Spôsobuje alkohol odumieranie mozgových buniek?

Alkohol nespôsobuje po každom opojení odumretie presne stanoveného počtu mozgových buniek, napríklad „10 000 buniek“. Jednorazové pitie však dočasne narúša komunikáciu medzi nervovými bunkami a zhoršuje pamäť, koordináciu, rovnováhu, reč, úsudok a reakčný čas.

Dlhodobé a nadmerné užívanie alkoholu môže mať trvalé následky. Priamy toxický účinok alkoholu a jeho metabolitov sa spája s poškodením nervových buniek, úbytkom sivej a bielej hmoty, poškodením ciev, nedostatkom tiamínu a ochorením pečene, ktoré môže nepriamo poškodzovať mozog. V konečnom dôsledku môže dôjsť k odumieraniu nervových buniek, zmenšovaniu mozgového tkaniva a vzniku alkoholom podmieneného poškodenia mozgu.

Čo alkohol robí s mozgom

Etanol je veľmi malá molekula, ktorá preniká do väčšiny častí tela - vrátane mozgu. Alkohol pôsobí tlmivo, čím narúša jemnú rovnováhu chemických látok a biologických procesov, na ktorých fungovanie mozgu závisí.

Alkohol ovplyvňuje predovšetkým dva kľúčové neurotransmitery: GABA (kyselina gama-aminomaslová), ktorá tlmí mozgovú činnosť, a glutamát, ktorý má naopak stimulačný účinok. Zvyšuje aktivitu GABA, čím vyvoláva v mozgu pocit uvoľnenia a otupenia, zatiaľ čo zároveň potláča účinky glutamátu, čo vedie k spomaleniu mozgovej funkcie, zhoršenej koncentrácii a narušenej schopnosti rozhodovania.

Alkohol narúša komunikačné dráhy v mozgu a môže ovplyvniť jeho vzhľad a fungovanie. Alkohol sťažuje činnosť oblastí mozgu, ktoré riadia rovnováhu, pamäť, reč a úsudok, čo vedie k vyššej pravdepodobnosti nehôd a iným negatívnym následkom.

Alkohol spôsobuje, že viac účinkujú brzdiace mediátory ako tie, ktoré reťazovú reakciu medzi nervovými bunkami urýchlia. Preto elektrické vzruchy nepreniknú do mozgu tak, ako by mali, a preto mešká aj spätný príkaz mozgu, napríklad pre centrum zraku, reči, rovnováhy, správania.

Opitý človek sa potáca, horšie vidí, hovorí aj myslí, má okno, je agresívny alebo naopak, chce sa mu spať. Nejasná reč, ktorá je hlavným znakom intoxikácie alkoholom, vzniká v dôsledku zníženej komunikácie medzi mozgom a telom.

Prečo vzniká dojem, že alkohol „zabíja bunky“ po každom poháriku

Každé opojenie alkoholom vás stojí 10 000 mozgových buniek, tak znie varovanie. Uveríte mu minimálne vtedy, keď máte opicu. Je to však skutočne pravda?

Určite máte skúsenosť, že keď vaše telo alkohol zmetabolizuje, postupne sa vám vráti schopnosť normálne rozprávať a sústrediť sa, rovnako sa vráti zmysel pre rovnováhu aj jemná motorika. Mozog sa skrátka po jednorazovom záťahu zotaví.

Vedci tvrdia, že alkohol je k nervovým bunkám šetrnejší, ako si myslíme. Zjednodušene povedané, nelikviduje ich ako pri neurodegeneratívnych ochoreniach, „iba" narúša ich komunikáciu.

Keď sa účinky alkoholu stratia, nervovým bunkám sa vráti ich schopnosť vzájomne komunikovať. Možno si už nebudete pripadať takí cool ako minulý večer, ale trvalé škody na vašom mozgu nenastanú.

To však neznamená, že jednorazové pitie je bez rizika. Aj mierne pitie vedie ku krátkodobému poškodeniu, ako to ukazuje rozsiahly výskum dopadu pitia na vedenie motorového vozidla.

Ako nervové bunky komunikujú

Myslenie, pohyb, ale ani dýchanie nefungujú bez „ohňostroja“ v našej hlave, ktorý spôsobujú elektrické impulzy preskakujúce z nervu na nerv. Aby neurosieť fungovala, musia byť nervové dráhy vzájomne prepojené v uzloch, cez ktoré sa elektrický vzruch bez problémov dostane k ďalším bunkám.

