Vysoká prefrontálna časť mozgu: význam, funkcie a prejavy poškodenia

Prefrontálna kôra je najprednejšia časť čelového laloka mozgovej kôry, umiestnená priamo za čelom. Zohráva kľúčovú úlohu pri komplexných kognitívnych funkciách, ako sú plánovanie, rozhodovanie, pracovná pamäť a sociálne správanie.

Vďaka prefrontálnej kôre dokážeme odložiť okamžité uspokojenie v prospech dlhodobých cieľov, potláčať impulzívne reakcie, plánovať budúcnosť, riešiť problémy a prispôsobovať správanie novým situáciám. Poškodenie tejto oblasti môže viesť k zmenám osobnosti, poruchám krátkodobej pamäti, kognitívnym zmenám, poruchám emocionálnej regulácie a nevhodnému sociálnemu správaniu.

Kde sa prefrontálna časť mozgu nachádza

Prefrontálna kôra je predná časť čelového laloka mozgu, umiestnená priamo za čelom. Prefrontálny kortex je časť mozgu, ktorá je hneď za očami a čelom.

Čelný lalok je jedným z piatich lalokov mozgu. Ľudia majú širokú škálu schopností vďaka spolupráci tejto časti mozgu s mnohými ďalšími oblasťami mozgu. Predný lalok je miesto, kde sa nachádzajú zručnosti potrebné na myslenie a vedomé konanie.

Mozgová kôra je úplne vonkajšia vrstva mozgu, ktorá sa ďalej rozdeľuje na štyri oblasti: čelný lalok, temenné laloky, spánkové laloky a tylové laloky. Jedna z oblastí čelného laloku sa volá prefrontálna kôra.

Podľa odborníkov tvorí predný lalok 25 % až 40 % mozgovej kôry v ľudskom mozgu. Toto je odhadovaný rozsah, pretože mozog nemá zreteľné hranice medzi časťami.

Čo znamená vysoká prefrontálna časť mozgu

Označenie „vysoká prefrontálna časť mozgu“ sa v bežnom opise zvyčajne vzťahuje na vyvinutú alebo aktívnu prefrontálnu kôru. Nejde o samostatný anatomický útvar, ale o prednú oblasť čelového laloka, ktorá koordinuje vyššie psychické a behaviorálne funkcie.

Prefrontálna kôra je evolučne veľmi vyspelá časť mozgu zodpovedná za sústredenie, chápania, rozhodovanie, vzpomínanie i dlhodobé zapamätovanie. Je tiež sídlom pracovnej pamäti.

Táto časť mozgu umožňuje robiť plány do budúcnosti, snívať a imaginovať. Zároveň riadi sociálne správanie, ovplyvňuje osobnosť a má významnú úlohu v exekutívnych funkciách.

Prefrontálna kôra je nadradená nielen druhotným častiam motorickej oblasti, ale aj všetkým ostatným mozgovým štruktúram. Tým sa zabezpečuje obojstranné napojenie prefrontálnej kôry na nižšie uložené štruktúry retikulárnej formácie, ktoré modulujú tonus kôry, ako aj na štruktúry zabezpečujúce získavanie, spracúvanie a uchovávanie exteroceptívnej informácie.

Hlavné funkcie prefrontálnej kôry

Prefrontálny systém je jedna z najväčších korových oblastí mozgu. Tvorí spolu s centrálnou krajinou jednu zo dvoch častí frontálneho laloku.

Jeho základnou úlohou je integrácia informácií z rôznych zdrojov. Prefrontálna kôra spája zmyslové, pamäťové, emočné a situačné informácie, aby človek mohol vyhodnotiť okolnosti a zvoliť primeranú reakciu.

