Väzivové napätie krčnej chrbtice označuje zvýšené zaťaženie väzov, svalov a ďalších mäkkých tkanív, ktoré stabilizujú krk a spájajú jeho jednotlivé časti. Môže vzniknúť pri dlhodobom nesprávnom držaní tela, jednostrannom preťažení, prudkom pohybe, úraze, strese, spánku v nevhodnej polohe alebo po vystavení chladu.
Typickými prejavmi sú stuhnutosť krku, bolesť pri otáčaní alebo predkláňaní hlavy, napätie v šiji a ramenách, bolesť hlavy, vyžarovanie bolesti medzi lopatky alebo do horných končatín. Ak sa pridá tŕpnutie, slabosť rúk, porucha rovnováhy, výrazné závraty alebo bolesť po úraze, je potrebné vyhľadať lekára.
Čo je väzivové napätie krčnej chrbtice
Krčná chrbtica je najpohyblivejšia, ale aj najcitlivejšia časť chrbtice. Denne musí niesť váhu hlavy (v priemere 4 - 6 kg) a zároveň reagovať na stovky mikro-pohybov. Pri zlom držaní tela, dlhodobom sedení, spánku v zlej polohe alebo preťažení sa môže narušiť rovnováha svalov, kĺbov a nervových štruktúr.
Väzivové tkanivá pomáhajú udržiavať stabilitu krčných stavcov a obmedzujú nadmerný rozsah pohybu. Ak sú dlhodobo napínané alebo podráždené, môžu sa stať zdrojom bolesti a reflexného svalového spazmu. Zvýšené napätie väzov preto často sprevádza aj stuhnutie svalov v oblasti krku, šije, ramien a lopatiek.
Väzivové napätie nemusí znamenať samostatné ochorenie. Môže byť súčasťou funkčnej blokády, následkom preťaženia alebo prejavom poškodenia mäkkých tkanív po úraze. Bolesť krčnej chrbtice môže byť dôsledkom širokej škály dysfunkcií.
Anatómia krčnej chrbtice a väzivových štruktúr
Krčná chrbtica pozostáva zo 7 krčných stavcov, ktoré spolu s 12 hrudníkovými, 5 driekovými, 5 krížovými a 4-5 kostrčovými tvoria chrbticu. Tá je celkovo zložená z 33-34 stavcov, 23 mäkkých medzistavcových platničiek a okolitých väzov.
Nastavením otvorov všetkých stavcov na seba vzniká chrbticový kanál, v ktorom je uložená miecha. Medzistavcovými otvormi vychádzajú na perifériu miechové nervy. Krčná chrbtica má opornú funkciu pre hlavu a ochrannú funkciu pre miechu, ktorá prechádza celým chrbticovým kanálom.
Prvý krčný stavec sa nazýva aj nosič (atlas), na ktorom spočíva lebka, umožňuje pohyby hlavy dopredu a dozadu. Vďaka stavbe 2. krčného stavca (čapovca) môžeme hýbať hlavou smerom doľava a doprava.
Na záhlavný hrebeň sa upína šijový väz (ligamentum nuchae). Tento väz sa podieľa na stabilizácii hlavy a krku a spolupracuje so svalmi, ktoré udržiavajú hlavu vo vzpriamenej polohe.
Horný krčný úsek a spojenie lebky s chrbticou
Po bokoch veľkého záhlavného otvoru (foramen magnum - otvor do lebečnej dutiny, ktorým prechádza predĺžená miecha do miechy v chrbticovom kanále) sú na vonkajšej strane hlavice záhlavnej kosti kĺbové kondyly (condylus occipitalis) - kĺbové spojenie lebky s nosičom (atlas).
Articulatio atlantoaxialis mediana (stredný kĺb atlasu a zubu čapovca) má styčné plochy na zube čapovca (dens axis) vpredu i vzadu. Predná plôška sa opiera o kĺbovú jamku pre zub čapovca (fovea dentis) na nosiči, zadná o priečny väz nosiča (ligamentum transversum atlantis), ktorý je v týchto miestach potiahnutý chrupavkou.
Striedavo napínané krídlové väzy (ligg. alaria), napnuté od zuba čapovca šikmo vpred ku kosti záhlavnej (os occipitale), obmedzujú rotačný pohyb medzi nosičom a čapovcom. Pri prudkom záklone hlavy môže dôjsť k ruptúre krížového väzu nosiča (ligamentum cruciforme atlantis) a tým k smrti (pohyb zuba čapovca do miechy).
