Statim vyšetrenie neurológia: kedy vyhľadať neurológa a ako vyšetrenie prebieha

Statim vyšetrenie neurológia je potrebné pri náhlom alebo závažnom zhoršení zdravotného stavu, najmä pri podozrení na cievnu mozgovú príhodu, náhle vzniknuté ochrnutie, poruchu vedomia, epileptický záchvat alebo vážny úraz hlavy a chrbtice. Akútne stavy sa vyšetrujú prednostne.

Pri náhlom alebo závažnom zhoršení zdravotného stavu sa postupuje cez príslušnú urgentnú zdravotnú starostlivosť. Neurologické vyšetrenie pomáha odhaliť príčinu ťažkostí a nastaviť efektívnu liečbu pri akútnych aj chronických neurologických problémoch.

Kedy je potrebné statim neurologické vyšetrenie

Akútne neurologické vyšetrenie je určené pre stavy, pri ktorých môže rýchla diagnostika a liečba ovplyvniť ďalší zdravotný stav pacienta. Neurologická ambulancia organizuje prijímanie akútnych alebo plánovaných pacientov k hospitalizácii a vykonáva konziliárne neurologické vyšetrenia pacientov hospitalizovaných na iných klinikách a oddeleniach a na oddelení pohotovostného príjmu.

Vyšetrenia sa robia v neurologickej ambulancii alebo pri posteli chorého na príslušnej klinike alebo oddelení. Akútne stavy sa vyšetrujú prednostne.

  • náhle vzniknutá slabosť alebo ochrnutie končatiny, polovice tela či tváre,
  • náhla porucha reči, porozumenia alebo orientácie,
  • náhla porucha videnia, rovnováhy alebo koordinácie,
  • porucha vedomia alebo nezvyčajná zmätenosť,
  • epileptický alebo iný záchvatový stav,
  • náhla a veľmi intenzívna bolesť hlavy,
  • závažné závraty spojené s poruchou chôdze, reči alebo hybnosti,
  • úraz hlavy alebo chrbtice s neurologickými príznakmi,
  • rýchlo sa zhoršujúca svalová slabosť alebo porucha citlivosti.

Jednotka intenzívnej starostlivosti neurologickej kliniky zabezpečuje rýchlu diagnostiku, intenzívnu liečbu a ošetrovateľskú starostlivosť pacientom s akútnymi, život ohrozujúcimi stavmi, ktoré sú podmienené afekciou centrálneho alebo periférneho nervového systému.

Ide hlavne o pacientov s cerebrovaskulárnymi, nádorovými a záchvatovými ochoreniami nervového systému. JIS diferencuje komatózne stavy s predpokladanou primárnou afekciou centrálneho nervového systému a má 4 postele.

Náhle príznaky cievnej mozgovej príhody

Čo robí neurológ

Neurológ je lekár-špecialista, ktorého úlohou je štúdium, prevencia, diagnostikovanie a liečba všetkých problémov týkajúcich sa nervovej sústavy s výnimkou tých, ktoré v dôsledku prevažujúcich porúch psychických funkcií patria do odboru psychiatrie (duševné choroby).

Výkon práce neurológa vyžaduje najprv úspešné absolvovanie vysokoškolského štúdia všeobecného lekárstva a následnú atestáciu v odbore neurológie, pričom špecializačná príprava na atestáciu trvá 5 rokov.

Neurológ sa venuje aj zotavovaniu pacientov počas stavov, ktoré vzniknú po infarkte a mŕtvici. Cieľom práce neurológa je zabezpečenie čím dlhšieho pohodového a nezávislého života pacientov, t. j. v závislosti od neurologickej diagnózy sa snaží o odstránenie či zníženie bolestí a doterajších problémov alebo o umožnenie života jedincov bez opatrovateľov.

Ťažkosti, pri ktorých sa vyšetruje nervový systém

K potiažam, s ktorými sa pacienti obracajú na neurológa, patria veľmi často bolesti chrbta a hlavy vrátane migrén, ale aj epileptické a iné záchvatové stavy, ochorenia chrbtice a poruchy hybnosti, svalové kŕče a tiky, problémy so spánkom, degeneratívne ochorenia mozgu, poruchy pamäti, závrate, hluk v ušiach, ochrnutie tvárového nervu, zhoršenie zmyslov (sluch, čuch, niektoré poruchy zraku), nádor na mozgu alebo mieche, trasenie rúk alebo nôh, chronické bolesti, úrazy hlavy a chrbtice.

