Schéma ľudského mozgu: časti, štruktúra a funkcie

Ľudský mozog je základnou riadiacou jednotkou ľudského tela a nášho duševného života. Mozog spoločne s miechou tvorí centrálnu nervovú sústavu. V štruktúrach mozgu sa riadia rôzne životne dôležité procesy, napríklad dýchanie a srdcová činnosť.

V zásade existujú tri časti mozgu: koncový mozog, medzimozog a mozgový kmeň - každá z nich sa líši nielen štruktúrou, ale aj funkciou. Všeobecne možno rozlíšiť štyri hlavné časti mozgu: mozog, medzimozog, mozgový kmeň a mozoček.

Základná charakteristika ľudského mozgu

Mozog, alebo správnejšie povedané mozgovňa, je jedným z najdôležitejších a najzložitejších ľudských orgánov. V latinčine sa označuje ako „encephalon“, čo je slovo odvodené z gréckych slov en, čo znamená „vnútri“ a kephalos, čo v preklade znamená „hlava“.

Ľudský mozog nás odlišuje od iných živočíchov. Dáva nám schopnosť myslieť, komunikovať, učiť sa, pamätať si. Je sídlom ľudských citov, umeleckých schopností.

Ľudský mozog váži asi 1,5 kg, teda zhruba 2 % celkovej hmotnosti ľudského tela. Mozog dospelého človeka váži asi 1,5 kg, má výrazný zvrásnený povrch a obsahuje asi 10 miliárd nervových buniek.

Mozgy jednotlivých ľudí sa môžu líšiť v parametroch, ako je hmotnosť alebo objem. Všeobecne sa však odhaduje, že priemerná hmotnosť ľudského mozgu sa pohybuje od 1 200 do 1 400 gramov, zatiaľ čo jeho priemerný objem sa líši podľa pohlavia - ženský mozog obvykle dosahuje asi 1 100 cm3, objem tohto orgánu u mužov je obvykle okolo 1 250 cm3.

Mozog však nemá takú hmotnosť, keď sa človek narodí - u dojčaťa je priemerná hmotnosť mozgu okolo 300 g. Je teda úplne jasné, že vývoj mozgu prebieha nielen v prenatálnom období, ale aj po narodení človeka.

Ľudské bytosti nemajú absolútne najväčší mozog - toto prvenstvo patrí slonom a veľrybám. Ľudský mozog je však najväčší relatívne - teda v pomere k veľkosti tela.

Teoreticky by sa mohlo zdať, že čím väčší mozog človek má, tým väčšia je jeho inteligencia. Hoci sa názory na túto tému rôznia, prevláda názor, že medzi hmotnosťou alebo objemom mozgu a inteligenciou nie je žiadna súvislosť.

Vonkajší vzhľad a zloženie mozgu

Na prvý pohľad pripomína vlašský orech. Mozog je extrémne komplexná štruktúra, v ktorej neustále vzniká obrovské množstvo elektrických výbojov.

Ak ste niekedy videli mozog vystavený v prírodovednom múzeu, možno vás prekvapia aj informácie, že ako taký nemá vzhľadom na vysoký obsah tukov a vody príliš pevnú štruktúru. Prirovnať by sme ho mohli k želatíne či aspiku!

Ak by naše mozgy disponovali tabuľkou zloženia, možno by vás zaskočila informácia, že hmotu mozgu tvorí zo 60 percent tuk. Zvyšných 40 percent sa delí na vodu, bielkoviny, sacharidy a soli.

Mozog v tele obsahuje asi 80 % vody (preto je citlivý na dehydratáciu), 12 % tuku a 8 % bielkovín. Naopak by sme v mozgu nenašli žiadne svaly.

Mozog je energeticky náročný. Potrebuje neustály prísun energie, nevie si ju ukladať do zásoby. Zdrojom energie pre mozog je glukóza, za deň jej spotrebuje asi 115 gramov.

Mozog je orgán s najväčšou spotrebou kyslíka. Spotrebuje jednu tretinu kyslíka, ktorý dokážeme prijať.

Hemisféry mozgu a kalózne teleso

Vonkajší obrázok mozgu nám ukáže, že mozog je rozdelený na dve polovice, ktoré nazývame hemisférami. Existuje teda hemisféra pravá a hemisféra ľavá.

V lekárskej terminológii označuje mozog, teda cerebrum, najväčšiu časť celého mozgu, ktorá sa skladá z dvoch mozgových hemisfér. Sú od seba oddelené pozdĺžnou štrbinou, ale to neznamená, že mozgové hemisféry nie sú vo vzájomnom kontakte - spojenie medzi nimi zaisťujú nervové vlákna umiestnené vo veľkej nervovej trubici, známej tiež ako corpus callosum.

Tieto hemisféry však neexistujú každá zvlášť, ale sú spojené zložitou neurónovou sieťou, ktorá prevádza informácie z jednej polovice mozgu do druhej. Takže obe hemisféry spolu čulo komunikujú.

