Spomalený vývin mozgu sa môže prejavovať oneskoreným pohybovým, rečovým, zrakovým, sluchovým, kognitívnym alebo emocionálnym vývinom. Dieťa môže neskôr sedieť, štvornožkovať, chodiť či rozprávať, môže mať problémy s porozumením reči, pozornosťou, pamäťou, koordináciou alebo spracovaním zrakových a sluchových podnetov.
Nejde o jednu konkrétnu diagnózu, ale o opis vývinového tempa a fungovania dieťaťa, ktoré môže mať rôzne príčiny. Dôležité je sledovať vývin v širších súvislostiach, neporovnávať dieťa iba podľa jednej schopnosti a pri výraznejších odchýlkach vyhľadať pediatra, detského neurológa, psychológa, logopéda alebo ďalších odborníkov.
Ako sa vyvíja mozog dieťaťa
Mozog novorodenca nie je „hotový výrobok“, ale živý, neustále sa meniaci orgán, ktorý reaguje na podnety z okolia a na vnútorné signály tela. Hmotnosť mozgu pri narodení predstavuje približne 25 % hmotnosti dospelého mozgu, no už v prvom roku života sa jeho veľkosť zdvojnásobí a v troch rokoch dosahuje až 80 % veľkosti dospelého mozgu.
Už pred narodením, v maternici, začína mozog dieťaťa formovať svoje miliardy neurónov. Tieto bunky sú základnými stavebnými kameňmi nervového systému. Intenzívny rast pokračuje aj po príchode na svet.
Pri narodení má mozog dieťaťa takmer všetky neuróny, ktoré kedy bude mať. Sú však relatívne neprepojené. Po narodení sa začína intenzívny proces tvorby spojení medzi nimi, tzv. synapsií.
Pri narodení bábätka obsahuje jeho mozog okolo 100 miliárd neurónov (označovaných tiež ako základný stavebný bunky mozgu). Počet neurónov rastie počas tehotenstva závratou rýchlosťou - 250 000 neurónov za minútu.
Počet neurónov je geneticky daný a po narodení sa už veľmi nemení. Dokonca ide o jedinú bunku ľudského tela, ktorá nemá schopnosť sa sama deliť. Počet je teda viacmenej stabilný.
Čo ale stabilné nie je, je veľkosť a sila samotných neurónov. Nervová bunka v priebehu času zosilňuje a zväčšuje sa a hlavne - prepája sa s ostatnými neurónmi pomocou synapsií.
Synapsie, myelinizácia a neuroplasticita
Synapsiu si môžeme jednoducho predstaviť ako prepojenie jednotlivých neurónov. V okamihu, keď sa bábätko narodí má v mozgu minimálne množstvo synapsií, tie sa vytvárajú ako reakcia na rôznorodé podnety, ktorým je dieťa vystavované.
Každý neurón si môže okolo seba vytvoriť až 15 000 rôznych synapsií. A tým v mozgu v ideálnom prípade vzniká krásna a pestrá sieť vedomostí, zručností, skúseností a ďalších potrebných vecí.
Prvé dva roky života sú obdobím neuveriteľnej synaptickej explózie. Každú sekundu sa v mozgu dieťaťa vytvorí viac ako milión nových synapsií.
V skutočnosti mozog dieťatka v prvom roku života vytvorí každú sekundu viac ako 1 milión nových nervových spojení (synapsií), čo je viac ako v ktoromkoľvek inom období života. To znamená, že mozog dieťatka je v prvých rokoch života najflexibilnejší a najviac pripravený na učenie.
Tieto spojenia sú posilňované opakovanými skúsenosťami. Napríklad, keď dieťa opakovane počuje určité zvuky, vidí tváre alebo sa dotýka rôznych predmetov, posilňujú sa príslušné neurónové siete.
Tento proces je extrémne citlivý na vonkajšie podnety. Bohaté a podnetné prostredie, plné lásky, interakcie a nových skúseností, stimuluje rast a posilňovanie synapsií.
Naopak, nedostatok stimulácie môže viesť k oslabeniu alebo dokonca strate niektorých spojení, pretože mozog funguje na princípe „použi to, alebo to stratíš“.
Vo veku 2 - 3 rokov má mozog až dvakrát viac synapsií ako v dospelosti. Po 3. roku života sa tieto mozgové prepojenia začnú pomaly redukovať - proces sa nazýva odborným termínom „eliminácia synapsií“ alebo „use it or loose it“.