Tento lekársky odbor sa venuje všeobecne ochoreniam nervového systému, do ktorého patria bolesti hlavy vrátane migrén, závrate, ochrnutie tvárového nervu, ochorenia chrbtice a poruchy pohyblivosti, mozgové porážky a ich následky, epilepsie a iné záchvatové stavy, sclerosis multiplex, demencie, Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba a iné degeneratívne ochorenia mozgu, úrazy hlavy a chrbtice, nádorové ochorenia nervového systému, polyneuropatie, neuropsychiatrické ochorenia (depresie, úzkosti, poruchy spánku) a liečba chronickej bolesti.

Neurologická ambulancia sa zameriava na komplexnú diagnostiku, liečbu a prevenciu ochorení centrálneho a periférneho nervového systému. Poskytuje špecializovanú zdravotnú starostlivosť pacientom s bolesťami hlavy, závratmi, migrénami, poruchami pamäti, ochoreniami miechy a nervov, pohybovými a spánkovými poruchami, ako aj ďalšími degeneratívnymi ochoreniami mozgu.

Medzi najčastejšie problémy patria bolesti hlavy a migrény, závraty, poruchy pohyblivosti, ochrnutie tvárového nervu, ochorenia chrbtice a následky mozgových príhod. Starostlivosť sa poskytuje aj pacientom s epilepsiou, sclerosis multiplex, demenciami vrátane Alzheimerovej choroby, Parkinsonovou chorobou a ďalšími degeneratívnymi ochoreniami mozgu.

Rozdiel medzi akútnym a plánovaným vyšetrením

Statim vyšetrenie je určené pre náhle vzniknuté alebo rýchlo sa zhoršujúce príznaky, pri ktorých nemožno bezpečne čakať na bežný termín v ambulancii. Plánované neurologické vyšetrenie sa využíva pri dlhšie trvajúcich alebo opakujúcich sa ťažkostiach, ako sú bolesti chrbta, migrény, tŕpnutie končatín, chronické závraty, poruchy spánku či postupná svalová slabosť.

Neurologické vyšetrenie sa vykonáva na základe odporúčania praktického lekára alebo iného špecialistu a pozostáva z komplexu metód slúžiacich na zistenie neurologickej choroby. Súbor lekárskych úkonov overuje stav centrálneho nervového systému (mozog a miecha) a periférnych nervov.

Neurologická starostlivosť zahŕňa základnú a špecializovanú liečebno-preventívnu starostlivosť pacientom s ochoreniami periférneho a centrálneho nervového systému a primárnymi ochoreniami svalov v prirodzenom spádovom území.

Ako prebieha neurologické vyšetrenie

Priebeh vyšetrenia sa prispôsobuje zdravotnému stavu pacienta, naliehavosti príznakov a predpokladanej príčine ťažkostí. Vyšetrenie pozostáva z anamnézy, fyzikálneho neurologického vyšetrenia a podľa nálezu z laboratórnych, zobrazovacích alebo elektrofyziologických vyšetrení.

1. Anamnéza

Pre určenie správnej diagnózy je dôležité, aby lekár výsledky vlastného vyšetrenia spojil so zisteniami z anamnestického rozhovoru, počas ktorého sa oboznámi nielen so súčasným stavom pacienta, ale aj s jeho osobným (lieky, alergie, iné ochorenia, operácie, úrazy), epidemiologickým (kontakt s chorou osobou, kontakt so zvieratami vrátane možného napadnutia zvieraťom, poštípanie hmyzom, návšteva zahraničia - predovšetkým v oblastiam s vyšším výskytom infekčných chorôb), sociálnym a rodinným (dedičné alebo vrodené ochorenia vyskytujúce sa u blízkych pokrvných príbuzných) zázemím.

