Vyšetrenie nervus facialis

Vyšetrenie nervus facialis, teda VII. hlavového alebo tvárového nervu, je zamerané na posúdenie symetrie tváre, pohybov mimických svalov, zatvárania očí, funkcie čela a úst, ako aj prípadných porúch slzenia, slinenia, chuti a sluchu. Nervus facialis ovláda mimiku a jeho poškodenie sa najčastejšie prejavuje jednostrannou asymetriou tváre, poklesom ústneho kútika, vyhladením nazolabiálnej ryhy a poruchou zatvárania oka.

Najdôležitejším krokom je rozlíšenie periférnej a centrálnej parézy. Pri periférnom postihnutí je oslabená celá polovica tváre vrátane čela a očného kruhového svalu, zatiaľ čo pri centrálnej lézii býva horná časť tváre relatívne zachovaná, pretože jej motorické zásobenie pochádza z oboch mozgových hemisfér. Náhle vzniknutá paréza tváre, najmä ak je spojená so slabosťou končatín, poruchou reči, závratom alebo dvojitým videním, vyžaduje bezodkladné neurologické vyšetrenie.

Anatomická stavba a funkcia nervus facialis

Nervus facialis je siedmy hlavový nerv, ktorý obsahuje senzorické aj motorické zložky. Jeho úlohou je riadiť svaly výrazu tváre a podieľa sa tiež na prenose chuťových vnemov z predných dvoch tretín jazyka a ústnej dutiny.

Nervus facialis je zmiešaný nerv, ktorý má zložku somatomotorickú, visceromotorickú, senzitivnú a senzorickú. Delí sa na n. facialis a n. intermedius.

Lícny nerv vystupuje anterolaterálne z mostomozečkového kútu a vstupuje do meatus acusticus internus. Laterálne od neho sa nachádza n. VIII. N. intermedius prechádza medzi n. facialis a n. VIII.

Tvárový nerv vychádza z mozgového kmeňa a vedie úzkym kanálikom spánkovej kosti. V meatus acusticus internus prechádza hore vpredu, kde je cievne zásobený prostredníctvom a. labyrinti.

Vo vnútri pyramídy prebieha v canalis n. facialis, nazývanom aj Fallopiov kanál. Labyrintový úsek smeruje dopredu a nadol a končí pri ganglion geniculi.

Tympanálny úsek sa stáča približne o 75° dozadu a prebieha pozdĺž mediálnej steny stredoušnej dutiny. Z jeho prednej časti odstupuje n. petrosus major s parasympatickými vláknami pre ganglion pterygopalatinum.

Mastoidálny úsek je najdlhší, zostupný a prebieha dorzálne od vonkajšieho zvukovodu. Vydáva dve významné vetvy, n. stapedius a chorda tympani.

Kosť nerv opúšťa cez foramen stylomastoideum a vstupuje do glandula parotis. V nej sa rozdeľuje na päť hlavných vetiev: rr. temporales, rr. zygomatici, rr. buccales, r. marginalis mandibulae a r. colli.

Motorická zložka

Motorická časť nervus facialis inervuje mimické svaly, m. platysma, m. stapedius, m. stylohyoideus a zadné bruško m. digastricus.

Horná vetva zásobuje m. frontalis, m. corrugator supercilii, m. nasalis a m. orbicularis oculi. Umožňuje zdvíhanie obočia, zvraštenie obočia a zatváranie očných viečok.

Dolná vetva zásobuje m. orbicularis oris, m. mentalis, m. buccinator, m. levator anguli oris, m. risorius, m. depressor labii inferioris a m. platysma. Zabezpečuje špúlenie pier, nafúknutie líc, úsmev a cenenie zubov.

M. stapedius sa podieľa na vnímaní a regulácii zvukov. Pri jeho ochrnutí vzniká hyperakúzia, teda zvýšená citlivosť na bežné sluchové podnety.

Nervus intermedius

N. intermedius obsahuje aferentné somatické vlákna zo zadnej časti vonkajšieho zvukovodu a časti ušnice, senzorické chuťové vlákna z predných dvoch tretín jazyka a visceromotorické vlákna pre slznú, nosovú a slinné žľazy.