Existujú mediátory, ktoré tento prenos brzdia, a také, čo ho urýchľujú. Do tejto rovnováhy zasahuje alkohol.

Prvá oblasť mozgu, ktorá je zasiahnutá už malým množstvom alkoholu, je centrum zodpovedné za zdržanlivé správanie. Až potom nasledujú centrá zodpovedné pre spomienky, pohyby či spánok.

Alkohol narúša signály v mozgu, ktoré ovplyvňujú správanie a náladu. Môžete mať problémy s jasným myslením a je pravdepodobnejšie, že budete robiť zlé rozhodnutia ako obvykle.

Krátkodobé účinky alkoholu

Ťažkosti pri chôdzi, nejasné videnie, nezreteľná reč, spomalené reakcie, poškodená pamäť - je jasné, že alkohol ovplyvňuje mozog. Niektoré z týchto poškodení sa dajú zachytiť už po jednom-dvoch pohárikoch a keď dotyčný s pitím prestane, rýchlo pominú.

• nezrozumiteľná reč,
• rozmazané videnie,
• nedostatok kontroly,
• únava,
• zhoršená koordinácia oko-ruka,
• spomalený reakčný čas,
• problémy s rovnováhou,
• zhoršená pamäť a uvažovanie,
• zmätenosť,
• výkyvy nálad,
• nevoľnosť a vracanie,
• strata pamäti.

Tieto účinky sa môžu objaviť už po jednom poháriku - a zvyšujú sa s každým ďalším pohárikom. Alkohol je spájaný s rizikovým správaním, ako je riadenie pod vplyvom a nechránený sex.

Alkohol výrazne ovplyvňuje zložité štruktúry mozgu. Blokuje chemické signály medzi nervovými bunkami (neurónmi), čo vedie k okamžitým príznakom intoxikácie, ako je impulzívne správanie, nezrozumiteľná reč, slabá pamäť a spomalené reflexy.

Výpadky pamäti a „okná“

Alkohol môže vyvolať viditeľné poškodenie pamäte už po niekoľkých pohárikoch a s postupným narastaním množstva alkoholu narastá aj stupeň poškodenia. Veľké množstvo alkoholu, najmä keď je skonzumovaný rýchlo a na prázdny žalúdok, môže vyvolať okno - časový interval, na ktorý si intoxikovaný nedokáže spomenúť - nevie si spomenúť na kľúčové detaily daných udalostí či dokonca na celé udalosti.

Jedným z možných dôsledkov nadmerného požívania alkoholu sú výpadky pamäte, známe aj ako „okno“. Ide o medzery v pamäti a stratu spomienok na udalosti, ktoré sa odohrali počas intoxikácie.

K výpadkom dochádza vtedy, keď alkohol v tele dočasne zablokuje prenos spomienok z krátkodobej do dlhodobej pamäti, čo je proces známy ako konsolidácia pamäti. Alkohol ovplyvňuje hippocampus, ktorý pomáha vytvárať nové spomienky, vo vašom mozgu.

Silné pitie alkoholu spomaľuje mozgovú kôru, ktorá prijíma a spracováva nové informácie v mozgu. Môžete mať problémy s pozornosťou. Alkohol tiež otupuje vnímanie zmyslov, takže môže byť ťažké prijímať nové informácie.

Okná sú rozšírenejšie aj medzi spoločenskými pijanmi oveľa viac než sa pôvodne predpokladalo a mali by byť vnímané ako potenciálne dôsledky akútnej intoxikácie bez ohľadu na vek alebo skutočnosť, či je dotyčný od alkoholu klinicky závislý.

Zo študentov, ktorí niekedy konzumovali alkohol, 51 % percent uviedlo, že sa im to niekedy stalo a 40 % uviedlo, že to zažili v predošlom roku. Z tých, ktorí uviedli, že pili počas 2 týždňov pred týmto výskumov, 9,4% percenta uviedlo, že v tom čase mali okno.

Takisto uviedli, že sa neskôr dozvedeli o tom, že sa zúčastnili na rôznych potenciálne nebezpečných udalostiach, na ktoré si nevedeli spomenúť vrátane vandalizmu, nechráneného sexu a jazdy pod vplyvom alkoholu.

Nárazové pitie a výpadky pamäti

Tí, ktorí zažívajú okná, typicky pijú príliš veľa príliš rýchlo, čo spôsobuje, že úroveň alkoholu v ich krvi veľmi rapídne stúpne. Nárazové pitie je u typického dospelého definované ako konzumácia najmenej piatich (u mužov)/ štyroch (u žien) pohárikov priebehu dvoch hodín.