Vyšetrenie začína rozhovorom o zdravotných ťažkostiach, ich trvaní, intenzite a doterajšej liečbe. Dôležitý je charakter bolesti alebo problémov, miesto ich výskytu, okolnosti zhoršenia alebo zmiernenia a pridružené príznaky.

Je vhodné si tieto informácie vopred spísať - uľahčí to lekárovi diagnostiku a vám to pomôže na nič nezabudnúť.

2. Fyzikálne a klinické neurologické vyšetrenie

Základné fyzické a vizuálne vyšetrenie hodnotí činnosť nervového systému a podľa zistených odchýliek od normálneho stavu lokalizuje miesto pravdepodobného poškodenia a zameriava sa naň pri ďalšom vyšetrení.

Využíva len jednoduché nástroje - najmä neurologické kladivko, vatové štetčeky a kovový hrot, ktorými lekár poklepkaním alebo dotykom testuje šľachové reflexy, motorické a senzitívne nervy.

Neurológ hodnotí reflexy, svalovú silu, citlivosť, koordináciu pohybov, stabilitu a chôdzu, ako aj funkciu nervového systému. Lekár sleduje aj držanie tela, chôdzu, napätie svalov a schopnosť pacienta regulovať svalové napätie.

Súčasťou vyšetrenia sú aj činnosti ako je kladenie ukazováku na nos, predpaženie a natáčanie rúk, zdvíhanie nôh, poskok na jednej nohe, pričom niektoré z nich treba vykonať so zavretými očami.

Pri poruchách čuchu sa môžu využiť predmety s vôňou ako sú napr. zrnká kávy alebo mydlo. Orientačne sa vyšetrujú aj hlavové nervy.

Neurologické vyšetrenie je neinvazívne a prispôsobené individuálnemu zdravotnému stavu pacienta. Lekár pacienta oboznámi s výsledkami svojho vyšetrenia ihneď po jeho ukončení.

3. Laboratórne a zobrazovacie vyšetrenia

Na základe nálezu môže odporučiť testy na potvrdenie alebo spresnenie diagnózy ako sú laboratórne vyšetrenia alebo zobrazovacie metódy.

  • röntgen - napr. zmeny chrbtice a lebky,
  • počítačová tomografia - napr. zobrazenie tkaniva mozgu alebo krvácania,
  • magnetická rezonancia - vyšetrovanie rozsahu postihnutia roztrúsenou sklerózou,
  • ultrasonografia a angiografia - vyšetrenie tepien zásobujúcich mozog krvou,
  • pozitrónová emisná tomografia - monitorovanie funkčnej aktivity jednotlivých regiónov mozgovej kôry.

Pri určovaní príčin problémov pacientov výrazne pomáhajú lekárom rôzne zobrazovacie metódy. Výsledky týchto postupov a techník spolu s anamnézou a so základným vyšetrením poskytnú lekárovi dôležité informácie pre určenie správnej diagnózy.

4. Elektrofyziologické vyšetrenia

Elektrofyziologické vyšetrenia hodnotia elektrickú aktivitu mozgu, vedenie informácií v nervovom systéme a funkciu periférnych nervov, nervovosvalovej platničky a svalov.

  • elektroencefalografia (EEG) má význam hlavne v diagnostike epilepsie, ale aj pri iných poruchách mozgu,
  • elektromyografia (EMG) sa využíva napr. pri hodnotení funkcie periférneho nervu, nervosvalovej platničky a svalu,
  • polysomnografia slúži na vyšetrenie spánku pacienta,
  • evokované potenciály vyšetrujú rýchlosť vedenia informácií v mozgu,
  • lumbálna punkcia umožňuje odber a rozbor mozgomiešneho moku.

Polysomnografia slúži na vyšetrenie spánku pacienta, počas spánku sa pri nej meria 7 rôznych parametrov (očné pohyby, pohyby končatín, činnosť srdca, nasýtenie krvi kyslíkom, dýchanie, svalové pohyby brady, EEG).

Evokované potenciály - vyšetrenie rýchlosti vedenia informácií v mozgu - sa využívajú pri zisťovaní funkcie príslušného zmyslu a ako metóda posudzujúca závažnosť postihnutia pri roztrúsenej skleróze.