Parasympatické vlákna vychádzajú z ncl. salivatorius superior. Cez ganglion geniculi prechádzajú bez prepnutia a postgangliové vlákna sú uložené v ganglion submandibulare a ganglion pterygopalatinum.

N. intermedius zabezpečuje tvorbu sĺz a slín príslušnými žľazami, senzorickú inerváciu malej oblasti bubienka, vonkajšieho zvukovodu a ucha a chuťové vnemy z predných dvoch tretín jazyka.

Rozdiel medzi centrálnou a periférnou parézou

Rozdielne je nervové zásobenie z kortikopontínnej pyramidovej dráhy pre horné a dolné vetvy n. facialis. Jadro pre hornú časť obličeja je zásobované z oboch hemisfér, zatiaľ čo do jadra pre dolnú časť obličeja smerujú informácie iba z kontralaterálnej hemisféry.

Horná polovica obličeja má vlákna z oboch hemisfér, zatiaľ čo dolná časť má vlákna iba z kontralaterálnej hemisféry. Z toho vyplýva, že supranukleárne lézie šetria motoriku hornej časti obličeja.

Pri centrálnej paréze pacient často nedokáže správne špúliť ústa, ale dokáže pohybovať obočím a zvraštiť čelo. Mimovoľná alebo emočná mimika môže zostať zachovaná.

Pri periférnom postihnutí dochádza ku kompletnej paréze v oblasti oboch vetiev nervus facialis. Pri centrálnej paréze je horná časť obličeja, ktorá je zásobená aj z druhej strany, relatívne ušetrená.

Centrálna paréza

Centrálnou parézou sa rozumie poškodenie dráhy supranukleárne. Zvyčajne je obmedzená vôľová mimika dolnej polovice tváre, najmä v periorálnej oblasti.

Pri centrálnej paréze n. facialis dochádza k poškodeniu kortikopontínnej dráhy v jej priebehu. Príčinou môže byť ischemická alebo hemoragická cievna mozgová príhoda, tumor, úraz alebo zápalové ochorenie centrálneho nervového systému.

Najčastejšie ide o ischemickú alebo hemoragickú cievnu mozgovú príhodu. Medzi ďalšie príčiny patria najmä glióm, lymfóm, subdurálny alebo epidurálny hematóm, kontúzia, akútna herpetická alebo boréliová infekcia, systémový lupus erythematosus a roztrúsená skleróza.

Pri centrálnej paréze je prítomný nález na končatinách, najmä ipsilaterálna hemiparéza, a môžu sa vyskytovať poruchy reči, ako afázia alebo dysartria, prípadne paréza n. XII pri postihnutí capsula interna.

Objektívne sa posudzuje symetria tváre v pokoji, cenenie zubov, príznak dýmky pri dýchaní a asymetrické grimasovanie, najmä u pacientov v bezvedomí.

Periférna paréza

Periférna lézia spôsobuje oslabenie celej polovice tváre. Paréza je väčšinou viditeľná na prvý pohľad ako nápadná asymetria obličeja, a to aj pri neúplnom ochrnutí.

Subjektívne pacienti opisujú pocit „divnej tváre“ alebo zmenenej citlivosti, ktorá sa pri neurologickom vyšetrení nemusí objektivizovať. Často udávajú retroaurikulárnu bolesť a problémy počas jedenia, napríklad vytekanie slín alebo ulpívanie potravy za zubami.

Pacient často ukazuje na zdravú stranu tváre ako na postihnutú. Dôvodom je zmenené vnímanie asymetrie a nezvyčajný pocit v ochabnutej polovici tváre.

Periférna paréza znamená úplnú parézu s prítomnosťou lagoftalmu a Bellovho fenoménu, pri ktorom sa pri zatváraní očí na postihnutej strane očná guľa stočí nahor.