Naše telo dokáže spracovať iba približne jednu jednotku alkoholu za hodinu (čo zodpovedá asi jednému štamperlíku) - u niektorých ľudí dokonca ešte menej. Ak pijete rýchlo, množstvo alkoholu v krvi môže prekročiť hranicu, pri ktorej mozog prestáva správne fungovať.

Dlhodobé nadmerné pitie a poškodenie mozgu

Dlhodobé užívanie alkoholu má na organizmus nedozerné následky. Priamy toxický účinok alkoholu a jeho metabolitov sa spája s nedostatkom živín a vitamínov, čo v konečnom dôsledku spôsobuje odumieranie buniek mozočka.

Dlhodobé nadmerné pitie alkoholu spôsobuje zmeny v neurónoch, napríklad zmenšenie ich veľkosti. Chronické užívanie alkoholu - ak je veľmi intenzívne - môže viesť k poškodeniu mozgu, a to tak sivej, ako aj bielej hmoty.

U ľudí závislých od alkoholu často dochádza k „zmenšovaniu mozgu“, čo je zmenšovanie objemu sivej hmoty (telieska buniek) aj bielej hmoty (dráhy buniek) v priebehu času.

Môže spôsobiť atrofiu mozgu a časom ho zmenšiť. To znamená, že dlhodobé užívanie alkoholu môže spôsobiť štrukturálne zmeny mozgu.

Poškodenie mozgu súvisiace s alkoholom môže mať niekoľko foriem. Prvou je neurotoxicita, ku ktorej dochádza, keď neuróny reagujú na neurotransmitery príliš dlho.

Nadmerné vystavenie neurotransmiteru môže spôsobiť, že neuróny nakoniec „vyhoria“. Keďže neuróny tvoria dráhy medzi rôznymi časťami mozgu, keď začnú vyhorieť, môže to spôsobiť výrazné spomalenie reakcií týchto dráh.

Ak človek pravidelne konzumuje nadmerné množstvo alkoholu, môže to mať toxický účinok na jeho nervové bunky v mozgu. Postupom času môže dôjsť k odumieraniu mozgových buniek a zmenšovaniu mozgového tkaniva, čo znamená, že mozog má k dispozícii menej buniek potrebných na vykonávanie rôznych funkcií.

Čo určuje rozsah poškodenia

To, ako a do akej miery ovplyvňuje alkohol mozog, ovplyvňuje niekoľko faktorov, vrátane nasledovného:

• množstva a frekvencie pitia,
• veku, v akom dotyčný začal piť a ako dlho pije,
• veku, vzdelania, rodu, genetiky a rodinnej anamnézy alkoholizmu,
• toho, či je ohrozený rizikom v dôsledku vystavenia alkoholu v prenatálnom období,
• celkového zdravotného stavu.

Čím viac a častejšie sa pije, tým vyššie je riziko poškodenia. Mladší vek a dlhšie obdobie konzumácie zvyšujú zraniteľnosť.

Stupne poškodenia a priebeh ochorenia sa u jednotlivcov líšia. Preto vedci hľadajú faktory, ktoré robia niektorých ľudí zraniteľnejšími voči poškodeniu mozgu vplyvom alkoholu.

Poškodenie mozočka a poruchy koordinácie

Mozoček je štruktúra centrálnej nervovej sústavy, ktorej úlohou je koordinácia pohybov. Bez mozočka nie sú pohyby plynulé a dochádza aj k poruchám rovnováhy.

Mechanizmus vzniku je v princípe rovnaký ako účinok alkoholu na ostatné orgány tela. Jeho odbúravanie je energeticky náročné a vytvára sa pri ňom množstvo toxických látok.

Ak sa v tele hromadia, začnú postupne ničiť bunky, ku ktorým sa dostanú. Keďže mozog aj mozoček sú veľmi dobre prekrvené orgány, dochádza k ničeniu ich buniek relatívne rýchlo.

Bunky mozočka začnú ubúdať, prejaví sa to neschopnosťou koordinovať pohyby. Úbytok hmoty mozočka je potom badateľný aj pri zobrazovacích metódach.

Typické príznaky poškodenia mozočka

Prvým príznakom je postupný rozvoj nestability pri chôdzi v priebehu niekoľkých mesiacov či rokov. Pacienti chodia so širokou bázou, čo znamená, že chodidlá kladú naširoko od seba.

Vyskytujú sa časté pády. Postupne sú okrem chôdze ovplyvnené pohyby očí.