Lumbálna punkcia je odber a rozbor mozgomiešneho moku - jeho tlak, farba a zloženie.

EMG vyšetrenie pri poškodení nervov a svalov

Elektromyografia (EMG) je zisťovanie akčných potenciálov vznikajúcich vo svalovom tkanive a nervových vláknach, ktoré možno zachytiť ihlovými alebo povrchovými elektródami prilepenými na kožu. Informácia z kontaktných elektród alebo z EMG ihly sa spracuje v PC a prevedie sa vo forme EMG krivky na monitor počítača.

EMG je elektrofyziologické vyšetrenie, ktoré hodnotí funkciu periférnych nervov, nervových spojení a svalov. Pomáha posúdiť, či ťažkosti vznikajú poškodením nervu, poruchou nervovosvalového prenosu alebo postihnutím samotného svalu.

Vyšetrenie indikuje a vyhodnocuje lekár - neurológ. Zmeny EMG krivky môžu vzniknúť napríklad pri poškodení periférneho nervu (neuropatie), pri poškodení svalu (svalové dystrofie, polymyozitídy) alebo pri poruche prevodu z nervového zakončenia na sval (myastenia gravis).

Kedy neurológ odporúča EMG

EMG sa využíva pri diagnostike a sledovaní neuromuskulárnych ochorení. Vyšetrenie môže byť súčasťou posudzovania ťažkostí, ako sú poruchy citlivosti, svalová slabosť alebo iné prejavy ochorení periférneho a centrálneho nervového systému a primárnych ochorení svalov.

EMG indikuje neurológ pri príznakoch svalovej, nervovej alebo neuromuskulárnej poruchy: brnenie, necitlivosť, stuhnutosť svalov, zášklby, svalová bolestivosť či slabosť končatín.

Prvá metóda je vyšetrenie vodivosti nervov alebo stimulačné EMG, kedy sa na kožu prilepia špeciálne elektródy na konkrétny sval a v určitej vzdialenosti lekár alebo neurofyziológ stimuluje elektrickým prúdom príslušný nerv.

Jedná sa o nebolestivé vyšetrenie, kedy pacient cíti len krátky elektrický výboj alebo impulz, napríklad podobne ako keď si nechtiac buchnete lakeť a pocítite „brnenie“. Trvanie vyšetrenia záleží od množstva nervov, ktoré treba nasnímať (od 10 - 30 minút).

Táto metóda pomáha v diagnostike ochorení ako je syndróm karpálneho tunela, útlak nervu v jeho priebehu v lakti, v zápästí, v oblasti kolena alebo členku a polyneuropatie, najčastejšie diabetické polyneuropatie.

Druhým typom EMG vyšetrenia je ihlová EMG, pri ktorom sa používa veľmi tenká jednorazová snímacia ihla, ktorá sa pichá do vybraných svalov. Počet vpichov záleží na druhu diagnózy.

Pri tejto metóde sa cez ihlu nestimuluje, ale len sníma. To znamená, že pacient nepociťuje žiadny elektrický výboj, len vpich podobne ako pri odbere krvi.

Táto metóda môže byť doplnkovou k vyššie uvedenej stimulačnej EMG alebo ako samostatné vyšetrenie najmä pri diagnózach ako sú polyneuropatie, postihnutie miechových koreňov pri „vysunutých platničkách“, primárne ochorenia svalov (myopatie) alebo pri zriedkavejších ochorenia ako napr. Myasténia gravis.

Príprava na EMG

Zo strany pacienta nevyžaduje neurologické vyšetrenie žiadnu zvláštnu prípravu, len niektoré vyšetrenia vyžadujú spoluprácu pacienta. Pri EMG je potrebné 4 dni pred vyšetrením vylúčiť užívanie magnézia.

Pred vyšetrením nie je potrebná žiadna príprava. Potrebné je informovať vyšetrujúceho lekára o prípadnom užívaní antikoagulačných liekov.

Vyšetrenie vyžaduje spoluprácu pacienta. Napriek tomu, že pri použití ihlových elektród nie je úplne bezbolestné, netreba sa ho obávať.

Vyhodnotenie EMG je ihneď po skončení vyšetrenia. Výsledok EMG vyšetrenia prináša cenné informácie pri pátraní po príčinách množstva ochorení nervového a svalového systému.

