Cievny mozgový infarkt je ischemická cievna mozgová príhoda, pri ktorej dôjde k zúženiu alebo upchatiu cievy zásobujúcej mozog. Nedostatočný prísun krvi zbavuje mozgové bunky kyslíka a živín, čo môže viesť k ich odumieraniu.
Najdôležitejšou prevenciou je kontrola krvného tlaku, cholesterolu a cukrovky, nefajčenie, primeraná telesná hmotnosť, pravidelný pohyb, zdravá strava, obmedzenie alkoholu a pravidelné preventívne prehliadky. Ak sa objavia náhle neurologické príznaky, treba ihneď volať 112, pretože pri cievnej mozgovej príhode rozhoduje každá minúta.
Čo je cievny mozgový infarkt
Náhla cievna mozgová príhoda (infarkt mozgu, mozgová porážka, mŕtvica) je strašiakom našej doby. To, čo nás straší, nie je len smrť, ale aj trvalé následky, ktoré dramaticky znižujú kvalitu života.
Cievna mozgová príhoda môže byť ischemická (spôsobená nedostatkom kyslíka a živín) alebo hemoragická (spôsobená zakrvácaním do mozgu). Ide o stav, keď mozgové tkanivo ostane bez zásobenia krvou.
Väčšina cievnych mozgových príhod je ischemických. Ložisková ischémia mozgu sa vyskytuje až v 85 % všetkých CMP a iba 15 % je hemorhagických (krvácanie do mozgu spôsobené prasknutím niektorej cievy).
Ischemická mozgová príhoda vzniká pri zúžení alebo upchatí mozgovej cievy. Jej príčinou býva ateroskleróza ciev alebo fibrilácia predsiení, pri ktorej vznikne krvná zrazenina putujúca do ciev mozgu.
Ako mozgový infarkt vzniká
Mozgová ischémia (nedokrvenie) vzniká najčastejšie pri zníženom prietoku krvi v ateroskleroticky zúžených mozgových cievach, dôsledkom vmetku (embólie) krvnej zrazeniny zo srdca pri fibrilácii predsiení alebo dôsledkom vzniku krvnej zrazeniny v cievach krku alebo mozgu (trombóza).
Ateroskleróza, čo je tvorba tukového plaku v cieve, spôsobuje zníženie prekrvenia mozgu. Tieto usadeniny môžu vyvolať trombus alebo krvnú zrazeninu v tepne zásobujúcej mozog alebo inde v tele.
Fragment tejto zrazeniny sa môže odlomiť a migrovať do mozgových tepien, kde sa usadí a spôsobí mozgovú embóliu. Fibrilácia predsiení, ktorá môže spôsobiť vznik zrazeniny v srdci, sa môže tiež uvoľniť a presunúť do krvných ciev zásobujúcich mozog krvným obehom.
Mozgový infarkt je spôsobený poruchou zásobovania krvou, ktorá je dostatočne závažná a trvá dostatočne dlho na to, aby vyvolala smrť tkaniva.
- Trombóza - krvná zrazenina, ktorá sa tvorí lokálne a upcháva krvnú cievu.
- Embólia - krvná zrazenina z inej časti tela spôsobuje zablokovanie.
- Systémová hypoperfúzia - napríklad šok spôsobuje celkové zníženie krvného zásobenia.
- Trombóza cerebrálneho venózneho sínusu.
Aj keď je hlavná krvná cieva zásobujúca mozog úplne zablokovaná, zvyčajne dochádza k určitému prietoku krvi do tkaniva po prúde cez kolaterálne krvné cievy, čo umožňuje tkanivu nejaký čas prežiť.
Keď sa prietok krvi zníži, prísun kyslíka je obmedzený, čo spôsobí, že tkanivo prechádza ischemickou kaskádou. Ischemická kaskáda spôsobuje energetické zlyhanie v neurónoch a bráni im v pohybe dostatočného množstva iónov prostredníctvom aktívneho transportu.