• plánovanie a rozhodovanie,
• tvorba nových myšlienok,
• abstraktné myslenie a kreativita,
• pracovná pamäť a udržiavanie informácií počas riešenia úlohy,
• pozornosť a koncentrácia,
• inhibičná kontrola a potláčanie nevhodných impulzov,
• sebakontrola a regulácia správania,
• riešenie problémov a kognitívna flexibilita,
• časová integrácia správania a plánovanie budúcnosti,
• regulácia emócií a sociálneho správania,
• morálne a etické uvažovanie,
• integrácia učenia a pamäti,
• riadenie dobrovoľných pohybov.

Plánovanie, rozhodovanie a riešenie problémov

Prefrontálna kôra nám umožňuje robiť racionálne rozhodnutia. Pomáha porovnávať rôzne možnosti, predvídať ich dôsledky a zvoliť postup, ktorý smeruje ku konkrétnemu cieľu.

Termín, ktorý psychológovia používajú pre funkcie prefrontálneho kortexu, je výkonné funkcie. Tieto funkcie pomáhajú rozlišovať medzi výsledkami a protichodnými myšlienkami a smerujú k dosiahnutiu konkrétneho cieľa prostredníctvom rôznych akcií, očakávaní od týchto akcií a sociálnej kontroly.

Prefrontálna kôra umožňuje plánovať nielen okamžité kroky, ale aj dlhodobé zámery. Vďaka nej človek dokáže odložiť okamžité uspokojenie v prospech neskoršieho výsledku.

Pracovná pamäť a pozornosť

Dorzolaterálny prefrontálny kortex je kritický pre pracovnú pamäť, ktorá umožňuje krátkodobé uchovávanie a manipuláciu s informáciami. Je tiež dôležitý pre plánovanie, strategické myslenie a inhibíciu irelevantných myšlienok a činov.

Pracovná pamäť umožňuje udržať potrebné informácie v mysli počas rozhovoru, výpočtu, čítania alebo riešenia problému. Prefrontálny kortex sa podieľa aj na sústredení a na výbere informácií, ktoré sú v danej chvíli dôležité.

Ďalší spôsob, ako sa dá opísať prefrontálna kôra, je vnímať ju ako „operačný stôl“ v mozgu, kde sa spracúvajú potrebné informácie.

Inhibičná kontrola a sebaovládanie

Prefrontálna kôra nám pomáha prekonávať impulzívne podnety, pretože ináč by sme konali bez rozmýšľania, čo obyčajne nie je v našom najlepšom záujme. Je akýmsi brzdným systémom, ktorý vysiela signály na zamedzenie konkrétneho správania.

Ventrolaterálny prefrontálny kortex sa podieľa na inhibičnej kontrole, výbere odpovedí a spracovaní emócií. Pomáha potláčať impulzívne reakcie a prispôsobovať správanie okolnostiam.

Uschopňuje nás dobre fungovať v spoločnosti. Chráni nás pred škodou tým, že nám dovoľuje zvážiť dôsledky svojich činov.

Sociálne správanie, osobnosť a morálne uvažovanie

Čelný lalok riadi chápanie sociálnych noriem a pomáha usmerňovať to, čo by sa malo a čo by sa nemalo robiť alebo hovoriť. Sociálna kontrola znamená sebakontrolu v sociálnom prostredí a konanie, ktoré je spoločensky prijateľné.

Čelový lalok nie je len kontrolným centrom, ale úzko súvisí aj s emocionálnou pohodou. Poškodenie prefrontálneho kortexu môže narušiť integritu osobnosti, sociálne cítenie, empatiu, etické správanie a abstraktné myslenie.

Prefrontálny kortex je jednou z najdôležitejších oblastí mozgu na pochopenie ľudského správania a kognície. Jeho funkcie ovplyvňujú nielen to, čo človek vie, ale aj to, ako svoje vedomosti používa v konkrétnej situácii.

Emócie a regulácia afektov

Prefrontálna kôra sa podieľa na regulácii emocionálnych reakcií a na rozhodovaní, či je určitá reakcia primeraná okolnostiam. Pomáha znižovať vplyv okamžitých emočných podnetov a podporuje správanie orientované na dlhodobejší cieľ.