Schéma stimulačného a ihlového EMG

Ďalšie vyšetrenia používané v neurológii

Prístrojové vybavenie ambulancie umožňuje realizovať moderné vyšetrovacie metódy (EEG, EMG, USG, EP). Dôraz je pri tom kladený na presnú diagnostiku, správne nastavenie liečby a dlhodobé sledovanie zdravotného stavu.

USG (sonografia) mozgových tepien je neinvazívne a nebolestivé vyšetrenie krčných tepien, ktoré preukáže zúženie alebo uzáver tepny a stanoví rýchlosť prietoku krvi. Umožňuje posúdiť stav kôrnatenia tepien.

Ultrasonografia mozgových tepien sa využíva pri cievnych ochoreniach mozgu a môže byť súčasťou vyšetrenia pacientov so závratmi, po strate vedomia, s dlhodobými bolesťami hlavy alebo po infarkte.

Po zhodnotení výsledkov neurologického vyšetrenia môže neurológ odporučiť vyšetrenia aj u iných špecialistov, napríklad psychiatra, otorinolaryngológa alebo ortopéda.

Čo si priniesť na neurologické vyšetrenie

Na prvé neurologické vyšetrenie si nezabudnite priniesť všetky dostupné zdravotné nálezy, ktoré by mohli súvisieť s vašimi ťažkosťami:

  • výmenný lístok, ak idete cez verejné zdravotníctvo,
  • výsledky zobrazovacích vyšetrení (RTG, MRI, CT - ideálne na CD aj v správe),
  • výpis od všeobecného lekára,
  • zoznam užívaných liekov,
  • výsledky krvných testov, ak sú dostupné.

V prípade, že už máte za sebou napríklad EMG vyšetrenie alebo návštevu u ortopéda či fyzioterapeuta, zoberte si aj tieto záznamy. Čím viac informácií má neurológ k dispozícii, tým presnejšie a rýchlejšie stanoví diagnózu.

Dôležité je vedieť čo najpresnejšie opísať svoje ťažkosti: aký typ bolesti alebo problémov pociťujete, kde sa vyskytujú a ako často, čo ich zhoršuje alebo zmierňuje a či sa pridružili iné príznaky, ako sú závraty, strata rovnováhy alebo bolesti hlavy.

Liečba po neurologickom vyšetrení

Jej súčasťou je zostavenie terapeutického plánu. Len presná diagnóza umožní začať liečbu, ktorá môže zlepšiť stav pacienta.

Neurologická ambulancia zabezpečuje vyšetrenie a diagnostiku neurologických ochorení, liečbu akútnych stavov medikamentóznou liečbou, vrátane liečby v infúznom stacionári.

Na základe výsledkov vyšetrenia môže lekár navrhnúť medikamentóznu liečbu, infúznu alebo injekčnú terapiu, rehabilitáciu, doplňujúce vyšetrenia, odporúčania pre zmenu životného štýlu a prevenciu.

Cieľom je nielen zmierniť príznaky, ale riešiť aj samotnú príčinu ťažkostí. Zabezpečuje sa konzultácia s medicínskymi odborníkmi a zaradenie pacientov s neurologickými ochoreniami do individuálneho rehabilitačného programu.

Pri chronických neurologických ochoreniach sa poskytuje liečba zameraná najmä na prevenciu recidív bolesti rehabilitáciou a pohybovým liečebným režimom. Pri chronických neurologických ochoreniach kladieme dôraz na prevenciu opakovanej bolesti pomocou rehabilitácie a cielenej pohybovej terapie.

Ľuďom so sedavým spôsobom práce, ale aj s fyzicky náročným zamestnaním a športovcom, sa v spolupráci s fyzioterapeutmi zabezpečuje nácvik správneho držania tela a navrhuje vhodná pohybová aktivita.

Špecializovaná neurologická starostlivosť

Pri komplikovaných chorobných stavoch môže byť potrebná hospitalizácia a vyšetrenie na špecializovanom pracovisku. Neurologická klinika poskytuje diagnostickú a liečebnú starostlivosť pri komplikovaných chorobných stavoch, ktorých diagnostika a liečba nebola úspešná v nemocniciach a poliklinických zariadeniach nižšieho typu.