Najvýznamnejšie rizikové faktory
Mozgový infarkt sa s väčšou pravdepodobnosťou vyvinie u ľudí s vysokým cholesterolom v krvi a krvným tlakom. Rizikovými faktormi sú cukrovka, fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu, obezita a rodinná anamnéza srdcových ochorení.
Najviac sú ohrození diabetici, fajčiari a ľudia trpiaci kôrnatením tepien, predovšetkým pacienti liečení na vysoký krvný tlak. Prvotné štádiá bývajú mnohokrát skryté.
- vysoký krvný tlak,
- vysoká hladina cholesterolu,
- cukrovka,
- fajčenie,
- nadváha a obezita,
- nedostatok fyzickej aktivity,
- nadmerná konzumácia alkoholu,
- nezdravá strava,
- chronický stres,
- fibrilácia predsiení,
- rodinná anamnéza cievnych a srdcových ochorení.
Niektoré rizikové faktory, ako genetika a vek, nemožno zmeniť, mnohé možno upraviť alebo regulovať prostredníctvom proaktívnych opatrení.
Niektoré zo zmienených rizikových faktorov ako obezita, vysoký krvný tlak, vysoké hladiny cukru v krvi idú ruka v ruke. Ak sú všetky tieto faktory naraz prítomné, ide o metabolický syndróm.
Všeobecne platí, že pacienti s metabolickým syndrómom majú dvojnásobne vyššie riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení.
Kontrola krvného tlaku
Vysoký krvný tlak patrí medzi najvýznamnejšie ovplyvniteľné príčiny ischemickej aj hemoragickej cievnej mozgovej príhody. Mozgové krvácanie vzniká najčastejšie po prasknutí cievy typicky v oblasti bazálnych ganglií u pacientov s vysokým krvným tlakom.
Doma si pravidelne merajte krvný tlak, pri opakovane zvýšenej hodnote nad 140/90 mmHg oslovte svojho všeobecného lekára. Tlak si merajte v pokoji, najlepšie ráno hneď po zobudení.
Súčasťou preventívnej prehliadky je meranie krvného tlaku. Na preventívnej prehliadke sa všeobecný lekár zameriava aj na odhalenie kardiovaskulárnych chorôb.
Správna liečba TK, redukcia rizikových faktorov, zmena životosprávy, užívanie liekov zlepšujúcich vlastnosti krvi umožňujú minimalizovať riziko vzniku ložiskovej ischémie mozgu.
Cholesterol, cukrovka a cievy
Vysoká hladina cholesterolu podporuje vznik aterosklerotických povlakov v tepnách. Tieto povlaky sú spôsobené hromadením cholesterolu a tukov.
Ultrazvukové vyšetrenie krčných ciev môže odhaliť aterosklerózu, čiže vytvorenie povlakov vo vnútri cievy. Pri ich prasknutí vzniká krvná zrazenina, ktorá je nebezpečná - rovnako ako tá, ktorá vzniká vo vnútri srdca.
Pri cukrovke je dôležité dôsledne kontrolovať hladinu cukru v krvi a dodržiavať liečbu. Mozgový infarkt sa s väčšou pravdepodobnosťou vyvinie u ľudí s vysokým cholesterolom v krvi a krvným tlakom.
Pravidelné preventívne vyšetrenia môžu zahŕňať lipidové spektrum, krvný tlak, EKG a ďalšie vyšetrenia podľa zdravotného stavu.
Vyšetrenie ABI a stav tepien
Ochorenia ciev končatín dlho nemajú žiadne príznaky a nebolia. Včasné vyšetrenie pružnosti a priechodnosti ciev u všeobecného lekára môže odhaliť začínajúce sa závažné ochorenie.
Rozvinutá ischemická choroba dolných končatín môže vyústiť až do amputácie nohy pacienta. Toto ochorenie zároveň predpovedá pravdepodobnosť vzniku srdcového infarktu alebo cievnej mozgovej príhody.