Sú to práve skúsenosti, ktoré rozhodujú o tom, ktoré spojenia sa zachovajú a ktoré zaniknú. Deje sa to preto, aby bol mozog efektívnejší. Eliminácia synapsií je potom príznačná aj napríklad v období puberty.
Okrem tvorby synapsií prebieha aj dôležitý proces nazývaný myelinizácia. Myelín je tuková látka, ktorá obaľuje nervové vlákna ako izolácia na elektrickom kábli.
Tento obal umožňuje, aby sa elektrické signály šírili oveľa rýchlejšie a efektívnejšie. Vďaka myelinizácii sa zlepšuje koordinácia pohybov, rýchlosť spracovania informácií a celková efektivita mozgových funkcií.
Tento proces prebieha v rôznych častiach mozgu v rôznom čase, pričom niektoré oblasti (napríklad tie zodpovedné za základné funkcie) sú myelinizované skôr ako iné (napríklad tie zodpovedné za komplexné myslenie).
Jednou z najúžasnejších vlastností detského mozgu je jeho plasticita. Znamená to, že mozog je mimoriadne prispôsobivý a schopný meniť svoju štruktúru a funkciu na základe skúseností.
Ak je jedna oblasť mozgu poškodená, iné oblasti môžu prevziať jej funkcie. Táto plasticita je najvyššia v ranom detstve, čo vysvetľuje, prečo sa deti dokážu tak rýchlo učiť nové veci, od jazykov až po motorické zručnosti.
Čo znamená spomalený vývin mozgu
Spomalený vývin mozgu znamená, že niektoré vývinové schopnosti sa objavujú neskôr alebo sa rozvíjajú pomalším tempom, než sa očakáva vzhľadom na vek dieťaťa. Nemusí pritom ísť o rovnaký problém vo všetkých oblastiach.
Jedno dieťa môže mať najmä motorické ťažkosti, iné môže zaostávať v reči a porozumení, ďalšie môže mať problémy so zrakovým alebo sluchovým spracovaním. Vývin môže byť nerovnomerný a jednotlivé oblasti sa môžu rozvíjať odlišnou rýchlosťou.
Vývoj ľudského mozgu začína už v embryonálnej fáze - keď máte bábätko v maternici. Vývin mozgu z malinkej 3-milimetrovej nervovej trubice na mozog bábätka pri narodení je neskutočný zázrak.
Vo veku cca 5 rokov je mozog dieťaťa dokončený na cca 90 %. Samozrejme, ako pri všetkom, tak aj v tomto prípade je raný vývoj mozgu silne ovplyvnený genetikou.
Oblasti mozgu, ktoré sú zodpovedné za sociálne, emocionálne a kognitívne schopnosti, sa v skutočnosti vyvíjajú aj v období dospievania a ranej dospelosti.
Oblasti mozgu a ich postupné dozrievanie
Mozgový kmeň a mozoček
Mozgový kmeň a mozoček: Tieto oblasti sú prvé, ktoré sa plne vyvinú a sú zodpovedné za základné životné funkcie, ako sú dýchanie, srdcová frekvencia a rovnováha. Ich vývoj je do značnej miery ukončený už pred narodením.
Nezrelosť mozočka môže ovplyvniť koordináciu pohybov, rovnováhu, pozornosť, rytmus a niektoré aspekty rečového vývinu. Preto môžu byť pri vývinových ťažkostiach dôležité pohybové a zmyslové aktivity.
Limbický systém
Limbický systém: Táto oblasť, ktorá zahŕňa pamäť a emócie, sa intenzívne vyvíja v prvých rokoch. Vzťahové skúsenosti s rodičmi a opatrovateľmi formujú emocionálnu reguláciu a sociálne zručnosti dieťaťa.
Bezpečné a láskyplné prostredie je kľúčové pre zdravý emocionálny vývoj. Citlivé reagovanie na potreby dieťaťa podporuje pocit istoty a bezpečnú vzťahovú väzbu.
Mozočková a mozgová kôra
Mozgová kôra: Je to najvrchnejšia vrstva mozgu a je zodpovedná za komplexné myslenie, jazyk, plánovanie a vedomie.
Jej vývoj prebieha postupne, pričom frontálny lalok, zodpovedný za výkonné funkcie, ako sú riešenie problémov a kontrola impulzov, dozrieva najdlhšie, až do dospelosti.
Intenzívny rozvoj mozgovej kôry v ranom detstve umožňuje dieťaťu osvojovať si jazyk, rozvíjať symbolické myslenie a začať chápať svet okolo seba.
