Zmeny v mozgu a zabúdanie: ako rozlíšiť bežné starnutie od poruchy pamäti

Zabúdanie je do určitej miery prirodzený proces, no výrazné zhoršovanie pamäti, orientácie, reči, rozhodovania alebo schopnosti zvládať každodenné úlohy môže signalizovať ochorenie mozgu. Bežné starnutie sa prejavuje napríklad tým, že človek zabudne meno, občas stratí vec alebo potrebuje pomoc s novými technológiami, pričom si neskôr na informáciu spomenie a zostáva samostatný.

Pri Alzheimerovej chorobe človek často zabúda nedávne udalosti, opakuje rovnaké otázky, stráca sa na známych miestach, má problémy s rečou a rozhodovaním alebo postupne prestáva zvládať osobnú hygienu a ďalšie bežné činnosti. Čím skôr sa porucha pamäti odhalí, tým skôr je možné zistiť jej príčinu a začať primeranú liečbu alebo podporné opatrenia.

Čo je pamäť a ako vzniká zabúdanie

Pamäť je schopnosť mozgu ukladať, uchovávať a tiež vybavovať si informácie. Je veľmi úzko spojená s pozornosťou a sústredením. Funkcia pamäti spočíva v komplexnom procese kognitívnej schopnosti mozgu, ktorý zahŕňa kódovanie, ukladanie a vybavovanie.

Kódovanie je proces, ktorý transformuje senzorické informácie do formy kódu, ktorý sa ukladá v mozgu. Toto kódovanie je buď neúmyselné, automatické, alebo úmyselné, pričom zahŕňa spracovanie informácií, ako sú vizuálne, auditívne, sémantické alebo motorické.

Následne sa zmyslové vnímanie spracováva a premieňa na nervové impulzy a tie sa už premiestnia do rôznych oblastí mozgu. Ukladanie je nasledujúcim procesom, ktorý má za úlohu po predošlom zakódovaní uložiť informácie do rôznych oblastí mozgu.

Zakódované informácie sa ukladajú buď do krátkodobej alebo do dlhodobej pamäte. Vybavovanie umožňuje prístup k uloženým informáciám, ktoré si počas nášho fungovania vybavujeme vedome, ako vo forme spomienok, alebo automaticky, ako pri naučených zručnostiach.

Vybavovanie závisí od efektivity a kvality predchádzajúceho kódovania a ukladania informácií, ale aj od kontextu, v ktorom sa vybavujú. Zabúdanie je prirodzený proces, ktorým sa mozog „zbavuje“ nepotrebných informácií.

Náš mozog totiž nedokáže uložiť všetko, čo sa počas dňa dozvieme alebo zažijeme, a preto časom niektoré spomienky, tie, ktoré pre nás nie sú tak dôležité, jednoducho vymaže. Čím starší však sme, tým častejšie sa môže stať, že nám z hlavy vypadnú aj niektoré z podstatných informácií.

Aké typy pamäte rozlišujeme

Senzorická pamäť

Senzorická pamäť je prvou fázou spracovania informácií, ktorá zachytáva krátkodobé spomienky na práve zažité zmyslové podnety, ako sú pohľady, zvuky a dotyky. Trvá len niekoľko milisekúnd až sekúnd, iba po dobu, keď informáciu vnímame.

• Ikonická pamäť je krátka spomienka na to, čo sme práve videli, teda spracováva vizuálne podnety.
• Echoická pamäť spracováva a uchováva zvukové podnety po dobu niekoľkých sekúnd.
• Haptická pamäť spracováva a uchováva informácie o dotyku a telesných pocitoch, pričom trvá len niekoľko sekúnd.

Vizuálna-priestorová, sluchová, čuchová a hmatová pamäť sú termíny pre uložené zmyslové dojmy zvukov, pachov a kožných vnemov. Zmyslové spomienky sa samozrejme dajú zachovať aj dlhodobo.

Krátkodobá a pracovná pamäť

Krátkodobá pamäť uchováva informácie na krátky časový interval, zvyčajne na niekoľko sekúnd až minút. Slúži ako prechodný krok, kde sú informácie buď stratené a zabudnuté, alebo prechádzajú do dlhodobej pamäti.

Pracovná pamäť sa dá odlíšiť od krátkodobej pamäti tým, že špecificky zahŕňa dočasné ukladanie informácií, s ktorými sa mentálne manipuluje. To je nevyhnutné pre vykonávanie kognitívnych úloh, ako sú riešenie problémov, učenie alebo rozhodovanie.