Svaly, ktoré ovplyvňujú väzivové napätie
Pre optimálne fungovanie organizmu, zabezpečeného posturálneho držania hlavy potrebujeme mať v rovnováhe všetky svalové partie tela, nielen tie v oblasti krku a hlavy. Nerovnováha svalových partií môže zvyšovať zaťaženie väzov, kĺbov a platničiek.
- hlboká vrstva krátkych chrbtových svalov: rozštiepené medzistavcové svaly a rotátorové svaly (mm. multifidi et rotatores),
- hlboká vrstva šijových svalov: menší zadný priamy val hlavy (m. rectus capitis posterior minor), väčší zadný priamy sval hlavy (m. rectus capitis posterior major), horný šikmý sval hlavy (m. obliquus capitis superior), dlhý šikmý sval hlavy (m. obliquus capitis inferior),
- hlboká vrstva dlhých chrbtových svalov - vzpriamovač chrbtice (m. erector spinae),
- polotŕňový sval hlavy (m. semispinalis capitis) a remenný sval hlavy (m. splenius capitis),
- krčné svaly: dlhý sval krku (m. longus colli), krčné svaly (mm. scaleni), nadjazylkové a podjazylkové svaly, kývač hlavy (m. sternocleidomastoideus),
- svaly ramena: zdvíhač lopatky (m. levator scapulae), malý kosoštvorcový sval (m. rhomboideus minor), lichobežníkový sval (m. trapezius).
Lichobežníkový sval a šijový väz
Za veľkým záhlavným otvorom vybieha šupina kosti záhlavnej (squama occipitalis), vyklenuje sa dozadu a hore do lebečnej klenby, končí sa vonkajším záhlavným hrbolom (protuberantia occipitalis externa), od ktorého ide v strednej rovine späť k záhlavnému otvoru do lebečnej dutiny hrana - vonkajší záhlavný hrebeň (crista occipitalis externa), ktorý predstavuje úponovú líniu pre šijový väz (ligamentum nuchae).
Od vonkajšieho záhlavného hrebeňa sa laterálne na obe strany rozbiehajú paralelné zdrsnené oblúkovité čiary: bližšie k záhlavnému otvoru dolná šijová čiara (linea nuchae inferior), na ktorú sa upínajú krátke hlboké svaly šijové (subokcipitálne), od vonkajšieho záhlavného hrbola horná šijová čiara (linea nuchae superior) pre úpon lichobežníkového svalu a kývača hlavy a nad ňou najvrchnejšia šijová čiara (linea nuchae suprema) pre úpon povrchovej šijovej fascie.
Horná časť lichobežníkového svalu (m. trapezius pars superior) začína od vonkajšieho záhlavného hrbola, vonkajšieho záhlavného hrebeňa, hornej šijovej čiary, eventuálne až najvrchnejšej šijovej čiary, šijového väzu, od tŕňových výbežkov všetkých krčných stavcov. Horné snopce zostupujú dole a upínajú sa na nadpleckovú časť kľúčnej kosti.
Ak je svalový pletenec fixovaný, vystiera hlavu pri obojstrannej kontrakcii a nakláňa ju na stranu kontrahovanej časti pri jednostrannej kontrakcii. V zadnej časti krku je lichobežníkový sval primárne inervovaný z vedľajšieho hlavového nervu (n. accessorius), ktorý vystupuje z hrdlového utvoru (foramen jugulare) na záhlavnej kosti.
Najčastejšie príčiny väzivového napätia
Medzi faktory prispievajúce k bolesti krčnej chrbtice patrí aj zlé držanie tela, svalové napätie v tejto oblasti, degeneratívne ochorenia, spinálna stenóza a patologické procesy nesúvisiace s pohybovým aparátom.
- dlhodobé sedenie a nesprávne držanie tela,
- práca za počítačom, používanie mobilu alebo tabletu,
- nevhodne nastavené pracovné prostredie,
- jednostranné preťaženie alebo monotónne pohyby,
- nesprávne cvičenie a intenzívna fyzická aktivita,
- prudký pohyb, mechanické poranenie, podvrtnutie alebo natrhnutie väzov,
- prechladnutie, prievan a klimatizácia,
- stres a dlhodobé mimovoľné napätie svalov,
- nevhodná poloha počas spánku, vankúš alebo matrac,
- poškodenie medzistavcových platničiek a útlak nervov,
- degeneratívne a zápalové ochorenia,
- zriedkavejšie infekčné, nádorové alebo iné ochorenia.
Zlé držanie tela a dlhé sedenie
Dlhodobé sedenie patrí medzi najčastejšie príčiny bolesti krčnej chrbtice. Pri práci za počítačom alebo používaní mobilného telefónu často nevedome predsúvame hlavu dopredu, čím dochádza k nadmernému zaťaženiu svalov krku a šije.