Príznaky spomaleného vývinu
Prejavy spomaleného vývinu môžu byť veľmi rozmanité. Samotný jeden príznak ešte nemusí znamenať poruchu, no dôležité je, či sa ťažkosti opakujú, zasahujú viacero oblastí alebo pretrvávajú bez postupného zlepšenia.
- spomalený vývoj u detí,
- dieťa vynechá nejakú fázu vo vývoji anpr. štvornožkovanie,
- zlá koordinácia pohybov s prejavmi ako zakopávanie o predmety alebo u starších ľudí je to kymácajúca sa chôdza,
- nedostatok sily,
- poruchy koncentrácie a pozornosti,
- zhoršené učenie sa,
- únava,
- zhoršená sústredenosť,
- človek robí popleteniny - veci, ktoré sú nelogické,
- spomalené vnímanie a uvedomovanie si vecí,
- závraty,
- duševná otupenosť,
- budenie v noci často spojené neschopnosťou znova zaspať,
- nočné mory,
- pomočovanie v noci,
- škrípanie zubov,
- srdcové arytmie.
Pri deťoch si možno všimnúť aj oneskorené reagovanie na zvuk, slabší očný kontakt, nezáujem o hračky, problém fixovať pohľad, oneskorený vývin reči, nedostatočné porozumenie, slabšiu pamäť alebo neobvyklú únavu.
Niektoré deti začnú rozumieť reči veľmi skoro. Iné potrebujú viac času - nie preto, že by nechceli, ale preto, že ich mozog ešte nedokáže spracovať všetky zvuky, slová a významy tak, ako by chcel.
Vývin reči, sluchu a porozumenia
Vývin reči je totiž viac než len slová - je to súhra mozgu, sluchu, pozornosti a nervových spojení, ktoré sa tvoria postupne.
Počúvanie nie je len o ušiach, ale o mozgu. Ten sa musí naučiť filtrovať zvuky - rozoznať, čo je dôležité (napr. hlas rodiča) a čo je len hluk v pozadí.
Ak sa tento proces spomalí, dieťa môže reagovať oneskorene, mať problém s porozumením alebo pôsobiť, že „nevníma“. V skutočnosti jeho mozog ešte len trénuje pozornosť a schopnosť spracovávať informácie.
Preto niektoré deti pôsobia, akoby nepočuli, hoci sluch majú v poriadku. Ich mozog jednoducho ešte nevie všetky zvuky spracovať a priradiť im význam.
Vývinová dysfázia
Vývinová dysfázia u detí predstavuje poruchu komunikačnej schopnosti, ktorá zasahuje porozumenie aj schopnosť hovoriť. Nejde o nedostatok inteligencie, ale o ťažšie spracovanie jazyka.
Rečová dysfázia je vývinová porucha reči spôsobená tým, že mozog dieťaťa nedokáže správne spracovávať a organizovať jazykové informácie.
Neznamená to, že dieťa je menej inteligentné. Často rozumie svetu okolo seba, je bystré a zvedavé, no má problém previesť myšlienky do slov alebo naopak, pochopiť zložitejšie jazykové pokyny.
Porucha sa netýka všeobecného intelektu, ale konkrétneho jazykového systému.
Typické prejavy dysfázie
- oneskorený vývoj reči,
- horšia výslovnosť slov, komolenie a skracovanie dlhších slov, zamieňa hlásky a slabiky,
- nesprávny slovosled vo vete, zlé skloňovanie, zlé štylizovanie viet,
- výrazne obmedzená slovná zásoba,
- problém so spájaním slov a používaním predložiek či zámen,
- nedostatočná schopnosť porozumenia reči,
- využívanie neverbálnych prejavov - gestikulácie a abstraktných pojmov,
- nedostatky v oblasti grafomotoriky a jemnej motoriky,
- deficit krátkodobej pamäti,
- dieťa nereaguje na pokyny rodiča,
- horšia schopnosť nadväzovať kontakty v kolektíve,
- dieťa môže rozprávať málo a nie je schopné viesť dialóg.
Dieťa s dysfáziou začne rozprávať obvykle neskôr, používa veľmi jednoduché vety a má problémy s vyjadrovaním.
Tieto ťažkosti môžu pôsobiť navonok tak, že dieťa akoby „nerozumelo“. V skutočnosti často chápe, čo sa deje, len nedokáže jazyk správne spracovať a použiť.
Dôležitým znakom je aj to, že reč sa nevyvíja plynulo - chvíľu sa zdá, že dieťa napreduje, no potom sa pokrok zastaví alebo dokonca vráti späť.