• Fonologická slučka spracováva a uchováva jazykové a auditívne informácie.
• Vizuálno-priestorový náčrt uchováva a manipuluje s vizuálnymi a priestorovými informáciami.
• Centrálna výkonná jednotka v rámci pracovnej aktivity usmerňuje a riadi aktivity.

Dlhodobá pamäť

Dlhodobá pamäť uchováva informácie na dlhé časové obdobie, od niekoľkých hodín až po celý život. To zahŕňa určité synaptické zmeny, pričom dochádza k posilňovaniu alebo oslabovaniu synaptických spojení medzi neurónmi, teda k synaptickej plasticite.

Na rozdiel od krátkodobej pamäti má dlhodobá pamäť prakticky neobmedzenú kapacitu. Delí sa na explicitnú, vedomú pamäť, a implicitnú, nevedomú pamäť.

• Epizodická pamäť uchováva osobné zážitky a udalosti vrátane ich časového a priestorového kontextu.
• Sémantická pamäť uchováva všeobecné fakty a vedomosti.
• Procedurálna pamäť uchováva motorické zručnosti a naučené činnosti.
• Priming znamená, že predchádzajúca skúsenosť s podnetom ovplyvňuje reakcie na podobné podnety v budúcnosti.
• Kondicionovanie je proces učenia sa asociácií medzi podnetmi a reakciami.

Zmeny v mozgu počas starnutia

V každom mozgu sa s pribúdajúcim vekom objavujú mierne zmeny, ktoré môžu ovplyvňovať rýchlosť a presnosť, s akou si vybavujeme spomienky. Zmeny v starnúcom mozgu sú spôsobené zníženým prietokom krvi, poklesom počtu nervových buniek a ďalšími procesmi.

Mozgové bunky sú najviac vyvinuté približne okolo 25. roku veku, potom mozgové schopnosti pozvoľna klesajú. Zabúdanie je prirodzeným procesom starnutia a s postupujúcim vekom sa tento problém zosilňuje.

Príčinou je zníženie schopnosti mozgu vytvárať a uchovávať pamäťové stopy. Pamäť sa však nemení u všetkých ľudí rovnako a jej stav ovplyvňuje viacero faktorov.

Pamäťové schopnosti človeka ovplyvňujú zmyslové orgány, psychické a fyzické zdravie, záujmy a motivácia, vzdelanie, životný štýl a dôvera vo vlastné schopnosti. Dobré fyzické zdravie, napríklad normálny krvný tlak a optimálna hladina krvného cukru, je tiež predpokladom funkčnej pamäti.

Tri úrovne kognitívneho starnutia

Úspešné starnutie

Pri úspešnom starnutí nedochádza v mozgu k preukázateľným zmenám v pamäťových schopnostiach ani vo vysokom veku.

Normálne starnutie

Normálne starnutie je najčastejšia forma starnutia, typická pre väčšinu starších ľudí. S pribúdajúcim vekom dochádza k zníženiu pozornosti, k zhoršeniu spomínania a spomaleniu spracovania informácií.

Ľudia majú ťažkosti s pamäťou, ktoré však neobmedzujú globálne intelektové funkcie. Ide o vekom podmienený pokles kognitívnych funkcií.

Patologické starnutie

Patologické starnutie sa prejavuje ako mierna kognitívna porucha a demencia. Najmiernejšia forma problémov s pamäťou je takzvaná kognitívna dysfunkcia alebo ľahká porucha poznávacích funkcií.

Tá sa prejavuje práve ako zabúdanie mien či toho, čo ste práve chceli urobiť. K ďalším príznakom tejto poruchy patria aj problémy so spánkom a strata motivácie.

Ľudský mozog má v sebe zabudované silné regeneračné a sebaregeneračné schopnosti, ktoré mu umožňujú vyrovnať a kompenzovať úbytky spôsobené starnutím. Ak je starnúci mozog dostatočne aktívny a správne sa využíva, degeneratívne procesy sa do značnej miery spomaľujú.

Úbytok nervových buniek tak môže byť kompenzovaný tvorbou nových nervových buniek. Mierna kognitívna porucha nie je choroba a ľudia s týmto stavom môžu zostať úplne sebestační.

Bežné zabúdanie verzus prvé príznaky Alzheimerovej choroby

Občas všetci zabudneme kľúče alebo názov nejakého miesta. To je úplne normálne. Pokiaľ si však nemôžete vybaviť, či ste sa v ten deň už najedli, alebo si zrazu spomenúť na cestu, ktorú ste dovtedy dobre poznali, je potrebné vyhľadať pomoc odborníka.

Všeobecne možno povedať, že pokiaľ poruchu pamäti pociťuje len človek sám a v malej miere a pokiaľ porucha pamäti nenarúša schopnosť vykonávať zamestnanie či rôzne aktivity, ide o normálny stav.

