SMRT pri epilepsii v noci, označovaná ako SUDEP, je veľmi zriedkavá náhla a neočakávaná smrť človeka s epilepsiou, pri ktorej sa bez inej objasnenej príčiny predpokladajú najmä poruchy dýchania alebo srdcovej činnosti. Vyššie riziko majú ľudia s nekontrolovanými záchvatmi a tonicko-klonickými záchvatmi, najmä ak sa vyskytujú počas spánku.
Riziko možno znižovať predovšetkým dôslednou liečbou, pravidelným spánkom, vyhýbaním sa alkoholu a drogám, prevenciou nedostatku spánku a rýchlym riešením dlhotrvajúceho alebo opakovaného záchvatu. Epilepsia je chronické neurologické ochorenie, pri ktorom sa v mozgu opakovane objavujú epileptické záchvaty.
Čo je epilepsia a ako súvisí s nočnými záchvatmi
Epilepsia je chronické ochorenie charakterizované opakovanými epileptickými záchvatmi. Epileptický záchvat je náhla a prechodná porucha mozgovej kortikálnej aktivity, nekontrolovateľný elektrický výboj v šedej hmote mozgu, ktorá trvá niekoľko sekúnd, minút, výnimočne aj hodín.
Epilepsia je neurologická porucha postihujúca centrálny nervový systém, pri ktorej sa v mozgu naruší aktivita nervových buniek. Poruchu sprevádzajú záchvaty alebo periódy zvláštneho správania, vzrušenia a niekedy aj bezvedomie. Záchvat je poruchou normálnej regulácie mozgu, kedy je narušená jeho elektrická aktivita.
Epilepsia nie je psychická porucha, ani dôsledok inteligencie či charakteru človeka - epilepsia je neurologické ochorenie mozgu, pri ktorom dochádza k poruche prenosu elektrických signálov medzi neurónmi. Ochorenie sa nevyhýba žiadnemu veku - môže sa objaviť už pri narodení, v dospelosti aj v seniorskom veku.
Nie každý záchvat znamená epilepsiu. O epilepsii hovoríme až vtedy, ak sa záchvaty opakujú (2 a viac) a sú dôsledkom trvalej predispozície mozgu k nadmernej elektrickej aktivite. Diagnostikovať ju môžeme aj po jednom nevyprovokovanom záchvate, ak je vysoké riziko, že sa zopakuje.
U niektorých pacientov sa záchvaty objavujú výhradne počas spánku. Môžu sa prejaviť napríklad náhlym pohybom tela, zvukmi či prebudením s dezorientáciou.
Čo znamená SUDEP
SUDEP (náhla neočakávaná smrť počas epilepsie): Tento stav je veľmi zriedkavý a príčina smrti nie je známa. Môže sa vyskytnúť v dôsledku respiračných alebo srdcových problémov. Ľudia s epilepsiou môžu mať malé riziko náhlej smrti (neočakávanej).
Pri SUDEP nejde o smrť, ktorú by bolo možné vysvetliť utopením, úrazom, statusom epilepticus alebo inou známou príčinou. Najčastejšie sa spomína súvislosť s ťažkým epileptickým záchvatom, po ktorom sa neobnoví normálne dýchanie alebo dôjde k závažnej poruche srdcového rytmu.
Ľudia, ktorí trpia záchvatmi, ktoré nie sú kontrolované liekmi, a tonicko-klonickými záchvatmi môžu mať vyššie riziko SUDEP.
Nočný priebeh záchvatu môže sťažiť jeho rozpoznanie, pretože človek spí, svedok nemusí byť prítomný a záchvat môže zostať nepovšimnutý. Práve preto má význam venovať pozornosť nočným prejavom, pravidelnému užívaniu liekov a bezpečnosti počas spánku.
Ako vyzerá záchvat, ktorý môže ohroziť život
U každého pacienta sú záchvaty individuálne, rôzneho charakteru, intenzity, dĺžky trvania aj intervalov medzi záchvatmi. Vo všeobecnosti môžeme záchvaty rozdeliť na fokálne / ložiskové /, generalizované a s neznámym začiatkom vzniku.
Fokálne delíme na záchvaty bez poruchy vedomia a záchvaty s poruchou vedomia. Fokálne záchvaty vznikajú, keď sa nadmerný elektrický vzruch šíri len v určitej časti mozgu.