Teoreticky sú mozgové hemisféry na prvý pohľad postavené symetricky, funkčne je však u človeka jedna z mozgových hemisfér obvykle dominantná. Mozgové hemisféry tak možno považovať za párový orgán, pričom každá z nich má na starosti trochu iné oblasti.

Nielenže ovládajú opačnú stranu tela, teda pravá hemisféra ľavú a ľavá hemisféra pravú, ale každému z nich sú pripisované trochu iné zručnosti a schopnosti.

Zároveň je na mieste dodať, že obe hemisféry je potrebné vnímať ako dve polovice jedného celku. Pre správne fungovanie mozgu je absolútne nevyhnutná komunikácia medzi oboma hemisférami.

Neskoršie výskumy však túto predstavu vyvrátili a ponúkli dôkazy, že mozog funguje ako celok a nie je rozdelený hemisférami v takomto slova zmysle. Obe hemisféry spolu úzko spolupracujú a môžu v prípade potreby preberať funkcie tej druhej.

Šedá a biela hmota mozgová

Pri vonkajšom ohliadka mozgu si tiež všimneme, že mozog vyzerá akosi „pokrčený“, je plný rýh a závitov. Práve tieto ryhy a závity zväčšujú vonkajšiu plochu mozgovej kôry.

Povrch mozgu je značne zvlnený, čo umožňuje, aby sa na rovnakom povrchu nachádzalo oveľa viac nervových buniek, než keby bola táto časť mozgu úplne hladká.

Vonkajšiu časť mozgových hemisfér tvorí mozgová kôra, tvorená šedou hmotou, v ktorej sú umiestnené telá nervových buniek, teda neuróny. Pod šedou hmotou sa zase nachádza biela hmota, ktorú tvoria vlákna, teda axóny nervových buniek.

„Šedá kôra mozgová“ je naozaj mozgová kôra a má skutočne našedlú farbu. Je to spôsobené tým, že je tvorená prevažne telami nervových buniek - neurónov, ktoré majú šedú farbu.

Z týchto mozgových buniek potom vybiehajú do vnútorných mozgových štruktúr nervové vlákna, ktoré sú väčšinou obalené myelínom. Ten je naopak biely, preto je mozog vo vnútornej štruktúre prevažne práve biely.

Šedú hmotu vytvárajú telá nervových buniek čiže neuróny, biela hmota predstavuje nervové vlákna čiže axóny, sfarbené nabielo izolačnou myelínovou pošvou.

V mieche je šedá hmota vnútri a biela na povrchu, v mozgu je šedá hmota na vonkajšej strane. Biela hmota mozgová prepája jednotlivé časti mozgu a obsahuje vysoký podiel myelinizovaných nervových vlákien.

Mozgová kôra a mozgové laloky

Práve šedá mozgová kôra je sídlom vôľou riadených kognitívnych, teda poznávacích procesov. Mozgová kôra tvorí asi 2/3 z celej mozgovej hmoty.

Leží nad ostatnými mozgovými štruktúrami, je to teda tá časť mozgu, ktorú vidíme, keď sa naň pozeráme. Plní mnoho dôležitých funkcií.

Zodpovedá za myslenie, umožňuje nám porozumieť jazyku a aktívne ho používať, vytvárať predstavy, prijíma zmyslové podnety a posiela odpovede na ne späť ku častiam tela, ktoré na ne reagujú.

V mozgových hemisférach je možné rozlíšiť rohy a štrbiny. Obe mozgové hemisféry možno tiež rozdeliť na laloky.

Smerom spredu dozadu sú uvedené nasledujúce mozgové laloky:

• čelný lalok,
• temenný lalok,
• spánkový lalok,
• tylový lalok,
• okrajový, známy aj ako limbický lalok.

Je tvorená 4 lalokmi - čelovým, spánkovým, temenným a záhlavným. Každý z nich sa nachádza v ľavej aj pravej mozgovej hemisfére.

V čelnom laloku sa nachádzajú napríklad štruktúry zodpovedné za motorické činnosti, ale aj štruktúry súvisiace s prežívaním emócií. Temenný lalok je predovšetkým časť mozgu, kam prichádzajú rôzne zmyslové podnety z celého tela a kde sú následne analyzované.

Funkciou spánkového laloku je analyzovať sluchové, ale aj čuchové podnety. Naproti tomu je známe, že v tylovom laloku prebieha analýza podnetov prichádzajúcich zo zrakového orgánu.

Hlavné anatomické časti mozgu

Ak by sme sa na mozog pozreli z anatomického hľadiska, rozdeliť ho možno na tri hlavné časti - koncový mozog, predný mozog a zadný mozog. Do tohto zoznamu môže byť zaradený aj mozoček, Varolov most, predĺžená miecha a už spomínaný medzimozog.

Nebudeme však dnes veci zbytočne komplikovať; poďme sa postupne pozrieť na tri základné anatomické štruktúry, teda predný mozog, stredný mozog a zadný mozog.