Ak je však porucha takého rozsahu, že človeka trápi a znemožňuje mu robiť to, na čo bol zvyknutý, alebo na ňu znepokojene upozorňujú aj jeho blízki, alebo sa zhoršuje, ide už rozhodne o dôvod na vyšetrenie u odborníkov.

Čo je Alzheimerova choroba

Alzheimerova choroba je progresívne neurodegeneratívne ochorenie mozgu a najčastejšia príčina demencie. Vedie k nezvratnej degenerácii mozgových buniek a postupnému zhoršovaniu kognitívnych schopností.

Pri Alzheimerovej chorobe dochádza k odumieraniu nervových buniek v mozgu, čo vedie k postupnému zhoršovaniu pamäte a orientácie. Základným znakom ochorenia je postupné ubúdanie neurónov v mozgu, čo vedie k zhoršeniu pamäti, myslenia a schopnosti vykonávať každodenné činnosti.

Postupný úbytok mozgových buniek spôsobuje zmenšenie niektorých oblastí mozgu, predovšetkým hipokampu, ktorý je zodpovedný za pamäť, a temporálneho laloku, ktorý ovplyvňuje reč a myslenie.

Čo sa odohráva v mozgu

Alzheimerova choroba je progresívne degeneratívne ochorenie, pri ktorom dochádza k hromadeniu chorých bielkovín v mozgu. β-amyloid sa hromadí do priestoru medzi nervovými bunkami a tvorí takzvané senilné plaky.

Vo vnútri nervových buniek dochádza k ukladaniu fosforylovaného tau proteínu, ktorý tvorí takzvané neurofibrilárne klbká. Dôsledkom je úbytok neurónov, zmena štruktúry mozgu a celková atrofia mozgu.

Neuróny nemôžu vzájomne komunikovať a vykonávať svoju funkciu, ktorou je prenos informácií. Ukladanie bielkovín vedie k vzniku takzvaných plakov, ktoré sa hromadia na vonkajšej strane nervových buniek a tiež krvných ciev v mozgu.

To obmedzuje funkciu nervov, ako aj prísun kyslíka a energie do mozgu. Alzheimerova demencia je pokročilé ochorenie mozgu, pri ktorom sa nervové bunky mozgu zmenšujú a s nimi aj mentálne schopnosti.

Typický priebeh ochorenia

Alzheimerova choroba začína pozvoľna. Na začiatku si pacient alebo jeho blízki často všimnú drobné zmeny v pamäti, ako napríklad zabúdanie nedávnych udalostí či ťažkosti so zapamätaním si nových informácií.

Najskôr sa u chorého zhoršuje krátkodobá pamäť a nie je schopný postarať sa o niektoré veci v domácnosti. Spočiatku sa prejavuje len ľahkou zabúdavosťou, ale po rokoch môže viesť k tomu, že pacient stratí orientáciu v čase a mieste a dokonca prestane rozoznávať svojich blízkych.

Postupne sa pridávajú problémy s orientáciou, slovnou zásobou, plánovaním a rozhodovaním. Chorý má čoraz väčšie problémy s vyjadrovaním, nedokončuje myšlienky a je zmätenejší.

V pokročilých štádiách Alzheimerovej choroby pacienti strácajú schopnosť vykonávať bežné každodenné činnosti, ako je príprava jedla, osobná hygiena či samostatné fungovanie. Zhoršuje sa aj rozpoznávanie blízkych osôb a komunikácia.

Mení sa celá jeho osobnosť. V posledných štádiách choroby už vôbec nie je schopný postarať sa sám o seba. Rýchlosť, ktorou Alzheimerova choroba postupuje, sa u každého postihnutého líši.

Čo je demencia

Demencia je širší pojem, ktorý zahŕňa viac typov ochorení vrátane možnej Alzheimerovej choroby. Nie je to iba zabúdanie, ale aj problém s rozhodovaním, rečou či správaním.

Demencia je skupina symptómov spojených s poklesom kognitívnych funkcií vrátane pamäti, myslenia, komunikačných schopností a správania. Ide o trvalý úbytok duševných funkcií a schopností.

Postihuje inteligenciu, kognitívne funkcie aj vyššie city. Priebeh choroby je rôzny, závisí od príčiny a prípadnej včasnej liečby a rôzny býva u jednotlivých typov demencie.

Demencia je dôsledok poškodenia mozgu, hlavne mozgovej kôry a neskôr aj ďalších mozgových štruktúr neurodegeneratívneho ochorenia mozgu. Pri neurodegeneratívnom ochorení ide o degenerovanie nervových buniek a proces je nezvratný.