Fokálne záchvaty (bez straty vedomia): Tento druh záchvatov nespôsobuje stratu vedomia. Sú tiež známe ako jednoduché parciálne záchvaty. Je možné pozorovať nedobrovoľné trhnutie rukami a nohami, zmenu emócií.
Fokálne záchvaty (spolu so zhoršenou slabosťou): Spôsobujú náhlu zmenu alebo stratu vedomia alebo uvedomenia. Sú tiež známe ako komplexné parciálne záchvaty. Pacienti sa môžu nečinne pozerať, opakujúce sa pohyby, ako je žuvanie, prehĺtanie, šúchanie rúk a chôdza v kruhoch.
Generalizované záchvaty spravidla začínajú náhlou abnormálnou elektrickou aktivitou naprieč celým mozgom. Zahŕňajú záchvaty s tonicko-klonickými kŕčmi a záchvaty s absenciou kŕčov.
Záchvaty, pri ktorých človek stratí vedomie a zastaví sa mu dych, sa označujú ako generalizované záchvaty s tonicko klonickými prejavmi - v minulosti označované ako „grand - mal“ záchvaty.
Tonicko-klonický záchvat
Samotný záchvat sa začína náhlou stratou vedomia s pádom. Postihnutý „stuhne“ v tonickom kŕči priečne pruhovaného svalstva. Krč expiračných / výdychových / dýchacích svalov je sprevádzaný krátkym zvukom, tzv. epileptickým výkrikom.
Oči sú otvorené, buľvy stočené nahor, zreničky rozšírené, nereagujú na osvit. Horné aj dolné končatiny sú vystreté, ústa sú pevne zovreté pre kŕč žuvacích svalov.
Po 10-20 sekundách možno pozorovať vo svaloch chvenie, ktoré postupne prechádza do tzv. klonickej fázy, ktorá trvá asi 30sekund . Ide o prudké zášklby celého tela.
Zášklby sú sprevádzané krátkymi zvukmi spôsobenými prudkým krátkym vytláčaním vzduchu z pľúc pri kŕčoch. Frekvencia zášklbov sa postupne znižuje, až úplne vymizne, pacient sa následne môže pomočiť.
Po niekoľkých sekundách začne postihnutý chrčivo dýchať, postupne sa preberať, spočiatku býva dezorientovaný, zmätený. Celý záchvat trvá 1-2 minúty.
Po záchvate môže byť epileptik dezorientovaný, zmätený, môže mať bolesti hlavy aj svalov. V niektorých prípadoch môže nasledovať ďalší, alebo aj viac záchvatov.
Čo sa deje s dýchaním
Záchvat je sprevádzaný samozrejme aj poruchami dychu. V úvode epileptického záchvatu ako som už spomínala je apnoe, čiže krátkotrvajúca zástava dychu.
Pacient je v tvári najprv červený, postupne cyanotický. Následne pacient začne chrčivo dýchať, čo je spôsobené striedaním svalovej kontrakcie a relaxácie dýchacích svalov, čo u pacienta vyvolá obraz chrčivého dýchania, slinenia, akoby lapania po dychu.
Pacient si častokrát pohryzie jazyk. Porucha dychu trvá len krátko, spravidla trvá len niekoľko sekúnd.
Najnáchylnejší na poškodenie je samozrejme mozog, ale pri nedostatku kyslíka trpia aj iné organy a tkanivá, najmä pokiaľ záchvat trvá dlho alebo prechádza do tzv. epileptického statusu.
Status epilepticus a riziko poškodenia orgánov
Status epilepticus je najzávažnejšia forma epileptického záchvatu. Ide o stav, keď záchvat trvá dlhšie ako 5 minút, alebo keď sa záchvaty opakujú bez toho, aby sa pacient medzi nimi prebral.
V takomto prípade môže dôjsť k vážnemu ohrozeniu zdravia, pretože dlhodobý neprimeraný elektrický vzruch môže spôsobiť poškodenie mozgu, narušiť srdcovú činnosť a dýchanie.