Nadmerné pitie alkoholu môže časom spôsobiť mimovoľné rýchle pohyby očí alebo slabosť a ochrnutie očných svalov. Je to spôsobené nedostatkom vitamínu B-1, ktorý spôsobuje ďalšie zmeny na mozgu, ako je demencia, pokiaľ nie je včas liečený.

Ďalšie pozorovateľné účinky poškodenia mozgu

Keďže alkohol ovplyvňuje veľkú časť mozgu, v dôsledku nadmerného pitia alkoholu sa môže vyskytnúť mnoho rôznych druhov kognitívnych porúch vrátane problémov s plynulosťou reči a verbálnym učením, rýchlosťou spracovania, pracovnou pamäťou, pozornosťou, riešením problémov, priestorovým spracovaním a impulzívnosťou.

Časti mozgu súvisiace s pamäťou a „vyššími funkciami“ (napr. riešenie problémov a kontrola impulzov) sú náchylnejšie na poškodenie ako iné časti mozgu, takže problémy v týchto oblastiach bývajú horšie ako v iných.

Alkohol môže negatívne ovplyvniť aj vašu schopnosť vytvárať dlhodobé spomienky, jasne myslieť, robiť racionálne rozhodnutia a regulovať emócie.

Časom môže konzumáciou alkoholu dôjsť aj k poškodeniu čelného laloku - oblasti mozgu zodpovednej za výkonné funkcie, ako sú abstraktné uvažovanie, rozhodovanie, sociálne správanie a celková výkonnosť.

Dlhodobé pitie alkoholu môže viesť k poškodeniu centrálneho nervového systému (mozgu a miechy). Môžete si všimnúť necitlivosť alebo brnenie v nohách a rukách.

Alkoholom podmienené poškodenie mozgu a demencia

Alkohol môže viesť k alkoholom podmienenému poškodeniu mozgu. Tento jav je známy ako poškodenie mozgu spôsobené alkoholom (ARBD - alcohol-related brain damage).

Niektorí ľudia s ARBD majú len mierne zmeny v myslení a pamäti, známe ako mierne kognitívne poruchy (MCI). Ak však neprestanú piť, hrozí im vážnejšie poškodenie mozgu.

U iných môže ARBD spôsobiť závažnejšie problémy s pamäťou a myslením. Alkoholová demencia alebo Wernicke-Korsakoffov syndróm môžu výrazne ovplyvniť ich schopnosť vykonávať každodenné úlohy, podobne ako pri demencii, napríklad Alzheimerovej chorobe.

Bez liečby sa kognitívne poruchy zhoršujú a nakoniec sa vyvinú do trvalého syndrómu známeho ako demencia súvisiaca s alkoholom.

Môže tiež zvýšiť počet mozgových príhod, ktoré môžu tiež spôsobiť demenciu. Kognitívne deficity zhoršuje podvýživa, najmä nedostatok vitamínu B (bežný nedostatok pri závislosti od alkoholu).

Nedostatok tiamínu a Wernickeho-Korsakovov syndróm

Podvýživa a intenzívne užívanie alkoholu môžu časom spôsobiť vážne poruchy pamäti a reči a potenciálne môžu vyústiť do trvalej kognitívnej poruchy nazývanej Wernickeho-Korsakovov syndróm, ktorá spôsobuje amnéziu a v prípade neliečenia môže viesť až ku kóme.

Ľudia, ktorí nadmerne a dlhodobo užívajú alkohol, sú tiež vystavení riziku nedostatku tiamínu v dôsledku nesprávnej výživy, čo môže viesť k vzniku Wernickeho-Korsakovovho syndrómu (WKS).

Tiamín, tiež známy ako vitamín B1, je základnou živinou potrebnou pre všetky tkanivá, vrátane mozgového. Alkohol narúša schopnosť tela absorbovať tento vitamín.

Takmer 80 % alkoholikov má však nedostatok tiamínu a u niektorých z nich sa rozvinú vážne mozgové poruchy ako Wernickeho-Korsakovov syndróm (WKS).

Wernickeho encefalopatia

WKS je choroba, ktorá pozostáva z dvoch oddelených syndrómov, krátkodobého a vážneho stavu nazvaného Wernickeho encefalopatia a dlhodobého vysiľujúceho stavu známeho ako psychóza Korsakoff.

Pri Wernickeho encefalopatii pociťujete zmätenosť, problémy s pamäťou, chôdzou, pohybmi očí a môžete mať rôzne iné náladové príznaky.