Príčinou demencie môže byť až 60 rôznych ochorení. Niektoré sú liečiteľné, ale väčšina nie.

Ochorenie štítnej žľazy alebo niektoré formy depresie, ktoré vyvolávajú demenciu, je možné vyliečiť. Preto porucha pamäti nemusí vždy znamenať Alzheimerovu chorobu.

Mierna kognitívna porucha ako prechodný stav

Prechodnou fázou medzi normálnym stavom v oblasti celkovej kognitívnej výkonnosti a demenciou je mierna kognitívna porucha, označovaná aj skratkou MCI. Je to stav, nie choroba.

Títo ľudia sú úplne sebestační, sťažujú sa však na to, že si ťažko pamätajú. Psychologickým vyšetrením sa zistí porucha kognitívnych funkcií, ktorá však ešte nie je tak závažná ako pri syndróme demencie a nezodpovedá normálnemu procesu starnutia.

Stav sa môže zhoršiť a asi u 10 percent z nich je po roku diagnostikovaná demencia. Asi u 40 až 50 percent sa do roka problémy s pamäťou normalizujú.

Príčinou môže byť prechodná choroba, užívanie niektorých liekov alebo depresia. Ľuďom s MCI sa odporúča každodenná pohybová a mentálna aktivita, udržiavanie sociálnych kontaktov, neužívanie hypnotík, vyhýbanie sa alkoholu a raz ročne absolvovať vyšetrenie kognitívnych funkcií.

Rizikové faktory Alzheimerovej choroby

Príčina vzniku Alzheimerovej choroby nie je úplne známa, ale vedci identifikovali viaceré rizikové faktory. Alzheimerova choroba sa charakteristicky vyskytuje u ľudí starších ako 65 rokov, pričom počet postihnutých osôb s vekom rýchlo narastá.

• Vek: riziko ochorenia rastie po 65. roku života, avšak vylúčení nie sú ani mladší ľudia.
• Genetika: niektoré formy ochorenia majú genetickú predispozíciu.
• Cievne ochorenia: ateroskleróza, vysoký krvný tlak a cievne poškodenia zvyšujú riziko.
• Životný štýl: fajčenie, obezita a nízka fyzická aktivita zvyšujú pravdepodobnosť vzniku ochorenia.

Na Alzheimerovu chorobu môžu vplývať aj genetika a vek, ktoré budú mať vždy zásadný vplyv, ale môžu existovať aj ďalšie kritériá spôsobujúce, že u niektorých jedincov sa choroba vyvinie skôr alebo rýchlejšie ako u iných.

Poruchy krvného obehu a cievna mozgová príhoda

Alzheimerova choroba a cievna mozgová príhoda sú odlišné stavy, môžu sa však navzájom ovplyvňovať. Po cievnej mozgovej príhode dochádza k poškodeniu mozgového tkaniva, zápalu a oxidačnému stresu, čo môže urýchliť neurodegeneratívne procesy.

Ľudia po cievnej mozgovej príhode majú vyššie riziko rozvoja demencie vrátane Alzheimerovej choroby. Niektorí pacienti môžu mať zmiešanú formu demencie, pri ktorej sa kombinuje vaskulárna demencia spôsobená cievnymi léziami a Alzheimerova choroba.

Vysoký krvný tlak, cukrovka, fajčenie a obezita sú rizikovými faktormi pre cievnu mozgovú príhodu aj Alzheimerovu chorobu, čo naznačuje, že prevencia cievnych ochorení môže znížiť riziko oboch stavov.

Nedostatočný prietok krvi do mozgu môže spôsobiť poruchy, ktoré podporujú vznik Alzheimerovej choroby. Cievna mozgová príhoda môže tento proces urýchliť, najmä ak dôjde k rozsiahlej ischémii.

Črevá, mikrobióm a zápalové procesy

Skutočnosť, že črevo a mozog sú úzko prepojené, je už dlho známa. V črevách sa nachádza 80 % imunitných buniek tela, preto môžu zmeny v mikrobióme a črevách súvisieť s fungovaním imunitného systému.

Pri mnohých neurologických ochoreniach, ako je napríklad Alzheimerova demencia, sú hlavné príznaky, štádiá a priebeh ochorenia dokonale opísané a príčiny postupnej straty pamäti, konkrétne štrukturálne zmeny v mozgu, sú dobre známe.

U pacientov s Alzheimerovou chorobou sa však okrem zmien v mozgu skúmajú aj zložky séra, teda tekutej zložky krvi. Ukázalo sa, že sa okrem iného zvyšuje hladina neopterínu a že zvýšená hladina neopterínu súvisí s horším poznávacím výkonom.

