dostupný priestor v tuneli.

Zápästné ortézy sa zvyčajne nosia v noci. Čas nosenia sa môže upraviť na celodenné používanie, ak je používanie len v noci neúčinné pri kontrole príznakov.

Prehľad Cochrane ukázal, že pacienti, ktorí používajú ortézy, majú trikrát vyššiu pravdepodobnosť, že po 4 týždňoch zaznamenajú zlepšenie ako pacienti, ktorí ortézy nepoužívajú.

Lieky a injekčná liečba

Lieky na zmiernenie bolesti a zápalu sa môžu podávať celkovo alebo lokálne. Celkovo sa podávajú nesteroidné protizápalové lieky (NSAID), ktorých krátkodobé užívanie prináša úľavu od bolesti.

Užívanie liekov proti bolesti má len symptomatický efekt a spravidla pomáha najmä v ľahších prípadoch postihnutia. Liečbu liekmi musí zohľadniť lekár podľa celkového zdravotného stavu a ďalších užívaných liekov.

V závažnejších prípadoch, keď už bežné lieky od bolesti prestávajú účinkovať, môže byť odporúčaná injekcia lokálneho anestetika alebo kortikosteroidov priamo do karpálneho tunela na zmiernenie zápalu a opuchu.

Steroidná injekcia má veľmi silný protizápalový účinok a prispieva k zníženiu opuchu až na približne 3 mesiace. Po odznení jej účinku sa príznaky väčšinou vrátia späť.

Obstreky látkami analgetickej, anestetickej alebo steroidovej povahy sa uplatňujú nielen v diagnostike, ale aj v liečbe, no nezaručujú stopercentný úspech.

Fyzioterapia a manuálna terapia

Fyziatricko-rehabilitačné postupy a cvičenia odporúčané fyzioterapeutom posilňujú svaly, zlepšujú flexibilitu a môžu zmierniť tlak v oblasti karpálneho tunela.

Usmernenie zistilo slabé dôkazy podporujúce používanie manuálnych terapeutických zásahov od mobilizácie po techniky mäkkých tkanív a strečing.

Štúdia porovnávajúca manuálnu terapiu s chirurgickým zákrokom zistila podobnú účinnosť pri zlepšovaní funkcie, závažnosti symptómov a sily stisku na symptomatickej ruke u 25 žien s CTS.

Fyzioterapeut môže ukázať správne používanie kineziologického tejpu, ktorý zápästie zafixuje a môže priniesť úľavu od nadmerného tlaku. Odborníci však neodporúčajú lepenie kineziologickej pásky doma bez poučenia.

Mobilizácia stredového nervu

V súčasnosti existujú len rozporuplné dôkazy o použití neurodynamických mobilizácií pri liečbe mierneho až stredne ťažkého CTS.

Ak by ste chceli použiť mobilizáciu nervu medianus, má zmysel použiť najprv menej provokujúci posúvač v polohách ULNT1.

Reakciu pacienta treba hodnotiť počas liečby aj deň po nej, aby sa zistilo, či má z mobilizácie nervov prospech. Niektorí pacienti môžu hlásiť zvýšenú bolesť v deň po liečbe.

Ak sa príznaky zlepšia a pacient techniku znáša, možno prejsť na provokatívnejšiu techniku napínania nervov. Obe techniky môže vykonávať vyšetrujúci pasívne, ale aj pacient ako domáce cvičenie.

Naťahovanie lumbrikálnych svalov

Štúdia porovnávajúca štyri liečebné kombinácie ortéz a strečingu zistila, že všeobecná ortéza pri 0° flexii zápästia v kombinácii s lumbálnym strečingom bola účinná z hľadiska zlepšenia funkcie a zníženia postihnutia a symptómov po 4, 12 a 24 týždňoch.

Pri prvom naťahovaní lumbrikulov si pacient položí ruku na stehno dlaňou nadol s úplne ohnutými kĺbmi PIP a DIP. Potom zatlačí na MCP kĺby opačnou rukou, aby dosiahol úplnú extenziu v MCP kĺboch a úplnú flexiu v PIP a DIP kĺboch.

Druhý strečing je zameraný na flexor digitorum profundus. Pri tomto strečingu sa úplne roztiahnu MCP, PIP a DIP kĺby ťahaním zápästia opačnou rukou.

Každý úsek vykonávajte 7 sekúnd, 10-krát za sedenie a 6-krát za deň. Cvičenia však treba vykonávať opatrne a pri zhoršení príznakov ich prerušiť.