Prefrontálny systém má vedúcu úlohu v regulácii limbického systému. Prostredníctvom svojich spojení ovplyvňuje emočné reakcie, motiváciu a stresové procesy.

Učenie a pamäť

Prefrontálna kôra integruje učenie a pamäť prostredníctvom prepojenia s limbickým systémom. Pomáha spracovávať nové informácie, udržať ich v pracovnej pamäti a neskôr ich vyhľadať.

Schopnosť ľudského mozgu spracovávať a uchovávať nové informácie na neskoršie použitie je známa ako učenie a vybavovanie si informácií. Čelný lalok tiež pomáha pri následnom vyhľadávaní informácií.

Dobrovoľný pohyb a reč

Zámerné a dobrovoľné činnosti svalov, ako je zdvihnutie ruky alebo vystretie nôh, aby človek vstal a mohol sa pohybovať, potrebujú pomoc predného laloka mozgu. Predný lalok riadi aj pohyb a fungovanie hlasiviek.

Prefrontálny systém sa podieľa na integrácii pohybových, senzorických a kognitívnych informácií. Preto môžu lézie v čelových oblastiach ovplyvniť nielen myslenie a správanie, ale aj iniciáciu a koordináciu pohybu.

Časti prefrontálnej kôry

Prefrontálny kortex je rozsiahla oblasť mozgu, ktorá je anatomicky a funkčne komplexná. Skladá sa z niekoľkých subregiónov, vrátane dorzolaterálneho PFC, ventrolaterálneho PFC, orbitofrontálneho kortexu a anterior cingulate cortex.

Dorzolaterálny prefrontálny kortex

Dorzolaterálny prefrontálny kortex je kritický pre pracovnú pamäť. Umožňuje krátkodobo uchovávať a manipulovať s informáciami, ktoré sú potrebné na riešenie aktuálnej úlohy.

Je tiež dôležitý pre plánovanie, strategické myslenie a inhibíciu irelevantných myšlienok a činov. Pri jeho činnosti človek udržiava pozornosť na cieli a oddeľuje podstatné informácie od rušivých podnetov.

Ventrolaterálny prefrontálny kortex

Ventrolaterálny prefrontálny kortex sa podieľa na inhibičnej kontrole, výbere odpovedí a spracovaní emócií. Pomáha nám potláčať impulzívne reakcie a prispôsobovať naše správanie okolnostiam.

Zabezpečuje, že nereagujeme unáhlene a zvážime dôsledky nášho konania. Jeho funkcia je dôležitá najmä v situáciách, keď je potrebné zastaviť automatickú reakciu a zvoliť inú odpoveď.

Orbitofrontálny kortex

Orbitofrontálny kortex je zodpovedný za spracovanie odmien a trestov, rozhodovanie a reguláciu sociálneho správania. Umožňuje nám učiť sa z našich skúseností a prispôsobovať naše správanie tak, aby sme maximalizovali pozitívne a minimalizovali negatívne výsledky.

Orbitofrontálny kortex nám pomáha správať sa adekvátne v spoločnosti. Pri rozhodovaní porovnáva očakávaný prospech a možné nepríjemné následky jednotlivých možností.

Anterior cingulate cortex

Anterior cingulate cortex hrá úlohu pri monitorovaní chýb, riadení pozornosti a motivácii. Detekuje konflikty medzi našimi úmyslami a skutočným správaním a spúšťa procesy na nápravu chýb.

Je akýmsi „vnútorným dohľadom“, ktorý kontroluje naše konanie. Pomáha udržať úsilie aj vtedy, keď je úloha náročná alebo keď okamžitá odmena nie je dostupná.