Už niekoľko hodín strávených v nesprávnej polohe môže spôsobiť stuhnutosť krku, bolesť ramien alebo nepríjemné bolesti hlavy. Rizikovým faktorom je aj nevhodne nastavené pracovné prostredie.
Príliš nízko umiestnený monitor, nesprávna výška stoličky alebo nedostatok prestávok počas práce môžu viesť k chronickému preťaženiu krčnej chrbtice. Nesprávne držanie tela je ďalším častým faktorom vedúcim k bolestiam krčnej chrbtice.
Pri 45° sklone hlavy sa tlak zvyšuje až na 20 kg. Ľudia, ktorí nedbajú na správne držanie tela pri sedení, státí alebo pri každodenných činnostiach, často zaťažujú určité časti krčnej chrbtice nadmerným tlakom, čo môže spôsobiť bolesť a nepohodlie.
Stres a svalové napätie
Psychické napätie sa často prejavuje aj fyzicky. Počas stresových situácií dochádza k mimovoľnému sťahovaniu svalov v oblasti krku, ramien a šije, čo môže viesť k ich bolestivému stuhnutiu.
Mnohí ľudia si pritom ani neuvedomujú, že majú ramená neustále zdvihnuté alebo napäté. Dlhodobý stres môže spôsobovať opakované bolesti krčnej chrbtice, bolesti hlavy či pocit tlaku v zátylku.
Napätie a stres sú neoddeliteľnou súčasťou dnešného hektického životného štýlu. Chronický stres aktivuje tzv. „boj alebo útek“ režim, krčné svaly sa stiahnu, dýchanie sa skracuje, krk sa posúva dopredu.
Prechladnutie, prievan a klimatizácia
Stuhnutý krk sa môže objaviť aj po pobyte v klimatizovaných priestoroch, pri sedení v prievane alebo po vystavení chladnému vzduchu. Chlad spôsobuje reflexné zvýšenie svalového napätia, ktoré sa môže prejaviť bolestivosťou a obmedzenou pohyblivosťou krku.
Typickým príznakom je ostrá bolesť pri otáčaní hlavy, ktorá sa môže objaviť náhle, napríklad ráno po prebudení. Hoci ide vo väčšine prípadov o prechodný stav, nepríjemné ťažkosti môžu pretrvávať niekoľko dní.
Spánok a poloha hlavy
Prebudenie so stuhnutým krkom alebo bolesťou krčnej chrbtice nie je ničím výnimočným. Príčinou môže byť nevhodná poloha počas spánku, príliš vysoký alebo nízky vankúš či matrac, ktorý neposkytuje dostatočnú oporu chrbtici.
Bolesť býva najintenzívnejšia ráno a počas dňa sa môže postupne zmierňovať. Ak sa však opakuje pravidelne, môže signalizovať aj dlhodobejšie preťažovanie krčnej chrbtice.
Ak spíte na chrbte alebo na boku, používajte vankúš, ktorý podoprie hlavu tak, že hlava aj krk sú v rovnakej úrovni ako zvyšok tela. Pozícia na bruchu nie je vhodná kvôli rotácii hlavy na jednu stranu.
Úraz a poškodenie väzov
Traumatické zmeny, ako sú poranenia krčnej chrbtice, natrhnutia väzov a podvrtnutia, môžu tiež spôsobiť bolesť krčnej chrbtice. Hyperrotačné pohyby hlavy (krku) môžu viesť k závažným poškodeniam chrbtice, najmä v dolnej časti.
Whiplash syndróm je úraz krčnej chrbtice často spôsobený nárazom zozadu. Ak sú bolesti krčnej chrbtice spôsobené prudkým pohybom hlavy smerom dopredu a následne rýchlym pohybom späť, môže sa k príznakom pridávať nevoľnosť a závraty, porucha pozornosti, opuch a citlivosť v oblasti krčnej chrbtice.
Je pre neho bežné, že bolesť v oblasti krčnej chrbtice sa môže objaviť až 6-12 hodín po nehode. Pri poranení mäkkých tkanív nemusí röntgenové vyšetrenie ukázať žiadny nález.
Väzivové napätie, svalové spazmy a blokáda
Zablokovaná krčná chrbtica vzniká najčastejšie v dôsledku jednostranného preťaženia, nesprávneho pohybu alebo dlhodobého svalového napätia. Prejavuje sa výrazným obmedzením pohybu, bolesťou pri otáčaní hlavy a niekedy aj vystreľovaním bolesti do ramien či medzi lopatky.