Medzi príznaky Wernickeho encefalopatie patrí duševný zmätok, ochrnutie nervov, ktoré pohybujú očami, a ťažkosti so svalovou koordináciou.

Pacienti môžu byť natoľko zmätení, že sa nedokážu orientovať ani v miestnosti, alebo nie sú schopní chodiť. U mnohých z týchto pacientov sa však neprejavujú všetky tri z týchto znakov a symptómov.

V skutočnosti štúdie, ktoré sa robili po smrti naznačujú, že veľa prípadov encefalopatie súvisiacej s tiamínovou nedostatočnosťou nemusí byť počas života vôbec diagnostikovaných, pretože nie sú prítomné alebo rozpoznané všetky „klasické“ znaky a symptómy.

Korsakoffova psychóza

Priemerne u 80-90 % alkoholikov s Wernickeho encefalopatiou sa rozvinie aj psychóza Korsakoff, čo je chronický oslabujúci syndróm charakterizovaný trvalými problémami s učením sa a pamäťou.

Títo pacienti sú zábudliví, rýchlo sa dostávajú do stavu frustrovanosti a majú problémy s chôdzou a koordináciou. Hoci majú problémy spomenúť si na staré informácie, najvýraznejšie sú ťažkosti s uchovávaním nových informácií.

Napríklad dokážu podrobne rozprávať o určitej udalosti zo svojho života, no o hodinu si vôbec na tento rozhovor nepamätajú.

Ochorenie pečene a hepatická encefalopatia

Väčšina ľudí si uvedomuje, že ťažké a dlhodobé pitie môže poškodiť pečeň - orgán, ktorý je zodpovedný za odbúravanie alkoholu z tela, no nemusia si uvedomovať, že dlhodobá dysfunkcia pečene, ako je cirhóza, ktorá je dôsledkom nadmernej konzumácie alkoholu, môže poškodiť mozog.

Tak môže vzniknúť vážna a potenciálne fatálna mozgová porucha známa ako hepatická encefalopatia (HE). Alkoholom poškodené pečeňové bunky umožňujú, aby do mozgu prúdilo nadmerné množstvo týchto škodlivých vedľajších produktov a tak poškodzovalo mozgové bunky.

HE môže zapríčiňovať zmeny v spánkových vzorcoch, nálade a osobnosti, ďalej psychiatrické stavy ako je úzkosť a depresia, závažné kognitívne dopady ako je skrátená pozornosť a problémy s koordináciou ako je hádzanie rukami alebo tras rúk (asterixis).

V najvážnejších prípadoch môžu pacienti upadnúť do kómy, ktorá môže byť fatálna. Najmenej dve toxické látky - čpavok a mangán - zohrávajú rolu v rozvoji HE.

Liečba hepatickej encefalopatie

• Liečba, ktorá znižuje koncentráciu čpavku v krvi, ako je podávanie L-ornitínu L-asparágu.
• Techniky ako sú prostriedky pomáhajúce pečeni či „umelé pečene“, ktoré čistia krv od škodlivých toxínov.
• Transplantácia pečene - prístup široko používaný u pacientov s alkoholickou cirhózou so silným chronickým zlyhávaním pečene (konečné štádium).

Vo všeobecnosti implantovanie novej pečene vyúsťuje do značného zlepšenia v kognitívnom fungovaní týchto pacientov a znižuje ich úroveň čpavku a mangánu.

Poškodenie mozgových ciev

Pravidelná konzumácia veľkého množstva alkoholu poškodzuje cievy v mozgu a môže viesť k vysokému krvnému tlaku. Oboje zvyšuje riziko mozgovej mŕtvice.

Výskumníci zistili, že ľudia, ktorí pravidelne pili väčšie množstvo alkoholu, čelili významne vyššiemu výskytu tzv. hyalinovej arteriolosklerózy - stavu, pri ktorom dochádza k tvrdnutiu a zhrubnutiu stien mozgových ciev.

Takéto lézie boli spojené s poruchami myslenia, pamäte, ale aj motoriky, podobne ako pri Parkinsonovej chorobe. Zarážajúce je, že rovnaké poškodenia sa zistili aj u bývalých ťažkých pijanov, ktorí prestali s pitím minimálne tri mesiace pred smrťou.

Konzumácia alkoholu je známa tým, že spôsobuje poškodenie ciev, oxidačný stres a zápal, čo môže vysvetľovať zvýšený výskyt mozgových lézií u pijúcich osôb.