Dieťa môže mať tiež problémy s grafomotorikou, jemnou motorikou, pamäťou, orientáciou v čase a v priestore a sluchovým vnímaním.
Typy dysfázie
Receptívna dysfázia - dieťa počuje, ale nerozumie významu slov a má problém dekódovať reč.
Fonologická dysfázia - dieťa ťažko rozlišuje hlásky, preto zamieňa alebo prehadzuje zvuky v slovách.
Expresívna dysfázia - dieťa rozumie reči, no nedokáže sa primerane vyjadriť a používa viac gest než slov.
Zmiešaná dysfázia - dieťa má naraz problémy s porozumením aj s vyjadrovaním, čo je najčastejšia forma.
Príčiny spomaleného vývinu
Dôvody môžu byť rôzne - oneskorené dozrievanie mozgových spojení, nezrelosť mozočka, senzorická citlivosť alebo prekonané infekcie v ranom veku.
Hoci je genetický základ dôležitý, neznamená to, že je osud dieťaťa pevne daný. Genetické predispozície sa môžu prejaviť rôzne v závislosti od prostredia a skúseností.
Príčiny dysfázie u detí sú najčastejšie:
- tehotenské a pôrodné komplikácie,
- nedostatok kyslíka pri pôrode,
- predčasný pôrod či nízka pôrodná hmotnosť,
- narušené dozrievanie mozgových štruktúr,
- genetické faktory,
- neurologické faktory,
- infekcie alebo úrazy v ranom veku.
V praxi sa za najčastejšiu príčinu vzniku vývinovej dysfázie považuje mozgová dysfunkcia. Vývinová dysfázia nesúvisí s priamym poškodením mozgu, ale môže ísť často o nepatrné abnormality na mozgovej kôre.
Tieto jemné abnormality postihujú ľavú hemisféru mozgu, kde sa nachádza rečové centrum. Niektorí odborníci výskyt vývinovej dysfázie pripisujú nedostatočnému prísunu kyslíka do mozgu počas tehotenstva alebo pri pôrode.
Výskumníci tiež poukazujú na nedostatočnú vedomosť rodičov v súvislosti s vývinom reči u detí a rečovou stimuláciou. Zo strany rodičov môže dôjsť k zanedbaniu interakcie medzi nimi a dieťaťom a neposkytujú mu tak dostatok rečových stimulov pre optimálny rečový vývin.
V rámci konkrétnych teórií o príčinách vzniku tejto poruchy reči je vnímať širší rozmer, pretože zvyčajne sú príčiny vzniku multifaktoriálne.
Vplyv prostredia, vzťahov a stresu
Deti sa neučia iba sledovaním, ale hlavne aktívnou interakciou s okolím. Rozprávanie sa s dieťaťom, hranie sa, čítanie kníh, dotyky a láskavý kontakt - to všetko sú kľúčové podnety, ktoré pomáhajú mozgu vytvárať nové spojenia.
Nedostatok stimulov, napríklad pri nedostatočnej starostlivosti alebo v extrémnych prípadoch zanedbávania, môže spomaliť vývin mozgu a viesť k problémom v oblasti učenia, správania alebo emocionálneho vývinu.
Optimálny vývin dieťatka je založený najmä na pocite bezpečia, istoty a lásky. Samotný mozog dieťatka sa najlepšie vyvíja v prostredí, kde nedochádza k zanedbávaniu a prílišným stresovým situáciám.
Nadmerné vylučovanie kortizolu - stresového hormónu - má za následok, že mozog sa nemusí vyvíjať tak, ako by bolo správne, a jeho reakcie budú neprimerané.
Zdravé a emočne výživné vzťahy počas prvých troch rokov života vytvárajú základ pre celoživotné pocity pohody, zdravia a výrazne ovplyvňujú vývoj mozgu a sociálno-emocionálne a kognitívne zručnosti.
Dôležité je, aby rodičia vedeli pochopiť potrebu dieťatka a vhodne na ňu zareagovať. Práve to pomáha chrániť mozog pred stresom a nadmerným vylučovaním stresového hormónu kortizolu.
Samozrejme, niekedy je takmer nemožné zistiť, čo dieťatko v danom momente chce, avšak už len to, že naň zareagujete a ste pri ňom, pomáha k vytváraniu kvalitnej a bezpečnej vzťahovej väzby.