Blokáda vzniká kontrakciou svalov na jednej strane krku a zablokovaním stavcov v jednej pozícii. Pri blokáde môže dôjsť k vychýleniu alebo vytiahnutiu ramena vyššie oproti druhému ramenu.
Pri blokáde je aj ten najmenší pohyb neskutočne bolestivý a dokonca človek nie je schopný otáčať krkom resp. hlavou. Blokáda v oblasti krčnej chrbtice môže rovnako vyvolať aj pulznú bolesť hlavy.
V niektorých prípadoch môže byť bolesť sprevádzaná závratmi, bolesťou hlavy alebo mravčením horných končatín. Ak sa ťažkosti opakovane vracajú alebo sú veľmi intenzívne, je vhodné vyhľadať odborné vyšetrenie.
Skapulárna dyskinéza a napätie v oblasti lopatiek
Jednou z príčin, ktoré vedú k bolestiam v krku, býva skapulárna dyskinéza, ktorá sa vzťahuje na abnormálnu pokojovú polohu lopatky a jej abnormálny pohyb počas elevácie ramena (zdvihnutie).
Keď zdvihneme rameno pri vykonávaní činnosti, napr. pri položení predmetu na vysokú policu, lopatka sa otáča nahor a podopiera rameno. Ak jeden alebo viaceré stabilizačné svaly lopatky nepracujú správne, lopatka sa rozkmitá a pohybuje sa v opačnom smere ako ramenný kĺb.
Slabosť svalov ovládajúcich lopatku má za následok abnormálny pohyb, ktorý nazývame skapulotorakálna dyskinéza, čo býva spojené s tým, že lopatka sedí nižšie ako druhá strana a tiež ďalej od chrbtice.
Často býva problém v tom, že svaly v prednej časti hrudníka, hlavne prsné svaly, sú skrátené a vzniká v nich väčšie napätie. Čím väčšie je napätie prsných svalov, tým väčšie je napätie svalov v hornej a strednej časti chrbta.
Príznaky väzivového napätia krčnej chrbtice
Stuhnutosť a obmedzenie pohybu
Jedným z najčastejších príznakov bolesti krčnej chrbtice je obmedzený pohyb hlavy a nepríjemný pocit stuhnutosti v oblasti šije. Otáčanie hlavy do strán alebo jej predklon môžu byť bolestivé a v niektorých prípadoch aj výrazne obmedzené.
Niektorí ľudia opisujú tento stav ako „seknutie v krku“, ktoré vzniká náhle napríklad po prebudení alebo po dlhšom sedení. Stuhnutosť šije býva často sprevádzaná zvýšeným svalovým napätím a pocitom tlaku v oblasti krku a ramien.
Bolesť vyžarujúca do ramien, lopatiek a rúk
Bolesť krčnej chrbtice nemusí zostať len v oblasti krku. Často vystreľuje do ramien, medzi lopatky alebo do hornej časti chrbta.
Nepríjemné pocity sa môžu zhoršovať pri pohybe hlavy, dlhšom sedení alebo fyzickej námahe. Ak je príčinou útlak nervových štruktúr, bolesť môže vyžarovať aj do horných končatín a byť sprevádzaná pocitom pálenia, mravčenia alebo svalovou slabosťou.
Bolesť hlavy a tlak v zátylku
Bolesť hlavy patrí medzi časté prejavy problémov s krčnou chrbticou. Vzniká najmä v dôsledku zvýšeného svalového napätia v oblasti krku a šije, ktoré môže spôsobovať tlak v zátylku a nepríjemné bolesti vystreľujúce do temena alebo čela.
Typické sú bolesti hlavy, ktoré sa zhoršujú po dlhšom sedení, práci za počítačom alebo pri strese. Niektorí ľudia pociťujú aj tlak za očami či zvýšenú citlivosť pri pohybe hlavy.
Bolesť od krčnej chrbtice sa najviac prejavuje v tyle, môže sa ale šíriť aj do temena a vystreľovať do ďalších častí hlavy. V závažnejších prípadoch ju sprevádzajú závraty alebo až migrenózne stavy.
Tŕpnutie, mravčenie a slabosť horných končatín
V niektorých prípadoch môže bolesť krčnej chrbtice sprevádzať aj tŕpnutie prstov a rúk, pocit slabosti horných končatín alebo závraty. Tieto príznaky môžu súvisieť s útlakom nervových koreňov alebo zvýšeným svalovým napätím v oblasti krku.
Ak sa spolu s bolesťou krčnej chrbtice objavia neurologické príznaky alebo výrazné obmedzenie pohyblivosti, je vhodné neodkladať návštevu lekára. Opakovane sa vracajúce alebo intenzívne bolesti by preto nemali zostať bez odborného vyšetrenia.
