Spánková paralýza je prechodný stav medzi snívaním a bdením, pri ktorom sa telo nestihne prebudiť, zatiaľ čo mozog je už čiastočne hore a vníma okolie. Človek si môže uvedomovať, čo sa okolo neho deje, ale nedokáže sa pohnúť ani prehovoriť.
Mechanizmus spánkovej paralýzy súvisí najmä s narušeným prechodom medzi spánkom REM a bdelosťou. Počas REM spánku mozog prirodzene tlmí signály smerujúce k väčšine kostrových svalov, aby človek fyzicky nevykonával pohyby zo svojich snov; ak sa vedomie prebudí skôr než tento útlm ustúpi, vzniká pocit úplnej nehybnosti.
Čo je spánková paralýza
Spánková paralýza patrí medzi parasomnie, teda poruchy spánku, ktoré súvisia s abnormálnymi stavmi. Dala by sa opísať ako zmiešaný stav vedomia, niečo medzi spánkom a bdelosťou. Niektorí sú počas nej pri vedomí, bdelí, úplne si uvedomujú svoje okolie, iní popisujú len čiastočné vedomie.
Spánková paralýza je prechodný stav straty svalovej kontroly, ku ktorému dochádza pri prebúdzaní alebo zaspávaní. Tento stav môže trvať od niekoľkých sekúnd až po niekoľko minút a je často sprevádzaný pocitom paralyzácie.
Typické pre ňu je, že sme paralyzovaní, niektorí môžu mať aj otvorené oči. Strácame kontrolu nad svalmi a nedokážeme sa pohnúť, ani prehovoriť. Počas epizódy spánkovej paralýzy si človek uvedomuje svoje okolie, ale nemôže sa hýbať ani hovoriť.
Je to stav medzi snívaním a bdením, kedy sa telo nestihne prebudiť, ale mozog je už čiastočne nahor a sčasti si uvedomuje realitu, ale nedokáže ju dostatočne odlíšiť od sna.
Mechanizmus: prečo sa telo nehýbe, hoci mozog vníma
Počas noci sa cyklicky striedajú dva typy spánku: REM (rapid eye movement - rýchle oční pohyby) a NREM (non-REM). Najprv prebieha non-REM spánok, ktorý zahŕňa ďalšie tri fázy. Posledná je hlboký spánok, z ktorého je ťažké sa prebudiť.
NREM fáza je charakteristická útlmom mozgovej činnosti a celkovým uvoľnením. Asi hodinu až hodinu a pol po usnutí dochádza k REM spánku, kedy má človek tendenciu mať živé sny. Intenzita mozgovej činnosti je vtedy podobná ako za bdelého stavu.
Spánková paralýza je normálna súčasť spánku REM. Ak sa však objaví mimo tejto fázy, odborníci ju považujú za poruchu, tzv. parasomniu.
Vyskytuje sa najmä pri zaspávaní a prebúdzaní vtedy, keď sa naruší inak hladký prechod medzi fázami spánku. Jednoducho povedané, ak sa zobudíme počas fázy, v ktorej sa nám sníva. Hovorí sa jej REM.
Náš mozog je počas nej veľmi aktívny. Pocity, pohľady či zvuky, čo sa objavujú v našej hlave počas snov, sú ako skutočné. Zároveň ale vtedy mozog „vypína“ signály do zvyšku tela.
Paralyzuje naše svaly, aby nám zabránil vyskočiť na rovné nohy a ísť si sny plniť. Preto ak sa nám i sníva, že jazdíme na lietajúcom psovi, vďaka paralyzovaným svalom ostávame v posteli a spíme ďalej.
Ak sa ale v tejto fáze prebudíme, sme kvôli „vypnutým signálom“ paralyzovaní, neschopní pohybu, ale pri vedomí. Lidé, ktorí spánkovú paralýzu zažijú, na chvíľku stratia kontrolu nad svojimi svalmi.
Schéma mechanizmu:- REM spánok prináša živé sny a vysokú aktivitu mozgu.
- Počas REM spánku sa tlmia signály k svalom.
- Ak sa vedomie prebudí skôr než svalový útlm ustúpi, človek vníma okolie, ale nedokáže sa hýbať.