Klinické vyšetrenie nervus facialis

Vyšetrenie sa začína pozorovaním tváre v pokoji a následne hodnotením vôľových pohybov mimických svalov. Posudzuje sa symetria tváre, pokles ústneho kútika, vyhladenie nazolabiálnej ryhy, postavenie obočia, šírka očnej štrbiny a schopnosť úplne zavrieť oko.

Pri vyšetrení je potrebné zohľadniť aj prirodzenú asymetriu tváre, ktorá môže byť prítomná po operácii alebo pri chýbajúcom chrupovom defekte. V nejasných prípadoch môže pomôcť porovnanie s fotografiou v občianskom preukaze alebo informácia od rodiny.

Vyšetrenie hornej vetvy

Pacient je vyzvaný, aby zdvihol obočie, zvraštil čelo a zamračil sa. Sleduje sa tvorba vrások na čele a symetria pohybu oboch obočí.

Následne pacient pevne zavrie oči. Lekár posúdi, či dokáže očné viečka úplne privrieť, a podľa potreby sa pokúsi o ich otvorenie jemným odporom prstov.

Pri nedovieraní očnej štrbiny sa meria lagoftalmus v milimetroch. Súčasne sa sleduje Bellov príznak, pri ktorom sa očná guľa pri pokuse o zatvorenie oka stáča nahor.

Vyšetrenie dolnej vetvy

Pacient má vyceriť zuby, usmiať sa, našpúliť pery a zapískať. Sleduje sa symetria ústnych kútikov v pokoji aj pri reči, pohyb nazolabiálnej ryhy a schopnosť vytvoriť pevný uzáver pier.

Ďalej sa vyšetruje nafúknutie líc. Pacient má udržať vzduch v ústach proti tlaku vyšetrujúceho, pričom pri paréze vzduch uniká cez oslabený ústny kútik.

Možno posúdiť aj tlak čelom proti odporu, nakrčenie nosa, pohyb líc a schopnosť špúliť pery. Hodnotí sa tiež prípadné vytekanie slín a ulpívanie potravy za zubami.

Reflexy a pridružené funkcie

Korneálny a nasopalpebrálny reflex bývajú pri periférnej paréze znížené. Ich vyšetrenie môže pomôcť pri posúdení funkcie nervus facialis a pri lokalizácii lézie.

Vyšetruje sa citlivosť v oblasti vonkajšieho zvukovodu a ušnice, chuť na predných dvoch tretinách jazyka, tvorba sĺz a slín, ako aj sluch. Pri lézii pred odstupom n. stapedius sa môže objaviť hyperakúzia a pri lézii pred odstupom chorda tympani porucha chuti.

Príznaky poškodenia nervus facialis

V klinickom obraze dominuje jednostranné postihnutie tvárového svalstva, ktoré sa prejavuje neschopnosťou adekvátne ovládať svaly jednej polovice tváre.

Na postihnutej strane býva prítomná neschopnosť zdvihnúť obočie, zvraštiť čelo, zapískať, usmiať sa a zavrieť ústa. Objavujú sa tiež ťažkosti so žuvaním a prehĺtaním a problémy s výslovnosťou.

• vyhladené čelo bez vrások,
• znížená sekrécia sĺz,
• širšia očná štrbina,
• lagoftalmus, teda nedovieranie očnej štrbiny,
• Bellov príznak, pri ktorom sa pri zatváraní oka očná guľa stáča nahor,
• vyhladená nazolabiálna ryha,
• poklesnutý ústny kútik,
• porucha chuti,
• bolestivosť ucha a ušnice,
• hyperakúzia,
• bolesť hlavy,
• vytekanie slín,
• ulpívanie potravy za zubami,
• ťažkosti pri pití a udržaní tekutín v ústach.

Ľudia si ako prvé často všimnú poškodenie v dolnej časti tváre, pretože sa stáva asymetrickou. Ústny kútik na postihnutej strane sa nehýbe a môžu z neho vytekať sliny, keďže nie je dostatočná inervácia na ich posun do hrdla.

Pri poruche zatvárania oka dochádza k vysychaniu rohovky a môže vzniknúť jej podráždenie alebo poškodenie zraku. Ochrana oka je preto neoddeliteľnou súčasťou bezprostrednej starostlivosti.