Predný mozog

Predný mozog sa ako taký skladá z koncového mozgu a medzimozgu. Obe z týchto hlavných štruktúr, teda koncový mozog a medzimozog, sa ďalej delia na ďalšie funkčné aj morfologicky odlišné časti.

Zatiaľ čo medzimozog sa skladá z epitalamu, thalamu, metatalamu, subtalamu a hypotalamu, koncový mozog ďalej delíme na dve hemisféry spojené kalóznym telesom.

Predný mozog, poprípade medzimozog a jeho časti, je zodpovedný napríklad za prenos motorických a senzorických, teda zmyslových, signálov či produkciu hormónov.

Naopak koncový mozog, ktorý tvorí najväčšiu časť centrálnej mozgovej sústavy, umožňuje ako zmyslové vnímanie a pohyb, tak myslenie.

Medzimozog

Medzimozog, teda diencephalon, je časť mozgu, ktorá leží pod mozgovými hemisférami. Skladá sa z talamu, hypotalamu, nervovej časti hypofýzy a epifýzy.

Talamus je centrum, do ktorého sa dostávajú rôzne nervové impulzy predtým, než sa dostanú do mozgovej kôry.

Talamus, v podobe dvojčiat vajíčok šedej hmoty, uložených na vyvýšenom mieste nad vrcholom mozgového kmeňa, funguje ako retranslačná stanica.

Vďaka spojeniu s veľkým množstvom informačných kanálov prenáša signály z hlavných senzorických systémov, mozgových hemisfér, mozočka a retikulárnych formácií.

Tieto vstupy sa integrujú v talame, takže z neho už vychádzajú výstupné informácie, neporovnateľne komplexnejšie a zložitejšie.

Hypotalamus, hypofýza a epifýza

Hypotalamus je veľmi dôležitým orgánom pre funkciu endokrinného systému, vylučuje množstvo hormónov, ktoré okrem iného riadia činnosť hypofýzy. Okrem toho táto časť mozgu kontroluje telesnú teplotu a podieľa sa na javoch súvisiacich s výživou alebo reprodukciou.

Hypotalamos, teda podlôžko, veľký len ako necht palca a vybavený mimoriadne bohatým krvným zásobením, je najvýznamnejším regulátorom organizmu. Udržuje stálu vnútornú telesnú teplotu i rovnováhu tekutín.

Drobné receptory tu merajú množstvo glukózy a soli v krvi a navodzujú pocit hladu či smädu v prípade, že hladiny klesajú.

Prostredníctvom bezprostredne susediacej hypofýzy - endokrinnej žľazy o veľkosti hrášku - hypotalamus organizuje i uvoľňovanie hormónov, ktoré ovplyvňujú ľudský rast i sexuálny život.

Hypotalamus iniciuje aj stresovú reakciu v podobe prípravy na boj či útek, pretože - opäť prostredníctvom hypofýzy - vysiela chemické signály do nadobličiek.

Nervová časť hypofýzy je zásobárňou hormónov, ktoré produkuje hypotalamus: oxytocínu a vazopresínu.

Šišinka mozgová zase funguje ako regulátor ľudského denného rytmu, pretože vylučuje melatonín. V zadnej časti vystupuje z hornej steny tretej komory ďalšia hrášku podobná žľaza - šuškovité teliesko.

Prv bola považovaná za zakrpatené „tretie oko“, pretože veľmi pravdepodobne tvorí svetlocitlivé biologické hodiny, ktoré regulujú aj aktivitu pohlavných žliaz.

Stredný mozog

Aj keď je stredný mozog najmenší z troch hlavných sekcií mozgu, pochváliť sa môže zaujímavým prvenstvom - ako súčasť mozgového kmeňa ho možno spolu s predĺženou miechou označiť za fylogeneticky najstaršiu časť mozgu.

Nebude tak asi žiadnym prekvapením, že do jeho „kompetencií“ spadajú predovšetkým vrodené, teda nepodmienené, reflexy.

Nad Varolovým mostom spočíva stredný mozog, posledných 2,5 cm mozgového kmeňa. Kým sa vyvinul veľký mozog, zodpovedala práve táto mozgová oblasť za vyššie funkcie, ako je napríklad spracovanie zrakových a sluchových vnemov.

Niektoré dôkazy dávnejšieho významného postavenia sú však dodnes zrejmé v štyroch hrbolčekoch, ktoré fungujú ako retranslačné stanice nervových impulzov zrakových a sluchových nervov.

Každá z dvoch stopiek spájajúcich mozgový kmeň s hemisférami veľkého mozgu obsahuje tmavú kôru, tvorenú bunkovou hmotou a sfarbenú pigmentom melanínom. Je to tzv. substantia nigra, materská loď biochemicky účinnej látky dopamínu, ktorá bráni svalovej stuhnutosti a trasu.