Závraty a porucha rovnováhy
Závraty sa najčastejšie objavujú pri náhlom pohybe hlavy a môžu byť sprevádzané pocitom nestability či neistoty pri chôdzi. Zablokovanie krčných stavcov môže tiež spôsobiť závraty alebo pocit nestability, ktorý sa objavuje najmä pri rýchlych pohyboch hlavy.
Závraty, bolesť hlavy, tlak v zátylku či nepríjemné pocity v oblasti krku, to všetko môžu byť signály, že problém nevzniká v hlave, ale v krčnej chrbtici. Príčina závratov však nemusí byť vždy v krčnej chrbtici, preto je pri opakovaných alebo výrazných ťažkostiach potrebné lekárske vyšetrenie.
Rozsah pohybu krčnej chrbtice
Rozsah pohybu do predklonu je do 45 ° a do záklonu tiež do 45 ° v oblasti spojenia hlavy a krku, potom medzi stavcami C5-C6. Úklon je v rozmedzí 45 ° na každú stranu.
Rotácia môže dosahovať až 80 ° na každú stranu. Nosič sa otáča okolo zuba čapovca (C1-C2) o 40 ° na každú stranu. Rotácia medzi C2-C7 je 40 °.
Axiálna rotácia C1 v atlanto-axiálnom kĺbe je silne spojená s axiálnou transláciou a bočným ohybom. Hlavným dôvodom je bikonvexný tvar kĺbových chrupaviek na oboch protiľahlých fazetách v bočnom atlanto-axiálnom kĺbe.
Hyperrotačné pohyby hlavy (krku) môžu viesť k závažným poškodeniam chrbtice (najmä v dolnej časti) až k smrti. Prudké pohyby hlavy po úraze preto nemožno skúšať ani liečiť svojpomocným „naprávaním“.
Diagnostika väzivového napätia a bolesti krku
Správnu diagnózu môže stanoviť iba lekár. Diagnostika začína pohovorom s lekárom. K potrebným informáciám patrí lokalizácia a typ bolesti, jej intenzita a presný popis súvisiacich problémov.
Lekár potrebuje vedieť ako dlho bolesť trvá, v akých situáciách sa zhoršuje a čo prináša úľavu. Dôležité sú aj informácie o prípadných chronických ochoreniach, úrazoch, pracovných návykoch, polohe pri spánku a fyzickej aktivite.
Potom prichádza na rad fyzikálne vyšetrenie. Lekár prehmatá bolestivé miesta a posudzuje ich citlivosť či svalové napätie. Pri prehliadke sa kontroluje aj rozsah pohybu krku, chrbta a horných končatín.
Neurologické vyšetrenie môže posúdiť citlivosť, svalovú silu, reflexy a rovnováhu. Elektromyografia (EMG) je jedným z testov, ktoré pomáhajú posúdiť fungovanie nervov a svalov v týchto oblastiach.
Zobrazovacie vyšetrenia
Zobrazovacie metódy zvyčajne nie sú potrebné. Využívajú sa, ak bolesť pretrváva dlhšiu dobu, nereaguje na konzervatívnu liečbu alebo v prípade podozrenia na závažné ochorenie.
- Röntgenové vyšetrenie môže ukázať niektoré zmeny na krčnej chrbtici, ale nie vždy je pri diagnostike prínosom.
- Magnetická rezonancia (MR) zobrazí chrbticu, nervy aj mäkké tkanivá. Môže odhaliť vyskočenú medzistavcovú platničku, známky infekcie aj nádory.
- Počítačová tomografia (CT) odhalí degeneratívne zmeny chrbtice a ukáže napríklad kostné výbežky.
- EMG pomáha odhaliť poruchu funkcie nervov a kompresiu nervových koreňov.
V niektorých prípadoch sa odporúčajú ďalšie zobrazovacie vyšetrenia, ako sú röntgenové snímky na zistenie degeneratívnych zmien alebo tortikolisu, magnetická rezonancia na posúdenie stavu mäkkých tkanív a medzistavcových platničiek a CT vyšetrenia na podrobnú analýzu kostných štruktúr.
Kedy vyhľadať lekára
Pokiaľ však problémy trvajú dlhšie ako týždeň a bolesti sú nezlučiteľné s bežnými každodennými aktivitami, je na mieste vyhľadať čo najskôr lekársku pomoc. Ak bolesť neustupuje po 3-5 dňoch, objavia sa neurologické príznaky, alebo máte horúčku či nočné potenie, vyhľadajte odborníka.