Výživa a energia potrebná pre mozog
Správna výživa je pre vývin mozgu zásadná. Kyselina listová v tehotenstve pomáha predchádzať vrodeným vývojovým chybám mozgu, omega-3 mastné kyseliny podporujú rast neurónov a myelínových obalov.
Nedostatok týchto živín môže vývin spomaliť. Detský mozog najlepšie "nakŕmite", keď si v strave budete strážiť dostatok esenciálnych mastných kyselín (omega-3 a omega-6).
V embryonálnej fáze sú tieto kyseliny absolútne kľúčové k tomu, aby sa mozog vášho dieťatka správne vyvíjal - pre rast bunkovej steny buniek mozgu a správnemu vývoju nervových vlákien.
Ďalšia mozgová superpotravina je tiež kyselina listová, patriaci do skupiny B vitamínov. Tá je budúcim mamičkám doporučovaná nielen v priebehu tehotenstva, ale aj pred samotným počatím bábätka, a to nielen kvôli správnemu vývoju mozgu bábätka.
Ďalším dôležitým B vitamínom je B1, ktorý chráni neuróny a napomáha sústredeniu a schopnosti učenia sa. Vitamíny B hľadajte v strukovinách, sóji a celozrnnom pečive.
V strave detí by ste potom rozhodne nemali zabúdať na proteíny, ktoré mozgu pomáhajú s udržaním a obnovením informácií.
Na to aby dobre fungoval mozog a celkovo nervový systém, sú potrebné mitochondrie. Mitochondrie sú časti buniek, kde sa vyrába energia z potravy, ktorú človek prijíma.
Zhruba 60% objemu nervových buniek tvoria mitochondrie. V jednej nervovej bunke môže byť aj viac ako 2000 mitochondrii.
Je to preto, lebo nervové bunky neustále spracuvávajú veľké množstvo informácií a na túto činnosť je potrebných veľmi veľa energie. A túto energiu zabezpečujú mitochondrie.
Na to aby mitochondrie (a teda aj nervový systém a mozog) dobre fungovali, potrebujú veľmi veľa živín. Bez týchto živín sa nedokáže dobre vytvárať energia.
Horčík a mitochondrie
Pre správnu výrobu energie a pre mitochondrie je potrebný horčík. Horčík sa podieľa na tvorbe, skladovaní a využívaní energie.
Nedostatok horčíka môže dokonca viesť k zníženiu počtu mitochondrií na polovicu. Nedostatok horčíka môže znížiť hustotu mitochondrií na polovicu.
Je to aj preto, lebo horčík je súčasťou enzýmu, ktorý je zodpovedný za zdvojenie genetického materiálu (DNA) mitochondrií. Ak to nefunguje, mitochondrie sa jednoducho nemôžu rozmnožiť.
Bohužiaľ, nedostatok horčíka je dnes neskutočne častý a mnohé potraviny ako napr. cukor či rafinované potraviny či stres ešte vyčerpávajú už tak nedostatočné zásoby horčíka.
Spánok a vývin mozgu
Spánok podporuje nielen fyzický rast, ale aj rast mozgu. Počas spánku sa v mozgu deje množstvo procesov a dieťatko spracováva množstvo zážitkov, ktoré počas dňa zažilo.
Navyše správne spánkové návyky vytvárajú dobrý predpoklad na dobrý spánok a vývoj mozgu aj v neskoršom veku.
Zlý spánkový režim a nedostatok spánku, a to najmä vo veku 3 rokov, môže mať za následok horšie výsledky vo veku 7 rokov, napríklad v čítaní, v matematike a priestorovom vnímaní.
Medzi prejavy nedostatku energie v nervovom systéme môžu patriť budenie v noci často spojené s neschopnosťou znova zaspať, nočné mory, pomočovanie v noci alebo škrípanie zubov.
Pohyb, hra a zmyslová stimulácia
Najviac mozgu pomáhajú zmyslové podnety a pohyb - hojdačky, balans, chôdza po nerovnom povrchu, rytmické hry či hudba.
Tieto aktivity stimulujú mozoček a zároveň zlepšujú koordináciu, pozornosť aj reč.
Detský mozog je nástroj, ktorý je potrebné učiť a rozvíjať. Vďaka tomu v ňom rastie a zhusťuje sa sieť vytvorená zo synapsií.
Hra je pre rozvoj mozgu dieťatka nevyhnutná. Vďaka hre deti skúmajú svet, ktorý ich obklopuje, testujú, ako veci fungujú, precvičujú si zručnosti a neskôr fungujú v zmenšenom svete nás dospelých.