Neopterín je signálna látka produkovaná niektorými bunkami imunitného systému, napríklad fagocytmi alebo dendritickými bunkami, a je schopný ďalej stimulovať zápalové procesy v celom tele. Toto zistenie potvrdilo, že nadmerne aktívny imunitný systém môže zohrávať úlohu pri Alzheimerovej chorobe.

Zvýšená hladina neopterínu, teda nadmerná aktivácia imunitného systému, je sprevádzaná zvýšenou degradáciou tryptofánu. Tryptofán je esenciálna aminokyselina, ktorá sa v nervovom systéme premieňa na neurotransmitery serotonín a melatonín.

U pacientov s Alzheimerovou chorobou je v mozgu znížený najmä obsah posla serotonínu, čo sa dá vysvetliť zvýšenou degradáciou jeho prekurzora tryptofánu. Znížený výskyt tryptofánu je okrem iného dôsledkom toho, že táto aminokyselina sa počas zápalových procesov stále viac rozkladá.

Ľudské telo si túto esenciálnu aminokyselinu nedokáže vyrobiť samo. Preto musí byť buď dodávaná s potravou a vstrebávaná cez črevo, alebo produkovaná črevnými baktériami.

Ak je funkcia čreva narušená alebo je narušené zloženie mikrobiómu, má to vplyv na hladinu tryptofánu. Na základe zmenenej črevnej flóry a narušenej črevnej priepustnosti môže v čreve vzniknúť tichý zápal, ktorý sa môže rozvinúť do systémového zápalu a podieľať sa aj na vzniku zápalových procesov v mozgu.

Výskum približne 20 pacientov s Alzheimerovou chorobou sledoval biomarkery imunitnej aktivácie, neopterín, degradáciu tryptofánu, marker črevného zápalu zonulín a zloženie mikrobiómu v stolici pred a po tom, ako pacienti dostávali špeciálne protizápalové probiotikum počas štyroch týždňov.

Po ukončení probiotickej liečby sa hladina zonulínu znížila, čo svedčí o znížení črevného zápalu. Pozitívne bol ovplyvnený aj metabolizmus tryptofánu a zároveň bolo zdokumentované zlepšenie zloženia črevného mikrobiómu.

Vedecké dôkazy o presných súvislostiach medzi mikrobiómom a demenciou sa ešte len budú zisťovať v rozsiahlom výskume. Zloženie mikrobiómu však môže súvisieť s vývojom a najmä priebehom Alzheimerovej choroby.

Ďalšie príčiny zabúdania a zhoršenej koncentrácie

Problémy s pamäťou sú síce dané vekom podmieneným úbytkom mozgových funkcií, ale do značnej miery ich ovplyvňuje životný štýl a ďalšie faktory. Niektoré príčiny sú prechodné alebo liečiteľné.

• Stres: v jeho dôsledku sa do mozgu dostáva viac hormónu kortizolu, ktorý znižuje tvorbu spojov mozgových buniek, teda synapsií.
• Úzkosť: pri veľkom objeme stresu má mozog tendenciu „vypínať sa“, čo môže viesť k zabúdaniu.
• Depresia: môže sa spájať so zníženou hladinou serotonínu a problémami s koncentráciou, vybavovaním informácií a rozhodovaním.
• Nedostatok spánku: spánok je nevyhnutný na ukladanie nových informácií do dlhodobej pamäte.
• Hormonálne výkyvy: objavujú sa predovšetkým u žien v menopauze, ale mentálne funkcie môžu ovplyvniť aj iné hormonálne zmeny.
• Porucha štítnej žľazy: znížená funkcia štítnej žľazy môže zhoršiť pamäť celkovým znížením metabolizmu.
• Užívanie liekov: niektoré lieky a ich dlhodobé užívanie môžu poškodzovať pamäťové mechanizmy alebo znižovať schopnosť koncentrácie.
• Alkohol a drogy: okrem priameho poškodenia mozgových buniek sa uplatňuje aj nedostatok niektorých vitamínov, hlavne tiamínu.
• Fajčenie: pamäťové schopnosti ovplyvňuje predovšetkým znížením prísunu kyslíka do mozgu.
• Nevyvážená strava: škodia najmä jedlá s nadbytkom tukov a nedostatkom vitamínov, ako sú vitamín B12 či kyselina listová.
• Dehydratácia: nedostatok tekutín môže zhoršiť celkovú funkčnosť mozgu aj schopnosť zapamätať si informácie.
• Úrazy hlavy a neurologické poškodenie: môžu viesť k dočasnej alebo trvalej strate pamäti.
• Nedostatok fyzickej aktivity: môže nepriaznivo ovplyvniť krvný obeh a fungovanie mozgu.