- Časť snového prežívania môže pretrvať do bdelosti a vytvoriť halucinácie.
Ako spánková paralýza vyzerá
Pri spánkovej paralýze sa nemôžete pohnúť, zažívate pocit ťažkosti v oblasti hrudníka a môžete mať pocit úzkosti a bezmocnosti a návaly stupňujúceho sa strachu. Hlavným príznakom je neschopnosť pohybu, často sprevádzaná tlakom na hrudi, pocitom dýchavičnosti a silnou úzkosťou.
Počas tejto doby má človek plné vedomie, čo môže byť veľmi desivé, obzvlášť ak sú prítomné aj snové halucinácie. Nemožnosť pohybu a rozprávania: Vnímavosť a nehybnosť kombinovaná s neschopnosťou komunikácie môže vyvolávať pocit bezmocnosti.
Táto neschopnosť sa zvyčajne zlepší, keď sa paralýza skončí, hoci chvíľu to môže byť znepokojujúce. Menej často môžeme mať mimotelový zážitok. Je to napríklad pocit, že sa vznášame nad posteľou a pozeráme sa na seba.
Spánková paralýza vyvoláva veľmi nepríjemné pocity. Cítime úzkosť, strach, obavu, že zomrieme alebo dokonca, že sme už zomreli. Je desivá aj preto, že hoci vnímame a dýchame, nedokážeme robiť nič, čím by sme mohli stav zvrátiť.
Pri spánkovej paralýze môže človek cítiť, ako keby nad ním mal niekto plnú kontrolu. Až niekoľko dlhých minút trávi v naprostom strachu. To všetko za plného vedomia - a niekedy dokonca doplneného o radu nepríjemných halucinácií.
Halucinácie počas spánkovej paralýzy
K paralýze sa častejšie pridružujú aj znepokojujúce halucinácie. Vidíme, počujeme či cítime ľudí alebo veci, ktoré tam nie sú. Môžeme mať pocit, že sa nás pokúšajú zadusiť.
Snové halucinácie môžu byť vizuálne alebo sluchové a môžu vyvolať strach. Tieto vízie môžu byť veľmi živé a často zahŕňajú postavy alebo zvuky.
Podľa štúdie zrevidovanej v tomto roku zažije halucinácie počas spánkovej paralýzy až 75 % ľudí. Ako uvádza uskupenie Sleep Foundation, tieto halucinácie môžu byť jednoduché, nehybné obrazy, dokážu byť ale aj zložitejšie a viaczmyslové.
Halucinácie počas spánkovej paralýzy pôsobia veľmi skutočne, reálne ale samozrejme nie sú. Spôsobuje ich náš mozog, ktorý v spánkovej paralýze zjednodušene povedané napoly spí a nedokáže úplne odlíšiť realitu od sna.
Často tak spojí oboje dohromady a halucinácie sú na svete. A prečo sú halucinácie počas spánkovej paralýzy väčšinou desivé? Podľa vedcov za to môže pocit strachu z práve prežívaného ochrnutia, ktoré paralýza spôsobuje.
Mozog je v tej chvíli pri vedomí len čiastočne a nedokáže úplne pochopiť, prečo a čoho sa človek vlastne bojí. Preto vytvára desivé výjavy, aby strach začal dávať zmysel.
Tri typy halucinácií
- Vetrelcovské halucinácie: človek v spálni alebo na mieste, kde spí, vidí, počuje alebo iba vníma prítomnosť niečoho nebezpečného a ohrozujúceho.
- Inkubačné halucinácie: človek môže mať pocit, že sa dusí alebo že mu niečo tlačí na hrudník.
- Vestibulárno-motorické halucinácie: človeku sa zdá, že sa jeho telo samovoľne pohybuje alebo že zažíva mimotelový zážitok.
Respondenti a respondentky však spomínali aj sluchové halucinácie. Najvýraznejšie bolo napríklad bzučanie, rezonancia a pískanie.
Trvanie epizódy a pocit času
Epizódy spánkovej paralýzy zvyčajne netrvajú dlho. Väčšinou je to od niekoľkých sekúnd až po 20 minút. V priemere je to 6 až 7 minút.