- bolesť krčnej chrbtice po nehode, páde alebo inom úraze,
- slabosť a necitlivosť končatín,
- výrazné mravčenie alebo strata citlivosti,
- bolesti krčnej chrbtice a motanie hlavy,
- zhoršená koordinácia pohybu alebo neistota pri chôdzi,
- samovoľný únik moču alebo stolice,
- horúčka, triaška alebo nočná bolesť bez úľavy po liekoch,
- náhla strata rovnováhy, výrazné poruchy videnia alebo poruchy vedomia.
Tieto prejavy môžu signalizovať kompresiu miechy alebo zápalový proces, napríklad spondylodiscitídu - infekčné ochorenie chrbtice. Vyžadujú rýchle neurologické alebo ortopedické vyšetrenie a často aj hospitalizáciu.
Možnosti úľavy pri väzivovom napätí
Bolesti krčnej chrbtice zvyčajne nepredstavujú závažný stav. Problémy sa dajú zmierniť a vyriešiť konzervatívnymi metódami, ako sú lieky proti bolesti a rôzne režimové opatrenia.
Liečbu bolesti krčnej chrbtice môže určiť iba lekár po zvážení Vášho celkového zdravotného stavu. Lieky sú určené len na symptomatickú úľavu, nie na riešenie základnej príčiny.
Teplo a studené obklady
Jedným zo základných krokov, ktoré uľavia od bolesti krčnej chrbtice, je využívanie teplých a studených obkladov. Nahriaty uterák alebo gélový vankúšik priložte na bolestivé miesto na 15 minút.
Teplo uvoľní napätie a podporí krvný obeh. Postup je možné opakovať niekoľkokrát denne. Studený obklad je prínosom v prípade opuchu alebo bezprostredne po natiahnutí v oblasti krčnej chrbtice, ktoré nevyžaduje lekársku starostlivosť.
Lieky
V rámci farmakoterapie sa využívajú lieky proti bolesti, zápalu a zvýšenému svalovému napätiu. Vďaka nim ustúpi bolesť a svaly sa môžu lepšie zregenerovať.
Najbežnejšie sa odporúčajú paracetamol alebo nesteroidné protizápalové lieky (NSAID). Paracetamol účinkuje proti bolesti a môže pomôcť zmierniť tlak v krku a hlave.
NSAID ako ibuprofén alebo diklofenak zároveň pôsobia proti zápalu, ktorý často sprevádza seknutie v krku, a uvoľňujú stuhnuté svaly. V lekárni odporúčame vždy dbať na odporúčanú dávku a čas užívania, aby sa predišlo nežiaducim účinkom.
Pri silnom stuhnutí alebo zablokovaní krku môže lekár predpísať svalové relaxanciá, ktoré uvoľňujú napäté svaly krku, ramien a lopatiek. Tieto lieky môžu byť veľmi účinné, ale vždy sa užívajú pod dohľadom lekára, pretože môžu spôsobiť únavu, ospalosť alebo ovplyvniť nervový systém.
Lokálne prípravky a masáž
Gély a masti s protizápalovým alebo uvoľňujúcim účinkom možno aplikovať priamo na stuhnutú šiju a ramená. Teplý obklad alebo hrejivá masáž podporuje prekrvenie svalov, uvoľňuje napätie a kŕče a často prináša okamžitú úľavu.
Lokálny prípravok nemožno používať ako náhradu vyšetrenia pri bolesti po úraze alebo pri neurologických príznakoch. Prudká masáž a násilná manipulácia sú pri nejasnej príčine nevhodné.
Fyzioterapia a rehabilitácia
V prípade chronickej bolesti a stuhnutosti krku lekár často odporúča konzultáciu s fyzioterapeutom, ktorý môže pomôcť identifikovať faktory namáhajúce svaly krku a ramien a vypracovať personalizovaný rehabilitačný liečebný plán.
Vhodným riešením je návšteva fyzioterapeuta, ktorý vám pomôže identifikovať zdroj bolesti a poradí vhodné cviky. Pri liečbe bolesti chrbta nie je dôležité len cvičiť, ale cvičiť správne.
Liečba subakútnej fázy bolesti je spojená s rehabilitáciou, zaradením fyzikálnych metód (cvičenie, hydroterapia, termoterapia, fototerapia, magnetoterapia, elektroliečba) a aktívnymi cvičebnými programami, ktoré pomôžu eliminovať rozdiely jednotlivých svalov - uvoľniť preťažené svaly a naopak posilniť oslabené.
Jemné cviky pri funkčnom napätí
Ak cítite stuhnutosť krku, tlak v hlave alebo závraty, niekoľko jednoduchých a bezpečných cvikov môže priniesť rýchlu úľavu a zlepšiť pohyblivosť stavcov. Cviky robte pomaly a bez náhlenia, nikdy neprekračujte hranicu bolesti.