Lokalizácia periférnej lézie podľa pridružených príznakov

Pridružené príznaky pomáhajú určiť, v ktorej časti priebehu nervus facialis sa lézia nachádza. Význam má najmä hodnotenie slzenia, slinenia, chuti a citlivosti sluchu.

Pri lézii pred odstupom n. petrosus major vzniká hypolákrimia, teda znížená tvorba sĺz. Pri lézii pred odstupom n. stapedius sa objavuje hyperakúzia.

Pri lézii pred odstupom chorda tympani vzniká porucha chuti na predných dvoch tretinách jazyka. Distálnejšia lézia môže slzenie a slinenie šetriť.

Lézie v mostomozečkovom kúte môžu byť spojené s postihnutím n. VIII a ďalších štruktúr. Pri súčasnom narušení n. intermedius sa objavuje porucha chuti, slznej a slinnej sekrécie a citlivosti.

Pri lézii v oblasti glandula parotis alebo v blízkosti foramen stylomastoideum vzniká prevažne čistá motorická mimická obrna polovice tváre. Medzi možné príčiny patria úrazy, zápaly, nádory príušnej žľazy a chirurgické zákroky v tejto oblasti.

Etiológia periférnej parézy

Periférna paréza nervus facialis môže vzniknúť pri postihnutí rôznych úsekov nervu, najmä v oblasti príušnej žľazy, canalis facialis, mozgového kmeňa a mostomozečkového kúta.

Zápalové a infekčné príčiny

Medzi zápalové príčiny patria herpes zoster oticus, teda Ramsayho-Huntov syndróm, lymská borelióza, zápal stredného ucha, mastoiditída, parotitída a polyradikuloneuritída typu Guillainovho-Barrého syndrómu.

Príčinou poruchy môže byť infekcia vírusom herpes simplex, borelióza, vírus infekčnej mononukleózy, syfilis alebo infekcia horných dýchacích ciest, ktorá vedie k poškodeniu obalov nervu.

Ďalšími možnosťami sú vírus varicella-zoster, herpetická neuroinfekcia, chronické a autoimunitné ochorenia a zápalové ochorenia centrálneho nervového systému.

Cievne, nádorové a traumatické príčiny

Cievnou príčinou môže byť ischémia, hemorágia alebo arteriovenózna malformácia. Nádorové príčiny zahŕňajú neurinóm n. acustici, meningeóm mostomozečkového kúta, nádor mozgového kmeňa, nádor príušnej žľazy alebo glomálny nádor.

Traumatické poškodenie môže vzniknúť pri fraktúre bázy lebky alebo pyramídy spánkovej kosti. Riziko predstavujú aj poranenia hlavy a chirurgické výkony v oblasti hlavy a krku.

Periférna paréza môže vzniknúť po operácii príušnej žľazy, pri cholesteatóme, tympanoplastike, mastoidektómii, operácii neurinómu akustiku alebo po dekompresii pri esenciálnej neuralgii n. trigeminus.

Iné príčiny

Medzi ďalšie príčiny patria gravidita, diabetes mellitus, hemoblastózy, karcinomatózy, artériová hypertenzia a tyreopatie. Riziko zvyšujú aj niektoré autoimunitné ochorenia, napríklad systémový lupus erythematosus.

Bellova obrna

Bellova obrna, nazývaná tiež idiopatická paréza nervus facialis, je najčastejšou príčinou lézie tvárového nervu. Tvorí približne 75 až 80 % všetkých prípadov postihnutia n. facialis.

Bellova idiopatická obrna sa prejavuje postihnutím hornej aj dolnej vetvy jednej strany obličeja. Vzniká náhle, v ktoromkoľvek veku, často po predchádzajúcej infekcii, prechladnutí alebo pobyte v prievane.

Etiológia Bellovej obrny nie je presne objasnená, ale predpokladá sa, že siedmy hlavový nerv opuchne a zapáli sa v reakcii na infekciu. Základom stavu je zápal, teda neuritída tvárového nervu, ktorý je v dôsledku edému stlačený v canalis facialis.