Paralýza niekedy skončí sama od seba, inokedy vonkajším vplyvom, napríklad, ak sa nás niekto dotkne alebo sa nám prihovorí. Môže sa dokonca stať, že atóniu, teda stuhnutie svalov, prekonáme sami, a to intenzívnym úsilím pohnúť sa, napríklad snažiť sa žmurkať alebo pohnúť prstami.
Aj keď je trvanie krátke, môže sa zdať dlhšie kvôli intenzite zážitku. Ľudia často nedokážu presne povedať, ako dlho paralýza trvala; niekoľko sekúnd alebo minút môžu v danom momente pociťovať ako celú večnosť.
Čo spánkovú paralýzu spúšťa
Podobne ako pri nočných morách a desoch, vedci neodhalili presnú príčinu spánkovej paralýzy. Na túto tému realizovali množstvo výskumov a štúdií, ktoré poukázali na viacero faktorov, ktoré stav spôsobujú.
Spánková paralýza môže súvisieť napríklad s inými poruchami spánku. Zvykne sa objaviť u ľudí, ktorí trpia kŕčmi v nohách počas spánku, insomniou (nespavosťou) alebo narkolepsiou.
To je neurologické ochorenie, ktoré spôsobuje nadmernú dennú spavosť. Výskum na čínsko-taiwanských pacientoch s obštrukčným spánkovým apnoe ju zase spojil s touto diagnózou. Vyššiu mieru výskytu odhalil u 41 zo 107, teda 38 % z nich.
Najčastejšie uvádzané faktory
- nedostatok spánku;
- nepravidelný spánkový režim;
- stres;
- práca na smeny;
- jet lag;
- spánok na chrbte;
- nespavosť, narkolepsia a ďalšie poruchy spánku;
- úzkostné, panické, bipolárne a posttraumatické poruchy;
- užívanie alebo vysadenie niektorých liekov;
- problémy s alkoholom a drogami alebo ich vysadzovanie.
Spánková paralýza môže takisto súvisieť s poruchami duševného zdravia. Vedci zaznamenali, že sa s ňou trápia ľudia s úzkostnými poruchami, bipolárnou, panickou či posttraumatickou stresovou poruchou.
PTSD (posttraumatická stresová porucha) sa môže objaviť u tých, ktorí prešli traumatickou udalosťou, napríklad boli v detstve sexuálne zneužívaní či týraní.
Podobne ako pri iných poruchách spánku aj spánková paralýza sa objavuje u ľudí, ktorí majú problém s alkoholom a drogami alebo si od nich odvykajú. Môže byť takisto následkom užívania či vysadenia liekov.
Spúšťačom často býva i stres, zlá spánková hygiena či rozhádzaný denno-nočný cyklus, ktorý majú napríklad ľudia pracujúci na smeny alebo cestujúci s jet lagom (stav po dlhom cestovaní rýchlym dopravným prostriedkom cez rôzne časové pásma).
Vek, výskyt a rizikové skupiny
Spánková paralýza si nevyberá podľa veku. Môže sa vyskytnúť u všetkých ľudí nehľadiac na vek či pohlavie. Často sa však začína v období dospievania, vo veku 14 až 17 rokov.
Jej výskyt je častejší vo vekovej skupine 20 až 30 rokov. Spánkovú paralýzu zažilo podľa štúdie z roku 2011 aspoň raz v živote viac ako 7 % svetovej populácie.
Vedci sa domnievajú, že spánková paralýza je pomerne bežný jav. Jej epizódy v určitom bode svojho života zažije asi takmer každý z nás. U niektorých sa vyskytne jediný raz, iní sa v tomto stave ocitajú pravidelne.
Štúdia, ktorá zoskupila dáta z viacerých iných výskumov spánkovej paralýzy, ukázala, že častejšie postihuje študentov - až 28,3 % z nich zažilo aspoň jednu epizódu spánkovej paralýzy. Ešte rozšírenejšie to bolo u psychiatrických pacientov (31,9 %).
Viac ako tretina psychiatrických pacientov zase priznala celoživotné problémy so spánkovou paralýzou. Štúdia tiež naznačila, že menšiny zažívajú celoživotnú spánkovú paralýzu vo vyššej miere ako belosi.