Jemné predklony a záklony
Sadnite si alebo stojte rovno, hlavu pomaly predkloňte dopredu a potom zakloňte dozadu. Pohyby robte pomaly a plynule, aby ste necítili bolesť.
Otáčanie hlavy
Pomaly otáčajte hlavu doľava a doprava, pohybujte sa len do miery, kde necítite silnú bolesť. Tento cvik zlepšuje mobilitu stavcov a môže zmierniť závraty spôsobené stuhnutým krkom.
Krúženie ramien
Ramená jemne krúžte dozadu a dopredu. Tento cvik uvoľňuje trapézové svaly, ktoré často prispievajú k bolesti hlavy a stuhnutiu krku.
Výsun brady
Akoby ste posúvali bradu dozadu do „dvojitej brady“ - ideálne pri práci na počítači. Tento pohyb pomáha obmedziť predsunuté držanie hlavy.
Preťahovanie šije
Sadnite si rovno a jemne nakloňte hlavu k ramenu. Ruku položte na hlavu, aby ste cítili mierny ťah, nie bolesť. Preťahovanie bočných svalov krku uvoľňuje napätie a tlak v hlave.
Uvoľňovanie v sede alebo v ľahu
Položte sa na chrbát, podložte si hlavu vankúšom, ramená uvoľnite. Zatvorte oči, zhlboka dýchajte a nechajte svaly prirodzene uvoľniť napätie.
Ak sa pri cvičení objaví ostrá bolesť, výrazné závraty, porucha videnia, slabosť alebo mravčenie, cvičenie prerušte a vyhľadajte odbornú pomoc.
McKenzie metóda, joga a pilates
McKenzie metóda je celosvetovo známa a medzinárodne uznávaná metóda diagnostiky a liečby, ktorá už viac ako 50 rokov pomáha ľuďom zmierňovať bolesti nielen krku, ale aj chrbta a končatín.
McKenzi metóda liečby pozostáva zo 4 základných krokov:
- Vyšetrenie u špecializovaného terapeuta.
- Klasifikácia problému.
- Liečba a naučenie sa špeciálnych konkrétnych cvikov terapeutom.
- Preventívne opatrenia a edukácia pacienta.
Skôr ako sa pustíte s veľkou chuťou do cvičenia, odporúčame vám konzultáciu u MDT špecialistu na rehabilitačných klinikách a ambulanciách, ktorý Vám pomôže vybrať tie najvhodnejšie cviky pre Vás.
Joga je metóda, ktorá sa v dnešnej dobe teší veľkej popularite. Nejde len o cvičenie, ale o životný štýl, pri ktorom posilňujeme nielen telo, ale aj nášho ducha.
Pohyby musíte vykonávať pomaly pri pokojnom dýchaní a len do takej miery, do akej Vám to vaše telo dovoľuje. Pilates cvičenie je inšpirované jógou so zameraním na posilnenie stredu.
Súčasťou Pilates zostavy sú cviky špecializované na krčnú chrbticu, ktoré vašmu krku pomôžu uvoľniť napätie a zároveň ho posilnia.
Väzivové napätie a nervové štruktúry
Hlavové aj krčné nervy potrebujú na svoju bezchybnú funkciu dostatočný priestor - veľkosť a tvar stavcov a platničiek, vzdialenosti medzi nimi, fyziologicky funkčné väzy a svaly.
Pri dráždení n. occipitalis major (silná vetva C2) dochádza k záchvatovej bolesti v záhlavnej krajine - okcipitálna neuralgia (kompresia záhlavných nervov).
Krčná spleť (plexus cervicalis) C1-C4 je uložená pod kývačom hlavy, postupuje na stredný šikmý sval (m. scalenus medius) a na zdvíhač lopatky (m. levator scapulae), pokryté sú krčnou fasciou.
Ramenná spleť (plexus brachialis) C4-Th1 siaha od výstupu z krčnej chrbtice za kľúčnu kosť (klavikula) do pazuchovej jamky (axilla). Ventrálne vetvy sa spájajú a prechádzajú štrbinou medzi predným a stredným šikmým svalom spolu s podkľúčnou tepnou.
Vedľajší nerv a svaly krku
Vedľajší nerv (n. accessorius) vystupuje z lebky hrdlovým otvorom. Jedna vetva je prepojená s n. vagus. Inervuje štruktúry v hrdle, niektoré krčné svaly, hltan, hrtan, pažerák.