Prepojenia prefrontálneho systému

Prefrontálny systém má spoje z celého mozgu, hlavne s rostrálnym talamom, teda s mediodorzálnym jadrom talamu. Prostredníctvom týchto spojení prijíma a spracúva informácie potrebné na plánovanie, rozhodovanie, reguláciu emócií a kontrolu správania.

Prepojenie s mediodorzálnym jadrom talamu zahŕňa veľkobunkovú časť smerujúcu do orbitálnych a mediálnych častí prefrontálnej kôry a malobunkovú časť smerujúcu do dorzolaterálnych častí prefrontálnej kôry.

Prefrontálny systém je prepojený aj so zrakovou, sluchovou, čuchovou a ďalšími korovými oblasťami. Integrácia týchto informácií umožňuje vytvoriť komplexné vyhodnotenie situácie.

Prepojenie s limbickým systémom umožňuje integráciu učenia a pamäti a zároveň vedúcu úlohu v regulácii emócií. Projekcie do hypotalamu sa podieľajú na regulácii základných telesných a emočných reakcií.

Vývin prefrontálnej kôry

Prefrontálna kôra sa vyvíja relatívne pomaly v porovnaní s inými oblasťami mozgu, a preto je obzvlášť citlivá na vplyv prostredia a skúseností. Vývin prefrontálnej kôry je dlhodobý proces, ktorý trvá od raného detstva až do dospelosti.

V predškolskom veku dochádza k významnému rozvoju tejto oblasti, jej plná zrelosť však nastáva až v adolescencii a ranej dospelosti. To vysvetľuje, prečo malé deti často konajú impulzívne, majú ťažkosti s plánovaním alebo pochopením dôsledkov svojho správania.

Ich mozog jednoducho ešte nie je dostatočne vyvinutý na efektívne riadenie týchto zložitých procesov. Postupné dozrievanie prefrontálnej kôry zlepšuje schopnosť odkladať okamžité uspokojenie, regulovať emócie, plánovať a kontrolovať správanie.

Pre zdravý vývin prefrontálnej kôry u detí je kľúčová kvalitná interakcia s opatrovateľmi. Pravidelná komunikácia, citlivé reagovanie na potreby dieťaťa a poskytovanie bezpečného prostredia podporujú správne prepojenie neurónových sietí v tejto oblasti mozgu.

Nedostatok takýchto interakcií môže viesť k odchýlkam vo vývine mozgu a následne k problémom s učením či správaním. Podpora prostredníctvom kvalitných interakcií a stimulujúceho prostredia môže prispieť k zdravému rozvoju tejto kľúčovej mozgovej oblasti.

Prefrontálna kôra v každodennom rozhodovaní

Predstavme si študenta, ktorý má na ďalší deň naplánovaný dôležitý test z matematiky. Namiesto učenia ho láka hrať videohry s priateľmi.

Funkciou dorzolaterálneho prefrontálneho kortexu je potlačiť nutkanie ísť hrať hry a pripomenúť mu, že učenie na test je dôležitejšie pre jeho budúce ciele. Ventrolaterálny prefrontálny kortex mu pomáha zvážiť dôsledky jeho rozhodnutia.

Orbitofrontálny kortex mu pomáha zhodnotiť, čo je pre neho najlepšie z dlhodobého hľadiska a uprednostniť učenie pred okamžitým uspokojením z hry. Anterior cingulate cortex mu pomáha kontrolovať správanie a sústrediť sa na učenie, aj keď je to náročné.

Ak študent dokáže efektívne využiť funkcie svojho prefrontálneho kortexu, s najväčšou pravdepodobnosťou sa rozhodne učiť na test. Tento príklad ilustruje, ako prefrontálna kôra prepája pozornosť, pracovnú pamäť, inhibíciu impulzov, hodnotenie dôsledkov a motiváciu.

Prefrontálna kôra a závislosť

Proces závislosti môže negatívne ovplyvniť prefrontálnu kôru a jej fungovanie. Zmeny v tejto oblasti sa týkajú dvoch charakteristík závislosti: impulzivity a kompulzivity.