Dochádza ku kompresii nervu a vasa nervorum a následne k ischémii. Predpokladá sa aj reaktivácia HSV alebo parainfekčná etiológia.

Po stlačení nervu sa náhle rozvíja typická jednostranná periférna paréza tvárového nervu. U väčšiny pacientov sú okrem parézy prítomné aj bolesti v okolí ucha a porucha sekrécie sĺz na postihnutej strane.

Bellova obrna sa môže vyvinúť v priebehu niekoľkých hodín až dní a niekedy je úplne vyjadrená už ráno po prebudení. Môže byť úplná alebo neúplná.

Bellova obrna postihuje ľudí v akomkoľvek veku, najčastejšie sa však vyskytuje u dospelých vo veku 15 až 60 rokov. Zdá sa, že ženy majú o niečo vyššie riziko ako muži.

Rizikové faktory

Hoci príčiny Bellovej obrny nie sú úplne jasné, existujú faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť vzniku tohto stavu.

• vírusové infekcie, najmä herpes simplex vírus, vírus infekčnej mononukleózy a Epsteinovej-Barrovej vírus,
• silný psychický a fyzický stres,
• oslabenie imunitného systému a zvýšená náchylnosť na infekcie,
• poranenia hlavy,
• chirurgické zákroky v oblasti hlavy a krku,
• diabetes mellitus,
• artériová hypertenzia,
• autoimunitné ochorenia,
• nádory v oblasti hlavy a krku,
• infekcie horných dýchacích ciest.

Ďalšie špecifické syndrómy

Ramsayho-Huntov syndróm

Ramsayho-Huntov syndróm je periférna paréza nervus facialis spôsobená infekciou herpes zoster oticus. Typické sú bolestivé pľuzgieriky v oblasti vonkajšieho zvukovodu alebo ušnice.

Môže sa pridať porucha sluchu, bolesť a vestibulárne príznaky. Pri podozrení na tento syndróm je dôležité dôkladné ORL vyšetrenie ucha.

Obojstranná paréza

Diplegia facialis je obojstranná paréza nervus facialis. Najčastejšie vzniká pri polyneuritis cranialis, ako subtyp Guillainovho-Barrého syndrómu, pri leukémii a lymfómoch, lézii v oblasti pontu alebo pri sarkoidóze.

Hemifaciálny spazmus

Hemifaciálny spazmus je jednostranná iritácia v oblasti n. VII, ktorá sa prejavuje spontánnymi mimovoľnými stahmi mimického svalstva.

Môže byť postparalytický po periférnej paréze n. VII alebo idiopatický. Pri idiopatickom hemifaciálnom spazme sa predpokladá kompresia centrálneho segmentu nervus facialis artériou.

Diagnostický postup

Diagnostika vychádza z anamnézy, fyzikálneho a neurologického vyšetrenia. Ďalšie vyšetrenia sa volia podľa náhleho alebo plíživého priebehu, pridružených príznakov a podozrenia na centrálnu alebo sekundárnu periférnu príčinu.

Anamnéza

Lekár zisťuje, či sa paréza rozvinula náhle alebo postupne, ako dlho trvá a či sa jej rozsah mení. Pýta sa na bolesti v okolí ucha, horúčku, infekciu, výtok z ucha, úraz, operáciu, diabetes mellitus, artériovú hypertenziu a ochorenia štítnej žľazy.

Dôležité je zisťovať aj prítomnosť príznakov na končatinách, poruchy reči, diplopiu, vertigo, parestézie, poruchu sluchu, zmeny chuti, vyrážku alebo pľuzgieriky na ušnici.

Pri podozrení na centrálnu príčinu sa pátra po súčasnej slabosti končatín, poruche citlivosti, poruche koordinácie, afázii alebo dysartrii.

Fyzikálne a neurologické vyšetrenie

Neurologické vyšetrenie zhodnotí funkciu nervus facialis a pomáha vylúčiť iné neurologické poruchy. Hodnotí sa asymetria tváre, čelo, očné viečka, nazolabiálna ryha, ústne kútiky a mimické pohyby.