Pravidelný pohyb môže byť pre váš mozog rovnako dôležitý ako pre vaše svaly. Pohyb zvyšuje produkciu BDNF - „hnojiva pre mozog“, zlepšuje prekrvenie mozgových buniek, podporuje tvorbu nových neurónov a posilňuje existujúce nervové spojenia.
U detí dbajte na dostatok hmatových podnetov a rozvoj jemnej motoriky - má priamy vplyv na vývoj reči u detí, zamerajte sa nielen na rôzne tvary, ale tiež materiály, teploty a pod.
Vymaľovávajte, kreslite, strihajte, lepte, navliekajte korálky, skrátka venujte sa tvorivým činnostiam, kŕmite tým emočnú inteligenciu, jemnú motoriku a rečové centrá.
Chodievajte veľa na prechádzky a rozprávajte si o prírode a o veciach, ktoré vidíte všade okolo seba - môžete si o nich nielen rozprávať, ale tiež je napríklad počítať, sledovať čísla vo svojom okolí a podporiť tým matematicko-logickú časť mozgu.
Rečové a kognitívne podnety doma
Rozprávanie, spievanie a čítanie deťom stimuluje jazykové centrá v mozgu. Rodičia a opatrovatelia môžu podporiť optimálny vývoj mozgu tým, že komunikujú s dieťaťom a ponúkajú mu rozmanité podnety.
Na rozvoj jazykovej oblasti u detí celkom prirodzene pôsobí to, keď na ne od narodenia hovoríte. Nebojte sa teda a dieťaťu ideálne všetko komentujte - čo vidíte okolo seba, čo práve robíte, čo sa chystáte robiť.
Výborne tiež fungujú knižky a popisovanie obrázkov. Zabezpečíte tak, že sa jeho rečové centrum bude správne vyvíjať.
Čítanie a rozprávanie príbehov stimuluje rečové centrá, logiku, pamäť všeobecne, podnecuje fantáziu a prináša obrovský rad ďalších benefitov.
Ak ovládate iný jazyk, čítajte si nielen v slovenčine, ale aj v inom jazyku. Podporíte tak rozvoj rečových centier.
Nechajte deti hrať sa aj osamote - k podpore sociálnych zručností. Veď každý z nás potrebuje byť aspoň chvíľku sám.
Nevyhýbajte sa detským kolektívom - obzvlášť, ak dieťa nenavštevuje škôlku alebo detskú skupinu. Chodievajte spoločne na ihrisko alebo kamkoľvek, kde sa deti stretávajú, snažte sa o rôznorodosť.
Senzitívne obdobia vývinu
Najvhodnejšia doba pre tvorenie synapsií v detskom mozgu je tzv. kritické obdobie. Je to okno príležitostí, kedy deťom môžete odovzdať obrovský dar v podobe kvalitného podnecovania ich mozgu.
Toto okno trvá od narodenia až do zhruba desiatich rokov života. Okolo tretieho roku je toto okno najintenzívnejšia - len si spomeňte na vetu, že deti sajú ako huby.
V tomto období sú mozog a správanie náchylnejšie na zmeny dejúce sa v prostredí, v ktorom sa dieťatko nachádza.
Senzitívne obdobie môžeme pozorovať v rôznych oblastiach - od pohybu, poriadku cez reč, jazyk, sociálne zručnosti a mnoho ďalších.
Jazyk a reč
V tejto oblasti ide najmä o rozvoj rečových a dorozumievacích schopností detí. Najvyššiu schopnosť rozvíjať túto oblasť majú deti od jedného do približne troch až štyroch rokov.
V rámci rozvoja reči a jazyka nejde len o materinský jazyk, ale pokojne aj o ďalšie jazyky. Krásne je tento prípad vidieť u detí, ktoré vyrastajú v dvojjazyčnej rodine.
Emocionálny vývin
Emocionálny rozvoj detí v správnom čase je priamo zodpovedný za to, že z dieťaťa vyrastie empatický človek.
Ten správny vek pre rozvoj emočnej inteligencie je medzi prvým a druhým rokom. Dôležitosť emočnej inteligencie (nielen) u detí môže byť stále ešte trochu podceňovaná.
Sociálne zručnosti
Medzi sociálne zručnosti u detí môžete počítať napríklad nasledovné: nadväzovanie kontaktov, známostí, priateľstiev, schopnosť kooperácie a spolupráce, začlenenie do nového a neznámeho prostredia, schopnosť komunikácie v rôznych skupinách, zdravé sebapresadzovanie a sebareflexia.