Zadný mozog

Zadný mozog sa skladá zo spomínanej predĺženej miechy, mozočku a Varolovho mosta. Podobne ako stredný mozog je aj zadný mozog súčasťou mozgového kmeňa a patrí tak k najstarším štruktúram ľudského mozgu.

Ovláda funkcie nevyhnutné pre prežitie, ako je tlkot srdca, dýchanie, prehĺtanie, spánok či cirkadiánny rytmus.

Mozgový kmeň

V mozgovom kmeni, teda truncus cerebri, sa obvykle rozlišujú tri elementy: stredný mozog, most a predĺžená miecha.

Mozgový kmeň je štruktúra, ktorá riadi predovšetkým základné životné funkcie: nachádzajú sa tu centrá riadiace dýchanie, činnosť srdca alebo krvný tlak.

V mozgovom kmeni sa nachádza aj retikulárna formácia, spojená s udržiavaním stavu vedomia, a jadrá jednotlivých lebečných nervov.

Predĺžená miecha

V oblasti spojenia miechy s mozgovým kmeňom je umiestnená tzv. predĺžená miecha. Tento približne 3 cm pruh fibrózneho tkaniva na začiatku mozgového kmeňa vytvára reflexné centrum celého organizmu a miesto určujúce naše prežitie.

Tu sa nachádzajú drobné zhluky šedej mozgovej hmoty, ktoré kontrolujú a riadia dýchanie, srdcovú frekvenciu, krvný tlak aj pohyby tráviaceho systému.

Z predĺženej miechy vychádzajú takisto vôľou neriadené pokyny na hltanie, kýchanie či kašeľ.

Mozgový kmeň, a vlastne jeho najvzdialenejšia časť, predĺžená miecha, sa neskôr vyvíja v miechu, ktorá ústi do chrbtice.

Prekríženie nervových dráh

Predĺženou miechou prechádzajú 2 silné zväzky nervových vlákien, nazývané pyramídy, ktoré spájajú mozog so svalmi končatín.

V mieste nazývanom dekusácia, ktoré má tvar písmena X, sa tieto pyramídy križujú a väčšina nervových vlákien tu prechádza z jednej strany na druhú.

Vzhľadom na to ľavá strana mozgu kontroluje pravú stranu tela a naopak.

Z predĺženej miechy a priľahlých oblastí nad prekrížením odstupuje 12 párov mozgových nervov, ktoré slúžia senzorickým aj motorickým potrebám hlavy, krku, hrudníka a brucha.

Varolov most

Nad predĺženou miechou sa klenie akýsi val, tvarom podobný mostu. Prvý ho opísal profesor anatómie a chirurgie v Bologni Constanzo Varolio, nazýva sa Varolov most.

Je to asi 2,5 cm široký prúžok bielej hmoty, ktorý svojou funkciou aj vzhľadom spája veľký mozog v prednom mozgu s mozočkom zadného mozgu.

Z mosta vystupuje 1/3 uvedených mozgových nervov vrátane toho najväčšieho - trojklanného. Po odstupe z Varolovho mosta sa rozdeľuje na 3 vetvy, ktorých vlákna zasahujú do čeľustí, tváre a vlasatej časti hlavy.

Vo Varolovom moste je umiestnený aj malý kúsok šedej mozgovej hmoty, kontrolujúci žľazy, ktoré produkujú sliny a slzy.

Retikulárna formácia a bdelosť

V tkanive mosta i predĺženej mieche sú roztrúsené a do stredného mozgu vystupujú oblasti tesne spájajúce šedú a bielu hmotu a vytvárajúce tzv. retikulárne, teda sieťové, útvary.

V obdobiach bdelého stavu fungujú nepretržite a tvoria impulzy, udržujúce nás bdelých a pri vedomí. Ak tieto impulzy slabnú, zaspávame.

Ak sú retikulárne útvary poškodené, potom môže dôjsť k stavom bezvedomia alebo dokonca ku kóme.

Retikulárne útvary v našom mozgu triedia milióny nervových impulzov, prichádzajúcich sekundu čo sekundu do mozgu, a oddeľujú dôležité od nepodstatných.

Odborníci tento mechanizmus nazývajú retikulárnym aktivizačným systémom a označujú skratkou RAS. Nervové impulzy, ktoré naliehavo vyžadujú našu pozornosť, napríklad zápach dymu, ktorý môže signalizovať nebezpečný požiar, RAS okamžite detekuje a vysiela ich ďalej do mozgu, aby mohla byť spustená okamžitá akcia.

Tento mechanizmus funguje aj v opačnom smere. Naše vedomie mu totiž môže prikázať, aby blokoval všetko ostatné a sústredil sa len a jedine na určitú aktivitu, ktorá takéto najvyššie sústredenie vyžaduje.

RAS reguluje aj proces tzv. zvykania. Nezvyčajné vnemy spôsobia, že RAS okamžite vyhlási poplach. Len čo je predtým neznámy zvuk identifikovaný, mozog privedie RAS k tomu, aby poplachovú akciu zastavil.