Bezbolestným vyšetrením ABI (ankle-brachial index) sa určuje pomer systolického krvného tlaku na dolnej končatine, teda na členku, a na hornej končatine, teda na ramene.
Vyšetruje sa ním nielen priechodnosť tepien, ale aj ich pružnosť. Ak je tepna priechodná, ale jej stena nepruží a je krehká, môže prasknúť.
Naopak, ak je pružná, ale jej priemer je úzky, môže oveľa rýchlejšie ostať nepriechodná a upchať sa. Vyšetrením ABI sa dokazuje či vylučuje prítomnosť tzv. periférneho artériového ochorenia končatín.
Zdravá strava a telesná hmotnosť
Prevencia cievnej mozgovej príhody zahŕňa zdravú životosprávu, udržiavanie zdravej telesnej hmotnosti a správnej hladiny cholesterolu.
Do jedálnička zaraďte veľa vlákniny najmä v podobe zeleniny a ovocia, stravu majte pestrú a vyváženú.
Racionálne stravovanie prospešné pre srdce má obmedzovať cholesterol, cukor a soľ. Vhodné je obmedziť nasýtené a trans-tuky, potraviny s vysokým obsahom sodíka, spracované potraviny, sladké nápoje a nadmerné množstvo červeného mäsa.
Príjem stravy bohatej na ovocie, zeleninu, celozrnné výrobky, chudé bielkoviny a zdravé tuky, ako sú orechy, semienka a ryby, podporuje kardiovaskulárne zdravie.
Pacientom sa odporúča dosiahnutie a udržiavanie zdravej telesnej hmotnosti kombináciou vyváženého stravovania a pravidelného cvičenia.
Pravidelný pohyb
Venujte sa rekreačnej fyzickej aktivite. Vhodné sú aktivity, ktoré zvyšujú srdcový tep a podporujú kardiovaskulárne zdravie - rýchla chôdza, plávanie, bicyklovanie.
Odporúča sa aspoň 150 minút aeróbneho cvičenia strednej intenzity alebo 75 minút cvičenia so silnou intenzitou týždenne.
Dostatok pohybu, napríklad chôdza alebo beh, môže trvať 30 - 90 minút denne podľa zdravotného stavu a fyzickej kondície.
Fajčenie, alkohol a stres
Ak pacient fajčí, ukončenie tohto zlozvyku je jedným z najvýznamnejších krokov, ktoré môže urobiť, aby znížil riziko srdcových ochorení a srdcového infarktu.
Fajčenie poškodzuje cievy a zvyšuje riziko aterosklerózy, trombózy aj cievnej mozgovej príhody. Prevencia preto zahŕňa úplné prestať fajčiť.
Odporúča sa vyhýbať alkoholu alebo jeho príjem výrazne obmedziť. Obmedziť spotrebu alkoholu na maximum jeden pohár (pohárik) alkoholu denne.
Odporúčajú sa techniky na zníženie stresu, ako je hlboké dýchanie, meditácia, joga alebo všímavosť, ktoré pomáhajú zvládnuť chronický stres.
Dostatok odpočinku a spánku je súčasťou zdravej životosprávy. Vyhýbanie sa stresom a pravidelný režim pomáhajú znižovať celkovú záťaž organizmu.
Fibrilácia predsiení a liečba
Častou príčinou ischemickej cievnej mozgovej príhody býva fibrilácia srdca, pri ktorej sa vo vnútri srdca vytvára krvná zrazenina. Jej odtrhnutie môže spôsobiť upchatie mozgovej cievy.
Ak máte fibriláciu predsiení, užívajte lieky na riedenie krvi tak, ako vám ich predpísal lekár. Lieky sa nemajú svojvoľne vysádzať ani meniť bez konzultácie s lekárom.
V závislosti od individuálnych rizikových faktorov a zdravotného stavu pacienta môže lekár predpísať lieky, ktoré mu pomôžu zvládnuť krvný tlak, cholesterol a iné rizikové faktory.