Impulzivita je sklon konať na základe náhlych pudov či túžob bez zváženia potenciálnych dôsledkov. Niekedy ľudia opisujú impulzivitu ako prežívanie daného momentu bez ohľadu na budúcnosť.

Kompulzivita je správanie, pri ktorom jednotlivec cíti, že ho potrebuje vykonať preto, aby sa mu uľavilo v úzkosti. Keď ho vykoná, úzkosť mizne a vracia sa úľava.

Prefrontálna kôra funguje ako brzdný systém, ktorý pomáha zastaviť správanie nevýhodné z dlhodobého hľadiska. Keď je táto oblasť poškodená závislosťou, limituje to schopnosť mozgu ovládať aj ďalšie druhy správania.

Závislosť je proces, ktorý koordinuje prechod od impulzívneho ku kompulzívnemu správaniu. K impulzivite dochádza počas raných štádií závislosti, keď ľudia impulzívne konajú na základe silného nutkania prežívať pôžitok zo závislosti.

Ako závislosť napreduje, začína prevládať kompulzívny aspekt. Človek už nepokračuje v závislosti výhradne kvôli pôžitku, ale kompulzia ho núti pokračovať kvôli úľave od úzkosti a nepríjemných pocitov.

Prefrontálna kôra takisto zasahuje do oblastí mozgu, ktoré sú spojené so systémom odmeňovania, pamäťou, emóciami a regulačnými centrami stresu. Preto poškodenie prefrontálnej kôry môže narušovať fungovanie aj týchto ďalších oblastí mozgu.

Hoci závislosť poškodzuje „brzdy v mozgu“, nemôžeme tvrdiť, že dochádza k úplnej strate kontroly. Nie sme otrokmi svojej biológie. Dokážeme vo významnej miere kontrolovať svoje činy aj vtedy, keď fungujú impulzívne a kompulzívne sily.

Závislosť však limituje schopnosť človeka racionálne uvažovať. Dotyčný si môže nesprávne prepočítať mínusy a plusy svojej závislosti, pripísať väčšiu váhu plusom a minimalizovať mínusy.

Proces závislosti tkvie v tom, že sa človek naučí a zapamätá si návykový cyklus, ktorý závislosť poháňa dopredu. Závislosť chemicky pozmeňuje mozgový systém, no človek sa môže naučiť, ako tieto zmeny paralyzovať.

Keď sa v tom ľudia stávajú zručnejší, úžasne prispôsobivý mozog urobí ďalšie prispôsobenia a nápravy, čo následne vedie k trvalému uzdraveniu zo závislosti. V niektorých prípadoch môže byť prospešná aj farmaceutická intervencia.

Význam prefrontálnej kôry v psychológii a psychiatrii

Poškodenie prefrontálneho kortexu, napríklad v dôsledku úrazu alebo cievnej mozgovej príhody, môže viesť k závažným poruchám v plánovaní, rozhodovaní, emocionálnej regulácii a sociálnom správaní. Tieto poruchy môžu mať významný vplyv na kvalitu života jednotlivca.

Výskum prefrontálneho kortexu má zásadný význam pre pochopenie a liečbu rôznych psychických porúch, vrátane ADHD, schizofrénie, depresie a závislostí. Jedinci s ADHD majú často zníženú aktivitu v PFC, čo môže prispievať k problémom s pozornosťou, impulzivitou a hyperaktivitou.

Prefrontálna kôra je spojená aj s depresiou a depresívnymi myšlienkami. Odborníci preukázali štrukturálne abnormality v prefrontálnych oblastiach mozgu, konkrétne v mediálnom a ľavom prefrontálnom kortexe u pacientov trpiacich depresiou.