Rozlišujeme 2 fázy vývoja statusu kompenzačné štádium - kedy organizmus ešte vie zabezpečiť energetické nároky a kompenzovať metabolické zmeny. Nedochádza ešte k hypoxii CNS ani poškodeniu neurónov.
v druhej fáze dochádza k dekompenzácii, kedy organizmus už nie je schopný zabezpečiť zvýšené energetické nároky mozgu. Dochádza k hypoxii mozgu s následným rozvojom edému / opuchu mozgu a k zvýšeniu vnútrolebečného tlaku.
Celkovo začína pacient kardiopulmonálne zlyhávať, nasleduje renálne/ obličkové/ a hepatálne / pečeňové / až multiorgánové zlyhanie.
Pri statuse epilepticus môžu mať pacienti dlhotrvajúci záchvat alebo dlho po záchvate nenadobudnú vedomie. Je to zriedkavé a môže viesť k trvalému poškodeniu mozgu a smrti.
Hlavné rizikové faktory SMRT pri epilepsii v noci
Nekontrolované tonicko-klonické záchvaty
Najvýznamnejším rizikovým faktorom sú záchvaty, ktoré sa napriek liečbe opakujú, najmä generalizované tonicko-klonické záchvaty. Ich priebeh môže zahŕňať stratu vedomia, stuhnutie tela, rytmické zášklby, apnoe a následnú dezorientáciu.
Ľudia, ktorí trpia záchvatmi, ktoré nie sú kontrolované liekmi, a tonicko-klonickými záchvatmi môžu mať vyššie riziko SUDEP.
Záchvaty počas spánku
Nočné záchvaty môžu zostať bez svedka. Ak človek po záchvate zostane v polohe, ktorá sťažuje dýchanie, alebo sa dýchanie po krátkej zástave neobnoví dostatočne, pomoc nemusí prísť včas.
Záchvat môže vzniknúť ako cez deň, tak i v noci. Môžu sa prejaviť napríklad náhlym pohybom tela, zvukmi či prebudením s dezorientáciou.
Nedostatok spánku a nepravidelný režim
Takisto nedostatok spánku, spánková deprivácia zvyšuje riziko vzniku epileptického záchvatu. K častým spúšťačom patria alkohol a drogy - dlhodobé požívanie väčšieho množstva alkoholu spôsobuje celý rad neurologických chorôb a poškodení mozgu, ktorých súčasťou bývajú epileptické záchvaty.
Spúšťačom môže byť aj nedostatok spánku, stres, silné emócie, infekčné ochorenie, dehydratácia, nadmerná fyzická námaha, vyčerpanie, blikajúce svetlá (u fotosenzitívnej epilepsie) alebo náhle vysadenie protizáchvatových liekov.
Nedodržiavanie liečby
Nutnosťou je pravidelné užívanie ordinovaných liekov proti epilepsii. Chorý nesmie svojvoľne ukončiť liečbu či znižovať dávky, pretože by mohlo dôjsť k život ohrozujúcemu nahromadeniu záchvatov.
Za žiadnych okolností nesmie chorý vynechať antiepileptikum, ani si svojvoľne znižovať dávky, pretože by mohlo dôjsť k život ohrozujúcemu nahromadeniu epileptických záchvatov.
Vhodnú dávku treba dodržiavať presne podľa pokynov lekára, pretože nesprávne užívanie môže viesť k návratu záchvatov.
Alkohol, drogy a energetické nápoje
Zakázané je pitie alkoholických nápojov, užívanie drog či pitie veľkého množstva energetických nápojov. Alkohol je častým spúšťačom záchvatov a zároveň môže znižovať účinok antiepileptických liekov.
Podobne škodia aj drogy a nadmerná konzumácia energetických nápojov. Ďalšie príčiny, ktoré môžu vyvolať záchvaty, sú nedostatok spánku, fajčenie, hormonálna nerovnováha, mŕtvica a konzumácia alkoholu.
Stres a vyčerpanie
Možno sem zaradiť jogu a meditácie , čo sú techniky, ktoré človeka naučia predchádzať situáciám, kedy záchvat môže vzniknúť v dôsledku stresu - ten totiž môže provokovať epileptické záchvaty až u 30% pacientov.
Nielen epilepsiu, ale aj mnoho iných chorôb, môže vyvolať nadmerný stres, odporúčame vám preto venovať sa zdravému životnému štýlu.