Je dôležitý pre kývač hlavy - pri poškodení nervu dochádza ku skrúteniu hlavy na jednu stranu (torticollis) a lichobežníkový sval - pri poškodení nervu nedokážeme pokrčiť rameno. Dráždením nervu sa v oboch svaloch vytvárajú spazmy.
Blúdivý nerv
Blúdivý nerv (n. vagus) - vybieha z prednej miechy a vystupuje z lebky hrdlovým otvorom (foramen jugulare) a prechádza krkom. Inervuje hltan, hrtan, srdce, veľké cievy, dýchanie, zažívanie.
Lézie vyvolávajú pregĺgacie ťažkosti. Stuhnutie krku však nemožno automaticky považovať za príčinu porúch vnútorných orgánov, trávenia, dýchania alebo srdcového rytmu.
Pri ťažkostiach s dýchaním, prehĺtaním, náhlom vracaní, strate vedomia alebo poruchách srdcového rytmu je potrebné vyhľadať urgentnú lekársku pomoc.
Prevencia väzivového napätia
Bolestiam krčnej chrbtice je možné predchádzať dodržiavaním rôznych preventívnych opatrení na poli zdravého životného štýlu a ergonómie. Základom je správna poloha hlavy tzv. v predĺžení chrbtice - hlava by nemala byť v neprirodzenom predklone, ani úklone do strany.
Pri práci na počítači má byť monitor vo výške očí a presne oproti pracovnej stoličke. Ak sa na monitor pozeráte zhora, podložte si ho podstavcom pod monitor alebo balíkom kancelárskeho papiera.
Pri správnej polohe stehno a lýtko zvierajú pravý uhol (90°) a to isté platí aj pre ramená a predlaktie. Nohy majte položené na podložke mierne od seba.
Uvoľnite ramená, lopatky mierne tlačte nadol. A samozrejme poloha krčnej chrbtice musí byť zarovno s ostatnou časťou chrbtice.
Pri práci, nielen na počítači, nezabúdajte na pravidelné prestávky a preťahovanie krku a ramien. Ak vašou náplňou práce je len sedavá práca za PC, pravidelne (aspoň raz za hodinu) ju prerušte ponaťahovaním a chodením.
- Spánok na ergonomickom vankúši.
- Každodenné 5 - 10 minútové mobilizačné cvičenie.
- Pravidelné prestávky od obrazoviek.
- Uvoľňujúce dýchanie.
- Zníženie stresu pomocou meditácie alebo jogy.
- Pravidelný pohyb a primerané posilňovanie.
- Vyvážená strava a dostatočný oddych.
- Vyhýbanie sa noseniu ťažkej batožiny cez jedno rameno.
Najlepšou liečbou je prevencia. Pravidelné pohybové návyky, správna ergonómia pri práci a psychická rovnováha dokážu výrazne znížiť riziko blokácie krčnej chrbtice.
Cviky na krčnú chrbticu - Video: Joga pre zdravie
Spánková poloha a vankúš
Spánková poloha hrá kľúčovú úlohu v prevencii aj zvládaní blokád. Zle zvolený vankúš môže krčnú chrbticu ohýbať neprirodzene a spôsobiť stuhnutosť už počas jednej noci.
Vhodné vlastnosti vankúša:
- anatomický tvar - podporuje prirodzené zakrivenie krku,
- pamäťová pena - prispôsobí sa tvaru hlavy,
- stredne tvrdá podpora - zabraňuje prepadnutiu hlavy.
Najvhodnejšia je poloha na chrbte alebo na boku. Poloha na bruchu spôsobuje rotáciu krku a kompresiu nervov.
Časový priebeh bolesti
Na základe trvania bolesti rozlišujeme 3 fázy:
- akútna fáza bolesti - bolesť pretrváva do 4 týždňov,
- subakútna fáza bolesti - ak sa s bolesťou trápime 4-12 týždňov,
- perzistujúca fáza bolesti - pri trvaní viac ako 12 týždňoch.
Podľa intenzity bolesti rozlišujeme bolesť ostrú a tupú, podľa lokalizácie povrchovú, hlbokú somatickú a viscerálnu bolesť a neuralgie, pri ktorom sú postihnuté nervy.
Ak nie sú bolesti krčnej chrbtice včas a správne liečené, môžu sa vyvinúť rôzne komplikácie. Bolesť môže pretrvávať a stať sa chronickou, môže zhoršovať kvalitu spánku a obmedziť pohyb v krčnej oblasti.
Chronická bolesť môže negatívne ovplyvniť psychiku a každodenné fungovanie. Pri dlhodobých ťažkostiach je preto dôležité riešiť nielen samotný symptóm, ale aj jeho príčinu, pracovné návyky, spánok, pohyb a stres.