Pri periférnej paréze sa vykonáva základné vyšetrenie s posúdením úrovne lézie, pričom sa hodnotí, či ide o léziu v oblasti hlavových nervov, mozgového kmeňa alebo supranukleárnej dráhy.

Pri vyšetrení hornej vetvy sa posudzuje zdvihnutie obočia, nakrčenie čela, zamračenie a zatvorenie očí. Pri dolnej vetve sa hodnotí nazolabiálna ryha, symetria ústnych kútikov v pokoji a pri reči, špúlenie úst, pískanie a nafúknutie líc.

ORL vyšetrenie

ORL vyšetrenie je dôležité na posúdenie stavu stredného ucha, vylúčenie zápalu, mastoiditídy, perforácie bubienka a herpes zoster oticus. Súčasťou je aj vyšetrenie sluchu.

Ak je priebeh bez anomálií, pacient môže pokračovať v liečbe podľa odporúčania lekára. Pri náleze ďalších poškodení sa realizuje zobrazovacie vyšetrenie a laboratórna diagnostika.

Laboratórne vyšetrenia

Vhodné môže byť vyšetrenie krvného obrazu, zápalových parametrov vrátane CRP, glykémie, funkcie štítnej žľazy a sérologické vyšetrenie protilátok proti boréliám.

Pri podozrení na neuroinfekciu možno vyšetrovať mozgovomiechový mok na prítomnosť herpetických vírusov, protilátok proti borelióze, oligoklonálnych pásov, imunologických parametrov a prípadne kultivácie.

Zobrazovacie vyšetrenia

CT alebo MRI mozgu sa vykonávajú na vylúčenie nádoru, krvácania, ischemickej lézie, iného neurologického ochorenia alebo traumy, ktoré môžu vyvolať podobné príznaky.

Pri centrálnej paréze sa CT mozgu vykonáva urgentne na vylúčenie nádoru, krvácania alebo skorej ischemickej cievnej príhody. Pri ťažkej ischemickej cievnej mozgovej príhode môže byť potrebné doplniť cievny program.

Cievny program zahŕňa duplexnú sonografiu karotíd, transezofageálnu echokardiografiu, Holterovo EKG a vyšetrenie koagulácie. V indikovaných prípadoch sa vykonáva MRI mozgu alebo MR angiografia.

Pri periférnej paréze sa CT alebo MRI mozgu často vykonáva odložene, nie urgentne, najmä ak klinický obraz jednoznačne zodpovedá periférnej lézii.

Lumbálna punkcia

Lumbálna punkcia slúži najmä na vylúčenie akútnej alebo chronickej zápalovej etiológie. Nevykonáva sa u všetkých pacientov.

Mala by sa zvážiť pri podozrení na akútnu neuroinfekciu, pri recidíve parézy alebo pri podozrení na chronické zápalové ochorenie centrálneho nervového systému vrátane roztrúsenej sklerózy.

U detí sa lumbálna punkcia pri paréze tvárového nervu odporúča vždy, u dospelých pri klinických pochybnostiach alebo vysokom podozrení na boreliovú infekciu.

Elektrofyziologické vyšetrenia

Elektromyografické vyšetrenie pomáha určiť závažnosť lézie nervus facialis. U pacienta s idiopatickou periférnou parézou môže neurológ vykonať elektromyografické vyšetrenie po 6 až 8 dňoch na posúdenie prognózy.

V niektorých prípadoch sa používajú testy hodnotiace svalovú odpoveď na elektrické podnety. Ďalšími fakultatívnymi vyšetreniami sú EEG pri neuroinfekciách a RTG lebky pri úrazoch.

Diferenciálna diagnostika

Pri periférnej paréze nervus facialis je v prvej fáze potrebné vylúčiť sekundárnu etiológiu. Samotná diagnóza Bellovej obrny je diagnózou vylúčenia, ak nie sú prítomné príznaky iného ochorenia.