Mozoček

Mozoček, teda cerebellum, je druhou najväčšou časťou celého mozgu. Rovnako ako v mozgu sa aj v mozočku rozlišujú dve hemisféry, ktoré sú navzájom prepojené mozočkovým červom.

K Varolovmu mostu je pripojený a dozadu z neho vystupuje mozoček, ktorý tvorí približne osminu celkovej hmotnosti mozgu.

Jeho dva laloky sú si podobné a mimoriadne silne zbrázdené - veľkým počtom hlbokých rýh je pokrytých asi 85 % ich povrchu.

V každej mozočkovej hemisfére je možné rozlíšiť tri laloky: predný, kľučkový a zadný.

Funkciou mozočku je riadiť pohybové aktivity tela. Práve mozoček je zodpovedný za plynulosť a presnosť pohybov.

V spolupráci s orgánmi rovnováhy vo vnútornom uchu kontroluje mozoček nielen našu telesnú polohu a postavenie, ale aj každý náš pohyb.

Okrem toho sa táto časť mozočku podieľa na udržiavaní rovnováhy a správneho svalového napätia. Mozoček si každý pohyb zapamätá a dovolí ho kedykoľvek zopakovať bez akéhokoľvek významnejšieho vedomého úsilia.

Takisto ovplyvňuje vnímanie a prežívanie radosti a strachu.

Rez oboma lalokmi mozočka ukazuje štruktúru podobnú hustým, vedľa seba naukladaným listom. Anatómovia ich pomenovali strom života.

Kôru mozočka tvorí šedá hmota, a to v podobe troch oddelených vrstiev. Dôležitú strednú vrstvu pritom zapĺňajú tzv. Purkyňove bunky, ktoré patria k najväčším a najzložitejším v ľudskom tele vôbec.

Každá sa môže spojiť so stotisíckami iných, čo je najväčší počet spojení zo všetkých mozgových buniek, a takáto organizácia je potrebná pre presné riadenie svalov.

Medzi oboma lalokmi mozočka sa tiahne drobná štruktúra podobná červíkovi, a preto sa nazýva „červ“. Z nej vystupujú tri páry zväzkov nervových vlákien známych ako pedunkuly čiže stopky.

Ich úlohou je prenášať prichádzajúce, čiže aferentné, impulzy do malého mozgu. Horné stopky zasa prenášajú výstupné, čiže eferentné, impulzy do červeného jadra stredného mozgu a prostredníctvom talamu aj do veľkého mozgu.

Limbický systém, emócie a pamäť

Limbický systém sa všeobecne neuvádza ako jedna z anatomických častí mozgu. Zahŕňa prvky centrálnej nervovej sústavy patriace do rôznych častí mozgu.

• mamilárne telesá,
• amygdala,
• hipokampus,
• talamus,
• kalózne teleso.

Limbický systém však stojí za zmienku z toho dôvodu, že je považovaný za centrum spojené s procesmi, ako sú emócie, pamäť alebo motivácia, a navyše súvisí s činnosťou autonómneho nervového systému.

Spoločne s niektorými časťami veľkého mozgu s dráhami spojenými s čuchovými orgánmi tvorí medzimozog tzv. limbický systém - najprimitívnejšiu časť predného mozgu - sídlo ľudských vášní aj základných živočíšnych pudov.

Limbický čiže rovnovážny systém je skrytý pod záhybmi mozgových hemisfér a tiež sa nazýva „emočný mozog“.

Dokáže totiž udržať rovnováhu medzi odporom a príjemnými pocitmi, medzi strachom a žiadostivosťou. Okrem toho sa stará aj o naše každodenné želania a potreby, je to akési centrum nášho inštinktívneho a emočného správania.

Nervové bunky systému prepájajú miliardy dráh, ktoré rozvádzajú nielen signály extrémnej hrôzy či nadšenia, ale aj to, kedy sa potiť a kedy sa triasť, alebo čo si zapamätať a čo vypustiť z hlavy.

Amygdala a hipokampus

Nad hypotalamom leží amygdala, čiže mandľa, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou modifikuje aj tie najprudšie vášne a agresiu tak, aby zodpovedali premenlivým okolnostiam a spolužitiu s okolím.

Hipokampus je zodpovedný za analýzu priestorových informácií. Ten transformuje informácie novododávané jednotlivými zmyslami s už prežitými a uloženými skúsenosťami.

Komorový systém a mozgovomiechový mok

Mozgovomiešny mok sa v lebke nachádza nielen v subarachnoidálnom priestore, ale aj v komorovom systéme. Tento zložitý systém sa skladá z niekoľkých častí a jeho správna štruktúra a funkcie zaisťujú správnu cirkuláciu mozgovomiechového moku v mozgu.

Komorový systém mozgu sa v podstate skladá zo štyroch častí:

• dve postranné komory - ventriculi laterales,
• III. komora - ventriculus tertius,
• IV. komora - ventriculus quartus.