Medzi poskytované nadštandardné postupy patria systémová intravenózna a lokálna intraarteriálna trombolýza rt-PA, sonotrombotrypsia a mechanické trombektómie. Vykonáva sa aj perkutánna transluminálna angioplastika so založením stentu extrakraniálne aj intrakraniálne.

Pracovisko zabezpečuje embolizáciu aneuryziem, A-V malformácií a nádorov, imunologickú liečbu neuroimunologických chorôb a repetitívnu magnetickú stimuláciu.

Medzi ďalšie špecializované oblasti patrí liečba refraktérnych epilepsií, liečba refraktérnych vertebrogénnych syndrómov, liečebná aplikácia botulotoxínu a liečba spasticity močového mechúra elektrostimuláciou.

Neurologická klinika indikuje a realizuje DBS, teda hlbokú mozgovú stimuláciu, a trvalú duodenálnu alebo apomorfínovú pumpu u pacientov s Parkinsonovou chorobou.

Neurologická ambulancia a nemocničná starostlivosť

Ambulancia poskytuje špecializovanú neurologickú starostlivosť pacientom v prirodzenom spádovom území. Pacienti sú spravidla odosielaní na konziliárne vyšetrenie neštátnym rajónnym neurológom.

Ambulancia zabezpečuje dispenzárnu starostlivosť chorých s vybranými ochoreniami, navrhuje alebo sa vyjadruje k návrhom na kúpeľnú starostlivosť a navrhuje alebo predpisuje zdravotné pomôcky v rozsahu svojho odboru.

Vypracúva krátkodobé i dlhodobé posudkové závery, teda forenzné závery. Posteľová časť kliniky je základným článkom v systéme viacstupňovej starostlivosti o pacientov s neurologickými ochoreniami.

Na túto časť sa prijímajú pacienti plánovane prostredníctvom príjmovej ambulancie neurologickej kliniky, presunom z iných kliník alebo iných zdravotníckych zariadení a ako urgentné príjmy počas pracovného dňa alebo ústavnej pohotovostnej služby, spravidla cez oddelenie pohotovostného príjmu.

Čas vyšetrenia a ďalší postup

Vstupné neurologické vyšetrenie môže trvať približne 60 - 90 minút, počas ktorých sa lekár môže pacientovi dôkladne venovať. Pozostáva z odobratia anamnézy, fyzikálneho vyšetrenia a záveru s podrobným vysvetlením výsledku.

Vyšetrenie je nebolestivé a nie je dôvod sa ho obávať. Ak je diagnóza jasná už po prvom vyšetrení, lekár navrhne spôsob liečby.

Častejšie odporučí pomocné vyšetrenia, napríklad krv, CT, MRI alebo RTG, ktoré správnu diagnózu potvrdia - s úľavou od ťažkostí však možno začať okamžite symptomatickou liečbou.

Kontrolné vyšetrenia slúžia na sledovanie vývoja ochorenia, úpravu liečby a liekových režimov a na konzultácie pri bolestiach hlavy, závratoch, poruchách citlivosti, svalových kŕčoch, tetánii a iných neurologických ťažkostiach.

Neurologické fyzikálne vyšetrenie

Čo overiť pred návštevou ambulancie

Pred návštevou neurologickej ambulancie je vhodné overiť aktuálne ordinačné hodiny a konkrétne miesto vyšetrenia. Pri plánovanom EMG vyšetrení je potrebné riadiť sa pokynmi neurologickej ambulancie alebo pracoviska, ktoré vyšetrenie indikovalo.

Akútne stavy sa vyšetrujú prednostne. Pri náhlom alebo závažnom zhoršení zdravotného stavu sa postupuje cez príslušnú urgentnú zdravotnú starostlivosť.

Rozsah vyšetrení, ich poradie aj potrebu hospitalizácie určuje lekár podľa príznakov a výsledku klinického neurologického vyšetrenia. Pri statim stave je rozhodujúce neodkladať vyhľadanie urgentnej zdravotnej starostlivosti.

tags: #statim #vysetrenie #neurologia