Genetické predispozície hrajú pri spánkovej paralýze veľmi zriedka. Napriek tomu, že existujú štúdie, ktoré ukázali vyššie riziko u osôb s rodinnou anamnézou spánkovej paralýzy, žiadny špecifický genetický základ nezistili.
Spánková paralýza a narkolepsia
Spánková paralýza nie je vždy izolovaným javom. Môže byť aj príznakom narkolepsie, stavu charakterizovaného nadmernou dennou ospalosťou a náhlymi záchvatmi spánku.
- Náhle zaspávanie: narkolepsia môže spôsobiť náhlu ospalosť počas dňa.
- Živé halucinácie: môžu sa objaviť na hranici prebúdzania alebo zaspávania.
- Svalová slabosť: kataplexia, teda náhle záchvaty svalovej slabosti, často sprevádza narkolepsiu.
Jedinci s narkolepsiou môžu náhle zaspať v priebehu dňa, čo môže narúšať ich každodenné aktivity. Tento prejav je často nepredvídateľný a môže byť znepokojujúci.
Epizódy kataplexie môžu byť mierne alebo výrazné a sú spojené s emocionálnymi prejavmi. Zníženie svalovej sily môže byť dočasné, ale aj tak vyvoláva obavy, najmä ak sa vyskytne počas dňa.
Čo robiť počas epizódy
Je to stav, ktorý je dočasný, preto sa nemusíte báť, že by ste v paralýze zostali. Môžete skúsiť začať hýbať očami zo strany na stranu, pokúsiť sa rozhýbať mimické svaly alebo skúsiť hýbať končekmi prstov.
Takto sa telo môže rozhýbať a zo spánkovej paralýzy sa „prebudíte“. Ak sa ocitnete v epizóde spánkovej paralýzy, skúste sústrediť myseľ na pohyb končatín, ako sú prsty na nohách alebo rukách. Môže to pomôcť urýchliť koniec epizódy.
Väčšina však vyčkáva, až epizóda skončí. Paralýza odchádza spontánne, no jej priebeh môže urýchliť aj vonkajší podnet, napríklad dotyk alebo pokojný hlas.
Ako pomôcť človeku, ktorý prežíva paralýzu
Spánková paralýza je oveľa menej nápadná než nočný des, pretože postihnutý sa pri nej nedokáže pohnúť ani vydať zvuk. Veľmi ťažko ju, najmä v prípade, že sa objavila prvýkrát, „vedľa seba“ zaregistrujeme, keď spíme.
V prípade, že sa vracia častejšie, dokážu ju niektorí odhaliť. Spoznajú ju na základe znakov, akými sú zmena dýchania, napäté telo či podľa toho, že vidia partnera ležať úplne nehybne a dokonca môže mať aj doširoka otvorené oči.
Ak tento stav spozorujeme, môžeme sa pokúsiť dotyčnému pomôcť dostať sa z epizódy. Zo skúsenosti ľudí, ktorí spánkovou paralýzou trpia, môžeme povedať, že zvykne pomôcť dotyk, prihovorenie sa či pokus o prebudenie.
Ten by však mal byť pokojný. Nemali by sme človekom triasť alebo ho skúšať prebudiť náhle. Nikdy totiž nevieme, akú hrôzu práve prežíva.
Treba sa ho dotýkať jemne a hovoriť pokojným hlasom. Niektorí pacienti uviedli, že im pomáha, keď sa sústredia na zvuk hlasu blízkeho, pretože ho vnímajú ako jedinú skutočnú vec.
Dôležité je takisto pri trpiacom ostať aj po epizóde a uistiť ho, že sa nemá čoho báť. Pretože napriek tomu, že bol pri vedomí či kompletne prebudený, chvíľu trvá, kým sa spamätá.
Kedy vyhľadať lekára
Pre väčšinu ľudí nepredstavuje spánková paralýza problém. Je to najmä preto, že sa vyskytuje príliš zriedkavo na to, aby viedla k vážnejším zdravotným ťažkostiam.
Asi u 10 % ľudí to však tak v pohode nie je. Epizódy sa u nich objavujú často alebo sú veľmi znepokojujúce. Čím dlhšie trvajú, tým viac úzkosti či stresu spôsobujú a negatívne ovplyvňujú kvalitu života.