Fotosenzitivita a blikajúce svetlo
Malé percento z týchto takmer 65 miliónov ľudí - 3 až 5 percent - má fotosenzitívnu epilepsiu, čo znamená že u nich svetlo môže vyvolať záchvaty a ďalšie príznaky epilepsie.
Fotosenzitíva epilepsia sú najčastejšie záchvaty, ktoré sú vyvolané blikajúcim svetlom alebo kontrastnými svetelnými a tmavými vzormi. Fotosenzitívna epilepsia je teda typ epilepsie, pri ktorej sú všetky, alebo takmer všetky záchvaty vyvolané blikajúcim svetlom, ako sú stroboskopy, slnečné svetlo alebo televízia.
Medzi ďalšie potencionálne spúšťače, ktoré môžu vyvolať záchvaty patria stropné ventilátory, filmy v kine, počítačové hry a videohry, vianočné osvetlenie, televízia , tablet, mobily a pod.
U niektorých ľudí môžu blikajúce svetlá záchvat vyvolať, u iných nie. Vždy odporúčame opatrnosť, dostatok spánku a vyhýbanie sa kombinácii svetiel, alkoholu a vyčerpania.
Samotné modré svetlo z mobilu nie je automaticky príčinou epilepsie. Významnejšou obavou je blikajúce svetlo, rýchle kontrastné vzory, dlhé používanie obrazoviek, nedostatok spánku a kombinácia viacerých spúšťačov.
Ďalšie príčiny a rizikové faktory epilepsie
Spúšťačom epilepsie môžu byť faktory, ktoré človek vie ovplyvniť a také ktoré nevie ovplyvniť. Medzi neovplyvniteľné patrí rodinná záťaž, genetické faktory.
Na vzniku epilepsie sa podieľajú faktory vnútorné - genetické predispozície jedinca - a vonkajšie, získané mechanizmy.
Hlavné príčiny epilepsie zahŕňajú: genetické/rodinné predispozície, štrukturálne poškodenie mozgu (úraz hlavy, mozgové nádory, cievne mozgové príhody); patrí sem aj perinatálne poškodenie (nedostatok kyslíka počas pôrodu alebo pôrodné poranenia) a vývojové vady (vrodené vady mozgu, kortikálna dysplázia, detská mozgová obrna), infekcie (meningitída, encefalitída, parazitárne infekcie, HIV/AIDS), autoimunitné procesy (limbické encefalitídy, tzv. Rasmussenova encefalitída), metabolické príčiny (niektoré genetické ochorenia), neznáma príčina.
Vek a rodinná záťaž
V detstve prevládajú vrodené vývojové alebo genetické poruchy mozgu, pozápalové zmeny alebo nádorové ochorenia mozgu. Vo vyššom veku bývajú príčinou epilepsie cievne mozgové príhody, úrazy mozgu, ale aj konzumácia alkoholu a iných toxických látok.
Vek - Epilepsia je častejšia v ranom detstve alebo po 60-tke. Rodinná anamnéza - Výskyt epilepsie v rodine zvyšuje riziko tejto choroby.
Epilepsia nie je dedičná choroba, avšak viac ako polovica pacientov s týmto ochorením má nejakú vnútornú genetickú dispozíciu ku vzniku záchvatov.
Odborná literatúra uvádza, že riziko epilepsie u dieťaťa zdravých rodičov je asi 1 percento. V prípade, že jeden rodič má epilepsiu, stúpa toto riziko na 5 percent a v prípade oboch rodičov s epilepsiou je riziko 10 - 15 percent.
Úrazy hlavy, cievne príhody a nádory
K ovplyvniteľným faktorom možno zaradiť aj úrazy hlavy pri športe. Poranenia hlavy - Sú tiež zodpovedné za niektoré záchvaty.
Trauma: Zranenia hlavy spôsobené dopravnými nehodami (ako je jazda na bicykli, lyžovanie a motorové vozidlo) môžu byť zodpovedné za niekoľko prípadov epilepsie.
Ďalšou príčinou môžu byť mozgové nádory, ktoré zapríčiňujú asi 3,5 - 5 % všetkých epileptických záchvatov. Aj poškodenie mozgu po prekonaní náhlej cievnej mozgovej príhody, či už ide o krvácanie alebo nedokrvenie časti mozgu, môže mať za následok opakované epileptické záchvaty.