V týchto štruktúrach sa nachádzajú cievnaté pletene, ktoré produkujú cerebrospinálny mok. V každej mozgovej hemisfére sa nachádza jedna postranná komora.

Majú špecifické otvory, Monrove otvory, ktoré zaisťujú spojenie medzi postrannými komorami a treťou komorou, ktorá sa nachádza v medzimozgu.

Z tretej komory vedie cez stredný mozog prívod vody do mozgu, Sylviov prívod vody, ktorý končí vo štvrtej komore. Nachádza sa medzi mozočkom a mozgovým kmeňom.

IV. komora má tri otvory, ktorými sa cerebrospinálny mok dostáva do subarachnoidálneho priestoru.

Ochranné obaly mozgu

Mozog je chránený pred vonkajším prostredím lebkou, ale pod kosťami sa nachádzajú ďalšie mozgové obaly. Jedná sa o mozgové plienky, ktoré sú troch typov.

Najneskorší z nich, priliehajúci k lebke, je dura. Pod ňou sa nachádza arachnoidálna membrána, zatiaľ čo najnižšie, priamo pri mozgu, je mäkká membrána.

Medzi arachnoidálnou membránou a mäkkou membránou sa rozprestiera subarachnoidálny priestor, ktorý obsahuje mozgovomiechový mok, teda CSF, ktorý tiež chráni mozog.

Mozgové tkanivo chráni pred vonkajšími nárazmi a poškodeniami silná a odolná kupola lebky. Vnútri lebečnej dutiny je potom ďalšia ochranná vrstva, vystielajúca priestor tlmivo pôsobiacim mozgovomiechovým mokom.

Mozog je zároveň krehký i chúlostivý, ale aj pružný a prispôsobivý, schopný regenerácie. Na jednej strane je možné bez zrejmých negatívnych následkov odobrať aj jeho značne veľkú časť, na druhej však môže hoci len malé poškodenie spôsobiť aj úplnú stratu dôležitých duševných i telesných funkcií alebo i smrť.

Cievne zásobenie mozgu

Krv bohatá na kyslík sa do mozgu dostáva vnútornými krčnými tepnami a vertebrálnymi tepnami.

Vetvy týchto ciev tvoria tzv. Willisov arteriálny kruh, z ktorého sa rozbiehajú priame cievy do jednotlivých častí mozgu.

Žilovým systémom je z mozgu odvádzaná žilová krv zbavená kyslíka. Rozlišujú sa povrchové a hlboké mozgové žily, ktoré nakoniec ústia do mozgových dutín, z ktorých sa vlievajú do vnútornej krčnej žily.

Nervové bunky a prenos informácií

Zložitá je nielen makroskopická štruktúra mozgu, ale aj to, čo voľným okom vidieť nemožno, teda mikroskopická štruktúra tejto časti centrálnej nervovej sústavy.

O zložitosti bunkového zloženia mozgu svedčí napríklad počet buniek, ktoré sa v tejto časti ľudského tela nachádzajú: odhaduje sa, že len v mozgu sa nachádza až takmer 100 miliárd neurónov, ku ktorým treba pripočítať podobný počet buniek neuronálnych.

Okrem nervových buniek obsahuje mozog aj rôzne gliové bunky:

• astrocyty,
• oligodendrocyty,
• ependymálne bunky,
• mikroglie.

„Komunikácia“ mozgových hemisfér a prenášanie informácií v mozgu a celej nervovej sústave sa deje pomocou obrovského množstva elektrických signálov medzi jednotlivými neurónmi.

Jedna mozgová bunka môže byť spojená s až desiatkami tisícov ďalších. Neuróny dokážu vysielať a prijímať elektrochemické signály a predstavujú tak pomyselné drôty v supervýkonnom počítači, ktorým je náš mozog.

Neurón sa skladá z dvoch hlavných častí:

• tela neurónu, teda soma, kde je uložené jadro,
• výbežkov neurónu, teda krátkych dendritov a dlhých axónov.

Neuróny v našom tele majú rôzne veľkosti - zatiaľ čo v končatinách môžu byť výbežky dlhé niekoľko desiatok centimetrov, v mozgu mnohokrát dosahujú iba niekoľko milimetrov.

Líšiť sa však môžu aj svojim tvarom, ktorý sa odvíja od ich funkcie. Na základe toho ich možno klasifikovať do troch skupín:

• senzorické neuróny, teda aferentné, privádzajú informáciu z periférií do CNS,
• motorické neuróny, teda eferentné, vedú povelový vzruch z CNS do svalov, kože a žliaz,
• interneuróny spájajú neuróny v rámci mozgu a miechy.

Reflexy a nervový prenos

Najjednoduchším príkladom, ako funguje nervový prenos, sú naše reflexy. Iste poznáte napríklad test patelárneho reflexu, keď ťuknutie pod koleno vyvolá stiahnutie svalu a reflexívne vykopnutie nohy.