Kritické obdobie pre sociálne zručnosti je na svojom vrchole medzi 3. a 4. rokom.
Matematika a logika
Najvyššie hodnoty v rámci vnímania a učenia sa s číslami nastáva u detí v neskorom batoľacom období a období predškolského veku.
To je ten správny čas začať sa zaoberať nielen číslami, ale aj logikou, hádankami a pod.
Diagnostika spomaleného vývinu
Ak sa vám zdá, že vaše dieťa v komunikácii výrazne zaostáva za rovesníkmi, vývin reči je spomalený, tvorba viet či gramatických konštrukcií predstavuje problém, slovná zásoba nepribúda a objavuje sa tiež problém s porozumením, je potrebné spozornieť.
Ak pozorujete u dieťaťa výrazné nedostatky v reči, najlepšie je obrátiť sa na odborníka - pediatra či logopéda, vykonať prvotnú diagnostiku a stanoviť postup.
Pre stanovenie diagnózy je potrebné vyhľadať pomoc špecialistov. V diagnostike i následnej terapii je veľmi dôležité, aby fungovala súčinnosť jednotlivých odborníkov.
Zvyčajne ide o trojlístok logopéd, neurológ a detský psychológ. Takisto je potrebná súčinnosť predškolských a elementárnych inštitúcií, ktoré dieťa navštevuje.
Vývinová dysfázia sa nedá spoľahlivo potvrdiť u dvojročného dieťaťa. Prvé jednoznačné diagnózy sú možné najskôr medzi 3. a 4. rokom života.
V praxi sa však deti často diagnostikujú až medzi 5. a 7. rokom, kedy sú ťažkosti s rečou viac zreteľné.
Vyšetrením u detského neurológa sa zisťuje, či za takýmito príznakmi nie je zjavná neurologická porucha. Úlohou logopéda je diagnostikovať úroveň rečového prejavu a porozumenia reči.
Psychológ sa zameriava na neverbálne javy a komparatívne sleduje výkon dieťaťa aj v oblasti verbálneho prejavu.
Pri diagnostike je dôležité, aby psychológ a logopéd vzájomne zhodnotili, či dieťa zaostáva v rámci jazykových a rečových oblastí alebo sú narušené aj iné kognitívne funkcie.
Rozlíšenie dysfázie, oneskoreného vývinu reči a autizmu
Oneskorený vývin reči (OZR) znamená, že dieťa začne hovoriť neskôr, no samotný vývin reči prebieha rovnakým spôsobom ako u ostatných detí.
Zvyčajne sa oneskorí prvé slovo či prvá veta, ale keď sa reč rozvinie, postupuje prirodzene - dieťa si rozširuje slovnú zásobu, učí sa skladať vety a jeho porozumenie zodpovedá veku.
Od oneskoreného vývinu reči odlišuje dysfáziu to, že ťažkosti s vetami, gramatikou a porozumením pretrvávajú aj po rozbehnutí reči.
Pri autizme sa problémy s rečou spájajú aj s ťažkosťami v sociálnej interakcii a komunikácii. Dieťa nevyhľadáva očný kontakt, nezapája sa do spoločnej hry alebo neprejavuje záujem o zdieľanie zážitkov.
Na rozdiel od autizmu však má dieťa s dysfáziou intelekt v norme, vyhľadáva kontakt, hrá sa s rovesníkmi a snaží sa komunikovať. Problém je čisto v jazyku, nie v sociálnej interakcii.
Niektoré črty sú pri deťoch s vývinovou dysfáziou typické pre autizmus. Pre autizmus je zasa typický oneskorený vývoj reči.
Preto sa niekedy stáva, že rodič indikuje prejavy typické pre dysfáziu, no zamení si ich s autizmom. Situácia môže byť taktiež opačná.
Terapia a podpora dieťaťa
Terapia v súvislosti s vývinovou dysfáziou je dlhodobá. Vzhľadom na to, že u týchto detí sú v školskom veku často prítomné komplikácie s učením, je dôležité vhodnou terapiou tieto nedostatky eliminovať.
Terapia, ako aj pri mnohých iných poruchách reči, je komplexná. Keďže u dieťaťa s dysfáziou nie je problémom len výslovnosť, ale aj porozumenie či gramatika, musia sa stanoviť postupné ciele.
Samotná terapia je veľmi individuálna. Logopéd v spolupráci so psychológom stanoví ideálne metódy liečby.