Táto príčina spôsobuje asi 12 % všetkých epileptických záchvatov. U starších ľudí býva najčastejšou príčinou cievna mozgová príhoda.
Infekcie, prenatálne poškodenie a pôrodné komplikácie
Pravdepodobnosť vzniku epileptických záchvatov môžu zvýšiť aj určité udalosti, napríklad nedostatok kyslíka v mozgu dieťaťa počas pôrodu, čiže hypoxické poškodenie mozgu postihujúce hlavne hypokampálnu a temporálne štruktúry.
Menej časté je mozgové krvácanie, mechanické poškodenie pri prechode úzkymi pôrodnými cestami, použitie klieští, vakuumextraktora. Následkom hypoxického poškodenia mozgu sa teda u dieťaťa môže vyvinúť epilepsia.
Ďalšími faktormi môžu byť úrazy hlavy, závažné infekcie mozgu, metabolické poruchy alebo vrodené vývojové chyby mozgu.
Prečo môže byť nočný záchvat nebezpečný
V úvode epileptického záchvatu môže nastať krátkotrvajúca zástava dychu. Následne môže pacient chrčivo dýchať a pôsobiť, akoby lapal po dychu.
Ak sa dýchanie po záchvate neobnoví, ak záchvat pokračuje alebo ak sa opakujú záchvaty bez návratu vedomia, ide o urgentný stav. Záchvaty dlhšie ako 5 minút nazývame status epilepticus a sú život ohrozujúce.
Riziko nesúvisí len so samotným záchvatom, ale aj s prostredím, v ktorom k nemu dôjde ako napríklad pri šoférovaní, kúpaní alebo práci vo výškach.
Pri nočnom záchvate môže byť problémom najmä to, že pacient zostane sám, svedok záchvat nezachytí alebo sa po záchvate neuloží do polohy, ktorá umožňuje voľné odtekanie slín a hlienov.
Prevencia SMRT pri epilepsii v noci
Dôsledné užívanie liekov
Epilepsia sa v prvom rade lieči farmakologicky - antiepileptikami, teda liekmi, ktoré zabraňujú opakovaniu záchvatov. Cieľom liečby je dosiahnuť stav bez záchvatov, alebo aspoň radikálne zníženie ich častosti bez toho, aby liek negatívne ovplyvňoval psychickú a fyzickú výkonnosť v škole, zamestnaní a spoločnosti.
Predpísané lieky sa musia užívať pravidelne. Nikdy nepreháňajte alebo neprestaňte predpísané lieky bez konzultácie s lekárom.
Ak jeden liek nezaberá dostatočne alebo spôsobuje nežiaduce účinky, lekár môže liečbu zmeniť alebo pridať ďalšie liečivo. Kombinácia liekov nie je zlyhaním liečby, ale bežnou praxou pri niektorých formách epilepsie.
Náhle vysadenie protizáchvatových liekov môže vyvolať prelomové záchvaty alebo život ohrozujúce nahromadenie záchvatov.
Pravidelný a dostatočný spánok
Základom je dostatočný spánok, približne rovnaký čas ukladania sa na spánok, ako aj vstávania, neponocovanie.
Každý epileptik by mal dodržiavať niekoľko zásad životosprávy, vďaka ktorým môže prežiť plnohodnotný a neobmedzujúci život. Základom je dostatočný spánok, približne rovnaký čas ukladania sa na spánok, ako aj vstávania, neponocovanie.
Nie je vhodné ani poobedné pospávanie, nakoľko takýto krátky spánok je veľmi plytký a môže provokovať záchvat.
Práca na smeny a nočná práca môžu narúšať pravidelný spánkový režim. Z toho vyplýva, že pre človeka s epilepsiou nie je vhodná práca na smeny a nočná práca.
Vyhýbanie sa alkoholu, drogám a nadmernému kofeínu
Užívanie alkoholu je úplne nevhodné, rovnako ako aj užívanie drog či pitie veľkého množstva energetických nápojov.
Pacienti sa často pýtajú, či môžu chodiť na festivaly, vianočné trhy alebo do prostredia s blikajúcimi svetlami. U niektorých ľudí môžu blikajúce svetlá záchvat vyvolať, u iných nie.
Vždy odporúčame opatrnosť, dostatok spánku a vyhýbanie sa kombinácii svetiel, alkoholu a vyčerpania.