Funkčné zobrazovanie preukázalo zníženú úroveň metabolizmu v oblasti prefrontálneho kortexu mozgu pri depresii. Tieto zistenia naznačujú, že dysfunkcia tejto oblasti mozgu a jej prepojení s limbickým systémom môže súvisieť s viacerými príznakmi depresie.

Transkraniálna magnetická stimulácia je neinvazívny zákrok, ktorý používa magnetické lúče na cielené pôsobenie na časti mozgu, najmä pri depresii a úzkosti. rTMS sa zameriava na špecifické oblasti mozgu a používa sa na cielené pôsobenie na oblasti zapojené do problémov s duševným zdravím.

TMS funguje tak, že stimuluje cieľové oblasti mozgu a pomáha vytvárať v týchto oblastiach viac spojení s lepšou vodivosťou, čo je proces známy ako neuroplasticita. Tento princíp sa používa na cielené pôsobenie na prefrontálnu oblasť mozgu u ľudí s klinickou depresiou.

Prefrontálny syndróm a poškodenie čelového laloka

Prefrontálny syndróm je súbor príznakov postihnutia prefrontálneho systému. Staršie označenie organický psychosyndróm sa používalo pre skupiny psychických a behaviorálnych zmien vznikajúcich pri organickom poškodení mozgu.

Príčinou môžu byť degeneratívne, vaskulárne, metabolické a toxické poškodenia, trauma alebo nádor. Čelný lalok môže byť ovplyvnený aj Alzheimerovou chorobou, mozgovými léziami, otravou oxidom uhoľnatým, úzkostnými a osobnostnými poruchami, záchvatmi, epilepsiou, mozgovými nádormi, mozgovou príhodou, bolesťami hlavy a migrénami.

Prefrontálny syndróm môže zasahovať do motivácie, iniciácie činnosti, pamäti, psychomotorického tempa, sociálneho správania, emočnej regulácie a úsudku. Charakter prejavov závisí od rozsahu a lokalizácie poškodenia.

Apatico-abulický syndróm

Medzi klinické príznaky prefrontálneho syndrómu patrí takzvaný apatico-abulický syndróm, niekedy označovaný aj ako amotivačný syndróm. Apatia znamená otupelosť a odovzdanosť, zatiaľ čo abúlia predstavuje stratu vôle k akejkoľvek činnosti.

Človek môže pôsobiť pasívne, iniciovať len málo činností a mať ťažkosti začať alebo dokončiť aj jednoduchú úlohu. Pri tomto obraze sa môže objaviť hypokinéza, kognitívne spomalenie a oslabená motivácia.

Kognitívne a pamäťové zmeny

Častým prejavom je výrazné zhoršenie pamäti vo zložke vštípivosti. Objaviť sa môže bradypsychizmus, teda spomalené psychomotorické tempo.

Poruchy prefrontálneho systému môžu zasahovať do pozornosti, organizácie, uvažovania, pracovnej pamäti a plánovania. Človek môže mať problém zoradiť kroky úlohy, udržať cieľ alebo flexibilne zmeniť stratégiu.

Zmeny osobnosti a sociálneho správania

Poškodenie prefrontálnej kôry môže viesť k zmenám osobnosti a kognitívnym zmenám. Narušené môže byť sociálne cítenie, empatia, etické správanie, schopnosť posúdiť vhodnosť vlastných slov a citlivosť na dôsledky konania.

Medzi prejavy patria neprípustná eufória, moria, teda neprimerané žarty a vulgarizmy, gatizmus, pri ktorom človek nedodržiava čistotu a môže pôsobiť až dojmom schválnosti, ganserizmus, pri ktorom hovorí o sebe v tretej osobe a dáva približné odpovede, a puerilizmus, teda detinské správanie.

Emočná labilita môže spôsobiť, že apatiu striedajú záchvaty zúrivosti. Človek môže reagovať neprimerane, rýchlo meniť náladu alebo mať problém kontrolovať impulzívne správanie.