Čo ukázal výskum ľudského mozgového tkaniva

Štúdia analyzovala údaje od 1 781 zosnulých Brazílčanov, ktorým po smrti vykonali pitvu mozgu. Príbuzní poskytli podrobnosti o ich pitnom režime, ťažkí konzumenti boli tí, ktorí vypili osem a viac štandardných drinkov týždenne.

Do skupiny miernych konzumentov patrili tí, ktorí vypili jeden až sedem drinkov, a úplní abstinenti tvorili vyše polovicu vzorky. Tím vedcov následne analyzoval mozgové tkanivá, hmotnosť a výšku mozgu a hľadal známky poškodenia, vrátane prítomnosti tzv. tau zamotanín, ktoré sú charakteristické pre Alzheimerovu chorobu.

Okrem toho mali bývalí ťažkí konzumenti najnižšiu hmotnosť mozgu a dosahovali najhoršie výsledky v kognitívnych testoch. Ťažkí pijani navyše zomierali v priemere o 13 rokov skôr ako ľudia, ktorí nikdy nepili.

Nedá sa s istotou povedať, že alkohol tieto zmeny priamo spôsobuje, ale dôkazy silno naznačujú, že zohráva kľúčovú rolu v poškodzovaní ciev a degenerácii mozgových buniek.

Alkohol a duševné zdravie

Pri miernej konzumácii alkoholu môžu ľudia pociťovať zlepšenie sociálnej interakcie alebo všeobecného pocitu pohody. Je však dôležité si uvedomiť, že užívanie alkoholu môže predstavovať riziko pre duševné zdravie, celkovú náladu a každodenné kognitívne funkcie, pretože má vplyv na chemické látky v mozgu.

Keď alkohol z tela vyprchá, chemická rovnováha v mozgu sa naruší, čo môže viesť k pocitom úzkosti, depresie alebo podráždenosti. Tieto negatívne pocity sa môžu objaviť aj u ľudí, ktorí pred konzumáciou alkoholu žiadne podobné ťažkosti nepociťovali.

Dlhodobá konzumácia alkoholu vedie k poklesu hladiny neurotransmiterov v mozgu, ktoré sú nevyhnutné na udržanie emocionálnej rovnováhy. Keď sa tieto chemické látky znížia, človek môže začať pociťovať chronickú úzkosť, depresiu a nepohodlie, čo ho môže podnecovať k ďalšiemu pitiu alkoholu v snahe zmierniť tieto príznaky.

Užívanie alkoholu - najmä nadmerné užívanie alkoholu - môže zhoršiť už existujúce komorbidné psychiatrické poruchy, ako sú depresia a úzkosť. U iných môže alkohol vyvolať depresiu a úzkosť.

Ženy a citlivosť na poškodenie

Ženy sú vo všeobecnosti zraniteľnejšie voči medicínskym dôsledkom užívania alkoholu. Rozvinú si napríklad cirhózu pečene, poškodenie srdcového svalu či nervov po kratšom období intenzívneho pitia než muži.

V oblasti poškodenia mozgu však výsledky štúdií nie sú jednoznačné. Niektoré výskumy, ktoré porovnávali zmenšenie mozgu u alkoholikov mužov a žien, zistili, že u oboch pohlaví bolo zmenšenie výraznejšie než u kontrolných skupín.

Tieto štúdie tiež ukázali podobné problémy s učením a pamäťou u mužov aj žien. Avšak, ženy alkoholičky uviedli, že pili výrazne menej času než muži, čo naznačuje, že ženský mozog môže byť citlivejší na poškodenie spôsobené alkoholom.

Iné štúdie však tieto zistenia nepotvrdili a dokonca si navzájom protirečili. Je zrejmé, že v tejto oblasti je potrebný ďalší výskum.

Alkohol a vyvíjajúci sa mozog

Dospievajúci sú obzvlášť ohrození dlhodobým alebo trvalým poškodením a nedostatočnou výkonnosťou, pretože ich najviac postihnuté oblasti mozgu sa stále vyvíjajú.

Mozog dospievajúcich je voči negatívnym účinkom alkoholu zraniteľnejší ako mozog dospelých. Zneužívanie alkoholu v období dospievania môže zmeniť vývoj mozgu, čo môže mať za následok dlhodobé zmeny v štruktúre a funkcii mozgu.

Ak ste mladší, má to väčší vplyv na mozog a jeho vývoj - a to môže mať dlhodobý vplyv. Konkrétne, keď ste mladší, váš mozog prechádza mnohými zmenami.