Identifikácia osobných spúšťačov
Pre ľudí trpiacich epilepsiou môže byť vedenie denníka účinnou metódou prevencie, pretože môže určiť faktory, ktoré záchvat vyvolávajú a umožní im vyhnúť sa týmto faktorom v budúcnosti.
Je dôležité identifikovať eventuálny provokujúci faktor, ako napríklad požitie alkoholu, drog, energetického nápoja, liekov, zvýšený stres, nedostatok spánku a podobne.
Takýto denník môže obsahovať čas záchvatu, dĺžku jeho trvania, opis prejavov, kvalitu spánku, užitie liekov, stres, alkohol, infekciu, horúčku a ďalšie okolnosti.
Bezpečnejšie prostredie na spánok
Cieľom prvej pomoci je, aby sa človek počas epileptického záchvatu nezranil. Pod hlavu pacienta je potrebné položiť vždy niečo mäkké, napr. sveter., vankúš, deku.
Ak v dosahu nie je nič mäkké, pod hlavu podložíme svoje ruky. Nevyhnutné je tiež snažiť sa, aby v dosahu pacienta neboli tvrdé predmety, o ktoré sa môže udrieť ako je radiátor alebo nábytok.
Vhodné je obmedziť riziko úrazu v okolí lôžka a zabezpečiť, aby pacient po záchvate nemohol spadnúť z výšky alebo naraziť do tvrdých predmetov.
Takéto opatrenia nezaručia úplné odstránenie rizika SUDEP, ale môžu znížiť pravdepodobnosť poranenia a uľahčiť poskytnutie pomoci.
Monitorovanie nočných záchvatov
Pri častých nočných záchvatoch môže neurológ odporučiť sledovanie pacienta alebo využitie zariadenia, ktoré upozorní na pohyb, zvuk alebo zmenu polohy. Takéto pomôcky však nenahrádzajú liečbu ani osobnú pomoc.
Najdôležitejšie je, aby rodina alebo opatrovník vedeli rozpoznať záchvat, poznali individuálny záchranný plán a vedeli, kedy volať zdravotnú záchrannú službu.
Prvá pomoc pri nočnom epileptickom záchvate
Aj napriek dramatickému obrazu záchvatu platí, že pri podaní prvej pomoci treba zachovať chladnú hlavu, nepanikáriť.
Keďže epileptický záchvat prekoná počas života cca každý 20ty človek, je veľmi dôležité poskytnúť správnu prvú pomoc.
Pod hlavu pacienta položte niečo mäkké, napríklad sveter, vankúš alebo deku.
Odstráňte z dosahu tvrdé, ostré alebo horúce predmety, o ktoré by sa mohol zraniť.
Uvoľnite tesné oblečenie, najmä pri krku.
Nedržte pacienta nasilu a nesnažte sa zastaviť jeho pohyby.
V žiadnom prípade mu nedávajte do úst žiadne predmety ani vlastné prsty.
Nepokúšajte sa vyťahovať pacientovi jazyk.
Nedávajte mu piť a nepolievajte ho vodou v snahe prebrať ho.
Merajte čas od začiatku záchvatu.
Po skončení kŕčov otočte pacienta do bočnej stabilizovanej polohy.
Zostaňte pri ňom až do prebratia a skontrolujte, či normálne dýcha.
Nutné je postihnutého otočiť do bočnej stabilizovanej polohy. Po prebratí je postihnutý dezorientovaný a na záchvat si nepamätá.
Po ukončení kŕčov epileptika uložme do stabilizovanej polohy, aby mu mohli sliny a hlieny vytekať voľne z úst a nevdýchol ich.
V žiadnom prípade mu nedávame do úst žiadne predmety ani vlastné prsty. Záchvat spravidla odznieva po niekoľkých minútach.
Viacerí pacienti majú pripravenú konečníkovú tubu Diazepam, ktorú možno podať, eventuálne tabletku 10 mg Diazepamu. Ak pacient používa záchrannú liečbu, podať ju možno iba podľa vopred stanoveného plánu lekára.
Kedy volať záchrannú službu
Záchrannú službu treba volať vtedy, ak epileptický záchvat trvá dlhšie ako 5 minút, ak sa záchvaty opakujú bez návratu vedomia alebo ak ide o prvý záchvat v živote.