Pri liečbe sa postupuje systematicky, aby sa dosahovali čiastkové ciele. Rodičia by mali dodržiavať jeho odporúčania, ktoré zabezpečia kvalitnú a dostatočnú komunikáciu.
Vhodnými postupmi sa postupne kompenzujú prejavy dysfázie. Systematicky sa nacvičuje správne používanie gramatických postupov, artikulácia a iné.
Veľmi účinné sú aj terapie ako Tomatis, neurofeedback či senzorická integrácia, ktoré pomáhajú mozgu učiť sa počúvať, filtrovať a lepšie spracovávať zvuky.
Pri vývinových poruchách sa používajú cielené cvičenia, ktoré aktivujú špecifické mozgové oblasti, vytvárajú nové nervové spojenia, posilňujú existujúce zdravé dráhy a podporujú kompenzačné mechanizmy.
Pri poruchách učenia multisenzorický prístup zahŕňa zapojenie zraku, sluchu a hmatu, pohybové aktivity podporujúce učenie, rytmické cvičenia pre lepšiu integráciu a kreatívne techniky rozvoja pozornosti.
Pri problémoch s rečou a sluchom sa využívajú špecializované programy, ako napríklad JIAS - cielený sluchový tréning pre zlepšenie spracovania a porozumenia počutého, Tomatis - pre rozvoj sluchového vnímania a bilaterálna integrácia.
Domáce aktivity pre rozvoj reči a porozumenia
Rodičom sa odporúča s deťmi čítať krátke texty, prezerať interaktívne knižky a komunikovať o tom, čo dieťa vidí, podporovať jeho komunikačné schopnosti.
Rozvoj porozumenia je kľúčový preto, aby si dieťa osvojilo hovorenú reč. Zároveň sa dieťa na obrázky sústreďuje viac ako na dlhý súvislý text.
Opakovanie rovnakých textov rad za radom je skvelé aj pre rozvoj artikulácie. Dobré pre rozvoj pamäti a reči je aj učenie sa krátkych textov naspamäť.
Rozprávajte sa pri bežných činnostiach - komentujte, čo robíte, používajte krátke a jasné vety.
Dávajte pokyny po krokoch - namiesto zložitých inštrukcií ich rozdeľte.
Budujte slovnú zásobu a porozumenie - čítajte krátke knižky s obrázkami, nechajte dieťa pomenovať predmety, spájajte slová do jednoduchých viet.
Modelujte správnu reč - ak dieťa povie chybnú vetu, neopravujte ho priamo, ale zopakujte to prirodzene správne.
Rozvíjajte rytmus a zvukovú stránku reči - spievajte pesničky, tlieskajte na slabiky, hrajte sa s rýmami.
Škola a každodenné fungovanie
Ak dieťa navštevuje základnú školu, špeciálny pedagóg musí poznať celú anamnézu a detaily diagnostiky, aby spôsob výučby prispôsobil dieťaťu.
Dôležitá je aj spolupráca so školou (pedagogický asistent, individuálny výučbový plán, úprava hodnotenia).
Bežnú základnú školu môžu navštevovať, pokiaľ je škola ochotná prispôsobiť vyučovanie ich potrebám.
Ak má dieťa ťažšiu formu dysfázie a výrazné ťažkosti v učení, môže byť vhodnejšia špeciálna základná škola pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou.
Viacero rodičov pri včasnej diagnostike pristúpilo k odloženiu povinnej školskej dochádzky o jeden rok, aby následné zaškolenie dieťaťa prebehlo efektívnejšie. Vhodným riešením môže byť nultý ročník.
Prečo je dôležité dieťa neporovnávať
Niektoré deti sa učia rýchlo, iné pomalšie - no všetky napredujú. Dôležité je dieťa neporovnávať, ale podporovať jeho malé pokroky.
Láskavé prostredie, trpezlivosť a pochopenie sú pre mozog tou najlepšou „terapiou“.
Mozog má úžasnú schopnosť neuroplasticity - teda učiť sa, vytvárať nové spojenia a dobiehať to, čo bolo pomalšie.
Ak sa vo vás teraz zobudil strach z toho, že ste v minulosti niečo zanedbali, určite nezúfajte. Všetky aspekty sa samozrejme rozvíjajú v priebehu času neustále a predchádzajúce riadky popisujú to, kedy je dieťa z hľadiska vývoja mozgu najviac vnímavé v danej oblasti.
Ako ale iste sama viete - aj teraz, ako dospelí, sa neustále niečo nové učíme. Naše deti to budú mať rovnako a záleží len na nás, aký vzťah k procesu učenia si osvoja.