Mozgová hmla a zabúdanie

Mozgová hmla, známa aj ako brain fog, je stav, pri ktorom človek pociťuje zníženú mentálnu jasnosť, problémy so sústredením, zabúdanie a celkovú mentálnu únavu. Hoci nejde o oficiálnu lekársku diagnózu, tento stav ovplyvňuje každodenný život mnohých ľudí.

Pojem „mozgová hmla“ sa používa na opis pocitu zahmleného a neostreného myslenia, ktorý môže byť spôsobený rôznymi faktormi, ako sú stres, únava, hormonálne zmeny alebo niektoré zdravotné stavy.

• problémy s koncentráciou a udržaním pozornosti,
• časté zabúdanie a menšie problémy s pamäťou,
• mentálna únava a pocit nedostatku energie,
• znížená schopnosť rozhodovania,
• zmätenosť alebo zahmlené myslenie,
• problémy pri hľadaní správnych slov a vyjadrovaní myšlienok.

Mozgovú hmlu môže vyvolať chronický nedostatok spánku, nadmerná fyzická alebo duševná vyčerpanosť, dlhodobý stres, hormonálne zmeny, nedostatok vitamínu B12, nezdravá strava, depresia, autoimunitné ochorenia, fibromyalgia, syndróm chronickej únavy alebo niektoré lieky.

Súvislosť medzi mozgovou hmlou a ochorením COVID-19 sa objavuje u mnohých ľudí, ktorí prekonali COVID-19, hoci tento stav nie je výlučne spojený iba s týmto ochorením. Môže pretrvávať aj po zotavení z akútnej fázy infekcie a býva označovaný ako dlhodobý COVID alebo post-COVID syndróm.

Presný mechanizmus, prečo COVID-19 spôsobuje tieto príznaky, ešte nie je úplne pochopený. Odborníci sa domnievajú, že môže ísť o kombináciu zápalových procesov v tele, ovplyvnenia centrálneho nervového systému, zníženia kyslíka v mozgu a stresu zo samotnej choroby.

Mozgová hmla môže postupne ustupovať, no ak problémy pretrvávajú alebo významne zasahujú do každodenného života, je dôležité navštíviť lekára. Pomôcť môže pravidelný spánkový režim, dostatok tekutín, vyvážená strava, pohyb na čerstvom vzduchu a obmedzenie stresu.

Varovné príznaky poruchy pamäti

Prvotné príznaky problémov s pamäťou môžu spočiatku vyzerať veľmi nenápadne, avšak môžu signalizovať začínajúce sa zmeny v mozgových funkciách. Tieto symptómy sa môžu vyskytnúť v rôznych formách a stupňoch.

• zabúdanie nedávnych udalostí,
• strácanie vecí,
• zabúdanie dôležitých dátumov a udalostí,
• problém s hľadaním slov,
• dezorientácia v čase a priestore,
• neschopnosť vykonávať viac úloh naraz,
• zabúdanie predtým bežne pamätaných udalostí,
• opakovanie otázok alebo príbehov,
• ťažkosti s vykonávaním každodenných úloh,
• sociálna a emocionálna zmena,
• ťažkosti s rozhodovaním a riešením problémov.

Človek pri Alzheimerovej chorobe zabúda mená, nevie sa zorientovať v čase alebo opakuje tie isté otázky. Postupne stráca schopnosť postarať sa sám o seba.

Kedy vyhľadať odborníka

Čím skôr sa odhalí porucha pamäti, tým skôr je možné zistiť príčinu a začať adekvátnu liečbu. Niekedy je ťažké rozlíšiť bežné problémy so zabúdaním od prvých príznakov demencie.

Ak máte pochybnosti o fungovaní svojej pamäti alebo z preventívnych dôvodov chcete vedieť, ako pamäť funguje, je vhodné objednať sa na skríningové vyšetrenie kognitívnych funkcií.

Medzi kognitívne funkcie patria pozornosť a koncentrácia, krátkodobá pamäť, jazyk a reč, plánovanie, vizuálno-priestorové schopnosti, abstraktné myslenie, počítanie a orientácia.

Najjednoduchšia cesta je navštíviť praktického lekára, ktorý rozhodne o ďalšom postupe, alebo priamo odborníka na choroby spojené s poruchami pamäti, napríklad neurológa, psychiatra alebo geriatra.

Návšteva lekára je dôležitá, pretože s poruchou pamäti môžu súvisieť choroby, ktoré sa dajú liečiť, napríklad depresia, dôsledky chronického stresu, porucha štítnej žľazy a ďalšie zdravotné problémy.