Môže to dôjsť až do takého stavu, že človek bude mať obavy zaspať, čo povedie k nedostatku spánku, a ten zase k ďalším následkom na celkové zdravie. V tomto prípade je na mieste obrátiť sa na lekára.
Ak spánková paralýza človeka dlhodobo znepokojuje alebo mu spôsobuje únavu počas dňa, neurológovia odporúčajú kontaktovať lekára. Ak sa však epizódy často opakujú alebo sú spojené s narkolepsiou, je vhodné konzultovať odborníka.
Diagnostika a vyšetrenie spánku
Testy na spánkovú paralýzu nie sú, preto lekár kladie otázky. Bude ho zaujímať vaša anamnéza a spánkový režim.
Do detailov musí poznať, čo sa s vami počas epizód spánkovej paralýzy deje - koľko trvá, ako často sa vyskytuje, čo pri nej vidíte a cítite. Preto vám môže odporučiť viesť si spánkový denník.
V prípade, že lekár nadobudne podozrenie, že epizódy môžu byť výsledkom iných stavov, môže vám odporučiť zúčastniť sa spánkovej štúdie. Tá dokáže napríklad odhaliť narkolepsiu.
Jednou z možností, ktorú lekári pri spánkovej paralýze volia, je vyšetrenie v spánkovom laboratóriu, odborne nazývané polysomnografia. Ide o celonočné vyšetrenie, pri ktorom sa sníma videozáznam spánku a sleduje EEG, EKG, dychová aktivita, pohyby očí, EMG - svalová aktivita, okysličenie krvi a ďalšie parametre.
Ak si lekár myslí, že za stavom stojí psychiatrická diagnóza, pošle vás k odborníkovi na duševné zdravie. Spánkové laboratóriá sa okrem spánkovej paralýzy zameriavajú aj na ďalšie poruchy spánku, ako sú insomnie či narkolepsia.
Liečba a prevencia
Konkrétna liečba spánkovej paralýzy neexistuje. Boj s ňou sa zameriava na odstránenie čohokoľvek, čo spôsobuje jej vznik.
Napríklad v prípade bipolárnej poruchy sa nasadia lieky na toto ochorenie. Ak je príčinou stres, začne sa pracovať na jeho odstránení.
Ak spánková paralýza nie je spojená s inými poruchami či konkrétnou traumou, najlepšie si pomôžete úpravou životosprávy. Pri opakovaných epizódach sa podľa odborníkov môže využiť psychoterapia a niekedy aj farmakologická liečba.
V prípade narkolepsie môžu lekári predpísať lieky, ktoré znižujú príznaky a stabilizujú spánkový cyklus, čo môže minimalizovať výskyt spánkovej paralýzy.
Návyky, ktoré môžu znížiť riziko epizód
- Dodržiavajte pravidelný spánkový režim.
- Choďte spať a vstávajte približne v rovnakom čase.
- Snažte sa spať 6 až 8 hodín denne.
- Udržiavajte dobrú spánkovú hygienu.
- Obmedzte stres a využívajte relaxačné techniky.
- Pravidelne cvičte počas dňa, nie však tesne pred spaním.
- Vyhnite sa dlhému sledovaniu obrazoviek pred spaním.
- Tesne pred spaním nejedzte ťažké jedlá, nefajčite a nepite kofeínové či alkoholické nápoje.
- Skúste spať na boku, pretože ľudia, ktorí spia na chrbte, sú na spánkovú paralýzu náchylnejší.
Podobne ako pri iných poruchách spánku je výbornou prevenciou pravidelný spánkový režim, udržiavanie dobrej spánkovej hygieny, obmedzenie stresu a udržiavanie denných návykov, ktoré pozitívne ovplyvňujú kvalitu spánku (napríklad cvičenie).
Pri jednorazovej alebo zriedkavej epizóde zvyčajne nie je potrebná špecifická liečba. Dôležité je vedieť, že spánková paralýza je dočasná a samotný stav neznamená, že človek v paralýze zostane.
tags: #spankova #paralyza #mechanizmus