Skoré pitie alkoholu môže ovplyvniť vaše IQ, pamäť a spracovanie myšlienok v dospelosti. Obrovským rizikovým faktorom pre ľudí, u ktorých sa vyvinie porucha spôsobená užívaním alkoholu, je skoré pitie.

Alkohol v tehotenstve a fetálny alkoholový syndróm

Alkohol je toxický aj pre vyvíjajúci sa mozog počas tehotenstva a môže spôsobiť vrodené postihnutia vrátane vývojových porúch.

Pitie v tehotenstve môže mať na rozvoj mozgu rôzne fyzické, vedomostné a behaviorálne účinky, z ktorých najzávažnejší je súhrn symptómov známy ako fetálny alkoholový syndróm (FAS).

Deti s FAS majú jedinečné črty tváre, rodia sa takisto oveľa menšie ako je priemer. Ich mozog má menší objem (mikroencefalia) a majú menej mozgových buniek (neurónov) alebo menej buniek, ktoré dokážu správne fungovať, čo vedie k dlhodobým problémom v učení a správaní.

Preto platí, že neexistuje bezpečná hranica konzumácie alkoholu počas tehotenstva. Najlepšou formou prevencie zostáva abstinencia od alkoholu počas tehotenstva.

Diagnostika poškodenia mozgu alkoholom

Po neurologickom vyšetrení je ochorenie mozočka hneď zjavné, je však potrebné určiť jeho príčinu. Na to poslúžia informácie od pacienta a jeho rodiny ohľadom jeho problémov s alkoholom.

Najväčšiu váhu v diagnostike má vyšetrenie na magnetickej rezonancii (MRI), kde je strata hmoty mozočka veľmi zrejmá. Na zobrazenie a meranie poškodenia a zlepšenia tkaniva vo všetkých oblastiach mozgu sa používa magnetická rezonancia (MRI).

Pri hodnotení človeka s podozrením na alkoholom podmienené poškodenie mozgu sa posudzujú aj pamäť, pozornosť, reč, učenie, koordinácia, orientácia, správanie a schopnosť zvládať každodenné činnosti.

Dôležitá je aj informácia o množstve a frekvencii pitia, výpadkoch pamäti, stravovaní, predchádzajúcich úrazoch hlavy, ochoreniach pečene a príznakoch abstinenčného syndrómu.

Liečba poškodenia mozgu alkoholom

Štádium degenerácie mozočka je nezvratné, pretože zničené neuróny sa nedokážu regenerovať. Napriek tomu abstinenciou a nápravou životosprávy spojenou s intenzívnou rehabilitáciou možno prejavy poruchy mozočka zmierniť.

Podávanie tiamínu pomáha zlepšovať fungovanie mozgu, najmä u pacientov v počiatočných štádiách WKS. Pri výraznejšom poškodení sa starostlivosť posúva od liečby k poskytovaniu podpory pacienta a jeho rodiny.

Asi u 25 % pacientov s trvalým poškodením mozgu a výraznou stratou poznávacích zručností je nevyhnutná opatrovnícka starostlivosť.

Vyhľadanie liečby závislosti od alkoholu je prvým krokom k prevencii alebo zníženiu negatívnych účinkov alkoholu na mozog. Vyhľadanie odbornej pomoci a podpory, ako je lekárska liečba a terapia, môže výrazne zvýšiť šance na úspešné zotavenie mozgu z užívania alkoholu.

Abstinencia a bezpečnosť pri vysadení alkoholu

Pri dlhodobom nadmernom pití sa mozog prispôsobuje tým, že sa stáva citlivejším na určité chemické látky (neurotransmitery). Keď alkohol vyprchá, mozog naďalej nadmerne aktivuje tieto neurotransmitery, čo vedie k bolestivým a potenciálne nebezpečným abstinenčným príznakom, ktoré môžu poškodiť mozgové bunky.

Toto poškodenie sa zhoršuje pri nadmernom pití a náhlom vysadení alkoholu. Pri podozrení na závislosť preto nemusí byť náhle vysadenie bez lekárskeho dohľadu bezpečné.

Čo sa deje pri abstinencii

U väčšiny ľudí sa mozog dokáže zotaviť. Ak sa s abstinenciou od alkoholu začne včas, veľkú časť fyzických poškodení spôsobených nadmerným pitím alkoholu možno zvrátiť.

Tieto štúdie MRI ukázali, že stratený objem šedej hmoty v dôsledku chronického zneužívania alkoholu sa začína regenerovať už po dvoch týždňoch abstinencie. Iná štúdia zistila, že mozog alkoholikov sa začal obnovovať a zväčšovať po troch mesiacoch abstinencie.