Z hľadiska nervovej sústavy dôjde najprv k prenosu signálu do mozgu prostredníctvom senzorických neurónov. Mozog, prípadne miecha následne vyšle motorickými neurónmi povel na stiahnutie svalu.

Podobných reflexov máme hneď niekoľko; čím je úkon komplikovanejší, tým je komplexnejšia cesta vzruchov neurónmi a zároveň sa zvyšuje aj zapojenie mozgu na úkor predĺženej miechy.

Ako mozog riadi telo

Mozog je centrom celého organizmu, kontroluje a riadi každú našu myšlienku a pohyb. Do mozgu prichádzajú senzorickými nervami informácie zo všetkých častí tela, tu sa integrujú s priamymi vstupmi senzorických orgánov, ktoré informujú o rôznych stránkach vonkajšieho života.

Len čo mozog tieto informácie zanalyzuje a zhodnotí, prijme potrebné rozhodnutie a informácie o ňom spolu s príkazmi k potrebnej aktivite vysiela motorickými nervami do svalov.

Nie všetky aktivity sú vedomé a riadené našou vôľou, mozog však kontroluje aj automatické procesy, ako napríklad dýchanie, srdcový rytmus a trávenie.

Pred vykonaním činnosti sa v mozgu aktivuje rad rôznych centier, ktoré majú zabezpečiť, aby telo vykonalo plánovanú činnosť správnym spôsobom.

Mozog neustále spracováva a vyhodnocuje obrovské množstvo informácií. Či už ide o poznatky z vonkajšieho sveta, teda zmysly a vnímanie, alebo vnútorného sveta, teda zabezpečovanie správnej funkcie orgánov a spracovávanie prijatých informácií.

Mozog je zodpovedný za celý rad životne dôležitých procesov, ako napríklad dýchanie, telesnú teplotu, tlkot srdca, krvný tlak, prijímanie informácií z okolia, pohyb, myslenie, snívanie, orientáciu v priestore a prežívanie emócií.

Ochrana a fungovanie mozgu

Mozog necíti bolesť. Nie sú v ňom receptory bolesti. Pokiaľ máte migrénu či vás bolí hlava, v skutočnosti bolesť nevychádza z mozgu, ale z mozgových obalov.

Mozog sa nikdy nevypne, nezastaví sa ani počas spánku. Mozog je v noci oveľa aktívnejší ako vo dne. Spracováva informácie a spomienky získané cez deň a ukladá ich do dlhodobej pamäti.

Ľudský mozog je jediný objekt, ktorý dokáže premýšľať sám o sebe. Mozog je poháňaný elektrickým prúdom. Produkuje ho toľko, že by sme s jeho pomocou dokázali rozsvietiť 25-wattovú žiarovku!

Aj keď sa tak na prvý pohľad nemusí zdať, naše oči sú súčasťou mozgu a sú s ním priamo spojené. Mozog má zo všetkých orgánov najvyššiu teplotu, a to až o 2,5 stupňa Celzia vyššiu ako zvyšok tela.

Za druhý mozog sú často označované naše črevá. Tzv. enterický autonómny nervový systém tráviacej sústavy funguje nezávisle od mozgu, zároveň s ním však veľmi intenzívne komunikuje.

Ako podporovať zdravie mozgu

Hoci mozog, rovnako ako zvyšok nášho tela, starne, môžeme jeho zdravie vedome podporiť a znížiť aj riziko rozvoja neurodegeneratívnych ochorení či napríklad zhoršenia pamäti a ďalších kognitívnych funkcií.

Dostatočný spánok

Prvým krokom k zdravému mozgu je predovšetkým dostatočný a kvalitný spánok. Počas noci sa totiž regeneruje nielen naše telo, ale aj mozog.

Podľa odborníkov dochádza pri spánku k spracovaniu a ukladaniu spomienok, zážitkov či traumy, ktoré sme predchádzajúci deň prežili.

Podmienkou je však neprerušovaný spánok po dobu aspoň šiestich hodín, počas ktorého môžu prebehnúť všetky spánkové cykly a fázy.

Vyvážená strava a dostatok tekutín

V druhom rade by sme nemali zabúdať na zdravú a vyváženú stravu. Mozog pre svoju činnosť spotrebuje až 20 percent všetkej energie, a je tak nevyhnutné ho zásobovať živinami.

Kľúčovým prvkom pre zdravie mozgu sú predovšetkým omega 3 mastné kyseliny, ktoré nájdeme predovšetkým v rybách či napríklad v olivovom oleji.

Odborníci na výživu tak odporúčajú najmä stredomorskú kuchyňu, ktorá je známa svojím priaznivým vplyvom na zdravie nielen mozgu, ale celého tela.

Vhodným príkladom je stredomorská strava zahŕňajúca zeleninu, ovocie, olivový olej, obilniny, chlieb, strukoviny, ryby, vajíčka, mliečne výrobky a mäso.

Dôležité je redukovať príjem alkoholu. Vitamíny skupiny B sú dopingom pre celý nervový systém.