Existuje mnoho miest, ktoré slúžia na odhalenie začínajúcich problémov s krátkodobou pamäťou a porúch kognitívnych funkcií. Niektoré sa zameriavajú aj na testovanie Alzheimerovej choroby či iných foriem demencie.

Orientačné domáce testy pamäti

Domáce cvičenia môžu poskytnúť iba orientačný obraz o fungovaní pamäti. Nenahrádzajú odborné vyšetrenie a nemôžu stanoviť diagnózu.

Úloha 1: Pamäťový zoznam slov

Pripravte si zoznam siedmich bežných slov, napríklad jablko, kvet, auto, kniha, strom, dom a mačka. Ukážte zoznam testovanej osobe, aby si slová zapamätala.

Po uplynutí jednej minúty zoznam slov zakryte a požiadajte ju, aby spamäti povedala slová, ktoré si prečítala. Zapíšte si počet správne zapamätaných slov.

Úloha 2: Príbeh na zapamätanie

Prečítajte nahlas krátky príbeh: „Tomáš išiel do parku, stretol kamarátku a spolu sa hrali na hojdačke. Po chvíľke sa rozlúčili a Tomáš sa vrátil domov.“

Po prečítaní príbehu položte niekoľko jednoduchých otázok: Kto išiel do parku? S kým sa stretol? Kam sa Tomáš vrátil? Skontrolujte, či si testovaná osoba pamätá dôležité detaily.

Úloha 3: Číselná pamäť

Povedzte testovanej osobe sériu troch číslic, napríklad 4, 9, 2. Následne ju požiadajte, aby vám číslice zopakovala. Ak uspeje, postupne pridávajte ďalšiu číslicu.

Laický test vám môže dať obraz o stave pamäte testovanej osoby. Tieto cvičenia majú iba orientačný charakter a nekladú si za cieľ stanovovať diagnózu.

Výsledky domáceho testu nemožno používať ako dôkaz Alzheimerovej choroby. Ak sú rozdiely výrazné, ťažkosti sa opakujú alebo sa zhoršujú, je vhodné zvážiť odborné vyšetrenie.

Ako podporiť pamäť a mentálnu vitalitu

K opatreniam, ktoré môžu posilňovať pamäť, patrí predovšetkým dostatok spánku, obmedzenie stresu, vyhľadávanie relaxačných činností a záľub, cvičenie a pohybová aktivita.

Dôležitý je dostatočný príjem vitamínov a omega-3 mastných kyselín, ktoré sa vyskytujú v rybách, orieškoch a ľanovom oleji. Dôležitý je aj kontakt s ostatnými ľuďmi, pretože trávenie času s blízkymi a priateľmi zbavuje stresu a stimuluje komunikačné zručnosti.

Pravidelný pohyb

Cvičenie podporuje krvný obeh v mozgu a prispieva k jeho zdravému fungovaniu. Aj prechádzka, nordic walking či obyčajná joga na stoličke môžu byť pre pamäť prospešné.

Vyvážená strava a pitný režim

Rovnako ako zvyšok tela, aj mozog potrebuje dostatok živín a tekutín. Vyvážená strava by mala obsahovať omega-3 mastné kyseliny, vitamíny skupiny B a minerály.

Omega-3 mastné kyseliny, najmä DHA a EPA, sú základnými zložkami mozgových buniek a podporujú ich štruktúru a funkciu. Napomáhajú zdravej komunikácii medzi neurónmi, čo je zásadné pre dobrú pamäť a celkové kognitívne zdravie.

Kvalitný spánok

Pre ukladanie nových informácií je spánok nevyhnutný, pretože počas neho dochádza k zatrieďovaniu a zapisovaniu spomienok do dlhodobej pamäte. Ak máme spánku nedostatok, horšie si pamätáme nielen preto, že mozog nie je oddýchnutý, ale aj preto, že nemal dostatok času informácie správne uložiť.

Počas spánku dochádza k obnovovaniu mozgových buniek a ukladaniu spomienok. Nastavenie režimu, pravidelné vstávanie a pravidelný čas odchodu do postele môžu viesť k zlepšeniu spánku.

Mentálna stimulácia

Podľa odborníkov by sme s cieleným precvičovaním pamäte mali začať už medzi 20. a 45. rokom a všeobecne s touto aktivitou neprestávať. Spôsobov, ako sa dá trénovať pamäť, je nespočetné množstvo a záleží na tom, čo kto práve potrebuje.

• učiť sa cudzí jazyk,
• čítať knihy,
• lúštiť krížovky alebo sudoku,
• hrať strategické hry, šach, karty, pexeso alebo mahjong,
• hrať na hudobný nástroj,
• venovať sa kreatívnym činnostiam,
• riešiť logické úlohy a kognitívne cvičenia,
• denne získavať nové informácie.