Na druhej strane, u tých, ktorí po prvých troch mesiacoch začali opäť intenzívne piť, nedošlo k výraznému zlepšeniu. To naznačuje, že ak sa niekto po krátkom období abstinencie vráti k intenzívnemu pitiu, bráni rýchlej regenerácii mozgu, ktorá zvyčajne nastáva krátko po abstinencii od alkoholu.

Tak ako poškodenie mozgu vedie k zhoršeniu kognitívnych funkcií, uzdravené mozgové tkanivo vedie k zlepšeniu kognitívnych funkcií. Okrem zlepšenia v dôsledku zahojeného mozgového tkaniva dochádza k určitému zlepšeniu kognitívnych funkcií v dôsledku adaptácie mozgu na poškodenie a vytvorenia nových dráh.

Najvýraznejšie zlepšenie kognitívnych funkcií sa začína po jednom roku abstinencie od alkoholu, hoci dlhšie obdobia abstinencie vedú k väčšiemu zlepšeniu. Metaanalýza 12 domén kognitívnych funkcií u alkoholikov zistila, že kognitívny výkon sa výrazne zlepšil vo všetkých 12 doménach po jednom roku nepretržitej abstinencie.

Možný priebeh zotavovania

Zotavenie je však individuálny proces, ktorý závisí od viacerých faktorov, ako sú dĺžka a intenzita konzumácie alkoholu, genetika, celkový zdravotný stav a prítomnosť iných ochorení.

Neurogenéza a plasticita mozgu

V šesťdesiatych rokoch však vedci zistili, že aj v dospelosti sa vytvárajú nové neuróny - proces, ktorý sa nazýva neurogenéza. Tieto nové bunky vznikajú z kmeňových buniek, čo sú bunky, ktoré sa môžu donekonečna rozdeľovať, obnovovať a umožniť vznik rôznych buniek.

Výskum ukázal, že neurogenéza, proces tvorby nových neurónov - mozgových buniek, môže prebiehať aj v dospelosti. To znamená, že váš mozog môže vytvárať nové bunky, ktoré nahradia tie poškodené, čo prispieva k jeho zotaveniu.

Štúdie so zvieratmi ukazujú, že vysoké dávky alkoholu vedú k rozvratu v raste nových mozgových buniek. Vedci sú presvedčení o tom, že to môže byť tento nedostatočný nový rast, ktorý vyúsťuje v dlhodobý deficit v kľúčových oblastiach mozgu.

Objav mozgových kmeňových buniek a neurogenéza v dospelosti poskytuje nový spôsob prístupu k problému zmien v mozgu súvisiacich s alkoholom a môže viesť k jasnejšiemu porozumeniu toho, ako najlepšie liečiť alkoholizmus.

Prevencia poškodenia mozgu

Skoré odhalenie problému s alkoholom s následnou liečbou závislosti a abstinenciou dokáže zabrániť prechodu do nezvratnej fázy degenerácie mozočka.

Najbezpečnejším spôsobom, ako znížiť riziko poškodenia mozgu alkoholom, je alkohol nepiť. Pre človeka, ktorý nikdy nepil, je lepšie s alkoholom vôbec nezačínať, pretože všetky pozitívne účinky, ktoré sa alkoholu pripisujú, vieme dnes dosiahnuť aj iným spôsobom - napríklad pohybom alebo celkovým zdravým životným štýlom.

Čím viac a častejšie sa pije, tým vyššie je riziko poškodenia. Riziko zvyšuje aj nárazové pitie, pitie nalačno, skorý vek začiatku konzumácie, podvýživa, ochorenia pečene, vysoký krvný tlak, fajčenie a ďalšie zdravotné problémy.

Nepiť počas tehotenstva je najlepšia forma prevencie; FAS zostáva dnes vedúcim defektom pri narodení, ktorému sa dá predísť. Alkohol by mal byť absolútnym tabu pre tehotné, deti a tínedžerov.

Dôležitá je aj osveta, včasná liečba závislosti, vyvážená strava, kontrola krvného tlaku, cholesterolu a cukru, nefajčenie, fyzická aktivita a sociálna podpora.

Ak máte obavy týkajúce sa vašej konzumácie alkoholu alebo jej účinkov na vaše zdravie, nebojte sa konzultovať svoj stav s lekárom alebo iným zdravotníckym odborníkom.

tags: #alkohol #sposobuje #odumieranie #mozgovych #buniek