Ak záchvat trvá dlhšie ako 5 - 6 minút, alebo ak nasleduje viacero záchvatov za sebou, prípadne došlo k zraneniu, najmä hlavy, zavolajme zdravotnú záchrannú službu 155.
Rovnako postupujeme, ak sa jedná o prvý záchvat v živote. Tiesňovú linku možno volať na čísle 155 alebo 112.
Okamžitú pomoc treba vyhľadať aj vtedy, ak sa dýchanie alebo vedomie po ukončení záchvatu neobnoví, ak pacient utrpel zranenie, ak záchvat nastal vo vode alebo počas tehotenstva.
Diagnostika príčin nočných záchvatov
Diagnostika epilepsie patrí výlučne do rúk neurológa a môže prebiehať v akomkoľvek veku a to od dojčiat až po seniorov.
Základom je podrobný rozhovor s pacientom a jeho blízkymi, pretože presný opis epileptického záchvatu je často kľúčový. Veľmi cenná je informácia od osoby, ktorá záchvat videla, alebo videozáznam z mobilného telefónu.
Diagnostika alebo testy na epilepsiu zahŕňajú neurologické vyšetrenie, krvné testy, elektroencefalogram, počítačovú tomografiu, magnetickú rezonanciu, funkčnú magnetickú rezonanciu, pozitrónovú emisnú tomografiu a neuropsychologické testy.
EEG (elektroencefalografia) - zaznamenáva elektrickú aktivitu mozgu, dokáže zachytiť abnormálne signály typické pre epilepsiu aj medzi záchvatmi. MRI alebo CT mozgu - pomáhajú odhaliť štrukturálne poškodenia, nádory či cievne zmeny.
Pre lepšie odhalenie chorobných elektrických výbojov mozgu používa neurológ aj aktivačné metódy: hlboké dýchanie ústami, hlboké dýchanie nosom, fotostimuláciu mozgu blikavým svetlom, ale aj depriváciu spánku, keď sa hodnotí EEG záznam po prebdetej noci.
V niektorých prípadoch sa vyšetrenie robí opakovane alebo dlhodobo, pričom sa lekári snažia zachytiť typické zmeny.
Treba mať tiež na pamäti, že nie každý stav s kŕčmi a stratou vedomia je epileptický záchvat. Často sa pod podobným obrazom skrýva psychogénny neepileptický záchvat s potrebou detailného psychologického a psychiatrického vyšetrenia a následnej liečby u týchto odborníkov.
Podobný obraz môže mať aj závažná porucha srdcového rytmu alebo schopnosti udržať krvný tlak, čo vyžaduje zase dôkladné vyšetrenie a starostlivosť kardiológa.
Liečba a znižovanie rizika
Antiepileptiká
Najčastejšou formou liečby na Slovensku je farmakologická liečba liekmi, ktoré sa nazývajú antiepileptiká.
Úlohou neurológa je nastavenie správnej a bezpečnej liečby s ohľadom na druh záchvatov. Cieľom liečby je dosiahnuť stav bez záchvatov, alebo aspoň radikálne zníženie ich častosti bez toho, aby liek negatívne ovplyvňoval psychickú a fyzickú výkonnosť v škole, zamestnaní a v spoločnosti.
Väčšina ľudí s epilepsiou užíva jeden antiepileptický liek a dostane sa bez záchvatov. Zatiaľ čo u iných pacientov sa na zníženie intenzity a frekvencie záchvatov používa kombinácia liekov.
Liečba je vždy individuálna a často sa dolaďuje postupne. Antiepileptiká sa však titrújú postupne, teda dávka sa zvyšuje pomaly v priebehu týždňov až mesiacov.
Vhodnou farmakologickou liečbou sa dosiahne úplné vymiznutie záchvatov, alebo ich podstatné zníženie u 70 % pacientov, čo označujeme ako kompenzovaná epilepsia.
Dnešné lieky sú účinné u 75 - 90 % ľudí s epilepsiou. Naopak, neliečené formy môžu viesť k častým záchvatom, komplikáciám alebo zvýšenému riziku úrazov a psychických problémov.
Farmakorezistentná epilepsia
Avšak asi pri 30 % chorých sa úspech nedosiahne ani po dvoch rokoch liečby a výmene aspoň dvoch liekov na epilepsiu. Vtedy hovoríme o farmakorezistentnej epilepsii.