Ďalšie postupy

Príznaky môže zmierniť aj ultrazvuková terapia, akupunktúra alebo masáže. Ďalšie rehabilitačné metódy zahŕňajú tejpovanie, laser, magnetoterapiu, rázovú vlnu a iné postupy.

Vitamíny skupiny B a kyselina α-lipoová sa používajú pre ich pozitívny vplyv na periférne nervy, ale ich užívanie nenahrádza odstránenie príčiny útlaku nervu.

Na zmiernenie opuchu môžu pomôcť chladivé obklady. Pri akútnom podráždení je možné krátkodobo chladiť zápästie, pričom pri zhoršení príznakov treba vyhľadať odbornú pomoc.

Cvičenia pri syndróme karpálneho tunela

Pri syndróme karpálneho tunela je vhodné zaradiť do každodennej rutiny niektoré cvičenia, ktoré posilňujú svaly a zlepšujú flexibilitu v oblasti zápästia a rúk.

Pred začatím cvičenia je odporúčané konzultovať cvičebný plán so svojím fyzioterapeutom alebo rehabilitačným pracovníkom, pretože niektoré cvičenia môžu zhoršiť príznaky v závislosti od závažnosti syndrómu.

  • Jemne ohýbajte a naťahujte prsty.
  • Krúžte zápästiami v oboch smeroch.
  • Opakovane zatvárajte a otvárajte päste.
  • Jemne ohýbajte zápästie smerom hore a dole.
  • Predpažte, vytvorte päsť a potom roztvorte dlane s maximálnym natiahnutím prstov do strán.
  • Stláčajte mäkkú penovú alebo gumovú loptičku, ak tento pohyb nezhoršuje príznaky.
  • Naťahujte flexory a extenzory zápästia.
  • Podľa odporúčania fyzioterapeuta vykonávajte cvičenia s gumovými pásmi alebo malými činkami.

Je dôležité vnímať svoje telo a prestať, akonáhle sa objaví bolesť. Cvičenia majú predovšetkým posilniť svaly a zlepšiť flexibilitu, v žiadnom prípade by nemali príznaky zhoršovať.

Chirurgická liečba

Chirurgický zákrok sa zvažuje vtedy, ak sa ťažkosti neliečia, zhoršujú sa alebo ak konzervatívna liečba neprináša dostatočný efekt. Je indikovaný u všetkých pacientov s ťažkým stupňom postihnutia nervu.

Operácia sa odporúča aj pri pretrvávajúcom tŕpnutí, slabosti palca a úchopu alebo pri postupujúcom poškodzovaní nervu. Ak konzervatívna liečba v časovom horizonte 3-4 týždňov nie je dostatočne efektívna, neprináša dostatočnú úľavu alebo príznaky progredujú, lekár môže odporučiť chirurgický zákrok.

Jediným spôsobom, ako definitívne odstrániť útlak nervu v kanáli, je jeho operačná dekompresia. Cieľom je uvoľniť priestor tunela prerezaním priečneho karpálneho väzu.

Otvorená operácia

Chirurgický zákrok sa vykonáva ambulantne pri lokálnom znecitlivení buď otvorenou technikou alebo endoskopicky.

Pri otvorenej operácii operatér nareže priečny zápästný väz, čím sa uvoľnia štruktúry pod ním a najmä tlak na stredový nerv. Rana je potom uzavretá stehmi a ruka obviazaná.

Endoskopická operácia

Pri endoskopickom zákroku chirurg vykoná malé rezy, do jedného zavedie kameru a pomocou nej vidí vnútorné štruktúry karpálneho tunela na monitore. Potom zavedie do ďalšieho rezu špeciálne nástroje, ktorými nareže priečny väz a uvoľní tlak na stredový nerv.

Endoskopický zákrok trvá kratšie a môže viesť k menšej bolesti ako otvorená chirurgia v prvých dňoch alebo týždňoch po operácii. Vzhľadom na menšiu možnosť kontroly krvácania je však zaťažený väčším počtom pooperačných komplikácií v zmysle krvného výronu v mieste operačného zásahu.

Rekonvalescencia po operácii

Po chirurgickom výkone rýchlo dochádza k úprave prekrvenia nervu, čo sa prejavuje vymiznutím brnenia v prstoch, najmä v noci alebo v typických polohách ruky.

V priebehu približne mesiaca sa môže upravovať porucha citlivosti v ruke. Až neskôr, po 6 a viac mesiacoch, v rukách narastá sila a prinavracia sa zručnosť prstov a ruky.