• Herpes zoster oticus: bolestivé pľuzgieriky na ušnici alebo vo vonkajšom zvukovode, niekedy porucha sluchu.
• Zápal stredného ucha a mastoiditída: otalgia, výtok z ucha, horúčka alebo nález na bubienku.
• Lymská borelióza: môže sa prejaviť aj obojstrannou parézou nervus facialis.
• Nádory: nádory mostomozečkového kúta, neurinóm n. acustici, nádory príušnej žľazy alebo glomálny nádor.
• Úraz: najmä kraniocerebrálne trauma a zlomenina bázy lebky s priečnou fraktúrou pyramídy.
• Roztrúsená skleróza: zápalové ochorenie centrálneho nervového systému s možným postihnutím hlavových nervov.
• Guillainov-Barrého syndróm: môže vyvolať obojstranné postihnutie nervus facialis.
• Cievna mozgová príhoda: centrálna paréza býva spojená s ďalšími fokálnymi neurologickými príznakmi.
• Traumatické a operačné poškodenie: najmä po zákrokoch v oblasti spánkovej kosti, stredného ucha alebo príušnej žľazy.

Liečba

Liečba centrálnej parézy

Liečba centrálnej parézy je kauzálna a závisí od základného ochorenia. Postup sa odvíja od toho, či ide o cievnu mozgovú príhodu, roztrúsenú sklerózu, meningoencefalitídu, nádor alebo inú príčinu.

Súčasťou liečby býva rehabilitácia a podľa potreby ďalšia neurologická, neurochirurgická alebo infekčná liečba.

Liečba Bellovej obrny

V terapii Bellovej obrny sa najčastejšie odporúča krátkodobá aplikácia kortikoidov. Zvyčajne sa používajú vyššie počiatočné dávky prednisonu s postupným vysadzovaním v priebehu 7 až 10 dní.

Kortikoterapia má význam najmä v prvých dňoch, keď dochádza k opuchu nervu. Účinnosť kortikoterapie po niekoľkých dňoch od začiatku ťažkostí klesá, preto nemá význam začínať ju mimo časného štádia.

Kortikoidy nie sú indikované pri miernom inkompletnom postihnutí, pri ktorom dochádza k spontánnej úprave stavu. O vhodnosti liečby rozhoduje lekár podľa rozsahu parézy, celkového stavu a prítomnosti rizikových faktorov.

Kortikoidná kúra nemusí byť vhodná u pacientov s podozrením na neuroinfekciu, u diabetikov a u starších pacientov. Pri neúplnej paréze sa používa zostupné dávkovanie počas 7 až 10 dní, pričom konkrétny režim určuje lekár.

Liečba sekundárnej periférnej parézy

Pri sekundárnej periférnej paréze sa lieči základná príčina. Pri infekciách stredného ucha, meningoencefalitíde alebo neuroborelióze sa používajú antibiotiká.

Pri herpes zoster oticus alebo herpetickej neuroinfekcii sa používa antivírusová liečba, napríklad aciklovir, často v kombinácii s kortikoidmi.

Pri Guillainovom-Barrého syndróme môže byť indikovaná plazmaferéza. Pri roztrúsenej skleróze sa podľa klinickej situácie používa metylprednizolón.

Ako podporná liečba sa môžu používať vitamíny skupiny B. Symptomatická liečba však nenahrádza vyšetrenie a liečbu vyvolávajúcej príčiny.

Ochrana oka

V dôsledku lagoftalmu hrozí vysychanie rohovky, preto je nutné chrániť postihnuté oko preventívnou aplikáciou očných kvapiek. Na noc sa oko chráni očnou masťou a obväzom alebo vhodným prekrytím.

Odporúčajú sa zvlhčujúce očné kvapky, prípadne očné gély a masti. Na noc možno oko preventívne prelepiť alebo prekryť očnou klapkou.

Možno použiť aj obväz typu hodinového sklíčka a okuliare s postrannou ochranou. Cieľom je zabrániť vysychaniu, podráždeniu a ulcerácii rohovky.