Preventívne prehliadky
Absolvujte pravidelné preventívne prehliadky. Lekár môže vyhodnotiť krvný tlak, hladinu cukru a cholesterolu, srdcový rytmus a ďalšie okolnosti, ktoré ovplyvňujú riziko cievnej mozgovej príhody.
Ochorenie ciev môže dlho prebiehať bez príznakov. Problémy sa prejavia až vtedy, keď je poškodenie ciev závažné.
Slováci si pritom na prevenciu príliš nepotrpia. Podľa údajov VšZP len necelých 35 % poistencov v roku 2017 absolvovalo preventívnu prehliadku u svojho všeobecného lekára.
Včasnou diagnostikou cievnych zmien prispievame k prevencii ďalších vážnych ochorení. Pravidelné kontroly umožňujú zachytiť rizikové faktory ešte pred vznikom príznakov alebo komplikácií.
Prechodný ischemický atak ako varovanie
Podľa dĺžky trvania môže vzniknúť varujúci tranzitórny ischemický atak (TIA), ktorého príznaky ustúpia zvyčajne do 24 hodín, alebo ložisková ischémia mozgu (LIM) s náhlym, progresívnym alebo zlepšujúcim sa priebehom.
Akékoľvek - aj prechodné príznaky vzniku neurologického deficitu - tŕpnutie, slabosť, mravčenie alebo pálenie končatín, poruchy reči, ovisnutie ústneho kútika, poruchy vyjadrovania alebo pocity točenia okolia môžu byť prvými príznakmi nedokrvenia mozgu (ischémie).
Prechodné zlepšenie neznamená, že nebezpečenstvo pominulo. Aj príznaky, ktoré ustúpia, vyžadujú lekárske vyšetrenie.
Príznaky cievnej mozgovej príhody
Príznaky cievnej mozgovej príhody vznikajú náhle, z minúty na minútu. Mozgovú príhodu v drvivej väčšine prípadov nesprevádza žiadna bolesť.
- ťažkosti s rozprávaním a artikuláciou,
- neschopnosť odpovedať na otázky alebo neadekvátne odpovede,
- náhla slabosť alebo necitlivosť v tvári, ruke alebo nohe, najmä na jednej strane tela,
- pokles ústneho kútika alebo očného viečka,
- nervovnosť alebo nezrozumiteľná reč,
- neschopnosť vyplaziť jazyk rovno,
- ťažkosti so zrakom alebo dvojité videnie,
- ťažkosti s chôdzou, ťahanie do strany alebo neschopnosť stáť,
- náhly závrat, strata rovnováhy alebo nedostatok koordinácie,
- poruchy citlivosti kože a necitlivosť niektorej strany tela.
Pomôcka FAST
- F - Face (tvár): Požiadajte osobu, aby sa usmiala. Sledujte, či je úsmev symetrický alebo je poklesnutý ústny kútik.
- A - Arms (horné končatiny): Požiadajte osobu, aby zdvihla obe ruky pred seba. Sledujte, či jedna končatina poklesne.
- S - Speech (reč): Požiadajte osobu, aby zopakovala jednoduchú vetu. Reč môže byť nezreteľná alebo môže hovoriť „z cesty“.
- T - Time (čas): Pri týchto príznakoch ihneď volajte 112.
Ak je to možné, zaznamenajte čas, keď sa ťažkosti objavili, pomôže to lekárom rozhodovať o liečbe. Čím skôr dostane pacient potrebnú starostlivosť, tým nižšia je pravdepodobnosť trvalých následkov.
Čo robiť pri podozrení na mozgový infarkt
Pri výskyte príznakov ihneď volajte 112, aby sa pomoc dostala k pacientovi včas. Nevezte pacienta po vlastnej osi do nemocnice ani ho nenechajte šoférovať.