Po operácii sa môžu objaviť bolesť, opuch či modriny, čo býva bežné. Úľavu môže priniesť liečba podľa odporúčania lekára a krátkodobé chladenie operačnej oblasti.

Približne po 14 dňoch sa odstraňujú stehy a v tom čase sa začína pozvoľný návrat k ľahkým aktivitám. Úplné uzdravenie a návrat k náročnejším činnostiam a športu môže trvať 4-6 týždňov, pričom úchop sa môže zlepšovať ešte niekoľko mesiacov.

Pri pokročilých neuropatiách sa ťažkosti po operácii aspoň zmiernia, ale regenerácia môže trvať dlhšie. Úspešnosť operatívneho riešenia je vyššia u neprofesionálneho SKT, pričom pacienti s diagnostikovaným profesionálnym SKT nemusia pociťovať také výrazné klinické zlepšenie.

Najčastejšou príčinou zlyhania operácie a návratu ťažkostí je zjazvenie vnútra karpálneho tunela. Tvorba jaziev je prirodzený proces hojenia rany prakticky po každom operačnom zákroku, ale u pacientov s vrodenou predispozíciou k tvorbe jaziev alebo pri nešetrnej operačnej technike môže byť príčinou návratu ťažkostí.

Prevencia syndrómu karpálneho tunelového syndrómu

Ergonómia pri práci s počítačom

Pri práci s počítačom pomáha udržiavať zápästie v čo najneutrálnejšej polohe, nastaviť myš a klávesnicu tak, aby ste sa „nelámali“ v zápästí, a pravidelne striedať polohy rúk.

Klávesnica a myš by mali byť umiestnené tak, aby pri písaní zostali ramená uvoľnené a zápästie v neutrálnej polohe. Vhodné je používať ergonomickú klávesnicu a myš.

Pri práci s počítačom nepretláčajte ruku príliš tvrdo do povrchu klávesnice alebo myši. Vyvarujte sa aj príliš silnému stlačeniu myši alebo pera a opieraniu zápästia o hrany stola.

Mikropauzy a striedanie činností

Robte pravidelné prestávky pri práci s počítačom, počas ktorých rozcvičte prsty a ruky. Najväčší rozdiel robia krátke mikropauzy počas dňa, uvoľnenie prstov a zápästia a zníženie dlhého držania jednej polohy.

Ak sa opakovaným pohybom nemôžete úplne vyhnúť, zaraďujte pauzy, meňte pravidelne ruky a čas strávený touto činnosťou zvyšujte postupne.

Vibrácie, chlad a šport

Pri zvýšenej expozícii vibrácií možno používať antivibračné rukavice. Pri práci vonku v chladnom počasí používajte rukavice, pretože chlad môže zhoršovať nepríjemné pocity v rukách.

K preťaženiu zápästia môže dôjsť pri športoch ako tenis, bedminton, golf, volejbal či hádzaná. Pri športovej aktivite používajte v prípade nutnosti športové tejpy a bandáže.

Ak už máte príznaky syndrómu karpálneho tunela, vyhýbajte sa činnostiam, ktoré vyžadujú dlhé statické alebo silové úchopy a pri ktorých sa ťažkosti zhoršujú.

Poloha zápästia počas spánku

Ak pri spaní ohýbate zápästie alebo sa často budíte s pocitmi mravčenia či necitlivosti v ruke, môžete vyskúšať bandáž, ktorá pomôže udržať zápästie v neutrálnej polohe.

Nemali by ste spať zastrčením rúk pod telo. Zápästná ortéza sa často používa večer pred spaním.

Čo môže zhoršiť stav

  • dlhé opakované úchopy;
  • práca s vibračnými nástrojmi;
  • dlhodobé ohnutie alebo vystretie zápästia;
  • silné stláčanie myši, pera alebo náradia;
  • kliky a iné cvičenia s výraznou extenziou zápästia;
  • ťahové cvičenia so silným úchopom;
  • spánok s ohnutým zápästím alebo rukami pod telom;
  • cvičenia, ktoré vyvolávajú bolesť alebo zhoršenie príznakov na ďalší deň.

Prevencia nie je o jednej dokonalej technike, ale o tom, aby sa zápästie nedostávalo do dlhodobého preťaženia. Pri prvých príznakoch je vhodné vyhľadať odborné vyšetrenie, pretože včasná diagnostika môže zabrániť trvalému poškodeniu nervov a svalov.

tags: #zepter #karpalny #nerv