Dostatok tekutín zabezpečuje, že je mozog dostatočne prekrvený a nervové bunky navzájom dobre komunikujú.

Pravidelný pohyb a zdravé cievy

Zabúdať by sme nemali ani na pravidelný pohyb - ako ukazuje množstvo štúdií, ľudia pravidelne vystavení fyzickej aktivite majú nižšie riziko rozvoja Alzheimerovej choroby a ďalších neurodegeneratívnych ochorení.

Nie je potrebné sa venovať vrcholovému športu. Vášmu zdraviu prospeje svižnejšia prechádzka, plávanie, beh či napríklad jazda na bicykli.

Pohyb tiež podporuje váš kardiovaskulárny systém, bez ktorého nemôže mozog správne fungovať. Okrem pravidelnej fyzickej aktivity je vhodné tiež venovať pozornosť cholesterolu, krvnému cukru či tlaku.

Zdravé cievy sú jedným z najlepších spôsobov, ako predchádzať cievnej mozgovej príhode.

Tréning mozgu a pamäti

Rovnako ako je nevyhnutné trénovať svaly, aby sme predišli ich atrofii, aj mozog vyžaduje pravidelnú činnosť. Akonáhle ho prestaneme používať, s našimi kognitívnymi schopnosťami to pôjde z kopca.

Skúste preto do svojho každodenného režimu zaradiť činnosti, ktoré zapoja mozgové závity, či už ide o lúštenie krížoviek, sudoku, čítanie alebo napríklad skladanie hlavolamov.

Intelektuálna aktivita podporuje zdravie a funkčnosť mozgu. Učenie sa hry na hudobný nástroj zvyšuje výkon mozgu a poznávacie schopnosti u detí aj dospelých.

Akákoľvek aktivita mozgu prospieva - komunikácia, sociálne vzťahy, literatúra, nové podnety, kultúra, umenie, pestovanie koníčkov, spoločenské hry a učenie cudzích jazykov.

Výkon pamäti sa môže vekom znižovať. Preto ju treba stále trénovať a udržiavať v aktivite. Dôležité je používať aj vlastnú pamäť, nielen tú digitálnu.

Mentálna pohoda a odpočinok

So zdravým mozgom súvisí aj naša mentálna a psychická pohoda. Nezabudnite preto udržiavať sociálne vzťahy, minimalizovať stres a naopak dostatočne relaxovať.

Pravidelný oddych počas dňa, teda krátke päť- až desaťminútové prestávky, zmierňuje únavu - pomôcť môže pohľad z okna, chôdza po schodoch, hlboké dýchanie alebo krátka meditácia.

Pobyt v prírode aspoň dve hodiny za týždeň podporuje psychické aj fyzické zdravie.

Používať informačné a komunikačné technológie je vhodné len v najnutnejšej miere a nenechať ich zbytočne zapnuté. Je užitočné určiť si vo svojom byte aj pracovnom prostredí zóny bez akýchkoľvek technológií.

Časté mýty o ľudskom mozgu

Používame iba desať percent mozgu

Mýtus o desaťpercentnom používaní mozgu pochádza z dávnych čias, spred takmer storočia. Pravda je taká, že pokiaľ nedôjde k poškodeniu mozgu, je väčšina jeho oblastí neustále aktívnych.

Aj keď sa nám môže zdať, že je mozog vypnutý, napríklad počas spánku, skenovanie mozgu odhalilo, že neurónové siete sú naďalej aktívne.

Veľkosť mozgu priamo ovplyvňuje inteligenciu

Veľkosť mozgu nekoreluje s výškou inteligencie. Podstata inteligencie ľudského mozgu spočíva v hustote neurónov a ich spojení.

Mozog je dobrý v multitaskingu

Ak definujeme multitasking ako vykonávanie dvoch a viacerých činností súčasne, mozog nie je dobrý multitasker.

Zatiaľ čo mimovoľné aktivity, ako je regulácia tlaku krvi či dýchanie, môžu byť vykonávané súčasne, mozog sa nemôže venovať naraz dvom alebo viacerým podnetom v presne rovnakom čase.

Namiesto toho však dokáže rýchlo prepínať pozornosť medzi úlohami, je to proces známy ako „prepínanie kontextu - task switching“.

Pravá hemisféra dominuje u tvorivých ľudí

Ľudský mozog sa skladá z dvoch hemisfér, ktoré sú prepojené zväzkom nervových vlákien. Zatiaľ čo ľavá hemisféra sa obvykle spája s analytickým myslením, logickým uvažovaním, rečou, písaním a počítaním, pravá hemisféra je spájaná s intuíciou, predstavivosťou, tvorivosťou, hudbou a umením.

Neskoršie výskumy však túto predstavu vyvrátili a ponúkli dôkazy, že mozog funguje ako celok a nie je rozdelený hemisférami v takomto slova zmysle. Obe hemisféry spolu úzko spolupracujú a môžu v prípade potreby preberať funkcie tej druhej.

tags: #schema #ludskeho #mozgu