Prevoz sanitkou mu zabezpečí najrýchlejšiu starostlivosť na správnom mieste. Je dôležité zaznamenať čas začiatku príznakov a oznámiť ho zdravotníkom.
Pri mozgovej príhode ide o čas a dôležitá je doslova každá minúta. Liečba mozgovej príhody závisí od času, ktorý uplynie od prvých príznakov.
Diagnostika a liečba
Po vzniku mozgového infarktu je potrebné urgentné CT vyšetrenie mozgu na odlíšenie ischémie od mozgového krvácania. MRI a CT vyšetrenia dokážu odhaliť poranené oblasti mozgu.
Ak máte príznaky, no na CT sa nič neukáže, lekári vám s odstupom času urobia ďalšie CT alebo vás pošlú na magnetickú rezonanciu mozgu (MRI).
Z krvi sa vyšetrujú hladiny cholesterolu a cukru, prítomnosť infekcie a testy zrážanlivosti krvi. Súčasťou vyšetrení je aj echokardiografické vyšetrenie srdca.
Liečba cievnej mozgovej príhody je viazaná na iktové centrá, ktoré sú zvyčajne vo veľkých nemocniciach. Spôsob liečby závisí od času, ktorý uplynul od prvých príznakov, a od toho, či je mozgová príhoda ischemická alebo hemoragická.
V prípade ložiskovej ischémie je dôležitá včasná diagnostika a podanie liečby - trombolýzy na špecializovanom pracovisku - v časovom okne do 4,5 hodín od začiatku prvých príznakov.
Trombolýza znamená podanie lieku do žily, ktorý rozpúšťa danú zrazeninu. Čím skôr sa tieto lieky podajú, tým lepšie.
Ďalšou možnosťou je mechanická trombektómia do 6 - 8 hodín, teda odstránenie zrazeniny špeciálnym katétrom. Niekedy lekári zvolia trombolýzu spolu s trombektómiou.
Liečba hemoragickej mozgovej príhody zahŕňa liečbu vysokého krvného tlaku a úpravu zrážanlivosti krvi. V niektorých prípadoch je potrebná konzultácia neurochirurga vzhľadom na možnú operačnú liečbu.
Prevencia po prekonanej cievnej mozgovej príhode
Ak ste prekonali cievnu mozgovú príhodu, môžu vám zostať určité príznaky aj po prepustení z nemocnice. Ak vám zostali následky, budete potrebovať starostlivosť špecialistov - rehabilitačného lekára, logopéda, neurológa a podobne.
Dôležitá je včasná a pravidelná pohybová rehabilitácia fyzioterapeutom už v prvých dňoch po vzniku ložiskovej ischémie mozgu a v prípade porúch reči alebo vyjadrovania aj kvalifikovaná logopedická starostlivosť.
Určite si musíte dávať pozor na hladinu cholesterolu v krvi. Ak je to možné, upravte svoju životosprávu a stravujte sa zdravšie, primerane zaraďte fyzickú aktivitu.
Pri prepustení z nemocnice dostanete aj poučenie, aké lieky máte užívať. Dodržiavanie nastavenej liečby je dôležité na zníženie rizika ďalšej cievnej príhody.
Prečo sú dôležité aj srdce a cievy
Ochorenie periférnych tepien predpovedá pravdepodobnosť vzniku srdcového infarktu alebo cievnej mozgovej príhody. Rizikové faktory, ktoré poškodzujú koronárne a mozgové cievy, sa často prekrývajú.
Medzi faktory, ktoré vieme do určitej miery kontrolovať, patrí fajčenie, zvýšený krvný tlak, zvýšený cholesterol, nadváha a obezita, vysoké hladiny cukru v krvi, nedostatok fyzickej aktivity a nadmerný stres.
Prevencia srdcového infarktu a prevencia cievneho mozgového infarktu preto vychádzajú z rovnakých základov: racionálne stravovanie, pravidelný pohyb, nefajčenie, kontrola krvného tlaku, cholesterolu a cukrovky a pravidelné lekárske kontroly.