V prípade, keď sa po dvoch rokov farmakologickej liečby ani po výmene aspoň 2 liekov na epilepsiu nedosiahne vymiznutie záchvatov alebo ich podstatné zníženie, možno pacientovi navrhnúť epileptochirurgickú liečbu.
V takom prípade pacientovi navrhujeme možnosť epileptochirurgickej liečby, ktorej cieľom je odstránenie malého okrsku mozgu, ktorý funguje ako epileptické ohnisko.
Chirurgická liečba a stimulácia blúdivého nervu
Prvoradým predpokladom tejto liečby je detailná lokalizácia epileptického ohniska za pomoci video-elektroencephalografie, kedy je pacient určitý čas snímaný kamerami a súčasne je kontinuálne snímané EEG.
Pri záchvatoch, ktoré sú spôsobené ohniskom v spánkovom laloku, dosahujeme stav bez záchvatu až pri 90 % chorých.
Inou možnosťou prídavnej liečby u chorých s farmakorezistentnou epilepsiou je od 90-tych rokov minulého storočia stimulácia blúdivého nervu (nervus vagus).
Generátor elektrických impulzov sa implantuje pod ľavú kľúčnu kosť, pod kožu, a napojí sa na blúdivý nerv. Aj keď nie je celkom jasný mechanizmus, ako prístroj účinkuje, skúsenosti ukazujú, že dlhodobá stimulácia uvedeného nervu znižuje počet záchvatov o polovicu.
Ketogénna diéta
Ketogénna diéta pri epilepsii vychádza zo skúseností, že hladujúci pacienti s epilepsiou majú menej záchvatov. Diétou sa napodobňujú biochemické zmeny spojené s hladovaním.
Nedostatok cukrov a bielkovín vedie k využívaniu tukov ako hlavného zdroja energie a vzniká ketóza, ktorá znižuje záchvatovú pohotovosť a redukuje záchvaty.
Efekt diéty závisí od typu epilepsie a veku. Udáva sa, že až u 3/4 detí dochádza k výraznej redukcii záchvatov viacej ako 50 %, asi v 1/3 záchvaty vymiznú.
Diéta je náročná na prípravu, má aj nežiaduce účinky (nefrolitiáza, hepatopatia, osteopénia) a nemala by sa užívať dlhšie ako 2 roky.
Komplikácie spojené s epilepsiou
Pokiaľ sa záchvaty ponechávajú neliečené, môžu byť pre dotyčného a okolie nebezpečné.
Spadnutie môže spôsobiť poranenie hlavy alebo zlomeninu.
Ak máte epizódu záchvatu vo vode počas plávania, pravdepodobnosť utopenia je väčšia.
Ak máte záchvat počas vedenia vozidla, môže dôjsť k dopravným nehodám.
Počas tehotenstva môže byť záchvat záchvatu veľkým nebezpečenstvom pre matku aj pre dieťa.
Pacienti s epilepsiou budú mať pravdepodobne veľa emocionálnych zdravotných problémov, ako je zmena správania, depresia, samovražedné myšlienky a úzkosť.
Po epileptickom záchvate sa môže objaviť výrazná únava, bolesti svalov, dezorientácia alebo poruchy pamäti. Opakované záchvaty môžu viesť k psychickým ťažkostiam, úzkosti a zníženiu kvality života, preto je ich kontrola zásadná.
Kedy vyhľadať neurológa
Ak máte záchvat alebo máte predispozíciu na epilepsiu, musíte sa okamžite poradiť so svojím lekárom.
Každý nový, silnejší alebo inak vyzerajúci záchvat by mal posúdiť lekár, pretože môže signalizovať zmenu stavu alebo potrebu úpravy liečby.
Prvý záchvat, záchvat trvajúci dlhšie ako päť minút, opakované záchvaty bez návratu vedomia, porucha dýchania po záchvate a zranenie počas záchvatu vyžadujú urgentné lekárske posúdenie.
Prvá pomoc počas záchvatu
Prognóza každého chorého s epilepsiou je však individuálna. Pri správnej liečbe, pravidelnom spánku, vyhýbaní sa známym spúšťačom a rýchlom riešení závažných záchvatov môžu ľudia s epilepsiou viesť plnohodnotný osobný aj rodinný život.