Techniky na zapamätanie

Pamäťové paláce využívajú vizuálne premiestnenie na miesto, kde si človek informáciu ešte pamätal. Takto sa môže spomienka ľahšie vynoriť.

Asociácie pomáhajú priradiť novú informáciu k vizuálnemu obrazu, zvuku alebo vôni. Vytvárajú sa tak asociácie medzi novými a známymi pojmami.

Rýmovanie môže uľahčiť učenie veľkého množstva obsahu. Pomôcť môžu hravé skratky, rýmy alebo spievanie viet.

Opakovanie pomáha presúvať informácie z krátkodobej do dlhodobej pamäti. Pri učení sa nových informácií ich pravidelne opakujte, spravte si prestávku a potom sa k nim znovu vráťte.

Spaced repetition znamená rozdelenie opakovania informácií na dlhšie časové intervaly, napríklad po hodine, po dni a po týždni. Táto technika podporuje dlhodobé zapamätanie.

Zapojenie viacerých zmyslov môže zvýšiť šancu na zapamätanie. Čítanie nahlas aktivuje súčasne zrakovú aj sluchovú pamäť, písanie rukou napomáha zapamätaniu a kreslenie či farebné rozdelenie informácií pomáhajú vytvárať ďalšie asociácie.

Rozhovory s priateľmi či rodinou zapájajú rozprávanie aj počúvanie, čo podporuje schopnosť vybaviť si informácie z pamäti. Každý nový podnet posilňuje spojenia v mozgu a prispieva k lepšej pamäti.

Výživové doplnky a podpora pamäti

Podpora pamäte je dôležitá pre udržanie optimálnej kognitívnej funkcie v každom veku. Základom zostáva zdravá strava, pravidelný pohyb, mentálne cvičenia, kvalitný spánok a odborné riešenie prípadných zdravotných príčin.

Vitamíny B6, B9, teda kyselina listová, a B12 sú dôležité pre správnu funkciu nervového systému a syntézu neurotransmiterov, čím podporujú kognitívne funkcie a pamäť.

Vitamín E je antioxidant, ktorý chráni mozgové bunky pred oxidačným stresom. Lecitín obsahuje fosfatidylcholín, ktorý je dôležitý pre tvorbu acetylcholínu, teda neurotransmitera spojeného s pamäťou a učením.

Ginkgo biloba môže podporovať kognitívne funkcie prostredníctvom vplyvu na prietok krvi do mozgu. Pri všetkých výživových doplnkoch je však potrebné zohľadniť zdravotný stav, užívané lieky a odporúčania lekára.

Výživové doplnky nenahrádzajú odbornú zdravotnú starostlivosť, pestrú a vyváženú stravu ani zdravý životný štýl. Nemali by sa používať na diagnostiku, liečbu alebo prevenciu ochorení bez konzultácie s odborníkom.

REVIBRAIN300 a podpora synapsií

REVIBRAIN300 obsahuje zmes látok, ktoré sú potrebné na zvýšenie aktivity synapsií v mozgu. Synapsie sú spojenia, prostredníctvom ktorých nervové bunky komunikujú.

Ide o zmes látok, ktoré zabezpečujú prenos nervových vzruchov medzi synapsiami, teda neurotransmitery. Vekom alebo chorobou sa môže znižovať schopnosť tvorby týchto látok v mozgu.

Balenie obsahuje 30 kapsúl a štandardná odporúčaná dávka je 1 kapsula denne ráno alebo popoludní, pričom sa neodporúča užívanie na večer. Pre silnejší účinok je možné užívať 2 kapsuly denne.

U detí sa odporúča konzultácia s odborníkom. Výživový doplnok nenahrádza odbornú diagnostiku ani liečbu Alzheimerovej choroby, demencie alebo inej poruchy pamäti.

Prečo je dôležité reagovať včas

Alzheimerovu chorobu ani väčšinu neurodegeneratívnych demencií zatiaľ nevieme úplne vyliečiť. Včasná diagnostika a intervencia však môžu spomaliť progresiu ochorenia a zlepšiť kvalitu života pacienta.

Včasné vyšetrenie môže odhaliť aj príčiny, ktoré sa dajú liečiť, napríklad depresiu, poruchu štítnej žľazy, následky chronického stresu, nežiaduce účinky liekov alebo iné zdravotné problémy.

Pravidelné kontrolné vyšetrenia sú dôležité najmä preto, že väčšina demencií sa rozvíja pomaly a je ťažké odlíšiť mierne poruchy pamäti od normálneho starnutia a včasných prejavov demencie.

tags: #zmeny #v #mozgu #zabudanie