Pri výraznom nedovieraní oka alebo pri bolesti, začervenaní a poruche videnia je potrebné bezodkladné očné vyšetrenie.

Fyzioterapia a rehabilitácia

Fyzioterapeutické cvičenia pôsobia pozitívne na udržiavanie svalovej sily a rozsahu pohybu na postihnutej strane tváre. Zahŕňajú rozťahovacie a posilňovacie cvičenia a techniky na zlepšenie kontroly svalov.

Rehabilitácia zahŕňa techniky mäkkých tkanív, kinezioterapiu, fyzikálnu terapiu a režimové opatrenia. V niektorých prípadoch sa používa elektrostimulácia alebo elektrogymnastika podľa elektrickej dráždivosti.

Fyzioterapia je zameraná aj na obnovu funkcie mimických svalov a na prevenciu nežiaducich synkinéz. Vybrané techniky sa majú vykonávať individuálne podľa rozsahu poškodenia a fázy ochorenia.

Rehabilitácia sa odporúča začať čo najskôr podľa odporúčania neurológa a fyzioterapeuta. V úvode môžu byť použité techniky zahrievania a stimulácie postihnutej časti tváre.

Pacientom sa odporúča pokojový režim, vyhýbanie sa chladu a prievanu a šetrné zaobchádzanie s postihnutou stranou tváre.

Psychická podpora

Okrem liečebných metód je potrebné poskytnúť pacientovi podporu pri zvládaní emocionálnych dôsledkov Bellovej obrny, ako sú frustrácia, úzkosť alebo depresia.

Výrazná asymetria tváre môže ovplyvniť komunikáciu, sociálne kontakty aj pracovné fungovanie. Individuálne poradenstvo môže pomôcť pacientovi lepšie zvládnuť dočasné alebo pretrvávajúce následky.

Prognóza a priebeh zotavenia

Prognóza Bellovej obrny sa zvyčajne považuje za dobrú, hoci môže byť variabilná v závislosti od príčiny ochorenia, závažnosti príznakov a poskytnutej starostlivosti.

U väčšiny ľudí s Bellovou obrnou dochádza k postupnému zlepšeniu príznakov a mnohí sa úplne zotavia bez trvalých následkov. Väčšina pacientov sa napokon zotaví ad integrum.

Zlepšenie stavu môže byť pozorovateľné po 6 týždňoch až 3 mesiacoch. Regresia ťažkostí však môže trvať niekoľko týždňov, ale aj niekoľko mesiacov.

V niektorých prípadoch zostanú príznaky trvalé, najmä ak došlo k ťažšiemu poškodeniu nervu alebo nebola poskytnutá primeraná liečba. V najťažších prípadoch sa stav nemusí úplne upraviť.

Medzi neskoré následky patria pretrvávajúca asymetria tváre, nedostatočné zatváranie oka, zmenená mimika a synkinézy, pri ktorých sa pri jednom pohybe mimovoľne aktivujú aj iné mimické svaly.

Dôležité je vyhľadať lekársku pomoc čo najskôr a začať liečbu, aby sa minimalizovalo riziko trvalých následkov a zlepšila prognóza.

Kedy je potrebné urgentné vyšetrenie

Náhle vzniknutá asymetria tváre si vyžaduje lekárske vyšetrenie, pretože bez neurologického vyšetrenia nemožno spoľahlivo odlíšiť periférnu Bellovu obrnu od centrálnej príčiny.

Urgentný postup je potrebný najmä pri súčasnej slabosti alebo necitlivosti končatín, poruche reči, poruche vedomia, dvojitom videní, výraznom závrate, poruche koordinácie alebo náhlej silnej bolesti hlavy.

Rýchle vyšetrenie je potrebné aj pri bolesti ucha s pľuzgierikmi, výtoku z ucha, horúčke, úraze hlavy, opakovanom vzniku parézy alebo postupnom zhoršovaní príznakov.

Pri nedovieraní oka je potrebné bezodkladne začať s jeho ochranou a pri podráždení, bolesti alebo zhoršení videnia vyhľadať očného lekára.

tags: #vysetrenie #nervus #facialis