Neurologické prejavy

Pri vyšetrení sa objektivizuje viacero reflexov odrážajúcich prefrontálnu deliberáciu. Objavuje sa pozitivita axiálnych javov, medzi ktoré patria nazolabiálny, mentolabiálny a sací reflex.

Obojstranná lézia prefrontálnej oblasti vedie k poruche stoja a chôdze, takzvanej frontálnej chôdzi. Hennerova crescendová retropulzia sa prejavuje tým, že pri vychýlení ťažiska vzad chorý cúva zrýchľujúcimi sa krokmi až padá.

Pri postihnutí fronto-ponto-cerebelárnej dráhy môže dôjsť k poruche koordinácie chôdze. Pri postihnutí frontálnej bázy sa môže objaviť hyposmia alebo anosmia v dôsledku poškodenia čuchovej dráhy.

Najzávažnejším prejavom postihnutia frontálneho laloka je komatózny stav.

Vyšetrenie pri podozrení na poruchu prefrontálnej oblasti

Diagnostika sa zameriava na posúdenie pozornosti, pamäti, plánovania, inhibičnej kontroly, flexibility, rozhodovania, osobnosti, sociálneho správania, emócií a motoriky.

Existuje mnoho testov, ktoré môže poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vykonať na diagnostiku zdravotných problémov a vylúčenie pravdepodobnosti iných porúch.

• počítačová tomografia,
• evokované potenciály a senzorické testy,
• elektromyogram,
• elektroencefalogram,
• magnetická rezonancia,
• neuropsychologické testovanie.

Neuropsychologické testovanie môže objektivizovať poruchy pracovnej pamäti, pozornosti, plánovania, inhibície, kognitívnej flexibility a sociálneho úsudku. Zobrazovacie metódy pomáhajú posúdiť štrukturálne poškodenie, nádor, cievnu príhodu alebo inú léziu.

Čo môže pomôcť chrániť prefrontálnu oblasť

Na udržanie zdravého celého mozgu vrátane predného laloku je možné urobiť niekoľko opatrení, aby sa predišlo niektorým poruchám. Aj keď je nemožné úplne sa vyhnúť riziku, je možné pravdepodobne znížiť riziko ich získania.

Pravidelná fyzická aktivita

Fyzické cvičenie priamo zlepšuje zdravie mozgu tým, že podporuje zdravý prietok krvi a zlepšuje procesy v mozgu produkujúce neurotransmitery. Stavom, ktoré ovplyvňujú mozog, ako sú problémy s krvným obehom, možno predchádzať alebo ich oddialiť kontrolou hmotnosti a pravidelným cvičením.

Vyvážená strava

Vyvážená strava má vplyv na zdravie ciev, ktoré je nevyhnutné pre správne fungovanie mozgu. Mozog môže byť ovplyvnený aj nadmerným alebo príliš malým príjmom špecifických vitamínov.

Kontrola chronických ochorení

Početné poruchy sa časom zhoršujú. Liečba týchto porúch však môže zabrániť alebo oddialiť progresiu týchto stavov.

Patrí medzi ne diabetes 2. typu, epilepsia a iné ochorenia. Kontrola opakujúcich sa alebo dlhodobých zdravotných problémov môže znížiť riziko ďalšieho poškodenia mozgových funkcií.

Ochrana pred úrazmi

Predný lalok je časť mozgu, ktorá je obzvlášť citlivá na traumatické poranenia mozgu a otrasy mozgu. Aby sa človek vyhol veľkým zraneniam, je nevyhnutné nosiť prilby, bezpečnostné pásy a iné typy ochranných prostriedkov.

Pri nových zmenách osobnosti, pamäti, správania, pohybu, pozornosti alebo schopnosti kontrolovať impulzy je potrebné vyhľadať lekársku pomoc, pretože tieto príznaky môžu poukazovať na poruchu čelového laloka.

tags: #vysoka #prefrontalna #cast #mozgu #vyznam